Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/146/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému J. R., pre prečin usmrtenia podľa , s poukazom na , o odvolaní obžalovaného J. R. a poškodeného E. R. st. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 12.12.2018 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.02.2020 takto

rozhodol:

I.

Podľa , zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe sa

obžalovaný J. R., nar.XX.XX.XXXX v V., trvale bytom R., J. F. XXX/XX,

o d s u d z u j e :

Podľa s prihliadnutím na , , na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa v spojení s súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného určenia skúšobnej doby v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

II.

Podľa sa odvolanie poškodeného E. R. st., z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal súd I. stupňa obžalovaného J. R. vinným z prečinu usmrtenia podľa , na tom skutkovom základe, že

dňa 20. 5. 2014 v čase asi o 18.20 hod v meste Senica smere od Kunova k hlavnej svetelnej križovatke v centre mesta po ulici Štefánikovej ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia Combi, EČV: SE 131 AN, pričom pri odbočovaní z hlavnej cesty vľavo na ulicu SNP neprispôsobil dostatočne svoje správanie situácii v cestnej premávke a pri odbočovaní nedostatočne dbal na zvýšenú opatrnosť vo vzťahu k oproti idúceho motocyklu zn. Yamaha RJ11, YZF-R6, EČV: , MPZ: CZ, ktorý po ulici Štefánikovej v smere od hlavnej svetelnej križovatky do Kunova viedol v čase reakcie vodiča motocykla

na kolíznu situáciu rýchlosťou cca 75 km/h ako vodič E. R., narodený XX. X. XXXX, následkom čoho vodič E. R. v dôsledku intenzívneho brzdenia s motocyklom stratil stabilitu, s motocyklom spadol na vozovku a narazil do osobného motorového vozidla zn. Škoda Fábia Combi, EČV: SE 131 AN, pričom utrpel rozsiahle ťažké zranenia, vrátane pomliaždenia a čiastočného prerušenia mozgového kmeňa, na následky ktorých na mieste zomrel, čím J. R. porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení a o cestnej premávke.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa s prihliadnutím na , ods. 2, trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa okresný súd obvinenému výkon trestu podmienečne odložil a podľa mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa , uložil obžalovanému i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa okresný súd poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, právnych nástupcov poškodenej H. R., nar. X.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX a poškodeného E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/X, R. s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 863-874 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý rozsah vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých dôkazov, ako aj spôsob ich vyhodnotenia v kontexte s vyhodnotením obrany obžalovaného.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd I. stupňa mal po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní za bezpečne preukázané, že obžalovaný svojím konaním (odbočovaním v nesprávnom koridore jazdy) porušil povinnosti uvedené v ustanovení § 3 ods. 2 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke, teda neprispôsobil dostatočne svoje správanie situácii v cestnej premávke a nedostatočne dbal na zvýšenú opatrnosť pri odbočovaní, čo bolo jednou z príčin dopravnej nehody, ktorej následkom bola smrť poškodeného, hoci vzhľadom na okolnosti (videl svetlá prichádzajúceho motocykla) a na svoje osobné pomery (vodič motorového vozidla) mal a mohol vedieť, že takýmto jeho konaním môže prísť ku kolíznej situácii a tak môže byť ohrozený život a zdravie vodiča prichádzajúceho motocykla. Zo znaleckého dokazovania tiež vyplýva, že ak by vodič vozidla Škoda Fabia odbočoval v správnom koridore jazdy, k dopravnej nehode by nedošlo, čiže tento prvok mal vplyv na vznik dopravnej nehody. Preto dospel okresný súd k záveru, že obžalovaný svojím konaním z nedbanlivosti naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia podľa .

Okresný súd sa tiež zaoberal tým, či porušením vyššie uvedených povinností naplnil obžalovaný aj kvalifikovanú skutkovú podstatu prečinu usmrtenia podľa , v spojení (tak, ako mu to kládla za vinu obžaloba), teda spôsobenie smrti inému z nedbanlivosti závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, a to najmä s ohľadom na poukazované porušenie povinnosti vodiča (odbočujúceho vľavo) dať prednosť v jazde protiidúcim vozidlám v zmysle zákona o cestnej premávke v čase realizácie odbočovacieho manévru obžalovaným (podľa zákona o cestnej premávke sa na účely tohto zákona dať prednosť v jazde rozumie povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vodič motocykla Yamaha viedol motocykel v čase reakcie na situáciu rýchlosťou cca 75 km/h jazdným pruhom určeným pre jeho smer jazdy, pričom išlo o úsek, kde je maximálne dovolená rýchlosť 50 km/h, možno konštatovať, že rýchlosť motocykla bola o 25 km/h vyššia, ako je maximálne dovolená rýchlosť v danom mieste. V pravotočivej zákrute pred postavením v čase reakcie motocyklista viedol motocykel rýchlosťou cca 101 km/h, čo je rýchlosť o 51 km/h vyššia, ako je maximálne dovolená rýchlosť v danom mieste. V čase, kedy vodič vozidla Škoda mohol vyhodnocovať situáciu v protismere, sa motocyklista nachádzal cca 93 m od vozidla Škoda. V tejto polohe bolo motocyklistu z pozície vodiča

vozidla Škoda vidieť. Na uvedenú vzdialenosť (cca 93 m) je však veľmi problematické správne vyhodnotiť skutočnú rýchlosť jazdy motocykla.

V tejto súvislosti okresný súd poukázal na doposiaľ konštantne judikovaný princíp tzv. „obmedzenej dôvery v cestnej doprave“, z ktorého vyplýva, že „vodič sa môže pri svojej jazde spoliehať na to, že ostatní účastníci cestnej premávky budú dodržiavať jej pravidlá, pokiaľ z konkrétnych okolností nevyplýva opak“. Na základe uvedeného teda nebolo povinnosťou vodiča vozidla Škoda Fabia v momente začatia odbočovania predvídať, že protiidúci motocykel ide až o 25 km/h (t. j. o 50 %) vyššou rýchlosťou, ako je povolená rýchlosť, preto súd posudzoval, či obžalovaný porušil povinnosť dať prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu vo vzťahu k maximálne dovolenej rýchlosti - 50 km/h, pričom zo znaleckého posudku vyplynulo, že takúto povinnosť obžalovaný neporušil. Práve naopak, vodič motocykla svojou jazdou rýchlosťou o 25 km/h vyššou, ako je maximálne dovolená rýchlosť v danom mieste, porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom v zmysle ustanovenia § 137 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke účinného v čase skutku (prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia v obci o 20 km.h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac), čo významnou mierou prispelo ku vzniku dopravnej nehody s následkom smrti vodiča motocykla.

Zároveň okresný súd posudzoval, či tým, že obžalovaný neprispôsobil dostatočne svoje správanie situácii v cestnej premávke a nedostatočne dbal na zvýšenú opatrnosť, išlo z jeho strany o také porušenie pravidiel cestnej premávky, ktoré samé o sebe bez ďalšieho faktora bolo príčinou dopravnej nehody a teda by ho bolo možné vyhodnotiť ako porušenie dôležitej povinnosti vodiča v cestnej doprave v zmysle ustanovenia zákona - o cestnej premávke, čím by bola naplnená kvalifikovaná skutková podstata predmetného prečinu. Poukazujúc na výrazné spoluzavinenie dopravnej nehody poškodeným (nakoľko, ak by viedol motocykel predpísanou rýchlosťou, tak by ku nehode neprišlo), nebolo možné konanie vodiča vozidla Škoda Fabia vyhodnotiť ako porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom v zmysle citovaného ustanovenia.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd upravil skutkovú vetu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a zároveň prekvalifikoval skutok z prečinu usmrtenia v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa , na prečin usmrtenia v základnej skutkovej podstate podľa .

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery okresný súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vykonaným dokazovaním vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle , nakoľko obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, a nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle , preto trest ukladal aj za použitia , čím sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby znížila o jednu tretinu.

Z hodnotenia osoby obžalovaného, prihliadajúc na jeho pomery a možnosť jeho nápravy dospel okresný súd k záveru, že obžalovaný nie je osobou kriminálne narušenou, pred predmetnou dopravnou nehodou (ako i po nej) viedol riadny život, preto mal za to, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v spodnej polovici trestnej sadzby v trvaní 6 (šesť) mesiacov s uložením skúšobnej doby na 2 (dva) roky, za súčasného uloženia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 (dva) roky je aj s ohľadom na fatálny následok dopravnej nehody (smrť poškodeného) dostatočné a primerané, a to i za účelom naplnenia generálnej a individuálnej prevencie.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že poškodení H. R. a E. R. si v adhéznom konaní uplatnili nárok na náhradu škody titulom skutočných nákladov na pohreb vo výške 1.397,- eur a nákladov za motocykel vo výške 5.000,- eur ako i titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú následne splnomocnená zástupkyňa poškodených na hlavnom pojednávaní upravila tak, že si ju uplatňoval iba poškodený E. R., a to vo výške 50.000,- eur, nakoľko poškodená H. R. už medzičasom zomrela. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody titulom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 73,79 eur.

S poukazom na významnú mieru spoluzavinenia dopravnej nehody zo strany zosnulého poškodeného tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, dospel prvostupňový súd k záveru, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, preto v zmysle odkázal poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný J. R. i poškodený E. R. starší. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa ani okresný prokurátor odvolanie proti rozsudku nepodali. Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu (č.l. 903-906) namietal výrok o vine, výrok o treste, ako i konanie, ktoré rozsudku predchádzalo.

V úvode odôvodnenia podaného odvolania vyslovil nesúhlas s vyhodnotením zavinenia obžalovaného súdom prvého stupňa, keď na jednej strane súd konštatuje, že obžalovaný mal a mohol vedieť, že jeho konaním môže dôjsť ku kolíznej situácii a zároveň na strane druhej konštatuje, že obžalovaný nebol povinný predvídať porušenie pravidiel cestnej premávky poškodeným. Súd tiež akceptoval závery znalcov, že skutočnú rýchlosť motocykla obžalovaný nemohol správne vyhodnotiť.

Ak teda obžalovaný nemohol a nemusel vedieť, že poškodený nedodržuje pravidlá cestnej premávky, a že rýchlosť poškodeného je výrazne vyššia, než je rýchlosť povolená v obci a zároveň sa mohol spoliehať, že poškodený ide povolenou rýchlosťou, vznikla otázka, ako mohol a mal vedieť iba z toho, že videl svetlá a že je vodičom vozidla, že svojím konaním vyvolá vznik kolíznej situácie. Takýto záver súdu považuje za nelogický a zároveň nepreskúmateľný.

Ďalej uviedol, že kritériom nedbanlivosti v oboch jej formách (vedomej i nevedomej) je zachovanie určitej miery opatrnosti páchateľom. Miera opatrnosti je daná spojením objektívneho a subjektívneho hľadiska pri predvídaní spôsobenia poruchy alebo ohrozenia záujmu chráneného , lebo len spojenie oboch týchto hľadísk pri posudzovaní trestnej zodpovednosti za trestný čin z nedbanlivosti zodpovedá zásade zodpovednosti za zavinenie v trestnom práve.

Objektívne vymedzenie miery opatrnosti vyžaduje od každého spravidla rovnakú mieru opatrnosti. Len výnimočne vyžaduje od niektorých skupín osôb, vykonávajúcich určité povolanie alebo zamestnanie (napr. lekárov, vodičov), určitú vyššiu mieru opatrnosti, ktorá je však opäť rovnaká u každého, kto také povolanie alebo zamestnanie vykonáva.

Rozsah náležitej opatrnosti je potrebné spravidla skúmať z osobitných právnych predpisov (v danom prípade z predpisov o pravidlách cestnej premávky). Vyššiu mieru opatrnosti, než aká plynie z bezpečnostných predpisov, nemožno na páchateľovi v žiadnom prípade vyžadovať.

Subjektívne vymedzenie miery opatrnosti vyžaduje, aby mimo miery povinnej opatrnosti (objektívne kritérium) bolo brané do úvahy aj subjektívne vymedzenie, ktoré spočíva v miere opatrnosti, ktorú je schopný vynaložiť páchateľ v konkrétnom prípade. Pri posudzovaní subjektívnej miery opatrnosti je potrebné zvážiť jednak vlastnosti, skúsenosti a iné znalosti páchateľa a jednak okolnosti konkrétneho prípadu (miesto a čas činu, viditeľnosť, poveternostné podmienky, stav a povrch vozovky, výhľadové pomery, mimoriadny priebeh udalosti atd'.).

O zavinenie z nedbanlivosti v oboch formách ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného sú dané súčasne.

Nedostatok jednej z týchto zložiek znamená, že čin je nezavinený (napr. aj R 6/1988). V doprave sa uplatňuje princíp obmedzenej dôvery, ktorý znamená, že vodič sa môže spoliehať na to, že ostatní účastníci dopravy dodržia dopravné predpisy, pokiaľ z konkrétnej situácie nevyplynie obava, že tomu tak nebude. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru SR označenú pod zn. R 26/64, R 1/69, R 43/68, R 15/70, R 13/78, R 28/81, R 43/82, R 42/88, R 12/89 atď.).

Zavinenie musí zahŕňať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, teda aj príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a následkom trestného činu (R 21/1981).

Ďalej obžalovaný namietal, že pri nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto príčinný vzťah môže rozvinúť, čo bez toho, aby vedel, že poškodený výrazne prekračuje povolenú rýchlosť, nebolo možné.

Ak by aj pripustil, že by porušil predpisy o pravidlách cestnej premávky, ktoré ako príčinu nehody ustálil súd, teda nesprávny koridor jeho jazdy, toto porušenie by nemalo vplyv na zavinenie dopravnej nehody obsiahnutý jeho zavinením. Súd v rozsudku uviedol, že ak by obžalovaný odbočoval v správnom koridore jazdy, k dopravnej nehode by nedošlo, čiže tento prvok mal vplyv na vznik dopravnej nehody (žiadny právny predpis pritom neurčuje správny koridor jazdy, preto je takéto konštatovanie súdu neakceptovateľné). Aj ak by týmto porušil nejaký predpis (obhajoba tvrdí, že takýto predpis neexistuje), musel by tu byť okrem všeobecne vyžadovaného príčinného vzťahu ešte ďalší vzťah medzi účelom predpisu a následkom vyplývajúcim z toho, že zmyslom tohto bezpečnostného predpisu je zabrániť následkom práve takéhoto druhu, aký v tomto prípade nastal. K takejto situácii tu však nedošlo.

Ďalej v písomnom odvolaní obžalovaný (prostredníctvom obhajcu) uviedol, že v právnej teórii sa používa na vysvetlenie príklad, ktorý objasňuje aj momentálne prejednávanú situáciu, a to príklad, že signál červeného svetla na semafore zabezpečuje bezpečnosť premávky na križovatke, a preto nechráni bezpečnosť chodcov vo väčšej vzdialenosti za križovatkou. Ak vodič nezastavil na červenú na križovatke, a až za križovatkou zrazil chodca, ktorý mu náhle vstúpil do jazdnej dráhy takým spôsobom, že zrážke nemohol zabrániť, je tu síce zachovaný kauzálny priebeh medzi porušením bezpečnostného predpisu a následkom, pretože pokiaľ by sa vodič zdržal na križovatke čakaním na signál dávaný zeleným svetlom semaforu, chodec by vozovku bezpečne prešiel, ale chýba tu vzťah medzi účelom predpisu a spôsobeným následkom (napr. Trestní zákonník I, Šámal a kol., Velké komentáre, C.H. Beck, l. vydanie 200. strana 184 a nasl.).

Aj v danom prípade, ak by on (obžalovaný) uskutočňoval odbočovací manéver inak, tak ako je to uvedené v znaleckom posudku číslo 184/2018 Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, teda dlhšie, poškodený by pred ním križovatkou prešiel, ale iba vďaka tomu, že značne prekračoval rýchlosť, teda vďaka porušovaniu pravidiel cestnej premávky, čo obžalovaný nemohol predvídať. Aj tu by však chýbal vzťah medzi účelom predpisu a spôsobeným následkom. Odbočovanie v správnom koridore jazdy, ako to konštatuje prvostupňový súd, nemá podľa jeho názoru za úlohu zabrániť následku, aký sa stal v danej veci, teda zabrániť zrážke s vozidlom nedodržujúcim rýchlosť, tu ide vyslovene o nepreskúmateľné vyjadrenie súdu rovnajúce sa vyjadreniu, že on (obžalovaný) mohol ísť pomalšie alebo vôbec nemal na križovatke byť.

V danej súvislosti poukázal aj na znenie ustanovení §, 16 a 19 o cestnej premávke, ktoré majú význam pre posúdenie zavinenia v danej veci.

Čo sa týka nesprávneho koridoru jazdy, tento nie je určený zákonným predpisom, a ani jeho nedodržanie nemá vzťah medzi účelom predpisu a spôsobeným následkom.

Podľa o cestnej premávke vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.

Obžalovaný poukázal i na to, že neporušil ani toto citované ustanovenie zákona, naviac vyjadril názor, že zákon nezakazuje pri odbočovaní prechádzať aj do protismerného jazdného pruhu (v ktorom k žiadnej nehode nedošlo), preto tu nie je žiadny vzťah medzi následkom a účelom predpisu.

Najmä za situácie, aká bola v danom prípade, keď v pravom jazdnom pruhu na ceste, na ktorú obžalovaný odbočoval, stáli zaparkované vozidlá, čo vidno aj na viacerých fotografiách v znaleckom posudku číslo 184/2018 Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline (napr. obrázok 15 na strane 80), preto on (obžalovaný) musel vykonať odbočovanie do protismerného jazdného pruhu, pretože chcel obísť vozidlá stojace v pravom jazdnom pruhu.

Zásadnou otázkou v danej veci teda stále zostáva to, či v danom priebehu nehodového deja nastala situácia, že či mohol včas a na dostatočnú vzdialenosť zistiť, že vodič motocykla, svoju povinnosť

nesplní, prípadne si počína tak, že je zrejmé, že ju nesplní, či na takúto nebezpečnú situáciu správne reagoval a či mu za nesprávnu reakciu možno pričítať zavinenie (R 43/1982).

Takáto situácia v danom priebehu nehodového deja nenastala.

Ďalej okresný súd vyslovil názor, že nebezpečnú situáciu vytvoril z právneho pohľadu celkom jednoznačne poškodený nedovolenou rýchlosťou, pričom ustanovenie , , je práve preto v zákone, aby sa zabránilo vzniku takých situácii, aká nastala v tejto trestnej veci, účelom tohto ustanovenia je aj zabrániť kolíziám v križovatke resp. všeobecne v obci.

Vyvodzovať vzťah medzi účelom všeobecného bezpečnostného predpisu podľa a a následkom konkrétnej dopravnej nehody, ako to použil v danom prípade prvostupňový súd, je podľa názoru obžalovaného neprípustné. Obžalovaný náležitú opatrnosť zachoval, nezachoval ju poškodený, pričom vyššiu mieru opatrnosti, než aká plynie z bezpečnostných predpisov, nemožno od obžalovaného v žiadnom prípade požadovať.

S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti napokon žiadal Krajský súd v Trnave, aby v zmysle , , a zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Poškodený E. R. starší v podrobnom písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne (č.l. 885) namietal výrok o náhrade škody v napadnutom rozsudku, argumentujúc najmä tým, že vzhľadom na riadne a včas uplatnený nárok na náhradu škody nič nebránilo prvostupňovému súdu o náhrade škody rozhodnúť v zmysle uplatnených (resp. modifikavaných návrhoch), rozhodnutie prvostupňového súdu sa javí byť neefektívne a zbytočne predlžujúce dosiahnutie nárokov vyplývajúcich z predmetného konania a preto navrhol (s poukazom na dostatočne zistený skutkový stav), aby odvolací súd sám rozhodol o náhrade škody v zmysle uplatnených nárokov.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného ako i sám obžalovaný zotrvali na písomných dôvodoch odvolania s tým, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, navrhujú obžalovaného v celom rozsahu oslobodiť spod obžaloby. Záverom dali do pozornosti, že obžalovanému nebolo doposiaľ zadržané vodičské oprávnenie a ani nebol tento (obžalovaný) od predmetného skutku doposiaľ priestupkovo prejednávaný.

Splnomocnená zástupkyňa poškodeného na verejnom zasadnutí uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia, ktoré bolo doručené súdu, pričom má za to, že I. stupňový súd nesprávne rozhodol v časti nároku na náhradu škody, keď poškodeného odkázal na civilný proces. Zároveň navrhla, aby odvolací súd v tejto časti zrušil rozsudok okresného súdu a rozhodol vo veci sám tak, že prizná poškodenému ním uplatnený nárok na náhradu škody.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného i poškodeného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaných odvolaní, na to oprávnenými osobami, podľa odsek l , preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné a odvolanie poškodeného dôvodné nie je.

Odvolací súd dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v jeho odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia .

Pokiaľ ide o skutkové zistenia tvoriace podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení , pričom odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu. Skutočnosť, že sa obžalovaný ako odvolateľ nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže

sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol jednotlivé vykonané dôkazy, ktoré riadne vyhodnotil a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd uvádza, že s takýmto hodnotením dôkazov a napokon i konečným záverom súdu prvého stupňa sa stotožnil.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí všetky správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa (ktorý tento v napadnutom rozsudku veľmi podrobným spôsobom odôvodnil), no vzhľadom k argumentácii obžalovaného je nutné poukázať najmä na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov SR (viď napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.2 6/2006), z ktorej vyplýva, že : „na dopravnej nehode zapríčinenej nedaním prednosti vjazde inému vozidlu vždy v rozhodujúcej miere nesie zodpovednosť ten vodič, ktorý porušil povinnosť dať prednosť v jazde; vodič vozidla, ktorý má prednosť vjazde, nie je povinný meniť smer alebo rýchlosť jazdy, pokiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by hrozil stret s vozidlom, ktorého vodič je povinný dať mu prednosť vjazde. Túto povinnosť a v nadväznosti na to aj povinnosť zabrániť stretu vozidla má vodič iba vtedy, keď včas a na dostatočnú vzdialenosť zistí, že vodič vozidla, ktorý mu má dať prednosť v jazde, svoju povinnosť nesplnil, resp. že si počína tak, že je zrejmé, že ju nesplní.“

V danej súvislosti je potrebné vzhľadom na odvolacie námietky zrekapitulovať, že pokiaľ ide o stanovenie technickej príčiny dopravnej nehody, bolo vychádzané z nasledovnej definície: Technickou príčinou dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode. Vodičovi motocykla (poškodenému) boli zistené nasledovné nesprávne prvky v technike jeho jazdy: v čase reakcie na situáciu jazda rýchlosťou vyššou o 25 km/h, ako je maximálne dovolená rýchlosť v danom mieste. Ak by vodič viedol motocykel rýchlosťou 50 km/h, dokázal by zastaviť pred miestom zrážky aj bezpečným brzdením. Vodičovi vozidla Škoda Fabia boli zistené nasledovné nesprávne prvky v technike jeho jazdy: Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Škoda Fabia bolo to, že odbočovanie začal vykonávať veľmi skoro a v nesprávnom koridore jazdy. Odbočovanie nesprávnym koridorom jazdy spôsobilo to, že vozidlo Škoda Fabia skôr prešlo do jazdného pruhu motocykla a tým vznikla kolízna situácia vo vzťahu k skutočnej rýchlosti jazdy motocyklistu. Ak by vodič odbočoval správnym koridorom, potom by pri rovnakom priebehu rýchlosti stihol motocyklista prejsť miestom, kde došlo k zrážke skôr, ako začne vozidlo Škoda Fabia vchádzať do jazdného pruhu motocykla (vodič motocykla by ani nemal dôvod reagovať intenzívnym brzdením). Odbočovanie vodiča vozidla Škoda Fabia bolo vykonané takým spôsobom, že nedošlo k daniu prednosti v jazde vodičovi motocykla (vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti motocykla). Vodič vozidla Škoda Fabia uviedol, že vo väčšej vzdialenosti od autobusovej zastávky registroval svetlá. Skontroloval situáciu za sebou a znova pred sebou, kde okrem vozidla vo väčšej vzdialenosti nič nevidel a preradil na druhý prevodový stupeň, skontroloval situáciu na vedľajšej ceste a začal odbočovať. Keď predná časť prechádzala cez stredovú čiaru, začul hluk a následne videl motocyklistu. Z videozáznamu je vyhodnotiteľné, že minimálne sekundu pred motocyklistom nejazdilo žiadne vozidlo. Ak vodič vozidla Škoda Fabia videl svetlá, potom pravdepodobne išlo o svetlá motocykla. Ak by toto vodič vozidla Škoda Fabia sledoval dlhší čas, potom mohol rozpoznať, že odbočovaním, ktoré vykonával, vytvorí kolíznu situáciu vo vzťahu k skutočnej rýchlosti jazdy motocykla. Na základe uvedeného možno konštatovať, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Škoda Fabia (ktorý vykonával odbočenie vľavo v nesprávnom koridore pohybu) a nesprávnej techniky jazdy vodiča motocykla (v čase reakcie jazda rýchlosťou o cca 25 km/h vyššou, ako je maximálne dovolená rýchlosť v danom úseku - jedná sa o prvok nehodového deja, ktorý vodičovi motocykla znemožnil zabrániť dopravnej nehode). Vedenie vozidla Škoda nesprávnym koridorom pohybu v kombinácii s okamžitou rýchlosťou jazdy motocykla malo za následok, že v čase, kedy vodič vozidla Škoda mohol vyhodnocovať situáciu v protismere (v čase cca 4 s pred zrážkou) sa motocyklista nachádzal cca 93 m od vozidla Škoda. Na takúto vzdialenosť je veľmi problematické správne vyhodnotiť skutočnú rýchlosť jazdy motocykla. Motocyklista sa v takejto výraznej vzdialenosti od vozidla Škoda (v okamihu, kedy vodič vozidla Škoda mohol vyhodnocovať situáciu v protismere) nachádzal jednak preto, lebo sa pohyboval výrazne vyššou rýchlosťou (v porovnaní s rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou), ale tiež preto, lebo vodič

vozidla Škoda zvolil nesprávny koridor, pri ktorom bolo potrebné situáciu z protismeru vyhodnotiť podstatne skôr v porovnaní so správnym koridorom pohybu. Pri zvolení správneho koridoru pohybu zo strany vodiča vozidla Škoda by došlo k minutiu vozidla a motocykla a teda zabráneniu dopravnej nehody. Z uvedeného vyplýva, že každý z účastníkov dopravnej nehody mal možnosť správnou technikou jazdy dopravnej nehode zabrániť a to nezávisle na konaní druhého účastníka dopravnej nehody. Podmienkou pre vznik dopravnej nehody bolo súčasné spolupôsobenie nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Škoda a motocyklistu. Ak by čo len jeden z účastníkov dopravnej nehody mal správnu techniku jazdy, k dopravnej nehode by nedošlo.

Vodič vozidla Škoda Fabia nedal prednosť v jazde motocyklistovi vo vzťahu k jeho skutočnej rýchlosti. Vodič vozidla Škoda Fabia mohol pri sledovaní dopravnej situácie z protismeru vyhodnotiť techniku jazdy vodiča motocykla tak, aby dokázal posúdiť mieru približovania motocykla (teda skutočnú rýchlosť motocykla). Uvedené by však vyžadovalo sledovanie motocykla dlhší čas ako to vykonal vodič vozidla Škoda počas nehodového deja. Ak by vodič vozidla Škoda Fabia uvedené vykonal a vyhodnotil skutočnú rýchlosť motocykla, potom mohol upraviť techniku jazdy tak, aby došlo k zabráneniu dopravnej nehode. Vodič vozidla Škoda Fabia vykonával odbočovanie tak, že prechádzanie do protismerného jazdného pruhu začínal v čase cca 3,4 s pred zrážkou. Vodič vozidla Škoda Fabia začal odbočovanie veľmi skoro (prechádzanie do protismerného jazdného pruhu). Z technického hľadiska odbočovanie koridorom, ako to realizoval vodič vozidla Škoda Fabia bolo taktiež nesprávnym prvkom v technike jeho jazdy. Ak by vodič viedol vozidlo Škoda Fabia správnym koridorom jazdy, potom by odbočovanie (prechádzanie do protismerného jazdného pruhu) začínalo neskôr. Najskôr by prešiel kolíznym miestom motocykel a až potom by odbočovalo vozidlo Škoda Fabia. Ak by vodič viedol vozidlo Škoda Fabia správnym koridorom jazdy, k dopravnej nehode by nedošlo, nevznikla by ani kolízna situácia. Možno teda konštatovať, že technika jazdy vodiča vozidla Škoda Fabia nebola správna. Nesprávnym prvkom v jeho technike jazdy bola skutočnosť, že odbočovanie vykonával takým spôsobom, že nedal prednosť vodičovi motocykla vo vzťahu k skutočnej rýchlosti motocykla. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Škoda Fabia bolo aj to, že odbočovanie vykonával nesprávnym koridorom jazdy. Odbočovanie nesprávnym koridorom jazdy spôsobilo to, že vozidlo Škoda Fabia prešlo skôr do jazdného pruhu motocykla a tým vznikla kolízna situácia vo vzťahu k okamžitej rýchlosti jazdy motocykla. Ak by vodič odbočoval správnym koridorom, potom pri rovnakom priebehu rýchlosti by stihol motocyklista prejsť miestom, kde došlo k zrážke skôr ako začne vozidlo Škoda Fabia vchádzať do jazdného pruhu motocykla a vodič motocykla by v takom prípade nemal dôvod reagovať intenzívnym brzdením. Odbočovanie nesprávnym koridorom jazdy zo strany vodiča vozidla Škoda malo ďalej za následok to, že vodič tohto vozidla vyhodnocoval situáciu z protismeru podstatne skôr, oproti situácii, kedy by sa pohyboval v správnom koridore pohybu. Ak však vodič vozidla Škoda vyhodnocoval situáciu z protismeru podstatne skôr, potom sa v tomto okamihu nachádzal motocyklista v značnej vzdialenosti a to tiež v dôsledku nesprávnej techniky jazdy motocyklistu (rýchlosť jazdy vyššia ako bola rýchlosť pre daný úsek maximálne dovolená). Čím je však väčšia vzdialenosť vozidla a motocykla, tým je problematickejšie správne odhadnúť skutočnú rýchlosť jazdy motocykla. Správne vyhodnotenie rýchlosti jazdy protiidúceho motocykla vyžaduje sledovanie motocykla dlhší čas (o cca 1 až 2 s viac), oproti obvyklému vyhodnoteniu situácie z protismeru.

Z oboznámeného videozáznamu je tiež zrejmé, že pred motocyklistom nejazdilo žiadne vozidlo. Miesto, kde bol zachytený motocyklista pred miestom zrážky, je kamerou zachytené v čase 6:22:29. Motocyklista sa objavil na zábere kamery na piatom obrázku tridsiatej sekundy. Ak vodič vozidla Škoda Fabia videl svetlá, potom pravdepodobne išlo o svetlá motocykla. Ak by toto vodič vozidla Škoda Fabia sledoval dlhší čas, potom mohol rozpoznať, že odbočovaním, ktoré vykonával, vytvorí kolíznu situáciu motocyklistovi vo vzťahu k okamžitej rýchlosti vodiča motocykla. Samotné vytvorenie kolíznej situácie teda bolo podmienené jednak nesprávnym koridorom vozidla Škoda (v dôsledku, ktorého vodič tohto vozidla situáciu v protismeru vyhodnocoval skôr, oproti podmienkam, kedy by sa pohyboval v správnom koridore pohybu) a tiež nesprávnou technikou jazdy vodiča motocykla (jazdy rýchlosťou podstatne vyššou, ako bola rýchlosť pre daný úsek maximálne dovolená).

Vodič viedol motocykel Yamaha v čase reakcie na situáciu rýchlosťou cca 75 km/h jazdným pruhom určeným pre jeho smer jazdy. Ide o úsek, kde je maximálne dovolená rýchlosť 50 km/h. Možno konštatovať, že rýchlosť motocykla bola o 25 km/h vyššia, ako je maximálne dovolená rýchlosť v danom mieste. V pravotočivej zákrute pred postavením v čase reakcie motocyklista viedol motocykel rýchlosťou cca 101 km/h, čo je rýchlosť o 51 km/h vyššia, ako je maximálne dovolená rýchlosť v danom mieste. Vodič motocykla rozpoznal kolíznu situáciu (začal reagovať) v čase 2,75 s pred zrážkou, kedy vozidlo Škoda

Fabia prechádzalo do jazdného pruhu motocykla. Z technického hľadiska bola reakcia vodiča motocykla včasná. Vodič motocykla na situáciu reagoval intenzívnym brzdením motocykla, počas ktorého prepadol cez predné koleso a takto v páde narazil do pravého boku vozidla Škoda Fabia. Ak by nedošlo k pádu motocykla počas intenzívneho brzdenia, potom by motocyklista dokázal zastaviť pred miestom zrážky a k dopravnej nehode by nedošlo. Ak by vodič motocykla jazdil rýchlosťou 50 km/h (maximálne dovolenou rýchlosťou v úseku), v takom prípade by motocykel zastavil pred miestom zrážky aj za predpokladu, že by vodič motocykla brzdil bezpečným brzdením. V takomto prípade by nevznikla ani kolízna situácia (na vyriešenie dopravnej situácie by stačilo bezpečné brzdenie motocykla). Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča motocykla bolo to, že jazdil v čase reakcie na situáciu rýchlosťou o 25 km/h vyššou aj maximálne dovolená rýchlosť v úseku a taktiež, že jazdil v čase pred reakciou rýchlosťou ešte vyššou (v mieste 39 m pred návestím bola rýchlosť motocykla cca 101 km/h). Ak by vodič viedol motocykel rýchlosťou 50 km/h, dokázal by aj bezpečným brzdením zastaviť pred miestom zrážky.

Podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe v podobných prípadoch všeobecne platí, že vodič vozidla, ktorý má prednosť v jazde, nie je povinný meniť smer alebo rýchlosť jazdy, pokiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by hrozil stret s vozidlom, ktorého vodič je povinný dať mu prednosť vjazde. Túto povinnosť a v nadväznosti na to aj povinnosť zabrániť stretu vozidla má vodič iba vtedy, keď včas a na dostatočnú vzdialenosť zistí, že vodič vozidla, ktorý mu má dať prednosť v jazde, svoju povinnosť nesplnil, resp. že si počína tak, že je zrejmé, že ju nesplní.

Ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky porušením jej pravidiel, a v dôsledku toho nezabráni dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo možné nehode predísť, možno ho robiť za nehodu zodpovedným iba potiaľ, pokiaľ mu za voľbu nesprávneho riešenia vzniknutej situácie možno pričítať zavinenie.

V posudzovanej veci by preto so zreteľom na už uvedené iba v prípade zistenia, že vodič osobného motorového vozidla Škoda Fabia (obžalovaný) nemal možnosť spozorovať motocykel zn. Yamaha (poškodeného) skôr, než so svojím vozidlom započal odbočovací úkon vľavo z hlavnej cesty a v dôsledku toho nemohol splniť ani povinnosť dať mu prednosť v jazde, bolo možné usudzovať na to, že posudzovanú dopravnú nehodu zavinil výlučne poškodený tým, že jazdil vyššou, ako povolenou rýchlosťou.

V tejto súvislosti ako i v súvislosti s odvolacími námietkami obžalovaného krajský súd v celom rozsahu poukazuje na vyššie uvedené skutkové a právne závery ohľadne viny obžalovaného. Aj keď možno pričítať určitú mieru spoluúčasti nebohého poškodeného na vzniku dopravnej nehody nedodržaním povolenej rýchlosti jazdy, v danom prípade kolíznu situáciu vyvolal a zapríčinil obžalovaný svojou nesprávnou technikou jazdy pri odbočovaní doľava. Obžalovaný totižto mal jednak možnosť spozorovať na dostatočnú vzdialenosť motocyklistu a tomu prispôsobiť, prípadne prehodnotiť aj svoj odbočovací manéver a zároveň, ak by nekrižoval protismer a odbočoval by v správnom koridore jazdy, k nehode by nedošlo, pretože motocyklista by bezpečne prešiel okolo jeho motorového vozidla.

Keďže všetky dôkazy preukazujúcu vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z I. stupňového rozsudku v celom rozsahu. V súvislosti s tým je potrebné poukázať na to, že krajský súd sa nemohol stotožniť s námietkami obžalovaného, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi nevyhnutnými pre uznanie viny, nakoľko dôkazy, ktoré vo veci vykonal, i podľa názoru krajského súdu v dostatočnej miere postačujú na vyslovenie jednoznačných záverov o vine tak, ako vyplývajú z výsledkov vykonaného dokazovania a v konečnom dôsledku i tým spôsobom, ako sú premietnuté vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Na základe obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa vykonal aj ohľadom výroku o treste dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, keď oboznámil nielen odpis registra trestov obžalovaného, ale aj výpis z evidencie priestupkov a správu o povesti, pričom uvedené dôkazy správne a v súlade so zákonom vyhodnotil.

Z odôvodnenia rozsudku sú zrejmé i úvahy súdu I. stupňa, ktorými sa spravoval pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, ako aj pri rozhodovaní o existencii poľahčujúcich resp. priťažujúcich okolností. Okresný súd správne ustálil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa , keď

prihliadol na jeho doterajší bezúhonný život a správne zistil aj absenciu priťažujúcich okolností podľa . Rovnako správne pri rozhodovaní o druhu trestu okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom na zistenie vyplývajúce z vykonaného dokazovania, a to najmä na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, nie je na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného, nevyhnutný nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody.

Na rozdiel od súdu I. stupňa dospel však odvolací súd k záveru, že v prejednávanej veci prichádza do úvahy neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá aj napriek tomu, že tento trestný čin bol spáchaný v súvislosti s riadením motorového vozidla. Tento záver založil odvolací súd po komplexnom vyhodnotení všetkých na vec sa vzťahujúcich dôkazov, s prihliadnutím jednak na osobu obžalovaného (ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, priestupkovo prejednávaný bol naposledy pred 10-timi rokmi za spáchanie jediného priestupku v doprave, v mieste bydliska je hodnotený kladne), ako i na časový odstup od času spáchania skutku, od ktorého uplynula doba cca 6 rokov s poukazom na ustálenú judikatúru ESĽP, a tiež na špecifické okolnosti danej veci a mieru spoluzavinenia poškodeného na predmetnej nehode.

Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresným súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody, ako i trest zákazu činnosti týkajúci sa zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v uvedenej výmere, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, preto rozhodol o treste obžalovaného postupom podľa sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď mal za to, že takýto trest zodpovedá všetkým kritériám rozhodujúcim pre ukladanie trestov v zmysle .

K odvolaniu poškodeného E. R. staršieho

Vo výroku o náhrade škody okresný súd v napadnutom rozsudku odkázal poškodených Všeobecnú zdravotnú poisťovňu i poškodeného E. R. st. s ich nárokmi na náhradu škody na civilné konanie, pričom toto rozhodnutie aj vecne správne odôvodnil. Prihliadol pritom na všetky zistené skutočnosti, ako tieto vyplývajú z vykonaného dokazovania, pričom správne poukázal na značnú mieru spoluzavinenia nebohého poškodeného s tým, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potrebu daného trestného konania. Krajský súd si takéto odôvodnenie osvojuje, a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Za tejto situácie odvolací súd rovnako nemal splnené podmienky pre prípadné vyhovenie návrhu poškodeného E. R. staršieho a preto jeho odvolanie zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.