Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Pc-8-2018.pdf
PDF · 89.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12Pc/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľky: H. T., nar. X.X.XXXX, t. č. bytom P. XX, T. proti odporcovi: H. T., nar. X.X.XXXX, bytom , T. XX, T., o určenie výživného na manželku, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky v sume 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 13.6.2018.
II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
III. Zročné výživné vo výške 428,39 eur súd povoľuje odporcovi splácať vo forme pravidelných splátok vo výške 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.6.2018 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou vo výške 150,- eur mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú manželia, dňa 7.5.2005 uzatvorili manželstvo, z ktorého pochádzajú dvaja synovia F., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.X.XXXX. Žili v spoločnej domácnosti u jej rodičov. Navrhovateľka je v súčasnosti na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 389,80 eur a poberá aj prídavky na deti v sume 47,04 eur mesačne. Manžel vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, z čoho je jeho správanie voči nej agresívne. Preto od júna 2017 nežijú v spoločnej domácnosti. Výchovu a starostlivosť o deti zabezpečuje sama, odporca na výživu detí neprispieva. Neprispieva ani na domácnosť a neplní si svoju vyživovaciu povinnosť ani voči nej a ona so zreteľom na svoj zdravotný stav nemôže pracovať.
2. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že s návrhom svojej manželky nesúhlasí z dôvodu, že ona i deti museli opustiť pobyt na T. XX a od 2.8.2018 sú v krízovom centre S..
3. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že je bez trvalého pobytu a t. č. býva aj s deťmi na ubytovni na P. K.. R. T.. Je invalidná dôchodkyňa a miera jej invalidity je posúdená v rozsahu 75 % z dôvodu psychickej diagnózy. Napriek tomu by veľmi rada pracovala, ale nemôže pracovať dlhšie ako 4 hodiny denne a vzhľadom na to, že sa stará o dve mal. deti je obtiažne nastaviť si pracovnú dobu tak, aby deti vychystala do školy a zároveň im pripravila a podala obed po príchode zo školy, nakoľko starší syn trpí potravinovou intoleranciou. Pokúša sa pracovať, avšak zároveň rieši svoje zdravotné problémy. Naposledy pracovala v sklade kníh s pracovnou dobou 5 hodín denne, kde v skutočnosti pracovala len 2 mesiace s čistým zárobkom cca 200,- eur mesačne. Poberá invalidný dôchodok, aktuálne v sume 411,60
eur mesačne a dôvodom jej invalidity je psychické ochorenie - schizofrénia, údajne je to doživotné, berie lieky Solian a navštevuje ambulantne psychiatra, v súčasnosti MUDr. Čaplárovú. Za lieky dopláca cca vo výške 3,50 eur mesačne. Synovia navštevujú základnú školu, mladší H. chodí do družiny a stravuje sa v školskej jedálni, do školy pre neho chodia a prichádza domov asi o 16:00 hod. Starší F. trpí potravinovou a laktózovou intoleranciou a z tohto dôvodu sa nemôže stravovať v školskej jedálni a je potrebné mu jedlo variť. Prichádza domov sám približne o 14:00 hod. Požiadala o zvýšenie výživného na maloleté deti, súd vo veci už aj právoplatne rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca len k mal. Patrikovi zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 140,- eur mesačne, keďže k podstatnej zmene pomerov došlo len na jeho strane tým, že nastúpil na základnú školu. U mal. F. súd podstatnú zmenu pomerov nevidel. Od apríla 2019 platí vyššie nájomné vo výške 157,- eur mesačne a platí aj vyššie náklady na televíziu, internet a telefón, čo predstavuje sumu 33,- eur mesačne.
4. Odporca na pojednávaní uviedol, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať aj na výživu manželky, keďže na deti prispieva výživným v sume 270,- eur mesačne. Jeho príjem pritom činí len 800,- eur mesačne netto a okrem toho má aj výdavky na živobytie. Náklady na bývanie činia 200,- eur mesačne, telefón 40,- eur mesačne, úveru spláca vo výške 100,- eur mesačne, debet na kreditnej karte v sume 50,- eur mesačne a ďalšie náklady (strava, oblečenie, drogéria) činia cca 30,- eur mesačne. Spolu s navrhovateľkou vlastnia motorové vozidlo, ktoré však je odhlásené z evidencie, preto ho nepoužívajú. Iný majetok nevlastní. Potvrdil, že na mladšieho syna prispieva o 30,- eur mesačne viac, okrem toho 5 mesiacov bude platiť zročné výživné a uviedol, že styk s deťmi sa realizuje pravidelne a v poriadku, súdom nebol upravený.
5. Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchov účastníkov konania aj listinami založenými v spise, najmä potvrdením o sobášnym listom, rodnými listami, potvrdeniami o vyplatenom invalidnom dôchodku a prídavku na dieťa, potvrdeniami o príjme odporcu a potvrdeniami o výdavkoch odporcu.
6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Účastníci konania dňa X.X.XXXX uzavreli manželstvo, doposiaľ žiaden z nich nepodal návrh na rozvod manželstva. Z neho pochádzajú dve mal. deti: F., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.X.XXXX. Obe deti sú zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca je povinný prispievať na ich výživu v sume 300,- eur mesačne na obe deti. Navrhovateľke je nezamestnaná, poberá invalidný dôchodok, aktuálne vo výške 411,60 eur mesačne a prídavky na deti v sume 48,68 eur mesačne. Okrem toho žiadny iný príjem nemá. Príležitostne, ak jej to umožňuje zdravotný stav, brigáduje. Býva na ubytovni, za bývanie platí v sume 190,- eur mesačne (vrátane poplatkov súvisiacich s elektronickými službami). Odporca býva u rodičov, na bývanie prispieva v sume 200,- eur mesačne. Okrem bežných výdavkov spláca spotrebný úver vo výške 95,09 eur mesačne (čerpaný v Tatra banke, a.s.) a úver poskytnutý spol. Amico Finance, a.s. na nákup spotrebného tovaru v predajni Nay a.s. v sume 127,98 eur mesačne s konečnou splatnosťou do 20.6.2020. Odporca pracuje v spol. I. H. I. J., J..S..Z.. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 949,07 eur. Manželia žiadny majetok väčšej hodnoty nevlastnia. 7. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
8. Podľa § 71 ods. 2 ZoR vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
9. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
11. Podľa § 77 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
12. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádza zo zásady, podľa ktorej majú všetci členovia rodiny povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich možností a schopností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. V zmysle ust. § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. V prípade nedodržiavania týchto vzájomných práv a povinností manželmi môže dôjsť k uplatňovaniu si vzájomnej vyživovacej povinnosti.
13. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá vzniká momentom uzavretia manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom niektorým zo spôsobov v zmysle zákona o rodine. Zákon o rodine predpokladá, že manželia si svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť budú plniť dobrovoľne. Až v prípade, keď jeden z manželov vyživovaciu povinnosť voči druhému manželovi neplní, môže sa tento druhý manžel obrátiť na súd, aby určil vyživovaciu povinnosť súdnym rozhodnutím. Ide o také prípady, keď obaja manželia sa podieľajú na zabezpečovaní si svojich osobných potrieb zárobkovou činnosťou, avšak u každého z nich je táto úroveň rozdielna (z objektívnych či subjektívnych dôvodov), obaja manželia žijú oddelene a z toho dôvodu v celkovej životnej úrovni oboch manželov je značný rozdielny nepomer. Je potrebné rozlišovať jednotlivé príklady takýchto životných situácií, pretože do úvahy je nutné vziať i tie skutočnosti, javy a chovania jednotlivých osôb, ktoré vedú k vyššie spomínanému nepomeru v životnej úrovni, v životnom štandarde. Je totiž rozdiel, ak jeden z manželov vyvíja snahu a i napriek tejto snahe (z rôznych dôvodov) nie je schopný dosiahnuť takú úroveň života ako jeho partner (najčastejšie je príčinou nedostatok vzdelania, zlý zdravotný stav či iné osobné problémy) a iná vec je, ak jeden z manželov nemá na rozdiel od druhého manžela takú mieru životného štandardu spôsobenú svojím konaním, správaním a rozhodnutiami, keď napr. vedie taký spôsob života (užívanie alkoholu), ktorý nemôže viesť k lepšiemu životnému štandardu.
14. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo zásady, že životná úroveň oboch manželov má byť v zásade rovnaká. Nejde však o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, treba vziať do úvahy aj osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa manželov. Zákon stanovuje všeobecné kritériá, ktoré je potrebné posudzovať pri určovaní vyživovacej povinnosti, pričom sa prihliada na schopnosti - t. j. zdravotný stav, osobné vlohy, danosti, vedomosti, vzdelanie, na možnosti - t. j. pracovný trh a možnosť zamestnať sa a na majetkové pomery - t. j. príjem, majetok (hnuteľný, nehnuteľný), ale i pôžičky, úvery, dlhy. Prihliada sa tiež na to, či sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania - napr. z dôvodu, že odmieta cestovať za výhodnejšou prácou, ukončenie podnikateľskej činnosti, i majetkového prospechu
- napr. ak odmietne dedičstvo, dar, výhru. Takisto sa prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktorými môžu byť podnikateľské riziko, pochybné, špekulatívne transakcie s vidinou rýchleho zisku a pod. Súd musí zohľadniť odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti a možnosti povinného a zákon zároveň súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom však nehovorí o spoločnej domácnosti, teda predpokladá aj možnosť oddeleného spolužitia manželov. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu a povolaniu. Zákon tejto činnosti priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela; až po jeho posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov. V praxi návrhy spravidla vyplývajú z rozvratu vzťahov, keď manželia začnú hospodáriť samostatne, na základe čoho sa prejaví rozdiel v životnej úrovni, často vyvolaný aj tým, že jeden z manželov v prevažnej miere vykonávajúci starostlivosť o domácnosť z tohto dôvodu nie je schopný dosiahnuť príjmové pomery druhého manžela. V takomto prípade žiaducim stavom je dobrovoľné plnenie vzájomnej vyživovacej povinnosti.
15. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh je podaný sčasti dôvodne, keďže životná úroveň účastníkov konania v rozhodnom období, t. j. od 13.6.2018, kedy bol podaný návrh na začatie konania, nebola rovnaká, keď celkový príjem odporcu za uvedené obdobie bol v porovnaní s príjmom navrhovateľky vyšší, keď odporca pracuje s čistým mesačným príjmom v sume 950,- eur a navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa, pričom jej dôchodok predstavuje aktuálne sumu 412,- eur mesačne. Manželia žijú oddelene, poplatky na bývanie majú rovnaké, preto starostlivosť o spoločnú domácnosť súd nezohľadňoval. Nakoľko mal. deti účastníkov konania boli súdnym rozhodnutím zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, je zrejmé, že starostlivosť o spoločné deti zabezpečuje v
prevažnej miere práve navrhovateľka. Súd teda vychádzal pri porovnaní životnej úrovne manželov v prvom rade z pomeru ich disponibilných príjmov. Medzi účastníkmi tohto konania ako manželmi došlo k nepomeru ich životnej úrovne, závislej od ich schopností a možností, a to predovšetkým s ohľadom na zdravotný stav navrhovateľky, ktorej príjem predstavuje len štátom priznaný invalidný dôchodok. Je však potrebné zohľadniť skutočnosť, ktorú nepopiera ani navrhovateľka, že jej ochorenie jej do istej miery umožňuje vykonávať zárobkovú činnosť. Súd však zdôrazňuje, že nie je možné zohľadňovať väčšiu mieru nemožnosti zamestnať sa z dôvodu potravinovej intolerancie staršieho syna, ktorý sa údajne nemôže stravovať v školskej jedálni a navrhovateľka mu obec musí navariť a aj podať po príchode zo školy. Súd však konštatuje, že v súčasnosti nemožno posúdiť, či je vôbec stabilizácia zdravotného stavu navrhovateľky reálna, a teda, či je v jej schopnostiach aj možnostiach zvýšiť si životnú úroveň porovnateľnú s odporcovou. Je však nesporné, že príjem odporcu je v rozhodnom období vyšší ako príjem navrhovateľky. Súd na úvery splácané odporcom neprihliadal, nakoľko tie sú hradené v dôsledku dobrovoľného vstupu odporcu do záväzkových vzťahov s poskytovateľmi finančných prostriedkov, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva čo bolo predmetom financovania prostredníctvom týchto úverov, za ktoré však z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov pravdepodobne stále zodpovedajú obaja manželia. Zohľadňujúc všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že výživné na manželku zodpovedá priznanej sume výživného, pričom súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.
16. S ohľadom na uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 50,- eur mesačne, a to od 13.6.2018, pričom počiatok určenia vyživovacej povinnosti odporcu súd určil v zmysle citovaného ust. § 77 ods. 1 veta druhá ZoR. Zročné výživné za obdobie od jeho priznania do dňa rozhodnutia súdu predstavuje celkovo sumu 428,39 eur (8 mesiacov x 50,- eur = 400,- eur; 50,- eur : 30 dní x 17 dní = 28,39 eur; 400,- + 28,39 eur = 428,39 eur). Sumu zročného výživného súd v zmysle ust. § 232 ods. 4 CSP odporcovi povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur, a to vždy do 15. dňa príslušného mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
18. Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).