Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/223/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcov: 1/ M., 2/ S., obaja právne zastúpení JUDr. Ján Kasenčák, advokát, so sídlom Veľká Okružná 2134/76, Žilina, proti žalovanému: N., právne zastúpený JUDr. Ladislav Udvaros, advokát, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpený JUDr. Ladislav Udvaros, advokát, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

Štátu Slovenskej republiky sa priznáva nárok na náhradu nákladov spojených s dokazovaním voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Dňa 09.11.2009 bol Okresnému súdu Žilina doručený žalobný návrh pôvodne označenej žalobkyne v rade 1/, ktorým sa domáhala náhrady škody voči žalovanému vo výške 15.477,82 Eur a trovy konania. Tento žalobný návrh bol zo strany žalobkyne rozšírený podaním zo dňa 29.06.2011 (čl. 180 spisu) a následne sa už žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali žalobou zmenenou uznesením zo dňa 05.02.2013 (čl. 323) náhrady škody titulom náhrady za stratu na zárobku, titulom pozostalostnej úrazovej renty, titulom jednorazového odškodnenia, náhrady nákladov spojených s liečením a náhrady nákladov cestovného a titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a trovy konania. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 10.11.2006 riadil K. T. J. motorové vozidlo I., ktoré je majetkom žalovaného, po ceste prvej triedy č. 1/11 v smere od Žiliny do P. pri obci V.. V 434,1 km vodič dostatočne nevenoval pozornosť vedeniu vozidla, pričom prekročil v danom úseku maximálne povolenú rýchlosť jazdy stanovenú na 60 km/h a nedbal na zvýšenú pozornosť pred prechodom pre chodcov. Na tento úsek vstúpil chodec S. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorému sa vodič snažil vyhýbať vozidlom vľavo a zároveň brzdil. Napriek tomu nedokázal zabrániť zrážke vozidla s menovaným chodcom. Tohto chodca zachytil prednou časťou vozidla, následkom čoho mu boli spôsobené rozsiahle zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť viac ako 42 dní. Chodec následkom týchto zranení po dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX podľahol. Pôvodne označená žalobkyňa v rade 1/ podaním z 29.06.2011 žiadala vstup ďalšieho žalobcu ako žalobcu v rade 2/ do konania, ktorý súhlasil so vstupom do konania.

2. Zároveň súd uznesením zo dňa 05.02.2013 pripustil vstup intervenienta do konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 01.03.2013.

3. Súd má za potrebné uviesť, že žalobkyňa navrhovala podaním z 29.06.2011 pristúpenie spoločnosti AVUS International spol. s r.o. do konania podľa vtedy platného ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, s čím však žalovaný nesúhlasil. Nesúhlasil s tým ani právny zástupca navrhovaného vedľajšieho účastníka - intervenienta, na základe čoho súd zamietol daný návrh na pristúpenie danej spoločnosti ako vedľajšieho účastníka do konania, a to uznesením z 25.11.2011. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.01.2012. Následne bol daný ďalší návrh, na základe ktorého súd uznesením zo dňa 07.06.2012 pripustil, aby do konania vstúpil žalovaný v rade 2/ a bola zároveň pripustená zmena žalobného návrhu, a to podaním doručeným súdu 29.06.2011, ktorým žiadala žalobkyňa náhradu za stratu na zárobku poškodeného, ktorú je povinný žalovaný nahradiť žalobkyni v rade 1/, zároveň pozostalostnú úrazovú rentu žalobcovi v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/, jednorazové odškodnenie žalobkyni v rade 1/ a žalovanému v rade 2/, náklady spojené s liečením žalobkyni v rade 1/, náklady spojené s pohrebom žalobkyni v rade 1/, náhradu cestovného žalobkyni v rade 1/ a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyni v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/, pričom tieto svoje nároky vyčíslili vo svojom písomnom podaní z 29.06.2011 (čl. 180-195). Uznesením z 05.02.2013 (čl. 323 obsahu spisu) súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu navrhovanú žalobkyňou v rade 1/ podaním zo dňa 29.06.2011 a žalobcom v rade podaním zo dňa 31.01.2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.02.2013. Následne súd pripustil ďalšiu zmenu žaloby uznesením zo dňa 06.02.2020 v časti výšky uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť titulom pozostalostnej renty žalobcovi v rade 1/.

4. Súd skúmal vecnú legitimáciu strán v konaní, pričom posúdil, že žalobcovia sú právnymi nástupcami po nebohom S.ovi H.ovi, nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a zároveň poškodení v dôsledku jeho smrti, keďže žalobkyňa v rade 1/ bola manželkou pozostalého a žalobca v rade 2/ synom. Súd posúdil, že je daná pasívna legitimácia žalovaného ako držiteľa a vlastníka motorového vozidla I., ktorým došlo k dopravnej nehode počas jeho riadenia K. T.om J.m.

5. Podľa zákona nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.

6. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že Okresný súd Žilina je miestne a vecne príslušným súdom pre daný predmet konania.

7. Súd dňa 06.04.2017 vyhlásil rozsudok, ktorým vyhovel žalobe o zaplatenie sumy 649,84 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 15.07.2011 do zaplatenia titulom náhrady za stratu na zárobku, titulom pozostalostnej úrazovej renty žalobcovi v rade 1/ sumu 13.949,36 Eur za obdobie od XX.XX.XXXX do 31.12.2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 15.07.2011 do zaplatenia, sumu 14.168,30 Eur za obdobie od 01.01.2011 do 28.02.2014 a sumu 2.045,96 Eur mesačne od 01.03.2014 do 31.12.2014, sumu 2.072,97 Eur mesačne od 01.01.2015 do 31.12.2015, sumu 2.082,51 Eur mesačne od 01.01.2016 do 31.12.2016, sumu 2.124,16 Eur mesačne od 01.01.2017 do 31.01.2017, sumu 2.124,16 Eur za mesiac apríl 2017, a od 01.05.2017 mesačne až do dovŕšenia dôchodkového veku žalobkyne v rade 1/ vo výške stanovenej platnými právnymi predpismi upravujúcimi výšku pozostalostnej úrazovej renty, a to vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca a žalobcovi v rade 2/ titulom pozostalostnej úrazovej renty sumu 11.937,40 Eur za obdobie od XX.XX.XXXX do 31.12.2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 15.07.2011. Konanie o žalobe v časti o náhradu nákladov spojených s liečením a s pohrebom, súd zastavil. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

8. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd na základe podaného odvolania, napadnuté rozhodnutie zrušil v časti nároku titulom náhrady za stratu na zárobku, titulom pozostalostnej úrazovej renty a o trovách konania. V časti o nároku nákladov spojených s liečením a s pohrebom a v časti, v ktorej okresný súd žalobu zamietol, bolo rozhodnutie nedotknuté. Odvolací súd skonštatoval, že povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude postupovať v zmysle intencií záverov odvolacieho súdi v súvislosti s námietkou premlčania a zaoberať sa vyjadrením žalovaného zo dňa 14.05.2013.

9. Predmetom ďalšieho konania tak zostala iba žaloba o náhrade za stratu na zárobku a o náhrade titulom pozostalostnej úrazovej renty a o trovách konania.

10. Z predloženého protokolu o nehode v cestnej premávke súd mal nepochybne preukázané, že vodičom motorového vozidla bol K. J., ktorý pri prekročení maximálne povolenej rýchlosti a nedbaní na zvýšenú opatrnosť pred prechodom pre chodcov, zrazil S.a H.a, ktorý utrpel ťažké zranenie.

11. Z ďalších predložených listín vyplýva, a to predovšetkým z listu o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí, že S. H. dňa XX.XX.XXXX o 0.55 hod. zomrel a podľa záverečnej diagnózy podľa vykonanej pitvy bolo zlyhanie činnosti srdca a dýchania pri komplikácii základných ochorení.

12. Z technického preukazu vyplýva, že vozidlo, ktorým došlo k dopravnej nehode, je vo vlastníctve žalovaného.

13. Z osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX zo dňa 25.08.2008 vyplýva, že dedičmi zo zákona sú žalobkyňa v rade 1/ a žalobca v rade 2/, v tom čase ešte maloletý.

14. Z Oznámenia o uplatnení si nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva poškodený, právny nástupca poškodeného, meno škodcu K. T. J., ako aj meno vlastníka motorového vozidla Q. N., ako aj popis dopravnej nehody s nákresom. Uvedené vyplýva aj z protokolu o nehode v cestnej premávke zo dňa 10.11.2006, ako aj z technického preukazu predloženého spolu so žalobou.

15. Žalobkyňa už v žalobnom návrhu poukázala na súdne konanie v trestnej veci prebiehajúce v K. republike pod č. IV H Z daného rozhodnutia súd mal zistené, že rozsudok bol vyhlásený Okresným súdom v P. dňa 09.11.2009 a týmto rozsudkom bol K. J. obvinený z toho, že 10.11.2006 v Slovenskej republike na ceste prvej triedy č. 1/11 v smere od mesta Žilina do mesta P. na 434/1 km riadil vozidlo značky I. s evidenčným číslom /PL/N. 403 s návesom značky K. s evidenčným číslom /PL/U. XXXX, pričom neúmyselne porušil bezpečnostné pravidlá cestnej premávky takým spôsobom, že nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, prekročil maximálne povolenú rýchlosť na tomto úseku a zachytil slovenského občana S.a H.a, ktorý prechádzal cez prechod pre chodcov, v dôsledku čoho poškodený utrpel telesné zranenie, a to ťažký úraz hlavy a mozgu, zranenia ľavej strany hrudníka, zlomeniny rebier 3-5 na ľavej strane, poškodenie vnútorných orgánov dutiny brušnej, zranenie sleziny po náraze, zlomeninu ľavej hornej končatiny. Daný súd rozhodol, že K. J. je vinný zo spáchania činu, z ktorého je obvinený a vymeral mu trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a 6 mesiacov s odkladom výkonu rozhodnutia odňatia slobody voči obvinenému na dobu 3 rokov v rámci skúšobnej doby a uložené ochranné opatrenie, a to zákaz vedenia všetkých motorových vozidiel v cestnej premávke na dobu 2 rokov. Zároveň súd rozhodol vo štvrtom výroku daného rozsudku o čiastočnej náhrade škody v prospech M. H.ovej vo výške 8.545,32 PLN. Dňa 26.04.2010 bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Čenstochovej ako odvolacieho súdu, ktorým súd rozhodol tak, že zmenil rozsudok, proti ktorému bolo podané odvolanie v časti, ktorá sa týka rozhodnutia o treste takým spôsobom, že ruší zákaz vedenia všetkých motorových vozidiel. Zvyšná časť rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie, ostáva v platnosti.

- Súd poznamenáva, že obidva rozsudky K. republiky neobsahujú odôvodnenie a nebolo tvrdené, z akého titulu súd priznal náhradu škody a z akého dôvodu v takej výške.

16. Právny zástupca žalovaného a intervenienta uviedol, že povinnými subjektmi na náhradu škody je poisťovateľ a vodič motorového vozidla. Zároveň bez ohľadu na uvedené k jednotlivým nárokom žalobcov uviedol, že vodič motorového vozidla je zodpovedný za vznik škody, ktorá vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a je zjavné, že žalobkyňa v rade 1/ si je toho vedomá, nakoľko si voči nemu uplatňovala v rámci trestného konania nárok na náhradu škody. Tento jej bol aj priznaný vo výške 8.545,32 PLN, ako aj trovy právneho zastúpenia a danú sumu jej vodič prevodným príkazom zo dňa 04.08.2010 poukázal na účet, pričom po prepočte to činí celkovo sumu aj s trovami právneho zastúpenia vo výške 2.273,01 Eur. Je zjavné, že žalobkyňa v rade 1/ si uplatňovala rovnaké nároky súčasne v dvoch konaniach, pritom neurčila konkrétne, aký nárok na náhradu škody si v konaní pred poľským súdom uplatňovala a bol jej predmetným rozhodnutím priznaný. V tomto konaní si uplatňovala taktiež náhradu tých istých trov konania a dokonca voči inému subjektu a vo vyššej sume. Ďalej právny zástupca žalovaného a intervenienta poukázal, že v čase podania žaloby žalobca v rade 2/ bol maloletý, teda nemal procesnú spôsobilosť na právne úkony, preto nemohol vystupovať ako žalobca v rade 2/ samostatne. Nebránilo mu, aby vystupoval v konaní ako žalobca v rade 2/, ale aby bol zastúpený buď zákonným zástupcom alebo opatrovníkom. Napriek tomu žalobkyňa 1/ uplatňovala niektoré nároky

vo svojom mene a nie v mene žalobcu v rade 2/. (V tejto súvislosti súd poukazuje že žalobca 2/ vstúpil do konania už ako 19-ročný a 1.nárok si uplatnila iba žalobkyňa 1/). Žalobcovia si uplatňovali aj nárok na náhradu za stratu na zárobku, avšak podľa a nasl. sa oprávnenosť a rozsah uvedených nárokov posudzuje podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení a predpokladom na priznanie uplatnených nárokov je uznanie poškodeného za práceneschopného, resp. jeho smrť v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. V konkrétnom prípade však nebohý nezomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ale zomrel v dôsledku úrazu, ktorý utrpel ako chodec pri zrážke s vozidlom. Nie sú teda splnené základné zákonné podmienky na priznanie uvedených nárokov žalobcov v zmysle zákona o sociálnom poistení a tým ani v zmysle . Preto žaloba v danej časti nie je dôvodná.

17. Zároveň právny zástupca žalovaného a intervenienta vzniesol námietku premlčania všetkých nárokov uplatnených v podaní z 29.06.2011, ktorú odôvodnil tým, že podľa sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nespadá pod pojem škoda, ani do rozsahu náhrady škody v zmysle . Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktorá sa premlčuje v zmysle a po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Žalobkyňa v rade 1/ žiadala podaním zo dňa 29.06.2011 zmenu návrhu a danou zmenou rozšírila svoju žalobu o ďalšie nároky, hoci už 28.06.2009 žalobcovia museli vedieť o tom, kto za škodu zodpovedá vrátane tej skutočnosti, že vodič motorového vozidla bol zamestnancom žalovaného. Keďže žalobkyňa v rade 1/ si v konaní pred poľským súdom uplatnila nárok na náhradu škody a musela vedieť aj o výške škody. Nárok na slovenskom súde si uplatnili až po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby dňa 29.06.2011, hoci pre určenie okamihu, kedy sa poškodený dozvie o osobe škodcu, nie je rozhodujúci deň právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku obžalovaného, tento len závisí od procesných okolností, ktoré nastali v priebehu konania a s vedomosťami poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí. Tak isto dňa 28.06.2008, t.j. skoro rok po smrti poškodeného, museli žalobcovia pociťovať zásah do ich osobnostných práv a mohli si uplatniť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, tento si mohli po prvý raz uplatniť 29.08.2007 a od toho dňa im začala plynúť 3-ročná premlčacia doba. Preto namietal premlčanie všetkých nárokov žalobkyne v rade 1/, ako aj žalobcu v rade 2/, uplatnených v podaní zo dňa 29.06.2011, nakoľko podľa jeho názoru žalobcovia si ich uplatnili po uplynutí premlčacej doby.

18. Právny zástupca žalobcov nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania zo strany právneho zástupcu žalovaného a intervenienta. Mal spočiatku za to, že nárok nie je premlčaný a to preto, lebo premlčacia doba začína plynúť jeden rok po poistnej udalosti. Preto má za to, že právo bolo uplatnené v lehote. Ak však by bol súd iného názoru, poukázal na okolnosti na strane žalovaného, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi, a preto žiadal, aby súd prihliadal na tieto skutočnosti. Následne po odvolacom konaní, právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 06.02.2020 trval na tom, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi a súd by nemal prihliadať na námietku premlčania a to z dôvodov tvrdených žalobkyňou 1/ na tom pojednávaní, kedy v rámci svojho emotívneho prednesu vysvetlila, prečo zmeškala lehotu, keďže starala sa o syna, chodila do nemocnice za manželom, na súd do Poľska,... a nerozmýšľala nad uplatnením svojich nárokov a jednak poukázal na komunikáciu poisťovne so žalobkyňou 1/, keďže komunikovali so žalobkyňou 1/ tak, až došlo k premlčaniu. Žalobkyňa 1/ bola aktívna a snažila sa všetko vysporiadať tak, ako najlepšie vedela a žalobu jej pripravil český advokát, ktorý ju ani nezastupoval. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu sa spomínal v komunikácii s poisťovňou až v liste z 22.06.2011. Poukázal, že z rozhodnutia súdu Poľskej republiky nie je možné riadne zistiť, aký nárok bol vlastne priznaný.

19. Podľa (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

20. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. (3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

22. Podľa pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

23. Podľa ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

24. Právny zástupca žalovaného a intervenienta vzniesol námietku premlčania voči uplatneným nárokom tak, ako bolo vyššie uvedené. Je nepochybné, že žalobkyňa v rade 1/ si uplatnila v rámci trestného konania náklady, ktoré však nevedela presne špecifikovať, ani jednoznačne nevyplývali z rozhodnutia príslušného poľského súdu, avšak v priebehu konania bolo ustálené, že v rámci trestného konania si uplatnila iba náklady súvisiace s pohrebom a náklady liečenia a trovy právneho zastúpenia v rámci trestného konania, pričom tento nárok už si následne v priebehu tohto konania po čiastočnom späťvzatí neuplatňovala, preto súd sa týmto nárokom, ani námietkou premlčania ohľadom tohto nároku nezaoberal, nakoľko v tej časti bolo konanie zastavené. Je však nepochybné, že žalobkyňa v rade 1/ si uplatnila pôvodne v žalobnom návrhu doručenom súdu 09.11.2009 náklady spojené s pohrebom a s liečením, nárok na jednorazové odškodnenie, ako aj na nezaopatrené dieťa, a následne svoje nároky rozšírila o nárok na náhradu za stratu na zárobku a na pozostalostnú úrazovú rentu, a teda žalobný návrh zmenila podaním z 29.06.2011.

25. Z rozsudku K. republiky, ktorým bol uznaný vinným K. J., vyplýva, že bol vydaný 09.11.2009 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 26.04.2010, kedy následne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Teda hoci k dopravnej nehode došlo 10.11.2006 a S. H. podľahol zraneniam po dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX, žaloba bola podaná 09.11.2009, avšak o ďalšie nároky, ktoré sú predmetom tophto ďalšieho konania, bola žaloba rozšírená až podaním z 29.06.2011.

26. Je nepochybné, že žalobcovia sa už v priebehu trestného konania mohli oboznámiť s menom samotného vinníka, t.j. vodiča motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, ako aj s menom vlastníka tohto vozidla. Žalobcovia z trestného konania mali vedomosť o menách osôb zodpovedných za dopravnú nehodu. Dokonca o tom nepochybne mali vedomosť aj z Oznámenia o uplatnení si nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, z ktorého vyplýva poškodený, právny nástupca poškodeného, meno škodcu K. T. J., ako aj meno vlastníka motorového vozidla Q. N. a taktiež o uvedených menách osôb mali vedomosť aj z Protokolu o nehode v cestnej premávke zo dňa 10.11.2006, ako aj z technického preukazu, ktorý žalobcovia predložili spolu so žalobou.

27. Súd v prvotnom zrušenom rozhodnutí posúdil, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, a preto na ňu neprihliadal. Avšak súd je viazaný názorom odvolacieho súdu v danej veci, ktorý vyslovil svoje závery ohľadom námietky premlčania, preto súd postupoval v zmysle intencií odvolacieho súdu.

28. Právny zástupca žalovaného trval na tom, že objektívna premlčacia lehota začala plynúť smrťou poškodeného, t.j. XX.XX.XXXX a tá skončila 28.08.2010, teda pred dňom 29.06.2011, ktorý je dňom doručenia vyjadrenia žalobkyne, ktorým došlo k uplatnenou predmetných nárokov.

29. Je nepochybné, že žalobcovia sa domáhali predmetných nárokov až podaním doručeným súdu dňa 29.06.2011. Je nepochybné, že žalobcovia dňa 28.06.2009 už museli vedieť o tom, kto za škodu zodpovedá vrátane toho, že vodič motorového vozidla bol zamestnancom žalovaného, ktorý je vlastníkom vozidla. Uvedené vyplýva aj z toho, že žalobkyňa 1/ si v konaní pred poľským súdom, ktoré časovo predchádzalo tomuto konaniu, uplatnila nárok na náhradu škody a museli vedieť aj o výške škody. Nárok na tunajšom súde si uplatnili až po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby dňa 29.06.2011.

30. Súd poukazuje na to, že pre určenie okamihu, kedy sa poškodený dozvie o osobe škodcu, nie je rozhodujúci deň právoplatnosti rozsudku, ktorým bol obžalovaný odsúdený, nakoľko to závisí od procesných okolností, ale od okolností, ktoré nastali v priebehu konania.

31. Pokiaľ žalobkyňa 1/ si uplatnila nárok na náhradu v trestnom konaní, z ničoho nevyplýva, že si uplatnila aj tieto predmetné nároky, t.j. titulom pozostalostnej úrazovej renty a titulom za stratu na zárobku, preto nemožno konštatovať ani spočívanie premlčacej doby. V priebehu konania bolo ustálené, že v rámci trestného konania žalobkyňa 1/ si uplatnila náklady súvisiace iba s pohrebom a náklady liečenia a trovy právneho zastúpenia. Uplatnenie ďalších nárokov nebolo preukázané. Teda dané nároky si uplatnila až podaním doručeným dňa 29.06.2011. Nemožno konštatovať spočívanie premlčacej doby podľa , nakoľko pokiaľ žalobkyňa 1/ v trestnom konaní bola aktívna, tak nie ohľadom týchto predmetných nárokov.

32. ponúka širokú škálu rozsahu a druhov právnych nárokov na náhradu škody na zdraví, ktoré sú okrem podrobnejšie upravené v osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov (, ). Pri škode na zdraví sa poškodenému uhrádzajú: a/ bolesti ( ), b/ sťaženie spoločenského uplatnenia ( ), c/ strata na zárobku ( - 447 ), d/ strata na dôchodku ( ), e/ účelne vynaložené náklady spojené s liečením ( ), f/ jednorázové vyrovnanie ( ). V prípade usmrtenia poškodeného majú pozostalí prípadne ďalšie osoby právo na: a/ pozostalostnú úrazovú rentu ( ), b/ účelne vynaložené náklady spojené s liečením ( ), c/ primerané náklady na pohreb ( ).

33. Podľa v znení do 30.11.2019, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

34. Podľa v znení od 01.12.2019, náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.

35. Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je časovo obmedzená po dobu od okamihu, keď lekár uzná poškodeného za práceneschopného až do dňa, keď ho lekár uzná za práceschopného, prípadne, keď poškodenie zdravia vyvolalo nezvratné zmeny na telesnej alebo duševnej schránke poškodeného, dňom bol takému poškodenému priznaný invalidný dôchodok. Premlčacia doba pre právo na náhradu za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti začínala plynúť až po vyplatení poslednej dávky nemocenského. V tomto momente sa vlastne poškodený dozvie o škode.

36. Podľa ust. fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, nárok sa posúdi a suma sa určí podľa predpisov o sociálnom poistení.

37. Podľa , , (1) Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.

(2) Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku 1. (3) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.

38. Podľa mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.

39. Pre vznik nároku na náhradu nákladov na výživu pozostalých je rozhodujúci stav, v akých pomeroch pozostalých a zomrelého existoval v dobe jeho úmrtia, a to bez ohľadu na to, či je náhrada požadovaná od tohto okamžiku alebo od doby neskoršej. Vznik nároku pozostalých sa totiž viaže ku dňu smrti osoby poskytujúcej výživu či výživou povinnej a závisí na tom, či a v akom rozsahu im zomrelý výživu poskytoval, poprípade ju doplňoval, alebo či a v akom rozsahu ju bol povinný poskytovať podľa hľadísk Zákona o rodine, ktorým sa riadi rozhodovanie o vyživovacej povinnosti detí voči rodičom.

40. Podľa odvolacieho súdu sa okresný súd mal vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zaoberať touto ohľadom každého uplatneného nároku t.j. náhradou za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a úrazovou rentou samostatne a to pokiaľ ide o začiatok plynutia lehoty na uplatnenie nároku a jej najneskoršieho uplynutia. Pokiaľ ide o náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti poškodeného, skúma sa vyplatenie poslednej dávky nemocenského poistenia, kedy mohol príjemca stratu na zárobku bližšie vyšpecifikovať. Nakoľko poškodený zomrel počas práceneschopnosti, nezaradil sa do pracovného procesu a to dňa XX.XX.XXXX, tak uvedené sa týka jeho právneho nástupcu - žalobkyne 1/ ako manželky. Ohľadom uvedeného nároku možno poukázať na to, že súčasťou spisu je rozhodnutie Sociálnej poisťovne v P. zo dňa 13.11.2007 č. XXX-XXXX/XXXX-X, ktorá podľa , a v znení neskorších predpisov pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 10.11.2006 priznalo poškodenému S.ovi H.ovi za prvé dni dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 54,246600 Sk za deň do zániku nároku na nemocenské vo výške 119,342520 Sk za deň ako i potvrdenie o poberaní nemocenského, ošetrovného a materského na účely vylúčenia povinnosti platiť poistné za obdobie od 10.11.2006 do 27.08.2007 vystaveného Sociálnou poisťovňou v P. dňa 14.01.2011 na vlastnú žiadosť manželky povinného (č.l. 204 spisu). Čo sa týka úrazovej renty, majetková ujma predstavovaná stratou finančných príjmov od manžela a otca mohla žalobcom 1/ a 2/ vzniknúť až po jeho smrti (XX.XX.XXXX). Následne súd bol povinný zaoberať sa námietkou premlčania vo vzťahu ku každému zo žalobcov osobitne uplatňujúcim si samostatné nároky a to pokiaľ ide o čas ich uplatnenia v konaní.

41. Je nutné zdôrazniť, že s poukazom na zaužívanú súdnu prax pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je rozhodné, kedy sa žalobcovia dozvedeli o vzniknutej škode (nielen o protiprávnom úkone, či o škodovej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobcovia ako poškodení dozvedeli o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodených o vzniknutej škode (nielen z predpokladanej vedomosti o škode). Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, že je možné právo na jej náhradu uplatniť na súde. Začiatok plynutia lehoty môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. (rozsudok NS ČR z 30.04.2002, , rozsudok NS SSR z 20.04.1978, sp.zn. ) Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty práva na náhradu škody je rozhodný okamžik, kedy poškodený obrdžal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedá. Okamžik nadobudnutia právoplatnosti trestného rozhodnutia takým okamžikom nemusí byť. (rozsudok NS z 13.11.2003, sp.zn. )

42. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobcovia sa dozvedeli o zodpovednej osobe za škodu už v priebehu trestného konania, keďže sa dozvedeli meno vodiča, ktorý bol účastníkom dopravnej nehody a ktorý spôsobil nehodu, ako aj jeho zamestnávateľa, ktorý je vlastníkom predmetného vozidla.

43. Žalobkyňa 1/ si síce uplatnila náhradu škody už v trestnom konaní, avšak toto jej uplatnenie nezahŕňalo aj nárok titulom pozostalostnej úrazovej renty a titulom za stratu na zárobku, preto nemožno konštatovať, že premlčacia doba spočívala. Zároveň súd zdôrazňuje, že na začiatok premlčacej doby nemá vplyv skutočnosť, voči komu si žalobcovia uplatnili náhradu škody, teda či voči vodičovi alebo voči žalovanému. Je nepochybné, že žalobcovia si v premlčacej dobe neuplatnili predmetné nároky ani voči

žalovanému, ani voči vodičovi. Pred súdnym konaním si uplatnili v rámci trestného konania nároky iba voči vodičovi, avšak nešlo o predmetné nároky.

- Teda jednak žalobcovia si neuplatnili žiadne nároky voči žalovanému pred podaním žaloby v rámci trestného konania a jednak pred podaním z 29.06.2011 si neuplatnili predmetné nároky - titulom náhrady za stratu na zárobku a titulom pozostalostnej úrazovej renty ani voči žalovanému, ani voči vodičovi.

44. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na dobré mravy a na komunikáciu poisťovne so žalobkyňou, či na prípravu žaloby českým advokátom, súd v zmysle intencií odvolacieho súdu poukazuje na to, že nevedomosť zákona nikoho neospravedlňuje, a bolo v záujme žalobcov, aby si riadne svoje nároky uplatnili. Neobstojí ani skutočnosť, že by ich poisťovňa pri komunikácii zavádzala, keďže je vecou poškodených, či žalobcov, aby si uplatnili nároky podľa ich rozhodnutia a nie je potrebné, aby čakali na poučenie, či výzvu zo strany poisťovne, aby si uplatnili konkrétny nárok. Predsa právo na uplatnenie nárokov je dané v platných právnych predpisoch a je vecou každého poškodeného, či právneho nástupcu, ktorý nárok si uplatní a či teda využije svoje právo. Je to jeho právo, nie povinnosť. Neobstojí ani skutočnosť, že žalobu pripravoval žalobcom český advokát. Všetko záviselo od samotných žalobcov, ako si zabezpečia a vysporiadajú všetky záležitosti, a to bez ohľadu na to, čo práve vtedy prežívali, či prežívajú.

45. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia si dané nároky uplatnili až podaním dňa 29.06.2011, hoci k dopravnej nehode došlo dňa 10.11.2006 a poškodený zomrel dňa XX.XX.XXXX, súd posúdil námietku premlčania za opodstatnenú v zmysle intencií odvolacieho súdu, pričom o škodcovi, či vlastníkovi vozidla už mali vedomosť v trestnom konaní a z predložených listín vyplýva, že minimálne pred 29.06.2009.

46. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil, že námietka premlčania je opodstatnená, nakoľko žalobcovia si uplatnili nárok až po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu zamietol. K dopravnej nehode došlo dňa 10.11.2006. Poškodený zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dané nároky si žalobcovia uplatnili až dňa 29.06.2011, hoci o zodpovednej osobe, t.j. o vodičovi a jeho zamestnávateľovi sa dozvedeli už pri dopravnej nehode, či v rámci trestného konania. Dokonca technický preukaz predložili spolu so žalobou dňa 09.11.2009. Teda z uvedených listín a skutočností nepochybne vyplýva, že mali vedomosť o daných skutočnostiach už pred podaním žaloby, už v rámci trestného konania, ktoré nepochybne prebiehalo pred podaním žaloby. Súd zároveň poznamenáva, že bolo vecou žalobcov, koho budú žalovať, teda či samotného vinníka alebo jeho zamestnávateľa a majiteľa vozidla, keďže k dopravnej nehode došlo pri výkone pracovnej činnosti. A určenie takej osoby nemôže mať vplyv na začiatok premlčacej lehoty, keďže žalobcovia mali vedomosť od počiatku, kto zavinil dopravnú nehodu a následne kto bol majiteľom vozidla a žalobcovia si v rámci premlčacej doby neuplatnili svoj nárok ani voči jednému z nich.

47. Podľa

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa a (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Podľa

(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

50. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

51. V zmysle

(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

52. Hoci žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu z dôvodov uvedených v rozhodnutí zo dňa 06.04.2017 a z dôvodov vznesenej námietky premlčania (aj v zastavenej časti, aj v zamietajúcej časti), súd napriek tomu žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/, a to vzhľadom na predmet konania, ako aj na všetky okolnosti veci. Súd má za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Je nepochybné, že vodič, zamestnanec žalovaného, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel manžel žalobkyne 1/ a otec žalobcu 2/, teda žalobcovia prišili zavinením vodiča o živiteľa rodiny a je nepredstaviteľné, čo museli žalobcovia prežívať, čím museli prejsť a čo všetko museli vytrpieť a prekonať. Bolo by tvrdé a nespravodlivé, keby mali pri všetkých svojich trápeniach spôsobených škodcom, ešte aj nahradiť trovy konania za konanie, v ktorom bola nepochybne preukázaná zodpovednosť žalovaného, či jeho zamestnanca za úmrtie ich živiteľa rodiny, pričom v rámci konania dochádzalo k navyšovaniu trov predovšetkým z dôvodu námietok žalovaného a prístupu žalovaného, ktorý namietal okrem iného aj príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a smrťou poškodeného,... Bolo by neadekvátne a v rozpore s dobrými mravmi, priznať trovy žalovanému trovy konania len preto, že bol v konaní úspešný, a to vo vzťahu ku všetkému utrpeniu, bolesti, ako aj nákladom spojených so súdnym konaním v K., či zranením poškodeného počas pobytu v nemocnici, žalobcov spôsobené žalovaným, resp. jeho zamestnanom. Súd dospel k záveru, že v danom prípade je práve tá výnimočná situácia pre aplikáciu ust. , nakoľko má za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na predmet konania, či prístup žalovaného, ktorý spochybňoval príčinnú súvislosť napriek všetkým okolnostiam a skutočnostiam.

53. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie vzhľadom na vznášané námietky žalovaného, v dôsledku čoho vznikli trovy štátu. Preto súd priznal štátu nárok na náhradu týchto nákladov voči žalovanému, a to v rozsahu 100% a to vzhľadom na to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené na jeho podnet, či na jeho námietky. Určený rozsah súd určil bez ohľadu na pomer úspechu a neúspechu strán vzhľadom na už uvedené, pričom takto určený rozsah považuje súd za spravodlivý vzhľadom na predmet konania a na všetky okolnosti danej veci. Je nutné poukázať na to, že keby nedochádzalo k opakovaným vznášaným námietkam zo strany žalovaného, nedošlo by k daným nákladom a s poukazom na súd rozhodol tak, ako je uvedené, keďže k takým nákladom by nedošlo, keby žalovaný nenamietal tvrdené skutočnosti, pričom znaleckým dokazovaním boli preukázané tvrdenia žalobcov.

54. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Podľa

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).