Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-24-2017.pdf
PDF · 107.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Csp/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. P. XXX, právne zastúpenej: Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, o zaplatenie 8.859,01 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 100 eur zastavuje.
Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti v celom rozsahu zamieta.
Súd žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.12.2017 si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil pôvodne voči Q. S. (označený ako žalovaný v 1. rade) a žalovanej (pôvodne označenej ako žalovaná v 2. rade) právo na zaplatenie sumy 8.859,01 eur s príslušenstvom a náhradu trov tohto konania.
2. Žalobca žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. Tomášikova 48, Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca uzatvoril so žalovanými dňa 23.02.2010 zmluvu č. 324251914, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy poskytol postupca žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca tvrdil, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť zo zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 9.059,01 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 6.882,59 eur, z riadneho úroku vo výške 1.896,52 eur, z úroku z omeškania vo výške 189,38 eur a z poplatkov vo výške 90,52 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaní po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby uhradili sumu 100 eur dňa 29.01.2016 a 100 eur dňa 02.03.2016. Dlžná suma ku dňu podaniu žaloby predstavovala sumu 8.859,01 eur a pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 6.682,59 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1.896,52
eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 189,38 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 90,52 eur. Žalobca si zároveň v podanej žalobe uplatnil aj úroky z omeškania z jednotlivých dlžných súm.
3. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.05.2017 na základe výzvy súdu doplnil podanú žalobu a presne vyčíslil z čoho pozostáva dlžná istina, rozpísal jednotlivé splátky, ktoré uhradili žalovaní, uviedol výpočet zmluvného úroku, úroku z omeškania a poplatkov, ktoré pozostávali z poplatkov za upomienku, za poistenie úveru a poplatku za zmenu zmluvných podmienok. Zároveň uviedol, ako boli jednotlivé splátky žalovaných započítané na istinu, úrok, poplatky.
4. Súd po začatí konania zistil, že Q. S. (pôvodne označený ako žalovaný v 1. rade) zomrel dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť uznesením sp. zn. 2Csp/24/2017-84 zo dňa 10.07.2017 v konaní namiesto Q. S. pokračoval s jeho dedičmi, a to so W. S., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX J. XXX, J. S., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX B. P. č. XXX, X. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX B. P. č. XXX.
5. Žalovaná a ďalší právni nástupcovia po neb. žalovanom v 1. rade v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedli, že dedičia po Q. S. sa necítia byť pasívne vecne legitimovaní, pretože nemajú záujem nadobudnúť jeho dedičstvo, a preto navrhli súdu, aby vychádzal z dedičského rozhodnutia po neb. Q. S., z ktorého bude zrejmé kto nadobudol dedičstvo neb. žalovanom a kto bude v konaní pasívne legitimovaný. Žalobca k uvedenému vyjadreniu vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2Csp/24/2XX7 zo dňa 10.07.2XX7, pričom G. S. vystupovala v zmluvnom vzťahu, na základe ktorého si žalobca uplatnil svoj nárok, ako spoludlžníčka.
6. Pred otvorením pojednávania konaného dňa 23.10.2XX7 substitútka právneho zástupcu žalobcu zobrala žalobu voči všetkým žalovaným okrem G. S., teda právnym nástupcom po Q. S. späť a požiadala súd, aby konanie voči nim zastavil. S poukazom na uvedenú skutočnosť Okresný súd Ružomberok uznesením sp. zn. 2Csp/24/2XX7-129 zo dňa 09.11.2XX7 konanie voči W. S., nar. XX.XX.XXXX označenej ako žalovaná v 3. rade, J. S., nar. XX.XX.XXXX označený ako žalovaný v 4. rade a X. S., nar. XX.XX.XXXX označený ako žalovaný v 5. rade zastavil, pričom žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom XX.XX.XXXX. Na strane žalovaného teda ostala G. S., nar. XX.XX.XXXX.
7. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.12.2XX7 špecifikoval splnenie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré nesplnenie namietala strana žalovaného, podrobne rozobral skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladalo toto ustanovenie, uviedol, že postúpenie pohľadávky bolo platné a súladné s uvedeným zákonom. Doplnil, že ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientov odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučoval, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučovalo odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove.
8. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 09.XX.2XX8 zobral žalobu v časti uplatnenej istiny vo výške 100 eur späť, nakoľko po podaní žaloby bola suma 100 eur poukázaná žalovanou v prospech žalobcu dňa 09.11.2XX7.
9. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.XX.2XX8 elektronicky uviedla, že úver, ktorý je predmetom sporu je potrebné posúdiť podľa ustanovení zákona č. 258/20XX Z.z. platného v čase uzatvorenia úveru. Ďalej je potrebné na úver aplikovať § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že vyššie citovaný zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených vo svojich ustanoveniach nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu, poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 tohto zákona. Žalovaná poukázala, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poukázala napríklad na rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/936/2XX3, Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/523/2XX4 a mnoho ďalších. Tiež poukázala na ďalšiu obligatórnu náležitosť spotrebiteľského
úveru, a to je priemerná RPMN, pričom uzatvorená zmluva o úvere neobsahovala správny údaj o priemernej hodnote RPMN, na základe tohto dôvodila, že predmetný úver zo dňa 23.02.2XX0 je potrebné opätovne posúdiť za bezúročný a bez poplatkov. Tiež namietala aj aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby z dôvodu porušenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/20XX Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, t. j. že banka v čase postúpenia pohľadávky nereflektovala na toto ustanovenie, nakoľko Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky dňa 29.09.2XX5, pričom oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 05.10.2XX5. V oznámení bola uvedená 15 dňová lehota na zaplatenie, pričom žalovaná sa dňa 21.10.2XX5 dostala do omeškania so splatením svojho záväzku. Následne na základe vyjadrenia Slovenskej sporiteľne táto už dňa 23.10.2XX5 postúpila žalobcovi pohľadávku, čo je v rozpore s uvedeným ustanovením zákona. Z toho dôvodu preto namietla aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby.
10. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.XX.2XX8 reflektoval na vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe, uviedol, že uzatvorená zmluva je v súlade s vtedy platným zákonom č. 258/20XX Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy, podrobne rozpísal jednotlivé náležitosti zmluvy, resp. vyjadril sa ku všetkým skutočnostiam, pre ktoré považovala žalovaná úver za bezúročný a bez poplatkov. Dodal, že predloženými dôkazmi bolo preukázané, že postúpenie bolo platné a že nedošlo k porušeniu zákona o bankách.
11. Okresný súd Ružomberok rozsudkom sp. zn. 2Csp/24/2XX7 - 188 zo dňa 05.03.2XX8 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 100 eur zastavil, žalobu žalobcu vo zvyšnej časti v celom rozsahu zamietol, pričom žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že súd rozhodne o výške trov konania po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 9Co/143/2XX8 -239 zo dňa 08.11.2XX8 rozsudok Okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania potvrdil, pričom vo výroku, ktorým súd konanie v časti zastavil, ponechal rozsudok nedotknutý. Zároveň rozhodol o tom, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalobca cestou svojho právneho zástupcu dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Cdo/112/2XX9-302 zo dňa 17.10.2XX9 rozsudok Krajského súdu v Žiline z 08.11.2XX8 a rozsudok Okresného súdu Ružomberok z 05.03.2XX8 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Ružomberok na ďalšie konanie.
12. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplynulo, že dovolateľka v dovolaní argumentovala tým, že rozhodnutia nižších súdov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke aplikácie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/20XX Z.z., pretože odvolací (i prvostupňový) súd napadnutým rozsudkom učinil nesprávny právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a na základe toho aj o premlčaní nároku. Podľa názoru dovolacieho súdu v danom prípade uzavretá zmluva o spotrebnom úvere v bode I. 1. primeraným spôsobom určovala výšku úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úrokovú sadzbu, anuitnú splátku, poplatok za poskytnutie úveru, dátum uzatvorenia zmluvy. Ďalšie otázky - či právna predchodkyňa žalobkyne preukázala, že žalovaná sa náležitým spôsobom oboznámila so všeobecnými zmluvnými podmienkami, že ich pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere prevzala a podpísala sú otázky skutkové, ktorými sa dovolací súd nezaoberal. Pokiaľ ide o posúdenie správnosti záveru odvolacieho (i prvostupňového súdu), že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny a úrokov, a preto je potrebné na jej základe poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, tak v uvedenej súvislosti dovolací súd uviedol, že podľa záverov uvedených v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora zmluva o úvere uzatvorená na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky. Z týchto dôvodov, preto najvyšší súd konštatoval, že dovolanie žalovanej smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale zároveň aj dôvodné, pretože napadnutý rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Najvyšší súd ďalej uviedol, že ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby bolo zistenie nižších súdov, že nárok je premlčaný. K tomuto názoru však dospeli nižšie súdy práve v dôsledku vyhodnotenia posudzovanej úverovej zmluvy ako neplatnej, nakoľko táto podľa ich názoru neobsahovala
všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/20XX Z.z.. Pokiaľ však posudzovanú úverovú zmluvu z dôvodov uvádzaných nižšími súdmi nemožno považovať za neplatnú, resp. za bezúročnú a bezpoplatkovú, potom stráca na právnom význame aj právny záver nižších súdov o premlčaní žalobného nároku, pretože beh premlčacej doby v okolnostiach v danej veci stanovili nižšie súdy práve od momentu neplatnosti posudzovanej zmluvy, ktoré určenie neplatnosti, resp. bezúročnosti či bezpoplatkovosti bolo dovolacím súdom označené za nesprávne. Z tohto dôvodu preto súd napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v spojení s rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zrušil a vec vrátil súdu nižšieho stupňa na opätovné konanie.
13. Po zrušení rozsudku prvostupňového súdu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline súd opätovne vytýčil na 08.XX.2020 termín pojednávania.
14. Substitútka právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na svojich písomných a ústnych vyjadreniach, ktoré predniesla počas konania, pričom doplnila, že žaloba je dôvodná aj s poukazom na oboznamované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zdôraznila, že právnym základom sporu medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaná a jej nebohý manžel, a teda navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako bolo uvedené v písomnom vyhotovení žaloby.
15. Substitút právneho zástupcu žalovanej zotrval tak isto na svojich písomných a ústnych vyjadreniach, ktoré vzniesli v priebehu konania, opätovne zdôraznil, že žalovaná namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, pričom ohľadom tejto skutočnosti predložil aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Obdo/92/2XX8 zo dňa 20.11.2XX9, ktorého právny obsah sa týka práve ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pričom v zmysle tohto rozhodnutia ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi na inú banku alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky je v rozpore s uvedeným ustanovením a má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť teda uviedol, že pokiaľ právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 29.09.2XX5, pričom žalovanej toto bolo doručené 05.10.2XX5 a zároveň s týmto oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola doručená aj výzva na to, aby v lehote do 15. dní plnila, lehota na plnenie uplynula 21.10.2XX5, kedy sa dostala žalovaná do omeškania, pričom i napriek tejto skutočnosti právny predchodca už dňa 23.10.2XX5 postúpil túto pohľadávku, ktorú je predmetom sporu, a teda strana žalovanej mala za to, že neboli splnené uvedené zákonné podmienky a keďže žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
16. Na prednes substitúta právneho zástupcu žalovanej substitútka právneho zástupcu žalobcu uviedla, že pokiaľ sa týka námietky, a teda splnenia podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, k tomuto sa žalobca vyjadril už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.12.2XX7, ako aj v ďalšom písomnom vyjadrení, kde podrobne rozobral túto problematiku.
17. Subsittúti právnych zástupcov sporových strán na záver zotrvali na svojich prednesoch a vyjadreniach.
18. V rámci dokazovania sa súd opätovne oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom súd súc viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zameral svoju pozornosť na to, či je námietka žalovanej ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu dôvodná a po jej vyriešení, či je námietka premlčania, ktorú vzniesla strana žalovanej dôvodná alebo nie.
19. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/20XX Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
20. Súd opätovne zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 100 eur vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.XX.2XX8 zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 100 eur späť. Z tohto dôvodu preto opätovne zostalo predmetom sporu právo na zaplatenie sumy 8759,XX eur s príslušenstvom.
21. Súd už opätovne nebude zdôrazňovať skutočnosti, ku ktorým dospel vo svojom prvotnom rozsudku zo dňa 05.03.2XX8, pričom zameral svoju pozornosť na námietku vznesenú zo strany žalovanej ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Žalovaná namietala, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby v dôsledku porušenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2009 Z.z. o bankách (ďalej len Zákon o bankách). Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi na inú banku alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/92/2XX8 zo dňa 20.11.2XX9 postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd teda skúmal, či právny predchodca postúpil svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalovanej platne na žalobcu, a teda, či má žalobca aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby.
22. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta. Z uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky je skutočnosť, že klient banky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku aj napriek písomnej výzve banky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná so svojom nebohým manželom riadne a včas nesplácali úver, pričom právny predchodca žalobcu listom zo dňa 09.09.2XX5 oznámil žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky k 08.09.2XX5 vo výške 2650,98 eur a zároveň ju vyzval na hradu dlžnej sumy s tým, že ju upovedomili ako dlžníka o tom, že banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. S poukazom ku skutočnosti, že žalovaná ako dlžník na uvedenú výzvu nereagovala, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 30.09.2XX5 oznámil, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 29.09.2XX5 a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote do 15. dní na jeho účet. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 30.10.2XX5 zároveň žalovanej oznámil, že pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o úvere postúpil na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 23.10.2XX5, a to na základe tejto zmluvy postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Ak teda postúpeniu pohľadávky predchádzala výzva banky zo dňa 09.09.2XX5 a samotná zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená už 23.10.2XX5 súd zistil, že právny predchodca žalobcu nerešpektoval vyššie citované zákonné ustanovenie a postúpil pohľadávku na iný subjekt v lehote kratšej ako 90 dní i napriek výslovnému zákonnému ustanoveniu, ktoré oprávňuje postúpiť pohľadávku banky za podmienky, že je jej klient nepretržite dlhšie ako 90. dní v omeškaní i napriek písomnej výzve banky. Súd teda prehodnotil svoj predchádzajúci právny názor ohľadom tejto skutočnosti a konštatuje, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Vo svetle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Omdo/92/2XX8 zo dňa 20.11.2XX9 je teda postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 o bankách potrené považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo a keďže neboli dodržané všetky zákonné ustanovenia a zmluva o postúpení pohľadávok je pre jej absolútnu neplatnosť neplatným právnym úkonom, v konaní bolo preukázané, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, a preto súd žalobu žalobcu opätovne, avšak z iných dôvodov vo zvyšnej časti opätovne zamietol. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky
pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje aj podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok bankou, pričom ide o právnu úpravu lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky. Účelom tohto ustanovenia je nielen ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky.
23. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť sa už potom súd ďalej nezaoberal námietkou zo strany žalovanej ohľadom premlčania, pretože súd zistil, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby.
24. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej, ktorá mala v spore plný úspech s poukazom k tomu, že žaloba žalobcu bola opätovne zamietnutá priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.