Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cbi/25/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Hrnekovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, proti žalovanému: L E H O R, spol. s r. o., Lietavská 16, 851 06 Bratislava, IČO: 35 754 524, v konaní o určenie právneho dôvodu vzniku a výšky pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že pohľadávky žalobcu č. 21, 67, 2, 20, 60, 22, 19, 10, 68, 65, 14, 11, 16, 71, 66, 59, 18, 13, 61, 4, 15, 72, 17, 57, 63, 9, 8, 58, 6, 3, 56, 55, 70, 5, 64, 7, 54, 12, 69, 1, 75, 76, 74, 83, 77, 82, 81, 73, 78, 80, 79, zapísané v zozname pohľadávok pod poradovým číslom: 103, 108, 110, 112, 113, 117, 118, 119, 120, 121, 122, 123, 124, 125, 126, 127, 128, 129, 130, 131, 132, 133, 135, 136, 138, 139, 140, 141, 143, 144, 145, 146, 147, 148, 149, 150, 151, 152, 156, 157, 158, 163, 164, 165, 166, 167, 168, 169, 170, 171, 172, 173, 175, riadne a včas prihlásené v reštrukturalizácii dlžníka L E H O R, spol. s r. o., Lietavská 16, 851 06 Bratislava, IČO: 35 754 524, vedenej na Okresnom súde Bratislava I, č. k. , sú zistené čo do právneho dôvodu a výšky.

II. Súd žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.09.2016 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávky žalobcu zapísané pod poradovým číslom 103, 108, 110, 112, 113, 117-133, 135, 136, 138-141, 143-152, 156-158, 163-173 a 175 prihlásené riadne a včas v reštrukturalizácii žalovaného vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. sú zistené do čo právneho dôvodu a výšky.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že si svoje pohľadávky v celkovej výške 215.332,98 EUR prihlásil v reštrukturalizácii č. k. súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok a zabezpečenými prihláškami pohľadávok v základnej prihlasovacej lehote. Listom zo dňa 01.08.2016 oznámila reštrukturalizačná správkyňa popretie pohľadávok, ktorých určenia sa žalobca domáha, z dôvodu, že nároky veriteľa nie sú prihlásené podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Veriteľ v prihláške uviedol ako právny dôvod vzniku prihlasovanej pohľadávky úrok z omeškania, resp. sankčný úrok. Veriteľ však pohľadávku prihlásil ako istinu, pričom túto skutočnosť (že sa má jednať o istinu) nepreukázal (ani len poukazom na všeobecne záväzný právny predpis, z ktorého by transformácia príslušenstva - úroku z omeškania, resp. sankčného úroku na istinu, vyplývala). Nakoľko veriteľ nesplnil zákonné predpoklady v zmysle , podľa ktorého celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku, správkyňa konajúc s odbornou starostlivosťou poprela veriteľom prihlásenú pohľadávku.

3. Žalobca s popretím pohľadávok, jeho dôvodmi a rozsahom nesúhlasil. Podľa názoru žalobcu cieľom a účelom procesu popierania a zisťovania pohľadávok nie je skúmanie formálnych náležitostí prihlášok v zmysle , ale preskúmanie samotných pohľadávok zapísaných do zoznamu pohľadávok a ich rozsahu. Žalovaný uviedol, že každý daňový nedoplatok sa podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), považuje za pohľadávku, bez ohľadu na to, či ide o daňový nedoplatok na dani podľa osobitných predpisov alebo daňový nedoplatok na sankciách. Samotný nepriznáva úrokom z omeškania status príslušenstva, ale status pohľadávky. Žalobca uviedol, že si nie je vedomý žiadneho pochybenia pri prihlasovaní pohľadávok, pohľadávky boli prihlásené v súlade so zákonom pri zohľadnení osobitostí definovania a vnútornej charakteristiky pohľadávok vzniknutých z verejnoprávnych vzťahov, ktoré sú aj v prípade sankcií samostatnými právnymi nárokmi a na ktoré nie je možné aplikovať definície súkromného práva týkajúce sa pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca mal za to, že v prihláške boli uvedené všetky zákonom požadované údaje, prihláška bola podpísaná, datovaná, boli k nej priložené listiny preukazujúce údaje v nej uvedené. Právny dôvod a povaha pohľadávok boli riadne špecifikované, výšky pohľadávok sa zhodujú s celkovou sumou pohľadávok a ďalej sa vnútorne nerozdeľujú.

4. Výzvou zo dňa 30.01.2017 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a uvedenie rozhodujúcich skutočností na svoju obranu. Spolu s výzvou na vyjadrenie zaslal súd žalovanému výzvu na zvolenie advokáta v súlade s (ďalej len „“), s poučením podľa o tom, že ak si strana nezvolí advokáta, na jej úkony sa neprihliada. Žalovaný výzvu na vyjadrenie spolu s výzvou na zvolenie advokáta prevzal dňa 20.06.2017, avšak k žalobe sa nevyjadril. Žalovaný nereagoval ani na výzvu súdu na zvolenie advokáta, advokáta si nezvolil a súdu neoznámil ani skutočnosť, v dôsledku ktorej sa nevyžaduje povinné zastúpenie v zmysle , t. j. nepreukázal, že člen alebo zamestnanec, ktorý za žalovaného koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa v zmysle

5. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 05.02.2020. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené do elektronickej schránky dňa 22.11.2019, t. j. v dostatočnom časovom predstihu pred konaním pojednávania. Žalovaný sa napriek uvedenej skutočnosti pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil súdu včas a vážnymi okolnosťami.

6. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

7. Strany sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, sú povinné oznámiť všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje dôkazná povinnosť strán, teda povinnosť podoprieť uvedené skutkové tvrdenia dôkazmi. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech strany v spore.

8. Žalovaný nepredložil a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Žalobca na pojednávaní dňa 05.02.2020 vyhlásil, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Vzhľadom na uvedené súd pri posúdení sporu vychádzal z obsahu žaloby a z dôkazov k nej pripojených. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to (i) Predložením prihlášky do reštrukturalizácie zo dňa 07.07.2016, (ii) Potvrdením o zapísaní pohľadávok do zoznamu pohľadávok zo dňa 15.07.2016 a (iii) Oznámením o popretí pohľadávok zo dňa 01.08.2016.

9. Z predložených listinných príloh mal súd preukázané skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. Uvedené skutočnosti žalovaný v priebehu konania nepoprel, a teda sa v zmysle považujú za nesporné.

10. Podľa „každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,

vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov“.

11. Podľa „veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške“.

12. Podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku sa daňou rozumie „daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu“.

13. Podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku „daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane“.

14. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku účinného do 31.12.2019 „daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku“.

15. Z vyššie citovaných ustanovení Daňového poriadku vyplýva, že daňovým nedoplatkom možno rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane. Z citovanej definície dane ďalej možno jednoznačne ustáliť, že v zmysle Daňového poriadku sa za daň považujú aj úroky z omeškania, úroky a pokuty podľa Daňového poriadku. Žalobca si v reštrukturalizačnom konaní žalovaného uplatnil prihláškou pohľadávky spočívajúce v daňových nedoplatkoch. Z predložených listinných dôkazov, ktoré neboli sporné, súd overil, že reštrukturalizačná správkyňa pohľadávky poprela s odôvodnením, že žalobca si pohľadávky prihlásil ako istinu, pričom z ustanovení, na ktoré veriteľ v prihláške odkázal, vyplynulo, že ide o úrok z omeškania, resp. sankčný úrok. Súd musí prisvedčiť právnemu názoru žalobcu, že z osobitného predpisu, ktorým je , vyplýva, že celý daňový nedoplatok (vrátane sankcií) sa nepovažuje za príslušenstvo pohľadávky. Na účely reštrukturalizácie možno daňový nedoplatok považovať za pohľadávku, a to bez ohľadu či ide o nedoplatok na dani alebo nedoplatok na sankciách. Okrajovo súd poukazuje na legislatívny vývoj, keď novelou Daňového poriadku, účinnou od 01.01.2020, bolo výslovne stanovené, že daňový nedoplatok (t. j. daň, vrátane úroku z omeškania, úrokov a pokuty podľa Daňového poriadku) sa na účely osobitného predpisu - - považuje za istinu pohľadávky.

16. Žalovaný podanú žalobu o určenie popretých pohľadávok nerozporoval, počas konania bol pasívny, k žalobe sa napriek výzve zo strany súdu nevyjadril a bez ospravedlnenia sa nezúčastnil ani nariadeného pojednávania vo veci samej. Žalovaný súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy a argumentáciu, ktorá by podporovala popretie pohľadávok prihlásených do konkurzu. Na druhej strane žalobca preukázal tvrdené skutočnosti a podoprel ich relevantnými ustanoveniami a Daňového poriadku. Dôvod popretia pohľadávok správkyňou súd vyhodnotil ako nedôvodný, keďže z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že pohľadávky veriteľa boli správne uplatnené ako istina pohľadávky.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

18. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami je potrebné nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu priznať žalobcovi. Žalobca však na pojednávaní uviedol, že si trovy konania neuplatňuje, pretože

mu v konaní žiadne nevznikli. S poukazom na uvedené rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania tak, že nárok nepriznal žiadnej sporovej strane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, popri všeobecných náležitostiach podania, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacími dôvodmi podľa sú: a/ neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.