Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-145-2018.pdf
PDF · 120.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/145/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v právnej veci žalobcu Čistá liga, občianske združenie, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 200/24, IČO: 51157063, zastúpeného JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, proti žalovanému Krajskému súdu v Košiciach, Štúrova 29, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/117/2018 zo dňa 03.09.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalovaný Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 1SprI/117/2018 zo dňa 03.09.2018 ako príslušný orgán podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“, resp. „informačný zákon“) rozhodol o odvolaní žalobcu občianskeho združenia Čistá liga, so sídlom Trieda SNP 24 v Košiciach proti rozhodnutiu Okresného súdu Košice II zo dňa 30.07.2018 sp.zn. 1SprI/43/2018 (v ďalšom texte aj : „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové správne rozhodnutie“) tak, že odvolanie žiadateľa o poskytnutie informácie, t.j. žalobcu v tomto konaní zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Týmto rozhodnutím povinná osoba, t.j. Okresný súd Košice II nevyhovela žiadosti o sprístupnenie informácií špecifikovanej ako: „o poskytnutie prehľadného výpisu všetkých súdnych konaní, v ktorých ako strana sporu, či už ako žalobca alebo žalovaný vystupuje pani JUDr. T. O., E. K. V. XX, C. Q. E. Č.. XX, C. Q. E. U. P. XXXX“.
2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žiadateľ, ktorý v tomto preskúmavanom konaní vystupuje v procesnom postavení žalobcu žiadal žiadosťou z 19.07.2018 doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 20.7.2018 od povinnej osoby sprístupnenie vyššie špecifikovanej informácie a jeho žiadosti Okresný súd Košice II rozhodnutím z 30.07.2018 sp.zn. 1SprI/43/2018 (po citácii čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. d/, § 18 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám) nevyhovel s odôvodnením, že na poskytnutie požadovaných informácií sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. d/ informačného zákona, pretože ide o informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu a tie nie sú informáciami, ktoré sa sprístupňujú podľa § 82a zákona č. 757/2004 Z.z.. Zároveň vyslovil názor, že poskytnutím žiadaných informácií by došlo k ohrozeniu právom chránených záujmov a zásahu do súkromia dotknutej fyzickej osoby.
3. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie z 20.8.2018, v ktorom uviedol, že ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré povinná osoba uviedla ako hlavný dôvod nevyhovenia jeho žiadosti na daný prípad nemožno aplikovať, pretože požadoval „len informatívny výpis konaní bez toho, aby jeho súčasťou boli akékoľvek citlivé osobné údaje a pod.. Vzhľadom na uvedené teda nevidel dôvod, pre ktorý by bolo potrebné vyžiadať si k poskytnutiu týchto informácií predošlý súhlas dotknutej osoby“. Svoj názor podporil aj citáciou čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 zákona č. 160/2015 Z.z. v platnom znení (Civilný sporový poriadok). Podľa názoru odvolateľa informácie, ktoré požadoval sú evidenčného charakteru, boli už zverejnené na webovom sídle súdu a preto bez ďalšieho je možné ich na vyžiadanie poskytnúť. Zároveň zdôraznil, že nepožadoval poskytnutie informácií o konkrétnych súdnych rozhodnutiach ani sprístupnenie konkrétnych informácií, ktoré sa nachádzajú v súdnych spisoch, ale len informatívny výpis, pričom mal za to, že takýmto výpisom nedochádza k zverejneniu akýchkoľvek citlivých informácií, ktoré by mohli ohroziť ochranu práv, resp. právom chránených záujmov dotknutej osoby. V tej súvislosti sa odvolal aj na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sži/3/2014, ako aj Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp.zn. 7S/217/2013. Poukázal na to, že údajom o bydlisku pani JUDr. T. O. už disponuje, preto považoval za samozrejmé, že mu povinná osoba vo výpise žiadne osobné údaje neposkytne. Ak to však povinná osoba uzná na potrebné, môže žiadateľovi poskytnúť údaje o konaniach, kde ako navrhovateľ alebo odporca vystupuje označená osoba bez ohľadu na bydlisko „v rozsahu meno a priezvisko navrhovateľa a odporcu, číslo konania a druhové označenie veci“. Vyslovil presvedčenie, že sprístupnením požadovaných informácií by sa v žiadnom prípade nejednalo o zásah do zaručeného práva na súkromie, lebo požadované informácie sa nedotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby. Zároveň sa odvolal na to, že obdobné informácie mu na základe žiadosti iný súd bez ďalšieho už poskytol. Z týchto podstatných dôvodov preto žiadal žalovaného ako odvolací správny orgán, aby prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušil a požadované informácie sprístupnil, resp. aby vec vrátil na opätovné prejednanie za účelom vydania nového rozhodnutia.
4. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že po preskúmaní dôvodov podaného odvolania ako aj dôvodov nevyhovenia žiadosti o poskytnutie informácie dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a vecne správne, lebo žiadateľom požadované informácie možno nepochybne považovať za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zároveň odvolací orgán skúmal, či požadované informácie spadajú pod príslušné ustanovenia informačného zákona, či ide o informácie, ktoré možno sprístupniť a či odmietnutím sprístupnenia nedošlo k zásahu do základných práv a slobôd žiadateľa. Po citácii § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. d/, § 18 ods. 2, § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
- Správneho poriadku žalovaný konštatoval, že je nepochybné, že žiadateľ svojou žiadosťou žiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa konkrétnej fyzickej osoby, ktorú identifikoval menom, priezviskom a bydliskom. Fyzická osoba tak bola v žiadosti identifikovaná údajmi podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, a teda jednoznačne ide o informácie, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zaujal stanovisko, že žiadané informácie nie je možné sprístupniť, lebo nejde o výnimku zo sprístupnenia podľa § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. Zdôraznil, že k takto podanej žiadosti nie je možné sprístupňovať informácie v právnom režime zákone o slobodnom prístupe k informáciám, pretože poskytnutím informácií by povinná osoba implicitne potvrdila - verifikovala, že fyzická osoba s týmito osobnými údajmi sa nachádza v jej registri a že konkrétne spisové značky sa týkajú konkrétnej identifikovanej fyzickej osoby (§ 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám). Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp.zn. 8Sži/3/2014, a zdôraznil, že žiadateľ z neho účelovo vyextrahoval, že mu „ide iba o poskytnutie evidenčných údajov, ktorými povinná osoba OS Košice II disponuje a je ich povinná poskytnúť“, pričom na porovnanie citoval celý konkrétny odsek tohto rozhodnutia: „V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že informácie zo súdnych registrov sú informácie evidenčného charakteru. Tieto informácie má povinná osoba evidované v informačnom systéme (súdny manažment), z ktorého jednoduchým spôsobom vie informácie aj získať. Zadaním označenia navrhovateľa vylustruje (register C, resp. Ro) všetky súdne konania prebiehajúce na konkrétnom súde a takýto zoznam je možné z aplikácie vytlačiť. Aj v prípade, že zoznam nebude obsahovať úplné podrobnosti o odporcovi, bude pre žiadateľa aspoň informáciou, z ktorej môže žiadateľ pracovať. Je však potrebné uviesť, že žiadosti o sprístupnenie informácií v právnom režime zákona č. 211/200 Z.z. nemôžu smerovať k získaniu
osobných údajov fyzickej osoby (meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa pre doručovanie ...) ani komunikácia medzi žiadateľom a povinnou osobou nemôže prebiehať s obsahom osobných údajov“. Žalovaný preto opakovane zdôraznil, že poskytnutím požadovaných informácií (výpisu súdnych konaní s uvedením spisových značiek) by sa žiadateľovi umožnilo zistiť, v koľkých a akých sporoch vystupovala konkrétna fyzická osoba, ktorej meno a adresa boli uvedené v žiadosti, čím by došlo k obídeniu § 82a ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, ako aj vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 482/2001 Z.z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí.
5. Včas podanou správnou žalobou doručenou Krajského súdu v Košiciach dňa 28.10.2018 (elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom) žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 1Spr.I/117/2018 zo dňa 3.9.2018, vrátiť vec na ďalšie konanie a zároveň uplatnil nárok na úplnú náhradu trov konania. Predovšetkým namietal, že žalovaný pri vydaní rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (zrušovací dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP), pretože jeho názor, že žalobcom žiadané informácie sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu je v rozpore s viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR ( napr. rozsudky vo veciach sp. zn. 3Sži/28/2013, prípadne sp. zn. 8Sži/3/2014) ako aj rozhodovacou činnosťou Krajského súdu v Košiciach v obdobnej veci. (rozsudok vo veci vedenej pod sp. zn. 7S/217/2013). Informácie zo súdnych registrov sú tak informácie evidenčného charakteru, ktoré má povinná osoba evidované v informačnom systéme (súdny management), z ktorého jednoduchým postupom vie informácie aj získať. Zadaním označenia navrhovateľa vylustruje register C, resp. Ro, všetky súdne konania prebiehajúce na konkrétnom súde a takýto zoznam je možné z aplikácie vytlačiť. Aj v prípade, že zoznam nebude obsahovať úplné podrobnosti o odporcovi, bude pre žiadateľa aspoň informáciu, s ktorou môže žiadateľ pracovať. Žalobca poukázal na to, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR vývoj obsahu pojmu „rozhodovacia činnosť“ ustálila tak, že podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov, pri zachovaní princípov ochrany osobných údajov fyzických osôb. Zásadnou právnou otázkou vo vyššie uvedených konaniach, ale aj v preskúmavanej veci podľa žalobcu je to, či poskytnúť na základe zákona o slobode informácií žiadateľovi informácie zo súdnych registrov. Žalobca vyslovil názor, že v zmysle uvedených rozhodnutí je poskytnutie informácií zo súdnych registrov iba informáciu evidenčného charakteru a nejde o rozhodovaciu činnosť súdu. Žalobca naviac nežiadal o poskytnutie obsahov súdnych rozhodnutí týkajúcich sa označenej fyzickej osoby a ním požadované informácie majú aj povahu zverejnených informácií v zmysle § 4 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici. Požadované informácie už boli zverejnené na úradnej tabuli (zoznam pojednávaní súdu pred pojednávacou miestnosťou v deň pojednávania) a súčasne podľa čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa rozsudky vyhlasujú v mene Slovenskej republiky vždy verejne. Aj v zmysle čl. 14 Civilného sporového poriadku pojednávanie prebieha zásadne verejne, ak zákon neustanovuje inak; verejnosť môže byť z konania vylúčená len zo závažných dôvodov ustanovených zákonom. Termíny pojednávaní s označením veci a účastníkov konania sa zverejňujú zároveň na webovej stránke príslušných súdov v rozsahu meno a priezvisko strán konania, označenie veci o ktorej sa rozhoduje a číslo konania. Z uvedeného pohľadu preto žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože odporuje § 7 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v zmysle ktorého ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní. V takom prípade začína lehota na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 25.02.2019 k správnej žalobe trval na názore, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a vecne správne, pretože žiadateľom požadované informácie možno nepochybne považovať za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia prístupu k informáciám (§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám). Opakovane zdôraznil, že žiadateľ svojou žiadosťou žiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa konkrétnej fyzickej osoby, ktorú identifikoval menom, priezviskom a bydliskom, teda v žiadosti bola táto fyzická osoba identifikovaná údajmi podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, pričom jednoznačne ide o informácie, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia podľa vyššie označeného ustanovenia informačného zákona. Žiadané informácie nie je možné sprístupniť, lebo nejde o výnimku zo sprístupnenia uvedenú v § 82a ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z.. Žalobcom požadované informácie
preto nie je možné sprístupňovať v právnom režime zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pretože poskytnutím informácií by povinná osoba implicitne potvrdila - verifikovala, že fyzická osoba s týmito osobnými údajmi sa nachádza v jej registri a že konkrétne spisové značky sa týkajú konkrétnej identifikovanej fyzickej osoby (§ 9 ods. 2 informačného zákona). Žalovaný mal za to, že poskytnutím požadovaných informácií (výpisu súdnych konaní s uvedením spisových značiek) by sa žiadateľovi umožnilo zistiť, v koľkých a akých sporoch vystupovala konkrétna fyzická osoba, ktorej meno a adresa boli uvedené v žiadosti. Takýmto postupom by bol obídený § 82a ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z., ako aj vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 482/2011 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí. Tento názor žalovaný zaujal napriek žalobnej námietke, podľa ktorej osobné údaje účastníkov súdneho konania v rozsahu meno a priezvisko, číslo konania a druhé označenie veci súdy zverejňujú na úradnej tabuli v rámci zoznamu pojednávaní súdu pred pojednávacou miestnosťou v deň pojednávania, ako aj ich na webovej stránke. Žiadal preto žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania.
7. Žalobca v replike z 12.3.2019 k vyjadreniu žalovaného trval na argumentácii z podanej správnej žaloby, opakovane poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu SR vydaných v konaniach vedených pod sp.zn. 3Sži/28/2013 a 8Sži/3/2014, ako aj identického záveru vyplývajúceho z rozsudku Krajského súdu v Košiciach vydaného vo veci vedenej pod sp.zn. 7S/217/2013. Za ničím neodôvodnený považoval záver žalovaného, prečo požadované údaje nemožno považovať za informácie, ktoré majú povahu zverejnených informácií v zmysle § 4 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V závere repliky poukázal na to, že súdy bežne na základe žiadosti poskytujú, a to aj ohľadom fyzických osôb požadované informácie, o čom svedčí napr. aj odpoveď na základe žiadosti o sprístupnenie informácií od Okresného súdu v Banskej Bystrici.
8. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Zb.
- Správneho súdneho poriadku (SSP) preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj úplný obsah jeho administratívneho spisu vzťahujúceho sa na dané konanie o poskytnutie žiadaných informácií a po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca žalobcu nie je dôvodná, preto túto v zmysle § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
9. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca žiadosťou z 19.07.2018 žiadal povinnú osobu Okresný súd Košice II, Štúrova 29, Košice, podaním označeným „Žiadosť o sprístupnenie informácií podľa § 14 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám“, o poskytnutie informácií v rozsahu : „prehľadného výpisu všetkých súdnych konaní, v ktorých ako strana sporu, či už ako žalobca alebo žalovaný vystupuje pani JUDr. T. O., E. K. V. XX, C. Q. E. Č.. XX, C., Q. E. U. P. XXXX“. Žiadateľ žiadal požadované informácie sprístupniť najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti elektronickou poštou na ním označený email.
10. O tejto žiadosti rozhodol Okresný súd Košice II rozhodnutím z 30.07.2018 sp.zn. 1Spr I/43/2018 tak, že podľa § 3, § 18 ods. 2, § 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a § 46, § 47 Správneho poriadku žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií vo vyššie označenom rozsahu nevyhovel. Na základe žalobcom podaného odvolania z 20.08.2018, doručeného správnemu orgánu prvého stupňa toho istého dňa, vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím z 03.09.2018 sp.zn. 1SprI/117/2018 ako príslušný orgán podľa § 19 ods. 2 o slobodnom prístupe k informáciám, podľa § 46, § 47 a § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žiadateľa proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol a rozhodnutie potvrdil.
11. Predmetom tohto súdneho konania pred správnym súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, ktorými žalobcovi neboli sprístupnené informácie, špecifikované v jeho žiadosti zo dňa 19.07.2018, a to z dôvodu, že fyzická osoba bola v žiadosti identifikovaná údajmi podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a teda jednoznačne ide o informácie, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám a žiadané informácie nie je možné sprístupniť, lebo nejde o výnimku zo sprístupnenia podľa § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z.. Podľa právneho názoru žalovaného žalobcom požadované informácie nebolo možné sprístupniť v právnom režime zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pretože poskytnutím informácií by povinná osoba implicitne potvrdila
- verifikovala, že fyzická osoba s týmito osobnými údajmi sa nachádza v jej registri a že konkrétne spisové značky sa týkajú identifikovanej fyzickej osoby (§ 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám).
Poskytnutím požadovaných informácií (výpisu súdnych konaní s uvedením spisových značiek) by sa podľa názoru žalovaného žiadateľovi umožnilo zistiť, v koľkých a v akých sporoch vystupovala konkrétna fyzická osoba, ktorej meno a adresa boli uvedené v žiadosti. Takýmto postupom by bol obídený § 82a ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a vyhláškach Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 482/2011 Z.z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí.
12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
13. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
14. Podľa § 4 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici.
15. Podľa § 7 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie. Podľa ods. 2 označeného zákonného ustanovenia, ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní. V takom prípade začína lehota na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.
16. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
17. Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy,
19. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej
osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.
21. Podľa § 82a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súdy sú povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o neodkladnom opatrení a rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak rozhodnutie nebolo vyhotovené ku dňu jeho právoplatnosti, lehota na zverejnenie rozhodnutia začína plynúť dňom vyhotovenia rozhodnutia.
22. Podľa § 82a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pred zverejnením rozhodnutia podľa odseku 1 sa v nich anonymizujú údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov.
23. Podľa § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona (pozn. č. 42a - zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu, súhlasu na použitie informačno- technických prostriedkov a príkazu podľa Trestného poriadku; súhlas však sprístupnia osobe, ktorej sa súhlas týka, ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov. ( pozn. č. - 42b - § 8 až 12 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.)
24. Podľa § 1 vyhlášky č. 482/2001 Z.z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí, táto vyhláška upravuje postup súdov pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí a kategórie údajov, ktoré sa zo súdnych rozhodnutí pred zverejnením vylúčia.
25. Podľa § 2 vyhlášky č. 482/2001 Z.z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí, na účely tejto vyhlášky sa rozumie a) zverejnením publikovanie rozhodnutia na verejnosti dostupnom webovom sídle ministerstva prostredníctvom informačných systémov, ktorých správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo, b) anonymizáciou postup, ktorým sa vylúčia z rozhodnutia údaje, ktorých zverejnenie by mohlo ohroziť alebo porušiť práva a právom chránené záujmy, c) rozhodnutím rozhodnutie vo veci samej, rozhodnutie, ktorým sa končí konanie, rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, rozhodnutie o predbežnom opatrení, opravné uznesenie týkajúce sa zverejňovaného rozhodnutia, rozhodnutie vo veci samej vydané počas súdneho konania, ktoré bolo zrušené, potvrdené alebo zmenené súdom vyššieho stupňa, a rozhodnutie, ktoré zrušuje rozhodnutie súdu nižšieho stupňa, d) právoplatným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť vo všetkých výrokoch.
26. Správny súd poukazuje na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/10/2014 zo dňa 28. 01. 2015, v ktorom bolo konštatované, že zásadnou právnou otázkou v danej veci nebolo to, či poskytnúť informácie zo súdnych registrov žiadateľovi, ale ktoré informácie je potrebné zo súdneho registra pred ich poskytnutím vylúčiť. Zdôraznil, že v tej súvislosti ide najmä o osobné údaje fyzických osôb, pretože meno a priezvisko, v spojení s adresou trvalého bydliska, resp. korešpondenčnou adresou, na ktorej účastník preberá súdne zásielky už tvorí osobný údaj, na základe ktorého možno fyzickú osobu identifikovať. V tomto rozhodnutí bol vyslovený právny názor, že informácie zo súdnych registrov sú informácie evidenčného charakteru a tieto informácie na povinná osoba evidované v informačnom systéme (súdny manažment), z ktorého jednoduchým postupom nie je informácie aj získať. Zadaním označenia navrhovateľa zlustruje register C, resp. Ro, všetky súdne konanie prebiehajúce na konkrétnom súde a takýto zoznam je možné z aplikácie vytlačiť. Aj v prípade, že zoznam nebude obsahovať úplné podrobnosti o odporcovi, bude pre žiadateľa aspoň informáciu, s
ktorou môže žiadateľ pracovať. Žiadosti o sprístupnenie informácií v právnom režime zákona č. 211/2000 Z. z. však nemôžu smerovať k získaniu osobných údajov fyzickej osoby (meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa pre doručovanie …) ani komunikácia medzi žiadateľom a povinnou osobou nemôže prebiehať s obsahom osobných údajov (obdobne aj právny názor vo veci Najvyššieho súdu SR vedenej pod sp. zn. 8Sži/3/2014 zo dňa 18. 02. 2016).
27. Z obsahu žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií je zrejmé, že žalobca ako oprávnená osoba žiadal o informácie, ktoré sú obsiahnuté v súdnych registroch povinnej osoby a nie o informácie zo súdnych spisov. Ním požadované informácie o poskytnutie prehľadného výpisu všetkých súdnych konaní (od roku 2006), v ktorých vystupuje označená fyzická osoba sú v súčasnosti prístupné u povinnej osoby v jej informačnom systéme súdneho manažmentu a tieto informácie možno získať jednoduchým spôsobom a to výstupom z počítačového programu po zadaní kľúčových parametrov vyhľadávania. Správny súd preto ako dôvodnú hodnotí námietku, že v prípade požadovaných informácií nejde o informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, ale o informácie evidenčného charakteru. Zároveň však správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj keď žalovaný (a aj správny orgán prvého stupňa) uvedenú skutočnosť vyhodnotili v rozpore s ust. § 11 ods. 1 písm. d/ informačného zákona a rozhodovacou praxou výkladu tejto právnej otázky, toto pochybenie administratívnych orgánov nezakladá vecnú nesprávnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré správny súd považuje za vecne správne a zodpovedajúce príslušným ustanoveniam vyššie označených ustanovení zákona.
28. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca v čase podania žiadosti o poskytnutie informácií už disponoval viacerými osobnými údajmi fyzickej osoby, vo vzťahu ku ktorej žiadal povinnú osobu o poskytnutie informácie a to minimálne v rozsahu meno, priezvisko a bydlisko tejto osoby. Správny orgán prvého stupňa a následne aj žalovaný sa tak museli vysporiadať s otázkou, či za tejto situácie je možné oprávnenej osobe poskytnúť údaje evidenčného charakteru v požadovanom rozsahu a či ich poskytnutím nedôjde zároveň k porušeniu zákona, resp. k porušeniu zákonom chránených záujmov dotknutej osoby. V tej súvislosti je potrebné poukázať najmä na ust. § 2 písm. b/ vyhlášky č. 482/2001 Z.z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí, podľa ktorého anonymizáciou je postup, ktorým sa vylúčia z rozhodnutia údaje, ktorých zverejnenie by mohlo ohroziť alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Uvedené ustanovenie tak reaguje okrem iného aj na vylúčenie zverejnenia osobných údajov účastníkov súdnych konaní pri zverejnení výsledku rozhodovacej činnosti súdu. Osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracovávané v informačnom systéme bráni sprístupniť aj ust. § 9 ods. 2 informačného zákona, s výnimkou predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby, resp. za podmienok ustanovených v zákone.
29. Vzhľadom na tieto skutočnosti, po ich podrobnom vyhodnotení, správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože poskytnutím informácií evidenčného charakteru - spisových značiek jednotlivých súdnych konaní, v ktorých vystupovala, resp. vystupuje dotknutá osoba (od roku 2006 ku dňu doručenia žiadosti správnemu orgánu prvého stupňa) by došlo k porušeniu § 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pretože takýmto postupom by bolo umožnené oprávnenej osobe zistiť jednotlivé spisové značky anonymizovaných rozhodnutí, do ktorých by vložením osobných údajov, ktorými už disponuje, jej boli sprístupnené rozhodnutia týkajúce sa dotknutej osoby v neanonymizovanej podobe, a teda by došlo takýmto postupom aj k obídeniu § 82a ods. 3 zákona o súdoch, ako aj príslušnej vyhlášky o zverejňovaní súdnych rozhodnutí, preto správny súd v zmysle ust. § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi ani žalovanému správnemu orgánu nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný správny orgán, u ktorého je možné výnimočne priznať právo na náhradu trov konania, si žiadne trovy konania pred správnym súdom neuplatnil.
31. Správny súd v preskúmavanej veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.