Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-3-2016.pdf
PDF · 122.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Cb/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, proti žalovaným: 2/ C. T.Ú., U.. X.X.XXXX, R. E. XXX, XXX XX Q., X/ D. R., U.. XX.X.XXXX, R. D. XX, XXX XX F. K. X/ G. A., U.. X.X.XXXX, R. T. XX, XXX XX X., E., žalovaní v rade 3/ a 4/ zastúpení Advokátskou kanceláriou Karkó, s.r.o., Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, v konaní o zaplatenie 97.591,12 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaní v rade 3/ a 4/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.
III. Žalovanému v rade 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 5.2.2014, v spojení s doplnením žaloby označeným ako „Odstránenie vád návrhu“ zo dňa 17.4.2014 na čl. 27 spisu, domáhal pôvodne voči žalovaným v rade 1/ - 4/ zaplatenia sumy 97.591,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z uvedenej sumy od 25.1.2014 do zaplatenia, a to titulom nárokov spojených s predčasným ukončením zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXX (ďalej len ZFL), uzavretej medzi žalobcom a pôvodným žalovaným v rade 1/, spoločnosťou T. I., E..A..O.., dňa 29.10.2007, za plnenie záväzkov z ktorej sa zaviazali žalovaní v rade 2/, 3/ a 4/ na základe dohody o ručení zo dňa 29.10.2007. Žalobca uplatnil i náhradu trov konania. V rámci skutkových tvrdení uviedol, že žalobný nárok si uplatnil ako pohľadávku z finančného vyúčtovania zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXX, vyhotoveného dňa 30.9.2010 v súlade s bodmi 5.1.15 a nasl. všeobecných podmienok finančného leasingu (ďalej len VPFL). Splatnosť pohľadávky nastala 14 dní po vyhotovení finančného vyúčtovania, teda dňa 14.10.2010. Žalovaná suma pozostáva z: a) peňažných záväzkov ku dňu predčasného ukončenia zmluvy o finančnom leasingu vo výške 13.111,50 € - bod 5.1.16 písm. a) VPFL (úroky z omeškania vo výške 734,88 € špecifikované vo faktúre č. 211516 a tri leasingové splátky vo výške 4.125,54 €, splatné dňa 16.9.2008, 16.10.2008 a 16.11.2008), b) nákladov spojených s predčasným ukončením vo výške 5.020,62 € - bod 5.1.16 písm. b) VPFL (náklady na zadržanie predmetu leasingu vo výške 1.095,82 €, náklady na prevoz predmetu leasingu vo výške 1.281,62 €, náklady na znalecký posudok vo výške 494,20 €, náklady na parkovné vo výške 2.111,50 €, náklady na doplnenie PHM vo výške 18,48 €, náklady na doplnenie chladiacej kvapaliny vo výške 19,- €), c) iná škoda - náklady na opravu predmetu leasingu vo výške 249,- € v zmysle bodu 5.1.16 písm. b) VPFL, d) náhrady finančného výnosu vo výške 16.448,30 € v zmysle bodu 5.1.16 písm. d) VPFL v spojení s bodom 5.1.19 písm. a) pod písmenom aa) VPFL; ktorá bola vypočítaná ako úrok vo výške 6,9 % ročne
z nesplatenej časti istiny vo výške 110.281,70 € za obdobie odo dňa odobratia predmetu leasingu, teda 20.11.2008, do dňa jeho odpredaja, teda 14.9.2010, e) osobitného peňažného plnenia vo výške 62.761,70 € v zmysle bodu 5.1.16 písm. e) VPFL v spojení s bodom 5.1.19 písm. a) pod písmenom aa) VPFL, ktoré bolo vypočítané ako rozdiel medzi zostatkom istiny v účtovníctve žalobcu ku dňu odobratia predmetu leasingu vo výške 110.281,70 € a cenou, za ktorú žalobca predmet leasingu odpredal. Žalobca k svojim tvrdeniam pripojil i listinné dôkazy, najmä zmluvu o finančnom leasingu č. XXXXXXXX, všeobecné podmienky finančného leasingu k uvedenej zmluve, protokol o prevzatí predmetu leasingu, splátkový kalendár, finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy o finančnom leasingu, dohodu o ručení, výzvu na splnenie ručiteľského záväzku, vrátane doručeniek od žalovaných v rade 2/ - 4/, faktúry za zadržanie predmetu leasingu, doúčtovanie nákladov za zadržanie, za prevoz, za znalecký posudok, za parkovanie a stráženie, za doplnenie PHM, za doplnenie chladiacej kvapaliny, za náklady na opravu a tiež faktúru na kúpnu cenu. Oznámením zo dňa 21.1.2016 na čl. 112 poukázal na to, že s účinnosťou k 1.11.2015 spoločnosť Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. zanikla zlúčením so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá sa stala právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. (poznámka súdu: Vzhľadom na dátum právnej skutočnosti, a tiež podania, nebolo potrebné samostatne rozhodovať o pokračovaní v spore s právnym nástupcom, nakoľko k účinnosti CSP došlo až 1.7.2016. Tiež v tejto súvislosti uviesť, že uvedené vyplýva i z verejne prístupného Obchodného registra Slovenskej republiky).
2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. konania 9Rob/4/2014-64 zo dňa 28.4.2014, ktorý bol zo zákona v dôsledku vecne odôvodneného odporu žalovaného v rade 3/ na čl. 77 zrušený.
3. Žalovaný v rade 3/ v odpore namietal primeranosť výšky uplatneného nároku, pretože jednotlivé sumy nezodpovedajú skutočným nákladom a vzniesol námietku premlčania, nakoľko nárok nebol uplatnený v zákonnej 4-ročnej premlčacej dobe. V duplike na čl. 159 skutkové tvrdenia rozviedol, doplnil. Žalobcom uplatnený nárok vznikol v roku 2008, keď žalovaný v rade 1/ neuhradil 3 leasingové splátky, na základe čoho následne žalobca odstúpil od zmluvy a dňa 20.11.2008 prevzal od žalovaného v rade 1/ predmet leasingu. Premlčacia doba v danom prípade preto márne uplynula v roku 2012. V prípade, že by súd nárok za premlčaný nepovažoval, poukázal na to, že predmet leasingu bol po jeho prevzatí žalobcom parkovaný od decembra 2008 do septembra 2010, teda takmer 2 roky, na parkovisku spoločnosti V., E..A..O.. Znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu leasingu bol žalobcom objednaný až 21.7.2009, teda viac než po 8 mesiacoch od jeho prevzatia. Dňa 14.9.2010 bol predmet leasingu predaný žalobcom spoločnosti V., E..A..O.. za kúpnu cenu 47.520,- €. K odpredaju teda došlo po takmer viac ako dvoch rokoch od jeho prevzatia žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že suma za odpredaj len 3 roky starého predmetu leasingu bola v porovnaní s jeho obstarávacou cenou (171.665,01 € bez DPH) až 3,5-krát menšia. Žalobca takmer 2 roky od prevzatia predmetu leasingu predmet leasingu parkoval na parkovisku spoločnosti, ktorá ho sama následne po dvoch rokoch od žalobcu odkúpila, z čoho vyplýva, že žalobou uplatnený nárok titulom nákladov na parkovné vo výške 2.111,50 € neboli žalobcom účelne vynaložené a sú neprimerané. Žalobca týmto postupom konal nedbanlivo, nechránil finančné záujmy leasingového nájomcu a ani žalovaného v rade 3/, pričom táto pasivita žalobcu nemôže byť neprimerane pripísaná na ujmu žalovanému v rade 3/. Skutočnosť, že predmet leasingu takmer 2 roky od prevzatia parkoval na parkovisku spoločnosti V., E..A..O.., mala nepochybne reálny vplyv aj na cenu, za ktorú bol predmet leasingu následne uvedenej spoločnosti odpredaný. Ďalej dôvodil, že znalecký posudok č. 47/2009 na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu leasingu nebol zo strany žalobcu predložený. Neuznal tiež nárok na náhradu finančného výnosu, ktorý považoval za neoprávnený, nakoľko v prípade, že by žalobca odpredal predmet leasingu včas a za cenu primeranú, ktorá by zodpovedala jeho všeobecnej hodnote, boli by stanovené vyššie výnosy zhodnotenia predmetu predaja leasingu a žalobcovi by tak nevznikol z tohto titulu žiadny nárok. Za nepreukázané považoval aj náklady na zadržanie, doplnenie PHM, doplnenie chladiacej kvapaliny a za opravu, pretože pri prevzatí predmetu leasingu neboli vyhotovené fotografie preukazujúce stav, v akom sa predmet leasingu pri prevzatí nachádzal. Ani rozsah opráv nepovažoval za preukázaný. Za neprimerané a neoprávnené považoval tiež náklady na prevoz predmetu leasingu, keď aj v tomto prípade žalobca nepostupoval tak, aby chránil finančné záujmy žalovaného, keďže ho po predčasnom ukončení zmluvy nevyzval na odovzdanie predmetu leasingu, ani ho neinformoval, akým spôsobom a v akom termíne k tomu dôjde. Dňa 20.11.2008, teda len 4 dni po splatnosti poslednej neuhradenej splátky, žalobca bez predchádzajúceho upovedomenia leasingového nájomcu predmet leasingu sám
odviezol. Na pojednávaní uviedol, že k zániku účinnosti zmluvy o finančnom leasingu došlo v zmysle bodu 5.2.1 a 5.1.2a VPFL, v ktorom bola dojednaná rozväzovacia podmienka v zmysle § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v dôsledku ktorej došlo k zániku účinnosti zmluvy ako celku, čím zanikla i účinnosť ustanovení tejto zmluvy, a to i VPFL. Žalobcovi voči pôvodnému nájomcovi vznikol len nárok na zaplatenie troch splátok leasingu, ktoré neboli ku dňu zániku zmluvy zaplatené. Tieto sú však premlčané. K ukončeniu zmluvy nedošlo v podobe úkonu odstúpenia od zmluvy, ale z dôvodu vzniku rozväzovacej podmienky. Toto ustanovenie je potrebné vykladať na ťarchu toho, kto jeho znenie pripravil, teda v danom prípade žalobcu, ktorý mohol zmluvu ukončiť či už výpoveďou alebo odstúpením, ale k tomu nedošlo. Ostatné nároky sú rovnako premlčané, lebo tie vznikli ku dňu zániku zmluvy, čo bolo v roku 2008. I s poukazom na bod 5.1.16 všeobecných podmienok premlčacia doba preto mohla začať plynúť najskôr ku dňu zániku zmluvy. Tiež uviedol, že nedošlo k žiadnemu písomnému ukončeniu zmluvného vzťahu, či k výzve, preto žalovanému nie je zrejmé, na základe čoho si žalobca čiastkové nároky, vyplývajúce z VPFL uplatňuje. V rámci koncentračnej lehoty, ktorú súd uplatnil na pojednávaní dňa 9.10.2019, žalovaný v rade 3/ na čl. 237, produkoval vyjadrenie, v rámci ktorého namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu neplatnosti dohody o ručení zo dňa 29.10.2007, z ktorej vyplýva, že za spoločnosť Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. mala pri podpise konať ako zástupca spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. a za túto spoločnosť B.. H.A. I. K. G. C.. V súdnom spise sa však nenachádza žiadne splnomocnenie, ktoré by spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. splnomocňovalo pri podpise uvedenej dohody konať za spoločnosť Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. ako prenajímateľa a tiež ktoré by oprávňovalo uvedené osoby pri podpise tejto dohody za spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. konať. Preto k platnému uzatvoreniu dohody nikdy nedošlo, keďže nebola podpísaná oprávneným subjektom. Tiež uviedol, že právo patrí bdelým, a preto ak si žalobca chcel uplatniť svoje nároky pred uplynutím premlčacej doby, mal tak učiniť v lehote 4 rokov od zániku účinnosti zmluvy. K podaniu žaloby však došlo až po takmer 6 rokoch. Opakovane poukázal na účelovosť postupu, keď kúpna cena predmetu leasingu mala predstavovať 47.520,- € bez DPH, pričom v roku 2007 bola jeho nadobúdacia cena zhruba 172.000,- € bez DPH. Podľa názoru žalovaného bol preto predmet leasingu predaný značne pod trhovú cenu. Za účelom preukázania uvedeného tvrdenia navrhol vykonať dopyt na výrobcu predmetu leasingu spoločnosť H. V., a to za účelom zistenia, akú hodnotu mal predmet leasingu s rokom výroby 2007, v roku 2010.
4. Na pojednávaní dňa 9.10.2019 žalobca, i v rámci reakcie na dupliku žalovaného, uviedol, že predmet leasingu predstavoval špecifický stroj. Úkony týkajúce sa jeho predaja vyžadovali určitý čas, a to aj jeho odpredaj. Vo vzťahu k nákladom na parkovné poukázal na povinnosť predchádzať škodám. Spoločnosti V., E..A..O.. bol predmet leasingu predaný z dôvodu, že ponúkla najvýhodnejšiu cenu. Žalobca nebol povinný vyzvať žalovaného v rade 3/ k odovzdaniu predmetu leasingu, nakoľko vystupuje ako ručiteľ, nie ako nájomca. Tiež uviedol, že splatnosť pohľadávky, ktorou bol žalovaný v rade 1/ v omeškaní, nastala dňa 20.11.2008. V koncentračnej lehote doručil súdu i znalecký posudok č. 47/2009, vypracovaný znalcom B.. B. R., ktorý mal stanoviť všeobecnú hodnotu predmetu leasingu.
5. Dňa 11.12.2019 bolo súdu doručené aj podanie žalovanej v rade 4/, ktorá dňa 13.11.2019 splnomocnila zastupovaním v uvedenom konaní právneho zástupcu žalovaného v rade 3/. Jej podanie však bolo v danom prípade doručené po uplynutí koncentračnej lehoty, súd preto naňho neprihliadal. Súčasťou tohto vyjadrenia bolo i vyjadrenie k znaleckému posudku predloženému žalobcom v koncentračnej lehote (znalecký posudok žalovaní v rade 3/ i 4/ namietali). Súd sa však týmito námietkami z už vyššie uvedeného dôvodu nezaoberal.
6. Uznesením č. konania 9Rob/4/2014-123 zo dňa 1.2.2016 súd konanie voči žalovanému v rade 1/ zastavil, nakoľko dňa 5.4.2014 došlo k jeho výmazu z Obchodného registra SR.
7. Súd na prejednanie uvedeného sporu nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti právnych zástupcov žalobcu a žalovaného v rade 3/ a 4/ . Žalovaný v rade 2/ bol v priebehu celého konania nečinný. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a doplnením skutkového stavu (čo vyplýva i z odôvodnenia v odsekoch vyššie). Z listinných dôkazov, v danom prípade produkovaných stranou žalobcu, mal súd zistený nasledovný skutkový stav a vyvodil z neho nasledovné právne závery:
8. Dňa 29.10.2007 spoločnosť Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. v postavení prenajímateľa uzavrela so spoločnosťou T. I., E..A..O.. v postavení nájomcu (pôvodného žalovaného 1/) zmluvu o finančnom
leasingu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančného leasingu na predmet leasingu, ktorým bola stavebná mechanizácia zn. Vermmer navigator, typ D20x22, rok výroby 2007, ktorého predbežná obstarávacia cena predstavovala 204.281,35 € (6.154.180,20 Sk) a leasingová splátka bez poistného 4.125,52 € (124.285,30 Sk). Doba trvania leasingu bola dojednaná na 48 mesiacov, perióda splácania mesačne. Z bodu 3 záverečných ustanovení vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky finančného leasingu (VPFL), ktoré nájomca pri podpise zmluvy prevzal, splátkový kalendár a protokol o prevzatí predmetu leasingu. Uvedenú zmluvu podpísal za prenajímateľa subjekt Slovenská sporiteľňa, a.s.
9. Z bodu 5 VPFL, upravujúceho ukončenie zmluvy finančného leasingu (ZFL), vyplýva, že nájomca nie je oprávnený jednostranne zmluvu vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Prenajímateľ je však oprávnený písomne zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť, najmä z týchto dôvodov: a) ak sa nájomca dostane do omeškania so zaplatením platby alebo jej časti, prípadne opakovane mešká so splatením platby alebo jej časti. Z bodu 5.1.2 vyplýva, že v prípade, ak je nájomca v omeškaní s plnením svojich záväzkov, ktoré mu vznikli voči prenajímateľovi na základe alebo v súvislosti so zmluvou o finančnom leasingu, vo výške najmenej dvojnásobku mesačnej platby splatnej v čase začiatku omeškania, ZFL zaniká. ZFL v prípade vymedzenom v uvedenom bode (v danom prípade písmene a)) zaniká automaticky splnením podmienok vymedzených v tomto bode, bez povinnosti vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť. Z bodu 5.1.9 vyplýva, že pri odovzdaní predmetu leasingu pri predčasnom ukončení ZFL z akéhokoľvek dôvodu sa spíše protokol o stave predmetu leasingu. Z bodu 5.1.13 vyplýva, že v prípade, ak nájomca predmet leasingu nevráti, nájomca sa zaväzuje uhradiť všetky výdavky spojené so zaistením, prípadne s odbornou demontážou, prepravou, ako aj s uskladnením. Podľa bodu 5.1.15 v prípade predčasného ukončenia ZFL prenajímateľ vyhotoví finančné vyúčtovanie, v ktorom uvedie vzájomné nároky prenajímateľ a nájomcu, ktoré vznikli počas trvania a v dôsledku predčasného ukončenia ZFL. Podľa bodu 5.1.16 v prípade predčasného ukončenia ZFL, bez ohľadu na dôvod ukončenia, vzniká prenajímateľovi právo požadovať od nájomcu: a) zaplatenie všetkých peňažných záväzkov, ktoré existujú ku dňu predčasného ukončenia, najmä dlžné platby, úroky z omeškania, zmluvné pokuty a poplatky, b) všetky náklady, ktoré vzniknú prenajímateľovi v súvislosti s predčasným ukončením ZFL, najmä náklady spojené s odobratím, prepravou, skladovaním a následným predajom predmetu leasingu, c) náklady na vypracovanie znaleckého posudku predmetu leasingu, d) úhradu náhrady finančného výnosu, ktorá sa určí v súlade s bodom 5.1.19, prenajímateľ má na túto náhradu nárok aj vtedy, ak nájomca nezavinil porušenie povinnosti vyplývajúcich preňho zo zmluvy alebo všeobecných podmienok finančného leasingu, e) na osobitné peňažné plnenie, ktorým sa rozumie čiastka, ktorá je v prípade predčasného ukončenia ZFL určená v súlade s bodom 5.1.19 všeobecných podmienok finančného leasingu (ďalej len VPFL). Podľa bodu 5.1.19 pri predčasnom ukončení ZFL podľa bodu 5.1.2aa výška osobitného peňažného plnenia sa vypočíta ako rozdiel medzi zostatkom istiny v účtovníctve prenajímateľa ku dňu vrátenia, prípadne odobratia predmetu leasingu a cenou, za ktorú prenajímateľ predmet leasingu odpredal.
10. Zo splátkového kalendára, vyhotoveného dňa 30.11.2007, vyplýva, že pri 48 mesiacoch trvania zmluvy (16. deň v mesiaci bol dňom splatnosti jednotlivej splátky vo výške 4.125,54 € (124.286,- Sk) predstavuje dátum ukončenia zmluvy o finančnom leasingu 15.11.2011. K prevzatiu predmetu leasingu došlo 16.11.2007.
11. Z finančného vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy o finančnom leasingu zo dňa 30.9.2010 vyplýva záväzok nájomcu - pohľadávka prenajímateľa vo výške 97.591,12 €. Táto suma predstavuje viaceré čiastkové nároky: peňažné záväzky nájomcu ku dňu predčasného ukončenia vo výške 13.111,50 €, náklady súvisiace s predčasným ukončením ZFL, konkrétne spojené s mimosúdnym vymáhaním, odhlásením a pod. vo výške 5.020,62 €, iná škoda - náklady na opravu predmetu leasingu na objednávku prenajímateľa 249,- €, úhrada náhrady finančného výnosu 16.448,30 € a osobitné peňažné plnenie vo výške 62.761,70 € (zostatok istiny v účtovníctve prenajímateľa 110.281,70 € - suma za odpredaj predmetu leasingu 47.520,- €).
12. Z dohody o ručení, uzavretej dňa 29.10.2007, vyplýva, že táto bola uzavretá medzi prenajímateľom Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s., v zastúpení Slovenskej sporiteľne, a.s. a žalovanými v rade 2/, 3/, 4/ ako ručiteľmi, ktorí sa zaviazali, že spoločne a nerozdielne uspokoja okrem iného pohľadávku prenajímateľa a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so zánikom ZFL iným
spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním, a to v prípade, že nájomca neuhradí prenajímateľovi pohľadávku riadne a včas, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie nájomcovi. Zmluvné strany sa teda dohodli na vylúčení § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ručitelia sa zaviazali, že na prvú písomnú výzvu prenajímateľa v lehote ním určenej uhradia pohľadávku prenajímateľa, pričom zaviazaní z tejto dohody sú spoločne a nerozdielne.
13. Prenajímateľ výzvou zo dňa 9.1.2014 vyzval žalovaných v rade 2/, 3/ a 4/ na splnenie ručiteľského záväzku. K uvedenej výzve pripojil aj kópie doručeniek. Výzvu žalovaní v rade 2/, 3/ a 4/ prevzali do vlastných rúk ešte v januári 2014.
14. Z výpisu z Obchodného registra SR mal súd zistené, že prenajímateľ Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. zanikol v dôsledku zlúčenia s dňom výmazu 6.11.2015. Právnym nástupcom sa od 6.11.2015 stala Slovenská sporiteľňa, a.s.. Z výpisu z obchodného registra na Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. čl. 244 rub spisu v časti upravujúcej konanie menom spoločnosti vyplýva, že vo všetkých veciach sú oprávnení konať v menej spoločnosti najmenej dvaja členovia predstavenstva spoločne. V mene spoločnosti sú oprávnené konať aj ďalšie osoby, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch spoločnosti atď. (pozn. súdu: v nadväznosti na námietku nedostatku vecnej legitimácie v dôsledku neplatnosti dohody o ručení, ktorú mal prenajímateľ uzavrieť v zastúpení Slovenskej sporiteľne, a.s.)
15. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 304 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. (2) Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
Podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
Podľa § 310 Obchodného zákonníka právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
16. Nárok uplatnený žalobou súd právne kvalifikoval ako nárok z platne uzavretej zmluvy o finančnom leasingu, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a pôvodným žalovaným v rade 1/, v nadväznosti na všeobecné podmienky finančného leasingu, na ktoré zmluva odkazuje.
17. Leasing nie je upravený v žiadnom osobitnom právnom predpise. Ekonomickej podstate finančného leasingu nezodpovedá žiadny typ zmluvy upravený či už v občianskom alebo obchodnom zákonníku. Ide o kombináciu nájomnej a kúpnej zmluvy. Zmluvy o leasingu sú preto najčastejšie uzatvárané ako
nepomenované zmluvy podľa § 269 Obchodného zákonníka alebo podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Vec, ktorú si nájomca (v danom prípade žalovaný 1/) vyberie, kúpila leasingová spoločnosť (žalobca) a tá mu ju následne prenajala. Leasingová spoločnosť má príjem zo splátok, ktoré nájomca za predmet leasingu platí. Z neho hradí svoje výdavky za financie, ktoré musela pri nákupe veci vynaložiť, náklady na svoju prevádzku a, samozrejme, zisk. Vec, teda predmet leasingu, je v priebehu trvania leasingového vzťahu vo vlastníctve prenajímateľa, v danom prípade žalobcu. Po ukončení nájomnej zmluvy má nájomca právo predmet leasingu kúpiť.
18. V danom prípade nebolo sporné, že žalovaný v rade 1/ povinnosť zo zmluvy nesplnil, keď neuhradil posledné tri leasingové splátky, v dôsledku čoho došlo k predčasnému ukončeniu leasingu. Žalovaných v rade 2/, 3/ a 4/ žalobca žaloval z titulu dohody o ručení, ktorou bol záväzok zo zmluvy o finančnom leasingu zabezpečený, pričom opäť nebolo sporné, že žalobca žalovaných v zmysle dohody o ručení písomne k plneniu pred podaním žaloby vyzval. Súd na vec aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom k povahe hlavného zabezpečovaného záväzku (ktorého zmluvnými stranami boli dve právnické osoby konajúce v rámci svojej podnikateľskej činnosti, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka).
19. V danom prípade teda nebolo sporné, že zmluva o finančnom leasingu predčasne zanikla splnením podmienky zakotvenej v bode 5.1.2a VPFL, nakoľko žalovaný v rade 1/ - nájomca bol v omeškaní s plnením svojho záväzku zo zmluvy, keď meškal najmenej s dvoma splátkami finančného leasingu. Rovnako nebolo sporné, že v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy o finančnom leasingu došlo zo strany prenajímateľa k odobratiu predmetu leasingu, jeho odloženiu na strážené parkovisko a následnému predaju, pričom od predčasného ukončenia zmluvy o finančnom leasingu až do odpredaja predmetu leasingu tretej osobe uplynula doba takmer dvoch rokov. Prenajímateľ vystavil vyúčtovanie až dňa 30.9.2010, teda rovnako takmer dva roky od predčasného ukončenia zmluvy o finančnom leasingu, ku ktorému malo v zmysle nesporných tvrdení strán dôjsť 17.10.2008. Strana žalobcu nevedela produkovať skutkové tvrdenia k tomu, kedy nastala splatnosť pohľadávky, s ktorou bol žalovaný v rade 1/ v omeškaní.
20. V zmysle bodu 5.1.16 VPFL v prípade predčasného ukončenia zmluvy o finančnom leasingu patria žalobcovi, ktorý vystupoval ako prenajímateľ predmetu leasingu, popri nároku na zaplatenie omeškaných splátok leasingu aj ďalšie čiastkové nároky, na ktoré mu právo vzniká bez ohľadu na to, aký bol dôvod, či spôsob ukončenia zmluvného vzťahu. Nebolo sporné, že žalovaný v rade 1/ nároky žalobcu neuspokojil, preto žalobca vyzval v zmysle dohody o ručení žalovaných v rade 2/, 3/ a 4/ ako ručiteľov záväzku žalovaného v rade 1/ zo zmluvy o finančnom leasingu, aby plnili za žalovaného v rade 1/, ktorý dokonca v priebehu sporu zanikol.
21. V nadväznosti na námietky vznesené žalovaným v rade 3/ v koncentračnej lehote, týkajúce sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, súd sa zaoberal platnosťou dohody o ručení. Dospel k záveru, že tým, že žalobca, za ktorého malo byť pri uzatvorení dohody konané spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., podal žalobu, má sa zato, že sa cítil byť touto dohodou viazaný. V tomto smere možno hovoriť o dodatočnej konvalidácii, resp. jej obdobe. Napokon, žalovaní v rade 2/, 3/ a 4/ vedeli, za aký konkrétny záväzok ručia. V dohode o ručení bol jednoznačným spôsobom konkretizovaný. Táto námietka žalovaného v rade 3/ by preto bola relevantnou v prípade sporu medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. Žalovaní v rade 2/, 3/ a 4/ sú teda pasívne vecne legitimovaní. Za záväzok žalovaného v rade 1/ ručia spoločne a nerozdielne, v nadväznosti na ustanovenie § 307 Obchodného zákonníka.
22. Ručenie je právnym vzťahom medzi veriteľom a ručiteľom. Jeho podstatou, obsahom, je sľub ručiteľa, že uspokojí veriteľa, ak dlžník svoj dlh nesplní. Zároveň je potrebná aj akceptácia, hoci aj neformálna, faktická, veriteľa, že tento sľub prijíma. Bez nej nemôže byť ručenie voči nemu účinné. Medzi dlžníkom a ručiteľom nie je vzťah solidarity, ten je len medzi ručiteľmi, pokiaľ sa zaručia za rovnaký záväzok. Zákon požaduje, aby veriteľ uplatnil svoju pohľadávku predovšetkým u hlavného dlžníka, a preto toto uplatnenie ustanovuje určitý postup. Je zrejmé, že pohľadávka veriteľa musí byť splatná. Stačí, ak veriteľ dlžníka na plnenie písomne vyzve. Ak dlžník nesplní svoj záväzok ani na základe tejto výzvy, veriteľ sa môže domáhať splnenia svojej pohľadávky od ručiteľa. Keďže ustanovenie § 306 je dispozitívne, strany sa môžu dohodnúť, že výzva dlžníka na plnenie nie je potrebná a veriteľ môže požiadať ručiteľa o plnenie splatnej pohľadávky priamo, ako tomu bolo i v danom prípade. Ak sa za rovnaký záväzok zaručilo viacero
ručiteľov, sú zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne. Ide o solidárny dlh, tzv. pasívnu solidaritu, keď každý spoluručiteľ ručí za celý záväzok.
23. Súd po ustálení pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 2/, 3/, 4/ pristúpil ku skúmaniu merita veci. Základ nároku súd považoval za daný. Jeho existenciu nebolo možné podľa názoru súdu založiť na tvrdení žalovaného v rade 3/ týkajúcom sa rozväzovacej podmienky. Ak by bolo potrebné ustanovenia VPFL pod bodom 5.1.2 hodnotiť ako podmienku, súdu sa javí skôr ako odkladacia, týkajúca sa dôvodu a spôsobu zániku zmluvy o finančnom leasingu. Úprava ďalších nárokov zakotvených v bode 5.1.16 je úpravou samostatnou. Z jazykového i logického výkladu možno vyvodiť, že vznik týchto nárokov je viazaný na predchádzajúce predčasné ukončenie zmluvy o ukončení finančného leasingu a k tomu nesporne došlo.
24. Predtým, ako sa súd začal zaoberať výškou uplatnených nárokov, nakoľko tá bola vo vzťahu k viacerým čiastkovým nárokom spornou, vysporiadal sa s námietkou premlčania vznesenou žalovaným v rade 3/. Stotožnil sa s jeho tvrdením, že premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po ukončení zmluvy o finančnom leasingu, čo bolo nesporné, že nastalo dňa 17.10.2008. V zmysle Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4-ročná, uplynula preto 18.10.2012, zatiaľ čo žaloba bola podaná až v roku 2014, teda po jej uplynutí. Pri právach vymáhateľných na súde premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť prvýkrát na súde. Možnosť uplatnenia práva na súde, ako aj možnosť urobiť právny úkon, treba posudzovať vždy objektívne. To znamená, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď vznikla objektívne možnosť podať žalobu. Nezáleží na subjektívnej možnosti oprávnenej osoby. Začiatok plynutia premlčacej doby treba preto v praxi dôkladne posúdiť v každom konkrétnom prípade. V tomto smere súd považuje za potrebné poukázať na to, že hoci niektoré nároky, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy o finančnom leasingu, v čase zániku ešte neexistovali, bolo vecou žalobcu, aby konal efektívne, hospodárne, s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru súdu treba teda posudzovať, kedy mu vznikla objektívna možnosť žalobu podať. V tomto smere svoje tvrdenia o dôvodoch trvania úkonov spojených najmä s predajom predmetu leasingu, o špecifickosti predmetu leasingu a pod. ani nepreukázal. Žalobca nemôže účelovo ovplyvňovať začiatok plynutia premlčacej doby. Keďže súd nárok žalobcu v celku, teda všetky čiastkové nároky, považoval za premlčaný, žalobu zamietol. Potom nebolo hospodárne, efektívne a účelné, zaoberať sa ďalej dokazovaním výšky nárokov, v nadväznosti na čo dôkaz navrhnutý žalovaným v rade 3/, dopyt na výrobcu predmetu leasingu, nevykonal a listinné dôkazy produkované stranou žalobcu k výške predmetu sporu (jednotlivých čiastkových nárokov, ako napr. faktúry, znalecký posudok a pod.) nehodnotil, nezaoberal sa nimi. Záverom považoval za potrebné uviesť aj to, že žalobu zamietol voči všetkým žalovaným (hoci účinne sa bránil len žalovaný 3/), ako ručiteľom, nakoľko ich záväzok z ručenia bol solidárny.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. Ten mali žalovaní, preto im voči neúspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré im v tomto spore vznikli. Náhradu trov konania uplatnili žalovaní v rade 3/ a 4/, ktorým v spore vznikli trovy titulom právneho zastúpenia, súd im ju preto v plnom rozsahu priznal. Účelnosťou trov sa však bude zaoberať v samostatnom uznesení, ktoré bude vydané vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorý bol v celom spore nečinný, vychádzajúc aj z obsahu spisu, je zrejmé, že mu v danom konaní žiadne trovy ani nevznikli, súd aplikoval článok 17 základných zásad CSP a náhradu trov konania mu nepriznal, bez potreby vydávania samostatného uznesenia podľa § 262 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého by náhrada trov konania v danom prípade predstavovala 0,- €. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ rozhodol súd už v uznesení, ktorým konanie voči nemu zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.