Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Csp-234-2018.pdf
PDF · 91.79 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/234/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: D. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. X, XXX XX R., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.161,98 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 250 EUR, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z priznanej istiny s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu doručenou dňa 13.12.2018 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 1.161,98 EUR z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby žalobkyňa uviedla, že v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 17Csp/200/2016 o uloženie povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy bola v postavení spotrebiteľky úspešná. Poukázala na to, že súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol: „20. Ako vyplýva zo zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky z 10.05.2007, dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza v bode VII. v neprehľadnom texte, ktorý je naviac písaný podstatne drobnejším písmom ako text nad ním a pod ním. Dohoda nie je nijakým spôsobom zvýraznená a celá zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky, a teda aj dohody o zrážkach zo mzdy má formu vopred pripraveného formulára právnym predchodcom žalovaného. Tvrdenie žalobkyne, že o dohode o zrážkach zo mzdy nemala vedomosť, nebola s ňou oboznámená a že bola vopred pripravená vo formulári žalovaný nijakým dôkazom nevyvrátil. Jeho argumentácia, že išlo o individuálne dojednanú dohodu nebola podložená žiadnym listinným dôkazom ani takým dôkazom, ktorým by vyvrátil túto skutočnosť v zmysle § 53 ods. 3, preto sa táto dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže považovať za individuálne dojednanú. Právny predchodca žalovaného pripravil text tejto formulárovej dohody takým spôsobom, že je napísaná drobným ťažko čitateľným písmom v neprehľadnom texte celého odseku, ktorý má vyše 20 riadkov a tým zneprístupnil možnosť žalobkyne oboznámiť sa s obsahom dohody o zrážkach zo mzdy naviac v situácii, kedy žalobkyňa si takúto dohodu nevyjednávala a nemala o nej žiadnu vedomosť, nebola ani predmetom zmluvných dojednaní medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou. Zmluva o úvere aj dohoda o zrážkach zo mzdy, keďže sú spotrebiteľskou zmluvou podliehajú súdnej kontrole. Predmetná dohoda o zrážkach
zo mzdy je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. V zmysle tejto dohody poskytovateľ úveru je oprávnený určiť výšku dlžnej sumy na vykonávanie zrážok zo mzdy. Takéto zabezpečenie záväzku na vopred podpísanej dohode o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa pôžičky, lebo tento sám rozhoduje bez obmedzenia len na základe svojej vôle, že bude vymáhať od žalobkyne dlh, ktorý možno ani neexistuje a stavia žalobkyňu ako spotrebiteľku do pozície, kedy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako svojím majetkom, a to bez právneho základu. Takáto zmluvná podmienka je v zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľná, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré ho poškodzujú a spôsobujú, že zmluvný vzťah je nevyvážený v neprospech spotrebiteľa. Táto dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom, lebo svojimi účinkami, účelom a zmyslom obchádza zákon, nespĺňa ani základné náležitosti v zmysle § 551 ods. 1 OZ, lebo neobsahuje údaj o dohodnutej výške zrážok, nie je uvedená suma, ktorá sa nesmie dlžníkovi zraziť a nie je v nej uvedený ani platiteľ mzdy. Takáto dohoda je absolútne neplatná aj v zmysle § 37 OZ pre jej neurčitosť spôsobenú tým, že formulár je vyhotovený v ťažko čitateľnej podobe pre drobné písmo, kde obsah dohody o zrážkach zo mzdy sa stráca v texte s ďalšími ustanoveniami a je ťažko čitateľný a poznateľný. 23. Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Takéto konanie je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale priamo so zákonom. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok a všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy (čl. 4 Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). 24. Práve s prihliadnutím na tú okolnosť, akým spôsobom bola dohoda o zrážkach zo mzdy naformulovaná, t. j. písaná drobným, ťažko čitateľným písmom, obsah celého odseku splýva a stráca sa v texte, dohoda nie je zvýraznená, je vopred naformulovaná ako súčasť dohody o poskytnutí pôžičky, nebola individuálne dojednaná a žalobkyňa ani o nej nemala vedomosť, nebola s ňou vôbec prejednaná pred podpisom a upozornená na to, že súčasťou formulárovej zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Ďalej neobsahuje náležitosti § 551 ods. 1 OZ, preto súd v rámci posúdenia prejudiciálnej otázky - platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, dospel k tomu záveru, že ide o absolútny neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom, dobrými mravmi a pre neurčitosť v zmysle § 37 a § 39 OZ..“ Žalobkyňa poukázala na to, že je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, čím bola splnená hypotéza právnej normy pre priznanie nároku. Finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 1161,98 EUR. Uvedená výška predstavuje rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 50.000,- Sk, t.j. 1659,70 EUR a sumou 2821,68 EUR, ktorej zaplatenia sa od nej žalovaný domáhal (a to aj prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy) napriek tomu, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Suma 2821,68 EUR vyplýva z výzvy na realizáciu zrážok zo mzdy zo dňa 13.03.2014.
2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 16.01.2019 k žalobe uviedol, že jeho právny predchodca, spoločnosť Consumer finance holding a.s., uzavrel so žalobcom zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky, pričom žalobca uzatvorením tejto zmluvy svojim podpisom zároveň, v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka, prejavil súhlas s tým, že v prípade, ak nebude plniť svoje záväzky, je postupca oprávnený požadovať od žalobcovho zamestnávateľa zrážky zo mzdy. Žalovaný taktiež poukázal na to, že žalobca uzavrel dohodu o uznaní dlhu a splátkach, a keďže túto neplnil, žalovaný v súlade s uzatvorenou zmluvou podaním zo dňa 13.03.2014 vyzval zamestnávateľa žalobcu na uspokojenie svojej pohľadávky vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca je aj k dnešnému dňu naďalej povinný plniť svoj splatný dlh voči žalovanému, teda práve žalobca je osobou, ktorá porušila svoje zmluvné povinnosti. Požiadavka na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je preto neopodstatnená a v plnom rozsahu nedôvodná. Žalobca sa dostal do omeškania a bol povinný plniť svoj splatný dlh voči žalovanému. Napriek tomu tak žalobca do dnešného dňa neurobil. Konanie žalobcu nemožno považovať za morálne a čestné, a preto je absurdné, ak by takémuto konaniu bola poskytnutá súdna ochrana. Nakoľko žalobcovi boli na základe zmluvy poskytnuté finančné prostriedky, ktoré do dnešného dňa žalobca neuhradil a zároveň mu nebola konaním žalovaného spôsobená žiadna ujma. Priznaním finančného zadosťučinenia žalobcovi by došlo k vybočeniu z medzí ochrany spotrebiteľa a k aprobovaniu konania, ktorým sa žalobca snaží zneužiť svoje postavenie a ustanovenia zákona upravujúce ochranu spotrebiteľa a získať tak pre seba neoprávnený majetkový prospech. Takémuto konaniu podľa názoru žalobcu nemožno poskytnúť súdnu ochranu. Žalobca v podanej žalobe taktiež nešpecifikuje, v čom mu bola spôsobená ujma takého rozsahu, resp. porušenie spotrebiteľského práva takého rozsahu, že by bola suma vo výške 1.161,98 EUR primeraná porušeniu tohto práva. Aj s ohľadom na okolnosti prejednávaného prípadu je takáto výška tvrdeného primeraného
finančného zadosťučinenia (žalovaný trvá na tom, že uvedený nárok žalobcovi nikdy ani len nevznikol) neprimeraná. Žalovaný teda navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Právny zástupca žalovaného v rámci pojednávania konaného dňa 05.02.2020 taktiež poukázal na to, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný, keďže neuzatváral so žalobkyňou dohodu o zrážkach zo mzdy, a preto v tomto konaní nemôže niesť zodpovednosť.
4. Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že od spoločnosti Quatro brala úver vo výške 50.000,- Sk, ktorý najprv splácala, neskôr nemala prostriedky, preto ho prestala splácať a následne jej boli robené aj zrážky zo mzdy, pričom až na základe pomoci Združenia HOOS boli zrážky zastavené. Uviedla, že prežívala stres, keď jej mzdová účtovníčka povedala, že sú jej realizované zrážky zo mzdy. Zároveň uviedla, že mala viacero dlhov aj voči iným spoločnostiam a mala aj viacero zrážok zo mzdy. Uviedla, že zrážky zo mzdy jej boli vykonávané dlho, preto predpokladá, že dlh, ktorý mala voči žalovanému už splatila.
5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
6. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
7. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.
8. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 17Csp/200/2016, v dôsledku čoho bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola absolútne neplatná. Žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď predostrel žalobkyni formulárovú úverovú zmluvu a ju neinformoval o tom, že jej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy a ani o dôsledkoch tohto inštitútu a následne sa domáhal jej realizácie. S ohľadom na uvedené je podľa názoru súdu naplnený vyššie uvedený základný predpoklad
uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie, a to, že boli porušené práva žalobkyne ako spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov.
9. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcej sa nedostatku pasívnej legitimácie súd poukazuje na to, že postúpením pohľadávky prešli na žalovaného všetky práva a povinnosti pôvodného veriteľa, teda vrátane možnosti uplatnenia dohody o zrážkach zo mzdy, preto aj keď súčasný žalovaný priamo neuzatváral dohodu o zrážkach zo mzdy, táto okolnosť nespôsobuje záver, že v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný. Súd taktiež poukazuje na to, že aj keď žalovaný tvrdil, že žalobkyňa doposiaľ nevyrovnala dlh z predmetnej zmluvy, ani v jednom svojom podaní, resp. vyjadrení nešpecifikoval, aký dlh ešte voči žalobkyni eviduje, pričom tak, ako uviedla žalobkyňa v žalobe, predmetná zmluva neobsahuje žiaden úrok, ani poplatky, ale ani ročnú percentuálnu mieru nákladov, preto by bol predmetný úver bez úrokov a bez poplatkov a je teda otázne, či za týchto okolnosti ešte žalobkyňa nevrátila žalovanému istinu úveru, pričom sama sa vyjadrila, že tento úver splácala dlho a má za to, že úver už splatila.
10. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie nemožno vnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd považuje výšku priznaného finančného zadosťučinenia za primeranú s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu naplnený aj účel predmetného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobkyne z titulu jej zadosťučinenia a zároveň je naplnená aj jeho výchovná funkcia tým, že priznanie takéhoto nároku bude na žalovaného vyplývať tak, aby v budúcnosti spotrebiteľov nezavádzal, nepoužíval nekalé obchodné praktiky a platne uzatváral právne vzťahy so spotrebiteľmi. Súd považuje sumu vo výške 250 EUR za primeranú aj s ohľadom na to, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca si vo vzťahu k žalobkyni uplatnil zrážky zo mzdy na základe neplatnej dohody a vyvolal u nej stav právnej neistoty, ktorý musela riešiť podanou žalobou. Súd poukazuje na to, že z výsluchu žalobkyne síce vyplynulo, že táto bola dlhodobo v strese, pretože jej boli vykonávané zrážky zo mzdy, ale zároveň uviedla aj to, že zrážky jej boli vykonávané aj z titulu iných zmlúv, teda nie iba z titulu zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom žalovaného, čo súd zohľadnil pri určení výšky uplatneného nároku. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom keďže rozhodnutie v danom prípade záviselo od úvahy súdu, súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak iba z priznanej istiny vo výške 250 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).