Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Csp-60-2019.pdf
PDF · 108.15 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/60/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, i.č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821 08, IČO: 47 258 713, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, konajúc JUDr. Marekom Czompolyom, proti žalovanej: X. J., R.. XX.XX.XXXX, D. N. B. X/XXX, V., o zaplatenie 2.525,04 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.667 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.667 eur od 14.06.2019 až do zaplatenia na účet žalobcu, č. IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, pričom sa žalovanej povoľuje splácať uvedený dlh mesačnými splátkami vo výške 50 eur, a to vždy do 20.dňa kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia, počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky je zročný celý dlh. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 32%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 14.06.2019 domáhal pôvodne od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 2.525,04 eur s úrokom vo výške 17,88 % ročne zo sumy 2.224,27 eur od 17.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.498,04 eur od 17.06.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.10.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanými Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Právny predchodca žalobcu im poskytol revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5000 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve. Žalovaní sa zaviazali vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami. Žalovaní po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpali z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky vo výške sumu 2.985,79 eur, a to v sume 2.870 eur na výberoch hotovosti z bankomatov a sumu 115,79 eur na poplatkoch. Žalovaní uhradili len časť dlžnej sumy vo výške 1.203 eur, na výzvy nereagovali. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 16.06.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaných splatný v celom rozsahu. Dlžná suma 2.525,04 eur pozostáva zo sumy 2.224,27 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, zo sumy 230,72 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, zo sumy 43,05 eur z titulu dlžného poistného, zo sumy 27 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Okrem toho si uplatnil úrok vo výške 17,88 % ročne zo sumy 2.224,27 eur od 17.06.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.498,04 eur od 17.06.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. 2. Súdny poplatok žalobca na výzvu súdu zaplatil 21.06.2019 v sume 151,50 eur (čl. 68).
3. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby voči žalovanému 1/ súd uznesením č. k. 14Csp/60/2019-128 z 19.11.2019 voči nemu zastavil konanie. 4. Žalovaná v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberala. Úkony súdu potrebné na zistenie adresy jej skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 18.10.2019 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. Súd sa neskôr podarilo doručiť žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami žalovanej do vlastných rúk 14.12.2019 (čl. 136) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, v konaní nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi 5. Žalobca sa nezúčastnil pojednávania, pričom súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v jeho neprítomnosti. Súd rešpektujúc aj ustanovenie § 295 CSP vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 25.10.2013 (čl. 14), osobným dotazníkom žiadateľov o úver (čl. 19), prehľadom splácania úveru, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru z 23.06.2016, potvrdením o prijatých splátok (čl. 114), lustráciou žalovanej v registri sociálnej poisťovni, výsluchom žalovanej, ako i prihliadol na ostatný obsah súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 6. Dňa 25.10.2013 bola medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, „pôžička na čokoľvek“ - bezúčelový úver, s výškou úveru 11.600 eur, jednorázovo bezhotovostne, s úrokovou sadzbou 16,39% ročne, s počtom mesačných splátok 120 so splatnosťou v 15.deň v mesiaci, so štandardným súborom poistenia, poplatok za poistenie 4,99%, s mesačnou splátkou 206,98 eur, so splatnosťou prvej mesačnej splátky 15.deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol Úver Dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške, s konečnou splatnosťou 15.03.2020, RPMN 17,68%, priemernou RPMN 13,44%, celková čiastka k zaplateniu 23.656,80 eur, spôsob čerpania úveru jednorázovo bezhotovostne, s konečnou splatnosťou 15.11.2023. 7. V druhej časti tejto zmluvy mali zmluvné strany dohodnuté podmienky pre čerpanie revolvingového úver s výškou úverového rámca 5000 eur, s výškou úrokovej sadzby 28,68 %, aktuálnou výškou úverového rámca 600 eur, RPMN 45,94%, výškou mesačnej splátky min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, splatnosť 1.mesačnej splátky v 10.deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1.čerpanie revolvingového úveru, splatnosť mesačnej splátky v 10.deň v mesiaci, poplatok za správu revolvingového úveru podľa sadzobníka poplatkov, zvolený súbor poistenie - štandardný súbor poistenie s poplatkom za poistenie 4,99%. 8. Osobným dotazníkom žalovaná uviedla svoje osobné údaje, miesto zamestnania, svoj čistý mesačný príjem 610 eur, ako aj spolužiadateľa úveru (žalovaného) v sume 600 eur, sumu rodinných prídavkov 69 eur, mesačné výdavky na domácnosť 320 eur, splátky inách úverov 65 eur. 9. Z prehľadu splátok a úhrad, ako aj z potvrdení o odfinancovaní peňažných prostriedkov, je zrejmé, že žalovaná čerpala za obdobie od 07.05.2014 do 19.03.2015 celkom 2870 eur, pričom za obdobie od 12.06.2014 do 15.11.2015 zaplatila sumu 1.203 eur na splátkach, žiadne iné splátky nevykonala. 10. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyplýva, že veriteľ pre neplnenie dlžníka úver zosplatnil k 16.06.2016 v sume 2.525,04 eur, a to na úverovej istine vo výške 2.224,27 eur, na úrokoch, poplatkoch a poistnom vo výške 273,77 eur a na nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky v sume 27 eur. Doručenie adresátom žalobca nepredložil. 11. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že manžel vedel o tom, že sa čerpali tieto prostriedky, sama ich nevládze splácať. Jediný príjem čo má je vo výške 450 eur mesačne. Pracuje v ambulancii ako zdravotnícky personál. Žije v spoločnej domácnosti s dvomi synmi, jeden je ešte maloletý. Počnúc júlom 2019 platí exekúciu vo výške 50 eur. Navrhla splátky vo výške 50 eur. 12. V danom prípade súd sa predovšetkým zaoberal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. 13. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o úvere (§ 497). 14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 15. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými (od 1.marca 2012 do 31.marca 2015, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 17. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 21. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 10.júna 2013, teda v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 22. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 23. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 24. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. 25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.februára 2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. 27. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 28. Súd vyhodnotil predloženú zmluvu medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Nepochybne zmluva je spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 29. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. 30. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 25.10.2013 zmluvu spotrebiteľskom úvere, v rámci ktorého v časti 2. bola aj zmluva o revolvingovom úvere. V bode 1.3 tejto časti zmluvy bol veriteľ oprávnený na základe priebežného vyhodnocovania bonity, platobnej disciplíny a potrieb klienta jednostranne zvýšiť výšku aktuálneho úverového rámca. O tejto zmene klienta písomne informuje. Veriteľ je oprávnený vyžiadať si od klienta údaje, ktoré pokladá za potrebné a prípadne požadovať aj ich doloženie. 31. Keďže išlo o úver, ktorý je svojím charakterom spotrebiteľským úverom a priamo na neho dopadajú ustanovenia označeného zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca ako veriteľ bol povinný splniť si pred jeho poskytnutím povinnosť skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver a to postupom vyplývajúcim z § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch a to pod sankciou vyplývajúcou z § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade porušenia tejto povinnosti. 32. Žalobca pri poskytovaní úveru žalovanej súdu nepreukázal akým spôsobom zisťoval schopnosť splácať úver. Súdu predložil len osobný dotazník, kde žalovaná uviedla svoje osobné údaje, miesto zamestnania, svoj čistý mesačný príjem 610 eur, ako aj spolužiadateľa úveru (žalovaného) v sume 600 eur, sumu rodinných prídavkov 69 eur, mesačné výdavky na domácnosť 320 eur, splátky iných úverov 65 eur. 33. Z vykonaného dokazovania listinami, ako aj zo žalobcových tvrdení, tak aj z výsluchu žalovanej je však zrejmý záver, že pri posudzovaní schopnosti žalovanej žalobca nemal preukázanú ani výšku mesačného príjmu žalovanej ako dlžníka za primerané obdobie pred poskytnutím úveru, rovnako tak nemal preukázané a ním ani neboli zisťované ani jej výdavky s ohľadom na počet výživou odkázaných osôb. Žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by využil zákonom predpokladanú možnosť žiadať dlžníka ako spotrebiteľa, aby poskytol úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca v konaní tiež netvrdil a ani nepreukázal, že by akýmkoľvek spôsobom skúmal výšku výdavkov žalovanej a jej rodiny a vplyv týchto výdavkov na posúdenie jej spôsobilosti splácať daný úver. 34. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je
možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. 35. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 36. Dôsledkom vyššie uvedeného je tak záver súdu, že v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca pred poskytnutím úveru ako veriteľ neposúdil so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou bonitu klienta prostredníctvom preukázania hlavne jej príjmu, výdavkov a rodinného stavu, čo je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti zisťovania bonity klienta s odbornou starostlivosťou vedúce súd k záveru, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov. Opísané zistenia súčasne vedú súd k záveru, že žalobca nebol oprávnený úver predčasne (jednorázovo) zosplatniť, pretože pri posudzovaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalovanou nežiadal ju o preukázanie v tomto smere rozhodujúcich skutočností. 37. Navyše, keďže veriteľ (žalobca) posudzoval schopnosť splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania schopnosti splácania úverov, jedná sa o hrubé porušenie povinnosti, pričom sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 38. Žalobca ako veriteľ teda nebol oprávnený úver zosplatniť, keďže aj táto sankcia vyplýva veriteľovi z § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade, ak pri posudzovaní bonity dlžníka pred poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ nekoná s odbornou starostlivosťou zakotvenou v § 7 označeného zákona. Žalobcom vykonané zosplatnenie úveru tak považuje súd v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné. Keďže nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, de facto žalovaná sa nemohla dostať ani do omeškania žalobcom uvádzaným údajom k vyhláseniu mimoriadneho zosplatnenia. 39. Súd zistil, že žalovaná čerpala kartou - výbermi z bankomatu za obdobie od 07.05.2014 do 19.03.2015 sumu v celkovej výške 2870 eur, pričom za obdobie od 12.06.2014 do 15.11.2015 zaplatila sumu 1.203 eur na splátkach. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené žaloba je dôvodná v časti neuhradenej úverovej istiny vo výške 1.667 eur. Žalobca podal žalobu dňa 14.06.2019, súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5%, z tejto sumy a to počnúc od 14.06.2019. 40. Súd žalobu vo zvyšnej časti v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zamietol. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z prevyšujúcej sumy. 41. Podľa § 232 ods. 4 CSP, Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 42. Žalovaná poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, svoj dlh chce splácať, je poberateľom minimálneho zárobku, ktoré vyplýva aj z lustrácie zo sociálnej poisťovne, vyživuje sama jedno maloleté dieťa. Majetok nevlastní. Preto požiadala súd o splácanie zvyšného dlhu mesačnými v splátkach po 50
eur mesačne. Súd tejto jej žiadosti vyhovel, vzhľadom na zistené okolnosti tak na strane žalobcu ako aj na strane dlžníka, ako aj na výšku dlhu. 43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 32%, a to podľa pomeru úspechu v spore (66% : 34%). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).