Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-100-2019.pdf
PDF · 85.2 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/100/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795 proti žalovanej Y. G., W.. XX.XX.XXXX, F. U. L. W. U., L. XXX/X, o zaplatenie 417,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 05.03.2019 č.k. 5Csp/57/2018 - 88 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 417,24 eura s prísl. bližšie špecifikovaným vo výroku rozsudku, ktorú sumu povolil žalovanej uhrádzať v mesačných splátkach po 30,- eur splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc od právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom v Bratislave ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 domáhal voči žalovanej zaplatenia 417,24 eura s prísl. titulom plnenia zmluvy o pôžičke.
3. Uznesením zo dňa 05.12.2018 bola súdom prvej inštancie pripustená zmena strany sporu tak, že žalobcom sa namiesto Všeobecnej úverovej banky a.s. stala spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. z dôvodu postúpenia uplatnenej pohľadávky zmluvou zo dňa 23.07.2018.
4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 29.09.2014, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 469,- eur. Z prehľadu splátok vyplynulo, že žalovaná do zosplatnenia dlhu dňa 19.06.2015 uhradila titulom plnenia zmluvy o pôžičke 4 splátky po 32,55 eur, t.j. spolu 130,20 eur. Následne žiadne ďalšie platby nevykonala.
5. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami došlo titulom uzavretia zmluvy o pôžičke k uzavretiu spotrebiteľského úverového vzťahu. Po preskúmaní obsahu zmluvy dospel súd prvej inštancie k záveru, že táto spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti, bližšie uvedené v zák.č. 129/2010 Z.z. Nakoľko žalovaná prestala plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, zo strany veriteľa došlo k zosplatneniu dlhu a žalovanej tak vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 547,44 eura. Z tejto sumy doposiaľ žalovaná uhradila 130,20 eura. Z toho vyplýva, že žalovanej zostáva doplatiť rozdiel medzi celkovou sumou dlhu stanovenou pri jej zosplatnení vo výške 547,44 eura a sumou doposiaľ uhradenou zo strany žalovanej vo výške 130,20 eur, čo predstavuje 417,24 eura. Preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 417,24 eura s príslušenstvom v zákonnej výške tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.
6. K obrane žalovanej, ktorá túto založila na tvrdení, že v konečnom dôsledku tovar, na ktorý bola poskytnutá pôžička, zobrala iná osoba a táto sa zaviazala aj dlh titulom zmluvy o pôžičke splácať, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Z obsahu zmluvy o pôžičke niet pochýb o tom, že túto podpísala žalovaná, čím potvrdila aj prevzatie tovaru. Zmluvu uzatvorila slobodne a táto je výrazom jej vôle. Záväzok, ktorý žalovaná na seba prevzala je jej záväzkom, pričom akákoľvek dohoda, resp. prehlásenie inej osoby ako žalovanej, že táto bude úver splácať, je právne irelevantné. Žalovaná nepreukázala, že by pri podpise zmluvy konala ako zástupkyňa pána Liptáka. Pokiaľ žalovaná poprela, že prevzala predžalobnú výzvu, platí zákonná fikcia doručenia z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote a následného vrátenia zásielky odosielateľovi, preto logicky chýba podpis žalovanej na doručenke, rovnako tak aj dátum jej prevzatia.
7. Nepodstatným pre posúdenie nároku je podľa názoru súdu prvej inštancie aj tvrdenie žalovanej o tom, že u zamestnávateľa uvedeného v zmluve nepracovala. Z pohľadu ochrany žalovanej ako spotrebiteľa je podstatné, že veriteľ posudzoval príjem a výdavky žalovanej, a teda skúmal jej bonitu. Pokiaľ je v zmluve uvedený zamestnávateľ, zrejme ho uviedla sama žalovaná. Opak v konaní preukázaný nebol.
8. Priznanú sumu umožnil súd prvej inštancie splácať žalovanej v splátkach, výšku ktorých a zročnosť uviedol v samotnom výroku v súlade s § 232 ods. 3 a 4 C.s.p.
9. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Aj keď žalobca bol v konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania, v danom prípade zistil dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi v súlade s § 257 C.s.p. Mal za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v sociálnej situácii žalovanej, ale aj v tom, že táto sa stala obeťou konania tretej osoby. K označenej osobe mal súd zo svojej úradnej činnosti vedomosť, že skutočne išlo o osobu, ktorá sa dopúšťala podvodných konaní, za čo bola aj opakovane trestne stíhaná. Priznanie náhrady trov konania za takejto situácie by nebolo spravodlivé a neprimerane by zasiahlo do majetkovej sféry žalovanej.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie, že rozsudkom ju zaviazal zaplatiť prisúdenú sumu žalobcovi napriek tomu, že hlavným vinníkom, v danom prípade je pán Ľubomír Lipták, ktorý uznal svoju vinu vo veci nesplatenia tohto dlhu. S pánom Liptákom uzavrela riadnu ústnu dohodu o tom, že prevzatím tovaru na seba preberá všetky povinnosti vrátane úhrady dlhu. Zdá sa jej nespravodlivé, že by splácala za tovar, ktorý užíva iná osoba. Žiadala, aby súd zohľadnil skutočnosť, že sa stala obeťou podvodu a prihliadol na jej zlú sociálnu situáciu. Jediným jej príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 180,50 eur, čo nedosahuje ani výšku životného minima. Opätovne poukázala na to, že v zmluve je uvedený nesprávny zamestnávateľ.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Cs.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
12. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
15. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku vo vyhovujúcej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
16. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovanou v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
17. Výsledky dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu dávajú dostatočný skutkový základ pre záver o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 417,24 eura s prísl. z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.
18. Pokiaľ ide o námietky žalovanej, ktorá spochybňuje tú skutočnosť, že by bola zmluvnou stranou predmetnej zmluvy o pôžičke keď tvrdí, že v skutočnosti tovar poskytnutý na základe tejto zmluvy o pôžičke prevzal pán Lipták, je potrebné uviesť, že s týmito sa vyporiadal už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku a závery tam vyslovené odvolací súd považuje za správne. Žalovaná neposkytla súdu žiadne také dôkazy, ktorými by preukázala svoje tvrdenia o tom, že nebola zmluvou stranou, resp. že by tretia osoba prevzala povinnosti žalovanej vyplývajúce z danej zmluvy. Tvrdenia žalovanej v tomto smere je preto potrebné považovať za hypotetické, ničím nepreukázané. Niet pochýb o tom, tak ako správne uzavrel súd prvej inštancie, že zmluvnou stranou na základe písomne uzavretej zmluvy o pôžičke sa stala žalovaná, ktorá ani nespochybnila, že by túto zmluvu osobne podpísala. Pohnútky, ktoré viedli žalovanú k uzavretiu daného zmluvného vzťahu nemôžu mať vplyv na platnosť samotnej zmluvy.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobca bol síce v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy odvolacieho konania ne nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).