Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_36CbZm-3-2019.pdf
PDF · 102.36 KB
Case nature
Area
Subarea
36CbZm/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, proti žalovanému 1.: LD and Son Homes s.r.o., IČO: 47 381 761, so sídlom 925 32 Veľká Mača 792, žalovanému 2.: V. o zaplatenie zmenkovej sumy 10.149,33 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 10.149,33 eur, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 10.149,33 eur od 16.5.2017 do zaplatenia, odmenu vo výške 33,83 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II.Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 6.3.2019, doručeným súdu dňa 15.3.2019 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 10.149,33 eur, úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 10.149,33 eur od 16.5.2017 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy t.j. vo výške 33,83 eur. Návrh odôvodnil žalobca tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník uzatvorili dňa 9.2.2015 Zmluvu o kontokorentnom úvere číslo: 744828P, na základe ktorej boli žalovanému v 1. rade poskytnuté finančné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu 8.700 eur. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzku žalovaného v 1. rade, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere a poskytol žalovaný v 1. rade žalobcovi zabezpečenie, a to formou vystavenia vlastnej blankozmenky. Predmetná blankozmenka bola pri jej vydaní neúplná a v chýbajúcich údajoch ju bol oprávnený vyplniť jej majiteľ, ak záväzky dlžníka nebudú splnené riadne a včas. Blankozmenka bola avalovaná zmenečným ručiteľom, a to žalovaným v 2. rade. Nakoľko si žalovaný v 1. rade nesplnil svoje záväzky vyplývajúce mu zo Zmluvy o úvere, dostal sa do omeškania, dlh sa stal ku dňu 31.1.2017 splatný, žalobca o tom informoval listom zo dňa 1.2.2017. Nakoľko žalovaný v 1. rade úver nesplatil, tak žalobca v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve, článok II, ods. 2 vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke a to zmenkovú sumu 10.149,33 eur a dátum splatnosti 15. mája 2017, o čom žalobca informoval žalovaných.
2. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného v 1. rade, keď v zmysle § 105 ods. 1 CSP súd doručoval zásielku (písomnosť - predvolanie, uznesenie § 167 ods. 2 CSP) podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2013 Z.z.) do aktivovanej elektronickej schránky žalovaného v 1. rade. V prípade, že adresát nepotvrdí doručenie počas úložnej lehoty (15 dní), po jej márnom uplynutí sa toto považuje za doručené. Úložná lehota je 15 dní a začína
plynúť deň nasledujúci po dni, keď je správa prijatá do elektronickej schránky adresáta. Písomnosť (predvolanie) bola doručená žalovanému dňa 19.12.2019.
3. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 CSP v aj neprítomnosti žalovaného v 2. rade, keď v zmysle § 116 ods. 3 CSP v spojení s § 111 ods. 3 CSP súd považoval nedoručenú poštovú zásielku (písomnosť - predvolanie) za doručenú dňom 27.12.2019, nakoľko na adrese trvalého pobytu žalovaného písomnosť nebolo možné doručiť (žalovaný si ju nevyzdvihol v úložnej lehote) a v takom prípade sa písomnosť považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Svoju neúčasť žalovaný neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zmenkou, zmluvu o kontokorentnom úvere číslo: XXXXXXP, dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXX P/D1, oznámením o zosplatnení úveru, oznámením o vyplnení blankozmenky, ako i zvyšným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Zo zmluvy o kontokorentnom úvere č.XXXXXXP zo dňa 9.2.2015 (č.l. 2 spisu) súd zistil, že žalobca ako banka a žalovaný v 1. rade ako klient zastúpený konateľom Ľubošom Dúbravským (žalovaný v 2. rade) uzatvorili predmetnú zmluvu, na základe ktorej boli žalovanému v 1. rade poskytnuté finančné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu 8.700 eur. V zmysle článku III „Zabezpečenie“ sa klient na zabezpečenie uspokojenia pohľadávok banky zaviazal vystaviť banke podľa osobitnej dohody o vyplňovacom zmenkovom práve zmenku.
6. Z dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXX P/D1 (č.l. 3 spisu) zo dňa 9.2.2015 súd zistil, že vystaviteľ zmenky (zaviazaný zo zmenky) LD and Son Homes s.r.o., IČO: 47 381 761, zastúpený konateľom V.ý a veriteľ žalobca uzatvorili predmetnú dohodu, podľa ktorej na účely zabezpečenia všetkých nárokov banky zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi bankou a vystaviteľom na základe zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 9.2.2015 vystaviteľ vystavil blankozmenku ktorá je pri vydaní neúplná v časti zmenovej sumy a dátumu splatnosti a ktorú je v chýbajúcich údajoch oprávnený vyplniť jej majiteľ ak zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere ak nastane niektorá zo skutočností obsiahnutá v článku II. ods. 1 dohody. Blankozmenka je vystavená v prospech veriteľa ako vlastná zmenka, s doložkou „bez protestu“, splatná u veriteľa ako domicialiáta v jeho obchodnom mieste: Michalská 18, Bratislava.
7. Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 1.2.2017 (č.l. 4 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému v 1. rade písomné oznámenie, v ktorom mu oznámil, že jeho záväzok vo výške 9.335,46 eur sa stal dňom 31.1.2017 splatný a vyzval ho na zaplatenie.
8. Z oznámenia o vyplnení blankozmenky (č.l. 5 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému v 1. rade písomné oznámenie, v ktorom mu oznámil, že keďže došlo k predčasnej splatnosti ku dňu 31.1.2017 tak banka využila svoje oprávnenie a doplnila blankozmenku v údaji zmenkovej sumy o sumu 10.149,33 eur a v údaji splatnosti o dátum 15. mája 2017.
9. Z oznámenia o vyplnení blankozmenky (č.l. 6 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému v 2. rade písomné oznámenie, v ktorom mu oznámil, že keďže došlo k predčasnej splatnosti ku dňu 31.1.2017 tak banka využila svoje oprávnenie a doplnila blankozmenku v údaji zmenkovej sumy o sumu 10.149,33 eur a v údaji splatnosti o dátum 15. mája 2017.
10. Zo zmenky č. XXXXXX P/B1 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že dňa 9. februára 2015 v Galante spoločnosť LD LD and Son Homes s.r.o., IČO: 47 381 761, v zastúpení konateľom V. vystavila žalobcovi blankozmenku bez protestu splatnú v Československej obchodnej banke, a.s. Michalská 18, Bratislava, PSČ: 815 63, s tým, že dátum splatnosti 15. mája 2017 a suma 10.149,33 eur sú vlastnoručne dopísané do danej zmenky, ako aval za vystaviteľa je uvedený na zmenke V. G.,. r.č. XXXXXX/XXXX, pri ktorom mene sa nachádza vlastnoručný podpis avala.
11. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
13. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
14. Podľa § 10 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplna, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
15. Podľa § 28 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) ak nie je zmenka zaplatená, má majiteľ, aj keď je vystaviteľom, proti prijímateľovi priamy nárok zo zmenky na všetko, čo možno žiadať podľa §§ 48 a 49.
16. Podľa § 30 ods. 1 cit. zákona zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením.
17. Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.
18. Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
19. Podľa § 47 ods. 1,2 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon v platnom znení vsetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých alebo od všetkých dohromady.
20. Podľa § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané, 2. šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti, 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy, 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
21. Podľa článku I ustanovenia § 77 ods. 2 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb., pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
22. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Obo 362/2005 „Zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku dlžníka. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový veriteľ sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi, pretože avalista nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z vlastných mimozmenkových vzťahov.“
23. Podľa rozsudku Vrchného súdu v Prahe zo dňa 27.05.1997, sp. zn. 5 Cmo 143/1996 „Uplatnenie práva proti ručiteľovi za priameho dlžníka (vystaviteľa vlastnej zmenky) v súdnom konaní nie je podmienené predložením zmenky ani vystaviteľovi ani tomuto ručiteľovi. ... Odporkyňa obdržala spolu so zmenkovým platobným rozkazom od súdu prvého stupňa aj žalobný návrh, a teda týmto spôsobom bola vyzvaná k tomu, aby osobe týmto návrhom a zmenkovým platobným rozkazom určenej zmenku zaplatila. Teda najneskôr týmto okamžikom jej muselo byť známe, komu má platiť. Napokon aj keď sa zmenka, ak nie sú dané iné okolnosti, ručiteľovi priameho dlžníka zo zmenky nepredkladá, je vecou vzťahu medzi týmto dlžníkom a jeho ručiteľom, aby sa navzájom oboznámili s okolnosťami so zmenkou spojenými, medzi ktoré patrí aj informácia dlžníka avalistovi o tom, že mu bola zmenka predložená, ale
nebola ním honorovaná. Napokon z tohto dôvodu sú avalisti priamych dlžníkov vylúčení aj z okruhu osôb, ktorým je nutné nezaplatenie zmenky oznamovať podľa čl. I ustanovenia § 45 cit. zák.“
24. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky publikovaného v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk Nejvyššího soudu pod č. R 15/2001 „V prípade úverov je potrebné k základnej sume úveru (istine) pripočítať aj sumu úrokov. Úroky v rámci úrokového vzťahu predstavujú zisk, na ktorý ma veriteľ nárok ako odplatu za užívanie finančných prostriedkov. Dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny, v nadväznosti na čo, je veriteľ oprávnený požadovať pre prípad omeškania dlžníka úroky z omeškania s dohodnutými úrokmi.“
25. Podľa rozsudku Vrchního soudu v Praze, sp. zn. 5 Cmo 304/94 „Pri odstúpení od zmluvy veriteľom kvôli nesplácaniu úveru dlžníkom budú ďalej účtované úroky z úveru aj úroky z omeškania, tzv. sankčné úroky v zákonnej (§ 369 Obch. zák.) alebo dohodnutej výške.“
26. Zmenka je cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, z ktorej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho. Zmenka je individuálne emitovaný, obchodovateľný cenný papier, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu.
27. Blankozmenka sa používa predovšetkým ako zabezpečovacia zmenka. Vyplňuje sa na základe zmluvy o vyplnení blankozmenky resp. dohody o vyplňovacom práve, ktorá má charakter nepomenovanej, tzv. inominátnej zmluvy a nie je pre ňu predpísaná ani písomná forma. Ide o zmenku, ktorej chýba niektorá z podstatných náležitostí. Blankozmenka je listina, ktorá je určená za zmenku a je úmyselne vydaná jej vystaviteľom v nekompletnom stave s tým, že jej nadobúdateľ na doplnenie zatiaľ nevyplnených náležitostí uzatvára dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve. Z ustanovenia čl. I. § 10 ZZŠ možno stanoviť charakteristické znaky blankozmenky. Blankozmenka je podpísaná listina. Môže byť podpísaná vystaviteľom alebo akceptantom, priamym alebo nepriamym dlžníkom. Ďalšou podmienkou existencie blankozmenky je určenie listiny za zmenku. Blankozmenka nie je akákoľvek nevyplnená listina. Z jej textu musí byť zjavné, že je základom textu budúcej hotovej zmenky. Blankozmenka je vedome neúplná listina. Neúplnosť listiny je spôsobená úmyselne, je zámerom účastníkov. Nestačí neúplnosť spôsobená omylom alebo neznalosťou účastníkov. Neúplnosti obsahu blankozmenky si musí byť plne vedomý tak zmenkový blankovystaviteľ ako aj zmenkový veriteľ, a to už v okamihu emisie blankozmenky, lebo len vtedy možno hovoriť o zámernej neúplnosti blankozmenky. Blankozmenka teda nie je ešte skutočnou zmenkou, ale len jej zárodkom, resp. vývojovou etapou konečnej listiny - zmenky (Kovařík, 1999, s. 50). Blankozmenka sa teda až po jej riadnom a správnom vyplnení zmení na úplnú zmenku, a teda až týmto okamihom sa stáva uplatniteľným zabezpečovacím nástrojom. Je na dohode zmluvných strán, čo budú brať ako blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku. Za situácie, keď zmluvné strany nevedia všetky údaje (najmä údaje o konečnej výške budúcej pohľadávky) potrebné na vystavenie úplnej zmenky, môže byť blankozmenka prostriedkom na zabezpečenia záväzkov do obdobia, keď bude účastníkom známe všetko potrebné k vystaveniu úplnej zmenky (Kovařík, 2002, s. 75). Účelom vystavenia blankozmenky je dosiahnuť nesporný záväzkový vzťah, plniaci napr. zabezpečovaciu funkciu. Nespornosť záväzku, ktorým blankozmenka je, spočíva v tom, že veriteľ nemusí pri jej predložení preukazovať tak existenciu dlhu ako ani žiadnych iných dôvodov a skutočností. Stačí preukázať, že je majiteľom platnej blankozmenky, ktorá sa jej doplnením zmenila na platnú zmenku a táto platná zmenka je plne postačujúcim titulom na zaplatenie zmenkovej sumy v nej uvedenému zmenkovému veriteľovi. ZZŠ v súvislosti s neúplnosťou listiny blankozmenky nič neuvádza. K listine blankozmenky musí byť dohodou zriadené zmenkové vyplňovacie právo. Nejedná sa o právo spojené listinou blankozmenky, ktoré by bolo do blankozmenky priamo inkorporované. Jedná sa o právo všeobecno-záväzkovej povahy, ktoré má však vo vzťahu k blankozmenke akcesorickú povahu. Nemôže totiž existovať samostatne, ale vždy sa musí vzťahovať ku konkrétnej blankozmenke. Nemožno samostatne disponovať napr. zabezpečovacím právom bez toho, aby sa disponovalo aj s listinou blankozmenky, ku ktorej sa vzťahuje (Kovařík, 2009, s. 77). Vyplňovacie právo dáva majiteľovi blankozmenky možnosť, aby sám svojim vlastným konaním celkom nezávisle od dlžníkov (t. j. vystaviteľa blankozmeky a avalistov) premenil listinu, ktorá je zatiaľ len zárodkom zmenky, na zmenku dokonalú. Dohoda o vyplňovacom práve nemusí mať písomnú formu, často býva súčasťou inej zmluvy. ZZŠ neupravuje jej formu, a preto okrem výslovného písomného prejavu dôkazom o jej uzavretí prichádza do úvahy aj jednostranné vyhlásenie dlžníka o udelení vyplňovacieho práva, ktoré majiteľ prijme. Z hľadiska právnej istoty sa však samozrejme odporúča dohodu o vyplňovacom práve
k blankozmenke uzatvárať v písomnej podobe. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke určuje, kto, kedy a akým spôsobom môže obsah blankozmenky doplniť. Účastníkmi dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke sú vystaviteľ blankozmenky a jej prvý nadobúdateľ. ZZŠ nijako nelimituje, koľko nevyplnených miest môže blankozmenka obsahovať. Rozsah vyplňovacieho oprávnenia vyplýva jednak s textu samotnej blankozmenky, teda z okruhu bielych (blanko) miest, ktoré blankozmenka obsahuje, a jednak z obsahu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. Ak je blankozmenka emitovaná za účelom zabezpečenia pohľadávky, je potrebné obvyklosť obsahu zmenky (t. j. vyplnenej blankozmenky) hľadať v zabezpečovanom vzťahu, čiže zmenka by mala byť vyplnená tak, aby jej obsah zodpovedal zabezpečovanej pohľadávke. Doplnením chýbajúcich častí vzniká zmenka, s ktorou treba zaobchádzať tak, ako by už od počiatku mala obsah, ktorý bol doplnený neskôr, čo je dôležité najmä pri zmenkových úkonoch, pretože napr. blankozmenku nie je možné protestovať. Konečný obsah zmenky v ideálnom prípade zodpovedá dohode o vyplňovacom práve. Pri vyplnení ktoré je v rozpore s dohodou dostane zmenka iný obsah, čo ale nespôsobuje jej neplatnosť. Protizmluvné doplnenie musí zmenkový dlžník napadnúť námietkami. Pokiaľ bola doplnená vyššia suma, ako bolo dohodnuté, je v tejto nesprávnej sume obsiahnutá aj správna nižšia suma. Do výšky čiastky zodpovedajúcej dohode o vyplňovacom práve nejde o porušenie dohody a námietka by v tomto prípade nemala byť úspešná. Pokiaľ zmenka ostala medzi pôvodnými účastníkmi, bude námietka účinná, pokiaľ dlžník preukáže doplnenie v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Blankozmenka môže v praxi slúžiť na zabezpečenie istiny z kauzálneho vzťahu, ako aj úrokov, zmluvných pokút, preukázateľne vynaložených nákladov a pod. Je na dohode zmluvných strán, čo budú brať ako blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku podľa dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke.
28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmenka (č.l. 10 spisu) obsahuje všetky zákonné náležitosti a predložením jej prvopisu žalobca svoje práva majiteľa zmenky preukázal. Súd mal tiež preukázané, že zmenka zabezpečovala pohľadávky žalobcu zo zmluvy o kontokorentnom úvere č.XXXXXXP zo dňa 9.2.2015. Vydaná bola ako blankozmenka bez vyplnených údajov o dátume splatnosti a výške zmenkovej sumy. V ten istý deň účastníci uzavreli Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXX P/D1 (č.l. 3 spisu) zo dňa 9.2.2015, podľa ktorej mal žalobca právo doplniť chýbajúce údaje za splnenia vopred dohodnutých podmienok (márne uplynie termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru, nastane predčasná splatnosť pohľadávky atď.)
29. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky zákonné náležitosti predpísané pre vlastnú blanozmenku zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky. Pre veriteľa je obrovskou výhodou jej rýchla a jednoduchý vymožiteľnosť. Držiteľ zmenky tak pri vymáhaní nemusí dokazovať nič iné okrem toho, že je platná (spĺňa formálne náležitosti) a že je jej majiteľom. Čo v danom prípade žalobca bezpochybností preukázal a preto súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalovaný žiadnym spôsobom nerozporovali a nenamietali žalobcom tvrdený a preukazovaný skutkový a právny stav, nepreukázali excesné vyplnenie blankozmenky.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (trovy právneho zastúpenia) a uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“