Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/133/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: Poštová banka a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 47 232 471, proti žalovaným: 1. G. H., nar. X. X. XXXX, trvalý pobyt: L. J. č. XX, 2. N. H., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: L. J. č. XX, o zaplatenie 26 321,68 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1 167 € s prísl. z a s t a v u j e .

II. Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 14 037 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 14 037 EUR od 14. 9. 2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 16 % .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou, postúpenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 12. 12. 2019 z Okresného súdu Banská Bystrica, domáhala uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť jej sumu 26 321,68 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 21 160,83 EUR od 14. 9. 2019 do zaplatenia a trovy konania.

2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 10. 12. 2014 (ďalej len „zmluva“), ktorú uzavrela ako veriteľ so žalovanými ako spoludlžníkmi, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) a Obchodné podmienky pre úver (ďalej len „OP“). Na základe zmluvy žalobkyňa poskytla žalovaným peňažné prostriedky vo výške 25 000 EUR. Žalovaní neplnili svoj záväzok vrátiť poskytnutý úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaných s plnením úveru žalobkyňa vyhlásila úver za predčasne splatný dňa 22. 8. 2017. Žalovaní ani napriek zaslanej výzve nezaplatili dlžnú pohľadávku. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaní uhradili žalobkyni od 11. 9. 2017 do 13. 9. 2019 sumu 1 527 €. Žalobkyňa pred podaním žaloby opätovne vyzvala žalovaných na uhradenie dlžnej sumy, avšak žalovaní na výzvu nereagovali.

3. K žalobe bola ako príloha pripojená zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy, komisionárska zmluva č. X/ XXXX Z. medzi žalobkyňou a spoločnosťou R Collectors s. r. o., listina o aktuálnom stave úveru k 31. 8. 2019, výzvy na úhradu dlžnej sumy z 26. 7. 2017, 22. 8. 2017 s dokladmi o ich odoslaní žalovaným.

4. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom z 18. 10. 2019 sp. zn. o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobkyni istinu 26 321,68 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 21 160,83 EUR od 14. 9. 2019 do zaplatenia. Žalovaní voči platobnému rozkazu včas podali obsahovo totožný odpor (doručený 29. 10. 2019, resp. 12. 11. 2019), ktorý odôvodnili tým, že predmetný nárok žalobkyne je splácaný prostredníctvom zrážok zo mzdy žalovanej v 2. rade, realizovaných od 15. 7. 2019 spoločnosťou R Collectors s. r. o. Predložil aj kópiu dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade 23. 12. 2014, kópiu výplatných pások žalovanej v 2. rade, odpoveď Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na žiadosť žalovanej v 2. rade o posúdenie zmluvy, lekárske nálezy ohľadom zdravotného stavu žalovaného v 1. rade, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku žalovanému v 1. rade.

5. Žalobkyňa sa k odporu proti platobnému rozkazu vyjadrila v písomnom podaní z 9. 12. 2019, v ktorom uviedla, že žalobou uplatnený nárok nebol postúpený na tretiu osobu, ale spoločnosť R Collectors s. r. o., vykonáva úkony v prospech žalobkyne na základe predloženej komisionárskej zmluvy. Podľa názoru žalobkyne vo zvyšnej časti odpor žalovaných nie je vecne odôvodnený. Zároveň žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní, na základe čoho v súlade s z. č. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) postúpil Okresný súd Banská Bystrica vec miestne príslušnému okresnému súdu na základe návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní a v súlade s došlo k zrušeniu platobného rozkazu.

6. Žalovaným bolo doručené vyjadrenie žalobkyne k odporu proti platobnému rozkazu, ktorý na to reagovali podaniami označenými zhodne ako odpor proti platobnému rozkazu z 3. 1. 2020, v ktorom uviedli, že úver im bol poskytnutý za nezákonných podmienok. Príjem žalovaného v 1. rade bol v tom čase 320 € a úver žalobkyňa nepoistila z dôvodu zlého zdravotného stavu žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa mala pod nátlakom donútiť podpísať úver oboch žalovaných. Z výškou uplatneného nároku nesúhlasia z dôvodu vysokého úroku, sankčných poplatkov a penále z omeškania.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení, doručenom súdu 16. 1. 2020, poukázala na to, že žalovaní nepopreli a ani nemôžu poprieť prijatie úveru vo výške 25 000 € podľa uzavretej zmluvy. Žalovaní dohodnuté splátky aj spočiatku splácali, pričom od uzavretej zmluvy mohli odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Keďže tak neurobili, z ich konania tak vyplýva vážna vôľa zmluvu uzavrieť za dohodnutých podmienok. Dodatočne žalobkyňa doručila aj dokumenty preukazujúce posudzovanie bonity žalovaných vrátane ich schopnosti splácať poskytnutý úver. Výška úrokovej sadzby bola dojednaná vo výške, ktoré neodporuje zákonným ustanoveniam, ani dobrým mravom. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, tú považuje žalobkyňa za klasický zabezpečovací inštitút podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorá bola uzatvorená riadne a platne.

8. Žalobkyňa zároveň vzala späť žalobu v časti 1 167 EUR, pretože po podaní žaloby žalovaní čiastočne uhradili svoj záväzok (14. 10. 2019, 14. 11. 2019 a 13. 12. 2019 splátkami vo výške 389 EUR), ktorý žalobkyňa započítala na istinu pohľadávky a z tohto dôvodu požaduje od žalovaných zaplatenie zvyšnej časti uplatneného nároku po odpočítaní už zaplatenej sumy (25 154,68 EUR spolu s úrokom z omeškania po zohľadnení jednotlivých splátok). Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne súd konanie v časti, v ktorej vzala svoju žalobu späť, zastavil v súlade s v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

9. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 6. 2. 2020, žalovaní len zopakovali svoje doterajšie vyjadrenia, svoj záväzok voči žalobkyni uznávajú, avšak pre zdravotné dôvody na strane žalovaného v 1. rade sa dostali do omeškania so splácaním jednotlivých splátok úveru. Zo strany žalobkyne bola ochota tolerovať omeškania len určité časové obdobie. Neskôr začala vykonávať zrážky zo mzdy žalovanej v 2. rade.

10. Okresný súd rozhodol na základe vyjadrení strán sporu a žalobkyňou predložených listín, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci samej.

11. Pôvodný veriteľ a žalovaní ako spoludlžníci uzatvorili dňa 23. 12. 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovaným bezhotovostný úver vo výške 25 000 EUR, ktorý sa zaviazali splatiť 120. mesačnými splátkami vo výške 389 EUR, a to vždy so splatnosťou k 25. dňu v

mesiaci s tým, že dátum splatnosti prvej splátky bol stanovený do 25. 1. 2015. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 13,90 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola uvedená vo výške 14,82 %, priemerná RPMN 11,25 % a celková výška nákladov 46 674,15 EUR. K úveru nebolo dojednané poistenie. Konečná splatnosť úveru mala nastať 25. 12. 2024.

12. Upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru z 26. 7. 2014 žalobkyňa žalovaným oznámila, že svojím konaním podstatným spôsobom porušili ustanovenia zmluvy a OP, preto ich upozornila, že úver je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a v prípade nezaplatenia dlžnej sumy sa stane predčasne splatným.

13. Žalobkyňa zaslala prostredníctvom pošty žalovaným výzvu na úhradu dlžnej sumy z 22. 8. 2017, v ktorej upozornila žalovaných, že ich pohľadávka zo zmluvy sa stala predčasne splatnou k 22. 8. 2017 a zároveň ich vyzvala na úhradu dlžnej sumy obratom, najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaným bola taktiež doručovaná aj predžalobná výzva z 26. 8. 2019, ktorou upozornila žalovaných, že ak dlžnú pohľadávku neuhradia do 4. 9. 2019, žalobkyňa si uplatní svoj nárok súdnou cestou.

14. Z listiny o aktuálnom stave úveru k 31. 8. 2019 okresný súd zistil, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 25 000 EUR, pričom do vyhotovenia aktuálneho stavu žalovaní uhradili žalobkyni za účelom splatenia úveru spolu 9 407 EUR, ktoré boli započítané na istinu a úroky. Dňa 13. 9. 2019 bola vykonaná zrážka zo mzdy žalovanej v 2. rade vo výške mesačnej splátky (389 EUR), ktorá bola započítaná na poskytnutý úver.

15. Podľa v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa , a , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa , a , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

20. Podľa a , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a , je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Okresný súd mal za preukázané a nesporné, že žalobkyňa uzavrela so žalovanými zmluvu o úvere, na základe ktorej im poskytla bezhotovostný spotrebiteľský úver vo výške 25 000 EUR. Uvedená zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovení , pretože žalobkyňa vystupoval pri uzatvorení zmluvy ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, čo vyplýva z ich postavenia, pretože žalobkyňa je bankou, ktorá poskytuje, okrem iného, aj úvery fyzickým osobám a žalovaní sú fyzickými osobami, ktorí nekonali v rámci predmetu podnikania. Zároveň sa na predmetnú zmluvu vzťahujú aj ustanovenia , pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom.

22. Vzhľadom na uvedené, okresný súd pristúpil ku kontrole zmluvných podmienok, či obsahujú všetky náležitosti tak, ako to ustanovuje , pričom dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila všetky zákonom požadované náležitosti, ktoré má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.

23. Z predloženej zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa nedodržala ustanovenie , teda ustanovenie, ktoré vyžaduje aby zmluva obsahovala RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe predmetnej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 25 000 EUR, ktorý sa zaviazali splatiť v 120. mesačných splátkach vo výške 389 EUR, teda celkovo mali zaplatiť sumu 46 680 EUR (120 mesiacov x 389 EUR). Podľa zmluvy úver bol poskytnutý bez poistenia. Celková suma, ktorú mali žalovaní zaplatiť (120 mesiacov x 389 EUR) prevyšovala celkovú výšku, ktorú mali žalovaní zaplatiť žalobkyni uvedenú v zmluve (46 674,15 EUR). Z uvedeného je zrejmé, že v zmluve sú uvedené nesprávne údaje týkajúce sa úveru, pretože celková výška nákladov je v skutočnosti vyššia ako je nesprávne uvedené v zmluve. Z bodu 2.2. zmluvy je pritom zrejmé, že úver bol poskytnutý bez poplatku za jeho spracovanie a jeho správu.

24. Na základe uvedeného je zjavné, že žalobkyňa uviedla aj nesprávnu výšku RPMN, pretože tá zohľadňuje aj celkové náklady, ktoré sú žalovaní povinní uhradiť. Záverom možno preto konštatovať, že tak celková výška nákladov, ako aj RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov, čo má za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s a .

25. Po vykonanom dokazovaní okresný súd konštatuje, že úver poskytnutý žalobkyňou je bezúročný a bez poplatkov v dôsledku nesprávne uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v neprospech žalovaných. Okresný súd preto vyhodnotil žalobu ako čiastočne dôvodnú a zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 14 037 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru (25 000 EUR) a sumou, ktorú doposiaľ uhradili alebo zrazená zo mzdy žalovanej v 2. rade (10 963 EUR). Rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku nároku žalobkyne, očisteného o nároky, ktoré okresný súd žalobkyni nepriznal. Priznaná suma teda predstavuje nesplatený zostatok poskytnutého úveru (bez úrokov a poplatkov) a vo zvyšnej časti okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ostatné skutočnosti namietané žalovanými neboli žiadnym spôsobom preukázané, resp. ich tvrdenia nemali na predmetný spor žiaden právny význam.

26. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 5 % p. a. z dlžnej sumy od 14. 9. 2019 do zaplatenia. Žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 % + 0 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa z. č. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 14. 9. 2019 bola 0 %. Okresný súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania v požadovanej výške z priznanej sumy.

29. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . Žalobkyňa mala v konaní úspech vo výške 58 % (žalobkyňa bola neúspešná v časti istiny v rozsahu 5 956,83 EUR, úroku v rozsahu 2 843,62 EUR, úroku z omeškania nad priznaný rozsah a poplatkov vo výške 9 €). Žalovaní boli v konaní úspešní v rozsahu 42 %, a teda žalobkyňa v konaní dosiahla pomerný celkový úspech v rozsahu 16 % (58 % - 42 %), preto jej v tomto rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.