Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. V., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matky L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom H.. Z. X, H., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Františka Hadušovského, advokáta so sídlom Cyrila Metoda 2, Rožňava a otca K. V., nar. X.X.XXXX, bytom H. X, J., v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

I. Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. X. V., nar. X.X.XXXX zo sumy 150 Eur mesačne na 210 Eur mesačne od 16.1.2018 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 16.1.2018 do 31.1.2020 vo výške 1.468,50 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku.

III. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice sp. zn. zo dňa 5.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30.4.2009.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 16.1.2018 sa domáhala zvýšenie výživného na mal. X. zo sumy 150 Eur mesačne na 300 Eur mesačne od 16.1.2018 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa.

2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 13.2.2018, pričom navrhol zvýšiť výživné pre mal. X. na úroveň 170-180 Eur. Matkou požadovaných 300 Eur by bolo pre neho likvidačných a skôr či neskôr by mal problémy so splácaním, čo by vyústilo do exekúcií, straty bytu a potom by nebol schopný platiť ani to čo teraz.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 21.2.2018 odporučil zvýšiť výživné s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa ako aj na príjmové, majetkové schopnosti a možnosti na strane otca dieťaťa. Zvýšenie výživného je v danom prípade v záujme maloletého dieťaťa.

4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 5.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30.4.2009, ktorým bolo zvýšené výživné od otca pre mal. X. určenú rozsudkom

Okresného súdu Nitra z 30.10.2003 č.k. z 1.500 Sk na 3.500 Sk od 1.7.2007 do 31.8.2008 a od 1.9.2008 do budúcna na 4.500 Sk mesačne.

5. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.6.2009.

6. V čase poslednej úpravy mal. X. mala 5 rokov. V septembri 2007 nastúpila do škôlky. V období od 1.8.2006 mala matka výdavky týkajúce sa hlavne hračiek, oblečenia, liekov, poplatkov v materskej škole v celkovej výške 1.100 Eur mesačne. V uvedenej sume bola zahrnutá strava, rodičovský príspevok 500 Sk, poplatok 150 Sk a 250 Sk, angličtina 300 - 400 Sk, tanečný krúžok 200 Sk mesačne. Do roku 2004 matka bývala spolu s dcérou v byte, za ktorý platila nájom a poplatky 6.000 Sk, strava v práci, poistenie 200 Sk mesačne. Matka bola zamestnaná v materskej škole, od roku 2007 na základnej škole. Začiatkom roka 2008 mal. X. navštevovala materskú škôlku. Za zápis do školy matka zaplatila 300 Sk. Ďalšie výdavky maloletého dieťaťa sa týkali krasokorčuľovania 1.000 Sk, dres 500 Sk. Matka mala výdavky na lieky 300 Sk.

7. Matka v čase poslednej úpravy bola zamestnaná na základnej škole s príjmom vo výške 10.500 Sk netto. Výdavky mala v súvislosti s nájomným 6.000 Sk, inak výdavky bežného charakteru: pôžička 1.000 Sk mesačne, strava 4.000 Sk mesačne, internet, počítač 500 Sk mesačne.

8. Otec v čase poslednej úpravy vlastnil 3-izbový byt, na kúpu ktorého si zobral hypotekárny úver v celkovej výške 980.000 Sk, ktorý splácal po 7.200 Sk mesačne. Na rekonštrukciu bytu, stavebný úver, ktorý splácal po 5.200 Sk mesačne, iný majetok nevlastnil. Od 29.7.2006 bol predsedom predstavenstva, avšak nevedel uviesť výšku svojho príjmu. Iné vyživovacie povinnosti nemal, výživné platil pravidelne a včas. Príjem otca bol vo výške 24.000 Sk mesačne.

9. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane maloletého dieťaťa.

10. Z výpovede matky súd zistil, že mal. X. v čase podania návrhu navštevovala A. N.. D. N. I. H.. Išlo o bilingválne gymnázium s vyučovacím jazykom anglickým. Maloletej musela zabezpečiť učebnice v anglickom jazyku, ktoré boli spoplatňované, materiál, duchovné odbory, semináre, študijné pobyty v zahraničí, ZRPŠ 60 Eur, obedy 30 Eur mesačne, volejbalový klub N. 25 Eur mesačne, cestovné 10 Eur mesačne, telefón, internet 40 Eur mesačne, výdavky na lieky, hygienické potreby, oblečenie, kultúra, školské potreby asi 150 Eur mesačne. Následne matka uviedla, že maloletá navštevovala volejbalový klub A. M., za ktorý platila 35 Eur mesačne a finančné prostriedky na vreckové 10 Eur.

11. Matka pracuje ako vychovávateľka s priemerným zárobkom 480 Eur. Súčasne pracovala ako poslankyňa miestneho zastupiteľstva, pričom poberala odmenu v sume asi 86 Eur mesačne, iný príjem nemala. Za bývanie vrátane inkasa platí 280 Eur mesačne. Všetky výdavky súvisiace so zabezpečením základných potrieb pre mal. X., strava v domácom prostredí iba pre jej osobu 200 Eur mesačne. Do uvedených výdavkov nezahrnula hygienické potreby, kozmetické potreby. V súvislosti s jej vekom sú výdavky vyššie na ošatenie a iné potreby.

12. Matka uviedla, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej E. E., nar. X.X.XXXX.

13. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného na sumu 300 Eur mesačne nesúhlasí. Je ochotný prispievať v sume 170 Eur, viac si nemôže dovoliť. Na mal. X. platí mesačne 150 Eur od roku 2009. Mimo tejto sumy maloletej kupoval oblečenie, kozmetiku, dával jej vreckové 20

- 50 Eur vždy keď maloletá prišla do J. alebo on do H.. Do H. chodí 2x ročne minimálne a maloletá príde cez vianočné prázdniny, letné prázdniny a priemerne na týždeň 3x do roka. S maloletou je v telefonickom kontakte. V čase keď sú spolu chodia na kúpalisko, na chatu do Vysokých Tatier. V roku 2015-2016 boli na dovolenke v Chorvátsku. Maloletej posiela aj darčeky na narodeniny, Vianoce, prispel jej mesačne na krúžok spolu 16 Eur mesačne. Krúžok skončil v roku 2015. Zaplatil 160 Eur polovicu nákladov na zubný strojček maloletej a s tým súvisiace vyšetrenie. Ďalej prispieva na oblečenie a nákupy 20 Eur mesačne v priemere keď to rozpočíta na mesiac. Na štúdium maloletej na gymnázium priamo neprispieva. Výživné v sume 150 Eur platí bankovým prevodom každý mesiac pravidelne. Ďalej uviedol, že pracuje v spoločnosti S. A. M..N.. ako predseda predstavenstva od 29.7.2006. Firma má približne 12 zamestnancov a 5-6 živnostníkov na dohodu. Spoločnosť sa zaoberá bezpečnostnými technológiami a systémami, ich inštaláciou a servisom. Hrubá tržba činila za rok 2017 približne 682.000 Eur, pričom

ide o údaj z finstatu, ktorý je nepresný. Z tržby sa uhrádzajú náklady na kúpu materiálu, mzdy, chod spoločnosti, autá, telefón, internet. Príjem z inej činnosti nemal. Nepoberá ani žiadne sociálne dávky. Mesačný príjem od roku 2009 do konca roku 2017 uviedol v priemere 635,34 Eur mesačne. Mesačný priemer vždy v čistom za január 2018 až máj 2018 činil 714,85 Eur. Býva v 2-izbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve, inú nehnuteľnosť nevlastní. Takisto nevlastní motorové vozidlo, nemá žiadne úspory. Náklady na bývanie uviedol vo výške 80 Eur, čo zahŕňa elektrinu, vodu, nájom, poistné na byt. platí 270 Eur mesačne splátku úveru v Prvej stavebnej sporiteľni, pričom úver je v celkovej výške 50.000 Eur. Úver má od roku 2011. Výdavky na stravu uviedol 180 Eur mesačne, telefón je firemný, teda náklady uhrádza firma. Mesačne platí spomínané výživné na X. v sume 150 Eur. Okrem toho 20 - 40 Eur mesačne na svoju druhú dcéru Z. E., nar. XX.XX.XXXX. Vyživovacia povinnosť vo vzťahu k mal. Z. určená nebola, nakoľko maloletá spolu s dcérou žije v X. zo svojou matkou. S maloletou sa stýka cez prázdniny. Maloletá X. sa tiež stretáva so svojou nevlastnou sestrou v X. a aj v J.. Uviedol, že má výdavky aj v súvislosti so starostlivosťou o rodičov t.j. matku, ktorá poberá starobný dôchodok vo výške 540 Eur. Matke diagnostikovali ALS chorobu. Má opatrovateľky, ktoré jej pomáhali pri denných činnostiach. Platí mesačne lieky v sume 50 Eur, za opatrovateľské služby matke mesačne vynaloží 20 Eur. Zvyšnú časť uhrádza mesto aj brat, pričom prispieva aj matka.

14. Otec predložil listinné dôkazy preukazujúce výšku jeho mesačných príjmov.

15. V priebehu konania doručila súdu matka vyjadrenia vo vzťahu k vyjadreniam otca.

16. V priebehu konania otec doručoval súdu listinné doklady preukazujúce jeho výdavky na maloleté dieťa od roku 2011.

17. V ďalšom otec uviedol, že otcovstvo k mal. Z. E. určené nie je. Otec v rodnom liste nie je zapísaný ako biologický otec mal. Z.. Otcom je zapísaný terajší manžel matky mal. Z.. Napriek tejto skutočnosti otec prispieva na výživu mal. Z. sumou 120 Eur mesačne, o čom predložil listinné dôkazy.

18. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 2/2017 do 1/2018 bol vo výške 611,41 Eur netto, za obdobie od 10/2017 do 9/2018 vo výške 604,16 Eur netto, za obdobie 10/2018 do 12/2018 vo výške 621,36 Eur netto, príjem matky za 1/2019 do 8/2019 bol vo výške 539 Eur netto.

19. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2018 do 12/2018 bol vo výške 835,08 Eur netto, za obdobie 1/2019 do 12/2019 vo výške 958 Eur netto.

20. Matka v ďalšom predložila doklad, potvrdenie o príjme, z ktorého vyplýva, že spolupracovala so spoločnosťou H. K., M..N.. ako sprostredkovateľ predaja nehnuteľností od 1.2.2008, pričom jej bola vyplatená provízia z predaja v sume 800 Eur.

21. Matka predložila listinný dôkaz, z ktorého vyplýva, že mal. X. mala uzavretú dohodu o brigádnickej práci študentov od 16.9.2019 do 31.12.2019.

22. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce výdavky na maloleté dieťa v súvislosti s návštevou školy, záujmovej činnosti, oblečenia, stravy, nájomné.

23. Otec predložil listinné dôkazy preukazujúce výdavky s bývaním, splácaním úveru ako i výdavky na maloletú dcéru od roku 2011.

24. Podľa ust. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

25. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

27. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

28. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

30. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov ( Zákona o rodine a ), platia ustanovenia ,, a Zákona o rodine.

31. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu,

že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

32. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

33. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

34. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

35. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného od 16.1.2018 do budúcna. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že k podstatným a trvalým zmenám odôvodňujúcim zvýšenie výživného pre mal. X. došlo dňom podania návrhu, nakoľko maloletá v čase poslednej úprav mala 5 rokov, pričom od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, t.j. od roku 2009 došlo k zmene pomerov na strane mal. X.. V čase poslednej úpravy mal. X. navštevovala materskú školu, neskôr základnú školu, pričom v čase podania návrhu už bola študentkou bilingválneho gymnázia. To znamená, že nástupom na strednú školu sa zvýšili predovšetkým odôvodnené potreby v súvislosti so zabezpečením jej štúdia na takomto type školy. Matka prezentovala výdavky v súvislosti so zabezpečením výživy mal. X. nevybočujúce z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške súd nemal pochybnosti. Pri rozhodovaní súd zobral do úvahy, že odôvodnené potreby dieťaťa nie sú len náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrno-športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ako to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančnej náročnej záujmovej činnosti alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Napokon súdna prax ustálila, že zmenou pomerov u dieťaťa je aj prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania, ktorá skutočnosť sa spravidla zásadným spôsobom prejavuje v odôvodnených potrieb dieťaťa na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov ako aj samotné plynutie doby, v dôsledku ktorej dochádza k nárastu odôvodnených potrieb detí v súvislosti s ich vekom a rastom, za ktorú považuje dobu približne troch rokov. Je nesporné, že podiel matky na výživnom pre maloletú je podstatne vyšší ako podiel otca, ktorá dopĺňa zdroj výživu maloletej na úroveň prospešnú pre jej všestranný vývoj, zabezpečuje jej osobnú starostlivosť primeranú veku a poskytuje aj bývanie. Mal. X. sa s otcom stretáva v období sviatkov, prázdnin, kedy otca navštevuje v mieste jeho bydliska t.j. v Nitre. Je nepochybné, že v uvedenom čase pokiaľ sa dieťa stretáva s otcom je otec povinný zabezpečiť všetky výdavky a náklady. Argumentácia otca, že v uvedenom čase zabezpečuje dieťaťu bývanie, stravu a pod. nie sú odôvodnené, nakoľko je to jeho povinnosťou v uvedenom období všetky tieto náklady zabezpečiť. Ďalšia argumentácia otca, že má vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k mal. Júlii, súd uvádza, že ako otec v rodnom liste zapísaný nie je. Z uvedeného dôvodu nie je možné podľa platných právnych predpisov Slovenskej republiky prihliadať na túto vyživovaciu povinnosť. Napokon otec sám potvrdil skutočnosť, že

i blízka rodina sa o jeho otcovstve dozvedela až v čase keď bol podaný návrh na zvýšenie výživného. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2008 otec túto skutočnosť nespomenul, čo vyplýva aj z pripojeného spisu . Ďalšia argumentácia otca, že prispieva na výživu maloletej aj nad rámec sumy 150 Eur mesačne, súd uvádza, že výživné má platiť k rukám matky. Všetky ostatné platby, na ktoré otec poukazoval, tieto posiela na samostatný účet maloletého dieťaťa. Súd preto uvedené náklady vyhodnotil tak, že ide o dar pre mal. X., nakoľko z väčšiny pripojených listinných dôkazov vyplýva, že ide o vreckové, príspevky na sviatky, darčeky, oblečenie a podobne. S uvedenou sumou nakladá výlučne mal. X. a súd je toho názoru, že takéto finančné príspevky neslúžia na výživu maloletého dieťaťa, pretože pokiaľ bola mal. X. zverená do osobnej starostlivosti matky, finančné prostriedky by mal otec posielať na účet matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť a výživu maloletej. V ďalšom neprihliadol ani na výdavky, na ktoré poukazoval v súvislosti s prázdninami, absolvovaním dovoleniek, pretože uvedená suma je vynakladaná otcom na maloleté dieťa v súvislosti s inými aktivitami a neslúžia na výživu vo vlastnom zmysle slova. Záverom súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmenu v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb oprávnených detí. Uvedené dodáva predovšetkým vo vzťahu k argumentom otca týkajúcich sa mal. Z.. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

36. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia, vzájomne sa podmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 210 Eur mesačne od 16.1.2018 na maloleté dieťa je primerané.

37. Podľa ust. , , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

38. Na strane otca vzniklo dlžné výživné za obdobie od 16.1.2018 do 31.1.2020 v celkovej výške 1.468,50 Eur. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: rozdiel medzi zvýšeným výživným a doterajším výživným 210 Eur - 150 Eur = 60 Eur ako rozdiel, alikvotná časť za mesiac január 2018 60 : 31 = 1,90 x 15 dní spolu 28,50 Eur, 2/2018 do 12/20108 11 mesiacov x 60 Eur = 660 Eur, 1/2019 do 12/2019 12 mesiacov x 60 Eur = 720 Eur, 1/2020 1 mesiac x 60 Eur = 60 Eur, spolu 1.468,50 Eur. Od dlžného výživného neodpočítal žiadne platby otca tak ako už vyššie súd uviedol, nakoľko všetky platby, ktoré boli otcom vynakladané od roku 2011 do roku 2018 sa netýkali rozhodného obdobia a následné výdavky (po podaní návrhu), ktoré otec uviedol boli posielané na účet mal. X. ako i finančné prostriedky, ktoré súd vyhodnotil ako dary pre mal. X.. Tieto výdavky sa týkali vreckového, iných platieb, platby za dovolenky letné, lyžovanie vo Vysokých Tatrách a iné, ktoré boli vynakladané otcom pre maloleté dieťa.

39. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletou dcérou a na ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s mal. dieťaťom sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti (povinnej osoby), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie,

osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

40. O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd prihliadol na zárobkové a majetkové pomery otca.

41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.