Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-97-2019.pdf
PDF · 147.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-13P/97/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíši vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, ako opatrovníkom, dieťa matky: X. E., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX a otca B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, H., o úpravu styku otca s mal. dieťaťom, takto
rozhodol:
I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 175,- Eur, vždy do 10- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.11.2019.
II. Zročné výživné od 01.11.2019 do 05.02.2020 na maloleté dieťa vo výške 220,- Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- Eur, vždy do 10-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom sa stane toto rozhodnutie právoplatné s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu.
III. Otec je o p r á v n e n ý stretávať s maloletým dieťaťom každý týždeň v roku v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska matky, bez jej prítomnosti. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie riadne pripraviť a otcovi v stanovený čas riadne odovzdať.
IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/40/2012-115 zo dňa 27.02.2013 v časti styku a v časti určenia výživného.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom sa otec mal. B., nar. X. X. XXXX ( t. č. vo veku 8 a pol roka) domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 7P/40/2012-115 zo dňa 27.2.2013 v časti styku s mal. z pôvodnej úpravy (otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v mesiaci v stredu od 15.00 do 17.00 v mieste bydliska matky za jej prítomnosti) tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu v mesiaci od 14.00 do 17.00 bez prítomnosti matky v mieste bydliska otca. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako otec nemá umožnené tráviť s mal. toľko času, koľko by chcel a venovať sa mu.
2. Písomným podaním zo dňa 10.10.2019 (na č.l. 20 spisu) matka navrhla, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 7P/40/2012-115 zo dňa 27.2.2013 vo výroku o výživnom tak, že zvýši výživné na mal. zo sumy 120 Eur na sumu 250 Eur od 1. 11. 2020 a vo výroku o styku otca s mal. tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s mal. každú párnu nedeľu v mesiaci od 14.00 do 17.00 v mieste bydliska matky, ale bez jej prítomnosti. K otázke styku uviedla, že otec sa v mieste jeho trvalého pobytu nezdržuje, jedná sa o starý dom, kde podmienky na realizáciu styku splnené nie sú. Otec sa
reálne zdržuje väčšinu času vo Veľkom Krtíši, kde býva. Matka pritom nikdy otcovi nebránila styku s mal. aj mimo doteraz stanovených hodín a prítomná pri styku tak isto nebola. Pokiaľ sa jedná o návrh na zvýšenie výživného uviedla, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k mal. uplynulo 6 a pol roka, mal. navštevuje druhý ročník ZŠ v Želovciach, je často chorý, navyše trpí atopickým ekzémom. Ona si z dôvodu starostlivosti o dieťa nevie nájsť prácu, poberá sociálne dávky a prídavok na dieťa v celkovej sume 134,74 Eur. S výchovou a aj finančne jej pomáha matka.
3. Otec vo vyjadrení k podaniu matky uviedol že s matkou navrhnutou úpravou styku nesúhlasí nakoľko v nedeľu doma nebýva (predáva na trhoch a jarmokoch svoje vlastné výrobky), celý pracovný týždeň však áno. Maloletý má k nemu dobrý vzťah, on by ho chcel zobrať na výlety, k starým rodičom a podobne, čo mu doteraz umožnené nebolo. Nesúhlasil ani s matkou navrhovaným zvýšením výživného, a to s odôvodnením, že jeho mesačný príjem predstavuje 500 Eur, má výdavky na elektrinu, plyn a vodu v sume cca 150 Eur a aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi B., C.. XX.X.XXXX. V súčasnej zlej ekonomickej situácii musel zrušiť svoje živnostenské oprávnenie a pracuje už len ako slobodný umelec na DIČ. Matka sa môže zamestnať, býva so svojou matkou, ktorá by jej mohla pomôcť so starostlivosťou o maloletého a aj otec je schopný pomôcť so starostlivosťou o mal., napr. keď je chorý.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 31.1.2020 a na 5.2.2020. 5. Na pojednávaní dňa 31.1.2020 otec uviedol, že si tento návrh podal z toho dôvodu, aby sa mohol stretávať s maloletým aj mimo domu matky. Maloletý bol zatiaľ v mieste jeho bydliska len 2 x, a to na jeho návrh bez matky. On chce k otcovi chodievať, matka tomu bráni. Napríklad, keď chodil do 1. ročníka základnej školy, tak ho otec každý druhý týždeň vozil autom do školy a s tým nebol vôbec žiadny problém. Keď bolo treba ísť k doktorovi, išiel tak isto. Nevidel preto dôvod, aby sa styk realizoval za prítomnosti matky alebo aby sa realizoval len v mieste jej bydliska. Svoj návrh, aby sa styk realizoval v jeho mieste bydliska, myslel takým spôsobom, že aby sa nerealizoval v mieste bydliska matky, aby teda bolo na jeho rozhodnutí, kde bude styk s maloletým realizovať. Pokiaľ sa jedná o otázku vyživovacej povinnosti uviedol, že nemá ani maturitu a pribudla mu aj vyživovacia povinnosť k druhému dieťaťu. Prestal platiť odvody do Sociálnej poisťovne, zrušil živnosť, aby nemusel riešiť registračnú pokladňu a nakoľko je umelcom a vytváram vlastné výrobky, tieto môže predávať aj bez živnosti a to na DIČ, čo aj robí. Predáva veci na jarmokoch a pod. a v tejto súvislosti mu návrh matky nevyhovuje z toho pohľadu, že sa v nedeľu a cez víkendy doma nezdržiava.
6. Matka na uvedenom pojednávaní uviedla, že pokiaľ sa jedná o úpravu styku, tak streda už aj dnes narušuje harmonogram dieťaťa, nakoľko v čase, keď súd rozhodoval naposledy o styku, dieťa ešte nebolo školopovinné. Dnes dieťa školopovinné je, táto streda nie je vhodná, preto matka navrhla stretávanie otca s maloletým dieťaťom v nedeľu. Vyzerá to tak, že otec uprednostňuje aktivity súkromnej povahy pred stretávaním sa so synom. Matka teda navrhuje, aby sa otec stretával s maloletým každú párnu nedeľu v mieste je bydliska nakoľko matka nemá dôveru k otcovi a tak isto maloletý s ním nechce byť mimo domu. Pokiaľ sa jedná o otázku vyživovacej povinnosti o tejto bolo rozhodnuté naposledy pred 6,5 rokmi a je úplne zrejmé, že potreby maloletého dieťaťa sa za tento čas zvýšili. Príjmy otca z jarmokov sú vyššie, ako on uvádzal (500 Eur netto - poznámka súdu), a to rádovo o 100,- až 200,- Eur v čistom. Pokiaľ navyše otec uvádzal, že nosí maloletému oblečenie, je pravda, že doniesol oblečenie, ale bolo to tak raz, dvakrát do roka, viac nie.
7. Na predmetnom pojednávaní zároveň obaja rodičia maloletého uviedli, že sa vedia na styku dohodnúť v tom rozsahu, že by sa tento realizoval v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod., a to bez prítomnosti matky. Nevedia sa však dohodnúť na tom, či by sa otec stretával s maloletým dieťaťom každú stredu, alebo len každú druhú stredu a či by to bolo v mieste bydliska matky, alebo aj na inom mieste. Zároveň uviedli, že pokiaľ sa jedná o výdavky na záľubu maloletého v maľovaní, vedia sa dohodnúť na tom, že výdavky na to sú zhruba 20,- Eur mesačne.
8. Otec sa na pojednávaní dňa 5.2.2020 bez ospravedlnenia nezúčastnil. S poukazom na §§ 30 a 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) v zmysle ktorých po začatí konania postupuje súd tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá, a to aj vtedy, ak sú účastníci nečinní, súd vec na predmetnom pojednávaní prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti otca mal. dieťaťa.
9. Matka na pojednávaní dňa 5.2.2020 uviedla, že z výsluchu maloletého vyplynulo, že sa chce s otcom stretávať, avšak doma. Vyhovuje mu ten režim, ako je dnes nastavený. Navyše sa otec od augusta do októbra minulého roku vlastne s maloletým nestýkal. Z hľadiska školských povinnosti maloletého by bolo vhodné, aby sa otec s ním stretával v nedeľu, tak ako pôvodne navrhovala. K otázke vyživovacej povinnosti uviedla, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa zmenili pomery maloletého dieťaťa, ktoré je teda momentálne už školopovinné, zvýšili sa jeho výdavky. Matka nemá také možnosti dosahovať príjem, ako otec dieťaťa. Zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o toto dieťa, preto navrhla, aby súd zaviazal otca prispievať zvýšením výživným na maloletého v kompromisnej sume 200 Eur mesačne.
10. Kolízny opatrovník na predmetnom pojednávaní uviedol, že je úplne zrejmé, že potreby maloletého dieťaťa sa od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti zmenili, zvýšili. Zároveň je treba povedať, že styk a výživné v tomto prípade úzko súvisia kvôli tomu, že otec má taký zdroj príjmov, aký má. Potrebuje tie výrobky predávať, predáva ich najmä cez víkendy. Čiže je na mieste, aby sa stretával s dieťaťom od stredy od 14.00 hod. do 18.00 hod., a to každý týždeň. Pokiaľ sa jedná o otázku vyživovacej povinnosti keďže sa potreby maloletého zvýšili je jasné, že je teda dôvod zvyšovať výživné. Priklonil by sa k sume 200,- Eur.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a maloletého, mesačnou štatistikou o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac december 2019, mzdovou kalkulačkou, rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/40/2012-115 zo dňa 27.02.2013 a č. k. 7P/40/2012-57 zo dňa 15.8.2012, odpoveďou na lustráciu v registri obyvateľov na č. l. 8, správou z prešetrenia pomerov na č. l. 34, odpoveďou Sociálnej poisťovne na č. l. 43, odpoveďou ÚPSVaR Veľký Krtíš na č.l. 56 spisu, žiackou knižkou maloletého a zo spisu sp. zn. 7P/40/2012 zápisnicou zo dňa 01.08.2012, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
12. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. B. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/40/2012-115 zo dňa 27.02.2013 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/40/2012-57 zo dňa 15.8.2012, ktorým súd mal. zveril do osobnej starostlivosti matky a následne schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej je otec povinný prispievať na výživu mal. výživným v sume 120 Eur mesačne od 8.6.2011, nedoplatok na výživnom sa zaväzuje uhradiť do 31.3.2013 a je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v mesiaci v stredu od 15.00 do 17.00 v mieste bydliska matky za jej prítomnosti. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletý (v tom čase vo veku 1 rok) sa nachádza v celodennej osobnej starostlivosti matky, má atopický ekzém a inak dobrý zdravotný stav, je plienkovaný a vzhľadom na uvedený atopický ekzém má zvýšené výdavky na hygienu a špecializované prípravky s tým súvisiace (krémy, masti a i). Matka z dôvodu zabezpečovania osobnej starostlivosti o mal. poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu v sume 216,5 Eur. Otec je živnostníkom s príjmom cca 350 Eur netto. Okrem maloletého žiaden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemá.
13. Matka pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že pokiaľ sa jedná o jej príjem, tak dostáva z ÚPSVaR sumu 134,74 Eur, ktorá je tvorená prídavkami na maloletého a dávkou v hmotnej núdzi. Je nezamestnaná, čo súvisí s tým, že ju na viacerých pohovoroch odmietli, keď sa jej pýtali, že či má maloleté dieťa a ona povedala áno. Ďalej to súvisí s tým, že sa musí starať o maloletého, ktorého o 7,30 hod. vozí do školy a následne v škole buď končí o 11,10 hod. alebo o 12,00 hod. podľa toho, aký dlhý školský deň má. V škole existuje školská družina do tretieho ročníka. On tam však chodiť nechce, nakoľko sú tam dve problémové deti. Jej matka síce býva s ňou a s mal. v spoločnej domácnosti, ale stará sa ešte o svoju 90 ročnú matku, čiže táto nemôže zabezpečiť starostlivosť o maloletého a matka nechce, aby maloletý chodil autobusom. Nepovažuje to ja za bezpečné vzhľadom na jeho vek 8 rokov. Matka nie je evidovaná na úrade práce. Dobrovoľne odišla z tejto evidencie, a to kvôli tomu, že ju chceli dávať na rôzne kurzy. Toto by však nestíhala práve kvôli maloletému. Momentálne musí odpracovať štyri dni v mesiaci pre obec. Tieto štyri dni sú také, že pracuje od 08.00 hod. do 16.00 hod.. Vlastní polovicu domu po smrti jej otca, motorové vozidlo, ktorým vozí maloletého do školy, je vozidlo jej matky. Pokiaľ sa jedná o výdavky na maloletého, tieto sú na stravu okolo 80,- Eur, v škole sa platí 35,- Eur polročne na ZRPŠ, triedny fond, pomôcky, školské potreby a zošity. Okolo 60,- Eur stojí jeho cesta do školy, nakoľko matka, keďže ho vozí autom, musí absolvovať štyri cesty denne, teda okolo 20 km. Maloletý býva často chorý, zhruba každé dva týždne musia absolvovať cestu k všeobecnému lekárovi do Neniniec a zakúpiť lieky, dokopy to môže byť za mesiac takých 25,- Eur. Od narodenia trpí aj atopickým ekzémom na čo sú
výdavky asi 50,- Eur na tri mesiace a matka mu kupuje aj vitamíny za takých 10,- až 15,- Eur mesačne. Ďalej sú tu výdavky na obuv asi 45,- Eur na tri mesiace, oblečenie asi 100,- Eur na tri mesiace a maloletý síce nenavštevuje nejaké krúžky alebo pod. ale má veľkú záľubu v maľovaní a tvorení, na čo sú výdavky na výkresy, farebné papiere, pastelky, plastelínu a pod. K výdavkom maloletého patria aj výdavky na pitnú vodu, 24,- Eur na mesiac. Pokiaľ sa jedná o výdavky spojené s bývaním, tak elektrika v tom dome stojí 53,- Eur mesačne, plyn 14,- Eur, internet 12,- Eur, televízia 14,50 Eur, drevo 800,- Eur ročne, pitná voda 12,- Eur s tým, že na týchto položkách sa podieľa matka spolu so svojou matkou v polovici, okrem internetu a televízie, ktorú uhrádza len matka. Pokiaľ sa jedná o jej zdravotný stav, mala problémy so srdcom a to nízky tlak, vysoký tep. Bola na holteri, ale v tom čase jej nič nebolo zistené. Má aj oslabenú imunitu, pravidelne však lieky neužíva, nebola jej priznaná ani čiastočná invalidita. Pokiaľ sa jedná o jej najvyššie dosiahnuté vzdelanie, má skončené gymnázium s maturitou. Pokiaľ sa jedná o jej osobné výdavky, tak na oblečenie a hygienu minie 50,- až 60,- Eur, na stravu zhruba to, čo na mal., čo je zhruba 80,- Eur, mobilný telefón zhruba 10,- Eur mesačne. Ďalej uviedla, že nie je pravda, že by bránila otcovi v nejakom styku s maloletým alebo tento nejako obmedzovala, hoci na základe súdneho rozhodnutia bol upravený styk len každú druhú stredu. Ona umožňovala styk otca aj každú stredu, dokonca aj dlhšie ako bolo stanovené v súdnom rozhodnutí.
14. V priebehu pojednávania dňa 5.2.2020 matka uviedla, že by chcela poopraviť alebo doplniť svoje doterajšie vyjadrenia s tým, že pokiaľ uvádzala, že má výdavky na stravu zhruba 80,- Eur, tak stravu v prevažnej väčšine hradí jej matka. Je možné, že výdavky na hygienu a oblečenie mierne nadhodnotila. Tak isto matke jej stará matka dáva mesačne sumu približne 100,- Eur, nakoľko ju matka chodí aj so svojou matkou opatrovať. Zvykne pravidelne predávať aj detské oblečenie, ktoré malý nezničí, čo je tak okolo sumy 50,- Eur mesačne a venuje sa aj výrobe nábytku, z čoho má zhruba 15,- Eur mesačne. Ďalej uviedla, že pokiaľ na minulom pojednávaní uvádzala, že výdavky na školu (ZRPŠ a ostatné) sú polročne len 35,- Eur, tento údaj nie je správny. O tom predložila k nahliadnutiu žiacku knižku maloletého. Z predmetného dôkazu vyplýva, že súbor pracovných zošitov, celoškolské ZRPŠ, poistné, fotky, divadlo, triedny fond a na matematický klokan polročne vyjde približne 70,- Eur.
15. Otec pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že čo sa týka styku s maloletým dieťaťom, nebol by problém maloletého brať aj zo školy. Tak isto by nebol problém spraviť si s ním úlohy a nachystať sa s ním na ďalší deň v škole. Rovnako pokiaľ sa jedná o štandardné pracovné dni by otcovi bolo jedno, kedy by sa stretával s maloletým dieťaťom, okrem piatku a potom nemôže ani sobotu, nedeľu kvôli tomu, že chodí na tie akcie, ktoré sa dejú v tomto čase. Maloletý nepozná prostredie kde otec žije a ani jeho manželku, a to z dôvodu, že styk sa realizoval doteraz v domácnosti matky. Mal. ale pozná prostredie o dva byty vyššie, kde žijú rodičia otca, pozná tak isto prostredie v H.. Mal. viac krát otcovi povedal, že by chcel ísť k nemu. Pokiaľ sa jedná o príjmy otca, tak má v čistom príjem okolo 500,- Eur mesačne s tým, že funguje to asi tak, že vyrába predmety pre deti, ktoré následne predáva. Žiadne iné príjmy nemá. Väčšinu výrobkov, ktoré vyrobí, predáva za sumu od 2,- do 16,- Eur, hoci je pravda, že sú výrobky aj za 20,- a 30,- alebo niekedy aj za 50,- Eur, tie sa predávajú minimálne. Je pravdou, že robí občas aj nejaké pozadia pre Maňa foto s tým, že je to jedno alebo dve pozadia do roka, za jedno také okolo sumy 80,- Eur, avšak toto už zahrnul do tých príjmov, o ktorých hovoril skôr. Pokiaľ sa jedná o to, že ako predáva tie svoje výrobky, vydáva o tom ako doklad len paragón a aj ten len na vyžiadanie. Vlastní rodinný dom v H., ktorý nie je založený, nie je vlastníkom iného majetku. Žije so svojou manželkou, ktorá poberá rodičovský príspevok a prídavky na dve deti s tým, že jedno dieťa je teda aj jeho dieťaťom, druhé dieťa má ona z predchádzajúceho vzťahu. To druhé dieťa sa volá A., ktorý je ešte stále formálne zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ale je tu vedené konanie o zmenu. Jeho otec už nemôže zabezpečovať oňho starostlivosť a momentálne prispieva na jeho výživu sumou 50,- Eur. Otec žije v štvorizbovom byte vo Veľkom Krtíši, je to byt, ktorý patrí jeho manželke. Tam na žiadne náklady s týmto bývaním neprispieva. Dom v H., ktorého je vlastníkom, ten využíva ako dielňu, je tam päť dní do týždňa. Chodí tam ako keby do roboty, že ráno o 8.00 tam príde, potom tam pracuje a večer o 18.00 odíde. Niekedy tam ide aj s rodinou na víkend. Tam sú náklady na bývanie asi 150,- Eur mesačne. Zahŕňa to plyn, elektriku. Pokiaľ sa jedná o jeho osobné výdavky, tak na stravu a nejaké doplnky výživy, vitamíny a pod. minie asi 150,- Eur, nakoľko nejedáva vôbec pečivo, múku a pod. Na manželku a na mal. B. dáva zhruba 200,- Eur mesačne. Výživné maloletému B. platí 120,- Eur mesačne a plus zvykne doniesť ešte nejaké veci na oblečenie. Ďalej má výdavky na mobilný telefón zhruba 9,- Eur mesačne, na hygienu nejaké výdavky nemá, na oblečenie má len minimálne výdavky, väčšinou oblečenie dostáva. Pokiaľ sa jedná o výdavky na benzín tieto má, avšak to už zahrnul, keď uviedol, že má čistý príjem 500,- Eur - toto už odpočítal od hrubého príjmu. Motorové vozidlo, ktoré užíva, patrí jeho rodičom. Jeho najvyššie
vzdelanie je stredoškolské bez maturity, ukončil stredné odborné učilište banícke s výučným listom ako strojník vrtných súprav. Je problém s uplatnením v tomto okrese odkedy bola zavretá baňa a pokiaľ sa jedná o uplatnenie inde, tak nad týmto otec neuvažoval, lebo by nemohol realizovať svoj styk so synom a bola by to práca na niekoľko mesiacov v kuse.
16. Následne otec uviedol, že by chcel upresniť niektoré svoje vyjadrenia ohľadne tých nákladov na bývanie alebo na dom v H., tak tieto sú zrejme skôr okolo sumy 100,- Eur a pokiaľ sa jedná o tú sumu, ktorou prispieva na výživu svojho maloletého syna B. a na svoju manželku, je to asi skôr suma okolo 100,- až 120,- Eur. Pokiaľ sa jedná o výdavky na maloletého, tieto nespochybňuje okrem výdavkov na oblečenie. Mal. nosí dosť veľa nosených vecí a aj otec mu doniesol často veci na oblečenie. Rovnako sa mu zdajú byť prehnané aj výdavky na stravu nakoľko on neje zeleninu ani ovocie.
17. Z výsluchu maloletého vyplynulo, že svojho otca dávno nevidel. Chce sa s ním stretávať, avšak len doma. S otcom by sa rád stretával cez víkend, lebo cez týždeň má veľa povinností. S učením mu pomáha mamina, má rád najmä maľovanie, nejakú tvorivú činnosť. Tak isto má veľmi rád prechádzky so psom, ktorý už zomrel s tým, že mu bolo sľúbené, že by mohol mať nejakého nového psíka. Keby bol nový psík, súhlasil by s prechádzkami a aj do lesa, na pole a pod. aj s otcom. Ak by nemusel ísť autom. Keď ho otec brával minulý rok do školy bolo to úplne v pohode, v poriadku. Súhlasil by aj tento rok, pokiaľ by ho teda autom brával do školy alebo zo školy. Jeho stará matka trávi čas v záhrade, alebo doma, alebo sa stará o svoju matku. Matka robí nábytok, tento maľuje a predáva cez internet. Vytvára tiež z rýchlo schnucej plastelíny jedlo a toto predáva.
18. Odpoveďou Sociálnej poisťovne na č. l. 43, odpoveďou ÚPSVaR Veľký Krtíš na č.l. 56 spisu a mesačnou štatistikou o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac december 2019 súd zistil, že matka nie je prihlásená v registri Sociálnej poisťovne na poistenie ako zamestnanec, SZČO ani ako dobrovoľne poistená osoba, nie je poberateľkou dávok sociálneho poistenia, poberá dávku v hmotnej núdzi 110,40 Eur a prídavok na dieťa v sume 24,34 Eur, a v evidencii uchádzačov o zamestnanie bola naposledy vedená od 9.6.2017 do 31.8.2018. Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Veľký Krtíš za mesiac december 2019 predstavovala 6,4 %.
19. Z odpovede na lustráciu v registri obyvateľov na č. l. 8 a zo správy z prešetrenia pomerov na č. l. 34 spisu vyplynulo, že otec má okrem vyživovacej povinnosti k mal. B. aj vyživovaciu povinnosť k mal. B., C.. XX. X. XXXX a že dom v H., ktorý vlastní, je moderne zrekonštruovaný a pozostáva z troch obytných miestností, kuchyne, kúpeľne, chodby a toalety.
20. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „ZR“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701> sa použijú primerane.
21. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 ZR).
22. Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
23. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ust. § 25 ods. 2 ZR).
24. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (ust. § 75 ods. 1 ZR).
26. Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
27. Ako už bolo uvedené vyššie, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Máriovi bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/40/2012-57 zo dňa 15.8.2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/40/2012-115 zo dňa 27.02.2013 v čase, keď maloletý (vo veku 1 rok) sa nachádzal v celodennej osobnej starostlivosti matky, bol plienkovaný, nenavštevoval školské a ani predškolské zariadenie a nemal ani žiadne osobitné záujmy, či záľuby. Jeho zdravotný stav až na atopický ekzém bol dobrý. Matka z dôvodu zabezpečovania osobnej starostlivosti o mal. poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu v sume 216,5 Eur a z dôvodu, že celodenne starostlivosť o maloletého zabezpečovala, nebolo v jej možnostiach a schopnostiach (najmä z časového hľadiska) vyšší príjem dosahovať. Otec bol živnostníkom s príjmom cca 350 Eur netto a okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemal. V súčasnosti je maloletý vo veku 8 a pol roka, navštevuje druhý ročník základnej školy mimo miesta svojho bydliska, došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a má aj svoje záľuby, s ktorými sú spojené určité výdavky. Matka už t.č. nezabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletého z dôvodu, že tento je žiakom základnej školy, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a prídavku na dieťa. Otec už v súčasnosti nie je živnostníkom, došlo však k nárastu jeho príjmu a pribudla mu aj vyživovacia povinnosť. Vzhľadom k uvedenému možno konštatovať, že tak u maloletého dieťa, ako aj u jeho rodičov došlo k zmene pomerov, ktorá jednoznačne odôvodňuje zmenu rozhodnutia, ktorým bola pred skoro siedmimi rokmi určovaná vyživovacia povinnosť otca k maloletému a upravovaný styk s maloletým.
28. Ako už vyplýva z vyššie uvedeného, najpodstatnejšia zmena pomerov nastala u maloletého, ktorý je podstatne starší ( o 7 rokov) s čim súvisí výšenie jeho potrieb a tým aj výdavkov na oblečenie a stravovanie, nakoľko je všeobecne známou skutočnosťou, že práve obdobie, v ktorom sa maloletý práve nachádza, je sprevádzané intenzívnym fyzickým rastom. Ďalej je zrejmé, že pokiaľ maloletý vo veku 1 rok nenavštevoval žiadne školské a ani predškolské zariadenie a nemal ani žiadne osobitné záujmy, v súčasnosti v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, u maloletého vznikajú nové výdavky, a to v súvislosti s návštevou školy, na cestu do nej a späť a tiež v súvislosti s jeho záľubou v tvorivej činnosti. Zároveň v porovnaní s predchádzajúcim obdobím vzrástli i náklady na zdravotnú starostlivosť o maloletého, keď tento na rozdiel od poslednej úpravy býva často chorý. Výšku odvodnených výdavkov maloletého súd určil na sumu okolo 285 Eur mesačne nasledovne: strava 80 Eur, výdavky na školu (ZRPŠ, triedny fond, pomôcky, školské potreby a zošity) 70 Eur polročne (t. j. cca 12 Eur mesačne), cesta do školy 60,- Eur, lieky mimo liekov na atopický ekzém + cesta k lekárovi tam a späť 25 Eur, krémy a masti na atopický ekzém 50,- Eur za tri mesiace (t j- 16,67 Eur mesačne), vitamíny 15 Eur mesačne, obuv 45,- Eur na tri mesiace (15 Eur mesačne), oblečenie 100,- Eur na tri mesiace (33,33 Eur mesačne), náklady na tvorivú činnosť maloletého (výkresy, farebné papiere, pastelky, plastelína a pod) 20 Eur a výdavky na pitnú vodu, 24,- Eur na mesiac. Otec pritom vyššie uvedené výdavky na maloletého nespochybnil, s výnimkou výdavkov na stravu a na oblečenie a na výške nákladov na tvorivú činnosť maloletého sa s matkou vyslovene dohodol. Pokiaľ sa potom jedná o výšku odôvodnených výdavkov na stravu, súd mal za to, že suma 80 Eur je primeraná potrebám maloletého, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý sa v škole nestravuje, a teda je mu potrebné zabezpečovať raňajky, desiatu, obed, olovrant aj večeru, uvedená suma po prepočítaní na deň zodpovedá nákladom 2,66 Eur na stravu denne a
napokon aj sám otec prezentoval svoje výdavky na stravu na 150 Eur mesačne. Ak by pritom aj súd akceptoval, že otcove výdavky na stravu sú vyššie z dôvodu, že je dospelou osobu a má špecifický jedálny lístok (nejedáva produkty z múky), musel by sumu 80 Eur, ktorá tvorí len o čosi viac ako polovicu zo sumy 150 Eur považovať za primeranú aj s odôvodnením, že maloletý je v období intenzívneho rastu a dostatok kvalitnej stravy potrebuje. Pokiaľ sa jedná o výdavky na oblečenie maloletého, ktoré matka uviedla, že sú v sume 100 Eur za tri mesiace (t.j. 33,33 Eur mesačne), tieto súd považoval za primerané s ohľadom na skutočnosť, že maloletému dozaista je potrebné sezónne oblečenie nakupovať, je tiež potrebné zohľadňovať potrebu výmeny oblečenia z dôvodu rastu a suma cca 33,33 Eur na mesiac na ošatenie týmto skutočnostiam zodpovedá.
29. Pokiaľ sa jedná o pomery rodičov maloletého dieťaťa, tu súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 62 ods. 2 ZR („Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.“) pri určovaní vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak z majetkových pomerov rodičov ako aj z ich schopností a možností, teda z toho , čo je objektívne možné, aby zarobili s ohľadom na ich vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018).
30. Pokiaľ sa jedná o schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka je t. č. nezamestnaná, dostáva z ÚPSVaR sumu 134,74 Eur, ktorá je tvorená prídavkami na maloletého a dávkou v hmotnej núdzi. Okrem toho predáva detské oblečenie, ktoré mal. nezničí, čo je tak okolo sumy 50,- Eur mesačne venuje sa aj výrobe nábytku, z čoho má zhruba 15,- Eur mesačne a za opatrovanie starej matky dostáva sumu 100 Eur mesačne. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v jednej domácnosti žije so svojou matkou, ktorá sa stará ešte aj o svoju matku, že v evidencii uchádzačov o zamestnanie bola naposledy vedená od 9.6.2017 do 31.8.2018, že v tejto evidencii nie je v súčasnosti vedená preto, že ju posielali na rôzne kurzy na čo ona nemala čas kvôli starostlivosti o maloletého a že na to, aby naďalej dávku v hmotnej núdzi mohla poberať, musí mesačne odpracovať pre obec 4 dni, kedy pracuje od 8.00 hod do 16.00 hod vrátane obedňajšej prestávky. V čase, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. naposledy, matka celodenne starostlivosť o maloletého zabezpečovala, a nebolo v jej možnostiach a schopnostiach (najmä z časového hľadiska) vyšší príjem ako príjem z rodičovského o príspevku a z prídavku na dieťa dosahovať. Podľa názoru súdu však v súčasnosti je v schopnostiach a možnostiach matky riadne sa zamestnať a dosahovať príjem aspoň na úrovni minimálne mzdy v hospodárstve SR ( podľa § 1 písm. a/ nariadenia vlády SR č. 324/2019 Z. z. je táto suma na rok 2020 stanovená na sumu na sumu 580 Eur brutto, čo podľa mzdovej kalkulačky predstavuje približne 499 Eur netto), za predpokladu, že by obmedzila svoju činnosť pri opatrovaní svojej starej matky a s výrobou a maľovaním nábytku, prípadne dosahovať príjem aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy v prípade, ak by sa opatrovaniu svojej starej matky, maľovaniu nábytku a predaju vecí cez internet naďalej venovala. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že maloletý minimálne celé doobedie strávi v školskom zariadení, že je možnosť, aby chodil aj do školskej družiny a nakoľko matka aj v súčasnosti odpracuje 4 dni do mesiaca od 8.00 do 16.00 hod., je zrejmé, že starostlivosť o maloletého by zvládla aj v prípade, ak by takto pracovala častejšie. Súd pritom považuje za potrebné uviesť, že nepovažuje za dôveryhodné tvrdenie matky, že maloletý nemôže chodiť do družiny kvôli tomu, že sa tam nachádzajú dve „zlé“ deti, keď uvedený dôvod by potom musel znamenať buď to, že do tejto školskej družiny nechodia ani iné deti okrem uvedených dvoch „zlých“, prípadne by mal smerovať k vylúčeniu uvedených detí zo školskej družiny. Zároveň, ak by aj maloletý skutočne do školskej družiny chodievať nemohol, súd je presvedčený o tom, že pokiaľ si vie matka zabezpečiť vyzdvihnutie maloletého zo školy a starostlivosť o neho v tie 4 dni, ktoré celé odpracuje, zvládla by túto situáciu vyriešiť aj v prípade, ak by si našla zamestnanie, čo i len na čiastočný pracovný úväzok. Matka je pritom stredoškolsky vzdelanou osobou s maturitou, nemá výraznejšie zdravotné obmedzenia a súčasná evidované miera nezamestnanosti v Okrese Veľký Krtíš je na historickým minimách (6,4 %). Podľa názoru súdu tak matka nevyužíva všetky možnosti, ktoré má k dispozícii na to, aby si zamestnanie našla, čo je zdôraznené i tým, že v evidencii uchádzačov o zamestnanie nie je vedená z dôvodu, že sa odmietala zúčastňovať kurzov, na ktoré ju posielali. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že v možnostiach a schopnostiach matky je dosahovať príjem cca 400 -500 Eur mesačne (práca za minimálnu mzdu na polovičný úväzok + príjem za opatrovanie, z predaja
vecí a z predaja nábytku, prípadne príjem vo výške minimálnej mzdy v prípade pracovného pomeru na plný pracovný čas). Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka nie je vlastníkom majetku (okrem polovice domu, v ktorom býva, a s ktorým z tohto dôvodu nakladať nemôže). Pokiaľ sa jedná o mesačné výdavky matky, jej stravu uhrádza jej matka, výdavky na bývanie má matka v sume cca 100 Eur (polovica výdavkov na elektrinu v sume 53,- Eur mesačne, polovica výdavkov na plyn v sume 14,- Eur, polovica výdavkov na drevo v sume 800,- Eur ročne, polovica výdavkov na pitnú vodu v sume 12,- Eur, internet 12,- Eur, televízia 14,50 Eur), na lieky výdavky matka nemá, na oblečenie a hygienu minie cca 55 Eur a na mobilný telefón zhruba 10,- Eur. Zohľadňujúc skutočnosť, že matka zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloletého a jej výdavky, potom dospel súd k záveru, že v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch matky je podieľať sa na výžive maloletého sumou približne 110 Eur mesačne.
31. Pokiaľ sa jedná o možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, tu súd považuje za potrebné zdôrazniť, že hoci otec v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol držiteľom živnostenského oprávnenia, dosahoval len príjem cca 350 Eur netto. V súčasnosti už otec držiteľom živnostenského oprávnenia nie je, jeho príjem však je podľa vlastných tvrdení okolo 500 Eur netto, s tým, že predáva ako slobodný umelec na DIČ vlastné výrobky na trhoch, jarmokoch a podobne. Z obsahu jeho výsluchu, keď najskôr uviedol, že jeho príjem je tvorený výslovne len predajom uvedených svojich výrobkov na trhoch a jarmokoch a je vo výške 500 Eur netto, a až o niekoľko minút na dopyt matky uviedol, že je pravdou, že vytvára aj pozadia pre Maňa foto, a to asi dva krát ročne, za cca 80 Eur za jedno pozadie, na čo v zapätí doplnil, že toto už do sumy 500 Eur zahrnul, pritom možno dospieť k záveru, že otec maloletého dosahuje priemerný mesačný príjem z predaja na trhoch okolo 500 Eur netto a okrem toho dva krát ročne zarobí aj sumu 80 Eur za spomínané pozadia. V priemere tak otec mesačne zarobí sumu cca 513 Eur mesačne. Uvedená suma, ktorú fakticky otec zarobí, pritom podľa názoru súdu je primeraná jeho možnostiam a schopnostiam, keď z výsluchu otca vyplynulo, že tento cez pracovný týždeň svoje výrobky vyrába ( od 8.00 do 18.00 hod) a cez sviatky a víkendy tieto svoje výrobky na trhoch, jarmokoch, či iných akciách predáva. Podľa názoru súdu tak v možnostiach a schopnostiach otca nie je dosahovať z tejto činnosti iný príjem. Pokiaľ sa jedná o jeho schopnosti dosahovať príjem z inej činnosti, z výsluchu otca jednoznačne vyplynulo, že tento ukončil stredné odborné učilište banícke s výučným listom ako strojník vrtných súprav. Je pritom všeobecne známou skutočnosťou, že v okrese Veľký Krtíš bola banská činnosť ukončená už pred niekoľkými rokmi a rovnako všeobecne známou skutočnosťou je tiež, že baníctvo ako také je v útlme na celom území SR. Podľa názoru súdu tak nie je možno od otca požadovať zmenu zamestnania, a to osobitne s poukazom na skutočnosť, že okrem mal. B., s ktorým sa chce pravidelne stretávať, sa mu v minulom roku narodil aj syn B., na ktorého výchove (nie len výžive) sa podieľa a ktorý s ním býva v spoločnej domácnosti. Podľa názoru súdu je tak v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem v sume cca 513 Eur mesačne netto. Ďalej je potrebné k pomerom otca uviesť, že hoci je tento vlastníkom rodinného domu A. H., býva v byte, ktorý patrí jeho manželke a kde na náklady bývania neprispieva. Časť uvedeného domu v H. využíva ako dielňu a druhú časť občas s rodinou využije na víkendy. Majetková situácia otca je teda výrazne odlišná od majetkovej situácie matky, ktorá je len podielovou spoluvlastníčkou toho domu, v ktorom býva. Okrem výdavkov na dom v H. má otec len výdavky na stravu, na výživu svoje manželky a mal B. (na čo vynaloží cca 110 Eur mesačne) a na mobilný telefón. Nemá výdavky na hygienu a ani na oblečenie, keď tieto zvykne dostávať. Vzhľadom potom k skutočnosti, že možnosti a schopnosti otca dosahovať príjem sú vyššie, ako je tomu u matky mal dieťaťa (450 Eur vs. 513 Eur), že matka na rozdiel od otca zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloletého (ktorú skutočnosť je podľa § 62 ods. 4 ZR potrebné pri určovaní výživného na maloleté dieťa zohľadniť) ako aj s poukazom na to, že rodičia majú prispievať na výživu svojich detí aj podľa svojich majetkových pomerov, ktoré sú výrazne vyššie o otca ako u matky maloletého, mal súd za to, že na výdavkoch maloletého, o ktorých súd bližšie pojednával v bode 28 odôvodnenia, by sa mal výraznejšie podieľať otec maloletého, a to sumou 175 Eur mesačne. Uvedená suma zodpovedá celkovému sociálnoekonomickému statusu otca maloletého, ktorému navyše (ak by v budúcnosti dosť prostriedkov na úhradu výživného v budúcnosti nemal) podľa názoru súdu nič nebráni (nakoľko má zabezpečené bývanie v byte vo Veľkom Krtíši) pristúpiť napr. k predaju rodinného domu v Záhorciach (ktorý okrem už spomínaj dielne otca tvoria aj ďalšie miestnosti využívané rodinou otca len niektoré víkendy), či k jeho prenájmu, a výrobu svojich výrobkov riešiť na inom mieste, prispôsobenom len na výrobu uvedených produktov. Suma výživného navyše zodpovedá tomu, že v zmysle § 62 ods. 2 druhá veta ZR sa dieťa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, ktorá životná úroveň, ako už bolo uvedené vyššie, je výrazne vyššia u otca maloletého.
32. Súd vychádzajúc z návrhu matky výživné zvýšil od 1.11.2019, ku ktorému dňu už bola preukázaná zmena pomerov účastníkov konania. Za obdobie od 1.11.2019 do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vzniklo otcovi zročné výživné na mal. vo výške 220 Eur [55 Eur ako rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným 120 Eur a zvýšeným výživným na sumu 175 Eur x 4 mesiace (od novembra 2019 až do februára 2020) nakoľko výživné na celý mesiac sa podľa § 76 ods. 1 ZR platí v pravidelných opakujúcich sa sumách mesiac dopredu, t. j. aj za neukončený mesiac február najneskôr vo konca januára 2020] , ktoré mu súd povolil splácať v primeraných 20 Eur mesačných splátkach počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom sa stane toto rozhodnutie právoplatné s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil výšku zvýšeného výživného, majetkové pomery otca, ako aj skutočnosť, aby zročné výživné bolo uhradené do jedeného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
33. Pokiaľ sa jedná o návrh otca na úpravu styku, tu je potrebné v prvom rade uviesť, že v čase posledného rozhodovania o tejto otázke bola maloletý len vo veku jedného roka, s čím súvisí aj jeho naviazanosť na osobu matky v tomto období, a čoho výsledkom bola aj úprava styku otca s jeho osobou za prítomnosti matky. V momentálnej situácii má maloletý 8 a pol roka a sám (nie len podľa tvrdení otca ale aj podľa obsahu jeho výsluchu) sa chce s otcom stretávať. Ďalej z obsahu spisu vyplynulo, že matka súhlasí s tým, aby sa styk otca s maloletým realizoval bez jej prítomnosti a uviedla i to, že aj v súčasnosti sa tak poväčšine deje. Vzhľadom k uvedenému a zohľadňujúc aj skutočnosť, že otec ako mužský vzor zohráva dôležitú úlohu v živote každého syna, nemal súd žiadne pochybnosti o tom, že je potrebné umožniť, aby sa maloletý mohol s otcom stretávať bez prítomnosti matky. Pokiaľ sa jedná o stanovenia dňa, kedy by sa styk realizoval, tu sa súd stotožnil so stanoviskom otca, podporenom aj názorom kolízneho opatrovníka, že vzhľadom k tomu, že otec dosahuje svoj príjem predajom výrobkov, ktoré vyrobí, cez sviatky a cez víkendy, reálne by styk s maloletým v nedeľu, ako matka navrhovala, buď realizovať nemohol, alebo by ho mohol realizovať len na úkor výkonu svojej zárobkovej činnosti. Druhý variant by pritom nebol v záujme maloletého, nakoľko by mal za následok zníženie príjmu otca, a teda aj jeho schopností a možností na výživu maloletého prispievať. I v súčasnosti, hoci maloletý už dva roky na základnú školu chodí, sa pritom jeho styk s otcom realizuje v stredu, preto súd neuveril tvrdeniam matky, že úprava styku v stredu zle vplýva na prípravu maloletého na vyučovanie. Ak by tomu totiž tak bolo, matka by zrejme využila svoje právo a sama by sa obrátila na súd so žiadosťou o zmenu úpravy styku, a zároveň na pojednávaní dňa 31.1.2019 by nesúhlasila s úpravou styku v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod., a to bez prítomnosti matky. Napokon, z dôvodu, že súd upravil styk otca s maloletým v mieste bydliska matky (z dôvodov, ktoré budú uvedené nižšie), nevidí problém ani v tom, že by sa maloletý z dôvodu styku s otcom nedokázal na ďalší deň vyučovania pripraviť. Maloletý totiž má v domácnosti matky všetky svoje učebné pomôcky a úlohou otca v živote maloletého nie je len strávený čas využiť na zábavu, ale maloletého aj niečo naučiť a výchovne na neho vplývať. Za stavu, keď otec navyše s tým, že by sa s maloletým učil, súhlasil, mal súd za to, že styk otca s maloletým by sa mal aj naďalej realizovať v stredu, a to od 14.00 do 18.00 tak, ako sa rodičia na tom na pojednávaní dňa 31.1.2020 dohodli. Pokiaľ sa jedná o frekvenciu stretávania sa maloletého s otcom (každú stredu podľa návrhu otca alebo každú druhú stredu podľa predstavy matky prezentovanej dňa 31.1.2020), tu súd opätovne akcentuje na to, že otec ako mužský vzor zohráva dôležitú úlohu v živote každého syna a že maloletý pri svojom výsluchu opakovane uviedol, že sa s otcom stretávať chce. Zároveň súd považuje za dôležité, že maloletý je už vo veku 8 a pol roka a teda úloha otca v jeho živote a aj potreba stretávať sa s ním je naliehavejšia, ako tomu bolo vo veku 1 rok, kedy je maloleté dieťa vo všeobecnosti naviazané prioritne na matku, tiež to, že hoci sa otec na jeseň roku 2019 s maloletým stretával minimálne, v školskom roku 2018/2019 otec maloletého napr. vozieval aj každý druhý týždeň do školy, a napokon i to, že samotná matka na pojednávaní uviedla, že ona sama umožňovala otcovi styk nie len každú druhú stredu, ale aj častejšie. Maloletý teda svojho otca dobre pozná, chce sa s ním stretávať a je potrebné, aby bol vytvorený (časový) priestor k tomu, aby sa jeho vzťah s otcom mohol prehlbovať. Uvedenému by pritom podľa názoru súdu nenasvedčovalo to, ak by sa otec s maloletým stretával len každú párnu stredu v mesiaci v rozsahu 4 hodiny, čo by predstavovalo len 8 hodín do mesiaca, ale tomu nasvedčuje minimálne to, aby sa otec s maloletým stretával 4 hodiny každý týždeň, t j. každú stredu v mesiaci od 14.00 hod do 18.00 hod, kedy čas otca so synom predstavuje 16 hodín mesačne. Pri určovaní miesta, kde by sa styk otca s maloletým mal realizovať, súd vychádzal prioritne z názoru maloletého, ktorý je totožný so stanoviskom matky, a to, že maloletý sa chce so svojim otcom stretávať len v mieste bydliska matky, ktoré je zároveň jeho bydliskom. Maloletý opakovane túto požiadavku pri svojom výsluchu zdôraznil a rezolútne odmietol predstavu, že by mal ísť s otcom do miesta jeho bydliska, na zmrzlinu, na výlet, a pod.. Bol ochotný akceptovať nanajvýš predstavu, že by ho otec zo školy vyzdvihol, zaviezol ho do
miesta bydliska matky a tam s ním čas strávil. Maloletý je teda v súčasnej dobe jednoznačne fixovaný na trávenie času na miestach, ktoré dobre pozná a kde sa cíti bezpečne (odmietol napr. cestu autobusom, či vlakom z dôvodu, že sa bojí, návštevu zmrzliny čo i len cestou zo školy domov a pod.). Za tohto stavu a zohľadňujúc najmä skutočnosť, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, a teda aj úprava styku, by mala byť v prvom rade v najlepšom záujme maloletého, mal súd za to, že nateraz bude v najlepšom záujme maloletého rešpektovať ním vyjadrený názor a len postupne ho smerovať k tomu, aby sa naučil objavovať nové zážitky, navštevovať nové miesta, spoznávať nových ľudí (napr. manželku jeho otca a nevlastného brata, ktorých maloletý nepozná) a najmä vybudovať si k otcovi tak silnú dôveru, že mu objavovať nové zážitky, navštevovať nové miesta a spoznávať nových ľudí dovolí. Uvedenému podľa názoru súdu môže napomôcť skutočnosť, že styk otca s maloletým bude častejší a intenzívnejší a že sa bude realizovať bez prítomnosti matky tak, ako o tom súd pojednával už vyššie.
34. Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku, ktorým bolo naposledy určené výživné na mal. a rozhodnuté o úprave styku, a to rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/40/2012-115 zo dňa 27.02.2013 v časti styku a v časti určenia výživného.
35. O trovách účastníkov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď v konaní neboli tvrdené a ani súdom zistené žiadne tak špecifické okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z jeho účastníkov.
36. Po vyhlásení rozsudku sa kolízny opatrovník práva na odvolanie voči všetkým výrokom tohto rozhodnutia vzdal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Veľký Krtíš.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Okrem toho sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.