Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Em/4/2013

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci oprávneného: F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, W., proti povinnej: L. C. (predtým M.Á.), nar. XX.XX.XXXX, trvale Q. B. Č.. XXX, G. W., o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd návrh oprávneného - otca maloletého dieťaťa na nariadenie výkonu rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 29.11.2012 z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnený, ako otec maloletej, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.08.2013 domáhal nariadenia súdneho výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XX/XXXX- XX zo dňa 29.11.2012, ktorým bol upravený rozsah jeho stretávania sa s maloletou dcérou B.. Svoj návrh odôvodnil tým, že povinná si povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím neplní a styk s dcérou mu odopiera. Napriek tomu, že počas zimných prázdnin roku 2012 bola povinná spoločne s maloletou u matky povinnej v W., kde sa zdržiavali počas celých Vianočných a Novoročných sviatkov, povinná mu umožnila styk s dcérou iba v obmedzenom rozsahu. S dcérou sa stretol len na pár hodín dňa 26.12.2012, v ďalších dňoch už k realizácii styku v zmysle rozsudku nedošlo. Rovnako nedošlo k uskutočneniu styku v čase Veľkonočných prázdnin roku 2013, k ďalšiemu zabráneniu styku s dcérou zo strany povinnej došlo aj počas letných prázdnin v júli 2013. Počas týchto dní bola povinná s maloletou dcérou v Humennom, napriek tomu oprávnený nedostal od povinnej žiadnu správu, z akého dôvodu mu nepriviedla maloletú dcéru na stretnutie v zmysle rozsudku. Ďalej uviedol, že povinná si svoju povinnosť neplnila ani v jednom z predchádzajúcich rozhodnutí týkajúcich sa úpravy styku s maloletou dcérou. Tento stav pretrváva už od rozvodu manželstva v roku 2005. Oprávnený už v minulosti inicioval konanie o súdny výkon rozhodnutia na Okresnom súde v Humennom, tento návrh neskôr vzal späť a rozhodol sa podať nový návrh na úpravu styku s maloletou dcérou. Z dôvodu nerešpektovania súdneho rozhodnutia zo strany povinnej podal oprávnený aj niekoľko podnetov na ÚPSVaR v W.. Vzhľadom k tomu, že povinná mu preukázateľne bránila v styku s maloletou dcérou a je predpoklad, že v tomto konaní aj bude pokračovať, oprávnený sa domáhal svojho práva na styk s dieťaťom prostredníctvom súdu.

2. Povinná vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že je to práve oprávnený, ktorý nerešpektuje svoje povinnosti. Otca maloletej vôbec nezaujíma, ako sa má maloletá dcéra, za dva roky jej ani raz nezavolal, neposlal SMS správu, nenapísal jej ani list, neposlal kartu ani darček. Otec vôbec neprejavuje záujem o dcéru, len chce matku šikanovať a vláčiť po súde. Doteraz otca vôbec netrápilo, ako často je s dcérou. Návrh na výkon rozhodnutia totiž podal až po tom, ako si matka dovolila požiadať súd o zvýšenie výživného na maloletú dcéru. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil pravidelne, meškal s platením výživného, no matka ani raz nedala na neho trestné oznámenie či exekúciu. Otec nemá s dcérou žiaden

vzťah. Napríklad v čase, keď mohol byť s dcérou v Humennom, otec neprišiel na stretnutie ani sa neozval. S maloletou tak nakoniec bola otcova mama, stará matka maloletej. Otec ani potom neprejavil záujem o stretnutie s dcérou. Otec má pritom telefónne číslo na dcéru, môže sa s ňou dohodnúť, kedy a kde sa stretnú. Počas jarných prázdnin si má otec vyzdvihnúť maloletú v mieste bydliska matky. Otec však ani len neprišiel, neozval sa, prečo neprišiel aj keď musel vedieť, že na neho čakajú. Otec nejaví žiaden záujem o stretnutie, čo sa prejavuje aj na vzťahu dcéry k nemu. Ťažko možno chcieť od dcéry, aby sa tešila k otcovi, keď ten jej nezavolá ani na narodeniny, nespýta sa, ako sa jej darí. Do W. pritom dcéra chodí rada, má tam rodinu vrátane starej matky zo strany otca, rada sa s nimi stretáva. Je ale aj na otcovi, aby javil záujem o svoju dcéru.

3. Oprávnený vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu povinnej uviedol, že tvrdenia povinnej sú nepravdivé, lživé a zavádzajúce. Nie je pravdou, že neprejavuje záujem o stretávanie sa s maloletou dcérou. Vo svojom návrhu dostatočne opísal a doložil, že povinná mu od rozvodu úmyselne a účelovo bráni stretávať sa s dcérou. Nie je ani pravdou, že by povinnú šikanoval a vláčil po súdoch. Práve naopak, matka maloletej požiadala o zvýšenie výživného na dcéru až po úprave styku, ktorý si otec dovolil podať 3-krát a tesne pred podaním nadobudol právoplatnosť. Dovtedy povinná nemala záujem požiadať o zvýšenie výživného, pretože rodinné financie jej zabezpečujú pohodlný život. Najdôležitejším elementom, ktorý oprávnenému bráni v častejšom, či už osobnom alebo verbálnom kontakte s dcérou, je jej matka - povinná. Hoci maloletá dcéra je už vo veku, kedy má k dispozícii mobilný telefón, matka jej neustále mení telefónne čísla. Matka vlastní 6 funkčných Prima kariet, ktoré mení podľa potreby. Ani na jedno číslo sa nedá dcére dovolať, lebo sú stále vypnuté. V prípade, ak otec volá na telefón priamo matke, táto mu nedvíha. Po takýchto skúsenostiach preto otec v poslednom období upustil od pokusov skontaktovať sa s dcérou telefonicky. Maloletá B. je jeho jediné dieťa a je si vedomý svojich povinností. Na druhej strane však má aj určité rodičovské práva a v ich napĺňaní mu nemôže brániť vzdialenosť, ktorá ho s dcérou delí, ako aj obštrukcie matky a manipulovanie maloletej dcéry voči nemu. Priznal, že s platením výživného sa v minulosti dostal do omeškania, čo však bolo spôsobené správaním matky, ktorá mu odmietala uviesť adresu svojho bydliska alebo čísla účtu, na ktorý by mohol výživné poukazovať. Preto jej výživné platil priamo k rukám cca raz za 3 mesiace, keď matka prišla s maloletou na návštevu k rodičom do Humenného. Otec maloletej pôsobil ako živnostník, zo zdravotných dôvodov niekoľko mesiacov nepracoval a v máji 2013 bol nútený živnosť zrušiť. Následne bol evidovaný na úrade práce a poberal dávku v hmotnej núdzi, aj z tohto dôvodu sa dostal do platobnej neschopnosti. Počas jarných prázdnin 2013 sa otec za prítomnosti dvoch svedkov dostavil na miesto bydliska matky tak, ako mu to bolo súdom určené, avšak nikto mu neotváral. Takže ak matka tvrdí, že ho doma čakala aj s dcérou, tak klame. V júli 2013, kedy sa malo realizovať stretnutie s dcérou v zmysle rozsudku v W., povinná nemala snahu ani len zavolať, že nepríde. Ozvala sa až 10.8.2013, čiže v deň, keď otec dcéru nemal mať. Všetko by bolo v poriadku, keby matka zavolala deň dopredu a dohodla stretnutie. V tom čase však otec nebol doma, takže nemohol byť s maloletou dcérou. Od právoplatnosti rozsudku pritom otec videl svoju dcéru len dva krát, spolu 8 hodín. Matka maloletej vo svojom vyjadrení uviedla, že otec nejaví záujem o stretnutie s dcérou, čo sa prejavuje aj na vzťahu dcéry k otcovi. V tejto súvislosti otec poukázal na pohovor maloletej s kolíznym opatrovníkom v konaní vedenom pod sp. zn. XXP/XX/XXXX, kedy sa maloletá vyjadrila, že „...keď je u otca, tak sa spolu hrajú, venuje sa jej, rada tam chodí. U otca ešte nikdy nespala, ale chcela by to vyskúšať. Bola by veľmi rada, keby jej otec zariadil detskú izbu. Mamina jej nezakázala, aby tam spala, ale keď jej zavolala, tak išla domov. Teraz je už pripravená, aby vyskúšala spať u otca, lebo bola v škole v prírode bez mamy a veľmi sa jej to tam páčilo. S otcom nie sú v telefonickom kontakte, keď sú v W., tak povie mamine, aby mu zavolala. Na otca nemá telefonický kontakt z dôvodu, že jej spadol telefón a vymazali sa jej všetky čísla. Uviedla, že by chcela vyskúšať prespávať u otca, otec sa o ňu vie postarať, vždy sa jej spýta, či niečo nepotrebuje do školy alebo niečo na oblečenie. Potom idú spolu do obchodu a kúpia čo potrebuje. Je rada keď je s otcom, majú dobrý vzťah. Chcela by vyskúšať, že by otec prišiel pre ňu v sobotu ráno a v nedeľu večer by ju doniesol späť...“ Za absolútne nepravdivé oprávnený považoval tvrdenia povinnej, že sa o maloletú niekoľko mesiacov nezaujíma alebo že k dcére nemá citový vzťah. Pokiaľ mu bolo umožnené sa s maloletou dcérou stretnúť, tak spoločne strávený čas bol naplnený programom, ktorý dcéru zaujímal a bavil. Maloletá B. nikdy nemala problém v kontakte s otcom, jediný problém je na strane matky, ktorá sa všemožným spôsobom usiluje zabrániť otcovi v stretávaní s dcérou a štve maloletú proti nemu. Je ťažko predstaviteľné, aby si dieťa vytvorilo vzťah k otcovi, ak mu to nie je umožnené. Je logické, že dieťa je silne citovo naviazané na matku, keďže je dlhodobo s ňou a otcovi nie je umožnené vplývať na jej výchovu. Preto trval na svojom návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia a žiadal, aby bolo povinnej prikázané dodržiavať úpravu styku v zmysle rozhodnutia súdu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, správou z pohovoru s maloletou B., rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 29.11.2012, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci:

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 29.11.2012 súd rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou B. M., nar. XX.X.XXXX posledný víkend v mesiaci október od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., posledný víkend v mesiaci jún od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 25.7. od 10.00 hod. do 31.7. do 20.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od pondelka od 9.00 hod. do piatku do 19.00 hod., počas zimných prázdnin každý kalendárny rok od 25.12. od 15.00 hod. do 27.12. do 19.00 hod. a od 2.1. od 10.00 hod. do 5.1. do 19.00 hod. a počas veľkonočných prázdnin každý kalendárny rok od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod.. Matka odovzdá maloletú otcovi v mieste jeho bydliska s výnimkou jarných prázdnin, kedy si otec maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia matka vyzdvihne maloletú v mieste bydliska otca. Matka je povinná maloletú na stretnutie riadne pripraviť. Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu W. č.k. XXP/XX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Vo zvyšku súd návrh otca zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.12.2012.

6. Zo správy kolízneho opatrovníka maloletej zo dňa 24.06.2014 z pohovoru vykonaného s maloletou B.Í. bez prítomnosti zákonných zástupcov bolo zistené, že maloletá v tej dobe bývala spolu s mamou a jej bratom v Bratislave. Otec nikdy neprišiel za ňou do Q., vždy keď sa stretli, tak to bolo v W.. Otca videla cca pred rokom, možno to bolo aj dlhšie. Otec ju vôbec nekontaktuje a jej ujo je pre ňu viac otcom. Keď bola mladšia, otec jej urobil kalendár, kde mal zakrúžkované jej narodeniny a meniny, ale vôbec ju v týchto dňoch nekontaktoval. S otcom by sa maloletá nechcela stretnúť, lebo nemá k nemu žiaden vzťah a pochybuje, že on má k nej, keďže ju nekontaktuje. Keď sa s otcom stretla, tak bol často ticho, sem tam sa spýtal, ako sa má. Pár krát zobral maloletú na zmrzlinu a raz do kina, ale on tam nebol, čakal vonku a fajčil. Maloletá sa vyjadrila, že si nevie vôbec predstaviť, že by u otca prespala. Nevie si s ním predstaviť ani jeden deň. Maloletá sa u nich doma cíti ako cudzia, akoby tam vôbec nepatrila. Keď sa chce s otcom stretnúť, tak jej mama nebráni, ale na druhej strane ju ani nenúti. Keď sú v W., tak sa niekedy stretne s otcovou mamou, svojou babkou, s ktorou má maloletá normálny vzťah. Predtým, ako ide k nej, káže mame aby zavolala a ak je doma aj otec, tak sa s babkou stretnú na inom mieste. Mama je smutná, keď chodieva na súdy. Keď bola malá, tak jej o tom nehovorila, ale teraz jej dáva čítať listy, ktoré otec posiela na súdy. Maloletá nechce, aby mamka bola smutná. Na základe rozhovoru mal kolízny opatrovník za to, že maloletá komunikovala bezprostredne a na otázky odpovedala priamo bez vyhýbania. Z maloletej nemali pocit, že by mala odpovede naučené a o svojom otcovi sa nevyjadrovala s negatívnymi prejavmi. S otcom sa maloletá nechce stretávať, lebo ju otec vôbec nekontaktuje a nezaujíma sa o ňu. Z výpovede maloletej nemali pocit, že by jej matka zakazovala stretávať sa s otcom alebo ju manipulovala.

7. K vyjadreniu maloletej dcéry sa oprávnený nevyjadril, následne zostal v konaní nečinný a na výzvy súdu, ktoré mu boli opakovane doručované, žiadnym spôsobom nereagoval.

8. Podľa 395 ods. 1 a 2 (ďalej len „“), ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

10. Podľa , účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný.

11. Podľa , pojednávanie netreba nariaďovať.

12. Podľa , súd rozhoduje uznesením.

13. Podľa , proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

14. Podľa a Ministerstva spravodlivosti SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia ( zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu ( zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

15. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti dospel súd k záveru, že návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia nie je dôvodný. V súlade s Článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa bolo maloleté dieťa k otázke stretávania sa s otcom vypočuté. Súd akceptoval názor maloletého dieťaťa a venoval mu patričnú pozornosť. Zároveň súd vychádzal z článku 3 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti dotýkajúcej sa detí, uskutočňovanej tak verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy najmä naplnenie potrieb dieťaťa v rámci psychickej aj fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený spokojný a bezpečný harmonický vývin maloletého dieťaťa. V prípade, ak súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia, v súlade s citovanej zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. V tomto smere zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého dieťaťa. Súd skúmal otázku ospravedlniteľných dôvodov a mal za to, že sú dané dôvody, pre ktoré nie je možné nariadiť výkon rozhodnutia. Dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia sú vek maloletej, jej názor a postoj k stretávaniu sa s otcom a napokon aj samotné správanie sa oprávneného - otca maloletého dieťaťa. Z pohovoru s dieťaťom jednoznačne vyplynulo, že maloletá nemá k otcovi žiaden vzťah, nechce sa s ním stretávať, lebo otec ju vôbec nekontaktuje a nezaujíma sa o ňu. Súd prihliadol aj na vek maloletého dieťaťa, ktoré je aktuálne už vo veku blízkom dospelosti, kedy možnosť či sa dieťa stretne s otcom už nie je pod vplyvom matky, ale samo sa môže rozhodnúť pre osobné stretnutie prípadne inú formu kontaktovania sa s otcom. Súd musel v tomto prípade prihliadať aj na pasivitu otca, ktorý po vykonaní pohovoru s maloletou zostal v konaní nečinný, na opakované výzvy súdu žiadnym spôsobom nereagoval a reálne sa stretávania so svojou dcérou viac nedomáhal.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.