Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Pc/5/2019

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci navrhovateľky A. X., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XXX, XXX XX L., proti odporcovi P. X., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XXX, XXX XX L., o určenie výživného na manželku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.03.2019 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi ako svojmu manželovi určenia vyživovacej povinnosti počnúc dňom 01.04.2019 v sume 100,00 Eur mesačne. V návrhu dôvodila tým, že s odporcom uzavreli dňa 23.11.1996 manželstvo na Matričnom úrade v L.. Z manželstva s odporcom pochádza sedem spoločných detí. Najstaršia D. je vydatá a má svoju rodinu. O ďalších šesť detí sa stará a bývajú s ňou v spoločnej domácnosti. K vážnemu narušeniu vzťahov medzi manželmi došlo podľa vyjadrenia navrhovateľky v čase, keď si odporca našiel novú známosť, pričom vo februári 2018 opustil spoločnú domácnosť. Podľa vedomostí navrhovateľky odporca žije s priateľkou v Českej republike, kde by mal aj pracovať. Odporca domov nechodieva vôbec a navrhovateľke posiela peniaze sporadicky. Navrhovateľka zároveň uviedla, že jej mesačný príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie. Mesačný príjem predstavuje sumu 340,70 Eur a sumu 73,02 Eur poberá mesačne titulom prídavkov na deti. Mesačné výdavky na domácnosť bez stravného predstavujú sumu 237,20 Eur, pričom podľa jej názoru táto suma nepostačuje ani na dôstojné prežitie. Na základe toho sa voči odporcovi domáhala určenia vyživovacej povinnosti na manželku vo výške 100,00 Eur mesačne, počnúc 01.04.2019.

2. V podaní doručenom súdu dňa 28.03.2019 navrhovateľka uviedla, že jej celkový mesačný príjem vrátane rodinných prídavkov na tri nezaopatrené deti predstavuje 413,72 Eur. Medzi jej mesačné výdavky patrí suma 54,75 Eur za bývanie a suma 108,60 Eur za elektrinu. Ďalšie výdavky má v súvislosti so stravou, ošatením, cestovným, liekmi, pričom tieto sa týkajú aj jej detí.

3. K návrhu navrhovateľky sa odporca písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.02.2020. Na pojednávaní neboli prítomní účastníci konania, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili.

5. Súd vykonal dokazovanie obsahom návrhu na začatie konania, sobášnym listom účastníkov konania, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov (ďalej len „ÚPSVaR“) zo dňa 23.01.2019, odpoveďou ÚPSVaR zo dňa 05.10.2019, odpoveďou zo Sociálnej poisťovne, písomným vyjadrením navrhovateľky, listinnými dôkazmi preukazujúcimi mesačné príjmy a výdavky navrhovateľky, lustráciami účastníkov konania v REGOB a v registri Sociálnej poisťovne, odpoveďou obce Petrová zo dňa

29.10.2019, odpoveďou Obvodního soudu pro Prahu 7, ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.

6. Súd zistil, že účastníci konania sú manželia, ktorí uzavreli manželstvo dňa 23.11.1996 v Petrovej. Navrhovateľka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v sume 340,70 Eur. Za byt platí sumu 54,75 Eur mesačne a za elektrinu sumu 108,60 Eur mesačne, čo vyplýva z predložených dokladov. Z potvrdení ÚPSVaR Bardejov o poberaní dávky v hmotnej núdzi súd zistil, že za obdobie roka 2018 navrhovateľka prijala titulom dávky v hmotnej núdzi celkovú sumu 3.873,10 Eur a za tri mesiace (január až marec) roka 2019 celkovú sumu 1.022,10 Eur. Vykonanými lustráciami súd tiež zistil, že účastníci konania majú sedem spoločných detí, z toho štyri maloleté vo veku 6 až 17 rokov. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne, ako aj odpoveďou zo Sociálnej poisťovne súd zistil, že odporca nie je poberateľom žiadnych dávok sociálneho poistenia. Z vyjadrenia ÚPSVaR Bardejov súd tiež zistil, že odporca bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 25.07.2016 do 15.04.2018, pričom v súčasnosti nie je v evidencii vedený a nie je ani poberateľom žiadnej dávky. Okrem toho súd zistil, že odporca sa dlhšiu dobu nezdržiava na adrese trvalého pobytu v Obci F.. V súvislosti s informáciou navrhovateľky o tom, že odporca by mal pracovať v Českej republike, súd vykonal dožiadanie, na základe ktorého mu Obvodní soud pro Prahu 7 dňa 15.11.2019 oznámil, že ohľadom odporcu nie sú vedené žiadne záznamy v centrálnej evidencii osôb.

7. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

8. Podľa a , Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

9. Podľa a , Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a trvá až do jeho zániku. Manželia, ako to vyplýva z , majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či žijú spolu, alebo nežijú a ich hmotná a kultúrna úroveň má byť v zásade rovnaká. Táto skutočnosť je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi ( citovaného zákona). Je nepochybné, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo, a ktoré sú výslovne uvedené v . Z hľadiska je významná tá okolnosť, z akého dôvodu došlo k neplneniu vyživovacej povinnosti, pretože práve dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti môže poukázať na to, či poskytnutie výživného je, alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je potrebné chápať ako súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel všeobecne uznávaných v spoločnosti. Konanie namierené proti uvedeným pravidlám možno označiť ako konanie proti dobrým mravom.

11. Súd mal preukázané, že účastníci konania sú manželia, ktorí majú medzi sebou vzájomnú vyživovaciu povinnosť v zmysle . Súd mal taktiež preukázané, že obaja manželia sú rodičmi maloletých a plnoletých detí, avšak vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť. Z uvedeného vyplýva, že nárok navrhovateľky, ktorá je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi by bol dôvodný, ak by životná úroveň jej manžela, ktorý opustil spoločnú domácnosť, bola citeľne vyššia, než životná úroveň, v ktorej sa ocitla. Ak sa aj navrhovateľka stará o maloleté deti, domácnosť a potreby

rodiny bez toho, aby sa o to pričinil aj odporca, táto okolnosť vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti na manželku, s prihliadnutím na to, že odporca nepoberá žiadne dávky, nie je postačujúca na to, aby súd určil odporcovi vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke ako manželke.

12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca nie je v súčasnej dobe vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie poberateľov žiadnej štátnej sociálnej dávky, dávky v hmotnej núdzi, ani príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Súd mal tiež preukázané, že odporca nie je poberateľom ani žiadnej dávky sociálneho poistenia. V naznačených súvislostiach súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné kvalifikovať požiadavku navrhovateľky na určenie manželského výživného ako rozpornú s dobrými mravmi. Súd však nemal preukázané, aby životná úroveň účastníkov konania bola zásadne rozdielna. Z tohto dôvodu súd žalobe nevyhovel, a preto ju zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (, , ).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná ( ).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu ( ).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (, ).