Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Csp-46-2019.pdf
PDF · 96.18 KB
Case nature
Subarea
7Csp/46/2019
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobkyne D. H., V.. XX.XX.XXXX, P. R..I.. Š. XXX/XX, XXX XX E., proti žalovanej BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a vykonávania zrážok zo mzdy, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovaná je p o v i n n á zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 1718762107 zo dňa 04.09.2007.
Zamestnávateľ žalobkyne B. C. L. O., T. T. B.. H.. R. XX, XXX XX O., S.: XX XXX XXX, je p o v i n n ý zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne na základe výzvy žalovanej, vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 1718762107 zo dňa 04.09.2007, uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovanej.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy I. inštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.
Žalobkyňa je p o v i n n á v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 1718762107 zo dňa 04.09.2007, uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovanej. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.06.2019 domáhala, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.09.2007 zabezpečujúcej zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1718762107 a taktiež, aby súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.09.2007 uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej.
2. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnila žalobkyňa tým, že s právnym predchodcom odporcu, spoločnosťou Y. P. D..T.. uzavrela dňa 4.9.2007 Zmluvu o úvere č. 1718762107, ktorá sa stala právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Tvrdila, že išlo o formulárovú typovú predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa a dohoda o zrážkach zo mzdy bola zakomponovaná do ťažko čitateľnej, drobným písmom vyhotovenej úverovej zmluvy, na základe ktorej právny predchodca odporcu, spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., ktorému Y. P. D..T.. postúpila pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy, požiadala dňa 22.10.2012
zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy. Žalobkyňa tvrdila, že do 31.5.2019 jej bolo zrazených zo mzdy v prospech žalovanej 979,16 Eur, a to napriek tomu, že doposiaľ neexistuje žiadne súdne konanie, ktoré by uložilo žalobkyni povinnosť plniť a sú žalobkyni vykonávané zrážky zo mzdy. Žalobkyňa tiež uviedla, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom EÚ, a preto aj v predmetnej veci za neplatný. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré dlžník nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah.
3. Tunajší súd uznesením č.k. 7Csp/46/2019-17 zo dňa 11.07.2019 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
4. Proti uvedenému uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podala žalobkyňa odvolanie, na základe ktorého rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č.k. 41Co/83/2019-37 zo dňa 24.09.2019 uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
14. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
15. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
16. Podľa § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu 04.09.2007, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
18. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
19. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon budúceho súdneho rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznesie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.
20. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana.
21. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
22. V danej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. 1718762107 uzavretej medzi sporovými stranami dňa 04.09.2007. Z obsahu podaného návrhu má súd za osvedčené, že sporové strany dňa 04.09.2007 uzavreli Zmluvu o úvere č. 1718762107, ktorej súčasťou ako zmluvné ustanovenie v článku III. bod 4 je dohoda o zrážkach zo mzdy, slúžiaca na zabezpečenie pohľadávok veriteľa z predmetnej zmluvy o úvere. Zmluvu o úvere je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, keďže právny predchodca žalovanej mal pri jej uzatváraní
a plnení postavenie dodávateľa a žalobkyňa postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a to predovšetkým s ohľadom na jeho predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o postavenie žalobkyne ako dlžníka, táto nie je v zmluve o úvere označená obchodným menom, resp. IČO, ktoré údaje by ju mohli identifikovať ako podnikateľa. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou mal súd osvedčené, že na základe predmetnej zmluvy o úvere jej zo strany právneho predchodcu žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2061,02 Eur.
23. Súd mal ďalej preukázané zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 22.10.2012, že žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, a to práve na upokojenie pohľadávky žalovanej z predmetnej zmluvy o úvere, ktorú vyčíslila ku dňu 22.10.2012 na 2061,02 Eur. Z Potvrdenia od zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 31.05.2019 má súd preukázané, že žalobkyni sú vykonávané zrážky zo mzdy od roku 2012. V prejednávanej veci žalobkyňa odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že sú jej od roku 2012 vykonávané zrážky zo mzdy na uspokojenie pohľadávky žalovanej z uzavretej zmluvy o úvere, pričom časť tejto pohľadávky žalobkyňa neuznáva a považuje za rozpornú s vnútroštátnou a európskou právnou úpravou týkajúcou sa ochrany spotrebiteľa. Žalobkyňa taktiež spochybňuje platnosť uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve ako aj platnosť uzavretia samotnej zmluvy o úvere, vrátane neurčitosti zmluvných dojednaní. Súd v prejednávanej veci považoval za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená správaním sa žalovanej, ktorá požiadala zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, v dôsledku ktorých bezprostredne dochádza k zásahu do majetkových práv žalobkyne, čo má nepochybne dopad na jej finančnú a sociálnu situáciu, a to všetko za situácie, kedy žalobkyňa spochybňuje výšku uplatnenej pohľadávky žalovanej, ako aj spôsob jej uplatnenia z dôvodu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
24. Súd sa tiež zameral na skúmanie, či sú v predmetnej veci naplnené ďalšie zákonné podmienky, ktorých osvedčenie je nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nutnosť splnenia týchto podmienok vyplýva zo zákonom vyžadovaných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Uvedené náležitosti spolu súvisia a je nutné ich vykladať v tom zmysle, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť úspešný len v prípade, ak navrhovateľ dostatočne osvedčí, že jeho právo alebo právom chránený záujem je ohrozený protiprávnym konaním zo strany protistrany. Navrhovateľ neodkladného opatrenia teda musí v návrhu konkretizovať svoje ohrozené právo alebo právom chránený záujem a zároveň musí v rámci opísania rozhodujúcich skutočností aspoň osvedčiť, že zásahy protistrany do tohto jeho nároku (či už konaním alebo opomenutím) sú protiprávne, teda že protistrana týmito zásahmi koná v rozpore s nejakým právnym predpisom. Je zrejmé, že medzi takýmito zásahmi a porušením nároku navrhovateľa neodkladného opatrenia musí byť príčinná súvislosť. Nárok navrhovateľa teda musí byť odôvodniteľný priamo z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
25. Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a s poukazom na záväzný právny názor odvolacieho súdu uvedený vo vyššie označenom uznesení, dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej-ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovanej. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovanej súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Uspokojenie pohľadávky žalovanej zo zmluvy o úvere nie je ohrozené, pretože žalovaná má k dispozícii viacero právnych prostriedkov na uspokojenie svojich pohľadávok. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Je tiež potrebné prisvedčiť žalobkyni, že zákonná konštrukcia inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej ingerencie v tomto procese. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného
neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobkyne.
26. Pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci smeruje aj k uloženiu určitej povinnosti tretej osobe, ktorej nesvedčí vecná legitimácia vo veci samej v rámci vzájomných právnych vzťahov žalobkyne a žalovaného, konkrétne zamestnávateľovi žalobkyne, súd považoval návrh za dôvodný aj v tejto časti. Civilný sporový poriadok nevylučuje uloženie určitej povinnosti tretej osobe neodkladným opatrením, pričom predovšetkým vychádzajúc z teleologického výkladu právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia je nutné dospieť k záveru, že rôznorodosť súkromnoprávnych vzťahov a ústavná požiadavka na zabezpečenie efektívnej súdnej ochrany si v závislosti od okolností konkrétnej veci vyžaduje aj takýto zásah do práv, resp. záujmov tretieho subjektu. Aj v prejednávanej veci pokiaľ by bola uložená len povinnosť žalovanej zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, pokiaľ by žalovaná napriek vykonateľnosti takéhoto výroku uloženú povinnosť nesplnila (napr. neoznámila by zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok), žalobkyni by zostala len možnosť domáhať sa splnenia tejto povinnosti vykonaním exekúcie na nepeňažné plnenie, pričom medzitým by jej mohli byť stále vykonávané zrážky zo mzdy. Tento dôsledok je podľa názoru súdu v rozpore s uvedenou ústavnou požiadavkou na zabezpečenie efektívnej súdnej ochrany práv a právnych záujmov osôb, do ktorých bolo protiprávne zasiahnuté, pričom v prejednávanej veci je navyše takáto požiadavka umocnená postavením žalobkyne ako spotrebiteľa, t.j. slabšej zmluvnej strany, ktorej právna úprava zaručuje zvýšenú ochranu. Odhliadnuc od uvedeného, aj gramatickým a systematickým výkladom ustanovení Civilného sporového poriadku možno dospieť k záveru, že okruh strán, resp. „účastníkov“ konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či je takýto návrh podaný pred alebo po začatí konania vo veci samej) môže byť odlišný od okruhu strán sporu vo veci samej, čo súvisí so skutočnosťou, že právna úprava Civilného sporového poriadku na rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku upustila od konceptu dočasnosti ako pojmového znaku predchádzajúceho inštitútu predbežných opatrení. Preto nič nebráni tomu, aby zamestnávateľ žalobkyne bol považovaný za stranu („účastníka“) konania o nariadení neodkladného opatrenia, aj keď, ako už bolo uvedené, v sporoch vo veci samej vyplývajúcich z právnych vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou by mu vecná legitimácia nesvedčila.
27. Nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovanej, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako primeraný, avšak za predpokladu, že žalobkyňa bude aktívne vykonávať konkrétne kroky smerujúce k ochrane svojich práv a právom chránených záujmov, do ktorých je podľa jej tvrdení protiprávne zasahované zo strany žalovanej. Súd v prejednávanej veci vyhodnotil, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP preto uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu v spojení s § 396 ods. 3 CSP. Žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, vrátane úspechu v odvolacom konaní, preto jej súd priznal nárok na náhradu týchto trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.