Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/4/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: F.. O. N. Y.., narodená XX.X.XXXX, bytom R. F. XX, N., zastúpeného: JUDr. Juraj Hadrbulec, advokát, so sídlom Riečna 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ L.. C. T., narodená X.X.XXXX, bytom R. F. XX, N., 2/ O.. A. T., narodený X.X.XXXX, bytom Z. XX, N., obaja žalovaní zastúpení: Mgr. Jana Lenková, advokátka, so sídlom Krížna 38, Bratislava, IČO: 374 45863, o obnovu konania sp. zn. , takto

rozhodol:

Súd žalobu na obnovu konania, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , zo dňa 26.1.2017 odmieta.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v 1/rade a žalovanému v 2/rade trovy konania podľa miery úspechu vo výške 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.1.2017 sa žalobkyňa domáhala obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. . Žaloba bola odôvodnená tým, že je daný dôvod obnovy konania podľa a Dôvod podľa vymedzila tak, že počas konania o oprave chýb na katastri, v ktorom sa domáhala, aby zápisy na LV č. XXXX boli uvedené do súladu so skutočnosťou, sa dozvedela, že ňou namietané chyby nie je možné opraviť v reklamačnom konaní (na katastri nehnuteľností). O tejto skutočnosti sa dozvedela z listu o vybavení podnetu Krajskou prokuratúrou Bratislava zo dňa 21.12.2016. Od doručenia uvedeného listu odvodzovala aj subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania. V uvedenom liste sa uvádza, že pôvodné zápisy listín na LV č. XXXX boli prekryté zápisom ďalších listín predložených na zápis záznamov. Pokrok v uvedenej veci je možné dosiahnuť výsluchom pracovníčky katastra, ktorý v priebehu pôvodného konania nebol vykonaný. V liste Prokuratúry sa ďalej uvádza, že v každej listine (poznámka súdu zapisovanej do KN) boli citované údaje katastra rôzne - v darovacej zmluve RI XXX/XX zo dňa 19.1969 ako rodinný dom pozostávajúci zo suterénnych pivničných miestností a garáže a z troch izieb s príslušenstvom, v ďalšej listine ako suterén a prízemie domu /D 332/98, Dnot 69/98/ a v ďalšej tak, ako boli evidované v katastri na LV ako 3 byty v obytnom dome a to v osvedčení o dedičstve , , pričom podľa stanoviska Krajskej prokuratúry v Bratislave zjednotiť zápisy na LV č. XXXX nie je možné postupom opravy chyby v katastrálnom operáte. V priebehu konania žalobkyňa opakovane navrhovala vykonať výsluch zodpovedného pracovníka katastra na vysvetlenie otázky na základe čoho bol vykonaný zápis pretrvávajúci doteraz v katastri nehnuteľností. Výsluch tohto pracovníka preukáže, na základe čoho je rodinný dom zapísaný na LV ako vlastníctvo bytov fyzickými osobami a ak takéto listiny neexistujú bude potrebné uviesť zápisy do súladu s vtedajšími právnym predpismi o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe. Súdy teda neprihliadli na právny režim platný v čase spoločnej stavebnej činnosti rodičov žalobkyne a p. B. N.. Dôvod podľa nie je v žalobe striktne vymedzený, avšak z obsahu žaloby vyplýva, že dôkazom, ktorý nebolo možné v pôvodnom konaní vykonať bez zavinenia žalobkyne a ktorého vykonanie žalobkyňa v pôvodnom konaní opakovane navrhovala je výsluch

zamestnanca katastra, na vysvetlenie otázky na základe čoho bol vykonaný zápis pretrvávajúci doteraz v katastri nehnuteľností. K žalobe boli pripojené nasledovné listiny:

- Upovedomenie KP BA o vybavení podnetu zo dňa 21.12.2016

- List Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.11.2016

- Návrhy na vyporiadanie zo dňa 30.06.2016

- Výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Z. O. zo dňa 25.1.2017 2. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili písomným podaním zo dňa 4.12.2017 (čl. 21) tak, že žalobkyňa sa po vyše dvoch rokoch od právoplatnosti rozsudku v pôvodnej veci domáhala v správnom konaní podaním zo dňa 20.05.2016 opravy chýb v katastrálnom operáte, konkrétne sa domáhala zápisu vlastníckeho práva k domu v podiele 1, teda v podstate toho istého čoho sa neúspešne domáhala v pôvodnom konaní. Kataster návrhu žalobkyne na opravu chybe na LV č. XXXX nevyhovel, pričom zároveň uviedol, že prípadné posúdenie zákonnosti postupu katastrálneho odboru pri záznamovom konaní nespadá inštitút opravy chyby alebo do právomoci prokuratúry. Na základe odvolania žalobkyne správny orgán druhého stupňa vydané rozhodnutie potvrdil aj s odkazom na rozhodnutie v konaní, ktorého obnovy sa žalobkyňa domáha. Žalovaní boli toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala splnenie subjektívnej lehoty na podanie žaloby. Ďalej uviedli, že žalobkyňa neoznačila žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá je spôsobilá zmeniť zistený skutkový alebo právny stav a založiť dôvod na obnovu konania. Žalobkyňa označuje len dôkazný prostriedok, ktorý už bol navrhovaný v pôvodnom konaní. Žalovaní boli názoru, že žaloba je zjavne oneskorená a zjavne nedôvodná a navrhli, aby súd podľa a žalobu odmietol. K vyjadreniu boli pripojené:

- Rozhodnutie OÚ Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 20.06.2016

- Odvolanie zo dňa 10.7.2016

- Rozhodnutie OÚ Bratislava, referát katastra nehnuteľností zo dňa 06.09.2016 3. V ďalších podaniach žalobkyňa neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti okrem toho, prečo je žaloba v pôvodnom konaní nesprávne právne posúdená. V podaní zo dňa 27.5.2019 žalobkyňa navrhla predvolať svedkyňu - M.. U. T., predsedníčku Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. 4. V Upovedomení KP BA o vybavení podnetu zo dňa 21.12.2016 sa uvádza, že: „Z preskúmavaného spisového materiálu vyplýva, že pôvodné zápisy listín na LV č. XXXX boli prekryté zápisom ďalších právnych listín predložených na zápiš záznamom. V každej listine boli citované údaje katastra rôzne. Napr. v darovacej zmluve z 19.9.1969 (Rl XXX/XX) ako rodinný dom pozostávajúci zo suterénnych pivničných miestností a garáže a z troch izieb s príslušenstvom, v ďalšej listine ako suterén a prízemie domu (D 332/98, ) a v ďalšej tak, ako boli evidované v katastri na LV ako tri byty v obytnom dome (osvedčenie o dedičstve , ). Som toho názoru, že zjednotiť zápisy na LV č. XXXX nie je možné postupom opravy chyby v katastrálnom operáte. Mám za to, že nejednotnosť zápisov má svoj pôvod už v zápise záznamovej listiny - darovacej zmluvy Rl XXX/XX., ktorú súdy označili za neplatnú a na základe ktorej bol vykonaný zápis na LV č. XXXX ako dom s bytmi v osobnom vlastníctve ako byty suterén, prízemie a 1. posch. Nejednoznačnosť darovacej zmluvy (vzhľadom na nadstavbu) spôsobila, že predmetná nehnuteľnosť - dom nebola v spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov uvedených na LV, ale bola členená na byty s rôznymi vlastníkmi. Napr. v prvozápise na základe darovacej zmluvy Rl XXX/XX je na LV uvedené, že vlastníkmi bytu na 1. posch. sú G. N. a O. F. Z.. Je zrejmé, že zápis ďalších vlastníkov sa uskutočnil v nadväznosti na záznamové listiny (dedičské rozhodnutia, kúpne zmluvy), kde nadobudli vlastníctvo noví nadobúdatelia k jednotlivým bytom a nie ku spoluvlastníckemu podielu domu.... Vzhľadom na uvedené zdôrazňujem, že nastolený problém nejednotnosti zápisov v katastri nehnuteľností nie je možné riešiť v konaní o oprave chyby v katastri, je nutné ho riešiť podaním nového návrhu na vklad s predložením napr. dohody stávajúcich vlastníkov domu.“ Z upovedomenia vyplýva okrem iného aj to, že rozhodnutie katastrálneho odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.9.2016. 5. Z rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. -863 zo dňa 25.4.2013 súd zistil, že v konaní sp. zn. sa žalobkyňa okrem iného domáhala určenia, že spolu so žalovanými je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v k.ú. Z. O.I.Z.H., LV č. XXXX, dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/X (Dom), a to v spoluvlastníckom podiele 1/2. Súd žalobu zamietol, pričom rozhodnutie bolo založené najmä na tom, že:

- darovacia zmluva zo dňa 13.9.1969 je v časti rodinného domu a jeho prístavby a nadstavby neplatná a p. B. N. túto nehnuteľnosť ako celok vlastnila až do svojej smrti

- žalobkyňa nepreukázala, že p. G. N. nadstavbu realizoval so súhlasom svojej matky, že išlo o spoločnú stavebnú činnosť a teda že existovala dohoda o podielovom spoluvlastníctve.

6. Z rozhodnutia OÚ Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 20.6.2016 (čl. 28) vyplýva, že podaním, ktoré mu bolo doručené dňa 20.5.2016 sa žalobkyňa domáhala opravy na LV č. XXXX tak, aby zapísaný stav zodpovedal skutočnému stavu, konkrétne aby bol Dom zapísaný v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 1 a v rovnakom podiele pre L.. T. r. N.. Kataster žiadosti žalobkyni nevyhovel a v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že prípadné posúdenie zákonnosti postupu okresného úradu pri záznamovom konaní nespadá pod inštitút opravy chyby. Voči rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie o ktorom rozhodol odvolací orgán tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že: „Zákonodarca upravil konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte v ust. § 59 a nasled. katastrálneho zákona presne a zrozumiteľne a v tomto konaní môže opraviť len chyby v údajoch, ktoré vznikli pri zápise dohôd, verejných a iných listín do katastrálneho operátu. Platnosť, či prípadnú nezákonnosť zápisov okresný úrad, katastrálny odbor v konaní o oprave chyby nie je oprávnený skúmať. Odborná právna teória a judikatúra súdov potvrdzuje, že konanie o oprave chyby slúži na opravovanie formálnych chýb, teda chýb, ktoré spočívajú v zlom premietnutí obsahu listín do katastra. Z celkovej povahy inštitútu opravy chyby vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na riešenie sporov týkajúcich sa vecných práv k nehnuteľnostiam ani na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam či preskúmavanie zákonnosti zápisov, na to slúžia iné právne prostriedky (cestou súdu). Katastrálny odbor prešetril zápisy na dotknutých LV a dospel k záveru, že sú v súlade s predloženými listinami. K rovnakému záveru dospel aj odvolací orgán. Rovnako postup správneho orgánu pri jednotlivých zápisoch či už záznamom alebo vkladom bol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi... Rovnako, čo sa týka námietky zápisu bytov, túto považuje odvolací orgán za nedôvodnú. V každej listine boli citované údaje rôzne, raz ako rodinný dom pozostávajúci žo suterénnych pivničných priestorov a garáže a 2 bytov (napr. darovacia zmluva RI XXX/XX), v ďalšej listine ako suterén a prízemie domu (D 332/98, ) a v ďalšej tak, ako boli evidované v katastri na liste vlastníctva ako byty v obytnom dome (napr. Osvedčenie o dedičstve , ). Z uvedeného vyplýva, že zápisy sú v súlade s listinami.“ 7. Podľa a , proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, 8. Podľa , žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. 9. Podľa , žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. 10. Podľa , odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné. 11. Podľa , v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje. 12. Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. 13. Podľa , dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. 14. Podľa , rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný. 15. Podľa , súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v alebo e) je zjavne nedôvodná. 16. Podľa , ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

17. V konaní, ktorého obnovy sa žalobkyňa v tomto konaní domáha, sa žalobkyňa neúspešne domáhala okrem iného určenia, že je podielovou vlastníčkou Domu v podiele 1. Po ďalších vyše dvoch rokoch sa domáhala na katastrálnom úrade opravy chyby, spočívajúcej v tom, že v katastri nehnuteľností je zapísané nesprávne jej vlastníctvo k Domu, pričom správne má byť jej vlastníctvo zapísané v podiele 1. V uvedenom konaní sa teda v podstate po neúspešnom súdnom konaní domáhala toho istého, pričom v žiadosti o opravu argumentovala tým, že Dom je rodinným domom s dvomi bytmi, ktorý je predmetom spoluvlastníctva, ide o podielové spoluvlastníctvo a podľa § 137 ods. 2 sú podiely spoluvlastníkov rovnaké - tento záver vyplýva priamo zo zákona. 18. Ako dôvod obnovy konania žalobkyňa označila nemožnosť opravy ňou tvrdenej chyby, spočívajúcej v nesprávnom zápise jej vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, v konaní o oprave chýb katastra. 19. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) /Oprava chýb v katastrálnom operáte/, okresný úrad aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách. 20. V konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte je možné podľa vyššie citovaného ustanovenia opraviť také chyby, ktoré vznikli nesprávnym prepisom údajov z verejnej alebo inej listiny do katastra nehnuteľností, nie odstraňovať vady listín, ktoré sú predložené na zápis resp. zapísané v katastri nehnuteľností. Podľa obsahu katastrálnych rozhodnutí, ktoré predložili žalovaní, žalobkyňa v konaní o oprave chýb neoznačila žiadnu konkrétnu listinu, ktorej obsah správa katastra nesprávne zaniesla do katastra nehnuteľností, ale namietala to, správa katastra mala predložené listiny sama vyhodnotiť a v súlade s dospieť k záveru, že Dom je v podielovom spoluvlastníctve s rovnakými podielmi vlastníkov. Na uvedenú žiadosť správa katastra žalobkyni oznámila, že takáto oprava v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte nie je možná. Uvedenú skutočnosť žalobkyni oznámili správa katastra I. aj II. stupňa vo svojich rozhodnutiach Rozhodnutie katastrálneho odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.9.2016, preto najneskôr týmto dňom bola uvedená skutočnosť žalobkyni známa. 21. Tvrdenie žalobkyne o tom, že sa o nemožnosti opravy chyby v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte dozvedela až z oznámenia o vybavení jej podnetu KP BA zo dňa 21.12.2016 nezodpovedá obsahu spisu. Uvedenú námietku vzniesli aj žalovaní, ktorí tvrdili, že žalobkyňa sa o uvedenej skutočnosti dozvedela už z rozhodnutí katastrálneho úradu I. a II. stupňa, pričom žalobkyňa k ich vyjadreniu v tomto smere nijaké stanovisko nezaujala, ani ich tvrdenia nepoprela. 22. S prihliadnutím na obsah rozhodnutí katastrálneho úradu I. a II. stupňa, ktoré boli súdu predložené zo strany žalovaných je nepochybné, že informácia o nemožnosti opravy chyby v katastrálnom operáte, ktorá podľa žalobkyne spočíva v tom, že správne má byť v katastri zapísané jej spoluvlastníctvo k Domu, sa žalobkyňa dozvedela už z týchto rozhodnutí. Uvedené rozhodnutia podľa Listu prokuratúry nadobudli právoplatnosť dňa 27.9.2016, preto museli byť doručené žalobkyni pred uvedeným dátumom. 23. súd teda konštatuje, že o nemožnosti oprave chýb v katastri nehnuteľností za žalobkyňa dozvedela najneskôr dňa 27.9.2016. Trojmesačná žaloba na uplatnenie tohto dôvodu, ak by bol relevantný, by potom uplynula dňa 27.12.2016. Pretože žaloba bola doručená súdu dňa 27.1.2017, bol tento dôvod obnovy uplatnený na súde až po uplynutí subjektívnej lehoty podľa . 24. Žalobkyňa argumentovala aj nesprávnym právnym posúdením veci. K tomuto argumentu súd uvádza, že prípadné nesprávne právne posúdenie veci, ak by aj bolo dané, nie je prípustným dôvodom obnovy konania. 25. Žalobkyňa ďalej tvrdila že je daný dôvod obnovy konania podľa , t.j. že je možné vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie. Za takýto dôkaz označila výsluch pracovníčky katastra, ktorý v priebehu pôvodného konania nebol vykonaný, hoci to opakovane navrhovala, a to na vysvetlenie otázky na základe čoho bol vykonaný zápis pretrvávajúci doteraz v katastri nehnuteľností. Výsluch tohto pracovníka preukáže, na základe čoho je rodinný dom zapísaný na LV ako vlastníctvo bytov fyzickými osobami a ak takéto listiny neexistujú bude potrebné uviesť zápisy do súladu s vtedajšími právnym predpismi o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe. V závere žaloby o obnovu konania žalobkyňa

uviedla, že tento dôkaz nemohla bez vlastnej viny použiť v pôvodnom konaní a môže pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie. 26. K tvrdenému dôvodu obnovy podľa predchádzajúceho bodu súd uvádza, že už samotné zdôvodnenie žalobkyňou je vzájomne rozporné - na jednej strane tvrdí, že uvedený dôkazný prostriedok uplatnila v pôvodnom konaní a nebol vykonaný a na druhej strane tvrdí, že ho v pôvodnom konaní nemohla uplatniť. Už zo samotných tvrdení žalobkyne, ktoré v konaní neboli sporné, vyplýva, že žalobkyňa uvedený dôkaz žiadala vykonať v pôvodnom konaní, preto nemôže ísť o dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní neuplatnila. Žalobkyňa v žalobe vôbec netvrdila, že by dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní navrhla v tom čase nebolo možné vykonať a je možné ho vykonať v súčasnosti z dôvodov, ktoré zistila v lehote najviac tri mesiace pred podaním žaloby na obnovu konania. Je teda nepochybné, že dôvod obnovy konania podľa vôbec daný nie je. 27. Pretože žaloba na obnovu konania bola vo vzťahu k tvrdenému dôvodu podľa podaná oneskorene a vo vzťahu k tvrdenému dôvodu podľa je zjavne nedôvodná, súd podľa a žalobu na obnovu konania odmietol. 28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa Žalovaní mali v konaní plný úspech, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania podľa úspechu v spore vo výške 100%.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto uznesenia je podľa prípustné odvolanie. Proti druhému výroku tohto uznesenia je podľa prípustné odvolanie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( )