Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24S-60-2019.pdf
PDF · 196.15 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/60/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., Pribylinská 2/A, 831 04 Bratislava, zastúpeného alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/6310 O-631/2018 zo dňa 28. januára 2019 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal u žalobcu v jeho prevádzkárni na ulici U. Y. XX vo A. v dňoch od 16.2.2018 do 11.5.2018 inšpekciu práce, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. IBB-04-80-2.3/ P-E, 24,25-18 zo dňa 11.5.2018. Žalobca bol s obsahom protokolu oboznámený 11.5.2018 s tým, že sa vyjadrí k protokolu písomne. Žalobca sa vyjadril písomne k protokolu podaním zo dňa 15.5.2018. Predmetom inšpekcie práce bola kontrola dodržiavania Zákonníka práce a kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Inšpektorát práce v protokole v časti „Pracovno-právne vzťahy" pod písmenom B konštatoval zistené nedostatky, pričom v bode 9 uviedol, že žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby Y. W. v období 02/2018-04/2018 a R. Y. v období 04/2018 na pozíciách D., ktorú vykonávali v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu, čím žalobca porušil § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Inšpektorát práce vypracoval Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 11.5.2018 a to dňa 24.5.2018, do ktorého zahrnul vyjadrenie žalobcu a stanovisko inšpektora k nemu.
2. Inšpektorát práce Banská Bystrica ako prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi oznámil začatie správneho konania o správnom delikte listom zo dňa 7.8.2018. Žalobca sa k oznámeniu písomne vyjadril podaním zo dňa 20.8.2018.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
3. Inšpektorát práce Banská Bystrica rozhodnutím č. k. 197/18-1.0/pok/r. IPBB_KHIP/ROZ/2018/1188 zo dňa 12. októbra 2018 rozhodol tak, že podľa § 19 ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1, písm. a), bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. za porušenie § 1 ods. 3 zákona 311/2001 Z. z. Zákonníka práce spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ - právnická osoba PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie a.s. využíval závislú prácu fyzických osôb Y. W., nar. XX.X.XXXX v období 02/2018-04/2018 a R. Y., nar.
XX.X.XXXX v období 04/2018 pracujúcich v prevádzkárni na ul. U. Y. XX, XXX XX A. na pozíciách D., ktorú vykonávali v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu, uložil pokutu 2 500.-Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z protokolu v znení dodatku, ako jedného z podkladov pre správne konanie vyplýva, že u žalobcu bola vykonaná inšpekcia práce, pričom výkon inšpekcie bol začatý 16.2.2018 na prevádzke žalobcu na ul. U. Y. XX, XXX XX A.. Dňa 18.4.2018 sa inšpektori práce opäť dostavili na kontrolovanú prevádzku žalobcu, kedy fyzické osoby Y. W. a R. Y. (ďalej len Y.W. a R.Y.) vykonávali pracovnú činnosť
- D.. V elektronickom informačnom systéme sociálnej poisťovne bolo zistené, že tieto osoby neboli prihlásené zamestnávateľom v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného sociálnou poisťovňou. Y.W. a R.Y. boli vypočutí na dôvod ich prítomnosti na pracovisku žalobcu. Y.W. povedal, že bol poučený o podaní informácie a do zápisnice uviedol, že v čase výkonu inšpekcie práce na kontrolovanej prevádzke U. v hale C, že prácu vykonával pre PHOENIX a.s. na základe obchodnoprávneho vzťahu so spoločnosťou Langres s.r.o. Banská Bystrica, pričom pri výkone pracovnej činnosti sa riadi popisom práce na základe dohodnutých podmienok so spoločnosťou Langres s.r.o., na základe požiadaviek PHOENIX a.s. a podľa ich obchodných zmlúv. Na práci sa dohodol so spoločnosťou Langres s.r.o., pričom podmienky výkonu práce boli v obchodnej zmluve. Uviedol, že pokyny na prácu mu dávala prevažne pani V., pretože v zmluve má uvedené, že sa má riadiť pokynmi vedúceho skladu. Ďalej do zápisnice uviedol, že predmetnú prácu vykonával v mene spoločnosti Langres s.r.o. a voči tretím osobám vystupuje v mene spoločnosti PHOENIX a.s.. Uviedol tiež, že je možné, aby ho pri výkone práce zastúpila iná osoba zo spoločnosti Langres s.r.o.. Prácu začal vykonávať 3.7.2017 a v deň inšpekcie práce nastúpil do práce o 11.15 hod na základe rozvrhu podľa dohody sa mení s kolegom. Pracovný čas na prevádzke určila spoločnosť PHOENIX a.s. v obchodnej zmluve. Pracovný čas sa mu eviduje tak, že má čipovú kartu (elekronicky) a zároveň sa zapisuje do knihy príchodov a odchodov. Uviedol, že so žalobcom nemá žiadnu dohodu a odmenu má dohodnutú so spoločnosťou Langres s.r.o.. Uviedol, že styčnou osobou vo veci zastupovania voči tretím osobám, resp. zabezpečenia plynulého chodu prevádzky komunikuje prednostne a výlučne s vedúcou skladu. Prvostupňový správny orgán ďalej dôvodil tým, že R.Y. po poučení podal do zápisnice informáciu, že v čase kontroly v prevádzke žalobcu U. Robil tak pre žalobcu na základe obchodnej zmluvy so spoločnosťou Langres s.r.o.. Výkon práce mu nariadila vedúca skladu, s ktorou sa na tejto práci dohodol. Uviedol, že nemá vedúceho zamestnanca a prácu vykonáva na základe obchodnej zmluvy, pričom voči tretím osobám vystupuje za žalobcu. Prácu začal vykonávať 3.4.2018, pričom pracovný čas je dohodnutý v obchodnej zmluve. Pracovný čas sa zapisuje príchod aj odchod do knihy. Obchodnú zmluvu má uzatvorenú so spoločnosťou Langres s.r.o., v ktorej je dohodnutá aj odmena. Vedúca strediska žalobcu pani I. F. uviedla do zápisnice inšpektorovi práce, že Y.W. a R.Y. vykonávajú práce na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka so spoločnosťou Langres s.r.o. Banská Bystrica zo dňa 30.6.2017. Druh práce je uvedený v obchodnej zmluve na základe požiadaviek žalobcu. Pracovný čas fyzických osôb je uvedený v obchodnej zmluve v časovom rozpätí od 6.00 hod do 20.00 hod, pričom fyzické osoby sa striedajú v jednotlivých dňoch tak, aby pokryli prevádzkový čas. Fyzické osoby sú povinné podľa zmluvy zabezpečovať bezporuchový stav prevádzky. Náhradné diely na opravu poskytujú z vlastných zdrojov. Dodávateľ je povinný zabezpečiť dodržiavanie dohodnutých podmienok v obchodnej zmluve a v prípade, že fyzická osoby opustí pracovisko, musí túto skutočnosť nahlásiť žalobcovi a zároveň spoločnosti Langres s.r.o.. Pracovný čas osobám vykonávajúcim D. práce rozvrhuje žalobca. Tieto fyzické osoby môžu byť zastúpené inou osobou, ktorú zabezpečí dodávateľ. Voči tretím osobám vystupujú W. a Y. v mene žalobcu. Na otázku, kto je vedúcim zamestnancom fyzických osôb uviedla, že styčnou osobou je pani V.. Žalobca v rámci výkonu inšpekcie práce preukázal obchodnoprávny vzťah so spoločnosťou Langres s.r.o., predmetom zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka bolo na základe požiadaviek a pokynov žalobcu odborne vykonávať pre žalobcu D. práce v sklade žalobcu a to v rozsahu uvedenom v zmluve. Poskytovateľ sa v tejto zmluve zaviazal realizovať predmet prostredníctvom svojich zamestnancov alebo výnimočne prostredníctvom zmluvných subdodávateľov. Žalobca tiež predložil písomné oznámenie poskytovateľa o tom, že služby bude dodávať v rámci subdodávky prostredníctvom živnostníka R.Y. a firmy JAMA SPOL s.r.o. (R. Y.). Inšpekciou práce bolo tiež zistené, že žalobca na základe rozhodnutia o organizačnej zmene ako zamestnávateľ zrušil pracovné miesto D. od 13.2.2018, na ktorom dovtedy vykonával závislú prácu Y. V. a po odmietnutí preradenia na inú prácu, bol s týmto pracovníkom skončený pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti. Výpoveďou, ktorú žalobca doručil osobne 26.2.2018, ktorú však tento odmietol prevziať. U žalobcu však od 3.4.2018 vykonával závislú prácu na pracovnej pozícii D. R. Y. na základe obchodnej zmluvy so spoločnosťou Langres s.r.o., účinnej od 1.4.2018. Z toho je podľa prvostupňového správneho orgánu zrejmé, že fyzické osoby R.Y. a Y.W. vykonávali pre žalobcu závislú prácu na pracovnej pozícii D., prípadne vykonávali pomocné práce v sklade, pričom uvedené fyzické
osoby nevykonávali túto prácu výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce ani v pracovnoprávnom vzťahu. Z protokolu o inšpekcii práce ďalej vyplýva, že inšpektor tento záver odôvodnil tým, že znaky závislej práce boli vyhodnotené na podklade dokladov predložených žalobcom poskytnutými informáciami a s prihliadnutím na výpovede R.Y., Y.W. a I. F.. V protokole boli ďalej obsiahnuté úvahy, ktorými hodnotil inšpektor práce jednotlivé znaky závislej práce ako aj stanovisko k námietkam uvedeným vo vyjadrení k protokolu. Inšpektor práce v protokole vyhodnotil jednotlivé znaky závislej práce ako naplnené. Vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca bol daný tým, že podľa poskytnutých informácií sa v zmysle obchodnej zmluvy fyzické osoby riadia pokynmi vedúcej skladu. Osobný výkon práce pre zamestnávateľa bol daný tým, že fyzické osoby vykonávali prácu osobne. V prípade, ak by nemohli túto prácu vykonať, spoločnosť Langres s.r.o. podľa podmienok obchodnej zmluvy poskytne žalobcovi iného zamestnanca, prípadne inú fyzickú osobu, to znamená že fyzická osoba z vlastného rozhodnutia sa nemôžu dať zastúpiť inou fyzickou osobou, ktorú si sama určí. Vykonávanie práce podľa pokynov zamestnávateľa bolo naplnené, keď fyzické osoby počas výkonu inšpekcie práce U. v hale C, ktorú činnosť im nariadila vedúca skladu. Pokyny žalobcu ako zamestnávateľa sú vo veľkej časti obsiahnuté v obchodnej zmluve, ktoré boli vyhotovené na základe požiadaviek žalobcu. Ďalej znak závislej práce v mene zamestnávateľa bol naplnený tým, že fyzické osoby vystupujú v mene spoločnosti žalobcu. V pracovnom čase určenom zamestnávateľom tento znak bol naplnený tým, že žalobca eviduje pracovný čas fyzických osôb rovnako ako svojim zamestnancom. Pri zhodnotení všetkých týchto skutočností inšpektor práce vyhodnotil využívanie závislej práce ako nedostatok uvedený v bode 9 protokolu. K námietkam žalobcu k dodatku protokolu inšpektor práce uviedol, že posúdenie znakov závislej práce fyzickej osoby nespočíva v posúdení dodržiavania povinností vyplývajúcich s uzatvorenej obchodnej zmluvy, ale v posúdení jednotlivých znakov výkonu práce konkrétnej fyzickej osoby vo vzťahu k žalobcovi v priestoroch, ktorého fyzické osoby vykonávali v kontrolovanom období prácu „D. v sklade" pre žalobcu. Skutočnosť, že žalobca neuzatvoril obchodnoprávny vzťah s týmito osobami, je irelevantná v prípade posúdenia výkonu závislej práce fyzických osôb. Obchodné zmluvy medzi spoločnosťou Langres s.r.o. a fyzickými osobami inšpektorátu práce neboli k dispozícii. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že inšpektor práce pri vypracovaní protokolu o výsledku inšpekcie práce prihliadol na vyjadrenie a doklady uplatnené alebo predložené žalobcu počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
4. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu k oznámeniu o začatí správneho konania o správnom delikte. K námietke, že v danom prípade je nevyhnutné zaoberať sa postavením žalobcu v danom záväzkovom vzťahu so spoločnosťou Langres s.r.o. a nielen výlučne posúdením činnosti, ktoré vykonávali pán W. a pán Y. a že žalobca nemal s týmito osobami žiadny obchodnoprávny vzťah a tiež, že právnické osoby uzatvárajú na poskytovanie služieb rovnakého druhu obchodnoprávne vzťahy, prvostupňový správny orgán uviedol, že Zákonník práce výkon závislej práce v inom než pracovnoprávnom vzťahu nepripúšťa a to ani v prípade prejavenej vôle oboch zmluvných strán. Ak je pre zamestnávateľa efektívnejšie zabezpečiť chod a fungovanie skladu externou spoločnosťou na základe zmluvy o poskytovaní služieb, Zákonník práce nevylučuje, aby spoločnosť uzatvárala obchodnoprávne alebo občianskoprávne vzťahy s inými právnickými osobami alebo so samostatne zárobkovo činnými osobami, avšak za podmienky, že práca ktorú fyzické osoby pre právnickú osobu alebo zamestnávateľa vykonávajú, nenapĺňa znaky závislej práce. Pre posúdenie, či fyzické osoby R.Y. a Y.W. vykonávali pre žalobcu závislú prácu, nie je rozhodujúce, či mala spoločnosť Langres s.r.o. s fyzickými osobami uzatvorený obchodnoprávny alebo pracovnoprávny vzťah, nakoľko závislá práca je posúdením vzťahu medzi účastníkom konania ako zamestnávateľom a fyzickou osobou R.Y. a fyzickou osobou Y.W. Poukazovanie na uzatváranie porovnateľných obchodnoprávnych vzťahov je irelevantné, nakoľko určovanie znakov závislej práce sa vykonáva vždy u každej fyzickej osoby, ktorá vykonáva prácu individuálne. K námietke, že uvedené fyzické osoby vykonávali len údržbárske a servisné práce, čo nespadá pod hlavnú podnikateľskú činnosť žalobcu ako zamestnávateľa a v danom prípade potrebné zabezpečenie 100%-ného chodu prevádzky, prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že fyzické osoby vykonávali u žalobcu ako zamestnávateľa aj pomocné práce v sklade, ktoré spadajú pod hlavný predmet činnosti žalobcu ako zamestnávateľa. Skutočnosť, či fyzická osoba vykonávala závislú prácu, ktorá je hlavným predmetom podnikania žalobcu, však nie je rozhodujúce vo vzťahu k posúdeniu závislej práce fyzických osôb. K námietkam týkajúcim sa uzatvorenia obchodnoprávneho vzťahu so spoločnosťou Langres s.r.o. za odôvodnené, správny orgán uviedol, že dôvodom začatia správneho konania bolo, že žalobca využíval prácu fyzických osôb R.Y. a Y.W. a výkon ich práce napĺňal znaky závislej práce u žalobcu. K poukazu žalobcu na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/80/2008 prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa
§ 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. K námietkam žalobcu, že je potrebné posúdiť dodržovanie povinností vyplývajúcich zo uzatvorenej zmluvy o poskytovaní služieb a k jeho časti vyjadrenia, ktorým vyvracia jednotlivé znaky závislej práce správny orgán uviedol, že ak by pri posúdení výkonu závislej práce fyzických osôb vychádzal z podmienok dohodnutých v obchodnoprávnych zmluvách, potom by ustanovenie Zákonníka práce, ktorým sa zakazuje výkon závislej práce v inom ako pracovnoprávnom vzťahu, by bolo právne bezúčelné.
5. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení k jednotlivým znakom závislej práce uviedol:
- osobný výkon práce: Podľa správneho orgánu sa tým myslí skutočnosť, že R.Y. a Y.W. sa nemôžu dať zastúpiť inou osobou a zodpovedať tak za výsledky tejto osoby, akoby prácu vykonávali sami. Nemôže svojvôľne opustiť pracovisko a poslať na pracovnú zmenu napr. ďalšieho zamestnanca a zodpovedať za jeho výsledky. V prípade, ak by spoločnosť Langres s.r.o. zabezpečila plnenie zmluvy iným zamestnancom alebo fyzickou osobou, tento by práce opäť vykonával osobne. V rozvrhu pracovných zmien žalobca neuvádza neutrálne akékoľvek fyzické osoby, ale konkrétne meno fyzickej osoby R.Y. prípadne Y.W., ktorá počas určeného pracovného času má zabezpečiť údržbu a výpomocné práce v sklade.
- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom: Ten znak závislej práce priamo naväzuje na znak osobný výkon práce, nakoľko zamestnávateľ fyzickým osobám riadi a organizuje pracovný čas, čo je podložené listinami, rozvrhmi pracovného času (vedúcou skladu A.) v presne stanoveným časom začiatku a konca výkonu práce jednotlivej fyzickej osoby R.Y. a Y.W.Skutočnosť, že žalobca ako zamestnávateľ fyzickým osobám eviduje pracovný čas vo fyzickej a elektronickej podobe len na účely vyčíslenia sumy za služby a z povinnosti, ktorú veľkodistribútorovi liekov ustanovuje osobitný predpis, je zastieraním obchádzania znaku závislej práce, nakoľko pri vstupe do budovy sa nachádza zodpovedná osoba za vedenie evidencie prítomných osôb nachádzajúcich sa u zamestnávateľa, tak ako to bolo v prípade vstupu do prevádzky účastníka konania ako zamestnávateľa inšpektormi práce dňa 16.2.2018 a 18.4.2018. -vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca a podľa pokynov zamestnávateľa: Vedúca skladu žalobcu zadávala pokyny fyzickým osobám k výkonu konkrétnych činností, ktorými okrem údržby bol aj výkon pomocných prác v sklade. Ak si povaha práce, ktoré tieto fyzické osoby vykonávali z akéhokoľvek dôvodu žiadala, aby bola pracovná činnosť týchto osôb riadená, koordinovaná (s naplnením ďalších znakov závislej práce), ide o závislú prácu a zamestnávateľ je povinný s takouto fyzickou osobou uzatvoriť pracovnoprávny vzťah. -v mene zamestnávateľa: Prvostupňový správny orgán k námietke žalobcu, že nemá vedomosť o tom, že R.Y. a Y.W. používali pracovné nástroje žalobcu, ako to uviedol inšpektor práce v Dodatku č. 1, že v dodatku neboli uvedené pracovné nástroje žalobcu ale pracovné prostriedky, pričom pracovným prostriedkom v zmysle MV SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov je stroj, zariadenie, prístroj alebo nástroj, ktorý sa používa pri práci a používanie pracovného prostriedku je každá činnosť s pracovným prostriedkom. K námietke, že v zmysle nálezu Ústavného súdu Českej republiky ÚS 69/03 zo dňa 31.8.2004 využitie pracovných prostriedkov spoločnosti nie je dostatočným kritériom pre určenie výkonu závislej práce, prvostupňový správny orgán uviedol, že nevychádzal len z takéhoto kritéria, ale posudzoval všetky znaky závislej práce vo vzájomnej súvislosti. Znak závislej práce v mene zamestnávateľa bol naplnený nielen na základe uvedeného kritéria ale aj na základe toho, že znak v konaní v mene zamestnávateľa je naplnený aj za stavu, že výsledky práce, ktorú fyzické osoby vykonávajú, využíva zamestnávateľ vo svoj prospech. Konanie v mene zamestnávateľa sa prejavuje hlavne pri kontakte fyzickej osoby so zákazníkmi, obchodnými partnermi a v uvedenom prípade aj so servisnými spoločnosťami, ktoré sú fyzické osoby povinné sprevádzať pri pravidelných obhliadkach zariadení a prístrojov žalobcu ako zamestnávateľa. Vystupovanie v mene spoločnosti neznamená len právne zastupovanie spoločnosti na základe poverenia alebo plnomocenstva. K ďalším námietkam prvostupňový správny orgán uviedol, že znaky závislej práce sa vyhodnocujú vždy individuálne. Zopakoval, že ak výkon práce fyzických osôb z akýchkoľvek dôvodov žiada, aby ich výkon práce bol riadený zamestnávateľom s naplnením znakov závislej práce, zamestnávateľ je povinný uzatvoriť s týmito fyzickými osobami pracovnoprávny vzťah. Činnosti spojené s údržbou skladových priestorov boli vykonávané uvedenými fyzickými osobami ako závislá práca, a preto nemohli byť vykonávané v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Zákonník práce v § 1 ods. 2 zakotvuje pojem „závislá práca" a jej definíciu, ktorá má kogentný charakter, čo je zdôraznené v § 1 ods. 3 s výslovným príkazom realizovať závislú prácu výlučne v pracovnom pomere a výslovným zákazom
uskutočňovať závislú prácu zmluvnými formami občianskeho alebo obchodného práva. Podľa právnej teórie, ak zamestnávateľ napriek uvedenému zákazu realizoval svoju činnosť prostredníctvom fyzickej osoby, s ktorou mal uzatvorený občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah, išlo by v zmysle Občianskeho zákonníka o simulovaný právny úkon. Takýmto konaním by bol zastretý právny úkon, pracovná zmluva zakladajúca pracovný pomer. Pre naplnenie pojmu „závislá práca" je potrebných päť právnych charakteristík a to nadriadenosť a podriadenosť, osobný výkon práce, výkon práce podľa pokynov zamestnávateľ a v mene zamestnávateľa v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, ktoré musia byť naplnené kumulatívne.
6. Správny orgán odôvodnil výšku uloženej pokuty závažnosťou zistených porušených pravidiel a závažnosťou ich následkov tak, že nešlo o závažné porušenie povinností v zmysle zákona o inšpekcii práce, avšak išlo o závažný nedostatok, nakoľko závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Fyzické osoby vykonávali závislú prácu u žalobcu v obchodnoprávnom vzťahu boli ukrátené o nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. V tomto prípade išlo o zastieranie pracovnoprávneho vzťahu obchodnoprávnym vzťahom. Ďalej zobral do úvahy počet zamestnancov, ktorých žalobca v čase kontroly zamestnával a to 59 na kontrolovanej prevádzke. Ďalej zobral do úvahy, že v danom prípade išlo o neúčinný systém riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, keď žalobca v období od 02/2018 a 03/2018 zabezpečoval údržbárske práce prostredníctvom zamestnanca a súčasne prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom. Po prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene, žalobca ako zamestnávateľ zrušil pracovné miesto údržbár a so zamestnancom skončil pracovný pomer. Údržbárske práce, ktoré vykonával zamestnanec v pracovnom pomere, žalobca ako zamestnávateľ opäť zabezpečil fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom. Ďalej uviedol, že zohľadnil aj skutočnosť, že zistený nedostatok sa týka dvoch fyzických osôb a že výkonom inšpekcie práce bolo zistených celkovo deväť nedostatkov. Ako priťažujúce okolnosti zohľadnil závažný charakter zisteného nedostatku ako aj jeho následky a skutočnosť, že sa jedná o neúčinný systém riadenia ochrany práce a celkový počet zistených nedostatkov, tiež skutočnosť, že sa správny delikt týka dvoch fyzických osôb a že v tomto prípade išlo o zastieranie pracovnoprávneho vzťahu obchodnoprávnym vzťahom. Ako poľahčujúcu okolnosť vzal správny orgán na zreteľ skutočnosť, že nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a že sa nejedná o opakované zistenie tých istých nedostatkov. Správny orgán mal za to, že uložená výška pokuty je adekvátna miere závažnosti porušenia právneho predpisu uvedeného vo výroku rozhodnutia. Podľa správneho orgánu splní výchovný účel a bola uložená v rámci zákonnej sadzby a splní aj represívnu funkciu. Preto bola uložená pokuta vo výške 2 500.-Eur.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
7. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a po zhodnotení právneho a skutkového stavu má za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal v napadnutom rozhodnutí, že žalobca porušil v uvedenom čase na uvedenom mieste, pri výkone konkrétne vymedzenej činnosti a popísaním spôsobu svoje povinnosti tak, ako je to vymedzené vo výroku rozhodnutia. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca v prevádzke vo A. využíval prácu fyzických osôb Y.W. a R.Y., ktorí vykonávali prácu údržbára, závislú prácu. Pri výkone inšpekcie práce vykonávali prácu pri vŕtaní pätky k regálom v hale C na prevádzke. Prácu vykonávali na základe obchodnoprávneho vzťahu uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou Langres s.r.o. Banská Bystrica na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bolo na základe požiadaviek a pokynov žalobcu odborne vykonávať pre žalobcu údržbárske a výpomocné práce v jeho sklade, v určenom rozsahu uvedenom v tejto zmluve. Langres s.r.o. sa zaviazal realizovať predmet zmluvy prostredníctvom svojich zamestnancov, prípadne vo výnimočných prípadoch prostredníctvom jeho zmluvných dodávateľov. Žalobca predložil aj oznámenie subdodávateľov, v ktorom Langres s.r.o. uviedla, že služby bude v rámci subdodávky pre firmu Langres s.r.o. vykonávať na základe živnosti Y.W. a firma JAMA SPOL s.r.o. (R. Y.). Práca vykonávaná na predmetnom pracovisku fyzickými osobami splnila všetky znaky závislej práce, ako to popísal inšpektorát práce. Uviedol, resp. opísal aj vykonané dôkazy a vyhodnotil správnu úvahu, ktorou bol vedený pri prijatí záverov o tom, že obe fyzické osoby vykonávali v uvedenom období závislú prácu pre žalobcu. Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán zobral do úvahy celý zistený stav veci, ktorý adekvátne posúdil a vyhodnotil.
8. Žalovaný k námietke týkajúcej sa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžf/80/2008 uviedol, že rozsudok je z 23.4.2009 a zohľadňuje vtedy platnú právnu úpravu druhej vety § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Až do 31.12.2012 bol Zákonník práce v tomto ustanovení upravený tak, že závislou prácou nie je podnikanie alebo zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Rozsudok a závery v ňom uvedené, sú v súlade vtedy s platnou právnou úpravou, ktorá zásadne zohľadňovala v prvom rade vôľu subjektov a právo vybrať si zmluvný vzťah, teda vylučovala, že by mohla byť posúdená ako závislá práca taká zárobková činnosť, na zabezpečenie ktorej si zmluvné strany vybrali občianskoprávny, obchodný vzťah, či výkon podnikateľskej činnosti. Avšak od 1.1.2013 Zákonník práce v § 1 ods. 3, druhá veta výslovne stanovuje, že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu. Z tejto úpravy vyplýva, že v prvom rade je potrebné skúmať obsah vykonávanej činnosti a to, či napĺňa alebo nenapĺňa znaky závislej práce ustanovené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce a potom po tomto dôslednom posúdení sú zmluvné strany oprávnené zvoliť právny vzťah, ktorý uzatvoria. Ak vykonávaná činnosť napĺňa všetky ustanovené znaky závislej práce zákonodarca od 1.1.2013 odňal zmluvným stranám možnosť zvoliť si občianskoprávny či obchodný vzťah, ale sú povinné rešpektovať § 1 ods. 3 Zákonníka práce a uzatvoriť niektorý z pracovnoprávnych vzťahov upravený v Zákonníku práce. Aj dôvodová správa k tejto zákonnej zmene, teda k zákonu č. 361/2012 Z. z. uvádza, že ak sú naplnené znaky podľa osobitných predpisov, sú splnené podmienky osobitných predpisov, aby práca mohla byť vykonávaná v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu, nejde o závislú prácu. Ak sú však naplnené znaky závislej práce, nemožno ju vykonávať v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu. Žalovaný poukázal na § 2 živnostenského zákona s tým, že po zohľadnení všetkých okolností prípadu a všetkých zistených faktov pracovnej činnosti vykonávanej dotknutými fyzickými osobami, nemožno považovať za výkon živnosti ani za podnikanie podľa § 2 ods. 1 v nadväznosti na § 2 ods. 2, písm. b) Obchodného zákonníka. Tieto osoby činnosti nevykonávali ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Naopak, tieto činnosti vykonávali ako závislú prácu, čo vyplýva z preukázania jej celej definície. Bolo preukázané, že práce boli vykonávané vo vzťahu nadriadenosti žalobcu a podriadenosti fyzických osôb, pretože práce zadával a riadil vždy žalobca s tým, že plynulý chod prevádzky bol vo vzťahu k obom fyzickým osobám zabezpečený určením ich komunikácie prednostne a výlučne s pani V., vedúcou skladu, ktorá je zamestnancom žalobcu. Práce vykonávali pre žalobcu, pretože fyzická osoba sa sama nemohla rozhodnúť, že prácu v uvedený deň nevykoná osobne, ale sama zabezpečí jej vykonanie inou osobou, pretože svoju neprítomnosť na pracovisku museli vždy oznámiť tak žalobcovi ako aj Langres s.r.o. a iba Langres s.r.o. mohol rozhodnúť o tom, kto fyzickú osobu nahradí pri výkone práce. Práce boli vykonávané podľa pokynov žalobcu, keďže bolo preukázané, že pokyny vydávala a prácu riadila vedúca skladu pani V.. Práca bola vykonávaná v mene žalobcu, pretože vo vzťahu k tretím osobám vystupovali obidve fyzické osoby v mene žalobcu, čo potvrdili tieto osoby ako aj vedúca strediska. To nie je dané tým, že by boli splnomocnení alebo oprávnení konať v mene žalobcu ale faktom, že za činnosť vykonávanú obidvomi fyzickými osobami vo vzťahu k tretej osobe zodpovedal žalobca a dotknuté osoby nezodpovedali svojim menom priamo tretím osobám. Všetky pracovné činnosti boli vykonávané v pracovnom čase určenom žalobcom, pretože určené boli nielen rozvrhy práce priamo na meno každej fyzickej osoby, ale bola vedená riadna evidencia ich pracovného času, kde sa zaznamenal výkon činnosti fyzických osôb „od-do" a dokonca im boli poskytované prestávky v práci ako zamestnancom. Nešlo iba o zaznamenanie vstupu a odchodu z pracoviska, ktoré sa malo týkať zabráneniu vstupu nepovolených osôb, ako to prezentoval žalobca. Čo sa týka vykonávania podnikateľskej činnosti uviedol, že podľa živnostenských oprávnení týchto osôb, resp. spoločnostiam spol. s r.o. a predmetu zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a Langres s.r.o., vymedzené údržbárske a výpomocné práce, resp. pracovné činnosti uvedené v Prílohe č. 1 nemožno v celom rozsahu podriadiť pod činnosti, na ktoré majú tieto fyzické osoby udelené živnostenské oprávnenia. Činnosti boli vykonávané v priestoroch žalobcu denne v časových rozmedziach určených žalobcom. Z toho vyplýva, že práce nemohli vykonávať ako živnostníci, keďže na ne nemali živnostenské oprávnenia. Žalovaný zdôraznil, že žalobca zamestnal na tejto pozícii pracovníka do času zrušenia jeho pracovného miesta, teda do 13.2.2018, pričom pracovná náplň sa zhodovala s prácami, ktoré mali vykonávať R.Y. a Y.W. Všetky pracovné činnosti, ktoré vykonával zamestnanec Y. V. na základe pracovnej zmluvy v pracovnom pomere so žalobcom, vykonal pre žalobcu aj Y.W. na základe rozvrhu pracovného času od 1.2.2018 do 23.2.2018 a od 1.3.2018 do 25.3.2018 vždy tak, aby pokryli prevádzkový čas, teda prvá zmena od 6.00 hod do 14.30 hod a druhá zmena od 11.15 hod, prípadne 11.30 hod do 19.45 hod, prípadne 20.00 hod.. Z predložených rozpisov pracovných zmien Y. V., Y.W. a R.Y. vyplýva, že žalobca výslovne označil odpracované časové rozmedzie ako pracovnú zmenu (definuje ju § 90 Zákonníka práce). Taktiež žalobca výslovne v e-maili z 20.4.2018 uviedol,
že prestávky na obed sú týmto fyzickým osobám poskytované po štyroch hodinách, tak ako to upravuje Zákonníka práce. Toto preukazuje, že žalobca všetky fyzické osoby Y. V., Y. W. a R. Y. posudzuje rovnako a to bez ohľadu na to, že Y. V. bol zamestnancom a Y. W. a R. Y. mali prácu vykonávať ako podnikatelia. Žalovaný má teda preukázané, že žalobca porušil § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Prvostupňový správny orgán v súlade s § 19 ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu, pričom rozhodnutie riadne odôvodnil. Pokiaľ ide o výšku pokuty prvostupňové rozhodnutie obsahuje v odôvodnení kritériá a okolnosti, ktoré prvostupňový orgán zobral do úvahy pri určení výšky pokuty, pričom podľa žalovaného uložená sankcia zodpovedá významu chráneného záujmu. Sankcia s ohľadom na prax a výšku ukladaných pokút v obdobných prípadoch neodporuje ani zásade premietnutej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. Žalovaný sa preto stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Argumentácia žalobcu nebola dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
Žalobné dôvody
9. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal na správnom súde zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo podľa žalobcu založené na nesprávnych a nezákonných zisteniach, pričom žalovaný sa nezaoberal podstatnou argumentáciu žalobcu k naplneniu znakov závislej práce a k výkladu § 1 ods. 3 Zákonníka práce uvedeného v odvolaní.
10. Žalobca namietal, že žalovaný chybne chápe účel a význam § 1 ods. 3 Zákonníka práce, a preto ho nesprávne vykladá aj s prvostupňovým správnym orgánom. Pre posúdenie, či došlo k spáchaniu správneho deliktu nemožno vychádzať z formalistického a domnelého naplnenia znakov závislej práce, ale treba posúdiť celý prípad komplexne, k čomu v predmetnom prípade nedošlo. Cieľom tohto ustanovenia Zákonníka práce je zamedziť, aby sa zamestnávatelia nezbavovali povinnosti, ktoré im voči zamestnancom vyplývajú zo Zákonníka práce a neoslabovala sa právna ochrana zamestnancov a aby sa zamestnávatelia nevyhýbali s tým súvisiacim daňovým a odvodovým povinnostiam. Žalobca je veľký zamestnávateľ na území Slovenskej republiky zamestnáva spolu takmer tisíc zamestnancov, z čoho je jasné, že nemá v úmysle ani nemá dôvod obchádzať ustanovenia Zákonníka práce týkajúce sa závislej práce a vyhýbať sa povinnostiam pri dvoch fyzických osobám, keď pritom zamestnáva ďalších takmer tisíc osôb. Cieľom zákonodarcu nebolo sankcionovať prípady, pri ktorých poukazom na všetky okolnosti prípadu je nepochybné, že takýto úmysel obchádzať Zákonník práce tam chýba. Formalistická aplikácia zákona narúša bežnú obchodnú prax a slobodu podnikania.
11. Žalobca do 13.2.2018 zamestnával na pracovnom mieste údržbár zamestnanca Y. V.. Žalobca vysvetlil dôvody, prečo zmenil svoju prax a prestal zabezpečovať fungovanie skladu prostredníctvom osôb zamestnávaných v pracovnom pomere. Dôvodom bolo, že uzatvorenie pracovného pomeru sa v prípade predmetných služieb prejavilo ako nedostačujúce pre žalobcu, napr. v prípade ochorenia zamestnanca, by bol chod skladu ohrozený, čo znamená že by spoločnosť musela zamestnávať veľké množstvo ľudí na pozíciu D., aby zabezpečila 100%-ný chod spoločnosti, čo je neefektívne. Dodávateľský spôsob zabezpečenia služieb je efektívnejší. Služby, ktoré takto dodávateľsky zabezpečuje prostredníctvom spoločnosti Langres s.r.o. sú vo vzťahu k hlavnej činnosti žalobcu len okrajové a majú podpornú povahu. Žalobca zabezpečuje všetky svoje hlavné činnosti prostredníctvom pracovnoprávnych vzťahov. Zo zmluvy s dodávateľom vyplýva potreba nonstop pohotovosti a riešenia havarijných situácií. Je z toho zrejmé, že tak ako bol dohodnutý režim reakčných časov a prípadnú penalizáciu v prípade ich nedodržania nie je možné dohodnúť v pracovnoprávnom vzťahu. Žalobca poukázal na rozhodnutie 2CoPr 9/2017 Krajského súdu v Bratislava s tým, že podľa žalobcu ide o riešenie problematiky pracovnoprávneho vzťahu a jeho nahradenia externou spoločnosťou, z ktorého odcitoval časť odôvodnenia, podľa ktorého ak zamestnávateľ rozhodne, že činnosť doposiaľ vykonávanú zamestnancom bude naďalej zabezpečovať inak, než prostredníctvom osôb zamestnávaných v pracovnoprávnom vzťahu, a že preto týmto zamestnancom zastavané pracovné miesto bude z dôvodu úspory finančných prostriedkov zrušené, je daný dôvod k výpovedi z pracovného pomeru pre nadbytočnosť, iba že o plnenie bežných úloh zamestnávateľa vyplývajúcich z predmetu jeho činnosti (21Cdo 733/2003). Žalobca z toho vyvodil, že rovnaké činnosti môžu byť vykonávané prostredníctvom iného vzťahu ako pracovnoprávneho, ak sa sleduje určitý účel, napr. zníženie nákladov alebo efektívnejšie zabezpečenie chodu skladu. Vykonávanie servisných prác v obchodnoprávnom
vzťahu bolo riadne odôvodnené, a preto nezakladá porušenie § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán zobral do úvahy celý zistený stav veci, ktorý adekvátne posúdil a vyhodnotil, nakoľko nezobral do úvahy výpovede dotknutých osôb a vedúcej skladu, keď pán Y. vypovedal, že nemá vedúceho zamestnanca a prácu vykonáva na základe obchodnej zmluvy so spoločnosťou Langres s.r.o., pán W. uviedol, že je možné, aby ho zastúpila iná osoba zo spoločnosti Langres s.r.o. a pani F. uviedla, že fyzické osoby môžu byť zastúpené inou osobou, pričom náhradu zabezpečí dodávateľ, teda spoločnosť Langres s.r.o.. Žalovaný na to vôbec neprihliadol.
12. Žalobca namietal, že samotná skutočnosť, že zo zmluvy vyplýva potreba dodržiavania pokynov zo strany žalobcu, neznamená, že dochádza k naplneniu definičného znaku závislej práce. Akýkoľvek externí dodávatelia vykonávajúci svoju činnosť v priestoroch skladu liekov, sú povinní riadiť sa inštrukciami vedúcej skladu alebo inej zodpovednej osoby. Žalovaný k tomu neprihliadol a subsumoval činnosť dotknutých osôb pod znaky typické pre závislú prácu. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR 3Sžf 80/2008 zo dňa 23.4.2009, v zmysle ktorého: „Pokiaľ zákon výslovne nepodradí určité typy právnych úkonov, alebo vzťahy (tak ako je napr. hore zmienený vzťah konateľa k spoločnosti) právneho režimu závislej činnosti, tak pri súbehu základný rozdiel medzi závislou činnosťou a podnikateľskou činnosťou je nevyhnutné odvodzovať od prejavenej vôle zmluvných strán, t. j. či medzi sebou mienia uzatvoriť obchodnoprávny vzťah alebo pracovnoprávny vzťah. Je nevyhnuté zdôrazniť, že rovnako pracovná zmluva i mandátna zmluva sú typom príkaznej zmluvy, t. j. ich obsahom je činnosť vykonávaná podľa pokynov tretej osoby (mandant alebo zamestnávateľ). Rozdiel nie je v obsahu - existencii pokynov, ale v subjekte, t. j. či daná osoba mieni alebo nemieni podľa prejavenej vôle byť zamestnancom. Pri neexistencii výslovného zákonného zákazu rovnaký obsah pracovnej činnosti je možné plnohodnotne vykonávať na základe mandátnej i pracovnej zmluvy". Žalobca k zisteniu žalovaného, že p. W. a pán Y. nedisponovali živnostenskými oprávneniami na vykonávanie činností, ktoré poskytovali, uviedol, že mal obchodnoprávny vzťah so spoločnosťou Langres s.r.o. a jeho subdodávateľov nepreveroval.
13. Žalobca ďalej namietal, že v prípade existencie závislej práce medzi žalobcom a pánom Y. a W., by títo museli byť pri výkone svojej činnosti nezastupiteľní, čo nebolo naplnené. Zmluva nebola viazaná na konkrétne osoby a bolo na dodávateľovi, akými osobami ju naplní. Žalobca ďalej namietal, že usmerňovaním vedúcou skladu pani V. predmetných osôb o potrebe vykonávania jednotlivých služieb v sklade, nedošlo k naplneniu znaku závislej práce spočívajúcom v podriadenosti poskytovateľa služby voči objednávateľovi služieb. Medzi žalobcom a predmetnými osobami neexistoval žiadny zmluvný vzťah a neboli vykonávané ani žiadne platby, teda nevznikol vzťah ekonomickej závislosti. Zdôraznil, že sa jednalo o sklad liekov psychotropných a omamných látok a zdravotných pomôcok, čo si vyžaduje dodržiavanie pokynov zo strany vedúcej skladu na zabezpečenie režimových opatrení v sklade. Tieto režimové opatrenia spočívajú aj v povinnej evidencii prítomných osôb nachádzajúcich v sklade. Neboli umelo ani účelovo vykonštruované žalobcom, ale vyplývajú z právnych predpisov, najmä zo zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, Vyhlášky č. 128/2012 Z. z. o požiadavkách na správnu výrobnú prax a požiadavkách na správnu veľkodistribučnú prax a zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Z toho vyplýva, že žalobca formalisticky tento znak závislej práce aplikoval bez akejkoľvek logiky. Poukázal pritom na rozsudok NS SR 3Sžf 80/2008, z ktorého odcitoval: „ Definičný prvok závislosti pri závislej činnosti je daný predovšetkým povahou vykonávanej činnosti, znakmi a okolnosťami, za ktorých sa práca vykonáva. Všetky dodávateľsko-odberateľské vzťahy, či už ide o dodávky výrobkov, tovaru, služieb, stavieb sa uskutočňujú na báze pokynov a príkazov, potrieb a požiadaviek objednávateľa. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade mali uvedení podnikatelia so žalobcom uzatvorené obchodné vzťahy na základe ktorých boli povinní dodržiavať pokyny žalobcu nebol jediný definičný prvok naplnený, a teda nemôže ísť o závislú prácu". Žalobca ďalej namietal, že žalovaný a ani inšpektorát práce nereflektoval na argumentáciu, že uvedenie osôb v rozvrhu hodín neznamená, že činnosti boli viazané na tieto konkrétne osoby. Je absurdné, ak na základe skutočnosti, že tam boli uvedené konkrétne osoby namiesto uvedenia akejkoľvek fyzickej osoby inšpektorát práce vyvodil, že len tieto osoby sú oprávnené na výkon dohodnutej činnosti a nemôžu byť zastúpené inými osobami. Čas poskytovania služieb bol dohodnutý v zmluve a to s ohľadom na druh služieb, údržbárske práce a zabezpečovanie bezporuchovosti strojov, montáže a odstraňovanie závad zariadení si vyžadovalo poskytovanie týchto služieb v určitom časovom rozmedzí. Žalobca nemal možnosť tento čas modifikovať alebo určiť svojim pokynom nad rámec zmluvy.
14. Žalobca namietal tiež nesprávnu interpretáciu znaku závislej práce spočívajúcom v práci vykonávanej v mene zamestnávateľa. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie tohto znaku nie je ako sa príslušný poskytovateľ služby slovne legitimuje voči tretím stranám. V praxi sa zmluvní dodávatelia spravidla voči tretím stranám slovne legitimujú za klienta, pre ktorého v danej chvíli poskytujú služby. To je len otázka komunikácie bez právneho významu. Znak závislej práce spočívajúci vo výkone práce v mene zamestnávateľa v skutočnosti spočíva v určení subjektu, ktorý znáša riziko vykonávanej práce. V prípade závislej práce toto riziko znáša zamestnávateľ a v prípade obchodnoprávneho vzťahu príslušný zmluvný partner. V predmetnom prípade je to na základe zmluvy o spolupráci spoločnosť Langres s.r.o..
15. Žalobca namietal, že neboli naplnené žiadne znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, a preto daný prípad nebolo možné posúdiť podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce.
16. Žalobca namietal tiež nedostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci, pre ktorý bolo potrebné prihliadnuť aj na vzťah spoločnosti Langres s.r.o. a pánov Y. a W.. Preklasifikovanie vzťahu medzi žalobcom a týmito osobami na pracovnoprávny vzťah narúša vzťah medzi spoločnosťou Langres s.r.o. a týmito osobami. Odporuje to tiež článku 2 Zákonníka práce, podľa ktorého pracovnoprávne vzťahy môžu vzniknúť len na dobrovoľnej báze. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán opomenuli vzťah medzi Langres s.r.o. a dotknutými osobami a neumožnili vyjadriť sa k veci spoločnosti Langres s.r.o., ktorá je prípadom ovplyvnená.
Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. K žalobným námietkam uviedol, že má naďalej za preukázané, že žalobca využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb v pozícii D.. Pri začatí inšpekcie práce obe tieto osoby vykonávali prácu pri U. v hale C. Prácu vykonávali na základe obchodno-právneho vzťahu so spoločnosťou Langres s.r.o. Banská Bystrica na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bolo na základe požiadaviek a pokynov žalobcu odborne vykonávať pre žalobcu D. v jeho sklade, v určenom rozsahu uvedenom v tejto zmluve. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí popísali, že práca vykonávaná týmito fyzickými osobami na predmetnom pracovisku spĺňala všetky znaky závislej práce. Námietka žalobcu o nepreukázaní všetkých znakov závislej práce bola v odôvodneniach oboch rozhodnutí vyvrátená. S námietkou žalobcu týkajúcou sa rozhodnutia NS SR 3Sžf/80/2008 sa žalovaný vysporiadal už v odôvodnení svojho rozhodnutia. V predmetnom rozsudku boli vyjadrené závery v súlade s vtedy platnou právnou úpravou § 1 ods. 3 Zákonníka práce, ktorá zásadne zohľadňovala v prvom rade vôľu subjektov právo vybrať si zmluvný vzťah, teda vylučovala, že by mohla byť posúdená ako závislá práca taká zárobková činnosť, na zabezpečenie ktorej si zmluvné strany vybrali občianskoprávny, obchodný vzťah, či výkon podnikateľskej činnosti. Zákonník práce bol ale novelizovaný a od 1.1.2013 druhá veta § 1 ods. 3 jednoznačne stanovila, že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občiansko-právnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu. Ak sú naplnené znaky závislej práce, nemožno ju vykonávať občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 361/2012 Z. z., ktorým bolo menené predmetné ustanovenie. Účel zákona bol teda jednoznačne preukázaný zámerom zákonodarcu vyjadreným v dôvodovej správe. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že žalobcovi neboli upreté jeho práva, pretože skutočne je oprávnený zabezpečiť si vykonávanie svojich činností aj dodávateľským spôsobom, ale v tomto prípade jeho prístup k dotknutým fyzickým osobám nebol prístupom obchodného partnera k obchodným partnerom (mali byť jeho obchodnými partnermi na základe subdodávky realizovanej firmou Langres s.r.o.), ale pristupoval k nim ako ku ktorémukoľvek svojmu zamestnancovi na prevádzke, nerozlišoval ich postavenie. Tieto osoby nevykonávali na prevádzke žalobcu podnikateľskú činnosť ale nimi vykonávaná práca spĺňala všetky znaky závislej práce. Žalobca uvedené osoby riadil, kontroloval, určoval im prácu a pracovný čas, poskytoval im pracovné prostriedky a dokonca niesol zodpovednosť za výsledok ich práce ako ich zamestnávateľ. Žalovaný uzavrel, že rozhodnutia žalovaného boli riadne odôvodnené, je z nich zrejmé, aké dôkazy boli vykonané, ako boli vyhodnotené a ktoré skutočnosti z nich boli zistené a tiež úvaha, ktorou bol zistený skutkový stav podriadený pod príslušný právny predpis. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
18. Žalobca namietal, že žalovaný vo svojom vyjadrení nereflektoval na podstatnú časť argumentácie žalobcu a nesúhlasil s tým, že na rozsudok 3Sžf/80/2008 nemožno prihliadať v dôsledku zmeny
Zákonníka práce v § 1 ods. 3. Podľa žalobcu je zrejmé, že tento rozsudok sa vyjadruje k naplneniu definičných znakov závislej práce ku kvalifikácie závislej práce a posúdeniu vzťahu závislej práce a dodávateľsko-odberateľských vzťahov a tieto závery NS SR sú plne aplikovateľné aj v súčasnosti bez ohľadu na upravené znenie § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Aj v čase vydania predmetného rozsudku nebolo možné vykonávať závislú prácu na báze obchodno-právneho vzťahu v prípade naplnenia definičných znakov závislej práce. Vzťah žalobcu a pána Y. a pána W. nenapĺňal definičné znaky závislej práce, a preto nešlo o závislú prácu, a preto mu mohli svoje služby poskytovať na základe obchodno-právneho vzťahu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nesprávne formalisticky subsumoval výkon činností dotknutých osôb pod výkon závislej práce a neprihliadal na charakter a spôsob vykonávania činností v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahoch (či už ide o dodávky služieb alebo tovaru), ktoré sa uskutočnili na báze pokynov a príkazov zo strany druhej zmluvnej strany (ktorá si službu alebo tovar objednala). Predmetný prípad nebol vyhodnotený komplexne s prihliadnutím na druh vzťahu medzi žalobcom a dotknutými osobami. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca riadil, kontroloval, účelovo určoval pracovný čas dotknutým osobám, žalobca uviedol, že niekoľkokrát poukázal na fakt, že je úplne prirodzené, že osoby vykonávajúce predmetné činnosti boli usmerňované zo strany vedúcej skladu pani V. a najmä, pokiaľ išlo o sklad liekov, psychotropných látok a omamných látok a zdravotníckych pomôcok. Takéto opatrenia vyplývajú z platných predpisov zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, Vyhláška 128/2012 o požiadavkách na správnu výrobnú prax a požiadavkách na správnu veľkodistribučnú prax, zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Skutočnosť, že žalobca v rozvrhu pracovných zmien uviedol konkrétne mená, neznamená, že výkon činností je viazaný na tieto konkrétne osoby a že iba tieto konkrétne osoby sú jediné oprávnené na vykonávanie činností a to z dôvodu, že rozvrh hodín nemá absolútne žiadnu právnu a ani inú záväznosť. K tvrdeniu žalovaného, že za výsledky práce žalobca niesol zodpovednosť ako zamestnávateľ uvedených osôb, žalobca uviedol, že riziko tejto práce podľa článku VI. ods. 2 Zmluvy o spolupráci niesla spoločnosť Langres s.r.o. ako zmluvný partner žalobcu a v žiadnom prípade nie žalobca. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca uvedeným osobám poskytoval pracovné prostriedky, avšak žalobca už v podaní zaslanom inšpektorátu práce uviedol, že nemá o tom vedomosť (všetky pracovné prostriedky ako aj ochranný odev týmto osobám zabezpečovala spoločnosť Langres s.r.o.), poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky ÚS 69/03 zo dňa 31.8.2004, z ktorého vyplýva, že ani využitie pracovných prostriedkov spoločnosti nie je dostatočným kritériom pre určenie výkonu závislej práce: „Sama skutečnost, že tuto činnost vykonávala v prostorách společnosti a na hardware a za použití software této společnosti, ještě nezakládá poměr obdobný pracovnímu poměru." Aj z vyjadrenia vyplýva, že žalovaný absolútne nezobral ohľad na argumentáciu žalobcu. Podľa žalobca sa rozhodnutím správnych orgánov dotknutým osobám odníma možnosť slobodne vykonávať podnikateľskú činnosť na základe vlastného uváženia pre iné subjekty. Žalovaný sa nezaoberal k vyjadreným argumentom žalobcu, že v prípade porušenia § 1 ods. 3 Zákonníka práce je nevyhnutné vychádza z účelu tohto ustanovenia a najmä z úmyslu zákonodarcu. Žalobca zdôraznil, že žalovaný a prvostupňový správny orgán chybne chápu účel a význam § 1 ods. 3 Zákonníka práce, a preto ho nesprávne vykladajú. Nemožno vychádzať len z formalistického a domnelého naplnenia znakov závislej práce, ktoré podľa názoru žalobcu neboli naplnené, ale je potrebné vec posúdiť komplexne, k čomu v predmetnom prípade nedošlo. Žalobca nemal úmysel obchádzať zákon a neuzatvoriť pracovnoprávny vzťah s dvomi fyzickými osobami, ak popritom zamestnáva tisíc zamestnancov. Podľa žalobcu nedošlo k naplneniu žiadneho relevantného znaku závislej práce. Žalobca sa tiež nestotožnil s argumentáciou, v zmysle ktorej žalovaný odmietol posúdiť vôľu strán. Tvrdil, že otázky inšpektorátu práce na dotknuté osoby boli vytrhnuté z kontextu a naformulované účelne tak, aby bolo možné vyhodnotiť, že došlo k naplneniu znakov závislej práce. V danom prípade išlo o tri subjekty žalobcu Langres s.r.o. a dotknuté osoby, pričom náležité zistenie skutočného stavu a posúdenie veci, mal byť posudzovaný aj vzťah spoločnosti Langres s.r.o. a pána Y. a pána W.. Tým, že žalovaný tak neurobil, nastolil stav právnej neistoty ohľadom právnych vzťahov všetkých zainteresovaných subjektov.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe a v § 195 SSP zistil, že žaloba nebola dôvodná.
20. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
21. Podľa § 134 ods. 1 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
22. Podľa § 6 ods. 1 SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 311/2001 Z. z. (2) Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
24. Podľa § 19 ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (1) Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
25. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
26. Podľa § 2 ods. 1, písm. a), bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (1) Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.
27. Správny súd v konaní podľa správneho súdneho poriadku poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby s výnimkou dôvodov uvedených v § 195 SSP z dôvodu, ktorých preskúmava napadnuté rozhodnutie aj bez toho, aby dôvody nezákonnosti boli uplatnené v žalobe. Platí to aj pre dôvody uvedené v § 134 ods. 2 SSP. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodu uvedených v § 195, resp. 134 ods. 2 SSP nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd vo zvyšku preskúmal napadnuté rozhodnutie výlučne z dôvodov uplatnených v žalobe. Správny súd pritom vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 197 SSP.
28. Zamestnávateľ si môže zabezpečiť dodávateľsky všetky tie činnosti potrebné na výkon podnikania v rámci jeho predmetu podnikania, ktoré možno vykonávať takým spôsobom, že nenapĺňajú znaky závislej práce uvedené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Vyplýva to z vyššie citovaného znenia § 1 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý výslovne zakazuje, aby závislá práca bola vykonávaná v inom ako
pracovnoprávnom vzťahu, teda aby závislá práca bola vykonávaná v obchodnoprávnom vzťahu alebo občianskoprávnom vzťahu. Je pritom úplne nepodstatné, či tým zamestnávateľ sleduje nejaký účel, alebo nie, resp. aký účel sleduje. Podstatné je len to, že práca tak, ako bola dohodnutá, resp. ako bol dohodnutý spôsob jej dodania, má alebo nemá znaky závislej práce. Pokiaľ práca tak, ako bola dohodnutá a tak ako bola vykonávaná, znaky závislej napĺňa, zamestnávateľ možnosť voľby zabezpečiť ju obchodnoprávnym vzťahom nemá. Naopak, podľa § 1 ods. 3, druhá veta, Zákonníka práce je výslovne zakázané, aby závislá práca bola vykonávaná v obchodnoprávnom vzťahu. Toto je jednoznačná odpoveď na všetky žalobcove námietky, ktorými žalobca poukazuje na svoj úmysel a účel, pre ktorý uzatvoril obchodnoprávny záväzkový vzťah so spoločnosťou Langres s.r.o. na dodávku údržbárskych a výpomocných prác v sklade žalobcu.
29. V preskúmavanej veci bolo zistené, že práca kontrolovaných osôb vykazovala všetky znaky závislej práce tak, ako sú podrobne opísané v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí. Už prvostupňový správny orgán v odôvodnení poukázal na to, že predmetom boli údržbárske práce a tiež výpomocné práce pre žalobcu v jeho sklade, pričom konštatoval, že výpomocné práce spadali pod hlavný predmet činnosti žalobcu ako zamestnávateľa. Podľa predloženej obchodnej zmluvy mali byť výpomocné práce vykonávané vždy v čase, kedy neboli vykonávané údržbárske práce a podľa prílohy tejto zmluvy išlo o dennú výpomoc v expedícii tovaru pri dokladaní prepraviek do smeru a prázdnych bední na pás a tiež zber a likvidácia prázdnych obalov v lisovacom kontajneri. Žalovaný správne argumentoval, že novelizáciou Zákonníka práce bola od 1.1.2013 zmluvným stranám odňatá možnosť zvoliť pre výkon závislej práce obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah. Platí, že ak sú naplnené znaky závislej práce, nemožno ju vykonávať v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu. Preto nemohli obstáť žalobné námietky, ktorými žalobca namietal, že žalovaný vyhodnotil znaky posudzovanej práce ako znaky závislej práce nesprávne a formalisticky, pretože išlo o znaky vyplývajúce z obchodnoprávneho vzťahu. Podstatné bolo, či práca vykonávaná kontrolovanými osobami, znaky závislej práce naplnila. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne popísal tieto jednotlivé znaky. Skutkové zistenia z preskúmavaného administratívneho konania nedávajú žiadnu pochybnosť o tom, že kontrolované osoby vykonávali prácu na pracovisku žalobcu, ktorý ich prácu riadil, kontroloval a určoval ich pracovný čas, pristupoval k nim ako k ostatným svojim zamestnancom.
30. Argumentácia žalobcu upresnená vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného a na pojednávaní, že žalovaný mal prihliadnuť na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/80/2008 z dôvodu, že tento sa „vyjadruje" ku naplneniu definičných znakov závislej práce, ku kvalifikácii závislej práce a posúdeniu vzťahu závislej práce a dodávateľsko-odberateľských vzťahov a že tieto závery sú aplikovateľné aj v súčasnosti bez ohľadu na to, že došlo k zmene Zákonníka práce, nemohla obstáť. Preskúmavané administratívne konanie je ovládané zásadou legality (§ 2 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok). Správny orgán na základe tejto zásady je pri svojom rozhodovaní viazaný platnou právnou úpravou vzťahujúcou sa vec, ktorá je predmetom konania. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku 3Sžf/80/2008 z 23.4.2009 podal výklad k § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce v znení, ktoré platilo do 31.12.2012 a to: „Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa, ak ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností. [3] Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone a v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov". Nebolo sporné, že v čase spáchania správneho deliktu žalobcom takéto znenie Zákonníka práce už neplatilo. § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce bol zmenený, ako je vyššie citované v bode 23 tohto rozsudku. Z toho vyplýva, že po vydaní predmetného rozsudku Najvyššieho súdu SR bolo zmenené znenie vykladaných ustanovení zákona. Argumentácia, že je potrebné aj zmenené znenie vykladať rovnako ako pred zmenou, je argumentáciou, ktorá je v rozpore s logickým uvažovaním a nemá v práve oporu. Žalovaný sa s predmetnou námietkou podrobne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom jeho argumentácii nie je čo vytknúť. Skutočnosť, že s tým žalobca nesúhlasí, nemá žiadny právny význam. Žalobca v žalobe ani neuvádza žiadnu argumentáciu, ktorou by bolo možné text zákona obsiahnutý v § 1 ods. 3 Zákonníka práce, vyššie citovanom a teda, že závislá práca môže byť vykonávaná v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom
vzťahu, a že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov, vyložiť tak, že to neplatí, ak úmyslom zamestnávateľa nie je obchádzať Zákonník práce, ale zefektívniť svoje podnikanie. Nešlo by o výklad zákona ale jeho zmenu alebo doplnenie.
31. Žalobné námietky formalistického posudzovania naplnenia znakov závislej práce v pracovnej činnosti konkrétnych osôb, neboli konkretizované, v čom konkrétne sa mal prejaviť formalizmus pri aplikácii § 1 ods. 2 na skutkové zistenia týkajúce sa výkonu činnosti vykonávaných posudzovanými, resp. kontrolovanými osobami. Žalovaný hodnotil všetky skutkové zistenia, ktoré získal pri inšpekcii práce a v administratívnom konaní, pričom uviedol aj úvahu, ktorou dospel k záveru o naplnení jednotlivých znakov závislej práce, teda úvahu, ktorou bol vedený pri aplikácii § 1 ods. 2 tohto ustanovenia na svoje zistenia.
32. Žalobné námietky, že žalovaný nezobral do úvahy žalobcove odvolacie námietky, konkrétne že nezobral do úvahy výpovede dotknutých osôb a vedúcej skladu, keď pán Y. vypovedal, že nemá vedúceho zamestnanca a prácu vykonáva len na základe obchodnej zmluvy so spoločnosťou Langres s.r.o., pán W. uviedol, že je možné, aby ho zastúpila iná osoba zo spoločnosti Langres s.r.o. a pani F. uviedla, že fyzické osoby môžu byť zastúpené inou osobou, pričom náhradu zabezpečí dodávateľ, teda spoločnosť Langres s.r.o., nemajú oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca využíval závislú prácu kontrolovaných osôb, pričom poukázal na to, že podľa § 2 Živnostenského zákona sa živnosťou rozumie sústavná činnosť prevádzkovaná na samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku, alebo za účelom dosiahnutia merateľného, pozitívneho, sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Po zohľadnení všetkých okolností prípadu a všetkých zistených faktov pracovné činnosti vykonávané dotknutými fyzickými osobami, nemožno považovať za výkon živností, resp. za podnikanie v zmysle § 2 ods. 1 v nadväznosti na § 2 ods. 2, písm. b) Obchodného zákonníka. Tieto fyzické osoby nevykonávali údržbárske práce a výpomocné práce v sklade žalobcu ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku, naopak, konkrétne pracovné činnosti vykonávali tieto fyzické osoby ako závislú prácu, čo vyplývalo z preukázania jej celej definície. Žalovaný mal za preukázané, že práce boli vykonávané vo vzťahu k nadriadenosti žalobcu a podriadenosti fyzickej osoby, pretože práce zadával a riadil vždy žalobca s tým, že plynulý chod prevádzky bol vo vzťahu k obom fyzickým osobám zabezpečený určením ich komunikácie prednostne a výlučne s pani Koctúrovou, vedúcou skladu, ktorá je zamestnanec žalobcu. Práce vykonávali fyzické osoby osobne pre žalobcu, pretože fyzická osoba sama nemohla rozhodnúť, či prácu v uvedený deň nevykoná osobne, ale sama zabezpečí jej vykonanie inou osobou, pretože svoju neprítomnosť na pracovisku museli vždy vopred oznámiť tak žalobcovi, ako aj Langres s.r.o. a iba Langres s.r.o. mohlo rozhodnúť o tom, kto fyzickú osobu nahradí pri výkone práce. Práce boli vykonávané podľa pokynov žalobcu, pretože bolo jednoznačne preukázané, že pokyny vydávala a prácu riadila vedúca skladu, zamestnankyňa žalobcu, a teda sám žalobca. Práca bol vykonávaná v mene žalobcu, pretože vo vzťahu k tretím osobám vystupovali obe fyzické osoby v mene žalobcu, čo potvrdili obe osoby, ako aj vedúca strediska. Uvedené nie je dané ich splnomocnením alebo oprávnením konať v mene žalobcu ale faktom, že za činnosť vykonávanú oboma fyzickými osobami vo vzťahu k tretej osobe zodpovedal žalobca a dotknuté fyzické osoby nezodpovedali svojim menom priamo tretím osobám. Všetky pracovné činnosti boli vykonané v pracovnom čase určenom účastníkom konania, pretože určené boli nielen rozvrhy práce priamo na meno každej fyzickej osoby, ale bola vedená aj riadna evidencia ich pracovného času, kde sa zaznamenával výkon činnosti fyzických osôb od - do a dokonca im boli poskytované aj prestávky v práci ako zamestnancom. Nešlo iba o zaznamenanie vstupu a odchodu z pracoviska, ktoré sa malo týkať zabránenia vstupu nepovolaných osôb, ako prezentoval právny zástupca. Z toho vyplýva, že nebol sporné, že tieto dve osoby vykonávali práce na základe obchodnej zmluvy so spoločnosťou Langres s.r.o. a že v zmysle týchto zmlúv nemali nadriadeného, avšak fakticky vykonávali práce na základe pokynov vedúcej skladu tak, ako to vykonanou inšpekciou práce zistil žalovaný. Teda z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa s predmetnou námietkou žalobcu vysporiadal. To, že žalobca nesúhlasí s tým, ako to urobil, neznamená, že tak nestalo.
33. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa osobného výkonu práce, žalovaný vychádzal zo zistení, že kontrolované osoby vykonávali prácu osobne a nemohli ju vykonávať z vlastnej vôle prostredníctvom iných osôb, či už svojich zamestnancov alebo dodávateľov. Prípadnú neprítomnosť boli povinní nahlásiť
žalobcovi a spoločnosti Langres s.r.o.. V prípade, že by Langres s.r.o. určila iné osoby, tak tieto iné osoby takisto museli prácu vykonávať osobne.
34. Žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho vyhodnotenia znaku závislej práce a to, že bola vykonávaná v pracovnom čase určenom žalobcom, spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení skutočnosti, že v rozvrhu hodín, ktorý nemá žiadnu právnu ani inú záväznosť, boli uvedené konkrétne mená osôb poskytnutých na vykonávanie predmetných činností spoločnosťou Langres s.r.o. na miesto uvedenia akékoľvek fyzické osoby, keď žalovaný z toho vyvodil, že len tieto osoby boli oprávnené na výkon dohodnutej činnosti a nemôžu byť zastúpené inými osobami, nemohli obstáť. Žalovaný a prvostupňový správny orgán pri vyhodnotení tohto znaku závislej práce vychádzal zo zistení inšpekcie práce, že kontrolovaným osobám bola dochádzka na pracovisku evidovaná tým istým systémom ako zamestnancom, z čoho vyplynulo, že bol určený pracovný čas kontrolovaným osobám, evidovaný ich nástup a skončenie pracovného času a nie ako žalobca uvádza, že dôvodom evidencie bolo dodržiavanie osobitných predpisov súvisiacich s predmetom činnosti skladu. Tieto kontrolované osoby neboli evidované v evidencii tretích osôb - návštevníkov skladu. K takémuto vyhodnoteniu žalobca nič neuvádza a opakuje svoje predchádzajúce námietky, a teda v podstate nesúhlasí s hodnotením dôkazov bez toho, aby uviedol, v čom je úvaha správneho orgánu mimo vykonaný dôkaz alebo mimo logického uvažovania. Takýto nesúhlas nestačí na to, aby bolo možné dospieť k záveru o nesprávnom hodnotení dôkazov - evidencie pracovných zmien týchto osôb, a teda že skutkové zistenia získané z nesprávneho hodnotenia dôkazov sú v rozpore s obsahom spisu.
35. Ďalšie námietky, v ktorých žalobca v podstate namietal, že nejde o naplnenie znaku závislej práce ale o naplnenie obchodnej zmluvy, neboli dôvodné preto, že podstatné je to, či pracovná činnosť kontrolovaných osôb naplnila alebo nenaplnila znaky závislej práce.
36. Žalobca navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom kontrolovaných osôb a konateľky spoločnosti Langres s.r.o., pričom na pojednávaní na otázku súdu uviedol, že týmto dokazovaním má byť preukázané tvrdenie, že tieto osoby nemali vedúceho zamestnanca a práce vykonávali na základe zmluvného vzťahu so spoločnosťou Langres s.r.o. a tiež, že sa dokazovaním má preukázať vôľa fungovať na základe obchodnoprávneho vzťahu, ktorá je právne významná vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré v žalobe poukazoval. Správny súd takémuto návrhu na dokazovanie nevyhovel, pretože nebolo sporné, že kontrolované osoby v zmysle zmluvy uzatvorenej medzi Langres s.r.o. a žalobcom vykonávali údržbárske a výpomocné práce v sklade žalobcu ako subdodávatelia tejto spoločnosti Langres s.r.o., a teda v zmysle uzatvorených právnych vzťahov nemali vedúceho zamestnanca a mali vôľu vykonávať tieto práce v obchodnoprávnom vzťahu. Podstatné ale bolo zistenie, že predmetné činnosti vykonávali takým spôsobom, ktorým napĺňali všetky znaky závislej práce tak, ako boli zistené inšpekciou práce. Podľa uvedenej obchodnej zmluvy boli povinní riadiť sa pokynmi žalobcu a počas času, kedy nevykonávali D. práce, boli povinní vykonávať podľa týchto pokynov U. práce. Žalovaný správne k vyjadreniu k žalobe argumentoval, že ak boli naplnené znaky závislej práce, nebolo ju možné vykonávať v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu. Žalobca je oprávnený zabezpečiť si vykonávanie svojich činností aj dodávateľským spôsobom, avšak v tomto preskúmavanom prípade spôsob, akým bolo dohodnuté vykonávanie a realizované vykonávanie D. prác kontrolovanými fyzickými osobami napĺňalo znaky závislej práce.
37. Žalobca namietal tiež naplnenie znaku závislej práce spočívajúcej vo výkone práce v mene zamestnávateľa, čo podľa žalobcu znamená, že tento znak spočíva v určení subjektu, ktorý znáša riziko vykonávanej práce, pričom pri závislej práci to znáša zamestnávateľ a pri obchodnoprávnom vzťahu to znáša zmluvný partner a z uzatvorenej obchodnej zmluvy predloženej v administratívnom konaní vyplýva, že riziko znáša spoločnosť Langres s.r.o.. Pričom žalovaný nesprávne interpretoval vyjadrenie kontrolovaných osôb, ktoré sa len slovne legitimujú voči tretím stranám, že vystupujú za žalobcu. K týmto námietkam možno uviesť aj to, že podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Kontrolované osoby vo svojich vyjadreniach pri výkone inšpekcie práce uviedli, že vo vzťahu k tretím osobám vystupujú v mene žalobcu, a preto žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán správne argumentoval, že znak, konanie v mene zamestnávateľa, je naplnené aj za stavu, že výsledky práce, ktoré fyzické osoby vykonávajú, využíva zamestnávateľ vo svoj prospech. Konaniu v mene zamestnávateľa sa prejavuje najmä pri kontakte fyzickej osoby so zákazníkmi, obchodnými partnermi a v uvedenom prípade aj so servisnými spoločnosťami, ktoré sú fyzické osoby povinné sprevádzať pri
pravidelných obhliadkach zariadení a prístrojov účastníka konania ako zamestnávateľa. Vystupovanie v mene spoločnosti neznamená len právne zastupovanie spoločnosti na základe poverenia alebo plnomocenstva. Žalovaný k tomu doplnil, že práca bola vykonávaná v mene žalobcu, pretože vo vzťahu k tretím osobám vystupovali obe fyzické osoby v mene žalobcu, čo potvrdili obe osoby ako aj vedúca strediska. Uvedené nebolo dané ich splnomocnením alebo oprávnením konať v mene účastníka konania ale faktom, že za činnosť vykonávanú oboma fyzickými osobami vo vzťahu k tretej osobe zodpovedal žalobca a dotknuté fyzické osoby nezodpovedali svojim menom priamo tretím osobám.
38. Z tých istých dôvodov ako je uvedené vyššie, neboli dôvodné ani námietky, že zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, pretože bolo potrebné prihliadnuť na priamy vzťah spoločnosť Langres s.r.o. a kontrolovaných osôb a tento náležite posúdiť a napriek tomu sa výlučne skúmal vzťah žalobcu a dotknutých osôb. Čiže preklasifikovanie vzťahu kontrolovaných osôb a žalobcu na pracovnoprávny vzťah narúša vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Langres s.r.o. a tiež, že pracovnoprávne vzťahy možno založiť na princípe dobrovoľnosti, pričom kontrolované osoby neprejavili vôľu vstúpiť do pracovnoprávneho vzťahu so žalobcom. Tiež nemohli obstáť z dôvodu, že vecne nesúvisia s výrokom napadnutého rozhodnutia, nakoľko predmetom napadnutého rozhodnutia bolo potvrdenie prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola uložená sankcia za správny delikt, keď žalobca využíval závislú prácu kontrolovaných osôb bez toho, aby s nimi mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Teda nejde o žiadne preklasifikovanie vzťahu a ignorovanie obchodnoprávnych vzťahov, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a spoločnosťou Langres s.r.o., resp. medzi spoločnosťou Langres s.r.o. a kontrolovanými osobami, ale posúdenie činností, ktoré kontrolované osoby vykonávali pre žalobcu v jeho sklade z hľadiska § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Práve skutočnosť, že žalobca využíval prácu týchto dvoch kontrolovaných osôb, ktorá vykazovala znaky závislej práce a nemal s nimi uzatvorený pracovnoprávny vzťah, bola dôvodom naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi uložená sankcia.
39. Správny súd bol pri skúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe, resp. skúmal napadnuté rozhodnutie aj z dôvodov uvedených v § 195 SSP, pričom z týchto dôvodov nezistil žiadne porušenie zákona. Na dôvody, ktoré boli uplatňované neskôr, správny súd už nemohol prihliadnuť. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe, bolo zistené, že napadnuté rozhodnutie tvrdenou nezákonnosťou netrpí, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
40.O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania ten žalobca, ktorý je úplne alebo čiastočne úspešný, avšak v tomto súdnom konaní žalobca úspech nemal, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
41.Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: R.. E. E. rozsudok nepodpísala pre ospravedlnenú neprítomnosť v čase jeho písomného vyhotovenia a expedovania.