Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11P-8-2019.pdf
PDF · 90.62 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, mal. dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30 794 536, mal. dieťa rodičov: matky - J. P., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, G., právne zastúpená: JUDr. Mária Vevurková, advokátka so sídlom Štefánikova 269/24, Námestovo, a otca - M. I. P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. - A. XX, XXXXX, Y., A. P. G., za účasti Okresnej prokuratúry Námestovo, v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným dňa 29. 1. 2019 žiadala matka, aby jej súd udelil súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého syna. Návrh matka odôvodnila tým, že po dohode s otcom maloletého, po zhoršení vzájomných vzťahov, v roku 2009 sa odsťahovala aj s maloletým synom na Slovensko, maloletý V. mal vtedy tri roky. Otec mal. syna navštívil Slovensko len dvakrát, a to tesne po ich presťahovaní sa, odvtedy s maloletým synom nie je v žiadnom kontakte. Jej manželstvo s otcom maloletého V. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 18C/155/2011 zo dňa 29. 6. 2012, právoplatným dňa 12.10.2012. Dňa 15.6.2013 uzavrela nové manželstvo s T.. L. P. a prijala priezvisko P.. Z manželstva sa im narodili dve deti M. a E.. Rozdielnosť priezvisk negatívne pôsobí na psychiku syna V., ktorý sa cíti byť akoby z rodiny vylúčený. Medzi jej manželom a synom V. sú vytvorené silné citové väzby, manžel má vytvorený k synovi V. otcovský vzťah rovnako syn V. ho berie ako svojho otca. Maloletý syn si v niektorých situáciách žiada, aby bolo jeho priezvisko uvádzané „P.“. Mal. V. neovláda nemecký jazyk, po odsťahovaní sa odmietol rozprávať nemecky a otec maloletého syna zasa neovláda slovenský jazyk. Mal. V. navrhol sám, aby jeho priezvisko bolo zmenené. Otec maloletého je nemecký štátny občan a o syna nejaví žiaden záujem, okrem skutočnosti, že mu pravidelne posiela výživné v sume 70,- eur. Otec syna za posledných 10 rokov nekontaktoval, ani ho nenavštívil a z dôvodu absencie akéhokoľvek vzťahu, citového prepojenia ani mal. syn sa o svojho biologického otca nezaujíma a navonok prezentuje ako otca jej manžela. Je presvedčená, že pre mal. V. bude najvýhodnejšie, keď bude mať priezvisko ako všetci, ktorí tvoria jeho najbližšiu rodinu a spoločne budú používať rovnaké priezvisko.
2. Keďže otec maloletého je štátny občan A. P. G., súd skúmal právomoc a príslušnosť súdu na toto konanie.
3. Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností v zmysle čl. 8, súdy členského štátu
majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
4. Podľa čl. 17 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa uzavretého dňa 19. 10. 1996 v Haagu výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
5. Keďže v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 obvyklým pobytom mal. dieťaťa V. je Slovenská republika, v danej veci je daná právomoc slovenských justičných orgánov a rozhodným právom je slovenský právny poriadok.
6. Otec bol vypočutý dožiadaným súdom a vyjadril sa, že s návrhom nesúhlasí, mal. V. je jeho jediný syna a je jediný držiteľ rodu, záleží mu na tom, že syn bude nositeľom priezviska I.. Veľmi miluje svojho syna a priezvisko I. je jedinou spojovacou časťou, ktorú ešte má. Syna videl naposledy v roku 2011, následne sa skutočne intenzívne pokúšal vidieť svojho syna, čo sa mu však nepodarilo. Matka maloletého ignorovala všetky pokusy skontaktovať sa so synom, vďaka tomuto návrhu zistil adresu svojho syna, o synovi nemá žiadne informácie.
7. Dňa 13. 2. 2019 podľa § 13 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku vstúpil do konania prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo.
8. Kolízny opatrovník predložil súdu správu, v ktorej bolo uvedené, že matka býva v spoločnej domácnosti s manželom a maloletými synmi V., M. a E.. Vzťahy v rodine sa javia ako veľmi dobré. Mal. V. so svojim biologickým otcom nie je v kontakte a ako svojho otca vníma súčasného manžela matky. Navštevuje 6. ročník ZŠ G., má výborný prospech, navštevuje šachový, futbalový a florbalový krúžok. Zastávajú názor, že nie je v záujme mal. dieťaťa, ktorý má 12 rokov, aby sa mu zmenilo priezvisko, v súčasnej dobe nie je ojedinelý jav odlišnosť priezvisk matky a dieťaťa. Vzhľadom na zachovanie identity dieťaťa je vhodné, aby dieťa malo svoje rodné priezvisko aj naďalej. Dieťa vo veku 12 rokov má už svoju vlastnú identitu a súčasná zmena priezviska by bola veľký zásah do jeho identity počnúc administratívnou zemnou až po zásah do jeho vlastnej, osobnej identity.
9. Na pojednávaní dňa 6. 2. 2020 súd vypočul matku a mal. V., oboznámil výsluch otca, správu kolízneho opatrovníka, rodný list dieťaťa, rozvodový rozsudok, sobášny list.
10. Na pojednávaní matka zotrvala na písomnom návrhu, uviedla, že biologicky otec sa o syna v skutočnosti nezaujímal, neposielal mu ani darčeky, ani sa o syna nezaujímal. Okrem platenia výživného, ktoré platí vo výške 70,- eur mesačne si neplní svoje rodičovské povinnosti a nedomáha sa ani svojich práv.
11. Mal. syna V. vypovedal, že požiadal matku, aby iniciovala návrh na zmenu priezviska, pretože chce mať priezvisko, ktoré majú jeho súrodenci, bratranci a starí rodičia. Narodil sa v G., pamätá si iba črty tváre svojho biologického otca, s biologickým otcom v kontakte nie je. Kedy vedel rozprávať nemecky, ale potom ako sa presťahovali na Slovensko, po nemecky prestal komunikovať, nemecky stále niečomu rozumie. Keby sa mu otec ozval, nevie, či by sa s ním chcel stretnúť, uplynula už dlhá doba, nevie ako by reagoval.
12. Prokurátor a kolízna opatrovníčka na pojednávaní po vykonaní dokazovania navrhli návrh matky zamietnuť.
13. Podľa § 35 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej ZR) ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
14. Podľa § 40 ods.1 ZR deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4.
15. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších zmien a doplnení ( ďalej aj ako zákon o mene a priezvisku ) každý musí mať priezvisko.
16. Podľa § 4 ods. 2 zákona o mene a priezvisku štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.
17. Podľa § 6 ods. 1 zákona o mene a priezvisku zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 8 zákona o mene a priezvisku zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
19. Podľa § 11 ods. 3 zákona o mene a priezvisku žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
20. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj výber mena a priezviska dieťaťa, pričom zákon preferuje dohodu rodičov a v prípade, ak k dohode nedôjde rozhodne o tejto otázke súd, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona o mene a priezvisku každý musí mať priezvisko. Právna úprava neumožňuje nesúhlas otca so zmenou priezviska obísť tak, že súd rozhodne o zmene priezviska. Súd má iba kompetenciu nahradiť nesúhlas jedného z rodičov na podanie žiadosti na zmenu priezviska tak, že udelí súhlas druhému rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska. Zákon o mene a priezvisku presne špecifikuje v cit. ust. § 6 zákona o mene a priezvisku, za akých okolností je možné povoliť zmenu priezviska a v cit. ust. § 8, kedy sa zmena priezviska nepovolí.
21. Súd po vykonaní dokazovania zistil tento skutkový stav:Rodičia maloletého dieťaťa už nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Počas manželstva sa im narodil syn V., ktorý sa narodil v A. P. G.. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 18C/155/2011 zo dňa 29. 6. 2012, právoplatným dňa 12.10.2012 bolo jej manželstvo s biologickým otcom mal. V. rozvedené, maloletý syn jej bol zverený do osobnej starostlivosti a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 70,-€ mesačne, zároveň bolo upravené, že otec je oprávnený stretávať sa so synom neobmedzene, po predchádzajúcej dohody s matkou. Dňa 15.6.2013 uzavrela nové manželstvo s T.. L. P. a prijala priezvisko P.. Z manželstva s T.. L. P. sa narodili dve deti M. a E., ktorí majú rovnaké priezvisko ako ich rodičia. Mal. V. žije v spoločnej domácnosti s matkou, jej manželom a dvoma súrodencami M. a E., je žiakom základnej školy, s biologickým otcom nie je v kontakte. Otec mal. V. pravidelne prispieva na syna výživným vo výške 70 €, ktorá bola určená súdnym rozhodnutím. Mal. V. vyslovil vôľu zmeniť si svoje rodné priezvisko na priezvisko, ktoré používajú jeho súrodenci, matka a jej manžel, ktorého považuje za svojho otca.
22. Súd návrhu matky na nahradenie súhlasu otca k podaniu žiadosti na zmenu priezviska nevyhovel. Sú vychádzal z vyjadrenia otca, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasil, maloletý je nositeľom priezviska od svojho narodenia, ide o jeho rodné priezvisko, ktoré mu bolo určené na základe vôle obidvoch rodičov, nejde o hanlivé, urážlivé priezvisko, maloletý sa narodil v A. P. G., jeho biologický otec je štátnym občanom A. P. G., kde maloleté dieťaťa aj žilo do svojich troch rokov, maloletý do svojich troch rokov rozprával nemeckým jazykom a priezvisko, ktorého je nositeľom ho spája so svojim biologickým otcom a krajinou, v ktorej sa narodil. Súd poukazuje na skutočnosť, že rodičia dieťaťa sa dobrovoľne rozhodli na priezvisku podľa priezviska otca, rovnako matka maloletého pri uzatváraní manželstva s otcom maloletého dieťaťa toto priezvisko prijala, priezvisko zmenila uzatvorením nového manželstvo, kedy prijala priezvisko svojho manžela. Otec sa jednoznačne vyjadril, že trvá na priezvisku, ktoré
maloletý používa od svojho narodenia, maloletého syna má rád, má oň záujem, aj keď s ním nie je v kontakte, je jeho jediným synom a spoločné priezvisko, je jediné spojivo, čo ich so synom spája. Súd dal za pravdu matke, že otec dlhodobo neparticipuje na výchove mal. syna, so synom sa nestretáva a ani sa na syna neinformuje. Zároveň súd zistil, že aj keď sa otec so synom nestretával, vyživovaciu povinnosť voči synovi si plnil, z čoho možno vyvodiť záver, že starostlivosť o syna mu nebola úplne ľahostajná. Otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť a budovanie si vzťahu medzi otcom a dieťaťom je vždy v tom najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Zároveň je namieste uviesť, že svoje priezvisko maloletý používa od svojho narodenia, je to jeho rodné priezvisko, ktoré používa už 13 rokov, pričom nositeľkou tohto priezviska bola aj jeho matka a jediným dôvodom, pre ktorý priezvisko zmenila, bolo uzavretie nového manželstva. Nepresvedčivo tak vyznieva argument navrhovateľa, že maloletý nie so svojim priezviskom stotožnený. Mal. V. nie je vo veku, kedy by rozdielnosť priezvisk mohla viesť k jeho problémom v sociálnej interakcii. Maloletý je natoľko rozumovo vyspelý, že plne chápe dôvody, pre ktoré má iné priezvisko ako ostaní členovia jeho najbližšej rodiny a aj jeho výsluchom súd zistil, že je s touto skutočnosťou uzrozumený. Tiež nebolo zistené, že by skutočnosť, že má rozdielne priezvisko ako matka a jeho súrodenci sa nejakým negatívnym spôsobom prejavila, alebo prejavovala v jeho bežnom živote a spôsobovala mu nejaké komplikácie. Nesúhlas druhého rodiča môže súd nahradiť len výnimočne, musí mať za preukázané, že pre takéto nahradenie súhlasu existujú dôležité dôvody napr. že rodič, ktorého priezvisko dieťa nosí si neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem, stratil k nemu citový vzťah alebo ak nie je z iného vážneho dôvodu v záujme ďalšej výchovy dieťaťa udržovať a prehlbovať pocit spolupatričnosti k tomuto rodičovi. Takéto okolnosti hodné osobitného zreteľa súd v tomto prípade nezistil, pričom rozhodnutie o zmene priezviska je jedným z množstva rodičovských práv a nie je možné nesúhlas rodiča so zmenou priezviska obísť a nahradiť ho autoritatívnym rozhodnutím súdu, a to ani v prípade, ak si rodič iba čiastočne plní rodičovské práva a povinnosti.
23. Vykonaným dokazovaním súd nezistil žiadne vážene dôvody na to, aby súhlas otca na podanie žiadosti na príslušný orgán o zmenu priezviska maloletého nahradil svojím rozhodnutím, preto návrh zamietol.
24. Podľa § 52 Civilného mimosporového žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastníci konania náhradu trov konania ani nežiadali
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom podpísaného súdu.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.