Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-36Cbi-10-2021.pdf
PDF · 127.5 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-36Cbi/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: LEGATOs Recovery k.s., so sídlom kancelárie Mierová 650/56, 821 05 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 47 256 184, správca úpadcu MARSANN IT, s.r.o. v konkurze, so sídlom Digital Park II, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 43 821 987, o určenie popretej pohľadávky proti podstate
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu za mesiac 10/2020 vo výške 519 eur, za mesiac 11/2020 vo výške 519 eur, za mesiac 12/2020 vo výške 524,06 eur a mesiac 01/2021 vo výške 1.401,54 eur, v konkurze vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-27K/8/2019, je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR.
II. Súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava I dňa 25.05.2021 domáhal vydania rozsudku, ktorým súd určí, že pohľadávka žalobcu za mesiac 10/2020 vo výške 519 eur, za mesiac 11/2020 vo výške 519 eur, za mesiac 12/2020 vo výške 524,06 eur a mesiac 01/2021 vo výške 1.401,54 eur, v konkurze sp. zn. 27 K/8/2019, vedenom na Mestskom súde Bratislava III, je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 27K/8/2019 zo dňa 22.10.2020, zverejneným v OV č. 211/2020 dňa 03.11.2020, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka MARSANN IT, s.r.o. v konkurze, IČO: 43 821 987. Do funkcie správcu úpadcu bol ustanovený LEGATOs Recovery k.s., IČO: 47 256 184. Žalobca si podaním č. 4338-6/2021-BA, zo dňa 15.04.2021 prihlásil v súlade s ustanovením § 87 ZoKR pohľadávku vo výške 2.963,60 eur ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu neuhradenia bežného poistného podľa úpadcom predložených mesačných výkazov za mesiace 10/2020 až 01/2021 v celkovej sume 2.963,60 eur. Žalovaný v oznámením o neuznaní uplatnených pohľadávok proti podstate, čo do uplatneného právneho dôvodu a výšky zo dňa 14.05.2021, doručenom žalobcovi dňa 16.05.2021 neuznal právny dôvod vzniku a výšky pohľadávok proti podstate v plnom rozsahu, z dôvodu, že prihlásené pohľadávky nesúvisia s prevádzkovaním podniku po vyhlásení konkurzu a ani so správou alebo speňažovaním majetku podliehajúcemu konkurzu. Žalovaný v predmetnom oznámení uviedol, že úpadca ku dňu vyhlásenia konkurzu 03.11.2020 nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a nedisponoval už žiadnymi priestormi (kancelárskymi, servisnými a ani skladovými) a ani hmotnými, či nehmotnými zložkami podniku úpadcu, ktoré by mu umožnili vykonávať nejakú podnikateľskú činnosť. Posledné kancelárske priestory boli vypratané na prelome mesiacov máj a jún 2020. Ťažisková počítačová technika a nábytkové vybavenie predajní - schowroomov LENOVO boli odobraté začiatkom roka 2020 leasingovými prenajímateľmi. Posledná výpočtová technika slúžiaca na zabezpečenie zostatkovej podnikateľskej činnosti úpadcu bola zadržaná bývalým prenajímateľom kancelárskych
priestorov (BC EUROVEA - 5 Star Offices s.r.o.) na prelome mesiacov máj a jún 2020. Veriteľom uplatňované pohľadávky sa týkajú posledného zamestnanca XX.XX.XXXX Z., ktorého pracovný pomer skončil k 31.01.2021 uplynutím doby, na ktorú bol uvedený pracovný pomer ako pracovný pomer na dobu určitú uzatvorený. Príslušný dodatok transformujúci pracovný pomer z pracovného pomeru dohodnutého na dobu neurčitú na pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú bol uzatvorený dňa 30.06.2020 (pred vyhlásením konkurzu). Uvedený zamestnanec bol posledným zamestnancom, ktorý minimálne od 06/2020, t.j. pred vyhlásením konkurzu nevykonával žiadnu pracovnú činnosť. Úpadca v čase vyhlásenia konkurzu evidoval ešte 2 zamestnankyne na rodičovskej dovolenke, vo vzťahu ku ktorým bol pracovný pomer už skončený, a ktoré od nástupu na MD nevykonávali žiadnu činnosť pre úpadcu. Vo vzťahu k poistnému za 10/2020 navyše namietal, že poistné sa týka obdobia mesiac pred vyhlásením konkurzu, proti ktorému je a priori vylúčené, aby súviselo s prevádzkovaním podniku po vyhlásení konkurzu alebo správou/speňažovaním majetku po vyhlásení konkurzu.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 20.08.2021 tak, že zotrval na dôvodoch uvedených v oznámení o neuznaní uplatnených pohľadávok proti podstate, čo do uplatneného právneho dôvodu a výšky zo dňa 14.05.2021. Naviac uviedol, že správa konkurznej podstaty nebola vykonávaná za pomoci zamestnancov, keďže hnuteľné veci - zvyšok výpočtovej kancelárskej techniky bol zadržaný zabezpečeným veriteľom a bol uložený v jeho skladových priestoroch. Správa pohľadávok bola vykonávaná úpadcom pred vyhlásením konkurzu sprostredkovane za pomoci externej advokátskej kancelárie; po vyhlásení konkurzu sa neuskutočňuje aktívne vymáhanie pohľadávok, keďže všetky pohľadávky boli buď predmetom exekúcie v čase vyhlásenia konkurzu (exekúcie boli zastavené ako staré exekúcie) alebo ich nie je možné vymáhať pre absenciu podkladov. K speňažovaniu môže správca pristúpiť v zásade po uskutočnení 1. schôdze veriteľov, ktorá sa v danom prípade uskutočnila dňa 03.03.2021. Takisto uplatnené pohľadávky nesúvisia so speňažovaním majetku, nakoľko žalobca pohľadávky z obchodného styku nespeňažil (nevymohol) a hnuteľné veci zabezpečené pre veriteľa 5 Star Office s.r.o. boli speňažené v 04/2021 bez pričinenia zamestnankýň na RD/MD a Bc. Z., ktorého pracovný pomer skončil k 31. 01. 2021. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžo/27/2015.
3. Súd uznesením zo dňa 15.11.2021, č.k. 36Cbi/10/2021-142 pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil žalobca Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484 a na jeho miesto do konania vstúpila obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005.
4. V replike doručenej zo strany žalobcu dňa 24.02.2022, žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného tak, že zotrval na žalobe právneho predchodcu, naďalej mal za to, že prihlásené pohľadávky proti podstate za mesiace 10/2020, 11/2020, 12/2020, 01/2021 spĺňajú všetky kritéria pohľadávok proti podstate definované a určené v § 87 ods. 2 písm. i), resp. písm. k) ZoKR. Nakoľko pôvodný žalobca Sociálna poisťovňa predložil všetky dostupné dôkazy, ktorými disponoval a v predmetnej veci nenastali žiadne nové právne skutočnosti. Žalobca súhlasil s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 CSP.
5. Žalovaný v reakcii uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva ani len čiastočne a zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 19.08.2021. Žalovaný v súlade s § 177 ods. 2 písm. b) CSP súhlasil s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
6. Súd postupoval v zmysle ustanovenia § 177 ods. 2 písm. b) CSP, keďže strany sporu s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia. Súd preto postupom podľa § 219 ods. 3 CSP vo veci dňa 30.01.2024 vyvesil na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 20.02.2024 o 09:30 hod. v miestnosti č.p. 101, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku. Žiadna zo strán sporu nebola na verejnom vyhlásení rozsudku prítomná.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise, ako napr. so súhrnnými prihláškami nezabezpečených pohľadávok; prihláškou proti podstate z 15.04.2021, s mesačnými výkazmi poistného a príspevkov za mesiace 10/2020, 11/2020, 12/2020, 01/2021; s oznámením o neuznaní uplatnených pohľadávok proti podstate, čo do uplatneného právneho dôvodu a výšky; s potvrdením zo dňa 15.02.2021, zo dňa 24.08.2020, OV 211/2020, s dodatkom č. 3 k pracovnej zmluve; s e-mailovou komunikáciou; s odpoveďou na poskytnutie súčinnosti k sp. zn. 27/K/8/2019, s rozhodnutím NS SR zo dňa 24. augusta 2016 sp. zn. 10Sžoso/27/2015; s písomnými prejavmi strán konania a ustálil nasledovný skutkový stav.
8. Z prihlášky pohľadávky proti podstate č. 4338-6/2021/BA zo dňa 15.04.2021 vyplýva, že si žalobca uplatnil pohľadávku proti podstate v súlade s § 87 ZoKR, vzniknutú z titulu neuhradenia bežného poistného podľa úpadcom predložených mesačných výkazov za mesiace 10/2020 až 01/2021 v celkovej sume 2.963,60 eur.
9. Z oznámenia o neuznaní uplatnených pohľadávok proti podstate, čo do uplatneného právneho dôvodu a výšky zo dňa 14.05.2021, vyplýva, že správca úpadcu neuznal právny dôvod vzniku a výšky pohľadávok proti podstate v plnom rozsahu, z dôvodu, že prihlásené pohľadávky nesúvisia s prevádzkovaním podniku po vyhlásení konkurzu a ani so správou alebo speňažovaním majetku podliehajúcemu konkurzu. Navyše k mesačnému výkazu 10/2020, uviedol ďalší dôvod, a to skutočnosť, že poistné nevzniklo po vyhlásení konkurzu.
10. Z mesačného výkazu za mesiac 10/2020 je zrejmé, že žalovaný predložil žalobcovi mesačný výkaz za uvedené obdobie dňa 24.11.2020 (po vyhlásení konkurzu). Z uvedeného taktiež vyplýva dátum splatnosti dňa 30.11.2020.
11. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že pracovný pomer pána W. bol ukončený k 31. 01. 2021.
12. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
13. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
14. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
15. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
16. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
17. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
18. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 27.12.2020 (ďalej ako „ZoKR“) dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.
20. Podľa § 23 ods. 1 ZoKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
21. Podľa § 199 odsek 9 ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
22. Podľa § 87 ods. 1 ZoKR pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.
23. Podľa § 87 ods. 2 ZoKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a
odmena a výdavky predbežného správcu; b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu; c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania; d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený; e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí; f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu; g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty; h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu; i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu; j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h); k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku; l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate; m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.
24. Podľa § 87 ods. 7 ZoKR pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.
25. Podľa § 87 ods. 8 ZoKR ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
26. Podľa § 86 ods. 1 ZoKR správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov.
27. Podľa § 86 ods. 2 ZoKR správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora.
28. Podľa § 86 ods. 4 ZoKR správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať vo výkone niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo zvýši hodnotu tohto majetku. Ak náklady na výkon týchto činností presiahnu výnosy z týchto činností, správca bezodkladne ukončí výkon týchto činností. Ustanovenia § 88 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20200101.html> sa použijú primerane.
29. Podľa § 88 ods. 1 ZoKR správca s odbornou starostlivosťou zhodnotí možnosť pokračovať v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu a podľa okolností ukončí prevádzkovanie podniku alebo pokračuje v prevádzkovaní podniku v súlade s týmto zákonom a inými osobitnými predpismi. V prevádzkovaní podniku môže správca pokračovať, len ak a) je schopný v lehote splatnosti uhrádzať pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/7/20200101.html>; súd na návrh veriteľa takejto pohľadávky proti podstate uloží správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že správca je viac ako dva mesiace po lehote splatnosti s úhradou týchto pohľadávok proti podstate, b) v dôsledku prevádzkovania podniku sa podstatným spôsobom nezmenší hodnota oddelenej podstaty; súd na návrh dotknutého zabezpečeného veriteľa uloží správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že v dôsledku prevádzkovania podniku sa zmenšuje hodnota jeho oddelenej podstaty a c) v dôsledku prevádzkovania podniku dosiahne pre veriteľov vyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, ako keby prevádzkovanie podniku ukončil; prevádzkovanie podniku sa musí obmedziť na nevyhnutný rozsah potrebný na dosiahnutie tohto účelu.
30. Podľa § 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v rozhodnom znení (ďalej len „ObZ“) podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.
31. Podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.
32. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20201031.html> na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20201031.html>, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/20201031.html>, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20201031.html>, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20201031.html> nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).
33. Podľa § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný predkladať výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni.
34. Predmetom tohto konania je posúdenie popretej pohľadávky proti podstate, čo do jej dôvodu vzniku a výšky pohľadávky v konkurznom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-27K/8/2019, prihlásenej prihláškou pohľadávky proti podstate vzniknutú z titulu neuhradenia bežného poistného úpadcom za mesiac 10/2020 vo výške 519 eur; 11/2020 vo výške 519 eur; 12/2020 vo výške 524,06 eur; 01/2021 vo výške 1.401,54 eur; ako pohľadávku v celkovej výške 2.963,60 eur proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR.
35. Primárne súd skúmal, či žaloba na určenie pohľadávky proti podstate bola podaná na súde včas. V tomto prípade účinky vyhláseného konkurzu nastali ku dňu 03.11.2020, pričom žalobca predmetnú pohľadávku uplatnil podaním dňa 15.04.2021. Správca úpadcu poprel pohľadávku proti podstate oznámením zo dňa 14.05.2021, doručeným žalobcovi dňa 16.05.2021, v dôsledku čoho žalobca podal na súde žalobu včas, teda dňa 25.05.2021 (§ 87 ods. 8 ZoKR).
36. Súd v konaní považoval za nesporné, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 22.10.2020, sp. zn. 27K/8/2019, zverejneným v OV č. 211/2020 dňa 03.11.2020, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka MARSANN IT, s.r.o. v konkurze, IČO: 43 821 987 a do funkcie správcu úpadcu bola ustanovená spoločnosť LEGATOs Recovery k.s..
37. Za nesporné súd taktiež považoval, že pracovný pomer pána W. Z. bol ukončený k 31. januáru 2021.
38. Za spornú súd považoval skutočnosť, či uvedená pohľadávka proti podstate súvisí s prevádzkovaním podniku po vyhlásení konkurzu (§ 87 ods. 2 písm. i) ZoKR) a ani správou alebo speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu (§ 87 ods. 2 písm. k) ZoKR), naviac v prípade poistného za mesiac 10/2020, či sa dané poistné týka obdobia pred/po vyhlásení konkurzu.
39. S poukazom na § 86 ZoKR pri správe majetku úpadcu dochádza okrem iného nielen k dodržiavaniu a ochrane majetkových práv úpadcu, ale i plnení si majetkových povinností, medzi ktoré je možné zaradiť výdavky úpadcu spojené so správou majetku. Jedným z majetkových výdavkov (majetkových práv, záväzkov) súvisiacich so správou majetku je nepochybne i platenie sociálneho poistenia (bez ohľadu na to či je práca zo strany úpadcu/správcu úpadcu prideľovaná). Predmetná pohľadávka sa týka poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a rezervný fond solidarity, a to za mesiac 10/2020, 11/2020, 12/2020, 01/2021 za zamestnanca Bc. W. Z.. Z predložených dôkazov, ako aj vyjadrenia žalovaného je nepochybné, že pracovný pomer daného zamestnanca skončil k 31.01.2021. Z prihlášky pohľadávky proti podstate zo dňa 15.04.2021 vyplýva, že mesačný výkaz poistného a príspevkov na sociálne poistenie za mesiac 11/2020, 12/2020, 01/2021 bol predložený a splatnosť poistného na sociálne poistenie nastala až po vyhlásení konkurzu, t.j. po 03.11.2020 (sporným v konaní nebolo). Spornosť sa týkala iba mesačného výkazu za mesiac 10/2020, avšak súd považoval za nesporné, že splatnosť poistného na sociálne poistenie v danom prípade nastala až po vyhlásení konkurzu. Pre vznik pohľadávky je rozhodujúce, aby boli súčasne splnené dve právne skutočnosti. A to predloženie mesačného výkazu za príslušný mesiac, z ktorého je zrejmá suma, ktorú je povinný platiť zamestnávateľ; splatnosť poistného na základe predloženého mesačného výkazu, pretože až vtedy vznikne pohľadávka. Dátum splatnosti v prípade poistného na sociálne poistenie podľa zákona o sociálnom poistení <http://zakony.judikaty.info/predpis/ zakon-461/2003-ucinnost-od-01.01.2025> predstavuje zároveň dátum povinnosti zaplatiť poistné. Súd zdôrazňuje, že podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. V danom prípade žalovaný predložil žalobcovi mesačný výkaz za mesiac 10/2020 dňa 24.11.2020, t.j. po vyhlásení konkurzu (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.09.2015, sp. zn. 5ECdo/47/2014 <https://www.judikaty.info/search?db=nssr&fCatalogNr=5ECdo %2F47%2F2014&fCatalogNrExact=1>, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 1/2016, v ktorom sa určuje aj časové kritérium pre uplatnenie pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu).
40. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení odhlásil zamestnancov z týchto poistení, a to spôsobom uvedeným v § 231 zákona o sociálnom poistení. Naproti tomu žalovaný predložil v zmysle § 231 ods. 1 písm. f) zákona o
sociálnom poistení právnemu predchodcovi žalobcu mesačný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov.
41. Náklady/výdavky, resp. záväzky, ktoré vznikajú úpadcovi v zmysle zákona o sociálnom poistení sa bezpochyby bezprostredne týkajú majetku úpadcu, keďže sa z neho odvádzajú, platia. Za splnenie tejto povinnosti v zmysle zákona o sociálnom poistení zodpovedá v prípade vyhláseného konkurzu priamo správca úpadcu v zmysle § 86 a nasl. ZoKR. Pod správu majetku nemožno zúžene zahrnúť iba úkony spojené so získavaním majetku, ale i úkony spojené s jeho hospodárením, podnikaním a úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti, medzi ktoré patrí nielen platenie poistného, ale i daní, cla, a.i.. Platenie výdavkov pri správe majetku priamo predpokladá § 86 ods. 1 ZoKR. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva možnosť oslobodenia úpadcu od plnenia si svojich finančných záväzkov titulom sociálneho poistenia okamihom vyhlásenia konkurzu. Preto v prípade plnenia si zákonných povinností úpadcu (platenie poistného) dochádza k zmenšeniu jeho majetku, s čím správca úpadcu pri správe majetku musí počítať (napr. § 88 ods. 1 ZoKR). Správca je povinný pri správe majetku postupovať tak, aby zistil, že je z neho potrebné odviesť i určité platby v zmysle zákonov. Uvedené je nevyhnutné i pre posúdenie, v akom rozsahu sú vlastne aktíva a pasíva majetku úpadcu. V zmysle § 86 ods. 2 ZoKR správca pri správe majetku preskúmava všetky úkony úpadcu do skončenia konkurzného konania, resp. do jeho odvolania, preto musí/musel zistiť, že vznikla pohľadávka úpadcu na sociálnom poistení, keďže úpadca sám neoznámil Sociálnej poisťovni rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na zánik sociálneho poistenia. Keďže tak neurobil ani správca do januára 2021 (v prípade pána Z.), resp. do apríla 2021 (voči zamestnankyniam na MD/RD) v zmysle zákona o sociálnom poistení sa predpokladá, že musela prebiehať i nejaká prevádzka podniku (i keď formálna).
42. Vyhlásením konkurzu sa prevádzka podniku nekončí. Správca v zmysle § 88 ZoKR mal možnosť po vyhlásení konkurzu pokračovať v prevádzke podniku, i keď tak v tomto prípade neurobil. V súlade s rozsiahlou rozhodovacou činnosťou súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4CoKR/12/2019, Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžso/37/2014, 1Sžso/38/2014) sa pojem „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ vykladá v zmysle definície podniku uvedenej v § 5 ObZ s tým, že v čase ukončenia podnikateľskej činnosti dochádza zákonným spôsobom aj k ukončeniu činnosti zamestnancov, taktiež v prípade ak správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Je teda nesporné, že v zmysle uvedeného konaním žalovaného k ukončeniu prevádzkovania podniku do januára 2021/ resp. apríla 2021 neprišlo, nakoľko nedošlo k odhláseniu zamestnancov zo Sociálnej poisťovne, naproti tomu boli predložené potvrdenia mesačných výkazov v zmysle § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení.
43. Naproti rozhodnutiu NS SR sp. zn. 10Sžoso/27/2015, súd navyše upozorňuje, že z rozhodnutia č. R 94/2018 zo Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov je zrejmý nasledovný záver: „pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a preto predstavujú pohľadávky proti všeobecnej podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR v znení zmien a doplnkov. Platí to aj v prípade, ak zamestnancom úpadcu správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu neprideľoval žiadnu prácu a tiež, ak správca ukončil so zamestnancami úpadcu pracovný pomer a plynie im výpovedná doba“ (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.09.2017, sp. zn. 3 Obdo/9/2017). V predmetnom rozhodnutí sa odvolací súd priklonil k právnym záverom vysloveným najvyšším súdom v rozsudku z 27.10.2015, sp. zn. 1 Sžso/37/2014 a v uznesení z 31.05.2017, sp. zn. 1 Obo/22/2016. V rozsudku sp. zn. 1 Sžso/37/2014 najvyšší súd uviedol, že pohľadávky na poistnom za obdobie po vyhlásení konkurzu vyplácané za zamestnancov, ktorým plynula výpovedná doba, je potrebné považovať za pohľadávky proti podstate, pričom je irelevantná skutočnosť, či im bola prideľovaná práca. V uznesení sp. zn. 1 Obo/22/2016 najvyšší súd poukázal na ustanovenie § 47 ods. 4 ZoKR (v súčasnosti § 47 ods. 5 ZoKR), z ktorého vyplýva, že súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom namiesto úpadcu je správca. Verejnoprávne peňažné povinnosti, ktoré vznikajú zo zákona v čase po vyhlásení konkurzu a z titulu existencie procesnej prekážky obsiahnutej v tomto ustanovení, je možné už i len z tohto dôvodu považovať za pohľadávky proti podstate. V
uvedenom rozhodnutí zároveň najvyšší súd uviedol, že zamestnanci úpadcu sú podľa pracovnoprávnych predpisov stále považovaní za osoby v pracovnom pomere, pričom plynutie výpovednej doby nemá na ich postavenie žiadny vplyv. Z právneho hľadiska je tak irelevantné, či im bola alebo mohla byť prideľovaná akákoľvek práca podľa príslušnej pracovnej zmluvy súvisiaca, resp. nesúvisiaca s úkonmi spojenými s priebehom konkurzu. Dovolací súd v rozhodnutí R 94/2018 ďalej skonštatoval, že predmetom prebiehajúceho incidenčného konania je rozhodnutie o verejnoprávnom nároku žalobcu, resp. o verejnoprávnej povinnosti úpadcu vyplývajúcej zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Z uvedenej skutočnosti je povinný vychádzať súd rozhodujúci v incidenčnom konaní o žalobe o určenie pravosti pohľadávky proti podstate, na rozdiel od subjektívneho rozhodnutia správcu konkurznej podstaty, že po vyhlásení neprideľuje prácu zamestnancom úpadcu. Rozhodnutie žalovaného správcu ako zamestnávateľa (§ 56 ZoKR) vo vzťahu k zamestnancom úpadcu, že im po vyhlásení konkurzu neprideľuje prácu, predstavuje prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce, ktorá nemá vplyv na trvanie pracovného pomeru zamestnancov úpadcu a ani na jeho povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu. Rovnako nie je možné uvedenú prekážku v práci na strane zamestnávateľa stotožňovať s tým, že nedochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Uvedené závery podľa dovolacieho súdu platia aj v prípade, ak zamestnancom úpadcu správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu neprideľoval žiadnu prácu a tiež, ak správca ukončil so zamestnancami úpadcu pracovný pomer a plynie im výpovedná doba.
44. K vyššie uvedeným právnym názorom sa priklonil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí zo dňa 27.04.2021, sp. zn. 4 Obdo 70/2020 (bližšie pozri bod 24 odôvodnenia rozhodnutia), rozhodnutí zo dňa 25.02.2021, sp. zn. 2 Obdo 33/2020 (bližšie pozri bod 82 až 86 odôvodnenia rozhodnutia) rozhodnutia zo dňa 30.04.2020, sp. zn. 2 Obo 4/2019 (bližšie pozri bod 33 až 35 odôvodnenia rozhodnutia).
45. S poukazom na uvedené, mal súd za preukázané, že po vyhlásení konkurzu bol úpadca hospodársky činný, keď mu vznikol záväzok a povinnosť zaplatiť poistné na sociálne poistenie, a to aj keď správca úpadcu neprideľoval žiadnu prácu zamestnancovi/om úpadcu.
46. Súd na záver uvádza, že správca úpadcu v oznámení o neuznaní uplatnených pohľadávok proti podstate formálne uviedol, že neuznáva pohľadávku aj čo do jej výšky, avšak následne nešpecifikoval konkrétne dôvody tohto neuznania pohľadávky proti podstate, a preto je takéto neuznanie neúčinné. Aby neuznanie pohľadávok proti podstate správcom úpadcu nadobudlo účinnosť, musí byť vždy zdôvodnené. V tomto smere súd pripomína, že aj keď správca úpadcu neuznal pohľadávku proti podstate, čo do právneho dôvodu a výšky, dôvody, ktoré v oznámení uviedol, sa vzťahujú len na neuznanie, čo do právneho dôvodu pohľadávky proti podstate. Zdôvodnenie neuznania výšky pohľadávky proti podstate v oznámení absentuje, a preto je neúčinné.
47. Na základe uvedeného, mal súd v konaní preukázané, že pohľadávka žalobcu za mesiac 10/2020 vo výške 519 eur, za mesiac 11/2020 vo výške 519 eur, za mesiac 12/2020 vo výške 524,06 eur a mesiac 01/2021 vo výške 1.401,54 eur, je pohľadávka proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR, preto žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
48. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a contrario tak, že nepriznal žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobcovi trovy konania nevznikli. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti a procesnej ekonómie konania, súd rozhodol v zmysle vyššie uvedeného.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).