Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cpr-18-2018.pdf
PDF · 105.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cpr/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: H. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, H. v konaní zastúpený Advokátska kancelária Zvara advokáti s.r.o., Námestie SNP 1, Bratislava, IČO: 46 547 878, o 271,36 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 28.10.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 271,36 Eur z dôvodu, že uvedená suma predstavuje výšku nákladov, ktoré žalobca vynaložil na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej, ale v dôsledku nezotrvania žalovanej v pracovnom pomere u žalobcu do 30.06.2016, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, s poukazom na ustanovenie bodu 1.6 Dohody a absenciu dôvodov ustanovených v § 155 ods. 6 Zákonníka práce, ktoré zakladajú nenárokovateľnosť náhrady nákladov súvisiacich s prehlbovaním kvalifikácie. Žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu určitú do 30.06.2016, v zmysle ktorej žalovaný vykonával pre žalobcu práce na pracovnej pozícii osobný bankár s miestom výkonu práce v Bratislave. Žalobca mal záujem na systematickom odbornom vzdelávaní svojich zamestnancov a prehlbovaní kvalifikácie, preto dňa 18.06.2015 uzatvoril so žalovanou aj Dohodu o prehlbovaní kvalifikácie v zmysle ustanovenia 155 ods. 5 zákona 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ktorou sa žalobca zaviazal umožniť žalovanej prehlbovanie kvalifikácie v rozsahu špecifikovanom v Dohode a žalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu v lehote a za podmienok podľa Dohody. Celková predpokladaná výška nákladov v súvislosti s prehlbovanie kvalifikácie v zmysle dohody predstavovala sumu 1.900,- Eur. Žalovaná dala dňa 21.12.2015 výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení §67 Zákonníka práce, ku dňu 31.01.2016 došlo k uplynutiu výpovednej doby, preto žalovaná nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia bodu 1.5.2 Dohody. V dôsledku skutočnosti, že žalovaná nezotrvala v pracovnom pomere až do 30.06.2016, ako bolo pôvodne dohodnuté, si žalobca uplatnil tento nárok. Časť nákladov za prehlbovanie kvalifikácie vo výške 587,83 Eur boli žalobcovi podľa ustanovenia bodu 2.1 Dohody uhradené priamo zrážkou zo mzdy žalovanej za mesiac december 2015 a január 2016, zvyšná časť nákladov v žalovanej výške nebola uhradená zrážkou zo mzdy a tvorí stále existujúcu pohľadávku žalobcu. Žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 02.05.2016 na úhradu pohľadávky v žalovanej výške, ale k mimosúdnej dohode do podania žaloby nedošlo.
2. Ako prostriedky procesného útoku žalobca uviedol tieto písomné dôkazy: pracovná zmluva zo dňa 18.06.2015, Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie zo dňa 18.06.2015, vyčíslenie nákladov na vzdelávanie, výpoveď z pracovného pomeru žalovanej.
3. Súd prvej inštancie, Okresný súd Bratislava IV, svojím rozsudkom zo dňa 27.04.2017 zamietol žalobu a žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že zistil, že medzi stranami sporu bol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.06.2015 uzavretý pracovný pomer, žalovaná od 01.07.2015 vykonávala prácu v pozícii osobný bankár. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.06.2016, dňa 18.06.2015 strany sporu uzavreli dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca podľa § 155 ods. 5 Zákonníka práce, podľa ktorej sa žalobca zaviazal umožniť žalovanej prehlbovanie kvalifikácie absolvovaním vzdelávacích školení a iných vzdelávacích aktivít v trvaní približne 10 mesiacov a žalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu za podmienok uvedených v dohode. Celkové náklady v súvislosti s prehlbovanie kvalifikácie žalovanej činili 859, 19 Eur. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou sa skončil dňa 31.01.2016 výpoveďou zo strany žalovanej zo dňa 21.12.2015. Zo sumy 859,19 Eur bola do zrážkami so mzdy žalovanej uhradená suma 587,83 Eur a zvyšok, suma 271,36 Eur, je predmetom tohto konania. Zo skutkového stavu sú prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná, keď zdôraznil, že v prípade Dohody o zvýšení a prehlbovaní kvalifikácie podľa § 155 ods. 1 v spojení s § 155 ods. 5 Zákonníka práce, ide o prísne formálny dvojstranný právny úkon spojený s úhradovou a stabilizačnou funkciou. Z ustanovenia § 155 ods. 3, druhej vety, Zákonníka práce vyplýva, že povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži v prípade splnenia záväzku zamestnanca z časti. Žalobca zrazil žalovanej zo mzdy celkom 587,83 Eur, čo predstavuje 68,42% celkových nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie žalovanej, teda sumu vyššiu ako dve tretiny celkových nákladov vyčíslených na 859,19 Eur. Žalovaná pritom zostala v pracovnom pomere so žalobcom do 31.01.2016, teda viac ako dva mesiace potom, čo žalobca poskytol žalovanej plnenie v podobe prehlbovania kvalifikácie. Súd vychádzal zo skutočnosti, že ust. § 155 ods. 3 druhá veta Zákonníka práce zaväzuje zamestnanca splniť si svoj záväzok pomerne k úhrade nákladov, a žalovaná tým, že zotrvala v pracovnom pomere 7 mesiacov z 12 - ich, z toho ešte dva mesiace potom, ako jej bolo zamestnávateľom naposledy poskytnuté plnenie v podobe prehlbovania kvalifikácie a zároveň uhradila sumu prevyšujúcu 2/3 nákladov spojených s prehlbovaním kvalifikácie, splnila svoj záväzok v celom rozsahu a nárok žalobcu na vyššiu náhradu nákladov preto považoval za nedôvodný.
4. Odvolací súd svojím uznesením zo dňa 31.05.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď dospel k záveru, že nemožno súhlasiť s argumentáciou súdu prvej inštancie, že žalovaná svoj záväzok splnila v celom rozsahu. V tejto časti vyjadril súhlas so žalobcom v tom, že žalovaná absolvovala iba časť školenia, a preto bol záväzok vyplývajúci z predmetnej dohody pomerne znížený. Upozornil súd prvej inštancie, že bude potrebné zaujať stanovisko k obrane žalovanej spočívajúcej v tvrdení, že so žalobkyňou neuzavrela dohodu podľa § 155 ods. 5 Zákonníka práce, ale podľa § 154 ods. 1 Zákonníka práce. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že Zákonník práce je právny predpis verejnoprávnej povahy a jeho ustanovenia majú zásadne kogentný charakter. To znamená, že zamestnávateľ nemôže platne uzavrieť so zamestnancom dohodu takého obsahu, ktorá je v rozpore so Zákonníkom práce. Ak by bola dohoda z 18.06.2015 v skutočnosti dohodou o zabezpečení získania kvalifikácie v zmysle § 154 ods. 1 Zákonníka práce, žalobcovi by nevznikol nárok na úhradu nákladov spojených so získaním kvalifikácie, pretože Zákonník práce v §154 ods. 1 v znení platnom ku dňu 18.06.2015, ale aj v súčasnom znení, takýto nárok zamestnávateľa neupravuje. Rovnako zaviazal súd prvej inštancie, aby sa vysporiadal so skutočnosťou, že strany sporu síce uzavreli pracovnú zmluvu dňa 18.06.2015, ale v nej bol dojednaný ako deň nástupu do práce deň 01.07.2015. V zmysle § 46 Zákonníka práce žalovanej vznikol pracovný pomer u žalobcu dňa 01.07.2015, a predmetnú dohodu o prehlbovaní kvalifikácie strany uzavreli už dňa 18.06.2015, teda v čase, keď žalovaná nebola zamestnankyňu žalobcu. Zo znenia § 154, § 155 Zákonníka práce však vyplýva, že dohody podľa týchto ustanovení môže uzavrieť zamestnávateľ iba so zamestnancom, teda nie s osobou, ktorej len v budúcnosti má vzniknúť pracovný pomer.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom týchto listinných dôkazov: pracovná zmluva zo dňa 18.06.2015, Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie zo dňa 18.06.2015, vyčíslenie nákladov na vzdelávanie, mail žalobcu adresovaný žalovanej dňa 05.01.2016 o vyčíslení nákladov za prehlbovanie kvalifikácie, oboznámil sa s vyjadreniami strán sporu a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.
6. Žalobca vo svojom prednese na pojednávaní zdôraznil, že pojem zaškolenie, resp. zaučenie, sa v Zákonníku práce nevyskytuje, ale podľa komentára Prof. Barancovej k Zákonníku práce z roku
2017 ide o krátkodobejšie formy a spôsoby získania kvalifikácie, ktoré nemajú charakter sústavnej prípravy na povolanie. Okrem argumentácie uvedenej v odvolaní voči rozsudku uviedol, že potreba osobných bankárov prehlbovať svoju kvalifikáciu vyplýva aj z dikcie zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, na základe ktorého musia tieto pracovné pozície absolvovať odbornú skúšku Slovenskej bankovej asociácie. K námietke odvolacieho súdu, že predmetná dohoda o prehlbovaní kvalifikácie bola uzavretá už dňa 18.06.2015, teda v čase, keď žalovaná nebola zamestnankyňou žalobcu, pretože jej pracovný pomer vznikol až 01.07.2015 poznamenal, že nemožno vykladať ustanovenia § 155 Zákonníka práce striktne formalisticky, obdobne je to uvedené aj v ustanoveniach o uzatvorení pracovnej zmluvy, pričom je všeobecne známe, že vo väčšine prípadov pracovný pomer vzniká aj niekoľko dní po podpise pracovnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu preto nemožno postihnúť dohodu sankciou neplatnosti. Žalovanou namietaný rozpor bodu 3.3 pracovnej zmluvy s uzavretou dohodou priamo vylučuje ustanovenie § 155 ods. 5 Zákonníka práce tým, že zamestnávateľ môže uzatvoriť so zamestnancom takúto dohodu. Bod 1.2 dohody namietaný žalovanou vysvetlil ustanovením § 155 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého sa toto ustanovenie použije subsidiárne pre nárok na náhradu mzdy, z čoho možno vyvodiť záver, že hoci nie je v zákone výslovne uvedené, že účasť zamestnanca na prehlbovaní kvalifikácie nie je výkon práce zamestnanca, neznamená to, že zamestnancovi za to neprislúcha náhrada mzdy.
7. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že nešlo o prehlbovanie kvalifikácie v prípade žalovanej, ale išlo o zaškolenie nového zamestnanca, pretože žalovaná nikdy predtým v bankovom sektore nepracovala. Z odseku 3.3 pracovnej zmluvy č.l. 19 vyplýva, že nebolo potrebné uzatvárať so zamestnancom dohodu o prehlbovaní kvalifikácie, pretože z dikcie citovaného ustanovenia zmluvy priamo vyplýva súhlas zamestnanca so zvyšovaním odbornej kvalifikácie, preto túto dohodu mohli uzatvoriť počas trvania pracovného pomeru, keď k zvyšovaniu kvalifikácie malo dôjsť. Poukázala na Dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca (č.l. 18), bod 1.2, ktorý je v rozpore so zákonom, v časti, že účasť zamestnanca na prehlbovaní kvalifikácie nie je výkonom práce zamestnanca. Z uvedených dôvodov považuje dohodu za absolútne neplatnú.
8. Žalovaná trvala na vzájomnej žalobe, ktorú si uplatnila podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 19.05.2017( č.l. 42) tak, že by bol žalobca povinný zaplatiť žalovanej sumu 587,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 587,83 Eur od 31.01.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súd uznesením na pojednávaní dňa 06.02.2020 vylúčil túto žalobu na samostatné konanie.
9. Právny stav veci
Podľa ust. § 153 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ prerokuje so zástupcami zamestnancov opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie.
Podľa ust. § 154 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení zaškolenia alebo zaučenia vydá o tom zamestnávateľ zamestnancovi potvrdenie.
Zamestnávateľ je povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach (ods. 2).
Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda (ods. 3).
Podľa ust. § 155 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť
náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia, b) študijný odbor a označenie školy, c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby (ods. 2). Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži (ods. 3).
Do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava čas: a) výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu, b) materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166, c) neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu (ods. 4).
Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu (ods. 5).
Povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak a) zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, b) pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 a 2 alebo dohodou z tých istých dôvodov, c) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c), d) zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil, e) zamestnávateľ porušil ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal
10. Z Dohody o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca, uzavretej dňa 18.06.2015, súd zistil, že dohoda bola podľa znenia dokumentu uzavretá podľa § 155 ods. 5 Zákonníka práce. Predmetom dohody podľa bodu 1.1. je záväzok zamestnávateľa umožniť zamestnancovi prehlbovanie kvalifikácie spočívajúcom v absolvovaní vzdelávacích školení a iných vzdelávacích aktivít, ktoré organizuje zamestnávateľ alebo tretie osoby na základe požiadavky zamestnávateľa, v trvaní približne 10 mesiacov, a záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v lehote a za podmienok podľa tejto dohody. Podľa bodu 1.2. Dohody účasť zamestnanca na prehlbovaní kvalifikácie podľa tejto dohody nie je výkonom práce zamestnanca, zamestnancovi počas účasti na prehlbovaní kvalifikácie podľa tejto dohody prislúcha náhrada mzdy. Podľa bodu 1.6. sa zamestnanec zaväzuje uhradiť zamestnávateľovi vynaložené náklady, resp. ich pomernú časť, v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca, vrátane nárokov zamestnanca
podľa tejto dohody, keď zamestnanec nedokončí prehlbovanie kvalifikácie podľa tejto dohody alebo ak zamestnanec nedodrží záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer skončí pred dobou uvedenou v bode 1.5.2. tejto dohody. Podľa bodu 2.1. v prípade, ak vznikne zamestnancovi povinnosť uhradiť zamestnávateľovi náklady v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie, resp. ich pomernú časť, na uspokojenie uvedeného nároku strany dohodli uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorej zamestnanec výslovne súhlasí s tým, že zamestnávateľ je oprávnený uspokojiť si svoj nárok zrážkou zo mzdy zamestnanca vyplácanej mu zamestnávateľom.
11. Podľa pracovnej zmluvy, uzavretej dňa 18.06.2015, s nástupom do práce dňa 01.07.2015, na dobu určitú do 30.06.2016, skúšobná doba 3 mesiace, s miestom výkonu práce Bratislava, nastúpila žalovaná na pracovnú pozíciu u žalobcu osobný bankár.
12. Dňa 21.12.2015 dala žalovaná výpoveď z pracovného pomeru, v zmysle ust. § 67 Zákonníka práce, jej pracovný pomer u žalobcu sa mal skončiť ku dňu 31.01.2016.
13. Žalovaná v predžalobnej výzve zo dňa 01.09.2016 vyzvala žalobcu k vráteniu neoprávnene zrazených čiastok zo mzdy v celkovej výške 587,83 Eur. Zdôraznila, že zrážky zo mzdy na základe dohody, na základe ktorej boli tieto zrážky realizované, neboli oprávnené, pretože neabsolvovala školenie na prehlbovanie kvalifikácie, ale len zaškolenie nevyhnutné k výkonu práce v spoločnosti žalobcu ako každý nový zamestnanec.
14. V odpovedi na túto výzvu žalobca uviedol, že žalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v období a za podmienok podľa dohody, ktorú žalobca ako zamestnávateľ so žalovanou uzatvoril z dôvodu, že investuje do prehlbovania kvalifikácie svojich zamestnancov významné náklady. Žalovaná v pracovnom pomere nezotrvala v lehote dojednanej v dohode, zamestnávateľovi preto v zmysle dohody vznikol nárok na úhradu nákladov, ktoré vynaložil za absolvované prehlbovanie kvalifikácie. Preto si svoj nárok uspokojí priamo zrážkou zo mzdy vo výške a v lehotách, ktoré oznámil. Zdôraznil, že za účasť na prehlbovaní kvalifikácie jej prislúcha náhrada mzdy. Zdôraznil, že dohoda bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 155 ods. 5 Zákonníka práce, a preto žalobca ako zamestnávateľ na úhradu vzniknutých nákladov za žalovanou absolvované prehlbovanie kvalifikácie trvá. Žalobca k odpovedi priložil aj faktúru zo dňa 05.11.2015, číslo faktúry 715101, so sumou na úhradu 570,- Eur.
15. Vo výzve na úhradu zo dňa 05.02.2016 žalobca vyčíslil náklady spojené s prehlbovaním kvalifikácie žalovanej ako zamestnanca v zmysle uzavretej Dohody na sumu 859, 19 Eur, vyzval žalovanú na úhradu sumy 271,36 Eur, ktorá nebola uhradená zrážkou zo mzdy a tvorí stále existujúcu pohľadávku zamestnávateľa.
16. Výzvou na úhradu zo dňa 05.02.2016 žalobca vyzval žalovanú na úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie spolu v sume 859,19 Eur.
17. Z mailu zo dňa 05.01.2016, ktorý zaslal žalobca žalovanej, súd zistil, že žalobca vyčíslil náklady na prehlbovanie kvalifikácie na sumu 859,19 Eur.
18. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, zameral svoju pozornosť na vyhodnotenie právnych aspektov uzavretej Dohody o prehlbovaní kvalifikácie, ktorá bola síce uzavretá podľa ust. § 155 ods. 5 Zákonníka práce, ako je uvedené priamo v Dohode, ale žalovaná vo svojej obrane namietala, že so žalobcom uzavrela Dohodu podľa § 154 ods. 1 Zákonníka práce. Odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie, aby náležite vyhodnotil obranu žalovanej.
19. Vychádzajúc z ust. § 154 ods. 1 Zákonníka práce, , zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení zaškolenia alebo zaučenia vydá o tom zamestnávateľ zamestnancovi potvrdenie. Zákonník práce zakotvuje právnu povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením pre zamestnanca, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie. Spôsob plnenia tejto právnej povinnosti vymedzuje alternatívne, oprávneným subjektom pre plnenie právnej povinnosti sú zamestnanci, ktorí vstupujú do pracovného pomeru bez kvalifikácie. Pojem zaškolenie ani zaučenie sa v Zákonníku práce bližšie nekonkretizuje, ide o krátkodobejšie formy a spôsoby získania kvalifikácie, ktoré nemajú mať charakter sústavnej prípravy na povolanie. Okrem
povinnosti zaškolenia a zaučenia Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi aj povinnosť vydať zamestnancovi potvrdenie o tom, že absolvoval zaškolenie alebo zaučenie. Zákonník práce ani iný pracovnoprávny predpis nekonkretizuje formu ani obsah potvrdenia, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať po skončení zaškolenie alebo zaučenia.
20. Podľa 155 ods. 5 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1.700,- Eur. V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú menej ako 20 zamestnancov, uzatvoriť dohodu o získaní zvýšenia kvalifikácie v prípade prehlbovania kvalifikácie. Tým zákonodarca vychádzal v ústrety drobným podnikateľom, ktorý často hradia za zamestnancov rôzne druhy školení, ktoré sú napriek tomu vzhľadom na veľkosť zamestnávateľa relatívne vysoké. Prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca by sa malo chápať ako jeden súvislý celok, aj keď rozložený na viac častí, závisí od druhu prehlbovania kvalifikácie zamestnanca. V praxi treba individuálne posudzovať, či ide o jedno kvalifikačné opatrenie, ktoré možno považovať za prehĺbenie kvalifikácie rozložené do dlhšieho časového úseku, alebo ide o viac obsahovo autonómnych kvalifikačných opatrení, z ktorých ani jedno nedosahuje vyššie uvedené hranice, ale v súhrne tieto hranice prípadne aj prekračuje.
21. Vychádzajúc z definície jednotlivých zákonných ustanovení je potrebné zdôrazniť, že obrana žalovanej spočívajúca v tvrdení, že ako novonastupujúci zamestnanec mala nárok na zaučenie - zaškolenie v novej pracovnej pozícii, čo obsahovo zodpovedá dohode v zmysle ust. § 154 ods. 1 Zákonníka práce, a nie v dohode (č.l. 18) nesprávne uvedenému zákonnému ust. § 155 ods. 5 Zákonníka práce, týkajúcemu sa prehlbovania kvalifikácie zamestnanca. Napokon, subsumovať dohodu žalovanej pod toto zákonné ustanovenie žalobca nemohol aj z dôvodu, že predpokladané náklady žalovanej na prehĺbenie kvalifikácie nedosahovali aspoň 1700 eur, ako to pre tento spôsob dohody vyžaduje zákon. Ak zamestnávateľ uzavrel so žalovanou takúto dohodu podľa ust. § 155 ods. 5 Zákonníka práce, súd ju posudzoval podľa obsahu a okolností tohto sporu jednotlivo a dospel k záveru, že ide o dohodu o zabezpečenie kvalifikácie žalovanej ako nového zamestnanca na pozíciu osobný bankár podľa ust. § 154 ods. 1 Zákonníka práce, kde žalobcovi nevzniká nárok na úhradu nákladov spojených so získaním kvalifikácie žalovanej, pretože zákon takýto nárok v znení platnom ku dňu podpisu dohody - 18.06.2015, ani v súčasnom znení, neupravuje. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje záver odvolacieho súdu, podľa ktorého je Zákonník práce je právny predpis verejnoprávnej povahy a jeho ustanovenia majú zásadne kogentný charakter, z čoho vyplýva, že zamestnávateľ nemôže platne uzavrieť so zamestnancom dohodu takého obsahu, ktorá je v rozpore so Zákonníkom práce, čo sa v danom prípade subsumovaním Dohody o zvyšovaní kvalifikácie pod ust. § 155 ods. 5 Zákonníka práce stalo.
22. Ak by súd zaviazal žalovanú na úhradu žalovanej sumy 271,36 Eur ako rozdielu vyčíslených nákladov a sumy uhradenej zrážkami zo mzdy, išlo by o bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, pretože žalovaná by v zmysle citovaného ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnila žalobcovi bez právneho dôvodu. V zmysle záverov vykonaného dokazovania žalovaná na základe uzavretej dohody nemala povinnosť žalobcovi nič plniť.
23. Námietku žalovanej, že Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie bola podpísaná už dňa 18.06.2015, v ten istý deň ako pracovná zmluva so žalovanou, hoci pracovný pomer vznikol až 01.07.2015, súd rovnako vyhodnotil ako dôvodnú, keď z ust. § 154 a § 155 Zákonníka práce vyplýva, že predmetné dohody týkajúce sa získania, prehlbovania alebo zvyšovania kvalifikácie v zmysle citovaných zákonných ustanovení je možné uzavrieť iba so zamestnancom, nie s osobou, ktorej má pracovný pomer vzniknúť v budúcnosti. Aj samotná skutočnosť, že pracovná zmluva bola podpísaná v rovnaký deň zároveň s dohodou o zvyšovaní kvalifikácie, argumentačne podporne svedčí záveru, že v prípade žalovanej nemohlo ísť o zvyšovanie kvalifikácie, ale ako u novej zamestnankyne o jej získanie v zmysle ust. § 154 ods. 1 Zákonníka práce.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalovanej ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.