Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-63-2019.pdf
PDF · 110.83 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobkyne: Q. X., narodená X.X.XXXX, bytom K. W. XXX, K. W. pri K., zastúpená advokátskou kanceláriou: V. E., advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom V. XX, V., IČO: 36855928, proti žalovaným: 1/ X. O., narodený XX.X.XXXX, bytom I. XXX/ XX, K., 2/ S. Beržincová, narodená XX.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, K., 3/ I. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, K. a 4/ H.. P. V., narodený XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Nitra, všetci zastúpení advokátom: JUDr. Kamil Beresecký, so sídlom Farská 33, Nitra, o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ ako predávajúcimi a žalovaným 3/ ako kupujúcim zo dňa 18.5.2015 a darovacia zmluva medzi žalovaným 3/ ako darcom a žalovaným 4/ ako obdarovaným sú absolútne neplatné zastavuje.
II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalovaní 1/ až 4/ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou požadovala, aby súd určil, že kúpna zmluva, ktorú uzavreli žalovaní 1/ a 2/ ako predávajúci a žalovaní 3/ a 4/ ako kupujúci dňa 18.5.2015 a darovacia zmluva, ktorú uzavrel žalovaný 3/ ako darca a žalovaný 4/ ako obdarovaný sú absolútne neplatné a že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností stavby so súpisným číslom XXX, druh stavby dom, postavený na parcele KN-C druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v celosti 1/1, pozemok KN-C parcelné číslo XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v celosti 1/1 a pozemok KN-C parcelné číslo XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v celosti 1/1. Žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Nitra vydal 19.10.2016 pod sp. zn. 10C/651/2015 rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného 1/, aby jej zaplatil 6638,78 eur s úrokom z omeškania a trovy konania, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.11.2016 a vykonateľnosť 25.11.2016, pričom splatnosť predmetnej pohľadávky nastala 1.2.2014. Dňa 15.2.2017 pod sp. zn. 12C/648/2015 vydal súd rozsudok, ktorým ho zaviazal, aby jej zaplatil 64700 eur s úrokom z omeškania a trovy konania, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.4.2017 a vykonateľnosť 21.4.2017, pričom splatnosť predmetnej pohľadávky nastala 31.7.2015. Žalovaný 1/ jej napriek tomu nezaplatil ani časť pohľadávok a preto si ich uplatnila prostredníctvom exekúcie, ale sú nevymožiteľné. Žalovaní 1/ a 2/ tesne po tom ako žalovaný 1/ uznal voči nej dlh previedli uvedené nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy z 18.5.2015 na žalovaného 3/ za kúpnu cenu 205 836,60 eur, ktorá sa rovnala všetkým pohľadávkam, ktoré mali voči veriteľom, ktorí mali na nehnuteľnostiach zabezpečovacie práva. Žalovaní 1/ až 3/ ju uvedeným zámerne ukrátili. Žalovaný 3/ následne, a to len necelý mesiac po prvom prevode, daroval darovacou zmluvou nehnuteľnosti žalovanému 4/, ktorý je jeho otcom. Žalovaný 3/ nehnuteľnosti preto previedol vedome a
cielene v úmysle ukrátiť ju a tento úmysel mu musel byť známy. Dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky môže zmariť uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa tým, že svojim právnym úkonom zvýhodní iného svojho veriteľa. Takýto postup je protiprávny. Právnym následkom takéhoto právneho úkonu však nie je jeho odporovateľnosť podľa § 42s OZ, ale pretože ide o protiprávny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, nastáva jeho neplatnosť podľa § 39 OZ. Jej pohľadávky proti žalovanému 1/ sú nevymožiteľné, pretože žalovaní 1/ a 2/ previedli svoje nehnuteľnosti a následne selektívne uprednostnili a uspokojili tých veriteľov, ktorí prítomnosť na liste vlastníctva im bránila pri prevode nehnuteľností. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 10.2.2010 sp. zn. I. US 50/2010 a zo dňa 30.5.2012 sp. zn. 6Cdo/107/2011, § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. a § 137 CSP. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho má pretože má záujem dosiahnuť v katastri nehnuteľností zhodu v zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam so skutočným stavom a naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy jej zakladá aj rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 20.10.2010 sp. zn. 4Cdo/136/2009. K žalobe pripojila rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/651/2015, zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/648/2015, uznanie dlhu, upovedomenia o začatí exekúcie z 4.72017 a 17.7.2017, správy o priebehu exekúcie z 15.2.2018, 1.3.2019 a 25.9.2017 a 1.3.2019 a výpis z listu vlastníctva.
2. Žalovaní 1/ až 4/ vo vyjadrení k žalobe potvrdili, že žalovaní 1/ a 2/ boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktoré boli vedené na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. G. a previedli ich na žalovaného 3/ kúpnou zmluvou za kúpnu cenu mierne nad XXX XXX eur, ktorá bola podľa nich trhovou cenou. V liste vlastníctva boli vedené ťarchy veriteľov, ktoré záväzky vznikli pred záväzkami, na ktoré poukazuje žalobkyňa. Žalovaný 3/ mal záujem nehnuteľnosti odkúpiť bez tiarch a preto kúpnu cenu uhradil v prospech uvedených zabezpečených veriteľov, čím prišlo k zániku ich pohľadávok. Išlo o záväzky voči Istrobanke a.s. (neskôr ČSOB a.s.) Y. a K. B. a O. Medzihorskému. Záväzok žalobkyne na liste vlastníctva nebol. Žalovaní 1/ a 2/ neinformovali žalovaných 3/ a 4/ o svojich ďalších záväzkoch, pretože hoci sa poznajú boli im to trápne. Žalovaní 3/ a 4/ nemali žiadnu vedomosť o záväzkoch žalovaných 1/ a 2/ voči žalobkyni. Namietali, že žalobný návrh je v časti určenia neplatnosti zmluvy neurčitý a teda nevykonateľný a aj nadbytočný vzhľadom na žalobný návrh v časti o určenie vlastníctva a preto nie je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Namietali, že v žalobe chýba vyjadrená synalagma a aj preto je potrebné ju zamietnuť. Namietali, že žalobkyňa nepreukázala, že by bol prevod na základe kúpnej zmluvy v rozpore so zákonom. Pohľadávky zapísané na liste vlastníctva vznikli skôr ako pohľadávky voči žalobkyni, táto pohľadávka nebola na liste vlastníctva vedená, žalovaní 3/ a 4/ preto nemali mať odkiaľ vedomosť o týchto záväzkoch a ani o ňom nevedeli. Povinnosťou žalovaných 1/ a 2/ bolo prednostne uspokojiť záväzky zapísané na liste vlastníctva. Uviedli, že priamy výklad uspokojovania veriteľa je obsiahnutý v § 240 Trestného poriadku, podľa ktorého má veriteľ právo byť uspokojený podľa zásad konkurzného konania okrem zabezpečených pohľadávok, pričom podľa § 69 zákona o konkurze má veriteľ zabezpečenej pohľadávky právo na prednostné uspokojenie. Žalobu preto navrhli zamietnuť. K vyjadreniu pripojil list vlastníctva č. XXXX a kúpnu zmluvu.
3. Žalobkyňa v replike namietala tvrdenia žalovaných 1/ až 4/ o tom, že spôsob uspokojenia je daný § 240 Trestného zákona v spojení s § 69 a nasl. zákona o konkurze. Žalovaní mali pri predaj postupovať s odbornou starostlivosťou. Namietala, že minimálne pohľadávka 6638,78 eur bola splatná pred splatnosťou pohľadávky H.. Branislava Medzihorského a preto už len z tohto dôvodu prišlo k jeho zvýhodneniu pred ňou. Namietala aj tvrdenia žalovaných, že by sa mali prednostne uspokojovať pohľadávky zapísané na liste vlastníctva. Trvala na to, že kúpna zmluva z 20.5.2015 je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pre jej rozpor so zákonom, pretože prišlo k znevýhodneniu veriteľa a keby aj nie, tak je možné stav za ktorého bola uzavretá považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi alebo ktoré zákon obchádza podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázala na časovú následnosť a koordinovaný postup všetkých žalovaných, najmä na to, že prevod nastal medzi známymi, k návrhu na vklad prišlo po uznaní dlhu, kúpna cena sa rovnala výške záväzkov, následný rýchly prevod darovaní a trvanie tohto procesu. Keby mali strany sporu skutočne záujem o prevod nehnuteľností bol by sa zrealizoval za úplne iných časových a vecných okolností a teda podľa nej išlo o účelový predaj. Nesúhlasia s tvrdením, že by nemala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Záverom uviedla, že vzhľadom na to, že platnosť zmluvy súd posudzuje ako predbežnú otázku spresnila procesný návrh tak, že požaduje, aby súd určil iba, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a doplnila, že požaduje, aby súd určil, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. G. a to stavba so súpisným číslom XXX, druh stavby dom, postavený na parcele KN-C druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 v celosti X/X, pozemok KN-C parcelné číslo XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX v celosti 1/1 a pozemok KN-C parcelné číslo XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v celosti 1/1.
4. Súd nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobkyne a žalovaných.
5. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že na požadovanom určení vo výroku I netrvá aj keď by nepovedal, že žalobu berie v tejto časti späť, ale chce, aby sa súd s touto otázkou zaoberal ako s otázkou predbežnou. Žalovaní porušili bližšie neoznačené ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z.z., ktoré sa týkali zákazu nakladania s majetkom dlžníka, pretože sa viedli tri exekučné konania, ktoré sa síce netýkali žalobkyne, ale boli so skorším poradím o čom predložil súdu informáciu z Centrálneho registra exekúcií, pričom tieto ustanovenia nedopatrením neoznačil skôr. Žalovaní poručili aj § 6 a 7 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože sa nachádzali v stave platobnej neschopnosti, aj keď neboli v konkurze. K., že dlžník uznal svoje pohľadávky voči žalobkyni ešte pred prevedením nehnuteľností a potvrdil, že pohľadávky neboli zabezpečené. Predaj nehnuteľností nepovažoval za predaj v dobrej viere, pretože bol vysoko rizikový vzhľadom na uvedené exekúcie a cenotvorba bola ponechaná na kupujúcich, nebol urobený znalecký posudok hoci tak ako mal byť urobený podľa čl. I bod 4 zmluvy. Navrhol nariadiť pojednávanie, yvpočuť na ňom žalobkyňu a dať mu možnosť sa vyjadriť.
6. Právny zástupca žalovaných namietal, že na tvrdenia žalobkyne prednesené na predbežnom prejednaní sporu by súd nemal prihliadať, pretože ich žalobkyňa skôr netvrdila, pričom na ich preukázanie ani neoznačila žiadne dôkazy. Namietal, že zo zákona o konkurze nevyplýva, že by bol predaj nehnuteľností zakázaný, dlžník bol vyzvaný na plnenie, o čom predložil súdu doklady z banky a čl. II bod 1 sa netýkal cenotvorby. V prípade, ak žalobkyňa nevzala žalobu v časti späť, je predmetom konania a pretože na nej nie je naliehavý právny záujem, navrhol ju zamietnuť a rozhodnúť na predbežnom prejednaní sporu.
7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, oboznámil s listinami, ktoré strany sporu predložili, vypočul žalovaných a oboznámil pripojený spis sp. zn. 18C/89/2016 a za preukázané považoval nasledovné skutočnosti:
8. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu z 14.1.2014 vyplýva, že žalobkyňa previedla na žalovaného 1/ obchodný podiel za 6638,78 eur, ktorú sumu sa jej žalovaný 1/ zaviazal zaplatiť do 3 dní od nadobudnutia účinnosti prevodu. Z rozsudku Okresného súdu Nitra z 19.10.2016 č.k. 10C/651/2015-71 vyplýva, že súd rozhodol, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni 6638,78 eur s úrokom z omeškania, na základe uvedenej zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť 22.11.2016. Z upovedomenia o začatí exekúcie z 4.7.2017 sp.zn. XXX EX XXX/XX vyplýva, že na základe návrhu žalobkyne sa vedie proti žalovanému 1/ exekúcia na vymoženie priznanej sumy. Zo správy o stave exekúcie z 25.9.2017 a 1.3.2019 vyplýva, že pohľadávka je nevymožiteľná.
9. Z uznania dlhu z 22.5.2015 vyplýva, že žalovaný 1/ uznal, že má voči žalobkyni dlh 64700 eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť do 31.7.2015. Z rozsudku Okresného súdu Nitra z 19.10.2016 č.k. 12C/648/2015-49 vyplýva, že súd rozhodol že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni XXXXX eur s úrokom z omeškania, na základe uvedeného uznania dlhu, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.4.2017. Z upovedomenia o začatí exekúcie z 17.7.2017 sp. zn. XXX EX XXX/XX vyplýva, že na základe návrhu žalobkyne sa vedie proti žalovanému 1/ exekúcia na vymoženie priznanej sumy. Zo správy o stave exekúcie z 15.2.2018 vyplýva, že pohľadávka je nevymožiteľná.
10. V konaní nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa zapísané na liste vlastníctva č. XXXX (boli zapísané na liste vlastníctva č. XXXX) k.ú. G. a to stavba so súpisným číslom XXX, druh stavby dom, postavený na parcele KN-C druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v celosti 1/1, pozemok KN-C parcelné číslo XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v celosti X/X a pozemok KN-C parcelné číslo XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v celosti X/X, pričom v časti C ťarchy bolo zapísané záložné právo pre Istrobanku a.s., pre Y. B. a K. B. a H.. O. Q.. Z kúpnej zmluvy z XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ ako predávajúci predali tieto nehnuteľnosti žalovanému 3/ ako kupujúcemu. Z čl. I bod 4 zmluvy vyplýva, že zmluvné strany berú na vedomie, že predmet kúpy je podrobne špecifikovaný
v znaleckom posudku č. 24/2014 zo dňa 10.3.2014 vyhotovenom znalcom z odboru Odhad hodnoty nehnuteľností H.. X. Y. ev. č. XXXXXX. Z čl. II bod 1 zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že kúpna cena predmetu kúpy je vo výške 205836,60 eur a z čl. II bod 2 zmluvy, že žalovaný 3/ sa zaviazal prvú časť kúpnej ceny vo výške 50000 eur uhradiť žalovaným 1/ a 2/ na inkasný účet záložného veriteľa Ing. O. Q., druhú časť vo výške 100000 na inkasný účet záložných veriteľov Y. B. a K. Vailingovej a tretiu časť vo výške 55836,60 eur na inkasný účet záložného veriteľa Československá obchodná banka a.s. (právny predchodca Istrobanka a.s.) Z výpisu z listu vlastníctva z 15.1.2016 s 1.8.2019 vyplýva, že výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností je žalovaný 4/, ktorý ich nadobudol na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XX, pričom časť C ťarchy je bez zápisu.
11. Z výsluchu žalovaného 3/ vyplýva, že mal záujem kúpiť nehnuteľnosti čisté a preto si pozrel list vlastníctva, o ďalších záväzkoch alebo problémov ohľadne nehnuteľnosti ho predávajúci neinformovali, pričom sa ich na to pýtal a preto nehnuteľnosti kupoval v dobrej viere, zmluvu pripravoval právnik a hodnotu nehnuteľností odhadol na 200 000 eur, ktorá cena sa zvýšila po zistení výšky záväzkov a žalovaný 1/ je jeho strýko. Z výsluchu žalovaného 1/ vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach boli zapísané ťarchy, o ktorých žalobkyňa vedela, pretože ho sama nabádala k ich predaju a predal ich preto, aby sa týchto dlhov zbavil, pričom súdnych exekútorov neinformoval, pretože o exekúciách označených žalobkyňou nevedel a neinformoval ani žalovaného 3/, pretože to nepovažoval za potrebné, pričom žalobkyňu mienil uspokojiť z iných zdrojov. Z výsluchu žalovaného 4/ vyplýva, že žalovaný 3/ je jeho syn, pričom v čase darovania nevedel o tom, že by vlastnícke právo žalovaného 3/ mohlo byť nejakým spôsobom obmedzené a že žalovaný 3/ si nehnuteľnosť kúpil pre seba na bývanie, následne sa jeho pomery zmenili a keďže pri jeho dome sa začala realizovať významná finančná investícia, ktorá mohla mať vplyv na kvalitu jeho bývania, navrhol mu, aby mu ju daroval.
12. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
13. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
14. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
15. Podľa čl. 11 ods. 1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
16. Podľa čl. 11 ods. 2 CSP, pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.
17. Podľa čl. 11 ods. 3 CSP, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.
18. Žalobkyňa žalobou a jej doplnením požadovala, aby súd určil, že kúpna a darovacia zmluva sú neplatné a že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Po vyjadrení k žalobe, v ktorom všetci žalovaní namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu v časti žaloby o určenie neplatnosti oboch zmlúv, žalobkyňa v podaní z 29.10.2019 uviedla, že spresňuje svoj procesný návrh tak, že požaduje určiť už iba to, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Hoci v uvedenom podaní žalobkyňa, zastúpená právnym zástupcom a ani jej právny zástupca na predbežnom prejednaní sporu 5.2.2020 neuviedli, že žalobkyňa berie žalobu v časti o určenie neplatnosti oboch zmlúv späť, súd toto jej podanie z 29.10.2019 posúdil v súlade s § 124 ods. 1 CSP a čl. 11 ods. 1 CSP podľa jeho obsahu ako späťvzatie žaloby podľa § 144 CSP v časti o určenie neplatnosti oboch zmlúv. Súd pri tom prihliadol aj na, že nebol dôvod nepredpokladať, že by žalobkyňa nemala rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania podľa čl. 11 ods. 2 CSP a aj to, že v konaní je zastúpená právnym zástupcom, ktorý je schopný konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou podľa čl. 11 ods. 3 CSP. Súd preto konanie v časti o určenie neplatnosti kúpnej a darovacej zmluvy podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.
19. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
20. Žalobkyňa žalobou po jej čiastočnom späťvzatí požaduje, aby súd určil, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, požaduje teda určiť, že tu je právo podľa § 137 písm. c) CSP. V danom prípade je potrebné, aby žalobkyňa mala na požadovanom určení naliehavý právny záujem a preto súd prioritne skúmal, či je daný. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože žalovaný 4/, ktorý je v katastri nehnuteľností evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností, tak ako aj žalovaný 3/, od ktorého žalovaný 4/ svoje vlastnícke právo odvodzuje a ktorý ho nadobudol od žalovaných 1/ a 2/, spochybňujú vlastnícke právo žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa ktorá tvrdí, že žalovaný 3/ nadobudol nehnuteľnosti od žalovaných 1/ a 2/ na základe neplatnej kúpnej zmluvy a žalovaný 4/ od žalovaného 3/ na základe neplatnej darovacej zmluvy a preto je ich bezpodielovým spoluvlastníkom stále žalovaný 1/, ktorý je jej dlžníkom, pričom inak nemajetný sa iným spôsobom nemôže domôcť svojich práv.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Predmetom konania je po čiastočnom späťvzatí žaloby určenie, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Žalobkyňa tvrdí, že je to z dôvodu, že kúpna zmluva, ktorú žalovaní 1/ a 2/ uzavreli so žalovaným 3/ a aj darovacia zmluva, ktorú následne uzavrel žalovaný 3/ so žalovaným 4/ sú neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaní 1/ a 2/ pri uzatváraní kúpnej zmluvy obišli ustanovenia zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a aj zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že otázka platnosti, resp. neplatnosti uvedených zmlúv sa má posudzovať ako predbežná otázka a aj obranou žalovaných, že na takejto žalobe by ani nebol naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP a keďže išlo o určenie právnej skutočnosti, ktorá nevyplýva z osobitného predpisu, nebola by takáto žaloba ani prípustná podľa § 137 písm. d) CSP.
23. Žalovaní sa však v konaní bránili tvrdením, že žalovaný 3/ nadobudol vlastnícke právo od žalovaných 1/ a 2/ dobromyseľne a tak ho nadobudol aj žalovaný 4/ od žalovaného 3/. Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. V prípade vzájomnej kolízie obidvoch týchto ústavných hodnôt - princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má), pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch týchto práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu, pričom vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 549/2015 zo dňa 16.marca 2016). Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. (R 14/2009)
24. Žalovaní 1/ a 2/ už vo vyjadrení k žalobe tvrdili, že žalovanému 3/ neoznámili, že sú dlžníkmi žalobkyne a že sa proti žalovanému 1/ vedú exekučné konania, v ktorých nebola pohľadávka žalobkyne uspokojená a aj žalovaný 3/ a 4/ tvrdili, že o tom nevedeli. Žalobkyňa tieto tvrdenia žalovaných v replike k vyjadreniu účinne nenamietala, hoci bola súdom poučená a vyzvaná vyjadriť sa k nim výzvou z 3.10.2019 a neoznačila ani žiadne prostriedky procesného úroku, na preukázanie nedobromyseľnosti žalobkyne. Žalobkyňa až po vyjadrení súdu podľa § 171 ods. 1 CSP na predbežnom prejednaní sporu navrhla k tomu vypočuť žalovaných. Súd jej návrhu vyhovel, pretože žalovaní 1/ až 4/ sa zúčastnili predbežného prejednania sporu. Výsluchom žalovaných 1/, 3 a 4/ nebolo v konaní preukázané, že by žalovaní 3/ a 4/ neboli dobromyseľní pri nadobúdaní nehnuteľností, naopak ich výsluchom bolo preukázané, že žalovaný
3/ sa pýtal žalovaných 1/ a 2/, či nie sú nehnuteľnosti problematické, čo mu žalovaní 1/ a 2/ nepotvrdili, čo potvrdil aj žalovaný 1/. Za stavu, že v konaní nebolo sporné, že vedomosť o uvedených skutočnostiach nemohli žalovaní 3/ a 4 /získať ani z výpisu z príslušného listu vlastníctva, pretože z časti C ťarchy boli zistiteľné iné pohľadávky žalovaných 1/ a 2/, ktoré aj boli z kúpnej ceny nehnuteľností uspokojené čo bolo preukázané výsluchom žalovaných a aj kúpnou zmluvou, nemal súd pochybnosti o dobromyseľnosti žalovaných 3/ a 4/ pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy. Žalobkyňa tvrdila, že nedobromyseľnosť žalovaných spochybňuje dohoda o výške kúpnej ceny, ktoré tvrdenia však súd nemal za preukázané, pretože pri určení kúpnej ceny neboli porušené žiadne zmluvné ustanovenia, pretože zmluvné strany nemali dohodnutý spôsob jej určenia znaleckým posudkom, tak ako tvrdila žalobkyňa, ale ani zákonné ustanovenia, pretože cenotvorba v Slovenskej republike nie je zákonom upravená, pričom dohodnutá kúpna cena nie je podľa súdu ani neobvyklá. Ďalej tvrdila, že ju spochybňuje blízky príbuzenský vzťah žalovaného 1/ k žalovanému 3/, ktorá skutočnosť však môže mať vplyv na rozhodnutie súdu v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu, ktoré sa vedie na súde pod sp. zn. 18C/99/2016, ale nie v tomto konaní. Namietala aj to, že žalovaný 3/ nehnuteľnosti krátko po ich nadobudnutí daroval žalovaného 4/, čo však nie je zákonom zakázané, žalovaní to rozporovali a žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno na spochybnenie ich dobromyseľnosti. Zo všetkých uvedených skutočností mal súd za preukázané, že žalovaný 3/ nadobudol nehnuteľnosti v dobrej viere, že ich nadobúda od žalovaných 1/ a 2/ na základe platnej kúpnej zmluvy a žalovaný 4/ ich nadobudol od žalovaného 3/ rovnako v dobrej viere, že ich nadobúda na základe platnej darovacej zmluvy, pretože žalovaný 3/ je ich vlastníkom. Žalobkyňa na predbežnom prejednaní sporu navrhla svoj výsluch a aby jej súd umožnil sa písomne vyjadriť. Predmetom výsluchu a aj vyjadrenia malo byť preukazovanie toho, ktoré povinnosti žalovaní 1/ a 2/ pri uzatváraní kúpnej zmluvy porušili. Pretože súd mal z horeuvedených dôvodov za preukázané, že žalovaní 3/ a 4/ pri nadobúdaní sporných nehnuteľností konali v dobrej viere a je preto dôvodné poskytnúť ochranu ich vlastníckemu právu, je navrhnutý dôkaz a ani vyjadrenie neúčelné a pretože to bolo možné a aj účelné rozhodol súd podľa § 171 ods. 2 CSP o žalobe na predbežnom prejednaní sporu tak, že ju z horeuvedených dôvodov zamietol.
25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a pretože žalovaní boli v konaní celkom úspešní, majú proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Nikto v konaní netvrdil a ani súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by súd žalovaným nemal túto náhradu priznať. Súd preto rozhodol, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.