Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-101-2019.pdf
PDF · 105.32 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/101/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej Z. R., H.. XX.XX.XXXX, S. - L. XXX, o zaplatenie 1.505,16 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 20Csp/218/2018-154 z 20.12.2018 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o trovách konania.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 207,34 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že III. žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.07.2018 žiadala zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 1.505,16 eur s príslušenstvom titulom nepovoleného prečerpania na účte.
3. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzavrela dňa XX.XX.XXXX zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej žalobkyňa zriadila a viedla pre žalovanú účet. Dňa XX.XX.XXXX strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte uzavretú na diaľku - cez internetbanking, ktorou žalobkyňa poskytla žalovanej limit povoleného prečerpania vo výške 1.400 eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,90 %. Na základe zmluvy a VOP banka rozlišuje povolené prečerpanie a nepovolené prečerpanie. Žalovaná opakovane porušila zmluvu tým, že prekračovala povolený limit povoleného prečerpania, na základe čoho žalobkyňa pristúpila k postupu v zmysle VOP účinných ku dňu zníženia limitu povoleného prečerpania na 0 eur dňa XX.XX.XXXX. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote sa žalovaná dostala do nepovoleného prečerpania vo výške debetného zostatku na účte. Žalovaná suma 1.505,16 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej. Sadzba 28% úroku ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP čl. 3.12 (účinného ku dňu zníženia limitu na 0 eur) v spojení s Výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Nakoľko pohľadávka žalobkyne nebola ku dňu podania žalobu uhradená v plnej výške, žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.505,16 eur spolu s úrokom vo výške 28% zo sumy 1.505,16 eur od 08.06.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
4. Súd vychádzajúc z § 708, § 710 Obch. zák., § 52 ods. 1 až 4 OZ, § 1 ods. 2, 4, § 2 písm. a/, b/ a e/, § 10 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, urobil záver, že v prejednávanej veci vznikol záväzok žalovanej zo zmluvy o bežnom účte, uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Ak ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu, súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobkyňou a žalovanou na základe zmluvy o bežnom účte uzavretej dňa XX.XX.XXXX, je vzťahom občianskoprávnym a táto zmluva ako aj zmluva o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie zo dňa XX.XX.XXXX, sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere podľa zákona. č. 129/2010 Z. z. a § 52 a nasl. Obč. zák., preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 Obč. zák.).
5. Pokiaľ ide o samotný charakter povoleného prečerpania, z bodu 8.5.4 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 13.01.2018 mal za zrejmé, že banka môže kedykoľvek prehodnotiť výšku limitu a bez uvedenia dôvodu limit znížiť. Jedná sa tak o povolené prečerpanie, ktoré je splatné na požiadanie. Uvedené vyplýva aj zo Všeobecných obchodných podmienok účinných ku dňu poskytnutia povoleného prečerpania ako aj ku dňu uzavretia účtu, kde podľa bodu 8.9 klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní.
6. Z predloženého výpisu z účtu žalovanej mal za zrejmé, že ku dňu XX.XX.XXXX banka previedla interným prevodom dlh klienta vo výške 1.505,16 eur (č. l. 88 spisu).
7. Poukázal na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte zo M. XX.XX.XXXX neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/). Táto podstatná obligatórna náležitosť sa pritom v zmluve vôbec nenachádza. V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
8. V predmetnom spore sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 1.505,16 eur s príslušenstvom. Žalovaná suma tvorí rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami, pričom medzi debetné operácie patria rôzne poplatky a úroky.
9. Debetné obraty pozostávajú z platby POS - 4.062,18 eur, poplatky za transakcie - 82 eur, poplatok za balík služieb - 168,48 eur, poplatok za upozornenie debet - 315 eur, úroky/daň - 665,34 eur, použ. ATM Prima banky - 10.500 eur, použ. ATM inej banky 3.060 eur, avízo o nezrealizovaní príkazu - 2 eur, platba z externého TP z BU - 541,17 eur, odchádzajúce platby z účtu - 33,93 eur, poplatok za výzvu - 30 eur, odchádzajúce platby z účtu EB - 1842,77 eur, vnútrobankový prevod v BU - EB - 28 eur, zmena limitu PK cez IB - 3,50 eur, zmena limitu PK klientom - 3,50 eur. To všetko v úhrnnej výške 21.337,87 eur.
10. Kreditné transakcie pozostávajú z prichádzajúcej platby na účet - 19.590,74 eur, vklad hotovosti - 72 eur, vnútr. prevod na BU - 100 eur, odmena za platby PK - 19,97 eur, základný vklad - 50 eur. Všetko v úhrnnej výške 19.832,71 eur.
11. Urobil záver, že vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte je s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov, má žalobkyňa nárok len na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej bez úrokov a poplatkov. Žalobkyňa tak poskytla žalovanej spolu sumu 20.040,05 eur (platba POS - 4.062,18 eur, použ. ATM Prima banky - 10.500 eur, použ. ATM inej banky 3.060 eur, platba z externého TP z BU
- 541,17 eur, odchádzajúce platby z účtu - 33,93 eur, odchádzajúce platby z účtu EB - 1842,77 eur) a žalovaná dosial uhradila sumu 19.832,71 eur. Z týchto dôvodov súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a priznal žalobkyni sumu 207,34 eur (20.040,05 eur - 19.832,17 eur) a v prevyšujúcom rozsahu z dôvodov vyššie uvedených, žalobu zamietol.
12. Žalobkyňa žiadala priznať úrok vo výške 28 % ročne zo sumy 1.505,16 eur od 08.06.2018 do zaplatenia titulom nepovoleného prečerpania, ktorý nebol dohodnutý v Zmluve, ale iba odkazuje na VOP a na Sadzobník úrokových sadzieb. Nároky žalobkyne uplatnené v konaní teda vyplývajú z obsahu VOP a Sadzobníka, na ktoré zmluva poukazuje. Uvedená náležitosť spotrebiteľskej zmluvy (výška úrokovej sadzby pre nepovolené prečerpanie vo výške 28% - obligatórna náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľskom úvere) musí byť uvedená zreteľne a výslovne v zmluve, ktorú dlžník opatrí svojim podpisom, pričom v rámci textu zmluvy sa tento údaj nenachádza. Všeobecné obchodné podmienky ani Sadzobník navyše nie sú podpísané žalovanou, aj keď v zmysle bodu 8 zmluvy o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte klient vyhlásil, že Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník prevzal a aj sa s nimi oboznámil. Súd nemôže akceptovať, že obligatórne náležitosti uvedené v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. nie sú uvedené priamo v zmluve. Možnosť, že by akákoľvek povinná náležitosť spotrebiteľskej zmluvy bola uvedená iba v zmluvných dojednaniach (prípadne obchodných podmienkach, sadzobníku, cenníku atď.) ako vo vedľajších dokumentoch k zmluve a nie priamo v zmluve, zákon nepredpokladá.
13. Vzhľadom na uvedené, súd nepovažoval žalobu za dôvodnú ani v časti o zaplatenie úroku vo výške 28% ročne zo sumy 1.505,16 eur od 08.06.2018 do zaplatenia a žalobu aj v tejto časti zamietol.
14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a to tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže obe strany boli v konaní úspešné čiastočne. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p.
15. Proti rozsudku a to výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. K absencii obligatórnej náležitosti podľa § 10 ods. 1 písm. a/ - údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti žalobca uviedol, že dobu trvania zmluvy obsahuje čl. 8.13 VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy v zmysle bodu 1 zmluvy - na dobu neurčitú. Termín konečnej splatnosti obsahuje čl. 8.9 VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy v zmysle bodu 1 zmluvy - klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní. K VOP ako časti zmluvy žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - VEC C-42/15 z 9.11.2016, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda (Slovensko) rozhodnutím z 19.12.2014 doručeným Súdnemu dvoru 2.2.2015, ktorý súvisí s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej. V zmysle uvedeného rozsudku sa čl. 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v sopjení s čl. 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalo nosiči a ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (ďalej aj ako „VOP alebo OP“) alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Avšak smernica nebráni členským štátom, aby zakotvili povinnosť, že všetky dokumenty obsahujúce náležitosti zmluvy povinné v zmysle smernice, majú byť podpísané. V našich podmienkach uvedené znamená, že zákonom možno stanoviť, že aj VOP/OP/sadzobník v prípade, ak obsahujú niektoré z uvedených povinných náležitostí zmluvy, majú byť podpísané. Každopádne, táto povinnosť by mala byť ustanovená v zákone o spotrebiteľských úveroch a nepostačuje, že tak ustáli súd vo svojom rozhodnutí. Z uvedeného teda vyplýva, že VOP/OP/sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. K zamietnutiu nároku na úrok 28% ročne žalobca uviedol, že žalobca si daný nárok uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zák. č. 129/2010 Z.z. (§ 2 písm. f/). Samotný zákon
počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Naopak, podľa § 18 ods. 1 cit. zák. postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale aj historické. Žalobca má za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. Ohľadne nároku na úrok 28% ročne žalobca odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.3.2018. Krajský súd uviedol, že v dôsledku toho, že sa majiteľ dostal prečerpaním finančných prostriedkov na jeho osobnom účte do stavu mínusu, patria banke z takto poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému úroky dohodnuté zmluvne vo VOP, a to v bode 3.8 VOP a 3.12 s odkazom na bod 8.8 VOP s tým, že úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov ňou poskytnutých nad rámec zostatku na jeho účte. Nepovolené prečerpanie je podstatným porušením zmluvy o bežnom účte, ktoré má za následok nielen právo banky požadovať úroky za prečerpanie účtu, s ktorou povinnosťou počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1. Z ustanovení VOP, ktoré obsahujú dojednania o úroku pre prípad nepovoleného debetu vyplýva, že kopírujú zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom úprava nároku na úrok pri nepovolenom debete vo VOP nie je žiadnou špecifickou zmluvnou podmienkou zavedenou výlučne žalobcom, ale vyplýva z ustanovení Obch. zák., ako aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Podstatné je, že debetný zostatok je úročený dohodnutou úrokovou sadzbou a nárok naň je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré tvoria prekročenie s poukazom na § 18 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania, ako to nesprávne posúdil súd prvej inštancie. Samotnú dohodu zmluvných strán o platení debetných úrokoch pri nepovolenom prečerpaní finančných prostriedkov na bežnom účte spotrebiteľa nie je z uvedených dôvodov možné považovať za obchádzanie zákona. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého debetného úroku za podmienok, na akých sa na jeho platení vo VOP so žalovaným dohodol. Spôsob určenia výšky úrokovej sadzby bol zmluvnými stranami dohodnutý v bode 3.7 VOP tak, že zostatok bežného účtu úročí banka aktuálnou úrokovou sadzbou, pretože úroková sadzba je pohyblivá a vychádza z referenčnej úrokovej sadzby, ktorou je úroková sadzba banky pre depozitné produkty. Ohľadne posúdenia výšky úroku 28% ročne žalobca odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.3.2018 (z jeho odôvodnenia sčasti citoval).
17. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu, zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu priznal aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
18. Rozsudok okrem výroku II. a III. odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.
19. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklady v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom.
20. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p, t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.
22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
23. Súd použil v prejednávanej veci správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte z XX.X.XXXX neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy v zmysle § 10 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. f/), nakoľko chýba údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže táto podstatná náležitosť sa v zmluve vôbec nenachádza a z uvedeného dôvodu v súlade s § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch absencia tohto údaju nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a keďže v prejednávanom spore súd uzavrel, že predmetom spotrebiteľského vzťahu bola zmluva o úvere, že povolené prečerpanie na účte s poukazom na § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch išlo o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov, že žalobca má nárok len na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej bez úrokov a poplatkov a keďže žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 20.040,05 eur a žalovaná doposiaľ uhradila 19.832,71 eur, že je povinná vrátiť žalobkyni 207,34 eur a v prevyšujúcom rozsahu z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu, že v prejednávanej spotrebiteľskej zmluve chýba obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľskom úvere, t.j. že nebol dohodnutý medzi žalobcom a žalovaným úrok vo výške 28% zo sumy 1.505,16 eur od 8.6.2018 do zaplatenia titulom nepovoleného prečerpania, keďže iba odkaz na všeobecné obchodné podmienky a sadzobník úrokových sadzieb nemožno považovať za uzavretie zmluvy ako dvojstranný úkon, keďže uvedená náležitosť spotrebiteľskej zmluvy, výška úrokovej sadzby pre nepovolené prečerpanie 28% ako obligatórna náležitosť musí byť uvedená zreteľne a výslovne v zmluve, ktorú dlžník opatrí svojim podpisom a tento údaj sa v rámci textu zmluvy neuvádza, pričom všeobecné obchodné podmienky ani sadzobník nie sú podpísané žalovanou.
25. K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné uviesť, že k žalobcom uvádzanej judikatúre Súdneho dvora, konkrétne k rozsudku Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní Smernice 2008/48/ES - vec C- 42/15 z 09.11.2016 je potrebné uviesť, že časť podstatných náležitostí zmluvy o úver sa môže uviesť aj osobitne v prílohe, že nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden ucelený dokument, avšak príloha musí byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a taktiež musí byť spotrebiteľovi odovzdaná, aby sa s ňou mohol oboznámiť, pričom Európsky súdny dvor sa nevyjadril k tomu, či musí byť zmluvnými stranami osobitne podpísaná zmluva aj všetky jej prílohy, to znamená napr. aj všeobecné podmienky a že táto Európska smernica to neupravuje a rozhodnutie v tomto smere prináleží slovenským súdom.
26. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
28. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
29. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).