Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-39-2019.pdf
PDF · 130.92 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/39/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcov: 1/ K. J., Y.. XX.X.XXXX, E. X. N. XXX/XX, XXX XX J., X/ N. J. Y.. XX.X.XXXX, E. X. N. XXX/XX, XXX XX J., proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 25, 813 54 Bratislava, v konaní o určenie neexistencie záložného práva na nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi v 1. a 2. rade.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 10.12.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.2.2019 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali aby súd určil, že záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX byt č. XX, na X.I.., vchod: XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele „C" evidovanom na katastrálnej mape pod parcelným č. XXXX/XX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku, parcele registra „C" evidovanej v katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX N.2 o veľkosti XXX/XXXXX, vedené Okresným úradom L., W. L., W. L., katastrálne územie L. neexistuje.
2. Žalobu odôvodnili tým, že na základe žaloby žalobcov o nariadenie neodkladného opatrenia Okresný súd Trebišov uznesením sp. zn. 17Csp/296/2018 - 14 zo dňa 11.01.2019 rozhodol, že žalovaný je povinný dočasne sa zdržať výkonu záložného práva a nakladania s predmetom dražby ktorými sú byt č. XX, Y. X. I.., G.: XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele „C" evidovanom na katastrálnej mape pod parcelným č. XXXX/XX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku, parcele registra „C" evidovanej v katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 o veľkosti XXX/ XXXXX, vedené Okresným úradom L., W. L., W. L., katastrálne územie L. na LV č. XXXX a uložil žalobcom povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podat' žalobu na príslušnom súde o určenie neexistencie záložného práva viaznuceho v prospech žalovaného na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov. V zmysle uloženej povinnosti súdom sa žalobcovia domáhajú, aby súd určil neexistenciu záložného právo v prospech žalovanej na LV č. XXXX na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach. Dňa 24.5.2011 bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o otphypo úvere č. XXX/XXXX/XX C. podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej „len“ ObZ ) vo výške 36 450,- EUR a to za pohyblivú úrokovú sadzbu, stanovenú ako súčet základnej úrokovej sadzby pre spotrebné úvery (ZSSUB2) a prirážky 1.00 % p. a.. Uviedli, že vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občianskeho zákonníka možno považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Medzi žalobcami a žalovanou ide o právny vzťah zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzavretej podľa § 497 ObZ v spojení s §2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalovaná poskytla žalobcom úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobcovia uzatvárali predmetnú zmluvu v pozícii spotrebiteľov. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a), j) a k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v platnom a účinnom znení v čase podpísania hore uvedenej zmluvy (ďalej „len“ zákon o spotrebiteľských úveroch), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať druh spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 24.5.2011 podľa žalobcov absentujú kogentné obsahové náležitosti úverovej zmluvy vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľských úveroch, a to druh spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z dôvodu neuvedenia najmä kogentného ustanovenia ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktoré vyjadruje celkové náklady na úver, žalobcovia nemali možnosť zistiť či žalovaná im poskytuje výhodný úver z hľadiska celkovej výšky nákladov na finančnom trhu. Jedná sa o základný údaj, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje, či si ponúkaný finančný produkt objedná alebo nie. Z výpočtu RPMN vyplýva, že žalobcovia by za poskytnutý úver vo výške 36.450,- EUR zaplatili sumu 60 905,24 EUR pri RPMN 4,65 %, a to za obdobie 298 mesiacov a teda celkové náklady za úver sú 24 455,24 EUR čo tvorí až 67,1 % z poskytnutej sumy úveru. Od bežného spotrebiteľa nie je možné oprávnene očakávať, aby za účelom zistenia ceny služby robil zložité matematické výpočty. Táto skutočnosť je poskytovateľovi služby dobre známa, avšak je zrejmé, že keby ponúkal finančnú službu s uvedením, že celkový náklady za úver v danom prípade je 67,1 % z hodnoty poskytnutého úveru, bol by určite jeho finančný produkt ťažšie predajný. Z tohto dôvodu na oklamanie spotrebiteľa bezohľadným spôsobom neuvádza skutočné náklady spotrebiteľského úveru teda aká je výška ceny jeho služby, a táto je pre spotrebiteľa fakticky neprístupnou a neznámou. Takéto klamlivé konanie poskytovateľa služby je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byt' v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalobcov niet žiadnych pochybností o tom, že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby je v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvu ako celok je možné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú. Je nepochybné, že tento dôvod neplatnosti sa vzťahuje aj na zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je s vlastnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere prepojená a vytvára jeden celok čo má za následok neexistenciu záložného práva viaznuceho v prospech žalovanej na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.3.2019 (č.l. 24 spisu) uviedla, že dňa 24.5.2011 bola medzi stranami sporu uzavretá Zmluva o otphypo úvere č. XXX/XXXX/XXSU vo výške 36.450,- EUR a to za pohyblivú úrokovú sadzbu stanovenú ako súčet základnej úrokovej sadzby pre spotrebné úvery a prirážky 1,00 % ročne. Prípisom zo dňa 24.5.2015 bol úver vyhlásený za predčasne splatný. V deň účinnosti predčasnej splatnosti bol žalobca povinný zaplatiť ku dňu 22.4.2015 sumu 35.793,89 EUR pozostávajúci z istiny vo výške 34 195,01 EUR, úrokov vo výške 1 585,61 EUR, úrokov z omeškania vo výške 10,27 EUR. Žalovaná má právo na uspokojenie svojej pohľadávky voči žalobcom vzniknutej v súvislosti predmetnou Zmluvou o úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 24.5.2011 (ďalej len „Zmluva o úvere“) výkonom záložného práva spôsobom predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe. V súlade s čl. II Zmluvy o úvere sa dlžník zaviazal zabezpečiť pohľadávky žalovanej z tejto zmluvy: záložným právom na nehnuteľnosť - predmet zabezpečenia, spolu s poistením tejto nehnuteľnosti minimálne vo výške úveru a vinkuláciou poistného plnenia v prospech žalovanej. V súlade s čl. VII bod 2 písm. i/ Zmluvy o úvere, pri podstatnom porušení zmluvných povinností je žalovaný oprávnený uplatniť práva vyplývajúce zo zabezpečenia úveru. V súlade s čl. VIII bod 2 Zmluvy o úvere, žalobcovia prehlásili, že sa oboznámili so všeobecnými obchodnými podmienkami žalovanej pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo v znení účinnom od 1. 1. 2009, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a súhlasili s nimi. V súlade s čl. XVI bod 1 písm. a/ VOP platí, že ak zabezpečovaná pohľadávka zo zmluvy o úvere alebo z odstúpenia od nej nebude riadne a včas splnená, môže banka ako záložný veriteľ začať výkon záložného práva k nehnuteľnosti. V rámci výkonu záložného práva sa banka môže uspokojiť predajom zálohu na dražbe.
Pohľadávka žalovanej bola zabezpečená záložným právom zriadeným podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1k ÚZ č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 24.5.2011 na nehnuteľný majetok zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie L., W. L., okres L., Okresný úrad L.. V súlade s bodom 2 uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva sa záložným právom zabezpečila pohľadávka žalovanej ako záložného veriteľa na splatenie uvedeného úveru spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými pohľadávkami a zmluvnými pokutami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Záložné právo zriadené touto zmluvou zabezpečuje aj pohľadávku záložného veriteľa s príslušenstvom voči žalobcom, ktorá vznikne po odstúpení od zmluvy o úvere, ďalej pohľadávku záložného veriteľa s príslušenstvom voči dlžníkovi na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy v súvislosti so zmluvou o úvere. Záložné právo podľa tejto zmluvy zabezpečuje pohľadávku záložného veriteľa s príslušenstvom zo zmluvy o úvere aj po zmene v obsahu záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere alebo pohľadávku záložného veriteľa s príslušenstvom vzniknutú nahradením záväzku dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy o úvere alebo z odstúpenia od nej novým záväzkom. V súlade s čl. V ods. 1 písm. a/ záložnej zmluvy, výkon záložného práva platí, že ak zabezpečovaná pohľadávka nebude riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť predajom zálohu na dražbe. K zmluvnému vzťahu došlo na základe dobrovoľnosti, slobodnej vôle a voľnosti zmluvného prejavu. Predmetné záložné právo je zapísané na príslušnom LV v súlade s § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, a teda platí, že vzniklo. Vzhľadom na uvedené žalovaná má právo uskutočniť vo vzťahu k žalobcom výkon záložného práva. Žalobcovia v podanej žalobe nespochybňujú , že majú voči žalovanej záväzok, a teda žalovaná považuje túto skutočnosť za nespornú, ktorú v súlade s ustanoveniami procesných predpisov nie je potrebné dokazovať. Žalobcovia vo svojej žalobe uviedli,, že v zmluve o úvere absentujú kogentné obsahové náležitosti úverovej zmluvy vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľských úveroch a to druh spotrebiteľského úveru, RPMN, a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobcovia zároveň uviedli, že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby je v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi, a preto je zmluvou ako celok možné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú. V prípade žalobcov sa nejedná o spotrebiteľský úver, ale jedná sa o hypotekárny úver zabezpečený záložným právom. Výkon záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe je v súlade so zákonom, ako aj so zmluvou. S ohľadom na výšku úveru poskytnutého žalobcom na základe zmluvy, predmetné zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy rozhodne nie je neprimerané. Práve naopak - ide o štandardný postup, ktorý vyplýva každej banke z predpisov upravujúcich povinnosti pri výkone činnosti. Pri obchodných prípadoch ako je práve i predmetný úverový vzťah medzi žalobcami a žalovanou je zabezpečenie návratnosti pohľadávky zriadením záložného práva k nehnuteľnosti nielen právom, ale dokonca povinnosťou žalovaného. Taktiež žalovaná poukazuje na to, že pohľadávka žalovaného voči žalobcom zo zmluvy o úvere prevyšuje sumu 2.002,- EUR v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. Žalovaná si dovoľuje poukázať na to, že výkon záložného práva spôsobom predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe dohodnutý medzi stranami priamo v zmluve o úvere v spojení so záložnou zmluvou je v plnom rozsahu v súlade s platnou právnou úpravou resp. priamo odráža zákonnú úpravu. Zmluvná podmienka odrážajúca zákonné ustanovenie pritom ani nemôže byť neprijateľnou (nekalou) podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle čl. 1 ods. 2 smernice 93/13/EHS.
4. K vyjadreniu žalovanej sa žalobcovia nevyjadrili.
5. Súd vo veci pojednával dňa 6.2.2020 v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobcov, ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnili.
6. Poverená zamestnankyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že má za to, že zmluva o OTPHYPO úvere je platná a určitá. Bola aj predbežne preskúmaná tunajším súdom v konaní 12Csp/85/2018, kde bol vydaný platobný rozkaz, v ktorom boli žalobcovia zaviazaní na úhradu sumy 32.181,25 Eur plus úroky z omeškania a úroky, ktoré boli vyčíslené v zmysle žaloby. Uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2018. Z toho dôvodu má za to, že aj súd v tomto konaní predbežne posudzoval platnosť zmluvy o OTPHYPO úvere, pričom žalobcovia nepodali voči platobnému rozkazu odpor a v
danom konaní bolo rozhodnuté v skrátenej forme. Čo sa týka k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, k tomu sa vyjadrovala v písomnom vyjadrení a nebol napadnutý ani v predchádzajúcom konaní, žeby malo byť neplatné z akéhokoľvek dôvodu. Čo sa týka zmluvy o zriadení záložného práva, tak má za to, že je v celom rozsahu platná a obsahuje všetky zákonné náležitosti. Žalobcovia nespochybnili záväzok voči žalovanému, ktorý majú a teda táto skutočnosť je nesporná aj v súlade s tým predchádzajúcim konaním a nie je potrebné to dokazovať , ani čo sa týka konkrétnych náležitostí, ktoré by mala zmluva o úvere obsahovať. Trvá na tom, že všetky zákonné náležitosti zmluva obsahuje. Čo sa týka hypotekárneho úveru zabezpečeného záložným právom, tak záložné právo je inštitút v zmysle Občianskeho zákonníka a ide o štandardný postup žalovaného, kde v prípade, keby žalobcovia nezaložili svoju nehnuteľnosť, tak žalovaný by im neposkytol hypotekárny úver. Záložné právo ako také nemôže byť neprijateľnou podmienkou ani v zmysle čl. 1 ods. 2 Smernice 93/13 EHS.
7. Zo zmluvy o OTPHYPO úvere uzavretej dňa 24.5.2011 (č.l.5 spisu) mal súd preukázané, že žalobca v 1. rade ako dlžník, žalobkyňa v 2. rade ako spoludlžníčka a žalovaná ako veriteľ uzavreli dňa 24.5.2011 Zmluvu o OTPHYPO úvere č. XXX/XXXX/XXSU podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového spotrebného úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou v sume 36.450,- Eur na účel nadobudnutia nehnuteľnosti + rekonštrukcia Podľa čl. II dlžník sa zaväzuje zabezpečiť pohľadávku banky z tejto zmluvy záložným právom na nehnuteľnosť. Podľa čl. IV bod 1 dlžník je povinný splatiť banke istinu úveru spolu s úrokmi v mesačných anuitných splátkach, 1. splátka vo výške 204,38 Eur, 2. až 297. splátka vo výške 204,38 Eur a 298. splátka vo výške 199,92 Eur. V čl. 5 sú špecifikované poplatky - v bode 1 písm. a) jednorazový poplatok za spracovanie úveru vo výške 0,00 Eur, písm. b/ poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 3,30 Eur.
8. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 24.5.2011 uzavretej medzi zmluvnými stranami OTP Banka Slovensko a.s. a záložcom K. E. a G. E. (č.l. 29 pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 17Csp/296/2018) mal súd preukázané, že zmluvou o OTP HYPO úvere č. XXX/ XXXX/XXSU zo dňa 24.5.2011 sa záložný veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi K. J. a N. J. úver vo výške 36.450,- Eur. Podľa čl. 1 bod 2 záložným právom podľa tejto zmluvy sa zabezpečuje pohľadávka záložného veriteľa na splatenie uvedeného úveru spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými pohľadávkami a zmluvnými pokutami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Záložné právo zriadené touto zmluvou zabezpečuje aj pohľadávku záložného veriteľa s príslušenstvom voči dlžníkovi, ktorá vznikne po odstúpení od zmluvy o úvere, ďalej pohľadávku záložného veriteľa s príslušenstvom voči dlžníkovi na vydanie bezdôvodného obohatenia resp. na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy v súvislosti so zmluvou o úvere. Podľa čl. 2 bod 1 k zabezpečeniu pohľadávky tejto zmluvy zmluvné strany zriaďujú záložné právo pre záložného veriteľa k zálohu - nehnuteľnosť byt zapísaný na LV č. XXXX kat. územie L., W. L., W. L., Správa katastra L.Š. vo vlastníctve K. E. A. G. E., G. I. X/X, pozemok č. parcely XXXX/XX, výmera XXXX m2, druh zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel na pozemku XXX/XXXXX, parcela registra „C“, byt - vchod č. XX, XX. I., číslo bytu XX v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach XXX/XXXXX. Podľa čl. 3 bod 1 na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho zápis, vklad do katastra nehnuteľnosti. Návrh na vklad záložného práva podáva a poplatky s tým súvisiace znáša záložca. Podľa čl. 5 bod 1 ak zabezpečovaná pohľadávka nebude riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť a) predajom zálohu na dražbe, b) priamym predajom zálohu tretím osobám podľa výberu záložného veriteľa, c) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (napr. v exekučnom konaní, v konaní o súdny výkon rozhodnutia).
9. Z návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti zo dňa 24. mája 2011 (č.l. 32 pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 17 Csp/296/2018) je zrejmé, že tento podali účastníci zmluvy o zriadení záložného práva na Správu katastra L. dňa 3. júna 2011. Zapísaný bol pod č. k. G. XXX/XX.
10. Okresný súd Trebišov uznesením č. k. 17 Csp 296 2018 - 14 zo dňa 11. januára 2019 tunajší súd uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť dočasne sa zdržať výkonu záložného práva a nakladania s predmetom dražby k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a uložil navrhovateľom v 1. a 2. rade povinnosť podať v lehote do tridsiatich dní odo dňa doručenia uznesenia na príslušnom súde žalobu o určenie neexistencie záložného práva viaznuceho v prospech žalovaného na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov. Predmetné uznesenie bolo na základe odvolania žalovanej uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.2Co/157/2019 - 104 zo dňa 21. júna 2019 zmenené tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý.
11. Z platobného rozkazu sp. zn. 12Csp/85/2018 zo dňa 18. septembra 2018 (č.l. 64 pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 17 Csp/296/2018) je zrejmé, že žalobcom (v rozkaznom konaní v postavení žalovaných) bola uložená povinnosť uhradiť pohľadávku vo výške 32 181,25 s príslušenstvom bližšie špecifikovaným vo výroku tohto rozhodnutia. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 10.10.2018. Podľa obsahu žaloby (č.l. 66 pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 17Csp/296/2018) platobný rozkaz bol vydaný práve titulom nesplneného záväzku žalobcov z úverovej zmluvy č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 24.5.2011.
12. Zo štatútu splatenia účtu predmetného úverového prípadu (č.l. 69 pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 17Csp/296/2018) je zrejmé, že ku dňu 17.4.2018 bol aktuálny zostatok vo výške 32.181,25 EUR, úroky 4.220,62 EUR a splatné rôzne poplatky vo výške 3.661,10 Eur, spolu 40.062,97 EUR.
13. Z poslednej výzvy pred zosplatnením zo dňa 11. marca 2015 (č.l. 93 a č.l. 95 pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 17Csp/296/2018) je zrejmé, že žalovaná vyzvala žalobcov uhradenie dlžnej čiastky, ktorá ku dňu 9. marca 2015 bola vo výške 1.793,60 EUR. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli žalobcovia upozornení, že v prípade nevyrovnania záväzkov po lehote stanovenom termíne bude úver vyhlásený za predčasne splatný. Predmetnou výzvou sa žalobcom v 1. a 2. rade nepodarilo doručiť.
14. Z vyhlásenia úveru za predčasne splatný zo dňa 24. apríla 2015 (č.l. 96 a č.l. 98 pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 17Csp/296/2018) je zrejme, že žalovaná vyhlásila poskytnutý úver na základe zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 24. 5. 2011 za predčasne splatný. Predmetné vyhlásenie bolo žalobcovi v 1. rade doručené dňa 30.4.2015 žalobkyne v 2. rade sa nepodarilo doručiť.
15. Z LV č. XXXX - kat. úz. L., obec L., okres L. (č.l. 13 pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 17Csp/296/2018), bolo zistené, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - byt č. XX, vchod XX, X. posch. v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XXXXX, pozemok - parcela č. XXXX/XX, o výmere XXXX m2, druh - zastavané plocha a nádvoria, parcely reg. „C“ evidované na kat. mape, spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/XXXXX. Záložné právo v prospech banky podľa záložnej zmluvy vzniklo povolením vkladu pod V XXX/XX.
16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
18. Podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom nie sú: úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.
19. Podľa § 52 ods. 1,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
22. Podľa § 151b ods. 1,2,3 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
23. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)
24. Podľa § 151m ods. 4 OZ, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.
25. Primárne sa súd vysporiadal s charakterom právneho vzťahu založeným medzi žalobcom v 1. rade ako dlžníkom, žalobkyňou v 2. rade ako spoludlžníkom a žalovaným ako veriteľom Zmluvou o OTPHYPO úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 24.5.2011. Samotná zmluva tento zmluvný vzťah charakterizuje ako právny vzťah podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na takomto právnom posúdení zotrvávala aj žalovaná.
26. Súd považoval za nesporné, že strany sporu uzavreli Zmluvu o otphypo úvere, na základe ktorej poskytla žalovaná žalobcom spotrebný úver vo výške 36.450,- EUR, ktorý bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, a preto vzhľadom na charakter úveru dospel súd k názoru, že v tomto prípade nejde o spotrebiteľský úver a to s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaná poskytla predmetný úver v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti žalobcom - fyzickým osobám, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zároveň návrh zmluvy o úvere bol pripravený žalovanou a žalobcovia nemohli ovplyvniť obsah takejto zmluvy, ale museli ju prijať ako celok alebo odmietnuť. Úverová zmluva tak mala formulárový charakter a súd preto považoval žalovanú za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalobcov za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov tak súd dospel k názoru, že žalobcovia majú postavenie spotrebiteľa a ide o spotrebiteľsko-právny vzťah. Vzhľadom na vzniknutý právny vzťah sa spotrebiteľ ocitá v nerovnom postavení vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi, teda žalobcovi a to s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvného vzťahu ako aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že žalobca má väčšiu profesionálnu skúsenosť pri uzatváraní právneho vzťahu, lepšiu znalosť práva ako aj dostupnosť právnych služieb a zároveň má väčšie možnosti stanoviť si zmluvné podmienky, ktoré sú pre neho ako zmluvnú stranu výhodnejšie. Základným princípom ,na ktorom sú postavené spotrebiteľské zmluvy je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku a teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech slabšej zmluvnej strany a to spotrebiteľa. Zároveň na zabezpečenie predmetného úveru bolo zriadené záložné právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a to na základe záložnej zmluvy. Aj takáto záložná zmluva mala formulárový charakter, pričom ju vopred pripravovala žalovaná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobcovia ako fyzické osoby jej obsah nemohli ovplyvniť, ale museli ju prijať ako celok alebo odmietnuť.
27. Žalobcovia v 1. a 2. rade zastávali stanovisko, že zmluvný vzťah založený vyššie uvedenou Zmluvou o o OTPHYPO úvere je potrebné právne posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Namietali, že zmluva o úvere neobsahuje kogentné ustanovenia uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v nej absentuje druh spotrebiteľského úveru, RPMN a neobsahuje rozpis splátok na istinu, úroky, úroky z omeškania a poplatky. Pri posúdení tohto právneho vzťahu súd považuje za právne významnú skutočnosť, že predmetom Zmluvy o OTPHYPO bolo poskytnutie úveru vo výške 36.450,- Eur na účel nadobudnutia nehnuteľnosti: byt č. XX, vchod XX, X. posch. v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XXXXX, pozemok - parcela č. XXXX/XX, o výmere XXXX m2, druh - zastavané plocha a nádvoria, parcely reg. „C“ evidované na kat. mape, spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/XXXXX. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia Zmluvy o OTPHYPO úvere, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti . Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že nakoľko žalobcovia v 1.a 2. rade uzavreli so žalovanou Zmluvu o OTPHYPO úvere na účel nadobudnutia nehnuteľnosti, aplikácia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je na tento právny vzťah s poukazom na ust. § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. expressis verbis vylúčená. Je dôležité uviesť, že v konaní Okresného súdu Trebišov vo veci sp. zn. 12Csp/85/2018 žalobcu OTP Banka Slovensko a.s. proti žalobcom v 1. a 2. rade v postavení žalovaných, bola žalobcom (v rozkaznom konaní v postavení žalovaných) platobným rozkazom zo dňa 18.9.2018 uložená povinnosť na úhradu pohľadávky 32.181,25 EUR s príslušenstvom bližšie špecifikovanými vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 10.10.2018. Platobný rozkaz bol vydaný práve titulom nesplneného záväzku žalovaných z úverovej zmluvy č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 24.5.2011. V uvedenom spore vo veci samej žalobcovia neuplatnili žiadne námietky o neplatnosti úverovej zmluvy, či neprijateľných zmluvných podmienkach, pričom už v tomto konaní predmetná úverová zmluva bola podrobená súdnej kontrole.
28. V súvislosti s koncepciou zabezpečenia úveru záložným právom súd uvádza, že čl. I bod 1 Zmluvy o OTPHYPO úvere charakterizuje úver ako účelový spotrebný (nie spotrebiteľský) úver zabezpečený nehnuteľnosťou. Podmienkou získania OTPHYPO úveru je teda jeho zabezpečenie zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v prospech banky. Toto zabezpečenie je pritom prirodzeným nástrojom pre obmedzenie strát vyplývajúcich z platobnej neschopnosti dlžníka (t. j. klienta banky). Slúži totiž na zabezpečenie úveru tak, že v prípade jeho nesplácania (ktorá situácia nesporne nastala u žalobcov v 1. a 2. rade), je banka oprávnená domáhať sa uspokojenia zo založenej nehnuteľnosti tým, že táto nehnuteľnosť bude predaná a banka si prostriedky do výšky nesplatenej časti úveru ponechá. Pri finančných produktoch ako sú úvery na kúpu nehnuteľností je zabezpečenie úveru (vzhľadom na jeho výšku v porovnaní s väčšinou iných úverových produktov) záložným právom na nehnuteľnosť prirodzeným nástrojom udržania stability bankového systému.
29. Záložné právo ako zabezpečovací prostriedok slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva, pričom umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Záložné právo má tak dve základné funkcie a to zabezpečovaciu funkciu a funkciu uhradzovaciu. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená možnosť
záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu. Záložné právo je viazané na existenciu pohľadávky a jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným právom, zanikne, zaniká aj záložné právo. Záložné právo sa teda viaže na pohľadávku. Realizácia záložného práva je upravená v Občianskom zákonníku, pričom takýto zákon zavádza pojem výkon záložného práva, ktorý možno realizovať vtedy, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, núteným predajom podľa Exekučného poriadku alebo iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva. Občiansky zákonník tak dáva možnosť záložnému veriteľovi ako aj záložcovi, aby si spôsob výkonu záložného práva dohodli v zmluve o zriadení záložného práva. Záložné právo možno okrem iného zriadiť aj na základe záložnej zmluvy, ktorá musí mať písomnú formu v prípade ak je záloh nehnuteľnosť. Podstatnou náležitosťou každej záložnej zmluvy bude určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje. V prípade, ak sa v zmluve neurčuje výška (hodnota) zabezpečovanej pohľadávky, bude treba určiť najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Treba tiež uviesť označenie veriteľa a dlžníka pohľadávky a právny titul, z ktorého táto pohľadávka vznikla, tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, ktorá pohľadávka bola zabezpečená. Ďalšou podstatnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva je určenie hodnoty zabezpečovanej pohľadávky alebo určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. V zmluve o zriadení záložného práva sa musí táto skutočnosť uviesť, keďže hodnota zabezpečenia sa nemusí kryť s hodnotou celého záväzku, ktorý vznikol medzi veriteľom a dlžníkom. Okrem toho v niektorých prípadoch však nebude možné vopred určiť presnú výšku zabezpečovanej pohľadávky, keďže počas existencie zabezpečenia sa môže meniť, preto treba určiť maximálnu, najvyššiu možnú hodnotu, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. V zmluve o zriadení záložného práva tiež musí byť určený predmet zálohu, ktorý zabezpečuje pohľadávku.
30. Súd predmetnú záložnú zmluvu preskúmal, pričom zistil, že táto obsahuje všetky zákonné náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 151b ods. 2,3,4 Občianskeho zákonníka a to označenie veriteľa /žalovaná/ a dlžníkov resp. záložcu ako aj právny titul, z ktorého táto pohľadávka vznikla /Zmluva o otphypo úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 24.5.2011/. Podstatnou náležitosťou každej záložnej zmluvy je tiež určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, pričom ide o pohľadávku vo výške 34.650,- EUR, ktorá vznikla z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebnom úvere. Ďalšou podstatnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva je určenie hodnoty zabezpečovanej pohľadávky alebo určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. V zmluve o zriadení záložného práva bolo stranami sporu určené, že sa zabezpečuje pohľadávka záložného veriteľa vyplývajúce zo Zmluvy o otphypo úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 24.5.2011 spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými pohľadávkami a zmluvnými pokutami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Záložné právo zriadené touto zmluvou zabezpečuje aj pohľadávku záložného veriteľa s príslušenstvom voči dlžníkovi, ktorá vznikne po odstúpení od zmluvy o úvere, ďalej pohľadávku záložného veriteľa s príslušenstvom voči dlžníkovi na vydanie bezdôvodného obohatenia resp. na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy v súvislosti so zmluvou o úvere. V zmluve o zriadení záložného práva sú tiež špecifikované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetnom záložného práva, pričom takáto zmluva bola riadne zavkladovaná v príslušnom katastri nehnuteľností.
31. Po tom, čo súd podrobil súdnej kontrole Zmluvu o otphypo úvere č. XXX/XXXX/ XXSU zo dňa 24.5.2011 ako aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 24.5.2011, pričom v nich neboli zistené žiadne skutočnosti majúce za následok neplatnosť predmetných zmlúv, súd žalobu zamietol.
32. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. V tomto konaní bola plne úspešná žalovaná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí boli v tomto konaní neúspešní.
35. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. V zmysle § 223 ods. 3 CSP bol rozsudok vyhotovený v schválenej predĺženej lehote na vyhotovenie rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.