Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-59-2019.pdf
PDF · 76.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22C/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: T.. H. X.Á., rod. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, U., štátnej občianke Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Barborou Volárovou, advokátkou so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, proti žalovanému: N.. G. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, U., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
Z r u š u j e bezpodielové spoluvlastníctvo manželov T.. H. X., rod. L., nar. XX.X.XXXX, a Ing. G. X., nar. XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa XX.X.XXXX, zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu mesta O. vo zväzku P.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX.
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 11.7.2019, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 11.7.2019, sa žalobkyňa domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 18.8.2007. Zároveň navrhla, aby súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobný nárok žalobkyňa odvodzovala od manželského zväzku strán sporu a od skutočnosti, že jej manžel podniká, čo je zákonným dôvodom pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako len „BSM“) podľa § 148a Občianskeho zákonníka. Uviedla, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
3. Žalovaný navrhol žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. Súčasne súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
4. Nakoľko obe strany výslovne súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom vo veci bolo možné rozhodnúť na základe listinných dôkazov, v súlade s § 177 ods. 2 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd spor prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to sobášnym listom, lustráciami v Registri obyvateľov SR, výpisom zo živnostenského registra zo dňa 9.7.2019 a informatívnym výpisom zo živnostenského registra, a zistil tento skutkový stav:
6. Zo sobášneho listu vydaného mestom O., matričným úradnom dňa XX.X.XXXX súd zistil, že strany sporu uzavreli dňa XX.X.XXXX manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta O. vo zväzku P.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX.
7. Lustráciami v Registri obyvateľov SR súd zistil, že strany sporu boli manželmi aj v čase vyhlásenia tohto rozsudku.
8. Z výpisu zo živnostenského registra č. 230-12113 vydaného Okresným úradom Piešťany, odborom živnostenského podnikania dňa 9.7.2019, súd zistil, že žalovanému vniklo dňa 1.3.2009 oprávnenie na vykonávanie živnosti na tri predmety podnikania, a to 1.) na vypracovanie dokumentácie a projektu technického vybavenia stavieb, 2.) na sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb, a 3.) na činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, všetko s prideleným IČO: 40754308 a s obchodným menom: N.. G. X., s miestom podnikania: V. XXX/XX, U..
9. Z informatívneho výpisu z internetovej stránky živnostenského registra, č. živnostenského registra: 230-12113 súd zistil, že živnostenské oprávnenie žalovaného doposiaľ trvá.
10. Súd vec právne posúdil nasledovne:
11. Podľa ust. § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
12. Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“ v príslušnom tvare), upravuje podmienky živnostenského podnikania (ďalej len "živnosť") a kontrolu nad ich dodržiavaním (§ 1 citovaného zákona).
13. Podľa § 2 živnostenského zákona, živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
15. Vykonaným dokazovaním listinami, a to sobášnym listom, lustráciami v Registri obyvateľov SR, výpisom zo živnostenského registra zo dňa 9.7.2019 a informatívnym výpisom zo živnostenského registra, súd mal za preukázané, že BSM strán sporu vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 18.8.2007, že žalovaný získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, pričom manželstvo strán sporu aj oprávnenie žalovaného na podnikateľskú činnosť trvajú doposiaľ.
16. Keďže žalobu na zrušenie BSM v súlade s § 148a OZ podal ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, proti manželovi, ktorý získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, možno konštatovať, že žalobkyňa osvedčila aktívnu legitimáciu v tomto spore. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel, a zrušil BSM strán sporu za trvania ich manželstva.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Napriek tomu, že žalobkyňa bola v tomto spore plne úspešná, súd dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania
úspešnej žalobkyni, spočívajúce v osobitej povahe sporu, ďalej v skutočnosti, že žalovaný nezavinil podanie žaloby a že obe strany sporu mali záujem na zrušení ich BSM. Preto súd úspešnej žalobkyni podľa § 257 CSP náhradu trov konania výnimočne nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).