Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/227/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne Marty Jaššovej, nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom v Hlohovci, Železničná 4/A, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, S.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47233 516, o zaplatenie 1.224,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 18. marca 2019 č.k. - 61 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 384,39 eur od 9.1.2017 až do zaplatenia a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 384,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 384,39 eur od 9.1.2017 až do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 38 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 1.224,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.224,25 eur od 9.1.2017 do zaplatenia a trovy konania.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný so žalobkyňou uzavrel dňa 22.8.2012 zmluvu č. 8500014467 o revolvingovom úvere s úverovým limitom 930,00 eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť v 48 splátkach po 47,77 eur s tým, že sa dohodli na výške úrokovej sadzby 70,01% ročne, RPMN vo výške 69,61% a dohodli sa na celkovej čiastke splatnej dlžníkom vo výške 2.292,96 eur. V danom prípade bol však žalobkyni poskytnutý úver jednorázovo a v konkrétnej výške 930,00 eur, ktorý mala žalobkyňa splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach, pričom prvá mala byť podľa oznámenia o schválení úveru na č.l. 12. splatná dňa 24.9.2012 a posledná dňa 24.8.2016.

4. Po právnom posúdení veci podľa až 4, , , , a , a , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, súd usúdil, že hoci zo strany žalobkyne ako i žalovaného ako listinný dôkaz bola predložená zmluva označená ako zmluva o revolvingovom úvere č. 8500014467, žalobkyni bol poskytnutý klasický spotrebiteľský úver jednorázovo, a to v konkrétnej výške 930,00 eur, ktorý mala žalobkyňa splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach, pričom prvá mala byť podľa oznámenia o schválení úveru splatná dňa 24.9.2012 a posledná dňa 24.8.2016, pričom samotné znenie zmluvy bolo vopred pripravené žalovaným, vpisovali sa doňho len údaje týkajúce sa dlžníčky, údaje o požadovanom úvere a údaje o schválenom úvere a súčasťou zmluvy o úvere boli tiež všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, keďže boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Úver následne súd vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov ( zk. č. ) s odôvodnením, že posudzovaná spotrebiteľská úverová zmluva neobsahuje zákonom požadované náležitosti, a to tie, ktoré sú uvedené v ustanovení , ani neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru (náležitosť podľa citovaného zákona), nakoľko konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky nie je v zmluve uvedený a jednoznačne ho nemožno určiť ani odkazom na dohodnuté termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže žalujúca spotrebiteľka mala síce podľa zmluvy zaplatiť 48 splátok, ale začiatok splácania nebol v zmluve jednoznačne určený, v dôsledku čoho nemožno zo zmluvy vyvodiť ani konečnú splatnosť úveru. Dodal, že ak tieto skutočnosti vyplývajú z oznámenia o schválení úveru, toto oznámenie však nemožno považovať za zmluvu o úvere, lebo ho žalobkyňa ako dlžník nepodpisovala a bolo vyhotovené dňa 22.8.2012, teda až po podpise zmluvy. Dojednanie v bode číslo 8.1 žiadosti/zmluvy - dohody o poskytnutí služby a odplate za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti troch splátok súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, v rozpore s dobrými mravmi, a preto neplatnú, nakoľko je koncipovaná tak, že spotrebiteľovi za zaplatený poplatok nie je poskytnutá služba, pričom prostredníctvom poplatku za odklad splátok dochádza iba k účelovému zníženiu poskytnutej úverovej sumy s ponechaním rovnakého počtu splátok, čo v konečnom dôsledku vedie k nesprávne uvedenej RPMN, žalovaný si tak uplatnil poplatok za poskytnutie služby, ktorú nikdy reálne neposkytol (opak preukázaný nebol z tvrdení strán sporu), keďže z karty splácania úveru mal súd za zrejmé, že o túto sumu žalovaný automaticky znížil sumu úveru skutočne vyplatenú žalobkyni, ktorej vyplatil iba sumu 701,90 eur, a to bez ohľadu na to, či si v priebehu splácania úveru ako dlžník možnosť odkladu splátok uplatní alebo nie. Doplnil, že splátky bolo totiž potrebné rozpočítať iba na výšku reálne poskytnutého úveru a odplatu za poskytnutie služby ako samostatný náklad spotrebiteľa.

5. Vychádzajúc zo zistenia z karty klienta k úveru č. 8500014467, že žalobkyni bola vyplatená suma 701,90 eur, ktorá bola znížená o sumu 228,10 eur, čo predstavovalo poplatok za poskytnutie fiktívnych služieb, že žalobkyňa vyplatila na zmluvu sumu 1 224,25 eur, pričom podľa karty klienta poslednú splátku poskytla dňa 9.5.2016 a sumu, ktorú mala vrátiť žalobcovi, t.j. 701,90 eur, vyplatila splátkou dňa 7.2.2014 vo výške 701,79 eur a následne splácala tento úver až do 9.5.2016, uzavrel, že žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 2.292,96 eur, pričom splatiť mala iba sumu 701,90 eur. Konštatujúc, že objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňom 8.2.2014 a uplynula dňa 8.2.2017, z úsudku, že 3-ročná objektívna premlčacia lehota plynie od zaplatenia každej konkrétnej splátky, vyvodil, že žalobkyňa uplatnila žalobou podanou na súde dňa 31.3.2017, a teda včas nárok na vydanie splátok zaplatených žalovanému od 4.4.2014 do 9.5.2016, spolu vo výške 384,39 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne dôvodne.

6. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky žalobkyne súd prvej inštancie odôvodnil odkazom na znenie veta prvá a s odôvodnením, že „priznal žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy (súdom priznanej) vo výške 384,39 eur od 9.1.2017 podľa nariadenia vlády SR č. , lebo žalovaný už v tom čase bol v omeškaní podľa zistenia súdu skôr, ako žiadala žalobkyňa v žalobe, ale súd nemohol priznať jej viac ako žiadala“.

7. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa podľa pomeru úspechu žalobkyne vo veci (31 %) oproti úspechu žalovaného (69 %) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania podala včas odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v ods. l písm. b), d) f), h) , s návrhom, aby

odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie alternatívne, aby zmenil rozhodnutie tak, že žalobného návrhu vyhovie v celom rozsahu a žalobkyni prizná náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Žalobkyňa vo svojom odvolaní tvrdila, že rozsudok je v jeho výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti arbitrárny a nepreskúmateľný, vydaný v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou v otázke plynutia subjektívnej lehoty, majúc pritom za to, že ako spotrebiteľka sa právne významné skutočnosti pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia dozvedela až udelením plnomocenstva svojmu právnemu zástupcovi, pričom bolo na žalovanom, aby v spore preukázal, že žalobkyňa už v čase podpísania zmluvy vedela, že zmluva je v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti podčiarkla, že v spore nebolo preukázané, že by žalobkyňa dňom zaplatenia tej ktorej splátky vedela, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

9. Žalovaný podal včas odvolanie proti vyhovujúcemu výroku rozsudku výroku v časti príslušenstva priznanej peňažnej pohľadávky, t.j. proti výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 384,39 eur od 9.1.2017 do zaplatenia, z odvolacieho dôvodu uvedeného v ods. l písm. f) a h) s návrhom zrušiť rozsudok v jeho napadnutej časti a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, predovšetkým z dôvodu, že v odôvodnení rozsudku absentujú skutkové a právne dôvody, na základe ktorých súd dospel k záveru, že prvým dňom omeškania je 9.1.2017.

10. Krajský súd ako odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali žalobkyňa a žalovaný v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa a , ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ods. l a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nie je dôvodné. Opodstatnené je odvolanie žalovaného proti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 384,39 eur od 9.1.2017 až do zaplatenia, pričom rozsudok je potrebné v tejto časti zrušiť, pretože súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky a konanie mu predchádzajúce tzv. inou vadou, nakoľko svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobkyni i žalovanému realizáciu procesných práv, priznaných stranám sporu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva žalobkyne i žalovaného na spravodlivý proces, ku ktorej vade je povinný prihliadať odvolací súd aj z úradnej povinnosti.

11. Po preskúmaní obsahu spisu a rozsudku v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Odvolacie námietky žalobkyne nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v jeho zostávajúcej časti.

12. Odvolací súd konštatuje, že súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení , 193, a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje skutkové a právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Záver o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania žalovaným súd odôvodnil dostatočne presvedčivo, zhodnotil všetky v spore predložené dôkazy, uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom žalobkyni (ako aj žalovanému) vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva. Neboli zistené

ani iné vady v zmysle , a , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore, ku ktorým odvolací súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

13. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Vzhľadom na uvedené odvolací súd len pre zdôraznenie správnosti tejto časti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné:

14. V prvom rade odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú žalobkyňou vznesenú námietku nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, ktorej dôvodnosť by z podstaty veci bránila prieskumu napadnutej časti rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti z hľadiska ďalších relevantných odvolacích námietok žalobkyne.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Odvolací súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Súd v konečnom rozhodnutí správne vychádzal z obsahu žaloby, skutkových tvrdení žalobkyne v žalobe a listinných dôkazov predložených žalobkyňou. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva dostatočne vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil a vysporiadal sa s každou jednotlivou relevantnou argumentáciou strán sporu, pričom vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je súd koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú záver, že nárok žalobkyne v zostávajúcej časti nemožno priznať pre jeho premlčanie, čo aj judikoval vo výrokovej časti rozhodnutia.

17. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby má tie právne dôsledky, že súd oprávnenej osobe premlčané subjektívne občianske právo nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku a súd musí žalobu veriteľa, ktorou sa tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Uplatnením námietky premlčania na súde prestáva byť subjektívne právo vynútiteľné.

18. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( )

19. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( ).

20. Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

21. Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

22. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým a preto sa premlčuje podľa ustanovenia . Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (), ako aj v objektívnej dobe (). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Rozhoduje skutočná, nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení .

23. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. (por. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

24. Súd prvej inštancie náležite pri posudzovaní opodstatnenosti žalovaným vznesenej námietky premlčania nároku žalobkyne vychádzal z premisy, že skutkovou okolnosťou od ktorej sa odvíja plynutie subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia je zaplatenie splátok úveru žalovanému. Už vtedy žalobkyňa vedela o osobe, ktorá sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, teda, že žalovaný jej poskytol finančné prostriedky na základe predmetnej zmluvy. Tiež mala k dispozícii údaje o skutočnostiach rozhodujúcich pre vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa mala na posúdenie jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia všetky informácie už odo dňa uzavretia zmluvy, resp. odo dňa zaplatenia jednotlivých splátok úveru, v nadväznosti na dikciu , podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Súd prvej inštancie správne vyvodil, že žalobkyni už v čase, keď uhradila splátku, ktorou zaplatila žalovanému čiastku vyššiu, než bola poskytnutá istina, boli známe všetky rozhodné skutočnosti, na základe ktorých mohla a mala uplatniť svoje právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.

25. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa potvrdil rozsudok v jeho výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny.

26. Vo vzťahu k výroku o priznaní nároku žalobkyne na úrok z omeškania z priznanej istiny od 9.1.2017 do zaplatenia dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný vo svojom odvolaní dôvodne namietol, že súd v odôvodnení tejto časti rozsudku opomenul zhodnotiť všetky dôkazy, z ktorých by bolo možné čerpať skutočnosti významné pre právne posúdenie veci vo vzťahu k nároku žalobkyne na úrok z omeškania. Už táto vada je sama osebe naplňuje dôvod zrušenia rozsudku v tejto jeho odvolaním napadnutej časti.

27. Súd prvej inštancie totiž svoj výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky odôvodnil bez ďalšieho jedine poukazom na to, že „priznal žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy (súdom priznanej) vo výške 384,39 eur od 9.1.2017 podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR

č. , lebo žalovaný už v tom čase bol v omeškaní podľa zistenia súdu skôr, ako žiadala žalobkyňa v žalobe, ale súd nemohol priznať jej viac ako žiadala“.

1. Takéto zovšeobecnené stručné odôvodnenie, bez uvedenia konkrétnych záverov súdu, vyplývajúcich zo skutkového stavu zisteného v prejednávanom spore, odvolací súd považuje za nedostatočné, neúplné, a už z tohto dôvodu nesprávne. V odôvodnení tejto časti rozhodnutia totiž akékoľvek ďalšie úvahy súdu absentujú a nevyplýva z neho, aký záver súd učinil o skutkovom stave, t.j. aké logicky prepojené dielčie skutkové zistenia učinil z tých dôkazov, z ktorých čerpal pri svojom rozhodovaní, a prečo. Pretože skutková právna veta, ako sumarizácia právne relevantných skutkových zistení, je množinou informácií zistených v civilnom súdnom procese, ku ktorej súd vyhľadáva príslušné pravidlo správania, bolo nutné, aby bola úplná a aby o jej validite súd nemal pochybnosti. Súd totiž mohol pristúpiť k aplikácii danej právnej normy ( a v spojení s „ nariadenia vlády SR č. “ až v procesnej situácii, kedy zistil relevantný skutkový stav a následne v tomto smere podať zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z akého právneho ustanovenia či právnych ustanovení vychádzal a z akého dôvodu pod tieto ustanovenia nakoniec podradil zistený skutkový stav veci. Pokiaľ súd túto povinnosť nesplnil, dochádza k nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia, ktoré takto nespĺňa požiadavku ustanovenia , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

28. Skutkové a právne posúdenie nároku na príslušenstvo (úroky z omeškania) priznanej peňažnej pohľadávky súdom prvej inštancie tak ostalo neúplné, a preto nesprávne.

29. S poukazom na tieto dôvody odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 384,39 eur od 9.1.2017 až do zaplatenia a vo výroku o trovách konania podľa a vec v rozsahu zrušenia mu vrátiť na ďalšie konanie ( ), keďže nie je účelné a ani možné nahrádzať skutkové zistenia, hodnotenie dôkazov a argumentáciu prvoinštančného súdu, vzhľadom na vyššie uvádzané pochybenia.

30. V ďalšom konaní súd prvej inštancie po vrátení veci o zostávajúcej časti nároku žalobkyne (na úroky z omeškania) rozhodne. Výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotí podľa zásad v , jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom zo skutkových zistení vyvodí právne závery, t.j. uvedie ako podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotného práva a ozrejmí vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Vysporiada sa pritom so všetkými podstatnými námietkami žalobkyne a žalovaného v priebehu prvoinštančného konania i v odvolacom konaní a o zostávajúcej časti nároku žalobkyne rozhodne rozsudkom majúcim všetky náležitosti v zmysle .

31. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).