Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Co-4-2020.pdf
PDF · 92.25 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/4/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobkyne: M. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XX, zastúpená I.. T. Y., advokátkou, so sídlom E. XX, T., proti žalovaným: 1/ R. I., nar. X.X.XXXX, bytom Za T. 8, Družstevná pri Y., zastúpená I.. I. G., advokátkou, so sídlom Y. XX, T., 2/ S. E., nar. X.X.XXXX, bytom I. 22, Košice, 3/ E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G. strání XX, J., V. republika, 4/ C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, E. M., 5/ C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. trieda XX, T., zastúpený I.. I. G., advokátkou, 6/ M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, 7/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, J., 8/ K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, J., 9/ C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX/A, J., XX/ C.. J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, zastúpená I.. D. K., advokátom, so sídlom X. 3, T., XX/ I. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XX, zastúpený I.. D. K., advokátom, XX/ W.. G. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. XX, XX/ E. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom B. 3, T., XX/ S. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, zastúpená JUDr. Slavomírom Dubjelom, advokátom, 15/ Alžbeta Beňová, na neznámom mieste, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava 16/ Július Beňo, na neznámom mieste, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, 17/ Helena Eštoková, nar. 12.10.1964, bytom Klimkovičova 22, Košice, 18/ Elena Ivánková, nar. 23.7.1937, bytom Seňa 55, 19/ Imrich Beňo, nar. 13.1.1941, bytom Československej armády 703/28, Moldava nad Bodvou a 20/ Obec Chrastné, Chrastné 86, IČO: 00 324 248, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 11. septembra 2019, č. k. 11C/320/2012-167
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v X., X., XX., 11. a 14. rade.
Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovaným v 1., 5., 10., 11. a 14. rade 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením rozhodol, že po smrti žalobcu v 6. rade (O.. I. K.) bude v konaní pokračovať s M. Foltýnovou, ako jeho právnou nástupkyňou (I), konanie zastavil (II), priznal žalovaným v X., 5., 10., 11. a 14. rade proti žalobkyni nárok na náhradu 100% trov konania (III) a vo vzťahu medzi žalobkyňou a ostatnými žalovanými (v 2., 3., 4., 6., 7., 8., 9., 12., 13., 15., 16., 17., 18., 19 a 20. rade) stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal (IV).
2. Len proti výroku tohto uznesenia o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1., 5., 10., 11. a 14. rade podala žalobkyňa odvolanie. Výroky uznesenia, ktorými súd prvej inštancie pripustil zmenu subjektov (I), zastavil konanie (II) a rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 2., 3., 4., 6., 7., 8., 9., 12., 13., 15., 16., 17., 18., 19 a 20. rade (IV), neboli odvolaním napadnuté; v týchto častiach uznesenie nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 3 C.s.p., a preto v nich nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.
3. Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1., 5., 10., 11. a 14. rade odôvodnil súd prvej inštancie s použitím ust. § 256 ods. 1 C.s.p. skutočnosťou, že zastavenie konania zavinila výlučne žalobkyňa späťvzatím žaloby. Prvoinštančný súd zároveň v okolnostiach prípadu nevzhliadol podmienky pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. K tomuto záveru dospel súd prvej inštancie na podklade interpretačného východiska, že zákon vyžaduje pre uplatnenie moderačného práva podľa tejto normy, výnimočnosť okolností, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania prihliadnuť v záujme dosiahnutia spravodlivosti. Za takto výnimočnú súd prvej inštancie nepovažoval žalobkyňou prezentovanú skutočnosť, že do konania (len) vstúpila na miesto jej zomrelého právneho predchodcu. Vysvetlil v tomto smere, že zákon explicitne stanovuje, že právny nástupca fyzickej osoby prijíma stav konania ku dňu zániku právnej subjektivity jeho predchodcu, čo v procesných súvislostiach znamená tiež, že právny nástupca je viazaný všetkými úkonmi, ktoré v konaní urobil jeho predchodca. Nič pozoruhodné súd prvej inštancie nevzhliadol ani v správaní sa žalobkyne po vstupe do konania. Konštatoval v tejto súvislosti, že žalobkyňa vzala žalobu späť po viac ako 3 rokoch odo dňa jej vstupu do konania, pričom z jej správania od vstupu do konania až do okamihu späťvzatia žaloby, nedala najavo, že by nemala záujem v spore pokračovať. Procesné úkony žalobkyne svedčia podľa názoru súdu prvej inštancie skôr o opaku, zvlášť však jej podanie zo dňa 24.7.2019, ktorým navrhla pripustiť zmenu žaloby a pristúpenie ďalších subjektov do konania. Napokon dôvod hodný osobitného zreteľa súd prvej inštancie nevzhliadol ani v sociálnom rozpoložení žalobkyne. Vo svojich úvahách v tejto otázke prvoinštančný súd vyšiel z toho, že žalobkyňa síce svoju nepriaznivú osobnú a majetkovú situáciu vo všeobecnosti tvrdila, nijak ju však nepreukázala. Podľa záveru súdu prvej inštancie, oporu ktorého našiel v uznesení Ústavného súdu SR z 8. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 118/2017, nepriaznivé osobné, zárobkové a majetkové pomery žalobkyne nemožno vyvodiť ani len z toho, že jej bol Centrom právnej pomoci priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc.
4. Žalobkyňa v odvolaní nesúhlasila so závermi súdu prvej inštancie, vyplývajúcimi z aplikácie ust. § 257 C.s.p. na rozhodnutie o trovách konania. Vo svojej odvolacej argumentácii žalobkyňa zdôraznila, že do konania vstúpila po smrti svojho právneho predchodcu a že k späťvzatiu žaloby bola prinútená dôkaznou núdzou, v ktorej sa ocitla preto, že nemala prostriedky na vypracovanie nového geometrického plánu. Odvolateľka akcentovala, že spor sama nezačala a že ako právna nástupkyňa pôvodného žalobcu doň vstúpila, neuvedomujúc si pri tom, čo všetko je potrebné ešte doplniť a dôkazne preukázať. Poukázala v tejto súvislosti na dĺžku konania a s tým súvisiace úmrtia subjektov a zmeny zápisu nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Podľa odvolateľky opodstatňuje mimoriadne nepriznanie trov konania tiež jej nepriaznivá sociálna situácia. Poukázala v tejto súvislosti na to, že dosahuje príjem 367,82 Eur, nevlastní majetok a že má v starostlivosti maloleté dieťa. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na nesprávnosť právneho posúdenia veci žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. s návrhom, aby na jeho základe odvolací súd napadnuté rozhodnutie o trovách konania zmenil tak, že žiadnej zo strán ( vo vzťahu medzi ňou a žalovanými v 1., 5., 10., 11. a 14. rade.) nárok na ich náhradu neprizná. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p., na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).
5. Žalovaní v 1. a 5. rade sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil so spôsobom právneho posúdenia veci a za správne považovali, pokiaľ súd prvej inštancie na rozhodnutie o trovách konania neaplikoval ust. § 257 C.s.p. za situácie, keď žalobkyňa od pôvodného žalobcu zdedila majetok nemalej hodnoty, ktorý neskôr účelovo previedla na svojho syna.
6. Rovnako i žalovaní v 10.,11. a 14. rade sa vo vyjadrení k odvolaniu pripojili k rozhodujúcim právnym záverom prvoinštančného súdu. Odmietli zároveň argumentáciu žalobkyne, preceňujúcu význam jej vstupu do konania na miesto pôvodného žalobcu a akcentovali v tejto súvislosti, že žalobkyňa s pokračovaním v konaní nemusela súhlasiť s vedomím skutkových, právnych okolností sporu a procesnej situácie v čase jej vstupu sa však dobrovoľne rozhodla inak.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas (§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.), a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné tvrdenia a argumentáciu žalobkyne v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:
9. Podľa ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Citované ustanovenie zákona umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu, ktorej inak tento nárok patrí. Aplikácia citovaného ustanovenia zákona pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 942).
11. Žalobkyňa vidí dôvod aplikovateľnosti ust. § 257 C.s.p. na rozhodnutie o trovách konania jednak vo svojich pomeroch (osobných, zárobkových a majetkových) a jednak v skutočnosti že do sporu vstúpila po smrti svojho právneho predchodcu.
12. Súd prvej inštancie vo svojich úvahách celkom správne vyšiel z toho, že i vo vzťahu k skutočnostiam majúcim význam pre rozhodnutie o trovách konania má strana, ktorej sú tieto okolnosti na prospech, dôkaznú povinnosť. Prvoinštančný súd správne poznamenal a s odkazom na už zmienené rozhodnutie Ústavného súdu SR i presvedčivo vysvetlil, že len v samotnej skutočnosti, že strane bola priznaná bezplatná právna pomoc, nemožno bez poznania tiež ďalších faktov týkajúcich sa osobných, zárobkových a majetkových pomerov a bez zreteľa tiež na okolnosti prípadu, vylučujúce prvky účelovosti, zjavného zneužívania práv alebo zrejmej procesnej nezodpovednosti, dôvod pre nepriznanie trov vidieť. Odvolací súd v tejto otázke len na doplnenie poukazuje tiež na výstižný záver, formulovaný Ústavným súdom Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2862/07 zo dňa 5.11.2008, v zmysle ktorého ust. § 150 O.s.p. (pozn. odv. súdu: obdobne § 257 C.s.p.) neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov medzi procesnými stranami, ale na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, obdŕžal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.
13. Dôležitým faktom je, že žalovaná sa v konaní pred súdom prvej inštancie obmedzila len na všeobecné konštatovanie, že nemá úspory ani majetok. Až v odvolaní tvrdila výšku svojho príjmu a skutočnosť, že má v starostlivosti maloleté dieťa. Rovnako až v odvolacom konaní tieto skutočnosti zdokladovala.
14. Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
15. V citovanom ust. § 366 C.s.p. je vyjadrený systém neúplnej apelácie odvolacieho konania, podstata ktorého spočíva v zásadnej nemožnosti prihliadať v odvolacom konaní na odvolaciu námietku, založenú na uplatnení takého prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorá nebola uplatnená už pred súdom prvej inštancie, a to až na taxatívne stanovené výnimky - skutočnosti poukazujúce na nedostatok podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.
16. Ako už odvolací súd uviedol na inom mieste odôvodnenia žalobkyňa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie netvrdila konkrétne skutočnosti, ktoré by pri formovaní rozhodnutia o trovách konania odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 C.s.p. z dôvodu výnimočnosti a osobitosti pomerov na jej strane. Takéto skutočnosti nevyplynuli z vykonaného dokazovania a v konaní nevyšli najavo ani inak (Čl. 11 ods. 4 C.s.p.). Vôbec prvý krát sa žalobkyňa v konkrétnych kontúrach zmienila o svojich pomeroch, majúcich potenciálny význam pre rozhodnutie o trovách konania z hľadiska ust. § 257 až v odvolaní. Pritom ani z odvolania a ani z obsahu spisu podľa posúdenia odvolacieho súdu nevyplynula skutočnosť, pre ktorú by tieto procesné prostriedky nemohla odvolateľka uplatniť už v priebehu prvoinštančného konania. Keďže uvedené skutkové tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie sa netýkali procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia sudcu a nesmerovali ani k preukázaniu vady konania, odvolací súd posúdil odvolacie námietky žalobkyne, založené na týchto tvrdeniach a dôkazoch ako procesne neprípustnú novotu, ktorú nemožno v odvolacom konaní použiť v zmysle ust. § 366 C.s.p.
17. Obdobne odvolací súd nazeral tiež na žalobkyňou preceňovanú skutočnosť jej vstupu do konania na miesto jej právneho predchodcu. Súd prvej inštancie v tejto otázke správne reflektoval, že pokiaľ právny nástupca podľa zákona prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu (§ 65 ods. 1 C.s.p.), s právami prirodzene nadobúda tiež procesnú záťaž spojenú s úkonmi jeho predchodcu. Je to len logické, pretože predpokladom procesného nástupníctva je dedenie a s tým spojený vznik tiež hmotnoprávnej zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa. Z toho podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutne vyplýva, že zodpovednosť dediča za trovy konania, vyvolaného jeho právnym predchodcom, predstavuje očakávané, a medzi stranami tiež spravodlivé usporiadanie pomerov, v ktorom akiste nemožno bez ďalšieho vidieť nič mimoriadne. Musí tu teda pristúpiť aj iná skutočnosť, vo svetle ktorej sa zodpovednosť dediča za trovy konania, do ktorého vstúpil na miesto poručiteľa, bude javiť nespravodlivá. A práve takúto skutočnosť v okolnostiach prípadu žalobkyňa netvrdí a odvolací súd v kontexte aj iných skutočností, ktoré vyšli najavo, postráda. Rozhodne takýto moment nemožno vzhliadnuť v procesnom postupe žalobkyne po jej vstupe do konania keďže, ako vyplýva z obsahu spisu, žalobkyni bol poskytnutý reálny priestor zvážiť ďalšie vedenie sporu a táto aj za odbornej pomoci advokáta, ktorý ju v konaní zastupoval, opakovane na žalobe zotrvala a svojimi procesnými úkonmi vedenie, smerovanie a aj trvanie sporu výdatne ovplyvnila. Za tohto stavu by bolo podľa úvahy odvolacieho súdu naopak nespravodlivé, ak by žalobkyňa, ktorá po pôvodnom žalobcovi nepochybne dedila, z takto nadobudnutých (zdedených) hodnôt, nemala nahradiť trovy, ktoré jej právny predchodca podaním žaloby vyvolal.
18. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že v okolnostiach prípadu dôvody opodstatňujúce dosiahnutie spravodlivého a morálneho usporiadania procesného vzťahu strán výnimočnou moderáciou nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 C.s.p. nie sú dané a odvolanie žalobkyne proti napadnutému výroku uznesenia o trovách konania tak nie je z hľadiska nimi uplatneného odvolacieho dôvodu opodstatnené. Preto odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1., 5., 10., 11. a 14. rade ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
19. V odvolacom konaní procesne plne úspešným žalovanými v 1., 5., 10., 11. a 14. rade zároveň odvolací súd s použitím ust. § 255 ods. 1, v nadväznosti na ust. § 396 ods. 1 C.s.p., priznal proti žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.