Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-182-2015.pdf
PDF · 144.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/182/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Juhása a prísediacich Mgr. Kataríny Nemešovej a Martina Horíneka, v trestnej veci proti obžalovanému F. Ť., pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.02.2020 v Bratislave, takto
rozhodol:
Obžalovaný :
F. Ť., narodený XX. Q. 1982 v Bratislave, trvale bytom V. XX, Bratislava, slovenský štátny občan,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
ako konateľ spoločnosti ARKOO - Slovakia, s.r.o., ul. Technická 7, Bratislava, IČO: 36 283 967, uzatvoril dňa 14. 4. 2010 v Bratislave, ul. Plynárenská 7/A so spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. leasingovú zmluvu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bol prenájom výpočtovej techniky, a to tlačiareň Canon prograf ipf 9000S, v. č.: XXXXXXXXXX, Apple X server Mac, v. č.: N., 3 kusy LCD monitorov Apple, v. č.: N., N., N., 2 kusy kopírovacích zariadení Canon, v. č.: XXXXXXXXXX, pri uzatváraní zmluvy predložil nepravdivé daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosti ARKOO - Slovakia, s.r.o. za zdaňovacie obdobie rok 2009, pri uzatváraní zmluvy uhradil prvú zvýšenú splátku vo výške 14.660,21 EUR a pri podpise zmluvy sa zaviazal k úhrade 36 mesačných splátok po 1.097,29 EUR s celkovou obstarávacou hodnotou predmetov leasingu vo výške 48.867,35 EUR, pričom od uzatvorenia zmluvy a prevzatia predmetu leasingu neuhradil ani jednu splátku, predmet leasingu nevrátil, čím uviedol spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s. so sídlom v Bratislave, ul. Plynárenská 7/A, IČO: 35 730 978, do omylu a spôsobil jej škodu vo výške 34.207,14 EUR,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
č í m s p á c h a l
zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky.
Podľa § 51 odsek 1 v spojení s § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 24 / dvadsaťštyri/ mesiacov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno k/ Trestného zákona je obžalovaný povinný zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, škodu vo výške 34.207,14 €.
odôvodnenie:
Na Okresný súd Bratislava II bola dňa 29.09.2015 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 25.09.2015, sp. zn. 1 Pv 29/11/1102 - 51 na obvineného F. Ť. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom súd vypočul obžalovaného F. Ť., svedka - splnomocnenca poškodenej spoločnosti F.. J. I., svedka F. H.A. a svedkyňu D.. A. F.. Ďalej súd vykonal dokazovanie tak, že postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku oboznámil čítaním výpoveď svedka Branislava Čierneho z prípravného konania zo dňa 04.09.2012 a výpoveď svedka J. L. z prípravného konania zo dňa 23.08.2013. Následne súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku a to zápisnica o konfrontácií medzi obžalovaným Ťapákom a svedkom H. zaznamenaná na č. l. 31-36, preberací protokol zaznamenaný na č. l. 25, doklady k leasingovej zmluve, kúpna zmluva spolu s preberacím protokolom zaznamenané na č. l. 44-61, zmluva o prenájme kancelárskych priestorov zaznamenaná na č. l. 62-64, faktúra so splátkovým kalendárom zaznamenaná na č. l. 65-67, emailová komunikácia zaznamenaná na č. l. 70, 86-94, daňové priznania zaznamenané na č. l. 71-77, výpisy z obchodného registra zaznamenané na č. l. 95-99, dožiadanie z daňového úradu zaznamenané na č. l. 102-126, vyčíslenie škody spoločnosti UniCredit spolu s odborným vyjadrením zaznamenané na č. l. 144-147, údaje o osobe zo systému REGOB zaznamenané na č. l. 155, lustrácia v systéme AVÍZO zaznamenaná na č. l. 157, odpis z registra trestov zo dňa 05.02.2020 a lustrácia v registri priestupkov zo dňa 05.02.2020.
K skutkovým okolnostiam
Obžalovaný F. Ť. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril k spáchaniu žalovaného skutku tak, že je nevinný a ďalej uviedol, že celá jeho aktivita v danej veci spočívala v tom, že podpísal predmetnú leasingovú zmluvu, pričom s leasingovou spoločnosťou vôbec nekomunikoval, tak isto nezabezpečoval žiadne podklady k daňovému priznaniu, ktoré bolo predložené pri zabezpečovaní leasingu, toto daňové priznanie nepodpisoval a nevie kto ho podpísal. Leasingovú zmluvu podpísal z toho dôvodu, že nechcel obmedzovať budúcich vlastníkov spoločnosti, na ktorých spoločnosť ARKOO Slovakia prevádzal, jednalo sa o D. Q., pričom F. H. vystupoval ako jeho splnomocnenec, keďže mu bolo povedané, že majú rozpracovaný veľký projekt. Predmet leasingu vôbec nevidel, nevie odkiaľ bol zabezpečený, nevie ani kde a kým bol prevzatý, a nevie nič o spoločnosti AERON. Ich spoločnosť ARKOO Slovakia sídlila na Technickej ulici č. 7, iné priestory nemali a nemali ani žiadnych zamestnancov. Nekomunikoval s nikým z leasingovej spoločnosti a v sídle leasingovej spoločnosti podpísal leasingovú zmluvu a všeobecné zmluvné podmienky, pričom žiadne podklady si so sebou nepriniesol. Čo sa týka prevodu obchodného podielu spoločnosti ARKOO Slovakia, už si nepamätá kto pripravil písomný doklad o takomto prevode. Nespomína si kto ho nakontaktoval na pánov H. a Q. s tým, že prvého menovaného pozná osobne a druhého nepozná, nikdy ho nevidel. Jeho nástupcom v spoločnosti ARKOO Slovakia sa stál pán Q. niekedy v roku 2010, myslí si, že jemu trvala funkcia konateľa spoločnosti ARKOO Slovakia do 14.04.2020. Pečiatku spoločnosti ARKOO Slovakia mal u seba do dňa konania pojednávania a v
kritickom čase používal to isté mobilné číslo ako teraz XXXX XXX XXX. Pri prevode spoločnosti určite boli niekde overovať podpisy, avšak nespomína si už kde. Všetky dokumenty, ktoré sa týkali spoločnosti ARKOO Slovakia odovzdal pánovi H. a to zhruba v čase keď sa mala podpisovať predmetná leasingová zmluva. Nespomína si, že by mu H. podpísal nejaký doklad o vyššie uvedenom prevzatí dokladov spoločnosti. Pána H. poznal asi dva mesiace pred podpisom leasingovej zmluvy, niekto mu ho predstavil ako človeka, ktorý sprostredkúva prevod spoločností. Uvedenej spoločnosti sa chcel zbaviť z dôvodu ukončenia projektov so spoločnosťou ARKOO NL. Nikto z poškodenej spoločnosti ho nekontaktoval, až potom následne policajti. Na otázky obhajkyne uviedol, že spoločnosť ARKOO Slovakia nebola nijakým spôsobom zaťažená, za prevod spoločnosti nemal sľúbenú žiadnu náhradu, takúto náhradu ani nedostal a takisto nedostal žiadnu odmenu za podpis predmetnej leasingovej zmluvy. Preberací protokol, ktorý je súčasťou spisu žiadal od H. sám, keďže predmet leasingu nikdy nevidel a chcel mať doklad, že predmet leasingu prevzali. Na podpis leasingovej zmluvy ho priviezol pán H.Š.., do spoločnosti prišiel len za účelom podpisu zmluvy, nič iné nevybavoval. K vzťahu medzi H.R. a D.. F. uviedol, že sa poznali. Nevie nič o emailoch na ktoré sa odvoláva D.. F.. K vykonaným dôkazom sa obžalovaný F. Ť. vyjadril tak, že trvá na tom čo uviedol pri konfrontácii so svedkom H. a k emailovej komunikácii sa nevie vyjadriť. Takisto sa obžalovaný nevie vyjadriť k skutočnostiam, ktoré uviedli svedkovia B. Č. a J. L. vo svojich výpovediach z prípravného konania.
Svedok - splnomocnenec poškodenej spoločnosti F.. J. I. uviedol na hlavnom pojednávaní, že vypovedá zhodne ako je uvedené v zápisnici o svojom výsluchu z prípravného konania zo dňa 17.12.2013 č. l. 21 a k tomu dodal, že čo sa týka D. Q., zástupcovia spoločnosti sa ho pokúšali kontaktovať ako nového konateľa, avšak zistilo sa, že ide o bieleho koňa, že je to nekontaktovateľná osoba. V danom prípade obžalovaný ako konateľ spoločnosti predložil podklady dodávateľa - spoločnosti AREON s tým, že v danom prípade sa postupovalo tak ako je to všeobecne zvykom, súčasne sa podpisovala kúpna zmluva aj leasingová zmluva po tom, ako záujemca - obžalovaný predložil doklady totožnosti a podklady svedčiace pre bonitu záujemcu. Spoločnosť UniCredit vyplatila predmetnú čiastku na účet spoločnosti dodávajúcej, teda spoločnosti AREON. Na otázky obhajkyne uviedol, že pri uzatváraní leasingovej zmluvy nemali možnosť preveriť hodnovernosť predloženého daňového priznania, o toto požiadali až následne a druhé daňové priznanie zabezpečila polícia. Zo záverečnej správy k predmetnej leasingovej zmluve vyplýva, že zástupca leasingovej spoločnosti BRASO kontaktoval nájomcu - spoločnosť ARKOO Slovakia, pričom nájomca mal byť podvedený inou osobou a s predmetom leasingu neprišiel ani do kontaktu a následne bola firma prepísaná na maďarského konateľa pána Q., ktorého sa nepodarilo kontaktovať, pričom nevie kto bol v danom čase konateľom spoločnosti ARKOO Slovakia. Na otázku obžalovaného uviedol, že išlo o podvodné konanie usúdili na základe neexistencie sídla firmy, na základe toho, že klient uviedol, že nikdy predmety leasingu nemal, napriek tomu, že podpísal ich prevzatie a toto bolo následne potvrdené aj na základe daňového priznania, ktoré zabezpečila polícia. To, že sídlo firmy neexistuje bolo zistené priamo na mieste, miestnym zisťovaním.
Svedok F. H. uviedol na hlavnom pojednávaní, že vypovedá zhodne ako je uvedené v zápisnici o svojom výsluchu z prípravného konania zo dňa 31.01.2012 č. l. 23-24 a k tomu dodal, že celá jeho úloha v danej veci bola tá, že ho jeho známy právnik B. Č. požiadal, či by obžalovaného nezoznámil s jeho známou D.. F. s tým, že o prípadnom prevode nejakej firmy nemá vedomosť, vôbec nevie čoho sa mal týkať samotný leasingový vzťah, predmety leasingu nikdy nevidel. Čo sa týka preberacieho protokolu na č. l. 25, tento podpísal, avšak nečítal ho, v tom čase mu pán Č. dával podpisovať veľké množstvo rôznych listín. V danom čase nevlastnil žiadne motorové vozidlo, požičiaval si z auto požičovne v Nových Zámkoch vozidlo značky Škoda Fabia s tým, že čo sa týka podpisovania leasingovej zmluvy, pri tomto úkone prítomný nebol. Na otázky obhajkyne uviedol, že si nespomína, respektíve nevie či pani F. poskytol kontakt na obžalovaného, nie je si toho vedomý a v tom čase nemal zriadený ani emailový účet. Na otázku obžalovaného dodal, že trvá na tom, že pri podpise predmetnej leasingovej zmluvy nebol prítomný a nevie teda čo sa podpisovalo.
Svedkyňa D.. A. F. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že vzhľadom na časový odstup si spomína, že išlo o nejakú s.r.o., obžalovaného spoznala na základe toho, že mu dal na ňu kontakt pán H., ktorého poznala z inej firmy, pričom bližšie okolnosti ohľadom predmetnej veci si už nepamätá. Na návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II bola postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania, pričom vyhlásila, že k prečítanej výpovedi nemá čo doplniť. Medzi podstatné skutočnosti patrí jej vyjadrenie, že dňa 06.04.2010 ju prostredníctvom emailu z adresy T..com oslovila osoba, ktorá sa predstavila ako F. Ť., pričom tento pán uviedol, že má
kontakt od pána H. a má záujem o leasing technológie digitálnej tlače a servera. Na základe toho si vyžiadala podklady potrebné k schváleniu, ktoré jej boli následne predložené, ale nevie akým spôsobom. Potom prebehla komunikácia s pánom Ť. ohľadom samotného leasingu. Dňa 09.04.2010 sa pán Ť.A. dožadoval informácie o schválení leasingu, pričom mu povedala, že leasing je predbežne schválený a uviedla mu podmienky potrebné na uzatvorenie zmluvy. Na základe splnených podmienok pripravila zmluvu a dňa 14.04.2010 sa do sídla spoločnosti dostavil pán Ť., myslí si, že prišiel sám, ale nie je si istá, overila jeho totožnosť podľa OP a potom došlo k podpisu zmluvy a ďalších zmluvných dokumentov. Potom chcel pán Ť. prefinancovať ďalšie veci, tak sa chcela ísť pozrieť do jeho spoločnosti ako prebieha ich činnosť, ale pán Ť. sa neustále vyhováral, že nie je prítomný a neskôr nezdvíhal telefón. Následne sa zistilo, že leasing neplatí, tak to kolegyne začali riešiť.
Na doplňujúce otázky obžalovaného a jeho obhajkyne svedkyňa uviedla, že si už presne nepamätá na podklady od obžalovaného, je možné, že išlo o kópie a takisto je možné, že tam boli nejaké originály. Je možné, že niekedy obžalovaný spoločne s pánom H. niečo u nej riešili, avšak nevie to určite, nepamätá si, či pri podpise leasingovej zmluvy boli prítomný obidvaja alebo len obžalovaný. Nespomína si, či v danom prípade ako podklad od obžalovaného žiadali daňové priznanie za jeden alebo dva roky, väčšinou sa vyžadujú daňové priznania za dva roky.
Na návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II bola postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpovede svedka B. Č. z prípravného konania zo dňa 04.09.2012 a výpoveď svedka J. L. z prípravného konania zo dňa 23.08.2013. Svedok B. Č. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že vie od obžalovaného o tom, že predal svoju spoločnosť pánovi H., ktorému odovzdal všetky doklady týkajúce sa tejto spoločnosti. Vie, že sa obžalovaný s pánom H. poznal už pred predajom spoločnosti, odstupoval mu nejaké leasingové auto. Je možné, že v rámci jeho advokátskej kancelárie boli spracované nejaké doklady k predaju tejto spoločnosti, ale presne si to už nepamätá. K leasingovej zmluve má len sprostredkované informácie, on osobne v tom nebol zainteresovaný. Nie je pravda, že by H. povedal, aby zaviedol pána Ťapáka k pani F., nakoľko ju nepozná. Pán H. si všetko vybavoval sám, predpokladá, že v leasingovej spoločnosti poznal ľudí, nakoľko tam mal sám uzatvorené nejaké zmluvy. S pánom H. sa zoznámil tak, že zabezpečoval právne podklady k predaju spoločnosti J. X., a.s., nakoľko spracovanie podkladov bolo náročné, pričom táto spoločnosť sa predávala práve pánovi H. a jeho ďalším spoločníkom. Svedok J. L. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že bol konateľom spoločnosti AREON, s.r.o. Bratislava v období niekedy od roku 2010-2011, ale nevie uviesť kde má spoločnosť sídlo, nakoľko s touto spoločnosťou nevyvíjal žiadnu podnikateľskú činnosť. Prepísal spoločnosť na svoje meno kvôli finančnej odmene 300,- € po tom, ako sa mu prostredníctvom internetu ozvali v roku 2011 nejakí maďarskí občania, ktorí mali záujem o prepísanie predmetnej firmy na nich a tak bol rád, že sa toho zbavil, lebo spoločnosť mala nejaké dlžoby. Pečiatku spoločnosti AREON na predložených dokumentoch vidí prvýkrát, podpis uvedený pri tejto pečiatke nie je jeho, nikdy tieto dokumenty nepodpisoval, ani mu neboli predložené. Nedisponoval pečiatkou spoločnosti AREON a nevie sa vyjadriť k obsahu ani predmetu týchto dokumentov. Ani spoločnosť ARKOO Slovakia nepozná. V mene spoločnosti AREON podpisoval dokumenty len raz a to pri prepise spoločnosti na jeho meno. Nikto ho ohľadom podpisu nejakých dokumentov ani neoslovil.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 269 Trestného poriadku je potrebné poukázať najmä na:
- zápisnica o konfrontácií medzi obžalovaným Ť. a svedkom H. zaznamenaná na č. l. 31-36,
- preberací protokol zaznamenaný na č. l. 25,
- doklady k leasingovej zmluve, kúpna zmluva spolu s preberacím protokolom zaznamenané na č. l. 44-61,
- zmluva o prenájme kancelárskych priestorov zaznamenaná na č. l. 62-64,
- faktúra so splátkovým kalendárom zaznamenaná na č. l. 65-67,
- emailová komunikácia zaznamenaná na č. l. 70, 86-94,
- daňové priznania zaznamenané na č. l. 71-77,
- výpisy z obchodného registra zaznamenané na č. l. 95-99,
- dožiadanie z daňového úradu zaznamenané na č. l. 102-126,
- vyčíslenie škody spoločnosti UniCredit spolu s odborným vyjadrením zaznamenané na č. l. 144-147,
- údaje o osobe zo systému REGOB zaznamenané na č. l. 155,
- lustrácia v systéme AVÍZO zaznamenaná na č. l. 157,
odpis registra trestov obžalovaného, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný nemá žiadny záznam v Registri trestov GP SR, lustrácia v registri priestupkov obžalovaného, z ktorej vyplýva, že doposiaľ bol osemkrát postihnutý za spáchanie priestupku, z toho všetky priestupky boli proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
K návrhu obhajkyne obžalovaného na doplnenie dokazovania zistením užívateľa emailovej adresy T..com súd uvádza, že v zmysle § 282 ods. 3 Trestného poriadku tento návrh na doplnenie dokazovania zo strany obhajoby súd zamietol, nakoľko nebolo zo strany justičných orgánov Spojených štátov amerických opakovane odpovedané na žiadosť o právnu pomoc v súvislosti so zabezpečením predmetného dôkazu. Okrem toho senát dospel k názoru, že predmetný návrh na doplnenie dokazovania je aj nadbytočný, pretože skutočnosti, ktoré sa mali týmto dôkazom preukázať, vyplývajú z vykonaných dôkazov. Obhajkyňa navrhla aj vykonanie dôkazu a to zistenie užívateľa mobilného telefónneho čísla XXXX XXX XXX, čo odôvodnila skutočnosťou, že práve s užívateľom tohto čísla zástupkyňa poškodenej spoločnosti komunikovala ohľadne dohodnutia lízingovej zmluvy. Súd predmetný návrh zamietol z dôvodu, že predmetné skutočnosti vyplynuli už z vykonaného dokazovania, ktoré bolo vykonané už v prípravnom konaní, a teda predmetný návrh bol zjavne neúčelný z dôvodu duplicity.
K právnej kvalifikácii a k výroku o vine obžalovaného
Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu uvedeného vo výrokovej vete rozsudku, a že sa tohto skutku dopustil obžalovaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na tieto konkrétne skutočnosti a argumenty: Obžalovaný spáchanie skutku, ktorý je mu kladený za vinu obžalobou poprel vyhlásil, že je nevinný. Svoj podpis na lízingovej zmluve na strane lízingového nájomcu z dôvodil skutočnosťou, že v tom čase prevádzal obchodný podiel v spoločnosti ARKOO-Slovakia, s. r.o . na nového vlastníka, ktorý ho požiadal, aby podpísal lízingovú zmluvu, aby mohla spoločnosť ďalej podnikať, žiadne podklady pri zabezpečovaní lízingu už nepodpisoval ani nezabezpečoval. Predmet lízingu vôbec nevidel, s lízingovou spoločnosťou vôbec predtým nekomunikoval, bol v jej sídle iba podpísať lízingovú zmluvu, ktorej súčasťou boli aj všeobecné zmluvné podmienky. Súd obranu obžalovaného vyhodnotil ako účelovú, vo viacerých ohľadoch v rozpore s vykonaným dokazovaním a zabezpečenými dôkazmi, aby sa tak vyhol vyvodeniu trestnej zodpovednosti. Súd pri vyvodení záveru o vine obžalovaného vzal do úvahy viaceré skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a poukazuje na viaceré dôkazy - výpoveď zástupcu poškodenej spoločnosti, výpovede svedkov - F. T. H., listinné dôkazy - doklady k leasingovej zmluve, kúpna zmluva spolu s preberacím protokolom, zmluva o prenájme kancelárskych priestorov, faktúra so splátkovým kalendárom, emailová komunikácia, daňové priznania, výpisy z obchodného registra, dožiadanie z daňového úradu, vyčíslenie škody spoločnosti UniCredit spolu s odborným vyjadrením a pod. Vo vzťahu k záveru, že skutok sa stal, tak ako sú popísané vo výrokovej časti rozsudku súd predovšetkým vychádzal z: Výpovede splnomocnenca poškodenej spoločnosti, ktorý vo svojich vyjadreniach uviedol skutkové okolnosti:
identifikácia predmetu lízingovej zmluvy, mechanizmus uzavretia zmluvy - obžalovaný dňa 14.04.2010 ako konateľ spoločnosti ARKOO-Slovakia, v sídle poškodenej spoločnosti, podpísal lízingovú zmluvu na strane lízingového nájomcu, pri podpise uhradil akontáciu, pred uzavretím zmluvy boli predložené doklady zo strany obžalovaného potrebné k uzavretiu lízingovej zmluvy, priebeh lízingového prenájmu - od uzavretia zmluvy a prevzatia predmetu nájmu lízingový nájomca neuhradil ani jednu splátku, poškodená spoločnosť preto odstúpila od zmluvy s výzvou na vrátenie predmetu lízingu, poškodená spoločnosť sa osobne spojila s obžalovaným, ktorý na stretnutí uviedol, že sa dopustil podvodu, predmet lízingu nikdy nemal, pričom spoločnosť ARKOO-Slovakia, s. r. o. previedol na bieleho koňa -Q., k výške spôsobenej škody, ktorú ustálil na sumu 34 207,14- €.
Výpovede svedkyne D.. A. F., rodenej Q., ktorá uviedla okolnosti k priebehu uzavretia lízingovej zmluvy medzi poškodenou spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, s. r. o. a spoločnosťou ARKOO-Slovakia, s. r. o. a to že,
- 06.04.2010 bola oslovená prostredníctvom mailu z adresy arkooslovakia@gmail.com <mailto:arkooslovakia@gmail.com> osobou, ktorá sa predstavila ako obžalovaný, že má záujem o uzavretie lízingovej zmluvy na prenájom technológií digitálnej tlače a servera, prílohou správy bola faktúra, kde bol špecifikovaný predmet financovania,
- následne komunikovala prostredníctvom telefónu a mailu ohľadne predloženia potrebných dokladov k schváleniu lízingového úveru - daňové priznania za roky 2008 a 2009, ktoré boli svedkyne predložené,
- dňa 09.04.2010 reagovala na mail z adresy arkooslovakia@gmail.com <mailto:arkooslovakia@gmail.com> ohľadne aktuálneho stavu schvaľovania lízingového úveru, pričom svedkyňa vo svojej odpovedi okrem toho, že u viedla predbežné podmienky poskytnutia úveru a ďalej si vyžiadala ďalšie potrebné doklady - výrobné čísla predmetov lízingu a nájomnú zmluvu, v ktorej bude definovaný priestor, kde predmet lízingu bude umiestnený,
- dňa 12.04.2010 boli svedkyni, prostredníctvom mailu z adresy arkooslovakia@gmail.com <mailto:arkooslovakia@gmail.com>, doručené výrobné čísla lízingových priestorov a dňa 13.04.2010 jej bola doručená nájomná zmluva,
- dňa 14.04.2010 obžalovaný, po riadnom overení totožnosti, v sídle spoločnosti podpísal lízingovú zmluvu a ďalších potrebných dokumentov, pričom predmet lízingu sa mal v tom čase nachádzať v prenajatých priestoroch spoločnosti ARKOO-Slovakia, s. r. o.
- dňa 19.04.2010 bola svedkyňa kontaktovaná z adresy arkooslovakia@gmail.com <mailto:arkooslovakia@gmail.com> <> ohľadne možnosti ďalšieho lízingu na skener a nadstavec na kopírku, pričom svedkyňa telefonicky kontaktovala obžalovaného pretože sa chcela pozrieť na predmet lízingu, k čomu nedošlo, nakoľko sa obžalovaný vyhovárala na pracovnú zaťaženosť, pobyt v zahraničí, stretnutia odsúval až sa odmlčal, pričom svedkyňa zistila, že neboli vôbec hradené lízingové splátky.
Skutočnosti uvádzané svedkyňou sú podporované a verifikované jednak predloženou mailovou komunikáciou, č. l. 70 - 94, ktorá potvrdzuje priebeh a proces uzavretia lízingovej zmluvy, jednak aj predloženými listinnými dôkazmi - leasingová zmluva č. XXXXXXXX č. l. 48 - 51, všeobecné zmluvné podmienky č. l. 52 - 58, preberací protokol č. l. 59 - 61, zmluva o prenájme kancelárskych priestorov č. l. 62 - 64, splátkový kalendár č. l. 65 - 67, odstúpenie od zmluvy č. l. 68 - 69.
Pravdivosti výpovede svedkyne Mizerákovej nasvedčujú aj ďalšie listinné doklady:
- zo spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. viažuce sa k bankovému účtu spoločnosti ARKOO- Slovakia, s. r. o. , z ktorých vyplýva, že bankový účet č. 1087699007 bol založený dňa 09.04.2010 v pobočke Aupark, Einsteinova ulica Bratislava a zakladal ho obžalovaný, ktorý bol jediným disponentom od jeho založenia
- zo spoločnosti CK Flatour, s. r. o. , z ktorých vyplynulo, že spoločnosť nikdy neprenajímala žiadne priestory, zmluvu zo dňa 09.04.2010 so spoločnosťou ARKOO-Slovakia, s. r. o. ako nájomcom na prenájom priestoru na Ulici na Svornosti nikdy neuzavrela, podpis konateľky P.. M. G. na tejto zmluve je sfalšovaný,
- zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s. , z ktorých vyplýva, že dňa 01.04.2010 uzavrela so spoločnosťou ARKOO-Slovakia, s. r. o., v mene ktorej konal obžalovaný, zmluvu o pripojení na program služieb Podnikateľ 600NEW v rámci ktorej bol obžalovanému poskytnutý mobilný telefón iPhone 3GS 32GB black na telefónne číslo XXXX XX XX XX.
Výpovede svedka Miroslava Oršulíka ohľadne uzavretia lízingovej zmluvy medzi spoločnosťami UniCredit Slovakia Bank, a. s. a spoločnosťou ARKOO-Slovakia, s. r. o. vyplynulo, že obžalovaného zoznámil so svedkyňou F. a to na popud B. Č., ďalšie podrobnosti o zmluve nemal, žiadne doklady pre obžalovaného v súvislosti s lízingom neobstarával a nepripravoval, rovnako ani neprevzal od obžalovaného predmety lízingu s dotknutej lízingovej zmluvy a to napriek tomu, že o tom podpísal preberací protokol zo dňa 24.06.2010, čo zdôvodnil skutočnosťou, že v tom čase podpisoval pre Č. množstvo dokumentov.
Verzia obžalovaného, ktorý svoju účasť na spáchaní skutku vylúčil a obmedzil len na tú skutočnosť, že lízingovú zmluvu podpísal na podnet budúcich majiteľov spoločnosti ARKOO-Slovakia, s. r. o. a to z dôvodu, aby ich neobmedzoval v ďalšom podnikaní nekorešponduje vykonanému dokazovaniu, súd nepresvedčila a súd v nej vidí snahu obžalovaného vyviniť sa prenesením trestnoprávnej zodpovednosti na iné osoby. Súd je toho názoru, že obžalovaný sa od začiatku na spáchanie trestného činu pripravoval, skutku sa dopustil sofistikovane a premyslene tak, aby v budúcnosti mohol svoju účasť na trestnom čine minimalizovať.
Súd sa priklonil k verzii zástupcu poškodenej spoločnosti a svedkyne F., ktorých výpovede a uvádzané skutočnosti do seba logicky zapadajú, sú podporené zadováženými listinnými dôkazmi a poskytujú hodnoverný obraz ako skutok prebehol, pričom u svedkov neboli zistené dôvody, ktoré by ich viedli o skutku klamať, a pre ktoré by mali neprávom obviniť obžalovaného zo spáchania trestného činu a vystaviť tak seba možnosti trestného stíhania pre trestný čin krivej výpovede.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že medzi poškodenou spoločnosťou a spoločnosťou ARKOO-Slovakia, s. r. o. , zastúpenou obžalovaným, došlo dňa 14.04.2010 k uzavretiu leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX, na základe ktorej poškodená spoločnosť dodala lízingovému nájomcovi spoločnosti ARKOO-Slovakia, s. r. o. predmet leasingu, ktorý mal byť umiestnený na Ulici svornosti č. 41 v Bratislave. Lízingový nájomca sa, okrem iných povinností, zaviazal platiť mesačné splátky leasingového nájmu, ktoré však vôbec neplatil, pričom následne bolo zistené, že obžalovaným bol spáchaný trestný čin podvodu. Súd pri ustálení viny obžalovaného vychádzal z viacerých dôkazov a zistených skutočností, ktoré vo svojom súhrne svedčia o tom, že sa skutku dopustil obžalovaný. Súd poukazuje na postupnosť jednotlivých krokov, ktoré viedli k uzavretiu leasingovej zmluvy v relatívne krátkom časovom období od podania žiadosti, to jest od 06.04.2010 /viď mail z č. l. 70 a nasledovné/ až do podpisu zmluvy, to jest dňa 14.04.2010. Skutočnosť, že to bol práve obžalovaný, ktorý prostredníctvom mailovej adresy arkooslovakia@gmail.com <mailto:arkooslovakia@gmail.com> a telefónneho čísla XXXX XXX XXX kontaktoval svedkyňu F.A. ohľadne uzavretia leasingovej zmluvy, predkladal požadované potrebné listinné podklady a následne aj uzavrel leasingovú zmluvu, pričom vedel, že predmet leasingu je fiktívny, že spoločnosť nebude hradiť leasingové splátky a že zmluvu uzavrel len za účelom vylákania peňažných prostriedkov od poškodenej spoločnosti vo forme leasingového úveru, vyplýva zo syntézy viacerých dôkazov a to: Z výpovede svedkyne Mizerákovej, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 06.04.2010 bola kontaktovaná obžalovaným z mailu arkooslovakia@gmail.com <mailto:arkooslovakia@gmail.com>, kde požiadal o uzavretie leasingovej zmluvy na predmet nájmu špecifikovaný v prílohe tohto mailu, a následne s ním dohadovala podmienky zmluvy prostredníctvom mailu a telefonických hovorov, potrebné doklady, ktoré mal obžalovaný predložiť, a ktoré boli aj postupne predložené. Z listinných dokladov - mailová komunikácia zaznamenaná na č. l. 70 a nasledovné, ktorá potvrdzuje skutočnosti uvedené svedkyňou Mizerákovou, Z výpovede svedka H., ktorý uviedol, že na podnet Branislava Čierneho poskytol obžalovanému kontakt na svedkyňu F.,. Zo zmluvy o pripojení uzavretou dňa 01.04.2010 medzi spoločnosťou T-mobile Slovakia, a. s. a účastníkom spoločnosťou ARKOO-Slovakia, s. r. o. , ktorú v mene účastníka uzavrel a podpísal obžalovaný, pričom obžalovanému bolo poskytnuté k využívaniu služieb telefónne číslo XXXX XXX XXX, to jest identické číslo aké bolo použité pri uzavretí leasingovej zmluvy, číslo na ktoré volala F., a ktoré bolo uvedené ako kontaktné číslo na obžalovaného v maily zo dňa 06.04.2010. Pri tomto dôkaze svedčí proti obžalovanému, že používal predmetné číslo aj skutočnosť, že zmluvu o pripojení na predmetné kontaktné číslo uzavrel veľmi krátko pred podaním žiadosti o leasing, jedná sa síce o rozdiel 5 dní, pričom za podstatné súd potrebuje poukázať na tú skutočnosť, že zmluvu o pripojení uzavrel so spoločnosťou T-
mobile vo štvrtok dňa 01.04.2010 a hneď v prvý nasledujúci pracovný deň 06.04.2010 /poznámka súdu v čase od 02.04. do 05.04.2010 boli sviatky Veľkej noci - nepracovné dni/ uvedené číslo bolo použité ako kontaktné číslo v žiadosti o leasing. V tomto smere súd mal za preukázané, že obžalovaný sa na spáchanie trestného činu pripravoval tým, že si zadovážil telefónne číslo, ktoré použil pri komunikácii s F. a zároveň mal za vyvrátenú obranu obžalovaného, ktorý sa bránil tým, že celá jeho aktivita v tomto prípade tkvela v tom, že bol v sídle spoločnosti podpísať už vopred pripravenú lízingovú zmluvu. Z priebehu uzavretia leasingovej zmluvy, ktorý vyplýva z výpovede F., v plnom rozsahu potvrdená predloženou mailovou dokumentáciou, a z ktorej vyplýva, že obžalovaný promptne reagoval na žiadosti svedkyne o doplnenie potrebných dokladov, aby mohla byť leasingová zmluva uzavretá, pričom súd poukazuje najmä na skutočnosť, že v maile zo dňa 09.04.2010 svedkyňa od obžalovaného žiadala o predloženie viacerých dokladov a to
- dokladu o otvorení bankového účtu v spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. z ktorého mali byť platené splátky leasingu, pričom obžalovaný na predmetnú požiadavku reagoval tak, že prakticky obratom dňa 09.04.2010 založil v spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v pobočke v OC Aupark na Einstein ovej ulici v Bratislave , a jeho otvorenie oznámil svedkyni dňa 09.04.2010 o 16.59 hod. /viď mail č. l. 91/,
- špecifikáciu predmetov leasingu s výrobnými číslami, pričom mail s potrebnými údajmi bol poškodenej spoločnosti doručený dňa 12.04.2010 /viď č. l. 92/,
- nájomnej zmluvy na priestor, kde mal byť predmet leasingu umiestnený, pričom mail /viď č. l. 93/ s prílohou obsahujúcu scan nájomnej zmluvy bol doručený dňa 13.04.2010 a to po urgencii zo strany svedkyne. Z popisovaného priebehu vyplýva, že osoba, ktorá komunikovala prostredníctvom mailu arkooslovakia@gmail.com <mailto:arkooslovakia@gmail.com> rýchlo plnila požiadavky zo strany poškodenej spoločnosti o doručenie rôznych dokladov potrebných k uzavretiu leasingovej zmluvy, pričom z obsahu predložených dokladov je zrejmé, že touto osobou bol obžalovaný. Je to možné vyvodiť práve z blízkej časovej súslednosti medzi žiadosťami o doplnenie dokladov, následným predložením žiadaných dokladov, tak ako to je vyššie uvedené a potrebnými úkonmi, aby mohli byť žiadané doklady predložené a to
- otvorenie účtu v UniCredit Bank Slovakia obžalovaným /viď č. l. 116 a nasledovné/, prakticky ihneď po zadaní požiadavky
- predloženie zmluvy o prenájme kancelársky priestorov / č. l. 62 - 63/ zo dňa 09.04.2010 podpísaná obžalovaným s pečiatkou spoločnosti ARKOO-Slovakia, s. r. o., ktorá sa ukázala v priebehu vyšetrovania ako falzifikát. Možno zhrnúť, že bez predloženia vyššie dokladov, by nebolo možné uzavretie leasingovej zmluvy a zároveň možno jednoznačne uviesť, že potrebné doklady, by nebolo možné doložiť poškodenej spoločnosti bez vedomia obžalovaného, ktorý sa na „výrobe“ týchto dokladov jednoznačne podieľal a zúčastňoval. Hoci sám uviedol, že žiadne doklady k leasingovej zmluve nepredkladal, je zrejmé že dňa 09.04.2010 otvoril potrebný bankový účet v spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a že aj doložil fiktívnu zmluvu o prenájme kancelárskych priestorov, a teda je viac než zrejmé, že obžalovaný žalovaný trestný čin spáchal. V neposlednom rade súd si považuje za dôležité pripomenúť rozpory vo vyjadrenia obžalovaného. Na jednej strane obžalovaný uviedol, že na skutku podieľal iba tým, že podpísal leasingovú zmluvu bez toho, aby predkladal alebo dokladal potrebné dokumenty a doklady a na druhej strane uviedol v konfrontácii so svedkom H., že keďže som si nevybavoval jeden leasing, viem čo znamená stretnutie s leasingovou spoločnosťou a taktiež viem, že pri jednom stretnutí sa nedá podpísať jedna leasingová zmluva na tovar uvedený v preberacom protokole“ /viď č. l. 32/. Z vyjadrenia obžalovaného je zrejmé, že si uvedomoval, že proces uzavretia leasingovej zmluvy je zložitejším procesom, vyžadujúcim si vzájomnú komunikáciu, prípadne viaceré stretnutia medzi zmluvnými stranami, na ktorých sa dohadujú podrobnosti ohľadne práv a povinností zmluvných strán, platobné podmienky, platobné schopnosti nájomcu, podmienky odstúpenia od zmluvy, špecifikovania predmetu plnenia, a teda z vlastnej skúsenosti vedel o postupoch a priebehu uzavretia leasingového obchodu. Súd má za to, že obžalovaný disponoval empirickými skúsenosťami s leasingovými obchodmi, že sa nejedná o bežnú „formulárovú“ zmluvu, naopak jednalo sa o zmluvu, pri ktorej je dôležitá špecifikácie práv a povinností s následnými právnymi účinkami /platenie splátok, prevod vlastníctva k predmetu nájmu, podmienky trvania a skončenia leasingového nájmu, hodnota predmetu nájmu a pod./ a že tieto jeho skúsenosti odporujú jeho obhajobnej verzii, že na skutku sa podieľal iba tým, že zmluvu podpísal.
Súd aj z tejto indície vyvodil záver o tom, že obžalovaný je páchateľom skutku, že sa na jeho spáchania pripravoval, a to tak, že si najprv dňa 01.04.2010 uzatvorením zmluvy o pripojení zabezpečil kontaktné telefónne číslo, ktoré používal pri komunikácii s F., následne ju v nasledujúci pracovný deň 06.04.2010 oslovil so žiadosťou o uzavretie leasingovej zmluvy, v priebehu 8 kalendárnych dní uzavrel so spoločnosťou leasingovú zmluvu na predmet zmluvy v hodnote 41 065, - EUR bez DPH, pričom počas tohto krátkeho obdobia reagoval na žiadosti poškodeného o doloženia viacerých dokladov svojím aktívnym konaním /rozumej otvorenie, bankového účtu, predloženie výrobných čísel predmetov nájmu, doloženie nájomnej zmluvy a pod./, bez ktorého by nedošlo k uzavretiu zmluvy a k vylákaniu peňažných prostriedkov, čím poškodenú spoločnosť uviedol do omylu predstieraním prenájmu fiktívnych vecí, za ktoré spoločnosť zaplatila spoločnosti AREON, s. r. o.. V tomto smere záveru o vine obžalovaného zodpovedá aj skutočnosť, že podiel spoločnosti ARKOO-Slovakia, s. r. o. v mene ktorej uzavrel leasingovú zmluvu previedol na nového majiteľa v ten istý deň ako podpísal predmetnú leasingovú zmluvu, s tým že v rovnaký deň mu zanikla aj funkcia konateľa spoločnosti ARKOO-Slovakia, s. r. o. Súd si neosvojil verziu obžalovaného, že sa z jeho strany jednalo len o podpísanie zmluvy ako aktu „dobrej vôle“ voči nastupujúcim majiteľom spoločnosti, naopak súd je toho názoru, že obžalovaný sa prevodom spoločnosti na nového majiteľa snažil o prenesenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok na iné osoby /Q., prípadne H./. Tomuto záveru prispieva aj konanie obžalovaného po spáchaní skutku, ktorý predmet leasingu mal dňa 24.06.2010 odovzdať svedkovi H. na základe preberacieho protokolu, pričom sám obžalovaný tvrdil, že predmet nájmu nikdy neprevzal, a ani ho nikdy nevidel. Súd je toho názoru, že výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania jednoznačným spôsobom svedčia o závere, že obžalovaný je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený obžalobou. V tomto smere súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie skutkového stavu, ktorých vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú zhodu - vzájomné sa dopĺňanie. Je potrebné poukázať na to, že aj v prípade, že sa obžalovaný ku skutku nepriznal, tak ostatné zadovážené dôkazy - výpoveď splnomocnenca poškodenej spoločnosti, svedkyne F., sčasti výpoveď svedka H. spolu s listinnými dôkazmi sú takej dôkaznej kvality, že po ich dôkladnom vyhodnotení bolo možné vylúčiť akékoľvek pochybnosti o vine obžalovaného za žalovaný skutok. Napriek existencii rozdielneho popisu udalostí obžalovaným, súd je toho názoru, že to neznamená, že súd má rozhodnúť podľa zásady „in dubio pro reo“, pretože tu je pochybnosť vyvolaná tvrdením obžalovaného. Trestný poriadok nepozná zásadu, že obžalovaný musí byť oslobodený vždy, ak tvrdí, že sa trestného činu nedopustil, respektíve, ak uvádza skutočnosť, ktorá by tento postup odôvodňovala / rozumej, ak tvrdí, že dôkaz bol vykonaný nezákonne/. Súd je toho názoru, že musí použiť zásadu „in dubio pro reo“ len vtedy, ak aj po riadnom vyhodnotení dôkazov v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku zostanú o okolnosti, či sa stal žalovaný skutok, alebo či ho spáchal obžalovaný rozumné pochybnosti, o čo však v posudzovanej veci nejde. Vo vzťahu k naplneniu jednotlivých znakov základnej skutkovej podstaty podvodu podľa § 221 Trestného zákona súd je toho názoru, že v prejednávanom prípade boli preukázané všetky zákonné znaky: objekt, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane vlastníckeho právo k veci /konkrétne ochrana cudzieho majetku/,
objektívna stránka - podvodné konanie, ktoré spočívala v tom, že páchateľ predstieral okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom veci - predložením sfalšovaných dokladov za účelom vylákania peňažných prostriedkov určených na leasing predmetov, pričom už od začiatku vedel, že nebude platiť splátky leasingu
subjekt a subjektívna stránka - ako páchateľ činu bol stotožnený obžalovaný vo vzťahu k subjektívnej stránke súd dospel k záveru, že obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu a teda, že chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty a to v dôsledku spôsobenia značnej škody na cudzom majetku /viď vyjadrenie poškodeného spolu s listinnými dokladmi/.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti uznal súd obžalovaného za vinného podľa vyššie uvedenej právnej kvalifikácie.
K výroku o treste:
V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov. Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom /§ 34 odsek 2 Trestného zákona/. Ďalej bol súd povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy /§ 34 odsek 4 Trestného zákona/.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom v rozpätí od troch po desať rokov. K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil výpis z evidencie priestupkov, podľa ktorej sa obžalovaný dopustil osemkrát priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, podľa registru trestov nebol obžalovaný dosiaľ súdne trestaný. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť - a to že viedol riadny život. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti súd nezistil u obžalovaného žiadnu takúto okolnosť, čo malo za následok, že trestná sadzba sa individuálne upravovala v prospech obžalovaného v zmysle kritéria § 38 odsek 3 Trestného zákona, to jest zníženie hornej hranice ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V prejednávanom prípade to znamenalo, že trestná sadzba u obžalovaného bola určená podľa zákonných ustanovení v rozmedzí od 36 mesiacov do 92 mesiacov. Súd uložil podmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, nakoľko ako vyplýva z RT obžalovaný nebol súdne trestaný, jedná sa teda o jeho prvé odsúdenie za trestný čin. Súd pri ukladaní trestu vzal do úvahy aj výšku spôsobenej škodu, ktorá presahuje kvalifikačný znak značnej škody o cca 8000,- € a teda, je zrejmé že spôsobená škoda sa pohybuje pri dolnej hranici škody, ktorú postihuje ustanovenie § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona /hranica škody od 26 600,- € do 132 999,99- €/. Súd vzhľadom na túto skutočnosť výkon trestu podmienečne odložil, pričom v súlade s ustanovením § 51 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním sa počas plynutia skúšobnej doby. Súd uložil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, pri ktorej zohľadnil závažnosť konania pre spoločnosť, ako aj skutočnosť, že od žalovaného skutku uplynul dlhšie časové obdobie - skoro 10 rokov. Pre posilnenie výchovného účinku trestu, súd ďalej obžalovanému uložil aj povinnosti, ktoré by mali obžalovaného viesť k vedeniu riadneho života. Je zrejmé, že práve nedostatok finančných prostriedkov z legálneho zdroja motivovalo obžalovaného k spáchaniu trestného činu, preto súd mu uložil aj povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe. Uložený trest v jeho prípade bude plniť funkciu ochranu spoločnosti, aby zabránil v páchaní ďalšej trestnej činnosti, rovnako že uložený trest zodpovedá závažnosti stíhaného prečinu, spôsobu jeho spáchania následku ako aj zavineniu a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam.
K výroku o náhrade škody:
Na hlavnom pojednávaní si splnomocnenec poškodenej spoločnosti uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 34 207,14- €. Súd sa oboznámil s dôkazmi preukazujúcimi nárok na náhradu škody poškodeného a postupom podľa § 269 Trestného poriadku prečítal relevantné dôkazy /doklady k leasingovej zmluve, kúpna zmluva spolu s preberacím protokolom, vyčíslenie škody spoločnosti UniCredit spolu s odborným vyjadrením zaznamenané na č. l. 144-147/, z ktorých vyplynulo, že poškodenej spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. bola spôsobená škoda protiprávnym konaním obžalovaného v uplatnenej výške 34 207,14- €. Nároky poškodeného na náhradu škody a považoval súd za nesporný a preukázaný, majúci oporu v zistenom skutkovom stave, preto obžalovaného zaviazal k náhrade škody.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II. Rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.