Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-72-2019.pdf
PDF · 158.82 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/72/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: RJ STAVEBNINY, s.r.o. so sídlom Kovaľská 1, 040 15 Košice, IČO: 46 339 957, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Inšpektorátu práce Košice, Masarykova 10, 041 01 Košice, o preskúmanie opatrenia žalovaného č. IKO-201-38-2.4/P-A28-19 A 114 z 17.06.2019, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania opatrenia žalovaného - protokolu č. IKO-201-38-2.4/P-A28-19 A 114 z 17.06.2019. Žalobca žiadal, bez nariadenia pojednávania, označené opatrenie ako spôsobilé zasiahnuť do jeho práv a oprávnených záujmov zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V správnej žalobe tiež žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Z protokolu Inšpektorátu práce Košice 17.06.2019 o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) a § 7a v nadväznosti na § 13 ods. 2 , §14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, vyplýva, že je výsledkom kontroly vykonanej 04.06.2019 u kontrolovaného subjektu RJ STAVEBNINY, s.r.o.. Inšpekciu vykonali inšpektori práce a za kontrolovaný subjekt bol prítomný D.. J. P.. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že na stavbe na pracovisku 11 b.j. nájomné byty + TV U. O. vykonávali závislú prácu 1. T. K., 2. H. A., 3. H. Š., 4. H. A. F.., 5. U. K., 6. Ľ. U., 7. K. X.. Prví piati uvádzaný vykonávali prácu bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu.
3. Protokol ďalej obsahuje výpovede jednotlivých osôb prítomných na stavbe:
„A. H., nar. XX.X.XXXX v zápisnici o podaní informácie uviedol: Pracujem tu od pondelka, robíme fasádu. Na práci som sa dohodol s J. P.. Zajtra ráno má doniesť dohodu. Odmenu neviem, K. T. v zápisnici o podaní informácie uviedol:
Pracujem od včera, t.j. pondelka, zatepľujeme, dohodol som sa s J. P., Firma RJ Stavebniny. s.r.o. Dohoda bude zajtra. Odmenu neviem. A. H., nar. X.X.XXXX v zápisnici o podaní informácie uviedol: Robím druhý deň, prišli sme rozoberať lešenie pre firmu. Neviem ako sa volá. Konateľ je J. P.. Hovoril, že zajtra nám dá zmluvu. Ešte neviem, koľko mi dá. Š. H. v zápisnici o podaní informácie uviedol: Pracujem od dnes od 7,00 hod. Zatepľovanie. Dohodu som ešte nepodpísal, bude zajtra. Odmenu neviem. K. U. v zápisnici o podaní informácie uviedol: Robím od dnes. Robím pomocné práce, neviem pre akú firmu, zajtra bude dohoda. Už sa vybavuje. Odmenu ešte musíme dohodnúť.“
Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ RJ STAVEBNINY, s.r.o. prihlásil všetkých piatich ako svojich zamestnancov 4.6.2019 o 11.50 hod., a to ako zamestnancov na základe dohody o pracovnej činnosti od 4.6.2019.“
4. Inšpektor na základe uvedených nedostatkov nenariadil opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnom zamestnávaní (odstránenie nedostatkov), pretože nedostatok zistený pri výkone inšpekcie práce bol odstránený v priebehu výkonu inšpekcie práce. Inšpektor práce uložil zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenie na odstránenie zistených porušení a ich príčin a predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin do 3 dní po uzatvorení protokolu.
5. K protokolu zo dňa 17.06.2019 sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení zo dňa 21.06.2019 a uviedol, že:
„Kontrolovaná osoba nesúhlasí s obsahom protokolu, ani s postupom aký vykonal inšpektor práce, tak pri kontrole, ako aj pri prerokovaní protokolu. Kontrolovaná osoba prehlasuje, že k prerokovaniu protokolu vlastne ani nedošlo. Inšpektor práce len prečítal protokol konateľovi kontrolovanej osobe a dal sa jej vyjadriť k protokolu. Pri prerokovaní protokolu inšpektorát práce neprerokoval zápisnice o podaní informácie spísanými menovanými osobami (pričom tieto zápisnice sú súčasťou protokolu), kontrolovaná osoba nemohla porovnať ich obsah s obsahom, ktorý je uvedený v protokole, z protokolu sa kontrolovaná osoba nedozvedela, aké otázky boli menovaným kladené pri ich vypočúvaní, a práve kvôli tomu kontrolovaná osoba tvrdí, že nesúhlasí s obsahom protokolu. Kontrolovaná osoba namieta spôsob zabezpečovania vyjadrení menovaných osôb v protokole. Menované osoby tvrdili kontrolovanej osobe, že ich inšpektor práce nepoučil o ich právach, kontrolovaná osoba tvrdí, že inšpektor práce nezistil a nezdokumentoval, na koho pracovisku inšpektori vykonali kontrolu. Nie je zrejmé z protokolu, či to bolo pracovisko súkromnej osoby, resp. iné priestory a hlavne komu patriace. Kontrolovaná osoba tvrdí, že inšpektor práce dostatočne a objektívne u niektorých menovaných osôb vôbec tieto znaky nezistil. Namiesto toho len sofistikovane odôvodňuje znaky závislej práce. Kontrolovaná osoba tvrdí, že menované osoby neboli pred podaním ich vyjadrení aj riadne poučení o ich právach. Kontrolovaná osoba je toho názoru, že znaky závislej práce boli zistené len kladením takých otázok menovaným osobám a tak, aby odpovede vykazovali znaky závislej práce. Z protokolu nie je zrejmé, kedy presne a akým spôsobom sa inšpektori práce preukázali služobnými preukazmi. Protokol neobsahuje čas ukončenia inšpekcie práce. Kontrolovanej osobe nie je zrejmé, prečo inšpektor práce neoboznámil kontrolovanú osobu s obsahom videozáznamu, a s obsahom zápisníc o podaní informácie spísané s menovanými osobami a hlavne prečo neuviedol do protokolu, prečo ho s týmito dôkaznými prostriedkami neoboznámil, resp. prečo nepotreboval oboznámiť, alebo prečo nepotreboval túto skutočnosť aj okomentovať v protokole. Kontrolovaná osoba spochybňuje aj inšpektorom práce sofistikované odôvodnenie znakov závislej práce, lebo nezrozumiteľne, nepreskúmateľné a nemajúce oporu v dôkazoch na toto odôvodnenie. Kontrolovaná osoba poukazuje na skutočnosť, že nebola prítomná na kontrolovanom mieste v čase začatia kontroly a ešte pred začatím kontroly SMS správou dala informácie o menovaných osobách svojej účtovníčke s pokynom, aby ich dňa 04.06.2019 prihlásila do registra sociálnej poisťovne. Je len vzácnou zhodou okolností, že inšpektor práce vykonal kontrolu v ten istý deň ako boli menované osoby prihlásené do registra sociálnej poisťovne, pričom v tomto prípade rozhodovali priam minúty. Je zrejmé, že kontrolovaná osoba nemala v úmysle obchádzať zákon, a bez toho aby vedela, že u nej inšpektorát
práce vykonáva kontrolu inšpekcie práce a nelegálneho zamestnávania vykonal všetky potrebné úkony k tomu, aby stav bol zákonný, kontrolovaná osoba je taktiež toho názoru, že inšpektor práce nemôže počítať doslova minúty, aby dokázal nelegálne zamestnávanie. Kontrolovaná osoba poukazuje na skutočnosť, že správny orgán nedostatočne, neobjektívne a nespoľahlivo zistil a zadokumentoval skutkový stav. Kontrolovaná osoba poukazuje na skutočnosť, že protokol o výsledku inšpekcie práce neobsahuje popis skutkov s uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zmenený iným stavom. Protokol v časti určenia zistených nedostatkov sa zakladá len na formálnom konštatovaní inšpektora práce, bez vecného podloženia tvrdenia inšpektora práce. Kontrolovaná osoba nesúhlasí s vyjadreniami menovaných osôb v zápisniciach o podaní informácie s nimi spísaných a tvrdí, že tieto vyjadrenia boli ovplyvnené inšpektorom práce. Kontrolovaná osoba žiada konfrontáciu menovaných osôb s inšpektorom práce. Kontrolovaná osoba k nedostatku uvedenom v protokole uvádza, že tento protokol je nepostačujúci, ako dôkazný prostriedok na preukázanie tvrdení inšpektora práce z dôvodu, že má dôvodnú pochybnosť, či protokol obsahuje spôsob, akým inšpektor práce mal zistiť činnosť menovaných osôb, a hlavne nie je spoľahlivo zadokumentovaný presný čas, okrem len kontrolovanou osobou spochybneného času, ktorý uviedol inšpektor práce do protokolu, počas ktorého mali menované osoby vyššie uvedenú činnosť vykonávať. Účastník konania považuje postup inšpektora práce a protokol za nezákonný z dôvodu jeho neúplnosti, nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti a žiada o jeho zrušenie v celom rozsahu."
6. Po podaní vyjadrenia zo dňa 21.06.2019 žalovaný Inšpektorát práce Košice vydal Dodatok č. 1 k protokolu č. IKO-201-38-2.4/P-A28-19 A 114 z 17.06.2019. Dodatok č. 1 vydaný Inšpektorátom práce Košice dňa 26.06.2019 obsahuje opis vyjadrenia žalobcu a následne stanovisko: „1. Protokol bol riadne prerokovaný, čo zamestnávateľ potvrdil svojim podpisom. Zároveň sa k protokolu písomne vyjadril. 2. Zamestnávateľ mal počas prerokovania protokolu k dispozícii celý spis, mohol si zhotoviť kópiu z ktorejkoľvek jeho časti. Zápisnice, ako sú uvedené v protokole, sú doslovným prepisom. 3. Osoby boli riadne poučené. poučenie je súčasťou zápisnice, ktorú podpisovali. Poučenie osôb je zachytené aj na videonahrávke z kontroly. 4. Čas kontroly je možné zistiť z jednotlivých zápisníc, v ktorých je uvedené, kedy boli spisované a sú podpísané kontrolovanými osobami. 5. Pracovisko je jednoznačne uvedené v protokole. 6. Znaky závislej práce boli splnené, skutočnosť, že menovaní vykonávali prácu pre zamestnávateľa ani zamestnávateľ nespochybňuje. Navyše, kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ RJ STAVEBNINY, s.r.o. prihlásil všetkých piatich ako svojich zamestnancov 4.6.2019 0 11,50 hod.. a to ako zamestnancov na základe dohody o pracovnej činnosti od 4.6.2019, čo, spolu s výpoveďami zamestnancov jednoznačne potvrdzuje, že 4.6.2019 vykonávali závislú prácu pre zamestnávateľ RJ STAVEBNINY. s.r.o. Samotný zamestnávateľ vo svojom vyjadrení uvádza, že pokyn na ich prihlásenie vydal účtovníčke ešte pre začatím kontroly, z čoho je zrejmé, že v čase kontroly vykonávali závislú prácu pre neho. 7. Doba nelegálneho zamestnávania je uvedená tak, ako ju uviedli jednotliví zamestnanci. 8. Pokyn účtovníčke je vzhľadom k objektívnej zodpovednosti za správny delikt právne irelevantný. Zodpovednosť zamestnávateľa za správny) delikt je zodpovednosťou objektívnou. Tento objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za nedostatok už tým, že k samotnému nedostatku. teda porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Na základe uvedeného trvám na nedostatku tak, ako je uvedené v protokole.“
II.
Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
7. V správne žalobe z 11.07.2019 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu formuloval v podstate dve zásadné žalobné námietky a to, že:
- žalovaný nedostatočne, nespoľahlivo a neobjektívne zistil skutkový stav
- rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné a výrok rozhodnutia je neurčitý
8. Námietky obsahovo vymedzené v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku žalobca konkretizoval nasledovne:
„Žalobca poukazuje na skutočnosť že rozhodnutie - protokol o výsledku inšpekcie práce neobsahuje popis skutkov s uvedením iných skutočnosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byt' zamenený s iným správnym deliktom, resp. že stav veci nebol zistený spoľahlivo a presne k tomu, aby mohol konštatovať, že žalobca porušil zákon o nelegálnom zamestnávaní. Zo spisu žalobcu, ako aj zo všeobecnej praxe žalovaného je zrejmé, že porušenie zákona o nelegálnom zamestnávaní, resp. o využívaní závislej práce menovaných osôb žalobcom, žalovaný zisťuje z rôznych prameňov dôkazov, a to fyzickou prítomnosťou fyzických osôb na kontrolovanom mieste, kontrolou ich osobných údajov, potom s následným zistením, či žalobca mal s týmito osobami uzatvorený pracovnoprávny alebo iný vzťah, a či sú tieto osoby prihlásené v sociálnej poisťovni a v konečnom, nie menej dôležitom dôsledku, z dôkazov o preukázaní znakov závislej práce z prameňa, ktorým je len ústne podanie, resp. vyjadrenie kontrolovaných fyzických osôb. Podľa názoru žalobcu, všetky dôkazy získané z vyššie uvedených prameňov musia byť súčasne súladné, preskúmateľné, zrozumiteľné a musia byt' získané zákonným spôsobom, lebo slúžia ako dôkazy v prípadnom správnom konaní a aj v rozhodnutí o uložení postihu. Jediným spôsobom ako zistiť znaky závislej práce ( aby mohol žalovaný konštatovať, že žalobca mal využívať závislú prácu fyzických osôb ) je vyžiadanie ústnej informácie o dôvodoch prítomnosti fyzických osôb na kontrolovanom mieste Žalovaný sa v protokole odvoláva na zápisnice o podaní informácie spísaných s menovanými fyzickými osobami, cituje vyjadrenia menovaných osôb do protokolu a považuje tieto vyjadrenia za preukázanie znakov závislej práce, pričom iné dôkazy o znakoch práce, okrem voľného sofistikovaného uvažovania inšpektora práce protokol neobsahuje. Žalobca namieta skutočnosť, že žalovaný nezistil a nepreukázal znaky závislej práce u menovaných fyzických osôb, nakoľko z predmetných zápisníc o podaní informácie nie sú jednoznačne a nespochybniteľné zrejmé znaky závislej práce, v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Ani jedna z menovaných osôb neuviedla, na koho pokyn prace vykonávala, kto jej je nadriadený a komu je podriadená, v koho mene vykonávali práce a najmä, či pracuje v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. H. A. nar. XX.XX.XXXX mal podať informáciu , že robí fasádu, K. T. v zápisnici o podaní informácie mal uviesť že :" pracujem od včera. t. j pondelka, zatepľujeme...", A.Z. H. , nar . X . X . XXXX v zápisnici o podaní informácie mal uviesť, že :" robíme druhý deň, prišli sme rozoberať lešenie, pre firmu, neviem ako sa volá, konateľ je J. P... ', Š. H. v zápisnici o podaní informácie mal uviesť ..Pracujem od dnes od 7,00 hod. Zatepľovanie, dohodu som ešte nepodpísal, bude zajtra. Odmenu neviem.. ". K. U. v zápisnici o podaní informácie mal uviesť :" Robím od dnes, robím pomocné práce, neviem pre akú firmu, zajtra bude dohoda, už sa vybavuje. Odmenu ešte musíme dohodnúť'..“ „Nezrozumiteľnosť nejasnosť zistenia a preukázania znakov závislej práce žalobca vidí aj tom, že minimálne tri osoby A. H., nar. XX.XX.XXXX, K. U., Š. H. nevedeli, ktorá konkrétna osoba je ich nadriadeným, komu sú podriadení, kto im dal pokyn na vykonávanie prác, v koho mene pracujú. Z takto formulovaných vyjadrení menovaných osôb nie je možné konštatovať, že žalobca alebo jeho zástupca dal pokyn týmto osobám, aby vykonávali akúkoľvek práce pre žalobcu. Z úst menovaných ani raz nepadlo slovo o žalobcovi, resp. o jeho oprávnenej osobe, a tak konštatovanie žalovaného o vykonávaní závislej práce týchto osôb, v nadväznosti na charakteristiku závislej práce podľa § 1 ods. 2 zákonníka práce sa javí ako nezákonné, pre nedostatok dôvodov. Nedostatočné a nejasné je aj zistenie uvedené v protokole (1. strana predposledný odsek ), že:" . Dňa 04.06.2019 o 9.30 hod. bola vykonaná kontrola osôb, ktoré vykonávali stavebné práce na pracovisku ..11 b.j. nájomné byty + TV Gemerská Hôrka...', pričom zo zistení žalovaného v protokole nie je možné zistiť, o aké konkrétne stavebné práce malo isť, a z vyjadrení menovaných osôb je zrejmé , že mali vykonávať rôzne práce , „robí fasádu“, „zatepľujeme“, „rozoberáme lešenie", robím pomocné práce. Žalobca je toho názoru, že nebol žalovaným jednoznačne zistený druh stavebných prác, pričom tri osoby neuviedli, pre ktorú osobu pracujú, to znamená, že existuje pochybnosť, resp. absentuje objektívnosť, spoľahlivosť a relevantnosť v dokazovaní znakov závislej práce, najmenej u troch vyššie menovaných osôb, a teda existuje možnosť, že menované tri osoby (A. H., nar. XX.XX.XXXX, Š. H., K. U. ) mohli vykonávať samostatne zárobkovú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, na vlastné náklady a riziko alebo mohlo ísť o inú formu podnikania. Žalobca namieta aj odôvodnenie znakov závislej práce, ako ich odôvodnil žalovaný prostredníctvom jeho inšpektora práce. Žalovaný odôvodňuje znaky závislej práce v bodoch Ad 1 Ad 5 na 2. strane posledný odsek a nasl. protokolu. Žalobca k jednotlivým týmto bodom uvádza:
K bodu Ad 1 : žalovaný v protokole neuviedol , na základe čoho konštatuje , že :“... stavebné práce na konkrétnej zákazke je možné vykonávať iba podľa pokynov a vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti..“, lebo v protokole chýba dôkaz o tom, že malo ísť o konkrétnu zákazku. K bodu Ad 2: žalovaný v protokole neuvádzal aké normy mali menované osoby plniť a komu mali odovzdávať výsledky práce, aké výsledky práce, to znamená, že aj toto konštatovanie žalovaného nemá oporu v protokole. K bodu Ad 3 : odôvodnenie , že :"... Je zrejme, že základný pokyn zamestnanci museli dostať, inak by nevedeli ani o samotnej práci, ani o pracovisku .. Už je len domnienkou žalovaného, pričom je zrejmé z vyjadrení najmenej troch osôb , že nevedeli, ktorá osoba im mala dať pokyn na vykonávanie prác. K bodu Ad 4 : žalovaný v protokole neuviedol na základe akých relevantných dôkazov konštatuje , že “ ...Zamestnanci pracovali v mene zamestnávateľa, nakoľko on bol účastníkom právnych vzťahoch s objednávateľom prác, práca sa vykonávala na jeho pracovisku..., nakoľko v protokole chýba dôkaz o právnom vzťahu žalobcu s objednávateľom prác, o objednávateľovi prác, a tak isto aj dôkaz o tom, že malo ísť o pracovisko žalobcu označenia staveniska, objednávka, zmluva o vykonaní diela a pod.). K bodu Ad 5: ide len o domnienky žalovaného, nakoľko protokol neobsahuje žiadne dôkazy, že by žalobca doviezol menované osoby na pracovisko, nebola to prevádzka s otváracími hodinami, a vôbec už nie je zrejmé a preukázané v protokole, že by žalobca stanovil pracovný čas menovaným osobám. Odôvodnenie tento časti protokolu považuje žalobca len za subjektívny a sofistikovaný výklad znakov práce žalovaným (resp. inšpektorom práce). Žalovaný si uvedené pojmy nevykladá ústavne konformným spôsobom a hlavne, odôvodnenie znakov závislej práce nie je v súlade so skutočnosťami, na ktoré sa žalovaný v tomto odôvodnení odvoláva, a žalovaný si k tomuto konštatovaniu ani nezabezpečil žiadne dôkazy, resp. dôkazné prostriedky, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť protokolu. Protokol v časti odôvodnenia znakov závislej práce sa zakladá len na formálnom konštatovaní žalovaného, bez vecného a argumentačného podloženia tvrdenia žalovaného. Rovnakého názoru ako žalobca je aj nadriadený orgán žalovaného Národný inšpektorát práce, ktorý na základe odvolania účastníka konania v inom správnom konaní) svojím rozhodnutím č. : PO/ BEZ/2018/5806 0-564/2018 zo dňa 12.12.2018 zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu na nové konanie. Národný inšpektorát práce odôvodnil svoje rozhodnutie o zrušení rozhodnutia žalovaného na 5. strane posledný odsek rozhodnutia č. PO/BEZ/2018/5806 0- 564/ 2018 zo dňa 12 . 12 . 2018 konštatovaním , že :"... Prvostupňový správny orgán taktiež dôvody že ,,Je zrejmé, že stavebné práce na konkrétnej zákazke je možné vykonávať iba podľa pokynov a vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, nakoľko zamestnanci si nemohli sami stanoviť kedy, ako, v akom rozsahu prácu vykonajú".., ďalej dôvody, že „zamestnanci pracovali v mene zamestnávateľa, nakoľko on bol účastníkom právnych vzťahov s objednávateľom prác, práca sa vykonávala na jeho pracovisku, " avšak tieto tvrdenia správny orgán neoprel o žiadny dôkazový materiál nachádzajúci sa v spise tak, aby bolo jednoznačne preukázané, že ide o skutkové zistenia vyplývajúce zo zaobstaraných podkladov. V tejto súvislosti odvolaciemu orgánu nie je zrejmé ako prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že dotknuté osoby vykonávali stavebné práce na konkrétnej zákazke a práve podľa pokynov účastníka konania, a to vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti a nešlo naopak o samostatne zárobkovú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, na vlastne náklady a riziko alebo o inú formu podnikania, nakoľko tieto tvrdenia správny orgán bližšie v rozhodnutí neodôvodnil a neoprel ich o konkrétne skutkové zistenia s poukazom na konkrétne podklady tvoriace správny spis. Taktiež odvolaciemu orgánu nie je zrejmé, ak správny orgán prvého stupňa tvrdí. že išlo o konkrétnu zákazku. o akú zákazku malo ísť a z čoho vyplýva táto skutočnosť a zároveň ak inšpektorát práce tvrdí, že zamestnanci pracovali v mene účastníka konania, a nie samostatne za účelom dosiahnutia zisku alebo v mene inej osoby, nakoľko on bol účastníkom právnych vzťahov s objednávateľom prác, práca sa vykonávala na jeho pracovisku, ako správny orgán dospel k týmto skutočnostiam a aký dôkazový materiál preukazuje tieto zhrnuté závery. Žalobca uvádza, že aj vo vyššie uvedenom prípade bol prvostupňovým správnym orgánom žalovaný, a tak má vedomosti o tom, ako má postupovať pri dokazovaní a najmä odôvodňovaní znakov závislej práce pri vykonávaných kontrolách nelegálnej práce. Žalobca toto konanie žalovaného opakované nedostatky v dokazovaní zisteného skutkového stavu ) pri kontrolách považuje za absenciu odbornej starostlivosti a predvídateľnosti, lebo nie je možné akceptovať žalovaným opakované tie isté nedostatky pri výkone kontroly a dokazovaní nelegálnej práce voči kontrolovaným osobám. Vychádzajúc z uvedených záverov je žalobca toho názoru, že skutkové vymedzenie predmetu administratívneho konania v protokole spočíva v špecifikácii správneho deliktu, resp. priestupku takým spôsobom, že sankcionované konanie môže byť zameniteľné s konaním iným. Z obsahu protokolu, ktoré je po formálno-právnej úprave týkajúcej neúplného a nejasného opisu zistených nedostatkov, nesprávneho právneho a vecného posúdenia veci vyplýva, že v preskúmavanom rozhodnutí je rozhodnutie - protokol
bez presnejšieho nezameniteľného opisu a špecifikácie týchto záverov, z ktorých správne delikty mali byt' spáchané nepreskúmateľné, pričom je nevyhnutné k dokázaniu zistených nedostatkov uviesť konkrétne a v každom konkrétnom prípade, na základe čoho a na základe akých konkrétnych dôkazných prostriedkov mali byt' konkrétne nedostatky zistené a dokázané. Protokol je nepreskúmateľný aj v časti konštatovania, že:" Doba trvania nelegálneho zamestnávania bola od 03.06.2019 u zamestnancov A. H., nar. XX.XX.XXXX, K. T., A.Z. H., nar. XX.XX.XXXX od 03.06.2019 a u zamestnancov Š. H. a K. U. od 04. 06. 2019. 3 z dôvodu, že nie je uvedený presný čas nelegálneho zamestnávania. Žalovaný v protokole uvádza, že kontrola začala dňa 04.06.2019 0 09,30 hod., a že menované osoby mali byť prihlásené do registra SP dňa 04.06.2019 0 11,50 hod., a tak je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné toto konštatovanie, lebo nie je uvedené, do kedy mal byt' stav rozporný so zákonom a v druhom rade je zrejmé, že žalovaný verí len vyjadreniu A. H., nar. XX.XX.XXXX, K. T., a A.Z. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mali povedať, že pracujú od pondelka, pričom žalovaný ich prácu, resp. využívanie závislej práce žalobcom v „pondelok“ u týchto osôb nijako fyzický nedokázal, najmä ak žalobca konštatuje a poukazuje na skutočnosti že dňa 03.06.2019 A. H., nar. XX.XX.XXXX, K. T., a A. H., nar. XX.XX.XXXX nedal riadny pokyn na vykonávanie akýchkoľvek prác. Práve naopak, uvedenie zákonnej náležitosti doby nelegálneho zamestnávania ( § 14 ods. 1 zákona č.125/2006 Z. z. ), ak bolo preukázané do protokolu, sa žalobcovi javí ako úmyselné priťaženie žalobcovi, lebo vyzerá tak, ako keby menované osoby mali byť nelegálne zamestnávané žalobcom počas dlhšej doby, ako v skutočnosti mal zistiť žalovaný. Navyše, žalobca vo vyjadrení k protokolu namietal čas začiatku vykonania kontroly a uviedol, že čas uvedený v protokole nie je relevantný a v súlade so skutočným časom, kedy kontrola začala. Žalovaný sa v dodatku č. 1 k protokolu v stanovisku inšpektora k vyjadreniu žalobcu ( bod 4.) s touto námietkou vysporiadal len strohým konštatovaním, že '' Čas kontroly je možné zistiť z jednotlivých zápisníc, v ktorých je uvedené, kedy boli spisované a sú podpísané kontrolovanými osobami...' Takéto stanovisko inšpektora práce k námietke nesprávnosti času začatia kontroly žalobca považuje za nedostatočné a nedávajúce odpoveď na skutočný čas začatia kontroly, lebo nie je jednoznačne dokázané, ktorý merač času bol použitý. Ani konštatovanie žalovaného v stanovisku inšpektora C bod 6), že " Samotný zamestnávateľ vo svojom vyjadrení uvádza, že pokyn na ich prihlásenie vydal účtovníčke ešte pre začatím kontroly, z čoho je zrejmé, že v čase kontroly vykonávali závislú prácu pre neho...' nezbavuje žalovaného povinnosti zistiť a najmä, preukázať stav ktorý opisuje, nakoľko potom absentuje materiálna stránka dokazovania a preukázania veci. Žalobca konanie žalovaného považuje za značne formálne a šikanózne, nenapĺňajúce znaky dostatočnosti, spoľahlivosti a objektívnosti zisťovania a dokazovania skutkového stavu, pričom pochybnosti a hlavne len domnienky žalovaného pri ustálení jeho názoru o porušení zákona žalobcom sú neprípustné a nezákonné. V tomto prípade je typom situácia, že žalovaný v rámci kontroly nevykonal dostatočne úplné dokazovania rozhodujúcich skutočností. V takom prípade postačí žalobcovi, aby poukázal na iné varianty skutočné od rozhodného skutkového stavu, ak neboli vykonaným dokazovaním vyvrátené, to znamená, že v dokazovaní a preukázaní opísaných skutočnosti žalovaným existujú pochybnosti a preto je potrebné postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo. Žalovaný svoje skutkové závery založil len na tvrdení inšpektorov práce, bez opisu zistených nedostatkov spôsobom nespochybňujúcim ich dokázanie. Žalovaný takto zistený stav považoval za porušenie právnych predpisov. Taký postup je však podľa názoru žalobcu chybný. Údajné nedostatky boli zisťované bez riadneho opisu a zistenia na základe tých ktorých konkrétnych podkladov ( aj keď v úvode protokolu je uvedený zoznam dokladov, z ktorých žalovaný vychádzal pri kontrole, avšak tieto podľa názoru žalobcu nie sú dostačujúce na preukázanie tých skutočnosti, na ktoré žalovaný v protokole poukazuje). Podľa názoru žalobcu opatrenie vo vzťahu k žalobcovi má povahu tzv. sankcie, resp. rozhodnutia, ktoré ako také ukladá žalobcovi určité povinnosti. Tieto povinnosti, aby boli vynútiteľné a vykonateľné musia byt' aj náležite identifikované, špecifikované, čo v danom prípade nebolo splnené. Žalobca namieta nezrozumiteľnosť výroku protokolu - fiktívneho rozhodnutia. V súlade s § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce v protokole navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa §12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo konkrétnej kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záverov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. V časti opatrenia protokolu Inšpektor práce nenariaďuje opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože nedostatok zistený pri výkone inšpekcie práce bol odstránený v priebehu výkonu inšpekcie práce. Inšpektor práce ďalej v časti opatrenia protokolu v súlade s ustanovením §
14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, a predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení protokolu Z významu a prepojenia vyššie citovaných právnych ustanovení je zrejmé, že inšpektor práce môže v zmysle § 14 ods. 2, písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z, v protokole navrhnúť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), a taktiež môže uložiť povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, len ak uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i). Z časti opatrenia protokolu je zjavné, že inšpektor práce nenariadil opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), a teda ani nemohol uložiť žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, a ani uložiť žalobcovi povinnosť predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dni po uzatvorení protokolu, lebo význam slovného spojenia, „a uloží povinnosť...“ znamená, že na to aby inšpektor práce uložil povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi, alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, musí byt' uložená aj povinnosť nariadiť aj opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), zákona č.125/2006 Z. z. Navyše, ak inšpektor práce v protokole v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, a predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach, tak mal povinnosť v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., aj navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, čo inšpektor práce nevykonal, a tak je protokol aj v tejto časti nezrozumiteľný a nezákonný. Za závažnú skutočnosť preukazujúcu zmätočnosť, nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a hlavne nevykonateľnosť protokolu a v ňom uložených povinnosti pre žalobcu, žalobca považuje skutočnosť, že inšpektor práce v čase vyhotovenia a uzatvorenia protokolu do protokolu uviedol pre žalobcu povinnosť, prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, a predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení protokolu, pričom je zrejmé, že v čase vyhotovenia 17.06.2019 ) a uzatvorenia protokolu (doručením dodatku č.1 k protokolu žalobcovi ) už boli odstránené zistené nedostatky (viď protokol, 2. strana: Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ RJ STAVEBNINY, s.r.o. prihlásil všetkých piatich ako svojich zamestnancov 04.06.2019 0 11,50 hod,..." ) ako aj bolo odstránené zistenie porušení predpisov a ich príčin, tak je takéto opatrenie nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a hlavne nevykonateľné, lebo v čase prerokovania a po uzatvorení protokolu tak isto žalobca nevedel, akú písomnú informáciu, o akých prijatých opatreniach mal predložiť Inšpektorátu práce Košice. Nezrozumiteľnosť žalobca vidí v tom, že opatrenie neuvádza, aké opatrenia na nápravu má prijať žalobca na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin, v opatrení sa neuvádza, ktoré právne predpisy mal žalobca porušiť, ani sa neuvádza z akých príčin. Opatrenie je teda všeobecné a neurčité. Žalobca považuje uložené opatrenie za nevykonateľnej nespĺňajúce požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti požadovanej pre výrok rozhodnutia. Nezrozumiteľnosť spočíva v tom, že na dodržiavanie príslušného ustanovenia právnych predpisov nie je možné prijať žiadne opatrenia. Povinnosť dodržiavať právne predpisy je všeobecná. Nezrozumiteľnosť spočíva aj v tom, že opatrenie nešpecifikuje, ktoré príslušné ustanovenie právnych predpisov je tým ustanovením, ktoré má byt' dodržiavané, ani ktoré konkrétne nedostatky má odstrániť. Podľa názoru žalobcu, opatrenie, ktoré bolo vydané v danom prípade je aj v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. V Dohovore v čl. 6 ods. 1 je uvedené, že akýmkoľvek trestným obvinením treba poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj v správnom konaní, pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Keďže nie je zrejmé, aké opatrenie, na dodržiavanie akého ustanovenia právneho predpisu a akých príčin má žalobca prijať, z tohto dôvodu je následne aj ďalšie opatrenie
- predložiť' Inšpektorátu práce informáciou o splnení opatrení na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin, ktoré bolo prijaté na základe protokolu, nepreskúmateľné a zmätočné. Oprávnenie ukladať opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), d), g), h) a i) a ukladanie povinnosti kontrolovanému zamestnávateľovi je vyvoditeľné z ust. § 14 ods. 2 písm. a) a podľa § 14 ods. 2 písm. b), že žalovaný môže v určenej lehote žiadať aj písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení
predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Keďže nie je zrejmé, aké opatrenie, resp. aký konkrétny právny predpis a z toho plynúce opatrenie na jeho dodržiavanie malo byt' prijaté, nie je podľa názoru žalobcu, ani zrozumiteľný časť protokolu s názvom Opatrenia, ktorý rovnako je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť. Žalobca vyššie uvedené vyjadrenie opiera o rozhodovaciu prax súdov SR, napr. rozsudok KS v Žiline sp. zn. 216/127/2013, zo dňa 16.04.2014, Uznesenie NS SR sp. zn.: 8Sžo/19/2014, zo dňa 30.09.2015. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a naše vyjadrenia sa domnievame, že žaloba je právom podaná. Preto žiadame, aby správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie - protokol žalovaného, administratívny spis na vec sa vzťahujúci. postup, ktorý vydaniu „fiktívneho„ rozhodnutia - protokolu predchádzal a rozhodol podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP bez nariadenia pojednávania takto: Rozhodnutie žalovaného, protokol o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-201-38-2.4/P-A28-19 A 114, zo dňa 17.06.2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.“
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 10.09.2019 reagujúc na hore uvedené žalobné námietky argumentoval nasledovne:
„1. Skutočnosť, že zamestnanci nevedeli presne uviesť názov spoločnosti, pre ktorú pracujú, je daná práve tým, že s nimi zamestnávateľ písomne neuzatvoril pracovnoprávny vzťah. Je paradoxné, ak svoje pochybenie chce zamestnávateľ využiť na spochybnenie svojho konania. Zo všetkých okolností je zrejmé, že zamestnanci vykonávali prácu pre žalobcu.
- kontrola na pracovisku bola vykonaná 4.6.2019 o 9,30 hod. Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ RJ STAVEBNINY, s.r.o. prihlásil všetkých piatich ako svojich zamestnancov 4.6.2019 0 11,50 hod., a to ako zamestnancov na základe dohody o pracovnej činnosti od 4.6.2019,
- samotný zamestnávateľ vo svojom vyjadrení k protokolu uvádza, že pokyn na ich prihlásenie vydal účtovníčke ešte pre začatím kontroly, z čoho je zrejmé, že v čase kontroly vykonávali závislú prácu pre neho. Pokyn účtovníčke je však vzhľadom k objektívnej zodpovednosti za správny delikt právne irelevantný. Zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je zodpovednosťou objektívnou. Tento objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za nedostatok už tým, že k samotnému nedostatku, teda porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie,
- traja s piatich nelegálne zamestnávaných zamestnancov sa jednoznačne vyjadrili, že pracujú pre žalobcu 2. Skutočnosti, ktoré sú uvedené v zápisnici, uviedli dobrovoľne a po poučení o následkoch podania nepravdivá informácie. Zápisnice sú spisované v súlade so zákonom o inšpekcii práce a predstavujú jednoznačný dôkaz. Ak boli zabezpečené zápisnice priamo pri výkone inšpekcie práce, nie je potrebný opätovný výsluch svedkov na ústnom pojednávaní. Tento právny názor sa opiera o.i. o Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/26/2016 zo dňa 22. februára 2018. 3. Čas kontroly je možné zistiť z jednotlivých zápisníc, v ktorých je uvedené, kedy boli spisované a sú podpísané kontrolovanými osobami. 4, Doba nelegálneho zamestnávania je uvedená tak, ako bola zistená pri kontrole. V protokole sú uvedené skutočnosti tak, ako boli zistené, vrátane informácie od zamestnanca, od kedy pre zamestnávateľa vykonáva prácu. Tu je možné poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach 7S/102/2015 zo dňa 31. januára 2018. 5. Časť opatrenia je vypracovaná v súlade so Zákonom o inšpekcii práce. ako aj Metodikou NIP pre výkon inšpekcie práce. Inšpektor práce nemôže uložiť konkrétne opatrenia. Nakoľko je na zamestnávateľovi, ako bude ďalej postupovať. Tento môže prestať využívať závislú prácu nelegálne zamestnávaných osôb, uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah, resp. nájsť iné riešenie v súlade so zákonom. V prípade nelegálneho zamestnávania je situácia špecifická v tom, že inšpektor práce nemôže navrhnúť konkrétne riešenie. napríklad uzatvoriť pracovnoprávny vzťah. nakoľko je zmluvná sloboda a nie je možné prinútiť zamestnanca, aby takýto vzťah uzatvoril. Je to iné ako napríklad v prípade nevyplatenia mzdy, stravného a podobne, kde je možné uložiť konkrétnu povinnosť. Tento právny názor je podopretý aj rozhodnutím súdov v danej veci. Časť opatrenia je vypracovaná štandardne a bola opakovane predmetom súdneho preskúmania. 6. Znaky závislej práce boli jednoznačne splnené, ako je to uvedené v protokole. Pojem ,.stavebné práce" je jednoznačný, zahŕňa práce, ktoré sú vykonávané na stavbe. Je to obdobné, ako pomocné práce, obsluha zákazníkov a pod. Nie je možné rozpisovať jednotlivé činnosti, nakoľko tieto práce sa navzájom dopĺňajú. Možno v tejto súvislosti poukázať napríklad na rozhodnutie 67/15/0 zo dňa 9.7.2015, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súd v Košiciach
8S/3/2016 zo dňa 21. februára 2019, rozhodnutie 281/17/0 zo dňa 2.10.2017, potvrdené rozsudkom Krajského súd v Košiciach 8S/23/2018-48 zo dňa 23.8.2018. potvrdené Najvyšším súdom rozsudkom 3Asan/4/2019 zo dňa 2.5.2019.“
III.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
10. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016) preskúmal žalobou napadnuté opatrenie žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a preskúmavanú právnu vec posúdil v právnych medziach žaloby podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP a dospel k záveru, že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci nie je možné vyhovieť.
11. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je žalovaným vydané opatrenie zo 17.6.2019 a postup žalovaného, ktorý vydal protokol po výkone kontrolnej činnosti o porušení zákona č. 125/2006 Z. z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku (SSP) na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
13. Ustanovenia § 7 písm. a) až h) SSP nevylučujú preskúmanie protokolu orgánu verejnej správy vydaného na základe zákonov kontrolnej činnosti, ktoré zasahujú do subjektívnych práv žalobcu ako kontrolovaného subjektu svojim obsahom (opatrenie orgánu verejnej správy).
14. Súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
15. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení inšpekcia práce sa vykonáva vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
16. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
18. Úlohou súdu bolo preskúmaním zákonnosti a postupu správneho orgánu posúdiť, či orgán verejnej správy orgán príslušný na výkon kontrolnej činnosti v oblasti zákona č. 125/2006 Z. z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie Opatrenia - Protokolu zo 17.6.2019, a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či opatrenie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia (opatrenia) správneho orgánu je podmienená aj zákonnosťou postupu správneho orgánu pred vydaním napadnutého opatrenia.
19. Správny súd konštatuje, že právne otázky a námietky žalobcu týkajúce sa zákonnosti postupu kontrolného orgánu pri zisťovaní, vyhotovovaní a prejednávaní protokolu je v konaní o preskúmanie opatrenia ako potencionálneho právneho základu na vyvodenie administratívnej zodpovednosti uložením pokuty za správny delikt zásadnou otázkou.
20. V prejednávanej veci hlavnými žalobnými námietkami sú predovšetkým námietky týkajúce sa žalobcom vytýkaného nedostatočne, nespoľahlivo a neobjektívne zisteného skutkového stavu. Ďalšou žalobnou námietkou uvádzanou žalobcom je nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť preskúmavaného opatrenia žalovaného správneho orgánu.
21. Správny súd s prihliadnutím na žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe poukazuje na jednoznačné znenie § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a z neho vyplývajúcu povinnosť zamestnávateľa mať s fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, a to podľa právneho stavu daného znením zákona č. 82/2005 Z. z. tak v čase zisteného protiprávneho stavu u žalobcu (04.06.2019), ako aj v čase rozhodovania správneho súdu. Pokiaľ teda ide o hodnotenie hmotnoprávneho dôkazného stavu veci, podľa názoru správneho súdu je prvoradým pre možnosť vyvodenia administratívnej zodpovednosti voči žalobcovi zistenie inšpektorov Inšpektorátu práce Košice, podľa ktorého v čase vykonania inšpekcie 04.06.2019 o 09.30 hod. žalobca nemal s osobami: 1. T. K., 2. H. A., 3. H. Š., 4. H. A. F.., 5. U. K. uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Uvedené osoby pritom v čase vykonania inšpekcie vykonávali práce v prospech žalobcu, čo nesporne vyplýva z obsahu zápisníc o podaní informácie podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. Napriek námietkam žalobcu produkovaným v žalobe z 11.7.2019 považoval správny súd dôkazný stav za nespochybniteľný. Na základe uvedeného má správny súd za to, že žalobná námietka žalobcu ohľadom nedostatočne a nespoľahlivo zisteného stavu je nedôvodná.
22. Z obsahu dotknutých právnych úprav obsiahnutých v zákone č. 125/2006 Z. z. a v zákone č. 82/2005 Z. z. upravujúcich právne podmienky vykonávania inšpekcie práce a právnu úpravu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania jednoznačne vyplýva, že zákonodarca pri formulovaní obsahu jednotlivých právnych inštitútov vzťahujúcich sa na inšpekciu práce a nelegálneho zamestnávania mal na zreteli ním sledovaný zámer predchádzať nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu a zároveň odhaľovať porušenia právnych predpisov súvisiacich so zamestnávaním osôb na území Slovenskej republiky.
23. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa poznámky (č. 7) k uvedenému zákonnému ustanoveniu osobitným predpisom, ktorý by mohol zamedziť povinnosti poskytnúť informácie danej fyzickej osobe a právnickej osobe v rámci inšpekcie práce, je zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. Dikcia § 16 ods. 5 v právne vymedzenom rozsahu predstavuje podľa názoru správneho súdu operatívny zákonný dôkazný prostriedok, a to pri zisťovaní skutočností tvoriacich obsah právnej úpravy, teda aj pri zisťovaní skutočností súvisiacich s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Ak teda na základe zistení inšpektorov práce obsiahnutých v zápisniciach o podaní informácie podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. dôjde následne k možnému začatiu správneho konania procesným postupom podľa § 18 ods. 1 správneho poriadku (na podnet správneho orgánu), dôkazy zadovážené v právnom režime zákona č. 125/2006 Z. z. tvoria legálny dôkazný základ pre administratívne konanie a sú tak zákonnými dôkazmi, ktoré správny orgán nie je povinný opakovať nariadením výsluchu svedka na ústnom pojednávaní alebo iným dôkazným postupom podľa správneho poriadku. Takýto následný dôkazný postup by však mal povinnosť správny orgán zvoliť iba v prípade, ak by vykonávanie ďalších dôkazov v právnom režime správneho poriadku z hľadiska jeho potrebnosti a odôvodnenosti vyplývalo z konkrétneho skutkového a právneho stavu veci obsahujúceho pochybnosti správneho orgánu, ktoré by bol povinný v rámci ďalšieho dokazovania odstrániť. Správny súd nezistil pochybnosti v logickej argumentácii žalovaného obsiahnutej v jeho protokole zo 17.6.2019, týkajúcej sa porušenia právnych predpisov pri nelegálnom zamestnávaní osôb. Na druhej strane z obsahu opatrení prijatých žalovaným v predmetnom protokole o inšpekcii práce, vzhľadom na ich právnu povahu nevyplýva žiadny právne neadekvátny postih žalobcu na jeho subjektívnych právach v tomto štádiu danej administratívnoprávnej veci.
24. Správny súd vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa neobjektívne zisteného skutkového stavu uvádza, že žalobca zakladá svoje tvrdenia na formálnom konštatovaní bez vecného podloženia svojich tvrdení. Podľa správneho súdu bolo jasne preukázané, že práce boli vykonávané v pracovnom čase, čo bolo zachytené na nahrávke priloženej v administratívnom spise a v zápisniciach o podaní informácii. Námietka žalobcu v tomto ohľade sa teda nezakladá na reálnom podklade.
25. Preskúmavaný protokol je z pohľadu správneho súdu preskúmateľný a preukazuje naplnenia znakov závislej práce v čase kontroly. V opatrení protokolu bola uložená povinnosť žalobcovi, ktorý zamestnával kontrolované osoby. Žalobcom tvrdený rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je nedôvodné. Protokol môže byť iba právnym podkladom pre konanie a rozhodnutie o vyvodení administratívnej zodpovednosti, vychádzajúc najmä z obsahu § 14 zákona č 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to bez ohľadu na už existujúci stav vyvodenia administratívnej zodpovednosti.
26. Z administratívneho spisu žalovaného teda správny súd má za to, že posudzovaný protokol o výkone kontroly činnosti je spôsobilým a samostatným predmetom súdneho prieskumu. Prihliadnuc k vyššie uvedeným záverom správny súd preskúmal napadnuté opatrenie, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že správny orgán príslušný na rozhodnutie podľa zákona o inšpekcii práce postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, v súčinnosti s účastníkom administratívneho konania (žalobcom), a preto protokol ako výsledok kontrolnej činnosti treba považovať za zákonný.
27. Správny súd zhodne s argumentáciou žalovaného konštatuje, že uvedené dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti jednoznačne potvrdzujú skutkový stav, že zamestnanci nemali uzavretú žiadnu dohodu o pracovnej činnosti, ani pracovnú zmluvu. Uvedené osoby uviedli, že pracujú druhý deň, a výšku odmeny nevedia. Ide podľa zistenia správneho súdu o informácie, ktoré uvedené osoby poskytli inšpektorátu práce priamo na mieste, spontánne, bez možnosti konzultovať odpovede, a preto možno dôvodne predpokladať, že sú pravdivé. Pracovné, alebo iné pracovnoprávne zmluvy by zakladali povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa prihlásiť zamestnancov podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.
28. Výsledky dokazovania vykonané Inšpektorátom práce súd akceptuje bez pochybnosti o správnosti ich záverov o tom, že vyššie činnosť pre žalobcu evidentne vykazovala znaky závislej práce spadajúcej pod právny režim § 1 ods. 2 Zákonníka práce („Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“.)
29. Nadôvažok súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na sféru administratívneho trestania v oblasti inšpekcie práce a právnej kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. V preskúmavanej právnej veci ide o preskúmanie protokolu o výsledku inšpekcie práce podľa zákona č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. 2Sžo/232/2015-158 z 26.10.2017 konštatoval, že protokol a jeho dodatok č. 1 môžu byť podkladom pre postup inšpektorátu práce podľa § 19 (správne delikty) zákona č. 125/2006 Z. z. Preto jeho obsah musí byť dostatočne jasný, zrozumiteľný, presvedčivý a aj pravdivý. Ako to vyplýva z bodov 15-29 odôvodnenia tohto rozsudku takúto právnu charakteristiku možno dať preskúmavanému opatreniu žalovaného, podľa názoru správneho súdu vo všetkých jeho častiach.
30. Vychádzajúc z hore uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 190 SSP.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, ani žalovanému správnemu orgánu nepriznal právo na náhradu trov konania.
32. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z., § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).