Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9Csp-31-2019.pdf
PDF · 90.7 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátskou kanceláriou: STRELÁK & Partners, s.r.o., Bratislava, Záhradnícka 546, IČO: 52 451 747 proti žalovaným žalovanému: E. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., C. XXX/XX o zaplatenie sumy 706,12 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 386 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 19.1.2017 do zaplatenia a sumu 117 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 19.12.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V časti zaplatenia sumy 184 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 19.1.2017 do zaplatenia a sumy 19,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 19.12.2016 do zaplatenia súd žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 42,46 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.4.2019 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 706,12 € spolu s úrokom z omeškania titulom nesplnenia záväzkov z úverových zmlúv. Žiadal tiež náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že medzi ním a žalovaným bola dňa 13.7.2016 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500 € za celkový úrok vo výške 36,80% z poskytnutej sumy, teda 184 €. Žalovaný sa zaviazal celkovú sumu 684 € uhradiť v 12 mesačných splátkach vo výške 57 €. Prvá splátka bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. Úver bol poskytnutý bezhotovostne prevodom na číslo účtu uvedené žalovaným v žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá tvorí súčasť zmluvy. Žalovaný neplnil svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, preto ho žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 25.12.2016 upozornil na možnosť žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 19.1.2017 oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatnou dňa ku dňu 18.1.2017. Žalovaný ku dňu vypracovania žaloby uhradil žalobcovi len sumu vo výške 114 €. Časť sumy požadovanej žalobou teda tvorí rozdiel medzi sumou, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť a sumou, ktorú uhradil (684 - 114 = 570 €). Okrem toho bola medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.7.2016 uzavretá aj zmluva o spotrebiteľskom úvere č. Z., na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 173,12 €. Predmetom financovania úveru bola úhrada kúpnej ceny z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a predávajúcim. Čerpanie úveru bolo uskutočnené prevodom na účet predávajúceho. Žalovaný neplnil svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového
kalendára, preto ho žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 25.12.2016 upozornil na možnosť žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 19.1.2017 oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatnou dňa ku dňu 18.12.2016. Žalovaný ku dňu vypracovania žaloby uhradil žalobcovi len sumu vo výške 43 €. Požadovaná čiastka tvorí rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a sumou, ktorú uhradil (179,12 - 43 = 136,12 €)
2. Žalobca, právny zástupca a žalovaný sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť ospravedlnili len žalobca a jeho právny zástupca, ktorí súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd preto pojednával a rozhodoval v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného.
3. Súd vykonal dokazovanie zmluvami o spotrebiteľských úveroch, amortizačnými tabuľkami, predžalobnými upomienkami - výzvami k uhradeniu dlžnej sumy spolu s podacím hárkom a oznámeniami o zosplatnení záväzku spolu s podacím hárkom a zistil tento skutkový stav veci:
4. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 13.7.2016 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 500 €. Celková dlžná čiastka na úhradu predstavovala 684 €. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi úver v pravidelných 12-tich mesačných splátkach po 57 € mesačne. V zmluve bol uvedený úrok vo výške 36,80%, RPMN vo výške 84,95% aj priemerná RPMN ku dňu uzavretia zmluvy vo výške 25,87%. Prvá splátka bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 13.7.2017. V čl. III bod 1 zmluvy bolo medzi stranami dohodnuté, že veriteľ má právo od dlžníka žiadať vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. Žalovaný uhradil celkovo sumu 114 €. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.12.2016 vyzval žalobca žalovaného na uhradenie čiastky 171 €, a to do 5 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade, ak nebude vykonaná bezodkladná úhrada dlhu, uplatní žalobca svoje právo sa po uplynutí 15 - dňovej lehoty bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne bolo listom zo dňa 19.1.2017 žalovanému oznámené, že celý dlh vo výške 570 € sa stal splatným ku dňu 18.1.2017. Oznámenie bolo žalovanému zaslané dňa 20.1.2017.
5. Dňa 13.7.2016 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá tiež Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. Z., na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 160 €. Celková dlžná čiastka na úhradu predstavovala 179,12 €. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi úver v pravidelných 6-tich mesačných splátkach po 29,85 € mesačne. V zmluve bol uvedený úrok vo výške 11,95%, RPMN vo výške 48,89% aj priemerná RPMN ku dňu uzavretia zmluvy vo výške 23,05%. Prvá splátka bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V čl. IV bod 1 zmluvy bolo medzi stranami dohodnuté, že veriteľ má právo od dlžníka žiadať vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. Žalovaný uhradil celkovo sumu 43 €. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.12.2016 vyzval žalobca žalovaného na uhradenie čiastky 106,25 €, a to do 5 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade, ak nebude vykonaná bezodkladná úhrada dlhu, uplatní žalobca svoje právo sa po uplynutí 15 - dňovej lehoty bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne bolo listom zo dňa 19.1.2017 žalovanému oznámené, že celý dlh vo výške 136,12 € sa stal splatným ku dňu 18.12.2016. Oznámenie bolo žalovanému zaslané dňa 20.1.2017.
6. Podľa § 489 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
7. Podľa § 39 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
10. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
11. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa § 456 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
13. Podľa § 457 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
14. Podľa § 1a ods. 1 a 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len sčasti, a to pokiaľ ide o zaplatenie zostatku istiny v celkovej výške 503 € (386 € a 117 €) s príslušenstvom.
17. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavrel dve zmluvy o úvere. Vzhľadom na povahu zmluvných strán, keďže žalobca vystupoval ako dodávateľ konajúci v
rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný ako spotrebiteľ, jedná sa o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ. V čase uzavretia predmetných úverových zmlúv bola v platnosti právna úprava, v zmysle ktorej ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. V jednej zmluve je uvedená RPMN vo výške až 84,95 %. Priemerná RPMN však dosahovala výšku 31,71 %. V druhej zmluve je uvedená RPMN 48,89%, priemerná RPMN pri obdobných úveroch však dosahovala výšku 23,05%. V oboch prípadoch teda odplata prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, t.j. dvojnásobok priemernej RPMN, čím boli porušené kogentné ustanovenia OZ. Takáto odplata je jednoznačne v rozpore so zákonom, čo má za následok neplatnosť oboch spotrebiteľských zmlúv ako celku pre ich rozpor s kogentným ustanovením zákona, konkrétne s ustanovením § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetných úverových zmlúv. V takom prípade je potom potrebné, aby si strany navzájom vydali všetko, čo na základe neplatných zmlúv plnili. Podľa ustálenej justičnej praxe súd v danom prípade vykoná zúčtovanie druhovo rovnakých a vzájomne podmienených pohľadávok sporových strán bez toho, aby sa uplatnil režim kompenzačnej námietky alebo vzájomnej žaloby. Vzhľadom na to, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 157 € a žalobca žalovanému sumu 660 €, je po započítaní vzájomných pohľadávok zrejmé, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce v rozdiele zaplatených súm, teda vo výške 503 €, a preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy žalobcovi. Keďže žalobca vyzval žalovaného (v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru) na úhradu záväzku, teda v podstate na vydanie bezdôvodného obohatenia, a žalovaný tento svoj záväzok žalobcovi neuhradil, dostal sa voči žalobcovi s jeho zaplatením do omeškania a žalobcovi vzniklo okrem práva na vydanie bezdôvodného obohatenia tiež právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania tak, ako si ho žalobca uplatnil. Súd preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania uplatnený v súlade s príslušným vykonávacím predpisom. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
18. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 706,12 €. Úspešný bol v časti 503 €, zodpovedajúcej 71,23 %. Žaloba bola zamietnutá v časti 203,12 €, žalovaný bol potom úspešný v časti zodpovedajúcej 28,77 %. V konaní bol úspešnejší žalobca, pričom čistý úspech žalobcu predstavuje 42,46% (71,23 - 28,77). V tomto rozsahu teda súd priznal žalobcovi náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.