Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-131-2016.pdf
PDF · 83.36 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/131/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnej veci navrhovateľa - muža, ktorého otcovstvo má byť určené: L. U., G.. XX.XX.XXXX, K. P. Č.. XX, K., zastúpeného advokátom JUDr. Antonom Trusinom, Hálkova č. 1, Bratislava a odporkyne - matky: K. J., G.. XX.XX.XXXX, K. K. - B. (O. K.), o určenie otcovstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: P. J., G.. XX.XX.XXXX, K. F. navrhovateľa, zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že navrhovateľ L. U., G.. XX.XX.XXXX, je otcom maloletej P. J., G.. XX.XX.XXXX J. M. K. J., G.. XX.XX.XXXX.
II. Súd zveruje maloletú P. J., G.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti a výchovy otca.
III. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletej P. J., G.. XX.XX.XXXX, má otec.
IV. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej P. J., G.. XX.XX.XXXX sumou 100,- € mesačne k rukám otca, vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok.
V. Styk matky s maloletou P. J., G.. XX.XX.XXXX sa neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na súd dňa 30.05.2016 sa navrhovateľ domáhal určenia svojho otcovstva k maloletému dieťaťu - P. J., G.. XX.XX.XXXX z matky K. J., G.. XX.XX.XXXX, s ktorou sa navrhovateľ pozná od roku 2010 a až do roku 2015 žili spolu v jednej domácnosti a vychovávali maloletú P.. V roku 2015 mu matka maloletej oznámila, že už sa s ním nechce viac stýkať, nakoľko mala milenca a o dieťa sa bude starať sama s jej novým priateľom. Navrhovateľ uviedol, že o jeho vzťahu s matkou maloletej P. vedeli všetci ich príbuzní, známi i rodina. Po narodení maloletej P. až do podania návrhu na súd mu však matka maloletej odopierala otcovstvo a nesúhlasila ani so zápisom do rodného listu. Navrhovateľ bol presvedčený, že jedine on je otcom maloletého dieťaťa, pretože v čase rozhodnom pre jeho počatie udržiaval s matkou maloletej pohlavný styk a táto v uvedenom čase nemala známosť s iným mužom. Doplňujúcim návrhom zo dňa 09.08.2016 navrhovateľ žiadal maloletú P. zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
2. Podaním zo dňa 08.01.2018 sa navrhovateľ popri návrhu na určenie otcovstva domáhal i úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P. tak, že namiesto striedavej starostlivosti žiadal
zveriť maloletú P. výlučne do jeho osobnej starostlivosti ako otca, nakoľko matka žije v nevyhovujúcich podmienkach a nejaví o maloletú dcéru žiadny záujem.
3. Počas konania súd zisťoval a prostredníctvom policajného zboru prešetroval pobyt matky M. P., pričom zistil, že na navrhovateľom označenej adrese - O. Č.. XX, K. nebýva. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov SR má matka maloletej evidovaný trvalý pobyt v Bratislave - B. ako bezdomovec bez konkrétnej adresy ulice a súpisného čísla. Od rodinných príslušníkov matky maloletej, ako i z oznámenia navrhovateľa zo dňa 22.01.2018 napokon súd získal informáciu o aktuálnej adrese bydliska matky maloletej, ktorá sa mala nachádzať na A. F. Č.. XX Z. K.. Doručovanie písomností na uvedenú adresu však bolo rovnako neúspešné ako v prípade doručovania na O. F. Č.. XX Z. K. či adresu sídla Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - B., nakoľko matka maloletej si zo žiadnej z uvedených adries poštové zásielky v odbernej lehote počas celého konania nepreberala.
4. Súd prejednal spor na pojednávaní dňa 27.02.2018 v neprítomnosti matky maloletej, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, znaleckým posudkom z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA a zistil nasledovný skutočný stav veci:
5. Znaleckým posudkom č. 41/2018 zo dňa 26.11.2018, vypracovaným Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom, CSc., súdnym znalcom z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA, súd mal preukázané otcovstvo navrhovateľa k maloletej P., G.. XX.XX.XXXX. V sprievodnom liste k znaleckému posudku súdny znalec uviedol, že posudok bol vypracovaný bez vyšetrenia matky maloletej P., nakoľko sa napriek predvolaniam (ktoré neprevzala na pošte) na genetické vyšetrenie nedostavila.
6. Výsluchom navrhovateľa mal súd nesporne preukázané, že v roku 2016 matka maloletej zatelefonovala navrhovateľovi, aby okamžite prišiel s tým, že sa jej niečo stalo a po príchode ju našiel spolu s maloletou uplakané; maloletú P. mu matka dala hneď do náručia a nebránila sa tomu, aby ju vzal so sebou. Dôvodom telefonátu bola hádka matky maloletej s jej priateľom. Od okamihu tejto situácie sa matka o maloletú P. vôbec nezaujímala, nenavštevovala ju, nezatelefonovala, a to ani počas sviatkov. K správaniu maloletej bezprostredne po tom, ako zostala bývať iba s navrhovateľom, tento uviedol, že spočiatku sa na matku ešte pýtala, keďže bola na ňu zvyknutá, no postupom času si vyvinula citový vzťah k navrhovateľovi a jeho manželke, a to v takej intenzite, že matku prestala úplne spomínať. Dodal, že matke maloletej sa medzičasom narodilo druhé dieťa, o maloletú P. nejaví žiadny záujem a neprispieva jej na výživu žiadnymi finančnými prostriedkami. Napokon navrhovateľ poznamenal, že maloletú nadovšetko miluje a má záujem veci usporiadať.
7. Kolízny opatrovník maloletej P. na základe zistených pomerov v domácnosti navrhovateľa zaujal na pojednávaní konanom dňa 06.02.2020 jednoznačné stanovisko svedčiace o riadnych sociálnych a rodinných pomeroch navrhovateľa, v ktorého domácom prostredí bude nepochybne zabezpečený priaznivý všestranný (fyzický, psychický i sociálny) vývin maloletého dieťa, a preto zverenie maloletej P. do osobnej starostlivosti navrhovateľa - otca a jeho výchovy je v zjavnom záujme dieťaťa.
8. Podľa § 94 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
9. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, súd mal osvedčenú skutočnosť, že vzhľadom na dátum narodenia maloletej P. (23.07.2012) a obdobie, v ktorom navrhovateľ mal udržiavať s matkou maloletej pohlavný styk (2010 - 2015), prichádza navrhovateľ do úvahy ako biologický otec maloletej, avšak súd nemohol mať jednoznačne preukázané, že v čase rozhodnom pre počatie matka maloletej P. nežila pohlavne i s iným mužom, keďže matka bola počas celého konania procesne nečinná a k skutkovým okolnostiam návrhu na určenie otcovstva sa vôbec nevyjadrila. Z uvedených dôvodov súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru genetiky za účelom určenia otcovstva navrhovateľa.
10. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
11. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
13. Podľa § 62 ods. 1 až 4 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Subsumujúc výsledkami vykonaného dokazovania zistený skutočný stav veci po vyššie citované právne normy, súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorému nesvedčí zákonná domnienka otcovstva manžela matky maloletého dieťaťa, intímne žil s matkou maloletej P. v období od roku 2010 do roku 2015 a v konaní na základe znaleckého posudku preukázal, že je biologickým otcom maloletej P., preto súd jeho návrhu na určenie otcovstva vyhovel.
16. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, súd zastáva názor, že zákonom o rodine sledovaný záujem, výchova a všestranný vývin maloletého dieťaťa sa v danom prípade (keď matka maloletej evidentne neprejavuje o ňu žiadny záujem) dosiahne zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletú aj zastupovať pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilá a spravovať jej majetok. Súd tiež zistil, že navrhovateľ nebráni stretávaniu sa matky s maloletou, ak by niekedy prejavila o dcéru záujem, a preto styk matky s maloletou súd autoritatívne neupravil. Za zákonnú a spravodlivú súd považoval i navrhovateľom požadovanú a kolíznym opatrovníkom odsúhlasenú výšku vyživovacej povinnosti matky voči maloletej P. v sume 100,- € mesačne, a preto rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V posudzovanej právnej veci, ktorej predmetom bolo určenie rodičovstva, síce ustanovenie § 53 CMP umožňuje, aby súd priznal náhradu trov konania procesne úspešnému účastníkovi, ak to možno spravodlivo požadovať, avšak vzhľadom na skutočnosť, že vo veci úspešný navrhovateľ náhradu trov konania nenavrhol (ust. § 57 CMP), súd o povinnosti matky maloletej nahradiť navrhovateľovi trovy konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).