Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-91-2018.pdf
PDF · 146.36 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/91/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: P M, s.r.o., so sídlom Beňadická 3008/19, 851 06 Bratislava - Petržalka, IČO: 31 721 974, zastúpený POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568 124, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, IČO: 36 599 361, zastúpený KVASŇOVSKÝ & PARTNERS/ADVOKÁTI s.r.o. so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 51 003 848, v konaní o zaplatenie 62.695,53 € takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktorú je povinný nahradiť žalobca.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 1.8.2018, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 62.695,53 € s príslušenstvom.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tak, že je výrobcom elektriny prevádzkujúcim nižšie uvedené zariadenie na výrobu elektriny z bioplynu, ktoré je pripojené do distribučnej sústavy žalovaného: Obec: 049 16 Jelšava , Názov zdroja: Poľnohospodárska bioplynová stanica I , Pozemok parcela H.-N. Č..: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, Katastrálne územie: Jelšava, Inštalovaný výkon: 0,99 MW
3. Právny základ pre poskytovanie podpory výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“) je obsiahnutý v zákone č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o podpore OZE“). Predmetom tohto sporu je poskytnutie podpory doplatkom. Zákon o podpore OZE upravuje pre výrobcu elektriny z OZE určitý mechanizmus pri uplatňovaní daných druhov podpory. Poukazujeme pri tom na § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE, ktorý ustanovuje tzv. „oznamovaciu povinnosť“ (ďalej len „oznamovacia povinnosť“). Podstata tohto mechanizmu spočíva v tom, že pred samotným poberaním podpory musí výrobca elektriny oznámiť, že daný druh podpory si plánuje v budúcnosti uplatniť. 4. Oznamovacia povinnosť sa plní voči prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy (teda žalovanému 1) a zároveň voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „Úrad“). Nakoľko splnenie si oznamovacej povinnosti voči Úradu nie je v tomto prípade sporné, budeme sa venovať výlučne splneniu si tejto povinnosti voči žalovanému. Účelom tejto „oznamovacej povinnosti“ je poskytnutie informácií o tom, že výrobca elektriny z OZE chce v budúcnosti poberať ten-ktorý druh podpory, a teda že distribučná spoločnosť má počítať s tým, že jeho výrobné zariadenie bude zaradené do systému danej podpory. Zákonná úprava oznamovacej povinnosti je pomerne strohá, nepredpisuje sa žiadne
konkrétne tlačivo, či osobitný proces pre oznamovanie predmetných informácií. Okrem požiadaviek na obsah informácií, zákon upravuje povinnosť oznámiť tieto informácie tak, aby boli žalovanému dostupné najneskôr k 15.8. v roku, ktorý prechádza roku, v ktorom sa poskytne podpora. Vzťah, ktorý pri uplatňovaní a poskytovaní zákonnej podpory vzniká je svojou povahou obchodnoprávny a jednotliví prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav si tento vzťah upravujú vlastnými dojednaniami/ zmluvnými vzťahmi. 5. V tomto spore je tak pre posúdenie splnenia oznamovacej povinnosti voči žalovanému primárne potrebné vychádzať zo zmluvy upravujúcej poskytovanie oboch druhov podpory, ktorou je Zmluva o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku zo dňa 12.1.2012 (ďalej len „Zmluva o podpore“), t.j. úpravy vzájomných práv a povinností dvoch podnikateľov.
6. Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o podpore z roku 2012, ktorá bola rozhodná pre poskytovanie podpory žalobcovi a žalovaný ju žiadnym spôsobom nespochybňoval. Zmluva o podpore bola uzatvorená na dobu neurčitú. Na konci roka 2014 sa žalovaný rozhodol upraviť zmluvný vzťah so žalobcom ohľadom poskytovania podpory. V tom čase mal žalobca splnenú oznamovaciu povinnosť na rok 2015. Jasne to preukazuje znenie listu zo dňa 10.10.2014 (ďalej len „Sprievodný list“). V Sprievodnom liste žalovaný potvrdzuje bezproblémové fungovanie poskytovania podpory a zaručuje sa, že aj po zmene doterajšieho zmluvného vzťahu sa nijako nezhorší postavenie žalobcu, resp. že poskytovanie podpory bude aj naďalej zachované. 7. Žalovaný zaslal žalobcovi Sprievodný list spolu s návrhom novej zmluvy, ktorou sa malo zabezpečiť poskytovanie podpory na rok 2015. Tento návrh bol prijatý, na základe čoho bola uzatvorená Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 19.11.2014 (ďalej len „Nová zmluva o podpore“). 8. Žalovaný listom Oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 zo dňa 15.12.2014 (ďalej len „Oznámenie o zániku“) žalobcovi oznámil, že: „VSD je v zmysle platnej legislatívy povinná, každoročne pripraviť podklady pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (v ďalšom len „Úrad“), za účelom stanovenia predikcie týkajúcej sa množstva vyrobenej elektriny, ktorá spadá podľa Zákona o podpore do systému podpory na najbližší kalendárny rok. Pri príprave takýchto podkladov v relevancii na rok 2015 bolo zistené, že vo vzťahu k Vami prevádzkovanému zdroju nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby Vami prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v § 4 Zákona o podpore. Vzhľadom na vyššie uvedené je zo zákona vylúčená možnosť zaradiť Vami prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory, a teda elektrina vyrobená v tomto zdroji sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možnosť uplatniť si právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písmeno b) a c) Zákona o podpore“.
9. Zákon o podpore OZE upravuje oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k podpore doplatkom a podpore výkupom a neukladá žalobcovi povinnosť uplatniť si obe formy podpory súčasne. Práve naopak, zákon konštatuje, že podporu doplatkom je možné uplatniť si aj vtedy, keď si výrobca podporu výkupom neuplatňuje. Splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE preto treba posudzovať osobitne vo vzťahu k obom formám podpory. Pre splnenie oznamovacej povinnosti vo vzťahu k: ? podpore doplatkom je potrebné oznámiť uplatnenie tejto formy podpory; ? podpore výkupom je potrebné nielen oznámiť uplatnenie tejto formy podpory, ale aj informáciu o predpokladanom množstve dodanej elektriny. 10. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že pre určenie podpory vo forme doplatku nie je rozhodujúce množstvo elektriny dodanej žalovanému. Výška podpory doplatkom je totiž závislá od množstva skutočne vyrobenej elektriny. Odlišná situácia nastáva pri podpore výkupom, kedy sa vychádza z množstva dodanej elektriny.
11. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že na splnenie oznamovacej povinnosti vo vzťahu k podpore doplatkom je potrebná len samotná informácia o záujme čerpať danú podporu bez potreby ďalších doplňujúcich údajov.
Zákon o podpore OZE neupravuje oznamovaciu povinnosť ako každoročnú. Pokiaľ Zákon o podpore OZE obsahuje v danom ustanovení formuláciu, že dané informácie je potrebné oznámiť „k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok“, je zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo to, aby predmetné informácie boli ohlásené najneskôr k 15. augustu. Nie je ale dané žiadne časové ohraničenie, ktoré sa týka „dolnej časovej hranice“ pre plnenie oznamovacej povinnosti. Podotýkame, že v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Pokiaľ zákon jasne nestanovuje ako podmienku „každoročné plnenie povinnosti“, nemožno reštriktívnym výkladom takúto povinnosť výrobcovi uložiť. Opakovane podotýka, že účelom oznamovacej povinnosti je poskytnutie informácií o tom, že výrobca elektriny z OZE chce v budúcnosti poberať ten-ktorý druh podpory. Tieto informácie majú byť Úradu a žalovanému 1 dostupné najneskôr k 15.8. v roku pred poskytovaním podpory. 12. Žalovaný slovné spojenie „nasledujúci kalendárny rok“ de facto dotvára a vykladá spôsobom „bezprostredne nasledujúci kalendárny rok“. Takýto výklad však ide nad rámec zákonnej úpravy. Žalobca oznámil uplatnenie podpory doplatkom už v žiadosti o poskytnutie podpory, ktorú zaslal žalovanému 1 (ďalej len „Žiadosť“). Žalobca v Žiadosti uviedol, že si právo na túto podporu doplatkom uplatňuje. Nešlo o uplatnenie len akejsi časti podpory, či uplatnenie podpory „do roku 2015“. Išlo o uplatnenie podpory na celé obdobie podpory, t.j. na 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky (§ 3 ods. 6 Zákona o podpore OZE). Uvedené potvrdzuje aj fakt, že na základe tejto Žiadosti bola so žalobcom uzatvorená Zmluva o podpore na dobu neurčitú. Žalobca sa v nej zaviazal vyrábať elektrinu na doplatok a dodávať elektrinu na straty a žalovaný sa ňou zaviazal poskytovať podporu po celý čas trvania Zmluvy o podpore. Žalovaný tak nemôže tvrdiť, že nevedel o tom, že žalobca chce poberať podporu doplatkom na rok 2015. Túto podporu si už predsa uplatnil. Je absurdné tvrdiť, že subjekt, ktorý si podporu doplatkom už uplatnil má dodatočne oznamovať, že si ju plánuje uplatniť. Takáto konštatovanie je iracionálne. Odhliadnuc od vyššie uvedeného uvádzame, že aj keby Žiadosťou nedošlo k splneniu oznamovacej povinnosti, žalobca si ju splnil uzatvorením Zmluvy o podpore. Znenie tejto zmluvy preukazuje záujem žalobcu na poberanie zákonnej podpory, a to aj v toku 2015.
13. Zmluva o podpore obsahovala explicitný záväzok žalobcu vyrobiť elektrinu na ktorú sa bude vzťahovať doplatok a žalovaný sa zaviazal vyplatiť za túto elektrinu doplatok. Uvedené stanovuje už samotný predmet Zmluvy o podpore (čl. I body 4 a 5), podľa ktorého: I „Predmetom zmluvy je (...) II 4. Záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora doplatkom v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore (...); 5. Záväzok PDS zaplatiť cenu za elektrinu na doplatok“.
14. Okrem vyššie uvedeného máme za to, že splnenie oznamovacej povinnosti vyplýva aj z cenového rozhodnutia č. 1087/2014/E-OZ zo dňa 14.11.2013 (ďalej len „Cenové rozhodnutie“), ktoré bolo žalovanému doručené. Úkony žalovaného potvrdzujú to, že mal vedomosť o tom, že žalobca má záujem poberať právo na podporu doplatkom na rok 2015. Žalovaný z vlastnej iniciatívy zaslal Sprievodný list spolu s návrhom Novej zmluvy o podpore. Tento návrh bol prijatý, na základe čoho bola uzatvorená Nová zmluva o podpore. V Liste žalovaný potvrdzuje bezproblémové fungovanie poskytovania podpory a zaručuje sa, že uzatvorením Novej zmluvy o podpore sa nijako nezhorší postavenie žalobcu, resp. že poskytovania podpory bude aj naďalej zabezpečované. 15. Nová zmluva o podpore, rovnako ako pôvodná Zmluva o podpore, ustanovovala: ? povinnosť žalobcu vyrábať elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje doplatok (čl. I bod 1 písm. e) Novej zmluvy o podpore) a povinnosť žalovaného poskytovať podporu doplatkom. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že sám žalovaný priznal, že žalobca má nárok na podporu doplatkom a neexistuje dôvod odňať mu toto právo.
16. Je zrejmé, že správanie žalovaného pri prijímaní Žiadosti ako aj po uzatvorení Zmluvy o podpore jasne preukazuje uplatnenie si práva na podporu doplatkom zo strany žalobcu. Je nepopierateľné, že žalovaný v roku 2012, 2013 ako aj v roku 2014 poskytoval žalobcovi podporu doplatkom, a to bez akýchkoľvek námietok. Navyše, aj po 15.8.2014 žalovaný potvrdil, že všetky vzájomné vzťahy so žalobcom sú v poriadku a dokonca so žalobcom sám z vlastnej iniciatívy uzatvoril Novú zmluvu o podpore na nasledujúce obdobie. V zmysle vyššie uvedeného máme za to, že podpora doplatkom mala byť žalobcovi vyplatená aj v roku 2015. Žalovaný však túto podporu žalobcovi neoprávnene odňal, a to aj napriek tomu, že mu bolo zrejmé, že túto podporu žalobca má záujem poberať.
17. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, tento spor je možné bez ďalšieho posudzovania splnenia oznamovacej povinnosti rozhodnúť už na základe správnej interpretácie prechodných ustanovení upravených v § 18e ods. 1 Zákon o podpore OZE. Prechodné ustanovenia konštatujú, že zmena podmienok pre poskytnutie podpory, ktorá sa uskutočnila novelou zákona, sa nevzťahuje na zariadenia uvedené do prevádzky pred 1.1.2014. Podpora pre tieto zariadenia je tak poskytovaná za splnenia rovnakých podmienok ako pred prijatím novely. Predmetná novela zmenila nie len podmienky podpory uvedené v § 3, § 3a a § 3b, ale aj podmienky podpory obsiahnuté v § 4 Zákona o podpore OZE. Táto zmena spočívala v tom, že ak výrobca nepredloží predmetné oznámenie, nespĺňa podmienky pre poskytnutie podpory na nasledujúci rok. 18. Cena elektriny bola pre žalobcu stanovená Cenovým rozhodnutím vo výške 145,00 Eur/MWh. Cena elektriny na straty pre žalovaného pre rok 2015 bola stanovená vo výške 44,015 EUR/MWh, a to na základe rozhodnutia Úradu č. 0008/2015 zo dňa 27.11.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené bola jednotková cena elektriny pre účely stanovenia podpory doplatkom 100,985 EUR/MWh (145,00 EUR/ MWh - 44,015 EUR/MWh = 100,985 EUR/MWh). Množstvo elektriny dodanej žalobcom žalovanému, na ktoré sa vzťahuje podpora doplatkom za mesiac január 2015 bolo 620,84 MWh. Nezaplatená podpora doplatkom za mesiac január 2015 je tak vo výške 65 249,53 EUR (620,84 MWh x 100,985 EUR/MWh = 65 249,53 EUR). Zaplatenia tejto sumy sa žalobca domáha v prvom odseku svojho petitu. 19. Žalovaný podaním z 4.3.2019 sa vyjadril tak, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva v plnom rozsahu a tento považuje za nedôvodný a neoprávnený, a to z nižšie uvedených dôvodov. Žalovaný nepovažuje žalobcovu pohľadávku za oprávnenú. Faktúry, z ktorých žalobcom uplatnené pohľadávky vyplývajú, boli žalovanému doručené avšak vzhľadom na ich neoprávnenosť a neexistenciu žalobcom fakturovaného nároku, boli tieto žalobcovi vrátené, z ktorého dôvodu žalovaný predmetné faktúry neeviduje vo svojom účtovníctve a tieto rovnako ako zo strany žalobcu neboli ani zo strany žalovaného uvedené v jeho výkaze podľa § 78a zákona o DPH. Žalobcom uplatnené pohľadávky sú pohľadávkami z titulu podpory vo forme doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „zákon o OZE“), ktorú je žalobcovi v zmysle príslušných ustanovení zákona o OZE povinný poskytovať žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“) vykonávajúci svoju činnosť na základe a v súlade s povolením vydaným Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) č. 2007E 0257. Žalovaný si svoje zákonom o OZE stanovené povinnosti v súvislosti s poskytovaním podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie plní prostredníctvom trojstranných zmlúv o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzatváraných s jednotlivými výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Žalovaný má pri plnení svojich povinností na úseku podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie rovnako ako žalobca postavenie regulovaného subjektu a je povinný pri plnení svojich povinností postupovať v súlade s aktuálne platnými právnymi predpismi. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o OZE výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. Žalobca si v dôsledku vlastnej nedbanlivosti svoju vyššie uvedenú zákonom stanovenú povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE v zákonom stanovenej lehote nesplnil, preto mu v dôsledku jeho vlastnej pasivity nárok na uplatnenie podpory na elektrinu vyrobenú v zariadení žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE v jednotlivých kalendárnych mesiacoch kalendárneho roku 2015 nevznikol, z ktorého dôvodu je žalobcom uplatnený nárok neoprávnený. Vzhľadom k uvedenému je potrebné zdôrazniť, že vzniknutá situácia a strata nároku žalobcu na uplatnenie podpory v roku 2015 nenastala následkom zavinenia žalovaného, ale práve naopak, následkom nedbanlivosti samotného žalobcu, spočívajúcej v tom, že tento v zákonom stanovenej lehote nepredložil predpokladanú charakteristiku svojej dodávky na nasledujúci kalendárny rok a neoznámil uplatnenie si podpory na nasledujúci kalendárny rok, t.j. nesplnil svoje zákonom stanovené povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE. Žalovaný splnenie citovanej oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE v zákonom stanovenej lehote neeviduje a toto nebolo ani zo strany samotného žalobcu nijako preukázané a ani tvrdené. Žalobca sa účelovým výkladom zákonného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE snaží vytvoriť dojem, že predmetné zákonné ustanovenie požaduje v inom rozsahu splnenie zákonnej povinnosti pre
nadobudnutie podpory v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o OZE a v inom rozsahu pre nadobudnutie podpory v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE. Uvedený výklad žalobcu je nesprávny, nesúladný so zákonom ako aj nálezom Ústavného súdu SR, sp.zn.: PL. ÚS 50/2015 a výlučne účelový. V súvislosti s uvedeným si dovoľujeme zdôrazniť, že povinnosť zakotvená v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE je zložená z dvoch častí, ktoré je k jej riadnemu splneniu nevyhnutné splniť kumulatívne. Prvou časťou je oznámenie uplatnenia si podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE a druhou časťou je oznámenie predpokladaného množstva dodanej elektriny. Pre úspešné nadobudnutie podpory je nevyhnutné splniť obe časti zákonom stanovenej povinnosti kumulatívne. V prípade nesplnenia niektorej z uvedených častí zákonom stanovenej povinnosti, zákon ex lege vylučuje možnosť žalobcu uplatniť si v nasledujúcom kalendárnom roku nárok na podporu v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE. Zákon zakotvuje v prípade nesplnenia ktorejkoľvek z uvedených dvoch častí predmetnej zákonnej povinnosti stratu možnosti uplatniť si v nasledujúcom kalendárnom roku nárok na podporu v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zákona o OZE a rovnako tiež nárok na podporu v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona o OZE. V prípade nesplnenia ktorejkoľvek časti predmetnej zákonom stanovenej povinnosti, teda dochádza k strate možnosti uplatnenia a reálneho nadobudnutia oboch druhov podpory.
20. Žalobca sa snaží nahradiť nesplnenie svojej zákonom stanovenej povinnosti účelovým odkazom na uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku. Pre poskytovanie podpory v roku 2015 a ďalších nasledujúcich rokoch je smerodajná nová trojstranná zmluva o dodávke elektriny s účinnosťou od 01.01.2015 a nie toho času už zaniknutá pôvodná dvojstranná zmluva, ktorá nadobudnutím účinnosti novej zmluvy o dodávke elektriny (t.j. k 31.12.2014), v plnom rozsahu zanikla. Znenie a formulácia zákonného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE neposkytuje žalobcovi možnosť voľby plnenia resp. neplnenia zákonom stanovenej povinnosti1 a rovnako ani § 4 ods. 3 zákona o OZE, neposkytuje žalovanému možnosť voľby, či v prípade nesplnenia povinnosti žalobcom pripustí vznik zákonom predpokladaného následku alebo nie. Povinnosť obsiahnutá v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE je obligatórna pre všetkých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie s právom na podporu. A rovnako obligatórny je tiež zákonom predpokladaný následok obsiahnutý v sankcii právnej normy ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o OZE. Zákon o OZE žalovanému nepripúšťa možnosť akejkoľvek voľnej úvahy, či zákonom stanovený následok v prípade nesplnenia povinnosti žalobcu riadne a včas, uplatní alebo nie a neumožňuje žalovanému zákonom predpokladaný následok u „vybraných“ výrobcov odpustiť. Takáto možnosť je priamo zákonnou formuláciou ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o OZE vylúčená, keďže ustanovením § 4 ods. 3 zákona o OZE predpokladaný následok nesplnenia povinností obsiahnutých v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o OZE nastáva ex lege, t.j. priamo zo zákona o OZE.
21. Žalobca sa snaží preukázať splnenie svojej oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE zaslaním cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej ako „ÚRSO“), ktorým bola žalobcovi schválená cena elektriny pre stanovenie doplatku na celé obdobie práva na podporu žalovanému, zaslaním žiadosti o poskytnutie podpory zasielanej žalovanému pri uvádzaní zariadenia do prevádzky ako aj zaslaním potvrdenia o pôvode elektriny. Cenové rozhodnutie sa v zmysle § 14 ods. 4 zákona o regulácii v sieťových odvetviach výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energií vydáva na obdobie celej dĺžky podpory doplatkom podľa zákona o OZE, pričom podpora elektriny doplatkom sa v zmysle § 3 ods. 6 zákona o OZE vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. V tejto súvislosti si dovoľuje žalovaný poukázať na právny názor Ústavného súdu SR obsiahnutý vo vyššie citovanom náleze, konštatujúci, že: „plnenie tejto povinnosti nepredstavuje pre výrobcu elektriny z OZE mimoriadnu záťaž, keďže skupina poslancov sama tvrdí, že ide o informácie, ktoré sú obsahom iných dokumentov, ktoré sú výrobcovia elektriny povinní predkladať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy podľa § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že aj v prípade ak by zákon aj reálne vyžadoval od výrobcov elektriny duplicitné predkladanie určitých informácií, nemohol by takéto pochybenie zákonodarcu kvalifikovať ako pochybenie takej intenzity, na základe ktorého by musel bezvýhradne dospieť k záveru o nesúlade napadnutého ustanovenia zákona o podpore OZE s ústavou.“
Z uvedeného je zrejmé, že ani prípadná skutočnosť, že žalobca v minulosti zaslal žalovanému viaceré dokumenty obsahujúce niektoré informácie vyžadované v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE alebo dokumenty, z ktorých takéto informácie vyplývajú, vrátane cenového rozhodnutia, nezbavuje žalobcu povinnosti plniť si každý rok oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE. Z uvedeného je tiež zrejmé, že Ústavný súd SR vedel, že existujú cenové rozhodnutia, ktoré sú výrobcom zo strany ÚRSO vydávané a tieto sú zo strany výrobcov predkladané prevádzkovateľom distribučných sústav, a taktiež mal vedomosť, že súčasťou argumentácie výrobcov v sporoch týkajúcich sa plnenia svojej oznamovacej povinnosti je okrem iného aj skutočnosť, že výrobcovia považujú svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE za splnenú už len samotným predložením cenového rozhodnutia resp. iného dokumentu prevádzkovateľom distribučných sústav. Pre úplnosť si dovoľujeme tiež uviesť, že ani prípadná skutočnosť, že žalobca zaslal žalovanému cenové rozhodnutie alebo akékoľvek iné dokumenty, ak by tieto aj obsahovali niektoré informácie vyžadované v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE alebo dokumenty, z ktorých takéto informácie vyplývajú, vrátane cenového rozhodnutia, nezbavuje žalobcu povinnosti plniť si oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE.
22. Ďalej žalobca vo svojich písomných vyjadreniach poukazuje tiež na neúčelnosť povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE a nepomer medzi významom povinnosti a prísnosťou sankcie v podobe odňatia podpory na obdobie celého nasledujúceho kalendárneho roka. V nadväznosti na uvedené Ústavný súd SR k údajnému nepomeru medzi povinnosťou obsiahnutou v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE a sankciou obsiahnutou v § 4 ods. 3 zákona o OZE uvádza, že: „plnenie tejto povinnosti nepredstavuje pre výrobcu elektriny z OZE mimoriadnu záťaž, keďže skupina poslancov sama tvrdí, že ide o informácie, ktoré sú obsahom iných dokumentov, ktoré sú výrobcovia elektriny povinní predkladať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy podľa § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona.“
23. V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa výkladu prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona o OZE si dovoľujeme zdôrazniť, že máme jednoznačne za to, že cieľom prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona o OZE bolo zakotviť nemennosť podmienok vzniku práva na podporu (bližšie definovaných v § 3 zákona o OZE) pre subjekty, ktorých zariadenia boli uvedené do prevádzky pred 01.01.2014 z dôvodu zachovania právnej istoty, stability, ochrany už nadobudnutých práv a dodržania zásady zákazu pravej retroaktivity. Je potrebné však zohľadniť, že zásada právnej istoty a právnej stability neznamená nemennosť zákona a nemennosť práv a povinností vyplývajúcich oprávneným subjektom alebo ich právnych následkov. Novelou zákona o OZE s účinnosťou od 01.01.2014 došlo len k zmene resp. rozšíreniu právnych následkov nesplnenia niektorých zákonom o OZE stanovených povinností zo strany tých výrobcov, ktorí majú priznané právo na podporu, pričom povinnosti, ktorých sa novela týka, nie sú pre žalobcu nové, a tieto boli žalobcovi riadne známe už pred nadobudnutím účinnosti predmetnej novely. Otázkou účinkov predmetnej novely vrátane ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o OZE sa zaoberal, ako už bolo v konaní pred súdom prvej inštancie uvedené, aj Ústavný súd SR vo svojom náleze vo veci sp.zn.: PL. ÚS 50/2015, pričom dospel k záveru, že sa jedná o nepravú retroaktivitu. Ústavný súd SR sa v predmetnom náleze venoval komplexnému posudzovaniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o OZE vrátane jeho účinkov a pôsobnosti, v súvislosti s čím dospel k záveru, že v prípade aplikácie predmetného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o OZE sa jedná o nepravú retroaktivitu, t.j. že sankcia obsiahnutá v ustanovení § 4 ods. 3 zákona o OZE sa má v prípade nesplnenia povinnosti aplikovať nie len v prípade zariadení novo uvedených do prevádzky počnúc dňom účinnosti predmetnej novely zákona o OZE, ale aj na už existujúce zariadenia, ktoré sú v danom čase už v prevádzke. Už z uvedeného výkladu Ústavného súdu SR je jednoznačne zrejmé, že prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zákona o OZE sa nevzťahuje na aplikáciu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o OZE, a teda sankcia obsiahnutá v ustanovení § 4 ods. 3 zákona o OZE nemôže byť považovaná za „podmienky podpory“ tak ako to vykladá žalobca.
24. Žalobca v časti svojej žaloby predkladá návrh na dokazovanie predložením spisu ÚRSO č. 8023-2014-BA, ktorý sa má týkať tarify za prevádzkovanie systému a podľa názoru žalobcu má obsahovať údaje o splnení oznamovacej povinnosti výrobcov (vrátane žalobcu) na rok 2015. Dokazovanie dopytom na ÚRSO za účelom predloženia vyššie uvedeného spisu v rámci cenového konania, považuje pre predmet sporu za bezpredmetné, neúčelné a nehospodárne. Máme za to, že žalobcom navrhovaný dôkaz v podobe spisu z cenového konania nie je spôsobilý prispieť k objasneniu
predmetu tohto sporu a žiadnym spôsobom neprispeje k preukázaniu splnenia a rovnako ani nesplnenia povinností žalobcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
25. Zo zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku ( ďalej len zmluva ) súd zistil, že žalobca ako výrobca, Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, IČO: 44 483 767 ako odberateľ a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy ( ďalej len PDS ) uzavreli dňa 19.11.2014 zmluvu, predmetom ktorej bol 1. záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového poriadku PDS, 2. záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa zmluvy, 3. záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobratú elektrinu určenú cenu, 4. záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu, 5. záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona, 6. záväzok PDS zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu vydaného výrobcovi. Podľa čl. VII. bod 18 zmluvy, zmluva nadobúda účinnosť dňa 01.01.2015. Podľa čl. VII bod 19. tejto zmluvy, zaniká doterajšia zmluva, na základe ktorej bola výrobcovi poskytovaná podpora podľa zákona o podpore.
26. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 13.1.2012 Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. PDS : OZE_405_2011. Predmetom zmluvy bolo záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore, záväzok PDS odobrať elektrinu s právom podpory za cenu elektriny na straty od výrobcu, záväzok PDS prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle § 3 ods.1 písm. d) zákona o podpore.
27. Z listu žalovaného zo dňa 15.12.2014 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že zistil, že zo strany žalobcu nedošlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí, aby žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v zákone v ust. § 4 zákona č. 309/2009 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, teda elektrina vyrobená v zariadení žalobcu sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možné si uplatniť právo na podporu podľa § 3 ods.1 písm. b) a c) z.č.309/2009 Z.z..
28. Žalobca vystavil dňa 31.1.2015 žalovanému fa.č. FV-34/2015 na sumu 62.695,53 € za doplatok za množstvo elektriny za mesiac 1/2015 na základe zmluvy č.OZE_405_2011_15. Žalovaný listom z 19.2.2015 vrátil predmetnú faktúru žalobcovi s tým, že nie je možné v roku 2015 uplatniť si podporu v zmysle z.č. 309/2009 Z.z..
29. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 mal súd preukázané, že ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v platnom znení nie je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
30. Podľa ust. § 18a zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.
31. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2013, podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, 2. prístupom do sústavy, 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty,
c) doplatkom,
d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku 8) prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.
32. Podľa ust. § 3 ods. 6 zákona v znení účinnom do 31.12.2013, podpora podľa odseku 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Podpora podľa odseku 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny.
33. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2013, výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3, má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov.
34. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona v znení účinnom do 31.12.2013, výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.
35. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona v znení účinnom do 31.12.2013, právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b).
36. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b), c), d) zákona v znení účinnom od 01.01.2014, výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja
za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty.
37. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona v znení účinnom od 01.01.2014, výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.
38. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona v znení účinnom od 01.01.2014, výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.
39. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako výrobca, a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy uzavreli dňa 19.11.2014 zmluvu, č. PDS: OZE_405_2011_15, predmetom ktorej bol 1. záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového poriadku žalovaného, 2. záväzok odporcu odoberať elektrinu s právom podpory za cenu elektriny na straty od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa zmluvy, 3. záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu, 5. záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona, 6. záväzok žalovaného zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu vydaného výrobcovi. Listom zo dňa 15.12.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že zistil, že zo strany žalobcu nedošlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí, aby žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v zákone v ust. § 4 zákona o podpore.
40. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný - ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy - neevidoval voči žalobcovi k predmetnému dátumu 15. augusta príslušného roka (2014) včasné splnenie si jeho povinnosti ako výrobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE; to znamená zaslanie predpokladanej ročnej charakteristiky dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015, a oznámiť ÚRSO a žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods.1 písm. b) a c).
41. Žalobca tvrdil, že splnil všetky podmienky podpory na rok 2015 v intenciách ustanovenia § 18e zák. č. 309/2009 Z.z. v platnom znení a nestotožnil sa s tvrdením žalovaných, že ust. § 18e zák. o podpore sa vzťahuje len na podmienky podpory uvedené v ust. § 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v platnom znení. Povinnosť výrobcu elektriny oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, bola a je rovnaká aj podľa ust. § 4 ods.2 písm. c) zák. o OZE v znení platnom a účinnom do 31.12.2013 aj po 01.01.2014. Zákonom č. 382/2013 Z.z. došlo k zmene ust. § 4 ods. 3 zák. o OZE s účinnosťou od 01.01.2014 takto: Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti
podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. V zmysle vyššie cit. zmlúv a ich dodatkov sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť doplatok v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa ust. § 18e ods. 1 zák. čo OZE podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Súd mal za to, že novelou ust. § 4 ods. 3 zákona o OZE účinnou od 01.01.2014 nedošlo k zmene podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Podmienky podpory ako také ostali aj po 01.01.2014 nezmenené. Došlo len k zmene následkov nesplnenia si povinností výrobcov uvedených v ust. § 4 ods. 2 zákona o podpore a to tak, že výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.
42. Ani v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 táto sankcia uvedená v ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014 nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore s ústavou. Súd dáva do pozornosti tú časť odôvodnenia ústavného súdu, v ktorom je uvedené: „...ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o podpore OZE majú výrobcovia elektriny primárne vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy ako subjektom súkromného práva. Na tom nič nemení skutočnosť, že povinnosť oznámiť skutočnosti, resp. informácie uvedené v § 4 ods. 2 písm. c) zák. o podpore OZE majú výrobcovia elektriny z OZE nielen vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ale aj vo vzťahu k úradu“ ( ÚRSO). Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o nepreukázaní oznámenia žalovaným v 2. rade o tom, že žalobca nemá právo uplatniť si nárok na podporu v roku 2015, súd upriamuje pozornosť na tú časť odôvodnenia daného nálezu, v ktorom je uvedené „sankčný mechanizmus ustanovený v § 4 ods. 3 zák. o podpore OZE spočívajúci v nemožnosti výrobcov elektriny uplatniť si právo na podporu treba odlíšiť od mechanizmu zániku práva na podporu, ktorý je špecificky upravený v §3b ods. 2,3 a 5 zákona o podpore OZE; tento mechanizmus sa uplatní ex lege za predpokladu splnenia tam ustanovených podmienok a výrobcovi elektriny bráni v ďalšom uplatňovaní podpory podľa príslušných ustanovení zákona o podpore OZE.“ K nejednoznačnosti ust. § 4 ods. 3 zákona o OZE bolo v náleze okrem iného uvedené ...... „Z normatívneho textu § 4 ods. 3 zákona o podpore OZE ( aj s prihliadnutím na osobitnú úpravu práva na podporu podľa §3b ods. 2,3 a 5 zák. o podpore OZE) možno totiž podľa názoru ústavného súdu zjavne vyvodiť, že nemožnosť uplatniť si právo na podporu sa vzťahuje len „... na nasledujúci kalendárny rok“.
43. Nakoľko žalobca svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore nesplnil voči žalovanému v zákonom stanovenej lehote (do 15.08.2014), jeho právo na podporu v nasledujúcom kalendárnom roku - vo vzťahu k žalovanému na daný nasledujúci kalendárny rok zaniklo - nemôže si teda na elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Žalobcovi teda nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom voči žalovanému a preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
44. Na základe vyššie uvedeného súd má nepochybne za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, čo do dôvodu a výšky, preto súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovania a hodnotenia ďalších dôkazov predložených stranou sporu - žalobcom v podaní z 20.12.2019, pretože tieto nemajú žiaden vplyv na toto rozhodnutie. Predmetom tohto sporu je, či žalobca si splnil svoju povinnosť v zmysle § 4 ods.2 písm. c) OZE, a teda, či vykonal voči žalovanému jednostranný právny úkon obsahujúci prejav vôle, ktorým si uplatňuje podporu na rok 2015. Uvedené konštatoval aj vo svojom rozhodnutí NS SR sp.zn. 2Obdo/18/2018 zo dňa 27. augusta 2019 v bode 52., kde uviedol.. „ výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods.1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Logickým a gramatickým výkladom uvedeného ustanovenia je zrejmé, že výrobca elektriny je povinný vykonať dva úkony, a to oznámiť uplatnenie podpory a súčasne uviesť predpokladané množstvo dodanej elektriny, všetko k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Tieto dve povinnosti musia byť splnené kumulatívne s tým, že nevykonanie niektorej z nich znamená porušenie zákonom uloženej povinnosti, inými slovami ak výrobca elektriny oznámi uplatnenie podpory avšak neuvedie predpokladané množstvo dodanej elektriny k určenému dátumu ( alebo naopak ), nesplní svoju oznamovaciu povinnosť riadne.“.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalovaný mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
46. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.