Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-31-2019.pdf
PDF · 106.64 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníková 3479/3A, Bratislava, proti žalovanému: M. Y.Á., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, K., o zaplatenie sumy 411,17 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.04.2019 domáha zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, poplatkov za upomienky vo výške 270,- Eur, zostatku zmluvného úroku vo výške 108,17 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 139,- Eur od 31.03.2016 do 06.09.2017, zo sumy 124,- Eur od 07.09.2017 do 12.10.2017, zo sumy 114,- Eur od 13.10.2017 do 09.11.2017, zo sumy 104,- Eur od 10.11.2017 do 08.12.2017, zo sumy 94,- Eur od 09.12.2017 do 12.01.2018, zo sumy 84,- Eur od 13.01.2018 do 14.02.2018, zo sumy 74,- Eur od 15.02.2018 do 12.03.2018, zo sumy 64,- Eur od 13.03.2018 do 12.04.2018, zo sumy 54,- Eur od 13.04.2018 do 15.05.2018, zo sumy 44,- Eur od 16.05.2018 do 13.06.2018, zo sumy 34,- Eur od 14.06.2018 do 16.07.2018, zo sumy 24,- Eur od 17.07.2018 do 14.08.2018, zo sumy 14,- Eur od 15.08.2018 do 19.09.2018, zo sumy 4,- Eur od 20.09.2018 do 10.10.2018 ako náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 300,- Eur, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s odplatou a úrokom 288,- Eur, celkom 588,- Eur do 30.06.2016. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok sa zaviazal zaplatiť aj zmluvnú pokutu 33,- Eur, ak nevráti celkovú čiastku v dohodnutej lehote. Žalovaný sa zaviazala zaplatiť za každú zaslanú upomienku 30,- Eur, celkovo 270,- Eur za 9 zaslaných upomienok. Žalovaný do podania žaloby zaplatil 430,- Eur. K žalobe žalobca pripojil Zmluvu o úvere, Všeobecné obchodné podmienky a výpis z obchodného registra.
2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 02.05.2019. K žalobe sa nevyjadril.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s listinnými dôkazmi uvedenými nižšie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 30.03.2015 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 300,- Eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu a úrok, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne 30.03.2016 predstavovalo sumu 288,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 588,- Eur. Zo sumy 288,- Eur predstavuje suma 84,- Eur odplatu a suma 204,- Eur úrok. Úrok bol v zmluve dojednaný vo výške 68% ročne a RPMN vo výške 28% ročne. Výška priemernej RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 14,15%. Podľa nesporného tvrdenia žalobcu, žalovaný na predmetný úver uhradil sumu 430,- Eur.
6. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
7. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
12. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) a e) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
20. Podľa § 53 ods. 6 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.“), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
22. Podľa § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
23. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
24. Predmetom konania je zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, poplatkov za upomienky vo výške 270,- Eur, zostatku zmluvného úroku vo výške 108,17 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 139,- Eur od 31.03.2016 do 06.09.2017, zo sumy 124,- Eur od 07.09.2017
do 12.10.2017, zo sumy 114,- Eur od 13.10.2017 do 09.11.2017, zo sumy 104,- Eur od 10.11.2017 do 08.12.2017, zo sumy 94,- Eur od 09.12.2017 do 12.01.2018, zo sumy 84,- Eur od 13.01.2018 do 14.02.2018, zo sumy 74,- Eur od 15.02.2018 do 12.03.2018, zo sumy 64,- Eur od 13.03.2018 do 12.04.2018, zo sumy 54,- Eur od 13.04.2018 do 15.05.2018, zo sumy 44,- Eur od 16.05.2018 do 13.06.2018, zo sumy 34,- Eur od 14.06.2018 do 16.07.2018, zo sumy 24,- Eur od 17.07.2018 do 14.08.2018, zo sumy 14,- Eur od 15.08.2018 do 19.09.2018, zo sumy 4,- Eur od 20.09.2018 do 10.10.2018. Žalobca sa nedomáha zaplatenia istiny, ale len príslušenstva súvisiaceho s predmetnou pohľadávkou.
25. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).
26. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN). Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje RPMN v nesprávnej výške 28% teda nižšej než je úrok 68%. Nakoľko úrok je jedným z činiteľov výpočtu RPMN, výška RPMN musí byť nevyhnutne taká istá alebo vyššia ako je dohodnutá úroková sadzba úveru. Takto je zrejmé, že žalobca uviedol RPMN v nesprávnej výške, a to v neprospech spotrebiteľa. Ak by žalobca seriózne pristupoval k údaju o RPMN, nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako je úroková sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver. V zmluve nie sú uvedené ani všetky predpoklady použité na výpočet RPMN v zmysle citovaného ustanovenia a je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet s vysvetlivkami pre spotrebiteľa tak, aby bolo možné do matematického vzorca doplniť všetky údaje uvedené v zmluve potrebné na jeho výpočet a aby bolo možné overiť správnosť jeho výpočtu. Vzorec na výpočet RPMN je uvedený len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, avšak úplne absentujú akékoľvek vysvetlivky k uvedenému matematickému vzorcu, takže nie je zrejmé čo jednotlivé údaje vo vzorci znamenajú. Spotrebiteľ teda nemá možnosť preveriť správnosť výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.
27. V zmluve chýba tiež údaj o dátume narodenia spotrebiteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) ZOSÚ a síce adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak by sa i požadovaný údaj uvádzal v obchodných podmienkach, uvedené by nepostačovalo, pretože z dôvodu, že ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne a výslovne v rámci ustanovení zmluvy, kde uvedený nie je.
28. Okrem vyššie uvedeného poukazuje súd na skutočnosť, že úver bol poskytnutý zmenkou. Podľa § 1 ods. 2 veta posledná ZoSÚ však spotrebiteľský úver nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, pričom poskytnutie úveru zmenkou je podľa názoru súdu obchádzaním tohto ustanovenia. Spotrebiteľ si berie úver z dôvodu, že potrebuje finančné prostriedky v danom čase, takže je možné sa dôvodne domnievať, že po uzavretí zmluvy bola na základe zmenky suma 300,- Eur žalovanému vyplatená v hotovosti (keďže na zmluve nebol ako spôsob poskytnutia úveru vyznačený vklad na účet, bankový prevod na účet ani poštová poukážka), čo spôsobuje následok podľa § 11 ods. 1 písm. e) ZoSÚ.
29. Súd dodáva, že okrem vyššie uvedeného bolo potrebné vyhodnotiť výšku úroku a výšku odplaty za neprimerane vysoké a prekračujúce najvyššiu prípustnú výšku odplaty (§ 53 ods. 6 OZ). Súd pritom poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. S poukazom na citované ustanovenie, v prípade prejednávanej zmluvy bola odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi jednak odplata v sume 84,- Eur, ako aj úrok v sume 204,- Eur. S poukazom na ustanovenie § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak potom bola prekročená
najvyššia prípustná výška odplaty (k § 53 ods. 6), ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (14,15%), ktorá bola prekročená niekoľko násobne, a pretože odplata je 96% ročne (68% + 28%). Z tohto dôvodu je dojednanie o úroku a odplate neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).
30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), d), e) a § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie odplaty za poskytnutie úveru, úroku z úveru, poplatkov za upomienky, ani žiadnych iných poplatkov, ani na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nepovažoval žalobu za dôvodnú, keď žalobca si podanou žalobou uplatnil len nárok na zmluvnú pokutu, poplatky za upomienky a zostatok zmluvného úroku, pričom nebolo sporné, že žalovanému bol zo strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 300,- Eur a žalovaný do podania žaloby zaplatil sumu 430,- Eur. Keďže súd predmetný úver, po posúdení úverovej zmluvy, považoval za bezúročný a bez poplatkov, nemohol žalobcovi priznať ním uplatnené poplatky a úroky.
32. K poplatkom za upomienky súd ešte dodáva, že žalobca nepreukázal, že by žalovanému boli akékoľvek upomienky vôbec doručené a zároveň neboli preukázané skutočné výdavky na upomienky, na ktoré by mohol vzniknúť nárok, keď zároveň upomienku ani nemožno považovať za službu a už vôbec nie za službu, ktorá by poskytovala žalovanému určitý prospech, a za ktorú by bol povinný platiť. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty súd dospel k záveru, že žaloba v tejto časti bola podaná nedôvodne, keďže nárok na jej zaplatenie sa viazal na neuhradenie „celkovej čiastky úveru“ v dohodnutej lehote. Ako to vyplýva z odôvodnenia uvedeného vyššie, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úveru aj s príslušenstvom, t. j. v celkovej dohodnutej výške, preto žalovaný túto zmluvnú (právnu) povinnosť ani nemohol porušiť a žalobca potom nemá nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty. Súd však poukazuje aj na to, že zmluvu vopred pripravil veriteľ a žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, len zmluvu podpísať v takom znení, ako ju veriteľ vopred pripravil. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 2, 3 OZ, keď žalobca nepreukázal v konaní opak, súd nepovažuje zmluvnú pokutu za individuálne dojednanú. Nakoľko nárok na zmluvnú pokutu patrí iba v prípade, že táto bola individuálne písomne dojednaná, čo žalobca nepreukázal.
33. Súd tiež žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 139,- Eur od 31.03.2016 do 06.09.2017, zo sumy 124,- Eur od 07.09.2017 do 12.10.2017, zo sumy 114,- Eur od 13.10.2017 do 09.11.2017, zo sumy 104,- Eur od 10.11.2017 do 08.12.2017, zo sumy 94,- Eur od 09.12.2017 do 12.01.2018, zo sumy 84,- Eur od 13.01.2018 do 14.02.2018, zo sumy 74,- Eur od 15.02.2018 do 12.03.2018, zo sumy 64,- Eur od 13.03.2018 do 12.04.2018, zo sumy 54,- Eur od 13.04.2018 do 15.05.2018, zo sumy 44,- Eur od 16.05.2018 do 13.06.2018, zo sumy 34,- Eur od 14.06.2018 do 16.07.2018, zo sumy 24,- Eur od 17.07.2018 do 14.08.2018, zo sumy 14,- Eur od 15.08.2018 do 19.09.2018, zo sumy 4,- Eur od 20.09.2018 do 10.10.2018, nakoľko nemal nárok žalobcu za preukázaný. Žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal nárok na zaplatenie úroku z omeškania, keď v žalobe uviedol, že žalovaný do podania žaloby uhradil žalobcovi sumu 430,- Eur. Táto suma prevyšuje sumu, ktorá bola žalovanému poskytnutá ako úver zo strany žalobcu. Zo žaloby vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením sumy 139,- Eur dňa 31.03.2016, keď splatnosť úveru bola medzi stranami dojednaná na deň 30.03.2016. V uvedený deň mala byť podľa zmluvy splatená suma 588,- Eur (istina + odplata + úroky). Keďže úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný do dňa 30.03.2016 uhradil celú istinu, nedostal sa do omeškania, nakoľko žalovaný uhradil do 31.03.2016 sumu 340,83 Eur (588 - 108,17 - 139).
34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu (v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, poplatkov za upomienky, zostatku zmluvného úroku ako aj zákonného úroku z omeškania) vo výroku I. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.
35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
39. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, ako aj čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovaný bol v danej veci plne úspešný (žaloba bola zamietnutá), čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v plnom rozsahu. Súd však žalovanému vo výroku II. rozsudku nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).