Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-126-2019.pdf
PDF · 76.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/126/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obvinenému O. A., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., O. I. XXXX/X, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05.02.2020 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 15.05.2019, sp. zn. 1T/8/2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods.1 písm. b) Tr.por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e a okresnému súdu sa u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 23.01.2019 obžalobu na O. A., sp.zn. Pv 424/18/3305-32, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3, ods. 5 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 15.10.2018 v čase okolo 11:30 hod v Z., na ulici O. I. č. XXXX/X, pod vplyvom alkoholu začal vulgárne nadávať svojej bývalej manželke G. A., ktorá si na uvedené miesto prišla pre svoje osobné veci nachádzajúce sa v garáži a po tom, ako ho poškodená požiadala, aby jej otvoril uzamknutú bráničku, jej obvinený uviedol, že ak si uvedenú bráničku sama otvorí, tak potom uvidí čo jej spraví a následne sa jej slovne vyhrážal dolámaním jej rúk a nôh, čím u poškodenej G. A., nar. XX.XX.XXXX vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie.
Okresný súd Partizánske na hlavnom pojednávaní dňa 15.05.2019 po vykonanom dokazovaní rozhodol napadnutým uznesením sp. zn. 1T/8/2019 vo veci tak, že podľa § 280 ods.2 Tr.por. trestnú vec obžalovaného O. A., nar. XX.XX.XXXX v Z., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3, ods. 5 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 15.10.2018 v čase okolo 11:30 hod v Z., na ulici O. I. č. XXXX/X, pod vplyvom alkoholu začal vulgárne nadávať svojej bývalej manželke G. A., ktorá si na uvedené miesto prišla pre svoje osobné veci nachádzajúce sa v garáži a po tom, ako ho poškodená požiadala, aby jej otvoril uzamknutú bráničku, jej obvinený uviedol, že ak si uvedenú bráničku sama otvorí, tak potom uvidí čo jej spraví a následne sa jej slovne vyhrážal dolámaním jej rúk a nôh, čím u poškodenej G. A., nar. XX.XX.XXXX vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
postúpil Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Citované uznesenie ihneď po jeho vyhlásení napadol sťažnosťou prokurátor v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s postupom okresného súdu a jeho zdôvodnením. Poukázal na to, že poškodená počas prípravného konania zotrvala na
svojej výpovedi v celom rozsahu, túto nezmenila ani na hlavnom pojednávaní, pričom z jej výpovede vyplynulo, že agresia obžalovaného sa posledné dva roky voči nej stupňovala, preto aj v čase skutku nadobudla dôvodnú obavu o svoj život a zdravie z konania obžalovaného. Obave poškodenej z konania obžalovaného nasvedčuje najmä skutočnosť, že ihneď po skutku utekala ku svojej garáži, odkiaľ kontaktovala políciu, z čoho vyplýva, že prispôsobila svoje správanie závažnosti prednesenej hrozby. Poškodená zároveň uviedla, že obžalovaný bol v tom čase značne pod vplyvom alkoholu. Pravdivosti jej výpovede o priebehu skutku, ako bol ustálený v obžalobe (že jej mal obžalovaný vulgárne nadávať a vyhrážať sa jej ujmou na zdraví pod vplyvom alkoholu) nasvedčuje znalecký posudok MUDr. S., ktorý u obžalovaného konštatoval abúzus alkoholu, aktuálne bez zistenej psychosomatickej závislosti, avšak s rizikom jej vývoja. Zápis o dychovej skúške vykonanej bezprostredne po zadržaní obžalovaného, ako i rozhodnutie o priestupku ODI Partizánske zo dňa 13.11.2018, kedy obžalovaný dňa 14.09.2018 o 22:04 hod. jazdil na bicykli pod vplyvom alkoholu, taktiež svedčia o zvýšenej konzumácii alkoholu obžalovaným a nasvedčujú pravdivosti výpovede poškodenej. Naopak výpoveď svedkyne Y. A., ktorá uviedla, že nevie o tom, že by mal obžalovaný problémy s alkoholom sa javí ako nevierohodná, nakoľko sama žije v zahraničí od roku 2000 a domov chodieva pravidelne dva až trikrát do roka. Rovnako aj jej tvrdenia o tom, že to práve poškodená mala problémy s alkoholom i s liekmi (čo poškodená dôrazne poprela) a zvykla obžalovaného provokovať, že je obžalovaným posadnutá a že mu chce poškodiť, lebo sa nevedia dohodnúť ohľadne domu, je potrebné hodnotiť ako účelové, v snahe ospravedlniť a zľahčiť konanie obžalovaného, ktorý je jej otcom. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, ako aj z dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní podľa názoru prokurátora jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil konania kladeného mu v obžalobe za vinu, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3, ods. 5 Trestného zákona po subjektívnej i objektívnej stránke, pričom z hľadiska subjektívnej stránky konal formou priameho úmyslu. Preto navrhol, aby krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil napadnuté uznesenie a uložil Okresnému súdu Partizánske, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
K sťažnosti sa prostredníctvom obhajcu vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že jednoznačne trvá na tom, že sa voči svojej bývalej manželke G. A. nedopustil žiadneho trestného činu. Je síce pravdou, že pošk. G. A. ho usvedčuje z trestnej činnosti, ale jej výpoveď bola vyvrátená dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Tvrdenie, že ju už posledné 2 roky prenasleduje, vyhráža sa jej, z čoho má dôvodnú obavu, že vyhrážky uskutoční, bolo vyvrátené jej vlastnou výpoveďou, nakoľko potvrdila, že do domu, v ktorom býva obžalovaný, chodila pomerne často, teda nemohla mať žiadnu obavu z jeho údajných vyhrážok. Do predmetného domu chodila často, postupne si odnášala údajne svoje veci, lebo si postavila dom, pričom sťahovanie trvá už niekoľko rokov. Obžalovaný nepopiera, že sa s ňou hádal, keď jej vytýkal, že z domu berie aj jeho veci, no z množstva týchto návštev vyplýva, že veci, ktoré údajne potrebuje do nového domu, si mohla odniesť už dávno. Z jej vyjadrenia vyplynulo, že ho dostane do basy, na liečenie a že zariadi jeho umiestnenie v ústave pre duševne chorých ľudí. Túto obžalovaného výpoveď potvrdila aj spoločná dcéra, ktorá síce žije v Dubaji, takže chodí domov len zriedka, ale má vedomosť o tom, že je to práve poškodená, ktorá ho provokovala a vyhrážala sa mu. Poškodená nežiadala a nevedela vysvetliť, prečo sa nedomáhala odberu krvi u neho, keď tvrdí, že bol značne opitý, čo je uvedené aj v žalobe. Policajti, ktorí mali zasahovať, však nezistili žiaden dôvod pre takýto zásah. Vyhrážky, ktorými sa mu snažila znepríjemniť život vyvrcholili, keď zariadila jeho vzatie do väzby, ktoré bolo úplne bezdôvodné a protizákonné, čo vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ktorý ho na jeho sťažnosť ihneď prepustil z väzby na slobodu. Nevyšiel jej ani pokus zariadiť mu protialkoholické liečenie, čo vyplýva zo znaleckého posudku o jeho zdravotnom stave, v ktorom znalec psychiater MUDr. K. S. jednoznačne konštatoval, že jeho zdravotný stav neodôvodňuje uloženie žiadneho liečenia. Prokurátor sa prezentuje ako odborník na jeho zdravotný stav, keď nesúhlasí s neuložením protialkoholického liečenia. Prokurátor poukazuje na výpoveď poškodenej, ktorá obžalovaného krivo obvinila, čo preukázali ostatné dôkazy vykonané na okresnom súde v tejto veci. Na základe týchto skutočností navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a trestné stíhanie zastavil, nakoľko sa vo vzťahu k poškodenej nedopustil žiadnej trestnej činnosti.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti prokurátora, ktorá mu spolu so spisom bola predložená, preskúmal na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods.1, 2 Tr.por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že z podnetu sťažnosti prokurátora je nutné napadnuté uznesenie zrušiť a to z nasledujúcich dôvodov.
Podľa § 280 ods. 2 Tr.por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, okresný súd po vyhodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že nebolo možné vinu obžalovaného za skutok kladený mu obžalobou jednoznačne a bez dôvodných pochybností ustáliť. Preto postupoval podľa § 280 ods.2 Tr.por. a vec postúpil na prejednanie ako priestupok príslušnému Okresnému úradu v Prievidzi. Napokon zo záveru odôvodnenia vyplýva, že ako priestupok postúpil vulgárne vyjadrovanie obžalovaného voči poškodenej v čase keď sa mal skutok stať.
Krajský súd však uvádza, že takéto odôvodnenie je nedostatočné a z toho dôvodu nepreskúmateľné. V prvom rade je nutné uviesť, že okresný súd musí na podklade vykonaného dokazovania ustáliť skutok spáchaný obžalovaným a v odôvodnení rozhodnutia uviesť svoje závery v tomto smere (teda či je skutok preukázaný v celom rozsahu, alebo len jeho časť, resp. nie je preukázaný vôbec) a až následne podľa výsledkov dokazovania rozhodnúť vo veci samej. Postup podľa § 280 ods.2 Tr.por. sa totiž vždy týka skutku, ktorý musí byť správne súdom zistený a ustálený a neprichádza do úvahy jeho postúpenie ako priestupku, ak nie je preukázané, že sa stal aspoň sčasti. Svoje skutkové zistenia však okresný súd nijako bližšie nešpecifikoval a podrobnejšie nevysvetlil a v danom prípade (ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia) len všeobecne uviedol, že „nebolo možné vinu obžalovaného za skutok kladený mu obžalobou jednoznačne a bez dôvodných pochybností ustáliť.“ Uvedené potom evokuje dojem (vzhľadom na absenciu bližšieho odôvodnenia skutkových záverov), že rozhodoval o skutku, ktorý nepovažoval za preukázaný ako celok a postupoval teda v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného.“ V takom prípade však mal obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. a) Tr.por. Ak naopak považoval aspoň časť žalovaného skutku dokazovaním za preukázanú, mal v rozhodnutí podrobnejšie odôvodniť svoje skutkové zistenia a závery s poukazom na vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Za danej situácie potom krajský súd musel napadnuté uznesenie zrušiť, nakoľko nebolo možné posúdiť, z akých skutkových zistení okresný súd vychádzal, ktoré skutočnosti mal dokazovaním za preukázané a ktoré nie, pričom krajský súd nemôže v tomto smere nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako je už uvedené vyššie, nepreskúmateľné a najmä rozporuplné, keď na jednej strane okresný súd konštatuje, že na základe dôvodných pochybností nemal preukázaný skutkový stav kladený obžalovanému obžalobou za vinu a na druhej strane časť skutku postúpil na prejednanie priestupku. Z vedených dôvodov sa potom krajský súd ani nemohol vyjadrovať k správnosti, či nesprávnosti hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, ako sa toho domáhal prokurátor v sťažnosti, keďže skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa sú nejasné a nepreskúmateľné a výrok napadnutého rozhodnutia je minimálne predčasný. Krajský súd preto po zrušení napadnutého uznesenia vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že okresný súd v novom rozhodnutí musí uviesť a podrobnejšie odôvodniť v prvom rade k akým skutkovým zisteniam na podklade dokazovania a riadneho vyhodnotenia dôkazov dospel, ktoré konanie obžalovaného v porovnaní so žalovaným skutkom považoval za preukázané a ktoré naopak nie tak, aby bolo možné v prípade podaného opravného prostriedku nadriadeným súdom preskúmanie správnosti týchto záverov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.