Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/242/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcov: 1. J. Q., K.. XX.XX.XXXX, S. XXXX/XX, XXX XX Q., 2. Q.. X. Q., K.. XX.XX.XXXX, U. V. XXXX/XX, XXX XX V., 3. Q. B., K.. XX.XX.XXXX, H. S. XX, XXX XX Q., 4. I. Q., K.. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, XXX XX Q., všetci zastúpení: Mgr. Ing. Tomáš Vítek, usadený euroadvokát, Škultétyho 1, 831 04 Bratislava, IČO: 30 801 575, proti žalovanému: X. G., K.. XX.XX.XXXX, XXX XX W. S. XXX, o zaplatenie 1.367,55 eur s prísl., t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne sumu 1.117,65 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 15.12.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 100 % s tým, že o konkrétnej výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia (pôvodne H.. J. Q., K.. XX.X.XXXX, H.. X. Q., K.. XX.X.XXXX, Q. B., K.. X.X.XXXX U. I. Q., K.. XX.X.XXXX) sa podanou žalobou domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.367,55 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26.11.2012 do zaplatenia a na trovy konania. V žalobe uviedol, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi parcely č. XXX o výmere 78.177 m2, druh pozemku - J. V., J. B. S. Ú. S. K. R., K. J. Č.. XXX, R. S.. Dňa 3.12.2012 vydal Okresný súd Vranov nad Topľou trestný rozkaz, na základe ktorého bol žalovaný uznaný vinným, že dňa 9. 3.2012 bez príslušného povolenia v lesnom poraste z parcely č. XXX v katastrálnom území obce S., ktorý spadá do lesného pôdneho fondu, spílil motorovou pílou 23 kusov drevnej hmoty druhu borovica, čo predstavuje 26 metrov kubických o priemere od 33 cm a 2 kusy drevnej hmoty dub, čo predstavuje 1,8 metra kubického o priemere obidva po 60 cm, ktorú následne z miesta odcudzil, čím takto svojim konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na dreve, ktoré patrí do lesného pôdneho fondu a takto žalobcom spôsobil škodu odcudzením drevnej hmoty vo výške najmenej 1.296,- eur. Žalobcovia uviedli, že celková škoda za odcudzenú drevnú hmotu činí 1.367,55 eur. Táto škoda bola vyčíslená na základe ohodnotenia odcudzenej drevnej hmoty, ktoré vypracoval odborný lesný hospodár H.. Ľ. V.. Žalobcovia si tiež uplatnili nárok na úroky z omeškania z dlžnej čiastky podľa a to odo dňa 26.11.2012, kedy bola podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že voči trestnému rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou podal v zákonnej lehote odpor. Necíti sa byť vinným a neuznáva, že by spôsobil žalobcom škodu.

Žalovaný nič neukradol a ani nemal v úmysle na niečom takom sa podieľať. Mal dojednaný zmluvný obchodný vzťah s B.Q. S. na vyčistenie a odlesnenie vytýčenej plochy vyznačenej bielymi značkami od všetkého dreva - stromov a kríkov na ich pozemku, aby mohli rozšíriť dobývací priestor. Za uvedenú prácu si mohol žalovaný zobrať ako protihodnotu vyťaženú drevnú hmotu, ktorá bola riadne odvezená cez hlavnú bránu kameňolomu. Ťažba bola žalovaným vykonaná len vo vyznačenom priestore, ktorý bol vytýčený. Do lesa žalobcov žalovaný nezasahoval, preto ani nemohol nič odcudziť. Žalovaný má informáciu, že zo strany poškodených ide o zámer využiť situáciu, keďže žalovaný neďaleko ťažil, nahradiť si škody spôsobené neprispôsobivými občanmi z osady, ktorí to majú do priestorov žalobcov najbližšie.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka H.. Ľ.Í. V., oboznámením sa s listinnými dôkazmi: ohodnotenie odcudzenej drevnej hmoty H.. Ľ. V., spis tunajšieho súdu sp.zn. , výpis J. Č.. XXX S..Ú.. S.Č. K. R., odborné vyjadrenie č. X/XXXX H.. Q. W., písomné vyjadrenia strán sporu, znalecký posudok H.. Q. U. Č.. X/XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

4. Podľa výpisu z J. Č.. XXX S..Ú.. S. K. R. k dátumu 11.3.2013 boli žalobcovia H.. X. Q., H.. J. Q., Q. B. U. I. Q. podieloví spoluvlastníci nehnuteľností parcely č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX/X, Č.. XXX, všetko lesné pozemky.

5. H.. Ľ. V. ako odborný lesný hospodár ohodnotil odcudzenú drevnú hmotu na majetku Q. U. W.. a to 23 kusov borovíc vo výške 1.043,55 eur ( 23,09 m3 x 45,- eur/1m3) a 2 kusy duba v sume 324,- eur ( 3,24 m3 x 100,- eur/1m3), t.j. spolu 1.367,55 eur.

6. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -131 zo dňa 9.4.2014 bol obžalovaný X. G., K.. XX.X.XXXX uznaný za vinného, že v dobe mesiaca január 2012 do 10.00 hod. dňa 9.3.2012, bez príslušného povolenia v lesnom poraste z parcely č.XXX B. S. Ú. R. S., ktorý spadá do lesného pôdneho fondu po tom, čo tam dal pokyn pilčíkovi X. E., aby spílil motorovou pílou 23 kusov drevnej hmoty druhu borovica, čo predstavuje 26 metrov kubických o priemere od 33 cm do 52 cm a 2 kusy drevnej hmoty dub, čo predstavuje 1,8 metra kubického o priemere obidva po 60 cm, ktorú následne z miesta odcudzil, čím takto svojím konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na dreve, ktoré patrí do lesného pôdneho fondu a takto pre poškodeného H.. J. Q. U. W.. spôsobil škodu odcudzením drevnej hmoty vo výške najmenej 1.296,- eur. Obžalovaný spáchal prečin krádeže podľa pís. d) a bol odsúdený k peňažnému trestu vo výške 200,- eur. Podľa pre prípad marenia výkonu uloženého peňažného trestu mu súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Poškodeného H.. J. Q. súd s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.4.2014.

7. V priebehu súdneho konania dňa 24.3.2015 zomrel žalobca v 1. rade, preto súd uznesením zo dňa 9.11.2016 podľa rozhodol o pokračovaní v konaní na strane žalobcu 1 s J. Q., K.. XX.X.XXXX ako dedičom po zomrelom žalobcovi J. Q.. Uznesením zo dňa 26.5.2017 súd rozhodol o pokračovaní v konaní na strane žalobcu v 2. rade W. Q.. X. Q., K.. XX.XX.XXXX, ako dedičom po nebohom žalobcovi v 2. Y. H.. X. Q., K.. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.

8. Právny zástupca žalobcov uviedol, že žalovaný svojim konaním porušil právnu povinnosť v dôsledku ktorej vznikla žalobcom škoda a to v príčinnej súvislosti s jeho konaním.

9. Z výpovede žalobcu v 1. rade vyplýva, že keď zistil odcudzenie drevnej hmoty kontaktoval políciu, ktorá všetko zdokumentovala. Boli odfotené zvyšky pňov stromov, ktoré boli čerstvo zrezané v jeden deň. Jednalo sa o 23 kusov borovíc a 2 kusy duba.

10. Žalobca v 4. rade vo výpovedi uviedol, že v roku 2008 im bol do vlastníctva odovzdaný lesný pozemok a následne bolo vypracované geodetické zameranie. Hranice medzi parc. č. XXX a vedľajším pozemkom a parc. č XXX a vedľajším pozemkom sám žalobca osobne vyznačil s H.. Z. z geodetickej firmy. Na mieste samom bola hranica pozemkov vyznačená kolíkmi umiestnenými v zemi a taktiež aj značkami na stromoch. V predmetnom čase žalobcu telefonicky informoval H.. S., že došlo k výrubu drevín v počte 23 kusov borovica a 2 kusy duba s tým, že si najali firmu na odlesňovanie ich pozemkov a táto firma zašla aj do pozemkov žalobcov. Žalobca v 4. rade o tejto skutočnosti informoval žalobcu 1, ktorý vec nahlásil na políciu. Žalobca v 4 .rade prišiel na miesto samé asi o dva týždne a zistil, ktoré

stromy boli vyrúbané, nakoľko žiadna iná ťažba sa na ich pozemku nekonala. Stromy boli zrezané, drevo zmanipulované. Podľa názoru žalobcu drevo nemohli zrezať Rómovia, lebo títo nemajú potrebnú techniku a stromy režú len od pása.

11. Pôvodný právny zástupca žalovaného pripustil, že konaním žalovaného mohol nastať nejaký zásah do majetku žalobcov, ale už z trestného konania vyplynulo, že hranice jednotlivých pozemkov neboli jednoznačne vytýčené, nebola presne stanovená hranica majetku žalobcov. Nesúhlasil tiež s výškou požadovanej škody. Žiadal presne identifikovať, ktoré stromy by mali byť poňaté do škody a v akom čase boli zrezané. Fotodokumentáciu, z ktorej sa vychádzalo aj v trestnom konaní nepovažoval za hodnovernú, nakoľko vôbec nie je isté, že sa týka daného miesta.

12. Žalovaný vo výpovedi uviedol že on bol oslovený aby vyčistil lom. Boli mu ukázané hranice pozemku, ktorý mal vyčistiť. Na mieste boli určité problémy s hranicami susediacich parciel, samotní vlastníci to nevedeli jednoznačne identifikovať. Pripustil, že v nejakom rozsahu zasiahol aj do vlastníctva žalobcov, ale určite nie v takom rozsahu ako sa tvrdí v žalobe. Žalovaný ako živnostník zamestnával ľudí, ktorí na mieste pracovali. Je pravdou, že žalovaného kontaktovali policajti, ale vôbec ho nezavolali na miesto samé, aby sa mohol vyjadriť k jednotlivým pňom. Žalovaný má za to, že na pozemok žalobcov chodili Rómovia, ktorí škodu mohli spôsobiť.

13. K tvrdeniam žalovaného právny zástupca žalobcov uviedol, že čo sa týka nejasnosti hraníc medzi pozemkami je pravdou, že žalobcovia viedli nejaké spory so spoločnosťou, ktorá prevádzkuje lom, nakoľko táto spoločnosť zasahovala do vlastníctva žalobcov, ale to nie je podstatné pre tento prípad. Žalovaný bol uznaný vinným v trestnom konaní, že zrezal a odcudzil dreviny a je preto povinný nahradiť spôsobenú škodu. Žalovaný ako odborník v lesníctve musel poznať rozdiel medzi vyčistením lomu a pílením stromov v lese. Je podstatný rozdiel, keď čistil pozemok od nejakých náletových drevín v lome a keď spílil borovicu, ktorá má 60 rokov.

14. Na určenie ceny odcudzených stromov z parcely č. XXX, zapísanej na J. Č.. XXX B. S..Ú.. S. K. R. k dátumu odcudzenia január až marec 2012 si súd vyžiadal odborné vyjadrenie H.. Q. W.. Tento v odbornom vyjadrení č. 3/2018 uviedol, že hodnota odcudzených stromov z parcely Č.. XXX je 914,59 eur bez DPH. K ohodnoteniu odcudzenej drevnej hmoty vypracovanému H.. Ľ. V. uviedol, že výpočet objemu vyrúbaného dreva vypracovaný H.. V. vychádzal z väčších stanovených hrúbok týchto stromov vo výške 1,3 metra nad zemou u obidvoch drevín než aké boli zistené pri meraní porovnateľných stojacích stromov jednotlivých drevín - vzorníkov. Meraním bol zistený väčší pokles hrúbok stromov vo výške 1,3 m od zeme oproti hrúbkam na pni, čo potvrdil aj výpočet určený podľa regresnej závislosti stanovený v prílohe č.34 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č.,( ktorý na výpočet hrúbky vyrúbaných stromov vo výške 1,3 m nad zemou používa ako východiskové hodnoty priemery a výšky ich pňov ). Tým vznikol pri jeho výpočte vyšší celkový objem vyrúbanej drevnej hmoty u obidvoch drevín o 3,49 m3 ( 3,13 m3 borovica,0,36 m3dub). Pri výpočte hodnoty dreva na pni (stojacích stromov) bola H.. V. stanovená priemerná cena u dreviny dub (100 €/m3) vyššia ako bola posúdená priemerná kvalita dreva u tejto dreviny v okolitom poraste porovnateľnej hrúbky. Cena 100 €/m3 zodpovedá priemernej cene III.B akostnej triedy,(teda ako by bolo všetko drevo z duba iba v triede III.B) pričom u tejto dreviny by pri výrobe (manipulácií - krátení kmeňov stromov) napadli aj sortimenty nižších akostných tried. (III.C, III.D, vláknina a palivo) Každý kmeň stromu obsahuje totiž sortimenty minimálne dvoch a viac akostných tried. Pri výpočte hodnoty dreva je preto presnejšie určiť podiel jednotlivých sortimentov a použiť ich jednotlivé ceny ako použiť iba jednu priemernú cenu. Pri výpočte ceny stojacích stromov (na pni) nebolo uplatnené zníženie ceny o výrobné náklady. Ceny dreva sú konštruované tak, že platia na mieste nakládky na dopravný prostriedok (odvoznom mieste v lese alebo expedičnom sklade dodávateľa) teda mieste kde je možné drevo naložiť na dopravný prostriedok, preto výrobné náklady (ťažba, približovanie dreva z lesa a manipulácia - výroba sortimentov dreva) znáša predávajúci a sú súčasťou tržnej ceny. Z uvedených dôvodov je celková hodnota odcudzených stromov vypracovaná H.. Ľ. V. vyššia o 452,96 €, pričom rozdiel v celkovej hodnote tvorí vyššia trhová cena dreva (väčšie určené množstvo borovice, vyššia priemerná cena duba - najmä z použitia priemernej ceny) a neodpočítané výrobné náklady z tejto ceny dreva o 194,34 €. K námietke žalovaného prednesenej v súdnom konaní, že fotografie z ktorých sa pôvodne vychádzalo, nie sú hodnoverné, H.. W. uviedol, že fotodokumentácia je súčasťou zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 9.3.2012, ktorá jednak popisuje miesto činu a číselne dokumentuje jednotlivé pne vyrúbaných stromov. Nie je v kompetencii znalca spochybňovať dokumenty vyhotovené orgánmi činnými v trestnom konaní. Z posúdenia obidvoch dokumentov je možné konštatovať, že sú

dostatočným východiskovým podkladom pre možné vypracovanie ohodnotenia vyrúbaných stromov. K námietke žalovaného, že niet takého odborníka, ktorý by z pňa stromu vedel určiť jeho cenu poukázal znalec, že pokiaľ by sa jednalo iba o jeden alebo niekoľko pňov takýchto stromov rastúcich samostatne mimo les, v tomto prípade by bolo možné cenu dreva určiť iba odhadom. V prípade, že sa jedná o stromy rastúce v lese je možné na základe rozmerov pňov a stanovených rastových závislosti na okolitých stojacích stromoch určiť jeho hrúbku a objem. Na základe hrúbky a posúdenia kvality kmeňov (určenia vád dreva) porovnateľných stromov v okolitom poraste je možné určiť aké sortimenty dreva je možné v danom poraste vyrobiť a ich podiel a tým aj jeho cenu. Podobný spôsob určenia hodnoty dreva sa používa pri predaji dreva rastúcich stromov v lese (predaj dreva na pni). K namietaným tvrdeniam žalovaného, že podľa jeho pracovných skúsenosti, škoda dosiahla výšku polovice žalovanej sumy a že zrezané drevo sa triedi podľa tried A,B,C,D a podľa jeho názoru v danom prípade boli zrezané stromy v triede B a C znalec uviedol nasledovné. Drevo sa na Slovensku predáva podľa STN 480055 a STN 480056 alebo technických podmienok a zatrieďuje sa do šiestich akostných tried. Drevo I. a II. akostnej triedy sú výrezy zvláštnej akosti na výrobu dýh, hudobných nástrojov a športových potrieb. Do tried A,B,C,D sa triedi drevo III. akosti, ktorú predstavujú výrezy na piliarske účely, IV. trieda sú banské drevo a žrde, V. triedu predstavuje vlákninové drevo a VI. trieda akosti je palivo. Stromy, ktoré boli zrezané boli znalcom zatriedené podľa kvalitatívnych znakov do akostných tried III.A,B,C,D, vlákninové drevo a palivo.

15. Žalobcovia nesúhlasili so závermi G. H.. Q. W. v odbornom vyjadrení č. 3/2018. Znalec vychádzal z nesprávnych hodnôt pri stanovení kvantity a kvality odcudzenej drevnej hmoty, v dôsledku čoho neprávne určil jej trhovú cenu. Naviac, pri stanovení výslednej trhovej ceny odcudzenej drevnej hmoty nesprávne túto ponížil o tzv. ťažobné náklady. Pokiaľ ide o kvantitu odcudzenej drevnej hmoty žalobcovia spochybňujú primárne záver H..W. ohľadne určenia hrúbky jednotlivých drevín vo výške 1,3 m nad zemou. Žalobcovia sú presvedčení, že výpočet H.. W. nie je správny. Poukazujú na závery súdnej znalkyne H.. Q.Y. U., znalkyne z oboru lesníctva, odvetvie odhad škôd na lesných porastoch, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 1/2013, a to v trestnom konaní vedenom Obvodným oddelením Policajného zboru v Slovenskej Kajni, ČVS: ORP-629/SJ-VT-2012 (pozn. na uvedený znalecký posudok žalobcovia poukazovali v priebehu jednotlivých konaní v tejto veci a je súčasťou spisového materiálu ako tzv. pripojený trestný spis). Práve H.. U. popisuje v uvedenom znaleckom posudku podrobne výpočet objemu vyťaženého dreva a vyčíslenie jeho trhovej a spoločenskej hodnoty, ktoré bolo vyťažené v S..Ú.. S. K. parcelách Č.. XXX U. Č.. XXX, na každú parcelu zvlášť. Žalobcovia si sú vedomí, že závery znalkyne H.. U. nie je možné použiť priamo v tejto veci, keďže ohodnocovala iné individuálne určené dreviny druhovo však rovnaké ako odcudzené dreviny v tomto konaní (napr. borovice). Podľa názoru žalobcov je však možné konfrontovať jej postupy pri určení hrúbky jednotlivých drevín vo výške 1,3 m nad zemou, ako aj postupy či metódy určenia objemu vyťaženej dreviny a metódy určenia trhovej ceny týchto drevín so závermi a postupmi H.. W.. Znalkyňa H.. U. totiž vychádza z rovnakých hodnôt, postupov a cien ako H.. V.S. v rámci ohodnotenia odcudzenej drevnej hmoty, ktoré žalobcovia navrhli ako listinný dôkaz v tomto konaní. Pokiaľ ide o kvalitu odcudzenej drevnej hmoty žalobcovia spochybňujú a nesúhlasia so záverom H.. W.. Jeho záver ohľadne kvality drevín považujú za nepreskúmateľný, keďže H.. W. len stroho konštatuje, že podľa jeho názoru ide v tomto prípade o dreviny zaradené do akostných tried III. A,B,C,D, bez toho, aby presne uviedol na základe akých úvah, postupov či skutočností dospel k takémuto záveru. Pokiaľ ide o ťažobné náklady žalobcovia spochybňujú záver H.. W., v tom, že ten nesprávne ponížil výslednú trhovú hodnotu odcudzených drevín o ťažobné náklady. V tejto súvislosti je nutné opakovane uviesť, že žalobcovia nemali v úmysle vykonávať či vykonať ťažbu drevín na predmetnom pozemku, naopak odcudzené dreviny mali výrazný dopad na znehodnotenie celej parcely a zníženie jej trhovej ceny pri jej následnom predaji. H.. W. mal tak v rámci odborného vyjadrenia stanoviť aj spoločenskú hodnotu odcudzenej dreviny a trhovú cenu naopak o tieto hodnoty navýšiť. Odborné vyjadrenie H.. W. je podľa ich názoru nepreskúmateľné z dôvodu absencie popisu postupov jednotlivých metód výpočtov a z dôvodu absencie odkazov na konkrétne ustanovenia použitej legislatívy, o ktorú svoje závery opiera. Dokonca z odborného vyjadrenia ani nie je zrejmé k akému dátumu stanovil trhovú cenu odcudzenej dreviny a pod. Žalobcovia majú za to, že zo záverov odborného vyjadrenia H.. W. nemôže súd v rámci rozhodovania v tejto veci, vychádzať. Naopak s ohľadom na zložitosť problematiky, nesprávne stanovený „objem“ odcudzených drevín, nedostatočné odôvodnenie použitých metód výpočtu a legislatívy, s ohľadom na potrebu posúdenia skutočností odborného charakteru a v neposlednom rade s ohľadom na zložitosť posudzovaných otázok je na mieste vypracovať znalecký posudok. Žalobcovia navrhli, aby súd ustanovil

znalca z odboru lesníctva, odvetvie odhad škôd na lesných porastoch, za účelom určenia množstva odcudzenej drevnej hmoty a jej majetkovej a spoločenskej hodnoty.

16. Vzhľadom na námietky žalobcov voči podanému odbornému vyjadrenia a s poukazom na , súd na posúdenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti z odboru lesníctva, odvetvia odhad škôd lesných porastov, ustanovil znalkyňu H.. Q. U.. Zo záverov jej znaleckého posudku č. 5/2019 vyplýva že na parcele č. XXX bolo vyťažených 19,51 m3 borovice a 2,80 m3 duba. Podľa údajov Národného lesníckeho centra Zvolen uvedených v informačnom liste za I. štvrťrok roku 2012 tržby za drevo činili - borovica 901,57 eur, dub 216,08 eur, spolu 1.117,65 eur. Cena odcudzených stromov (23 kusov drevnej hmoty borovice a 2 kusy drevnej hmoty duba) v katastrálnom území S. K. R. K. V. A. číslo XXX zapísanej na J. Č.. XXX k dátumu odcudzenia je 1.117,65 eur. K odbornému vyjadreniu H.. Q. W. ustanovená znalkyňa uviedla, že je na znalcovi akú metódu na výpočet si zvolí. Podľa výpočtu znalkyne došlo k výrubu 19,51 m3 borovice a duba 2,80 m3 a podľa výpočtu H.. W. došlo k výrubu 20,06 m3 borovice a 2,88 m3 duba, t.j. rozdiely sú minimálne u borovice 0,55 m3 a u duba 0,08 m3 v prospech výpočtu H.. W.. Až sa porovná výpočet H.. W. s kontrolným výpočtom tak u borovice je rozdiel 1,1 m3 v prospech kontrolného výpočtu a u duba k porovnaniu k výpočtu H.. W. objemu stredného kmeňa v X. Č.. XXX X. etáž je rozdiel 0,74 m3 v prospech H.. W.. Ak majú žalobcovia nejaké námietky k použitej metóde, resp. im je nezrozumiteľná majú možnosť požiadať H.. W. o vysvetlenie. Čo sa týka nákladov na ťažbu, manipuláciu a približovanie je v kompetencii súdu či tieto budú odpočítané od tržieb.

17. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

20. Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu (pozri <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3345147&FragmentId2=3978032>). V tomto prípade možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu zo zákona.

21. Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu. Obsahom tohto záväzkového vzťahu je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému (škodca), ju nahradiť, a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená (poškodený), uplatniť právo na náhradu škody. Škodou je každá majetková ujma, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková škoda, tak ako ju jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/ Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=20855>), je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej musí byť škoda reálna, t. j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce.

22. V <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3345006&FragmentId2=3345006> je upravený rozsah náhrady škody na majetku. Rozsahom náhrady škody je potrebné chápať, koľko má škodca poškodenému nahradiť. Pri náhrade majetkovej škody sa poškodenému uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) Skutočná škoda i ušlý zisk predstavujú samostatné zložky tvoriace obsah pojmu škoda.

23. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná a preukázaná. Súd mal za potvrdené, že protiprávnym konaním žalovaného bola žalobcom spôsobená majetková škoda, za ktorú zodpovedá žalovaný. Za uvedené protiprávne konanie bol žalovaný trestne stíhaný a následne aj súdom právoplatne odsúdený a takýmto rozhodnutím (rozsudok tunajšieho súdu č. k. -131 zo dňa 9.4.2014) je súd podľa v tomto konaní viazaný.

Skutkovú otázku, či došlo alebo nedošlo k odcudzeniu drevnej hmoty nemohol súd v tomto konaní posúdiť ináč ako to konštatoval rozsudok vydaný v trestnom konaní.

24. Protiprávnym konaním žalovaného bola žalobcom spôsobená škoda na ich majetku spočívajúca v odcudzení drevnej hmoty. Rozsah poškodenia majetku žalobcov bol vymedzený v trestnom konaní a to odcudzenie 23 kusov borovíc a 2 kusov duba.

25. Výška spôsobenej škody bola v súdnom konaní riešená odborným vyjadrením H.. W. a následne znaleckým V. H.. U.. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 5/2019 H.. U., ktorá škodu na majetku žalobcov k dátumu odcudzenia stromov vyčíslila na sumu 1.117,65 eur. Voči takto stanovenej výške škody - ceny odcudzených stromov, žiadna zo strán sporu nevzniesla námietky. Súd nepovažoval za správne od zistenej ceny odcudzených stromov odpočítavať náklady na ťažbu, manipuláciu a približovanie ako to uviedol v odbornom vyjadrení H.. W.. Žalobcom konaním žalovaného vznikla škoda na ich majetku a táto zodpovedá cene odcudzených stromov. Žalobcovia nemali v pláne tieto stromy zrezať a z nehnuteľnosti ich odviezť.

26. Podľa , ( účinného v čase vzniku omeškania ) , dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. V zmysle nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

29. Súd zaviazal žalovaného podľa hore uvedených zákonných ustanovení aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z dlžnej sumy 1.117,65 eur. Ku dňu vzniku omeškania základná úroková sadzba ECB činila 0,75 %, teda v zmysle nariadenia vlády č. úrok z omeškania predstavuje 8,75 % ( základná úroková sadzba ECB 0,75% + 8 % = 8,75%). Súd priznal žalobcom úrok z omeškania z dlžnej sumy až od dátumu 15.12.2012, nie od dátumu nimi požadovaného, t.j. od 26.11.2012. Z pripojeného trestného spisu mal súd za preukázané, že žalovaný bol o nároku na náhradu škody prvý krát upovedomený keď mu bol doručený trestný rozkaz spolu s obžalobou, t.j. dňa 13.12.2012. Tento úkon možno považovať za výzvu žalobcov na zaplatenie náhrady škody. Podľa vznikla žalovanému povinnosť splniť dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal, to znamená žalobcovia ako veritelia požiadali o plnenie dňa 13.12.2012, nasledujúci deň bol žalovaný povinný plniť a od 15.12.2012 sa dostal s peňažným plnením do omeškania.

30. S prihliadnutím na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.117,65 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 15.12.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

31. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Žalobcovia boli s nárokom na náhradu škody voči žalovanému úspešní v súdnom konaní. Výška majetkovej škody závisela od jej ocenenia znalcom. V danom spore možno konštatovať, že žalobcovia mali v spore len nepatrný neúspech a voči žalovanému im tak vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

34. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranove nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť ( ) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.