Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/48/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., S. D. XX/X, o zaplatenie 751,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. júla 2018, č. k. - 33, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie podľa , ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 9. júla 2018, č. k. - 33 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 604,27 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 604,27 eura od 06.01.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

1.2. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

1.3. Žalobcovi proti žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 60,72 % .

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistenia z vykonaného odkazovania, podľa ktorých na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 850007557501 podpísanej žalovanou dňa 15.08.2014 a žalobcom dňa 22.08.2014 bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1 500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v lehote 36 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 53,25 eura. V zmluve bola uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 1 967 eur, RPMN bola stanovená vo výške 20,91 %, ročná úrokovou sadzba vo výške 18,03 % a priemerná RPMN je v zmluve uvedená vo výške 44,06 %. V zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50 eur. Medzi bodom 5 označenom ako: „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v eure (vypĺňa)“ a bodom 6 označenou ako: „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur (nevypĺňajte) je rozdiel v priemernej RPMN, pričom v žiadosti je uvedené 49,67 % a v zmluve 44,06 %. Bod 6 tiež obsahuje ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania vo výške 5,15 %.

2.2. V bode 13. zmluvy je uvedené, že riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/ zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadanej strane žiadosti/zmluvy) a tiež prehlásenie,

že zmluvné strany si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní riadne prečítali, bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu porozumeli a na dôkaz tohto ju podpísali.

2.3. Z článku 2 bod 2.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom spoludlžníkom 1 a spoludlžníkom 2 je návrhom na uzavretie zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a veriteľa.

2.4. Z článku 2 bod 2.2 vyplýva, že veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie o veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy o revolvingovom úvere.

3. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkov - zmluva o revolvingovom úvere č. 850075575 zo dňa 22.08.2014 sú uvedené údaje o výške schváleného úveru 1 500 eur, splatnosť úveru 36 mesiacov, výška mesačnej splátky 53,25 eura, z toho istina 41,67 eura, úroky 11,58 eura, splátka podľa Dohody o poskytnutí služby 36,40 eura, výška celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody o poskytnutí služby) 89,65 eura, poplatok za poskytnutie úveru 50 eur, dátum splatnosti prevej splátky 01.10.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 01.09.2017, periodicita - mesačne, celková výška úveru 1 500 eur, RPMN 20,91 %, priemerná RPMN 44,06 %, ročná úroková sadzba úroku z omeškania 5,15 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy 22.08.2014.

4. Listom zo dňa 14.12.2014 žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátky 1, 2, 3, s výškou omeškaných splátok 268,95 eura a oznámil jej že v prípade, ak uplynie lehota 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, čím stratí výhodu splátok a žalobca bude oprávnený vymáhať celý dlh s príslušenstvom cestou súdneho prípadne rozhodcovského konania. Oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 18.12.2014. Z karty klienta vyplynulo, že žalovaná v období od 13.04.2016 do 12.01.2018 uhradila celkom 895,73 eura.

5. Z vykonaného dokazovania považoval prvoinštančný súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkovo právny vzťah, na základe zmluvy o úvere zo dňa 22.08.2014, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1 500 eur. Žalobkyňa dňa 15.08.2014 požiadala žalovaného o poskytnutie úveru v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluve o revolvingovom úvere uvedenej v bode 5 zmluvy vo výške 1 500 eur, pričom sú v žiadosti uvedené náležitosti zmluvy, a táto je návrhom na uzavretie zmluvy a následne žalovaný jej žiadosť akceptoval dňa 22.08.2014 v bode 6 zmluvy s rovnakými obsahovými náležitosťami ako sú uvedené v žiadosti. V zmysle článku 13 predmetnej žiadosti/zmluvy vyššie uvedeným postupom bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou, kvalifikoval ako spotrebiteľský vzťah, kde na jednej strane vystupuje dodávateľ a na druhej spotrebiteľ, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení (ďalej len „“) o spotrebiteľských zmluvách, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a o ochrane spotrebiteľa a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere.

6. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, a to konkrétne údaj o konečnej splatnosti úveru a tiež údaj o dobe jej trvania a termínoch splatnosti jednotlivých splátok ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 89,65 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí tohto ustanovenia je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne

určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa.

7.1. Prvoinštančný súd tiež zistil, že zmluva o úvere neobsahuje ani údaj o termíne konečnej splatnosti a dobe trvania zmluvy. Termín konečnej splatnosti v zmluve absentuje a je ho možné vyvodiť len zo zmluvných dojednaní a z Oznámenia veriteľa o schválení úveru. V zmluve je uvedené, že úver je splatný v 36 splátkach, čo však nie je postačujúce a navyše nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

7.2. V zmluve nie je uvedený deň splatnosti prvej a nasledujúcich splátok, pričom takýto údaj sa nachádza len v zmluvných podmienkach (čl. 4 bod 4.5, čl. 9 bod 9.1), čo u priemerného spotrebiteľa môže spôsobiť problémy pri určení dňa splatnosti. Uvedenie termínu konečnej splatnosti a splatnosti jednotlivých splátok v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, prípade v splátkovom kalendári, na ktorý sa odvoláva žalobca v žalobe, ktorého existenciu však nepreukázal, súd nepovažuje za postačujúce, keďže zákon uvádza, že tento údaj má byť uvedený v zmluve, o to viac ak zákon s jeho absenciou spája sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Oznámenie o schválení úveru rovnako ako zmluvné dojednania žalobkyňou nie sú podpísané, neboli individuálne dojednané, nie je zrejmé či s nimi bola oboznámená a boli jej odovzdané, napriek tomu, že v bode 13 zmluvy o úvere sa nachádza prehlásenie, že sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a oboznámila sa s nimi. Zmluvné dojednania boli predložené žalovaným na samostatnej listine, napriek tomu, že v zmluve sa uvádza, že sa nachádzajú na zadnej strane žiadosti/zmluvy (čl. 13).

8.1. V danom poukázal súd aj na rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-42/15 a smernicu EP a Rady 2008/48, ktoré rovnako stanovuje, že zmluva musí obsahovať také podmienky, ktoré umožnia spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok. V danom prípade je splatnosť splátok uvedená v zmluvných dojednaniach, a spotrebiteľ tak mohol tento údaj ľahko prehliadnuť a mohol mať tak problém s identifikáciou presných dátumov splátok. Hoci presný termín splátok a termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia veriteľa o schválení úveru, žalobca jednak nepreukázal, že žalovanej bol tento dokument zaslaný a ak by tomu tak aj bolo, bol jej doručený až po uzatvorení zmluvy a nemohla sa tak pred jej uzatvorením s ním oboznámiť. Vzhľadom na vyššie uvedené závery považuje súd zmluvu o úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov.

8.2. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Žalovanej bola poskytnutá suma 1 500,00 eur, a vychádzajúc z karty klienta uhradila celkom sumu 895,73 eura. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná uhradila sumu 698,08 eura, pričom z príloh je zrejmé, že mala určitú čiastku mala hradiť na základe Dohody o poskytnutí služby, jej existenciu však žalobca nepreukázal, preto súd všetky žalovanou poskytnuté plnenia započítal na zmluvu o úvere. Žalobca má vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia právo na zaplatenie poskytnutej sumy 604,27 eura, ktorú súd žalobcovi priznal spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil vo výške, ktorá je v súlade s právnymi predpismi (ku dňu 05.01.2015 predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %), odo dňa 06.01.2015, kedy bola žalovaná už preukázateľne v omeškaní (keď veriteľ dlh zosplatnil po uplynutí 15 dňovej lehoty od 18.12.2014).

9. Zistený skutkový stav prvoinštančný súd právne posúdil podľa ustanovení , -4, , , , , , a , a , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenia vlády SR č.

10. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalobcovi bola zo sumy 751,92 eura priznaná suma 604,27 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva úspech žalobcu 80,36 % a úspech žalovanej 19,64 %, a teda miera úspechu žalobcu predstavuje 60,72 % (80,36 - 19,64), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu proti žalovanej na náhradu účelne

vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom, o výške ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca (ďalej len odvolateľ) v zákonnej lehote v časti, ktorou súd zamietol zvyšok žaloby a rozhodol o náhrade trov konania odvolanie (výroky II. a III.) navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a žalovanú zaviazal zaplatiť náhradu trov konania.

12.1. Poukázal na to, že je treba vykladať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy aj na základe unijného práva. Odklon od takého postupu je porušením povinnosti dodržať unijné právo (poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EU vo veci Pfeiffer C-397/01 až C-403/01). Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. a jeho bod 24 odôvodnenia, ktoré poukazuje na charakter smernice a eurokonformný výklad. Poukázal na výkladové pravidlo, podľa ktorého možno stanoviť bezúročnosť a bezpoplatkovosť za situácie, že neuvedenie náležitosti môže spochybniť možnosť spotrebiteľa zistiť rozsah svojho záväzku. Vyčítal, že prvoinštančný súd uvedené pravidlá nerešpektoval.

12.2. K náležitosti zmluvy ohľadne konečného termínu splatnosti úveru odvolateľ uviedol, že pojem „konečná splatnosť úveru“ unijné právo nepozná. Prišlo k zmene a táto náležitosť bola zo zákona vylúčená. Poukázal ale na to, že táto zmluvná náležitosť splnená bola určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní a dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Uvedené bolo v dokumentoch, ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú časť.

12.3. Odvolateľ k otázke súdom zistenej absencii náležitosti rozčlenenia na istinu, úroky a iné poplatky uviedol, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp. zn. a na rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C-42/15.

13. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario , keď v zmysle za použitia oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a výroku o náhrade trov konania vecne správny, preto ho podľa potvrdil.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú postačujúce aj pre odvolací súd, ale hoci v otázke právneho posúdenia v časti súd nesprávne právo aplikoval, vo výsledku učinil správny záver o potrebe zamietnutia žaloby vo zvyšku. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Podľa o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018 sp. zn. o aplikovateľnosti a výklade ust. , ktoré vo svojom obsahu konštatovalo, že „ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k , bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie zákona bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia zákona Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia , ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“.

20. V zmysle vyššie uvedených záverov je treba konštatovať, že právny záver prvoinštančného súdu nebol v súlade s eurokonformným výkladom, ktorého záver neumožňuje hodnotiť poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový. Nepriamou aplikáciou smernice 2008/48/ES (čl. 10 ods. 1, 2, čl. 22 ods. 1 a čl. 23 ) a so závermi rozsudku Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 sp. zn. C-42/15 bolo nutné konštatovať, že eurokonformným výkladom podstaty obsahu právnej normy sa vyvodzuje záver o naplnení obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle . Zmluva obsahuje tak výšku, počet a frekvenciu splátok, čo v prejednávanej veci splnené bolo. Rozpis vyžadovaný uvedeným zákonným ustanovením bol obsahovo dodržaný v samotnej zmluve o revolvingovej zmluve zo dňa 22.08.2014 (podpísaná dlžníkom dňa 15.08.2014). 21.1. Odvolací súd (vo vzťahu k vecnej správnosti napadnutého rozsudku v zamietajúcej časti) poukazuje na správnosť záveru, že zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti a dobe trvania zmluvy.

21.2. Pre celistvosť obsahu práv a povinnosti (spotrebiteľského) právneho vzťahu bolo nevyhnutné zistiť obsah právneho vzťahu. V prípade, ak obsahom práv a povinností majú byť aj zmluvné dojednania dohodnuté na samostatnom ďalšom tlačive, je treba, aby bol v základnej zmluve na listinu odkaz a zároveň, aby bola účastníkmi právneho vzťahu podpísaná (tak ako zmluva). Ak nebola podpísaná spotrebiteľom, nemôže veriteľ (dodávateľ) domáhajúci sa svojich nárokov preukazovať viazanosť spotrebiteľa týmito dojednaniami.

22. Odvolací súd konštatuje, že charakter oznámenia veriteľa zo dňa 22.08.2014 spočíva v jednostrannom prejave (jednostranný právny úkon, pokiaľ išlo druhej strane adresovaný úkon) o skutočnosti, že úver, o ktorý spotrebiteľ požiadal, bol veriteľom (dodávateľom) schválený. Z obsahu oznámenia nevyplynul záver, že bol spotrebiteľom podpísaný. Je možné predpokladať, že oznámenie bolo adresované primárne osobe uzatvárajúcej zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá konala za veriteľa. Nemožno tak konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti (ktorý inak oznámenie obsahovalo) bolo zmluvnou náležitosťou tak, ako to vyžaduje zákon. Podstatným záverom prvoinštančného súdu, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje je to, že nebolo (a to je len argument navyše) tak ani preukázané, že s uvedeným oznámením sa spotrebiteľ oboznámil a bolo mu odovzdané (hoci odkaz na neoddeliteľnosť a oboznámenie v čl. 13 zmluvy existuje). Podporne aj výklad „na čo odkazuje odkaz“ čl. 13 zmluvy spochybnil samotnú skutočnosť, že súčasťou zmluvných dojednaní malo byť aj oznámenie, ktoré vzniklo až po tom, čo spotrebiteľ o úver požiadal a jeho vyhotovenie nasvedčuje skôr záveru, že bolo na samostatnej listine, ku ktorému odkaz zmluvy o neoddeliteľnosti a oboznámení sa s ním, nesmeroval.

23. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

24.1. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

24.2. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.3. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25.Vychádzajúc z citovaných ustanovení , a odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

26. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta a posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).