Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/182/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu : Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154 so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: Y. I., bytom F. XXXX/XX, G., právne zast.: JUDr. Petrom Vachanom, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 4.231,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. novembra 2019, č.k. -109, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. m e n í tak, že: Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , , , . V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 4.231,81 eur s príslušenstvom. Dňa 13.11.2019 bolo súdu doručené podanie, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Náhradu trov konania si neuplatnil. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal účinne žalobu späť, súd konanie zastavil. Podľa názoru súdu, procesne zavinenie na zastavení konania má žalovaný, preto by mal súd priznať náhradu trov konania žalobcovi, ten si však náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol podľa a contrario i za použitia analógie podľa a náhradu trov nepriznal žiadnej zo strán.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o nároku na náhradu trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a navrhovala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a to tak, že prizná žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a prizná žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedla, že zo strany konajúceho súdu nebolo právnemu zástupcovi žalovanej doručené späťvzatie, aby sa mohol oboznámiť s dôvodmi späťvzatia, čím súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za porušenie práva na spravodlivý proces je potrebné považovať aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktorým súd bez nejakého racionálneho zdôvodnenia uviedol, že procesne zavinenie na zastavení konania má žalovaná. Keďže k späťvzatiu žalobného návrhu došlo zo strany žalobcu, zastavenie konania zavinil žalobca, čo znamená, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a z nesprávnych skutkových zistení. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nezdôvodnil, resp. neuviedol, prečo zastáva názor, že procesne zavinenie na zastavení konania má žalovaná, taktiež právnemu zástupcovi žalovaného nebolo doručené späťvzatie žaloby, čím súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napriek tomu, že právnemu zástupcovi žalovanej nebolo doručené späťvzatie žalobného návrhu v celom rozsahu, k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia zo strany žalobcu a teda zastavenie konanie v celom rozsahu zavinil žalobca. Po doručení žalobného návrhu žalovanej a prevzatí právneho zastúpenia žalovanej nebola zo strany žalovanej vykonaná žiadna úhrada na pohľadávku, ktorá je predmetom súdneho konania. Žalovanej nie je teda známy žiadny racionálny dôvod, na základe ktorého by mal konajúci súd preukázané, že zastavenie konania zavinila žalovaná.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. podľa zmeniť.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo rozhodnuté o zastavení konania, odvolaním napadnuté nebolo a preto v tomto výroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 4.231,81 eur s príslušenstvom, pričom podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.11.2019 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť bez udania dôvodu, na základe čoho súd prvej inštancie podľa konanie zastavil a rozhodol o trovách konania za použitia v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko podľa názoru súdu, procesne zavinenie na zastavení konania má žalovaný, preto by mal súd priznať náhradu trov konania žalobcovi, ten si však náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol podľa a contrario i za použitia analógie podľa a náhradu trov nepriznal žiadnej zo strán.

7. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Pri rozhodovaní o trovách konania je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ale aj žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, alebo splnení toho čoho sa domáhal potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

9. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci síce dôvodne použil ustanovenie , nesprávne však dospel k záveru, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania a preto by mal mať nárok na náhradu trov konania žalobca. Rozhodnou skutočnosťou v danej veci, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, pre aplikáciu , t.j. zásady zodpovednosti za zavinenie, bol dispozičný úkon žalobcu - späťvzatie žaloby v celom rozsahu bez udania dôvodu, teda procesnú zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania treba pričítať žalobcovi a to práve z dôvodu dispozičného úkonu späťvzatia žaloby v celom rozsahu, ktoré späťvzatie v tejto súvislosti nebolo v konaní vyvolané žalovanou. V danom prípade späťvzatie žaloby žalobcom nebolo následkom správania sa žalovanej, nakoľko žalovaná po začatí konania neuhradila žalovanú sumu a nevyvolala tak následok v podobe späťvzatia žaloby. Je teda zrejmé, že žalobca sa nijako nedomohol v žalobe uplatnenému nároku, a teda procesne zavinil zastavenie konania. V konaní teda nebolo osvedčené, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovanej, ktorá by sa úplne alebo v relevantnom rozsahu zachovala v zmysle podanej žaloby. V tomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku existencie príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby bez udania dôvodov.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. podľa ust. zmenil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).