Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/196/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členov senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: Štefan Labuda - EKOSTAVBY, Snežnica 249, 023 32 Snežnica, IČO: 37 622 234, zast. AK Mikolaj s. r. o., Košická 56/5590, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 855 049 proti žalovanému: GAMIX Slovakia, a.s., Hraničná 18, 821 05 Bratislava, IČO: 46 705 295, zast. JUDr. Dominika Cukerová, advokátka, Hlavná 107, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie sumy 5.818,50 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. -482 zo dňa 28.6.2018 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. -482 zo dňa 28.6.2018 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.818,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.242 eur od 23.6.2016 do zaplatenia a zo sumy 4.576,50 eur od 23.6.2016 do zaplatenia. Súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.6.2016 domáhal zaplatenia sumy 5.818,50 eur s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovanému na základe jeho objednávok zo dňa 5.5.2015 a 13.5.2015 vykonával práce na stavbe Bytča - zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v okrese Bytča - Veľké Rovné (prenájom nákladného vozidla s vodičom a pohonnými hmotami v cene 22,50 eur za hodinu). Žalobca objednávku akceptoval, práce v zmysle objednávky vykonával, žalovaný práce prevzal. Za vykonané práce vystavil žalobca faktúry č. 201604 na sumu 1.242 eur so splatnosťou 22.6.2016 a č. 201605 na sumu 4.576,50 eur so splatnosťou 22.6.2016, ktoré žalovaný prevzal, pričom ich v lehote splatnosti neuhradil.

3. Prvoinštančný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že sporové strany platne uzatvorili na základe objednávok zo dňa 5.5.2015 a 13.5.2015 a akceptáciou objednávok zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného práce na stavbe Bytča - zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v okrese Bytča - Veľké Rovné. V zmysle objednávok bola ako kontaktná osoba uvedená pri objednávke zo dňa 5.5.2015 p. O. a p. H. a pri objednávke zo dňa 13.5.2015 p. Q.. Ďalej uviedol, že žalovaný až do podania odporu voči platobnému rozkazu žiadnym spôsobom nespochybnil rozsah a kvalitu prác ani spôsob a výšku fakturácie jednotlivých faktúr.

4. Žalovaný v konaní namietal žalovanú sumu v celom rozsahu, žalobu považoval za nedôvodnú, nakoľko žalobca pri odovzdávaní prác žalovanému nepostupoval v súlade s podmienkami dohodnutými v objednávke. Žalobca vystavil faktúry, ktorými vyúčtoval práce na diele v rozsahu, ktorý žalovaný nikdy neschválil, resp. neprevzal. V zmysle dohodnutých podmienok uvedených v rámci objednávok boli kontaktnými osobami oprávnenými konať v mene žalovaného vo veci dodania prác pán O., pán H. a pán Q..

5. Súd prvej inštancie vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, v zmysle ktorého žalovaný žalobcovi neprevzal ani nepotvrdil prevzatie prác na diele v súlade s dohodnutými podmienkami. Konajúci súd mal za to, že skutočnosť, že v objednávkach zo dňa 5.5.2015 a zo dňa 13.5.2013 je uvedená ako kontaktná osoba p. O., p. H. a p. Q., ešte neznamená, že len táto osoba môže podpisovať výkazy - záznamy o prevádzke vozidla. V konaní bolo jednoznačne preukázané, a to výpoveďou svedka L. Q., že v čase keď nebol svedok na stavbe, boli oprávnené podpisovať denné záznamy aj iné osoby v rámci firiem, ktoré pracovali na stavbe. Bola to napr. maďarská firma, ktorá tiež pracovala na stavbe a mala slovensky hovoriaceho Maďara, alebo iná firma, ktorá mala svojho vedúceho. Títo všetci boli taktiež oprávnení podpisovať denné záznamy, bola to ústna dohoda medzi svedkom Q. a svedkom I. A., ktorý bol priamy nadriadený svedka a pracovníkom žalovaného. Podľa vyjadrenia svedka Q. boli záznamy o prevádzke vozidla podpísané p. B., ktorý bol predákom v maďarskej firme a bolo dohodnuté so svedkom, resp. zaužívané, že pokiaľ nebol svedok Q. prítomný na stavbe, záznamy o prevádzke vozidla podpisoval p. B., predtým podpisoval záznamy o prevádzke vozidla pán B., tiež z maďarskej firmy. Pri oboch faktúrach, ktorých neuhradenie je predmetom konania, podpisovali záznamy o prevádzke p. B. a p. B. na základe oprávnenia, ktoré im udelil svedok Q., bez ohľadu na to, či bola uzatvorená ústna dohoda medzi svedkami p. Q. a p. A. o podpisovaní záznamov počas neprítomnosti svedka X.. Q.. Sám svedok uviedol, že žalobca ani nemusel vedieť o tejto dohode, nakoľko on robil stále pre spoločnosť žalovaného. Vo vzťahu k podpisovaniu záznamov o prevádzke vozidla inou osobou ako svedkom Q. je táto skutočnosť irelevantná. Taktiež je irelevantné tvrdenie svedka I. A., že nedal pokyn na podpisovanie záznamov o prevádzke vozidla tretej osobe a nemal vedomosť o tom, že by maďarská firma, ktorá pracovala na stavbe podpisovala denné záznamy o prevádzke vozidla žalobcu. Podstatnou je podľa názoru súdu prvej inštancie skutočnosť, ktorú svedok A. potvrdil a tou je, že svedok Q. bol oprávnený podpisovať denné záznamy a bol označený ako kontaktná osoba vo vzťahu k žalobcovi.

6. Z výpovede svedka I. A. mal prvoinštančný súd za preukázané, že kontaktná osoba je tá, ktorá sa nachádza na stavbe za konkrétnu spoločnosť. Pán Q. bol primárne určený na danú stavbu, kde sa mal fyzicky nachádzať. V prípade, ak sa z nejakého dôvodu na stavbe nenachádzal, bolo na dohode jednotlivých zmluvných strán a objednávateľa, že sa nepodpíše záznam o prevádzke večer po skončení prác, ale až na druhý deň. O tejto skutočnosti však nemusel mať žalobca vedomosť. Pokiaľ mu kontaktná osoba za žalovaného pán Q. uviedol, že záznamy o prevádzke vozidla bude v čase jeho neprítomnosti podpisovať tá - ktorá osoba ním určená, nemal žalobca pochybnosti o tejto určenej osobe a dával záznamy podpisovať tejto určenej osobe. Treba prisvedčiť žalobcovi, že z objednávky v žiadnom prípade nevyplýva, že iba p. Q. by mohol žalobcovi podpisovať rozsah vykonaných prác alebo určovať druh a rozsah prác a miesto výkonu prác. Svedok potvrdil, že nebolo určené, kto v čase neprítomnosti svedka Q. mal podpisovať záznamy o prevádzke vozidla. Žalovaný teda svojím prístupom maril výkon prác žalobcu, keďže kontaktná osoba (p. Q.) nebola stále na stavbe a pokiaľ by žalobca čakal na svedka Q., zastavil by plynulosť prác na stavbe.

7. Súd prvej inštancie poukázal na a uviedol, že ak by aj došlo k excesu na strane zamestnanca žalovaného, v tomto prípade svedka Q., tak pokyny tohto zamestnanca žalovaného zaväzujú, pretože žalobca nemohol vedieť a ani nevedel o tom, že by žalovaným poverená osoba prekročila svoje oprávnenie a v dobrej viere dával podpisovať záznamy o prevádzke vozidla určenej osobe zo strany svedka Q.. Zákon chráni právnickú osobu pred následkami tzv. excesu, t.j. prekročenia medzí oprávnenia zamestnancov alebo členov pri právnych úkonoch za právnickú osobu. Exces spravidla prichádza do úvahy najmä pri právnych úkonoch iných osôb ako štatutárnych orgánov. V záujme ochrany dobromyseľnosti tretích osôb však ustanovuje dve podmienky, pri splnení ktorých možno aj exces považovať za právny úkon právnickej osoby, z ktorého jej vznikajú práva a povinnosti. Prvou z týchto podmienok je, že právny úkon, pri ktorom došlo k excesu sa musí týkať predmetu činnosti právnickej osoby. Druhou podmienkou je, že účastník, s ktorým sa právny úkon uzaviera, nemohol vedieť, že ten, kto koná v mene právnickej osoby, pri právnom úkone prekračuje

medze svojich oprávnení. Skutočnosť, či účastník mohol alebo nemohol vedieť, že ide o prekročenie oprávnenia, treba posúdiť objektívne s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. V konaní podľa mienky prvoinštančného súdu boli splnené obidve podmienky, aby mohol byť exces považovaný za právny úkon, ktorý zaväzuje právnickú osobu, v tomto prípade žalovaného.

8. Žalovaný v priebehu celého vzťahu so žalobcom nenamietal a nevrátil ani jednu faktúru, súčasťou ktorej bol aj záznam o prevádzke vozidla, ktorý nebol podpísaný svedkom Q.Á.. Žalobca nemal ako vedieť, že táto osoba, ktorá bola navyše označená v druhej objednávke ako kontaktná osoba, nemohla podľa tvrdenia žalovaného (svedka A.) splnomocniť ďalšie osoby na podpisovanie záznamov o prevádzke vozidla, najmä pokiaľ sa tak dialo cca 1 rok počas spolupráce.

9. Konajúci súd poukázal aj na výpoveď svedka I. A., ktorý uviedol, že svedok Q. si vždy v prípade, keď bolo vykázaných veľa hodín na danej stavbe obhájil, že počet hodín na zázname o prevádzke vozidla sedí. K osobe p. O. a p. H. uviedol, že v prvom rade to bol p. Q., ktorý mal na starosti podpisovanie záznamov. Nie je bežnou praxou, že subdodávateľ na stavbe podpisuje inému dodávateľovi záznamy o prevádzke vozidla. Pán O. a p. H. neboli oprávnení podpisovať záznamy na stavbe, nakoľko sa jednalo o subdodávateľov. Boli na stavbe len na začiatku realizácie a neboli zamestnanci žalovaného. V prípade, ak by takáto situácia nastala, žalovaný ako objednávateľ by nemal žiadny dosah zistiť, či tie práce boli skutočne vykonané. Preto bolo irelevantné tvrdenie žalovaného, že uhradil žalobcovi len tie faktúry, súčasťou ktorých boli záznamy o prevádzke vozidla podpísané zo strany p. O. a p. H.. V kontexte vyššie uvedeného súd zdôraznil, že okrem listinných dôkazov, a to potvrdených záznamov o prevádzke vozidla, aj výpoveď svedkov L. Q., I. A. a L. E. potvrdila dôvodnosť žaloby, najmä tvrdenie svedka Q., že v čase jeho neprítomnosti delegoval oprávnenie podpisovať denné záznamy o vykonaných prácach na ďalšie osoby. Ak by aj došlo k prekročeniu oprávnenia zo strany svedka Q., takéto konanie jednoznačne zaväzuje žalovaného, pretože žalobca s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nemohol vedieť, že svedok Q. prekročil oprávnenia zverené mu žalovaným ako zamestnávateľom.

10. Žalobca práce pre žalovaného riadne v zmysle objednávok vykonal, práce odovzdal, o čom predložil súdu listinné doklady, a to záznamy o prevádzke vozidla popísané oprávnenou osobou za žalovaného. Žalovaný práce prevzal, faktúry za dané práce však žalobcovi v lehote splatnosti neuhradil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a . Uviedol, že predmetom tohto konania je zaplatenie peňažnej pohľadávky v celkovej výške 5.818,50 eur vyúčtovanej na základe dvoch faktúr, a to faktúry č. 201604, splatnej dňa 22.6.2016, v celkovej sume 1.242 eur a faktúry č. 201605, splatnej dňa 22.6.2016 v celkovej výške 4.576,50 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že ani jedna z predmetných faktúr nebola vystavená na základe záznamov o prevádzke vozidla, z ktorých aspoň jediný by podpísala v danom mesiaci kontaktná osoba oprávnená v mene žalovaného konať pri prevzatí prác, resp. pri potvrdzovaní zrealizovaných výkonov na predmetnej stavbe. Všetky záznamy o prevádzke vozidla, na ktorých základe žalobca vystavil obe predmetné faktúry, podpísala len osoba, resp. osoby, ktoré žalobca a rovnako tak žalovaný v rámci konania nedokázali ani len identifikovať.

12. Žalovaný namietal správnosť skutkového zistenia súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého „uvedenie kontaktnej osoby v objednávke zo dňa 5.5.2015 alebo 13.5.2015 znamená, že nielen táto osoba je oprávnená podpisovať denné záznamy o prevádzke vozidla, ale ňou môže byť zrejme aj iná, tam výslovne neuvedená tretia osoba“. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne zistil tento skutkový stav, nakoľko jeho zisťovanie založil na interpretácií pojmu „kontaktná osoba“. V danom prípade však išlo o zmenu obsahu obchodno-záväzkového právneho vzťahu, ktorý žalobca dojednal s p. I. A. konajúcim v mene žalovaného. Ak sa teda podmienky spolupráce, obchodno-záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, mali zmeniť, túto zmenu mohol a mal žalobca platne dojednať s osobou oprávnenou v mene žalovaného konať v tejto veci - t.j. s pánom I. A.. Bez ohľadu na vyššie uvedené interpretácia pojmu „kontaktnej osoby“, či spôsob, akým súd prvej inštancie interpretoval obsah objednávky zo dňa 5.5.2015 a 13.5.2015 nezodpovedá interpretačným pravidlám uvedeným v , nakoľko nezohľadňuje úmysel konajúcej osoby (žalovaného), ktorý žalobcovi musel byť známy.

13. Žalovaný ďalej namietal záver prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého „existovala ústna dohoda medzi svedkom L. Q. a svedkom I. A. o tom, že v čase neprítomnosti svedka L. Q. na dotknutej stavbe boli oprávnené podpisovať denné záznamy o prevádzke vozidla aj iné, tretie osoby z iných obchodných spoločností, ktoré pracovali na stavbe“. Žalovaný poukázal na výpoveď svedka I. A., z ktorej vyplýva presný opak, nakoľko tento v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že takáto dohoda neexistovala a svedkovi p. L. Q. takýto pokyn nedal.

14. V bode 37. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uvádza skutkový stav zistený z výpovede svedka L. Q., ktorú tento v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich konaniach ( a ) podstatne zmenil. Žalovaný namietal, že svedok L. Q. už nezdôvodnil ním nepodpísané záznamy o prevádzke vozidla existenciou zaužívanej praxe medzi žalobcom a žalovaným, ktorá na stavbe mala existovať len v čase jeho neprítomnosti, aby sa zabezpečil plynulý chod vecí. Uviedol úplne nový popis skutkového stavu, ktorý je vymyslený a nepravdivý, nakoľko žalovaný s maďarskou firmou neuzavrel žiadnu dohodu, ktorej obsah popísal svedok. Žalovaný tiež vytýkal súdu prvej inštancie, že skutkový stav popísaný v bode 36. a 37. napadnutého rozsudku si vzájomne odporuje, a preto zmenená výpoveď svedka nemôže predstavovať len doplnenie skutočností, ale ide o podstatnú zmenu. Kým v bode 36. napadnutého rozsudku sa uvádza ako dôvod nepodpísania záznamov o prevádzke vozidla svedkom L. Q. existenciu zaužívanej praxe medzi žalobcom a žalovaným využívanej v čase neprítomnosti uvedeného svedka, v bode 37. napadnutého rozsudku je to už existencia akejsi dohody medzi žalovaným a maďarskou firmou, ktorá mala platiť bez ohľadu na prítomnosť, či neprítomnosť svedka L. Q.. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nesprávne vyhodnocuje ako irelevantné, naopak, tieto majú zásadný dopad na existenciu dobrej viery žalobcu. Žalobca totiž zdôvodnil svoju dobrú vieru predpokladanú v zmysle okrem iného aj tým, že bez existencie praxe uvedenej v bode 36. napadnutého rozsudku by bol marený výkon jeho prác a plynulý chod vecí, keďže by musel neustále čakať na kontaktnú osobu, p. L. Q.. Zaužívaná prax je tiež podľa skutočnosť, ktorá môže mať dopad na interpretáciu právneho úkonu. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade môže mať svoj právny význam a nejde o irelevantnú skutočnosť. Existenciu dohody medzi maďarskou firmou a žalovaným súd prvej inštancie neskúmal, nakoľko ju tiež považuje za irelevantnú skutočnosť vo vzťahu ku žalobcovi. Z uvedeného potom nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vyvodil existenciu dobrej viery žalobcu, ktorú predpokladá .

15. Podľa mienky žalovaného dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu skutkovému zisteniu, a síce, že žalovaný prevzal práce od žalobcu a že záznamy o prevádzke vozidla podpísali osoby oprávnené konať v mene žalovaného, t.j. p. B. a p. B.. Uvedené skutkové zistenie nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedok L. Q. nebol oprávnený meniť podmienky zmluvného vzťahu dojednaného na základe objednávok zo dňa 5.5.2015 a 13.5.2015, a že tieto bol oprávnený meniť len p. I.Á. A.. Zároveň bolo preukázané, že nedošlo k ústnej dohode medzi svedkami o tom, že L. Q. môže delegovať oprávnenie podpisovať denné záznamy na ďalšie, tretie osoby a teda išlo zrejmý exces v zastúpení právnickej osoby a že žalobca o tejto skutočnosti mal a mohol vedieť, čo vylučuje existenciu dobrej viery na jeho strane. Medzi žalobcom a žalovaným nevznikla zaužívaná prax, ktorá by sa uplatňovala generálne, teda počas prítomnosti alebo neprítomnosti svedka L. Q. na stavbe a ktorej obsahom by bolo, že denné záznamy o prevádzke vozidla môže podpisovať tretia osoba, aby sa zabezpečil plynulý chod vecí. Sporadicky sa počas daného obdobia trvania spolupráce vyskytlo, že niektorý zo záznamov o prevádzke vozidla podpísala v priebehu mesiaca z dôvodu momentálnej neprítomnosti kontaktnej osoby na stavbe aj osoba odlišná od kontaktnej osoby, táto však následne svojim podpisom potvrdzovala v mene žalovaného realizáciu výkonu v uvedenom rozsahu. Čo sa však v danom prípade nestalo.

16. Žalovaný ďalej namietal, že napadnutý rozsudok má právnu vadu spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu, a to , a súčasne aplikoval nesprávnu právnu normu. Existenciu dobrej viery žalobca opiera o to, že nevedel a ani vedieť nemohol, že svedok (p. L. Q.) nie je oprávnený splnomocniť tretiu osobu. Dobrá viera sa však musí zakladať na poznaní pozitívnych skutočností, z ktorých vychádzal a tieto žalobca už nijako neuvádza. Žalobca neuviedol, na základe akých skutočnosti založil svoju dobrú vieru v to, že svedok bol oprávnený meniť podmienky spolupráce dojednané s pánom I. A.. Naopak, žalobca počas pojednávaní viackrát vyjadril svoju nevedomosť, dokonca aj vo vzťahu k osobám, ktoré mu mali potvrdzovať výkon uskutočnenej dopravy. Žalovaný sa domnieva, že žalobca si mýli dobru vieru, ktorá u podnikateľa predpokladá profesionálny a

aktívny prístup s prostou nevedomosťou, ktorú napokon aj v rámci konania viackrát deklaroval napríklad aj tým, že uvádzal, že „nevedel, s kým koná v danom momente“. Žalovaný má za to, že stav nevedomosti, v akej žalobca konal, vylučuje existenciu dobrej viery na jeho strane, čím je zároveň vylúčené, aby úkony tretích osôb boli takej právnej kvality, aby mohli zaväzovať žalovaného. Žalobca totiž mohol a mal možnosť zistiť, že tretia osoba z maďarskej firmy nie je oprávnená konať v mene žalovaného, stačilo kontaktovať osobu, ktorá v mene žalovaného dojednávala so žalobcom podmienky zmluvného vzťahu, t.j. pána I. A.. Opačný záver by viedol k absurdným výsledkom, neprehľadnej a nepredvídateľnej situácií, kedy by právnická osoba mohla byť zaviazaná z úkonov akejkoľvek tretej osoby, ktorej identitu druhá strana nemusí ani poznať, nemusí ani len vyvinúť žiadnu aktivitu potrebnú k tomu, aby poznala skutočný stav vecí. Podmienka uvedená v posledná veta in fine, že „ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť“ by úplne strácala na význame. Žalovaný má za to, že úkony tretej osoby (niekoho z maďarskej alebo akejkoľvek inej firmy) nemôžu za daných okolností zaväzovať žalovaného. Ak žalobca spolupracoval s niekým z maďarskej firmy pri poskytovaní dopravy v rámci stavby, zrejme vykonával dopravu pre túto spoločnosť, nie však pre žalovaného - inak by mu tieto práce potvrdila osoba oprávnená konať v jeho mene. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval právnu normu, . Z jeho Rozsudku nie je zrejmé, o čo dobrú vieru žalobcu opiera.

17. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

18. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 3.8.2018 uviedol, že žalovaný v odvolaní zavádzajúco prezentuje priebeh zmluvného vzťahu účastníkov konania, obchádza podstatné časti výpovedí svedkov ako aj listinné dôkazy. Žalovaný odmieta prijať prax na stavbe, ktorú zaviedol jeho vlastný zamestnanec, ignoruje práva žalobcu ako jedného zo subdodávateľov a povinnosti žalovaného ako objednávateľa prác. Žalobca ďalej uviedol, že si všetky povinnosti z objednávky splnil - dvoma nákladnými autami nastúpil na stavbu a od mája 2015 do mája 2016 rovnako vykonával práce podľa pokynov žalobcom určenej osoby - prevážal zeminu a dovážal podsypový materiál. Žalobca pri vystavovaní faktúr dodržal mesačnú fakturáciu, 45-dňovú splatnosť ako aj sadzbu 22,50 eur za hodinu. Už v prvých faktúrach vystavených v lete roku 2015 sa na denných záznamoch o prevádzke vozidla okrem podpisu p. Q. nachádzali aj podpisy iných osôb. Žalovaný mohol už v tom čase tvrdiť, že iba p. Q. považuje za osobu, ktorá je oprávnená podpisovať denné záznamy o prevádzke vozidla. To, že žalovaný túto námietku nevzniesol ani v lete 2015, ani neskôr, taktiež skutočnosť, že žalovaný nevrátil ani jednu faktúru (ktorých súčasťou vždy boli denné záznamy o prevádzke vozidla), jednoznačne dokazuje, že argumentácia žalovaného, s ktorou začal až po doručení platobného rozkazu je účelová a klamlivá.

19. Ďalej uviedol, že v pozícii jedného zo subdodávateľov na stavbe nemohol odmietnuť „pohnúť sa s autom od výkopu“ len preto, že sa práve p. Q. nenachádzal v jeho prítomnosti. Žalobca bez výhrad rešpektoval pokyny p. Q. a keď p. Q. povedal, že denné záznamy bude podpisovať iná osoba, predložil žalobca denné záznamy na podpis danej osobe. Skutočnosť, že manželka žalobcu následne vystavovala faktúry a tieto boli postupne platené (aj keď vždy s oneskorením), jednoznačne dokazuje, že medzi žalobcom a žalovaným (zastúpeným p. Q.) vznikla prax (ústna dohoda), že denné záznamy môžu za žalobcu podpisovať aj iné osoby, ako p. Q..

20. Žalobca zastáva názor, že ak mu zamestnanec žalovaného uvedený na objednávke (svedok Q.) dal pokyn, aby denné záznamy o vykonaných prácach predkladal na podpis iným osobám, musel žalobca tento pokyn rešpektovať. Žalobca mal absolútnu dôveru v systém organizácie práce na stavbe aj z toho dôvodu, že mu boli postupne preplácané aj faktúry, kde denné záznamy nepodpisovali kontaktné osoby uvedené žalovaným v objednávke. Keďže p. Q. pôsobil ako vedúci na viacerých stavbách, je logické, že denné záznamy vždy podpisovať nemohol. Postupné preplácanie faktúr dokazuje, že delegovanie právomoci p. Q. na ďalšie osoby muselo byť žalovanému známe a akceptoval ho.

21. Podľa názoru žalobcu prijal súd prvej inštancie správne záver, že konanie p. Q. jednoznačne zaväzuje žalovaného, pretože žalobca s prihliadnutím na všetky okolnosti nemohol vedieť, či p. Q. prekročil oprávnenia zverené mu žalovaným ako zamestnávateľom, najmä s prihliadnutím na okolnosť, že predchádzajúce faktúry boli uhradené.

22. Je absolútne irelevantné, či medzi svedkom Q. a svedkom A. došlo k dohode ohľadne toho, či svedok Q. mohol delegovať oprávnenie podpisovať denné záznamy subdodávateľov na niekoho iného

(v prípade dvoch faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania na p. B.). Svedok Q. jednoznačne potvrdil, že p. B. k tejto činnosti splnomocnil, takéto konanie svedka Q. zaväzuje žalovaného a zároveň oprávňuje žalobcu žiadať úhradu faktúr za práce, ktorých vykonanie podpisom potvrdil p. B.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

23. Žalovaný vo svojej replike zo dňa 14.9.2018 zotrval na dôvodoch a argumentácii uvedených v podanom odvolaní.

24. Žalobca sa v písomnom stanovisku zo dňa 18.10.2018 pridŕžal skutočností uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.

25. Odvolací súd prejednal vec podľa - 380 a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

26. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s .

27. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky za vykonané dielo v celkovej výške 5.818,50 eur vyúčtovanej na základe faktúry č. 201604 v sume 1.242 eur a faktúry č. 201605 v sume 4.576,50 eur. Žalovaný nárok žalobcu neuznáva z dôvodu, že ani jedna z predmetných faktúr nebola vystavená na základe záznamov o prevádzke vozidla, ktoré by podpísala kontaktná osoba oprávnená v mene žalovaného konať pri prevzatí prác, resp. pri potvrdzovaní zrealizovaných výkonov na predmetnej stavbe, a teda odmieta nárok žalobcu z dôvodu, že dodanie výkonu žalovaný nijako nepotvrdil. V zmysle objednávok bola ako kontaktná osoba uvedená pri objednávke zo dňa 5.5.2015 p. O. a p. H. a pri objednávke zo dňa 13.5.2015 p. Q..

28. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie (o.i.) vyplynulo, že p. Q. v čase svojej neprítomnosti delegoval oprávnenie podpisovať denné záznamy o vykonaných prácach na ďalšie osoby.

29. Súd prvej inštancie aplikoval na zistený skutkový stav a uviedol, že ak by aj došlo k excesu na strane zamestnanca žalovaného, v tomto prípade svedka Q., tak pokyny tohto zamestnanca žalovaného zaväzujú, pretože žalobca nemohol vedieť a ani nevedel o tom, že by žalovaným poverená osoba prekročila svoje oprávnenie.

30. K námietke žalovaného, že v danom prípade neexistovala žiadna ústna dohoda medzi svedkom L. Q. a svedkom I. A. o tom, že v čase neprítomnosti svedka L. Q. na dotknutej stavbe boli oprávnené podpisovať denné záznamy o prevádzke vozidla aj iné, tretie osoby, odvolací súd konštatuje, že a ani iný právny predpis nevyžaduje ohľadom dotknutej otázky uzavretie dvojstranného právneho úkonu medzi právnickou osobou a jej pracovníkom. V zmysle je možné pričítať právnickej osobe konanie toho, kto je pracovníkom a zároveň jeho oprávnenie konať za právnickú osobu je vzhľadom na pracovné zaradenie konajúceho obvyklé. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nespochybnil, že by p. L. Q. nebol oprávnený vzhľadom na svoju pozíciu u žalovaného poveriť podpisovaním denných záznamov tretiu osobu.

31. Pokiaľ ide žalovaným namietanú nesprávnu právnu aplikáciu v súvislosti s , odvolací súd poznamenáva, že vyjadruje ako lex generalis ochranu tretích subjektov, ktoré sa môžu spoľahnúť na to, že stačí, ak za právnickú osobu koná fyzická osoba spĺňajúca tam uvedené podmienky. Okrem toho osobitná právna úprava napr. v môže takéto oprávnenie rozšíriť aj na iné osoby. Z uvedeného teda vyplýva, že je postačujúce, ak konanie určitej osoby spĺňa buď podmienky lex specialis ( ) alebo lex generalis ( ). V oboch prípadoch bude konanie danej osoby pričítateľné právnickej osobe.

32. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca práce pre žalovaného riadne v zmysle objednávok vykonal, práce odovzdal a žalovaný tieto prevzal, pričom za vykonané práce neuhradil žalobcovi cenu diela. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že žalovaný v odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil závery prijaté prvoinštančným súdom ohľadom skutkového a právneho stavu.

33. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, za vecne správne, preto ho podľa a potvrdil.

34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s , tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).