Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/50/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: Peter Andrásovics, s miestom podnikania Keť 419, 935 64 Keť, IČO: 46 447 547, proti žalovanému: Jozef Pásztor - PASZITRANS, s miestom podnikania Bíňa 145, 943 56 Bíňa, IČO: 47 200 677, o zaplatenie 7.850,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 272 zo dňa 26. júna 2019, v časti výroku, týkajúceho sa lehoty na plnenie, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

Odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č. k. - 272 zo dňa 26. júna 2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.850,- eur s 8,05 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 330,- eur od 14.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 210,- eur od 14.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 230,- eur od 20.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 300,- eur od 20.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 60,- eur od 24.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 320,- eur od 24.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 275,- eur od 29.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 210,- eur od 04.02.2016 do zaplatenia, zo sumy 130,- eur od 07.02.2016 do zaplatenia, zo sumy 180,- eur od 15.02.2016 do zaplatenia, zo sumy 220,- eur od 15.02.2016 do zaplatenia, s 8 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 280,- eur od 19.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 220,- eur od 17.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 270,- eur od 10.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 90,- eur od 14.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 180,- eur od 24.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 70,- eur od 08.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 150,- eur od 08.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 09.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 240,- eur od 14.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 180,- eur od 24.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 220,- eur od 28.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 90,- eur od 18.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 170,- eur od 19.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 80,- eur od 19.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 160,- eur od 27.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 185,- eur od 27.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 270,- eur od 02.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 90,- eur od 02.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 380,- eur od 08.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od 08.08.2016 do zaplatenia, s 8,05 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 300,- eur od 19.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 250,- eur od 14.02.2016 do zaplatenia, s 8 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 240,- eur od 08.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 250,- eur od 16.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 90,- eur od 16.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 200,- eur od 16.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 220,- eur od 02.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 200,- eur od 02.09.2016 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 300,- eur, vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Výrokom II. súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke veci svoje rozhodnutie odôvodnil článkom 4.4 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ako aj , , , , , (účinného od 01.02.2013), ako aj Nariadenia vlády SR č. v platnom znení a tiež , , .

3. Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd prvej inštancie ten právny záver, že na základe písomných objednávok žalovaného (špecifikovaných v bode 8.1. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) žalobca vykonal pre žalovaného vyššie uvedené prepravy. Na predmetný spor sa vzťahujú jednak ustanovenia Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej preprave (CMR), uverejnené v Zbierke , ako aj otázky neupravené dohovorom sa spravujú ustanoveniami konkrétne a nasl.

4. V prejednávanom spore súd prvej inštancie z predložených dokladov považoval za preukázané, že v prípade jednotlivých prepráv splnil svoj záväzok žalobca, ktorý objednanú prepravu pre žalovaného vykonal. Uvedená skutočnosť v konaní medzi stranami sporná nebola. Rovnako medzi stranami v konaní nebolo sporné, že z uvedených zmlúv nesplnil svoj záväzok žalovaný, a že cenu za vykonané prepravy žalobcovi v lehote splatnosti a ani následne nezaplatil. V konaní súd prvej inštancie nezistil, že by predmetný záväzok žalovaného zanikol akýmkoľvek iným relevantným spôsobom. Uvedenú skutočnosť nenamietal ani sám žalovaný.

5. Pokiaľ išlo o tvrdenia žalovaného uvádzané v odpore o tom, že uhradil žalovanému aj faktúry č. 017/2016, 029/2016, 034/2016, 049/2016 a 050/2016 súd prvej inštancie uviedol, že zaplatenie týchto faktúr nebolo a nie je predmetom žaloby. Následne mal za to, že odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej faktúry sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi stranami dohodnutá nebola, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške (ZÚS ECB 0,05 % a 0 % zvýšená o osem percentuálnych bodov), preto mu súd prvej inštancie takto uplatnené úroky z omeškania priznal.

6. Čo sa týkalo žiadosti žalovaného, aby mu súd umožnil uhrádzať dlžnú sumu formou pravidelných mesačných splátok, súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, aké sú jeho majetkové pomery, resp. že by jeho majetkové pomery takúto žiadosť odôvodňovali. V tejto súvislosti nepredložil žiadne doklady a ani nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že žalovanému nič nebránilo, aby sa svojou žiadosťou o možnosť úhrady dlžnej sumy obrátil priamo na žalobcu a s týmto si dohodol prípadný splátkový kalendár.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na , , , , majúc pritom za to, že žalobca mal v konaní vo veci plný úspech. Súd prvej inštancie preto rozhodol o jeho nároku podľa tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa , po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.

8. Proti tomuto rozsudku, vo výroku, týkajúcom sa lehoty na plnenie, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V prvom rade namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k žiadosti žalovaného o možnosTI hradiť dlžnú sumu v splátkach v maximálnej výške 300,- eur, ako ani k dohode o splácaní dlhu, pretože súd pojednával bez jeho prítomnosti. Nesúhlasil so splátkami a to z dôvodu, že ako uviedol v návrhu, žalovaný na výzvy na úhradu faktúr nijako nereagoval a nebolo pravdou, že mu bola zaslaná dohoda o splácaní dlhu. Následne poukázal na odôvodnenie súdu uvedené v bode 10.5. a tiež mal za to, že žalovaný za posledné dva roky sa nesnažil uhradiť faktúry ani s menšími sumami ako 300,- eur, ani nevynaložil žiadnu snahu o komunikáciu, preto mal za to, že pre neho nebude účelné, ak mu bude žalovaný splácať svoj dlh ďalšie roky a to najmä preto, že kvôli dlhu žalovaného musel časť svojho podnikania zastaviť a na to, aby mohol túto činnosť obnoviť potrebuje, aby mu žalovaný splnil dlh v celku, nanajvýš v troch splátkach. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 7.850,- eur s príslušenstvom v celku.

9. Žalovaný k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nepodal.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade (ďalej len ), pričom dospel k záveru o potrebe odvolanie žalobcu odmietnuť z nasledujúcich dôvodov.

11. Podľa rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

Podľa vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Podľa súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

Podľa proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému prípustné nie je, odvolací súd takéto odvolanie odmietne.

Podľa je odvolanie prípustné a) proti rozsudku súdu prvej inštancie, ak to zákon nevylučuje. Neprípustnosť odvolania je daná zákonom voči rozsudkom vydaným osobitným procesným postupom, a to kontumáciou, uznaním a vzdaním sa nároku ( ). Voči ostatným rozsudkom súdu prvej inštancie je odvolanie zásadne prípustné; b) proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa podať odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení , citované vyššie.

Proti iným rozhodnutiam odvolanie prípustné nie je. Tiež nie je prípustné ani odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia.

13. V danom prípade odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti si musel v prvom rade ujednotiť povahu napadnutého rozhodnutia. Majúc pri tom za to, že žalobca podal odvolanie len vo výroku týkajúcom sa lehoty na plnenie napadnutého rozsudku, bolo potrebné považovať za napadnuté rozhodnutie, ktorým bol napadnutý výrok o lehote na plnenie, predtým upravený v (pozn. odvolacieho súdu v ČR o.s.ř.), v súčasnosti upravený v a tento výrok má charakter uznesenia, keďže sa ním nerozhodlo o nároku vo veci samej, čo bráni aplikácii a v prípade posudzovania prípustnosti odvolania bolo nutné vychádzať z v spojitosti s .

K uvedenému záveru odvolací súd dospel s poukazom na českú doktrínu, českú súdnu prax, ako aj slovenskú súdnu prax.

Z českej doktríny (viď Občanský soudní řád, 2. vydání, Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s. 681) pritom vyplýva, že „výrok o lhůte k plnění uložené povinnosti má charakter usnesení. Rozhodnutí o lhůte k plnění není rozhodnutím o věci samé.“

Najvyšší soud ČR v uznesení zo dňa 09.11.2010 sp. zn. judikoval, že „výrok o lhůte k plnění uložené povinnosti (tzv. pariční lhůta upravená v § 160 o.s.ř.) není rozhodnutím ve věci samé (pojem „věc sama“ je právní teorií i soudní praxí vykládán jednotně tak, že jde o předmět, ohledně něhož se řízení vede - tedy žalobou uplatněný nárok, o němž má být v řízení rozhodnuto).“

Majúc pri tom za to, že rozhodnutie o lehote na plnenie je procesným rozhodnutím v intenciách výlučne procesného predpisu (), t. j. nejedná sa o otázku hmotného práva, (viď. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 12. apríla 2018), ako ani nie je taxatívne vymenované v ustanovení , odvolací súd bol nútený konštatovať, že odvolanie bolo zo strany žalobcu podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Je teda potrebné pozorne vnímať, že rozhodnutie o tzv. paričnej lehote z vyššie uvedených dôvodov jednoznačne nemá charakter rozhodnutia vo veci samej (pričom výlučne vo veci samej súd rozhoduje vo forme rozsudku), ale iba uznesenia, možnosť podania odvolania voči ktorému by procesný predpis () musel výslovne pripustiť. Ako však už bolo uvedené, procesný predpis prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o paričnej lehote neupravuje. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že žalobca bol zo strany súdu prvej inštancie poučený o možnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu. Nesprávnosť poučenia je upravená v , avšak vzťahuje sa len na prípady, kedy súd prvej inštancie nesprávne poučí stranu sporu o tom, že odvolanie nie je prípustné. Opačná nesprávnosť poučenia o prípustnosti odvolania v prípadoch, keď však táto v zmysle procesného predpisu daná nie je, podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov prípustnosť odvolania nikdy nezakladá.

14. Pretože odvolanie žalobcu bolo v danom prípade z vyššie uvedených dôvodov podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd ho musel v zmysle odmietnuť.

15. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v súvislosti s a tak, že odvolací súd plne úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu proti žalobcovi nepriznal, keďže je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že žalovanému v súvislosti s týmto odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.