Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/229/2016

Potvrdené rozhodnutím 12Co/31/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne: M. O., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. XXX/X, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou KAIFER, s. r. o., Fibichova 11, Košice, adresa na doručovanie: Timonova 15, Košice, proti žalovanému: U. L., L. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou PALŠA A PARTNERI, spol. s r. o., Masarykova 13, Prešov, o zaplatenie 4.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 25C/229/2016-192 z 06.02.2020 takto rozhodol: I. Návrh žalovaného na prerušenie odvolacieho konania zamieta. II. Odmieta odvolanie voči výroku II. o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania. III. Potvrdzuje rozsudok v I. vyhovujúcom výroku a v III. súvisiacom výroku o trovách konania. IV. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: M. O., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. XXX/X, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou KAIFER, s. r. o., Fibichova 11, Košice, adresa na doručovanie: Timonova 15, Košice, proti žalovanému: U. L., L. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou PALŠA A PARTNERI, spol. s r. o., Masarykova 13, Prešov, v konaní o zaplatenie 4 500 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 4 500 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 21.7.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

II. návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta,

III. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude presne špecifikovaná výška náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.07.2016 žiadala súd, aby vydal platobný rozkaz, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4 500 Eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 21.7.2016 do zaplatenia. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území L.Š., zapísanej na LV XXXX, parcely registra C. R. XXX/X - ostatné plochy o výmere 900 m2. Túto nehnuteľnosť užíva žalovaný ako športový areál - ihrisko, bez toho, aby poskytoval žalobkyni protiplnenie za užívanie cudzej nehnuteľnosti. Poukázala na znalecký posudok č. XXX/XXXX znalca Ing. T. M., z ktorého vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľností v sume 25 700 Eur. Výška bezdôvodného obohatenia by podľa ustálenej rozhodovacej praxe mohla predstavovať 10 % z ceny nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu žalobkyňa žiada predmetnú sumu, pričom táto suma predstavuje sumu 2,50 Eur ročne za m2 za obdobie od 26.7.2014 do 25.7.2016.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uvádzal, že na predmetný športový areál sa vzťahuje režim , teda existuje tu zákonné vecné bremeno a nie je pravdou, že by žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Taktiež žalovaný namietal výšku samotnej náhrady uplatneného nároku vo výške 2,50 Eur za m2 ročne. Poukázal na to, že žalobkyňa vzhľadom na aplikáciu nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale len na prípadnú náhradu podľa , a to od 01.03.2009. Vzhľadom na dátum podania žaloby, ale vzniesli námietku premlčania tohto nároku. Žalovaný pre prípad, ak by súd neakceptoval vyššie uvedenú obranu, navrhol znalecké dokazovanie za účelom zistenia výšky náhrady za vecné bremeno.

3. Žalobkyňa s vyjadrením žalovaného nesúhlasila. Uviedla, že stavia svoj procesný útok na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne bez toho, aby poskytoval žalobkyni akékoľvek protiplnenie za jej užívanie, pričom žalobkyňa vyvracia tvrdenie žalovaného o oprávnenosti užívať predmetnú nehnuteľnosť titulom zákonného vecného bremena podľa ust. o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov /ďalej aj „“/. Svoje tvrdenia opiera žalobkyňa predovšetkým o gramatický výklad ust. , v zmysle ktorého viaže zákonodarca vznik zákonného vecného bremena na dve právne skutočnosti, a to nadobudnutie účinnosti tohto a neexistenciu iného zmluvne dohodnutého práva medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, pričom pre vznik zákonného vecného bremena vyžaduje kumulatívne splnenie oboch vyššie uvedených skutočností. Žalobkyňa poukázala na uznesenie č. k. -99 zo dňa 27.2.2017 aj na právoplatný rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k. -52 zo dňa 19.02.2015, ktorým bolo rozhodnuté, že právo žalobcu na náhradu za neoprávnené užívanie nehnuteľností v tomto spore je dané. Vyššie uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -96 zo dňa 29.10.2015. V danej veci ide o vedľajší pozemok a totožný skutkový stav.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, LV XXXX v kat. úz. L., geometrickým plánom č. X/XXXX, žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 06.06.2014, obsahom tunajšieho spisu č. k. , a , výzvou zo dňa 12.7.2016, znaleckým posudkom Ing. M. č. XXX/XXXX, a posudkom č. XXX/XXXX Ing. V. G., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

5. Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti, parcely C. R. XXX/X o výmere 900 m2 - ostatné plochy, zapísanej na LV XXXX v kat. úz. L.. Vlastnícke právo nadobudla na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod číslom Z. XXXX/XXXX. Išlo o darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi Q. E., rod. B. ako darcom a žalobkyňou ako obdarovanou. Pôvodná parcela registra N. C. XXX/X - orná pôda o výmere 3 546 m2, z ktorej odčlenením dielu č. X o výmere 900 m2 vznikla novovytvorená parcela registra R. C. XXX/X - ostatné plochy o výmere 900 m2, bola predmetom nájomnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne Q. E. a žalovaným - Obcou L.. Zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú, s výpovednou lehotou 6 mesiacov. Tieto skutočnosti boli medzi stranami nesporné. Žalobkyňa uviedla, že režim sa na daný vzťah medzi účastníkmi nemôže uplatňovať, s poukazom na tohto zákona, ktorý uvádza, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu zo zákona môže vzniknúť iba vo vzťahu k tým pozemkom pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, ak vlastník stavby nemal ku dňu účinnosti tohto zákona, teda k 01.03.2009, k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, čo v tomto prípade predstavovala vyššie uvedená nájomná zmluva č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Nájomná zmluva bola právnou predchodkyňou žalobkyne vypovedaná písomnou výpoveďou z XX.XX.XXXX. Výpoveď bola podaná na pošte dňa XX.XX.XXXX. Výpovedná doba začala žalovanému plynúť XX.XX.XXXX a uplynula XX.XX.XXXX. Vo výpovedi právna predchodkyňa žalobkyne uviedla, že dáva výpoveď vo vzťahu k parcele číslo N. C. XXX/X - orná pôda o výmere 4 466 m2. Ani toto nebolo medzi stranami sporné.

7. Parcela C. R. XXX/X vznikla odčlenením dielu č. X od parcely registra N. C. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 3 546 m2, podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX geodetom T.. K. O.. Týmto geometrickým plánom zároveň z pôvodnej parcely registra N. C. XXX/X boli odčlenené aj ďalšie parcely, R. C. XXX/X, XXX/X a XXX/X. Pôvodná parcela N. C. XXX/X ostala o výmere 12 m2.

8. Žalovaný - obec L. užíva vyššie uvedenú nehnuteľnosť ako športový areál - futbalové ihrisko, čo tiež nebolo sporné.

9. Skutkový stav je rovnaký ako vo veci sp. zn. . V tomto konaní si žalobkyňa na rovnakom základe, za rovnaký pozemok, uplatňuje náhradu za iné obdobie, a to od 26.4.2014 - 25.7.2016.

Krajský súd v Prešove v uznesení č. k. zo dňa 12.11.2015 vo veci mimo iného uviedol, že žalobkyňa namietala vznik vecného bremena podľa Súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil, či v čase účinnosti (01.07.2009) trval nájomný vzťah medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným k pozemku, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy a nevyhodnotil, či zákonné vecné bremeno podľa vzniklo aj napriek tomu, že tu k 01.07.2009 bolo zmluvne dohodnuté iné právo a aký vplyv na existenciu nájomnej zmluvy má jej výpoveď. Súd prvej inštancie sa mal podrobne zaoberať odvolacími námietkami žalobkyne, tieto preskúmať a vyhodnotiť s tým, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom vykoná dokazovanie, zákonným spôsobom ustáli skutkový stav a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodne. Už v tomto štádiu konania však odvolací súd konštatoval, že odvolacie námietky žalobkyne majú racionálny základ. Súd v danej veci opätovne rozhodol, žalobe čiastočne vyhovel, časť žaloby zamietol z dôvodu premlčania.

10. V konaní č. k. , bolo rozhodované o vyprataní nehnuteľnosti, konkrétne parcely registra R. C. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, taktiež vytvorenej z pôvodnej parcely N. C. XXX/X geometrickým plánom č. XX/XXXX. V tomto konaní súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti zamietol, s tým, že v konaní bolo preukázané, že s výstavbou športového areálu na predmetnom a susedných pozemkoch sa začalo v roku XXXX, pričom dňa XX.XX.XXXX bolo vydané Odborom výstavby aj rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov pre športové ihrisko v L. pod sp. zn. č. XXXX/ XXXX, pričom vyvlastnené pozemky mali byť totožné s parcelou vedenou v evidencii nehnuteľností pod číslom XXX/X. Taktiež bolo v konaní preukázané, že MNV v L. malo v roku XXXX vo svojej správe 15 nehnuteľností, mimo iného aj šatne a sociálne zariadenie telovýchovnej jednoty. Súd konštatoval, že dňom nadobudnutia účinnosti , t. j. k 01.05.1991 prešlo na Obec L. vlastnícke právo k futbalovému ihrisku, ako to vyplýva z delimitačného protokolu a jeho príloh. Následne doplnením s účinnosťou od XX.XX.XXXX prešli tieto šatne a zariadenia do vlastníctva obce. Pokiaľ sa týka samotného areálu futbalového ihriska, súd konštatoval, že toto nie je vedené v katastri nehnuteľností ako samostatná nehnuteľnosť, táto nepodlieha evidenčnej povinnosti, ako to vyplýva z ustanovení zákona o katastri nehnuteľností a stavebného zákona.

11. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorý predložila žalobkyňa, bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne z dôvodu objektívneho určenia najpravdepodobnejšej ceny nehnuteľnosti, ktorú by táto nehnuteľnosť mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Ročné peňažné plnenie za užívanie cudzej nehnuteľnosti sa potom poskytuje vo výške zodpovedajúcej 1/10 z hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, čo by v tomto prípade mohlo byť 2,85 Eur/m2/rok, keďže hodnota nehnuteľnosti (900 m2) bola podľa posudku 25 700 Eur.

12. Ing. V. G. v znaleckom posudku č. XXX/XXXX, ktorý bol vyhotovený ako súkromný znalecký posudok vo veci č. k. , určoval znalec výšku nájomného za obdobie od 1.7.2011 do 30.6.2014, za bezprostredne susediaci pozemok XXX/X o výmere 1 000 m2, ktorý sa taktiež nachádza na futbalovom ihrisku, ktorý užíva žalovaný. Znalec stanovil výšku nájomného za m2/rok od 2,126 Eur do 2,338 Eur.

13. Žalovaný neskôr žiadal prerušiť konanie podľa , keďže vo veci č. k. podal dovolanie. Súd nevidel dôvod prerušovať konanie pre podanie dovolania v inej veci, ak v obdobnej veci, týkajúcej sa rovnakých účastníkov a rovnakého pozemku, má vyjadrený právny názor krajského súdu. V danom prípade v inom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, keďže tu nejde o totožné pozemky, ale o susedné, čo v praxi môže znamenať, aj iné rozhodnutie, vzhľadom na iný režim, ktorý sa na daný pozemok, alebo časť vzťahuje. Tento návrh teda zamietol.

14. Podľa o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

15. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

17. Podľa (ďalej len ), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

19. Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

20. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

21. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. Podľa ods. 1, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

24. Podľa ods. 2, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

25. Podľa , ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak..

26. V predmetnom konaní nebolo sporné vlastníctvo stavby ani pozemku účastníkmi konania.

27. Súd skúmal, či sa na daný právny vzťah môžu aplikovať ustanovenia , alebo či je potrebné použiť iný právny predpis. Zároveň súd poukazuje na základnú zásadu, zásadu právnej istoty, ktorá znamená, aj že v obdobných veciach budú súdy rozhodovať rovnako.

28. Pri rovnakom skutkovom základe ako v konaní č. k. , mal súd za to, že nárok žalobkyne je preukázaný. Nepochybne bolo preukázané, že žalovaný naďalej užíva nehnuteľnosť žalobkyne bez právneho dôvodu. Nehnuteľnosť žalobkyne je súčasťou športového areálu - futbalového ihriska. Celý športový areál, vzhľadom na vzájomnú previazanosť funkcií jednotlivých objektov, z ktorých sa daný areál skladá, je nutné chápať ako stavbu. Súd má za to, že argumenty žalovaného, že užíva danú nehnuteľnosť na základe vzniku neobstoja. V čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona totiž medzi stranami sporu, resp. právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným existoval zmluvný vzťah z nájomnej zmluvy č. 1/2004. Súd si je vedomí, že prakticky v identických veciach krajský súd rozhodol v rôznych senátoch rozdielne. Každý zo senátov odvolacieho súdu, si odôvodnil svoje rozhodnutie, a týmto rozhodnutím je viazaný súd prvej inštancie v

príslušnej veci. Nie je ním však viazaný súd prvej inštancie v inej veci a taktiež ním nie je viazaný ani iný senát krajského súdu, bez ohľadu na to, že ide o posledné rozhodnutie v týchto obdobných veciach, o čom sa snažil súd presvedčiť právny zástupca žalovaného. Takáto viazanosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona.

29. V tomto konaní treba prisvedčiť argumentom žalobkyne, že z gramatického výkladu ustanovenia vyplýva, že zákonodarca viaže vznik zákonného vecného bremena na dve právne skutočnosti, a to nadobudnutie účinnosti tohto a neexistenciu iného zmluvne dohodnutého práva medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, pričom pre vznik zákonného vecného bremena vyžaduje kumulatívne splnenie oboch vyššie uvedených skutočností, k čomu v tomto prípade nedošlo. Režim zákona tu potom nenastúpil. Ak nájomný vzťah ku dňu účinnosti zákona existoval, vecné bremeno nevzniklo a náhradu za užívanie veci rieši nájomné a po skončení nájmu nároky z porušenia práva za užívanie veci bez právneho dôvodu (nároky z bezdôvodného obohatenia).

30. Súd sa stotožnil s argumentáciou v medzitýmnom rozsudku Okresného súdu Prešov v obdobnej právnej veci vedenej pod sp. zn. , ktorý medzitýmny rozsudok už je súčasťou súdneho spisu ako listinný dôkaz predložený žalobkyňou. Podľa názoru súdu gramatický výklad slov v ustanovení „ku dňu účinnosti tohto zákona“ podporuje názor, podľa ktorého prekážka v podobe „iného práva“ pre vznik zákonného vecného bremena musí existovať ku dňu účinnosti zákona (k 01.07.2009).

31. Súd má pri rozhodovaní možnosť určité nedostatky zákona preklenúť výkladom, avšak nemôže nahradzovať činnosť zákonodarcu, ak tento síce niektoré vzťahy chce upraviť, avšak samotné znenie zákona spôsobí, že prvotný zámer nie je naplnený. Jasná formulácia znamená, že súd nemôže žalovanému priznať práva, ktorých sa domáha, a to aj za situácie, ak sa v obdobných veciach opätovne vyjadril aj Krajský súd tak, že zákonné vecné bremeno žalovanému nevzniklo. Ak by zákonodarca mal v úmysle pripustiť možnosť vzniku zákonného vecného bremena v prospech vlastníka stavby aj po dni účinnosti tohto zákona, musel by túto možnosť upraviť expressis verbis priamo v nestanovuje, a preto je nevyhnutné dospieť k záveru, že v predmetnej právnej veci nemožno na vzťah žalobkyne a žalovaného aplikovať S prihliadnutím na povinnosť súdov zachovávať jednotnosť judikatúry má súd za to, že odchýlenie sa od právneho názoru vyplývajúceho z právoplatného uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. -199 zo dňa 27.07.2017 by predstavovalo zásah do základných práv a slobôd žalobkyne, nakoľko protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch by neprispievali k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty a ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a ).

32. Právna predchodkyňa žalobkyne vypovedala nájomnú zmluvu výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX. Tento právny úkon vo vzťahu k nájomnej zmluve, uzatvorenej so žalovaným, súd považoval za platný. Výpoveď síce bola daná na pôvodne celú nehnuteľnosť, avšak z prejavu vôle vlastníčky bolo nepochybné, že chcela dať výpoveď na nehnuteľnosť, ktorú v čase dania výpovede vlastnila, a tak nepochybne dala najavo, že v právnom vzťahu so žalovaným už nechce zotrvať ani v časti. Takto formulovaný prejav vôle bol žalovanému nepochybne jasný a tento akceptoval. Vyčlenenie parcely R. C. XXX/X bolo uskutočnené geometrickým plánom, a teda žalovanému bolo zrejmé, že okrem tejto parcely je uskutočnená výpoveď k zostávajúcej časti parcely N. C. XXX/X. Súd tak vychádzal z toho, že žalovaný užíva nehnuteľnosť bez toho, aby mal k tomuto pozemku právo zákonného vecného bremena, alebo že by ho užíval podľa platnej nájomnej zmluvy. Žalovaný tak užíva pozemok žalobkyne bez právneho dôvodu.

33. Čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobkyňa žiadala, vzhľadom na námietku premlčania žalovaného sa súd prvej inštancie musel zaoberať tým, či nárok je premlčaný.

34. Žalobkyňa sa domáhala nároku z bezdôvodného obohatenia. Tomu teda zodpovedá aj režim prípadného premlčania. Poukazujúc na vyššie citovaný je premlčacia doba 2-ročná, pričom žaloba bola na súd doručená dňa 25.07.2016 a žalobkyňa sa domáhala nárokov za obdobie od 26.7.2014 do 25.7.2016. Z tohto teda vyplýva, že nárok žalobkyne je dôvodný v celom rozsahu.

35. Čo sa týka samotnej výšky za 1 m2, ktorú požadovala žalobkyňa, súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. T. M. č. XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti predstavuje zaokrúhlene čiastku 25 700 Eur. Jedna desatina z hodnoty predmetnej nehnuteľnosti predstavuje dokonca 2,85 Eur ročne za 1 m2. Súd mal preto za to, že nárok žalobkyne, predstavujúci 4 500 Eur za výmeru pozemku 900 m2 je pri sume 2,50 Eur ročne za 1 m2 dôvodný. Žalovaný síce spochybnil požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia, avšak nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by nárok žalobkyne aj relevantne spochybnil. Súd prihliadol aj na znalecký posudok T.. G., ktorý určil výšku nájomného za susedný pozemok 2,338 Eur/rok, čo je približná suma akú žiadala žalobkyňa.

36. Z priznanej istiny súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania, a to s poukazom na a .

37. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

38. Podľa , Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. V danom prípade žalobkyňa požadovala od žalovaného úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 500 Eur od 21.06.2016 do zaplatenia. Výzvou zo dňa 12.07.2016 žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaný potvrdil, že výzvu mali k dispozícii a reagovali na ňu. Je teda nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania 7 dní po doručení výzvy, teda 21.07.2016, bol už žalovaný v omeškaní. Súd teda priznal úroky z omeškania žalobkyni tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

41. Podľa (ďalej len ), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Žalobkyňa bola úspešná, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.