Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cb-90-2016.pdf
PDF · 160.12 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cb/90/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcu: B.-W., U..W.., V. X, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, zastúpeného: JUDr. Michal Ellinger, advokát, Wolkrova 41, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: H. V. W..Y..R.., XXX XX Q. XXX, H.: XX XXX XXX, zastúpenému: JUDr. Jana Bajužíková, advokátka, Štefánikova 8, Michalovce, o zaplatenie sumy 68.466,54 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 29 524,80,-eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 129 230,58,-eur od 22.5.2014 do 31.5.2014, 9,25% ročne zo sumy 78 462,07,-eur od 1.6.2014 do 30.6.2014, 9,25% ročne zo sumy 29 524,80,-eur od 1.7.2014 do zaplatenia, 9,15% ročne zo sumy 1 037,22,-eur od 26.6.2014 do zaplatenia, 9,15% ročne zo sumy 4 418,04,-eur od 31.8.2014 do zaplatenia, 9,05% ročne zo sumy 961,80,-eur od 20.9.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 14%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 68.466,54 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že dňa 21.5.2014 uzatvoril žalobca ako postupník, s obchodnou spoločnosťou V., U..W.. K. , ako postupcom, zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej postupca postúpil postupníkovi a postupník nadobudol pohľadávku v celkovej výške 129.230,58 eur spolu s príslušenstvom, ktorú mal postupca voči žalovanému, ako svojmu dlžníkovi. S poukazom na uvedené žalovanému vznikla povinnosť splniť svoj záväzok vo výške 129.230,58 eur novému veriteľovi, t.j. žalobcovi, ktorý si predmetnú pohľadávku uplatnil u žalovaného faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 21.5.2014, splatnou 21.5.2014. Predmetná faktúra bola čiastočne uspokojená vo výške 50.768,51 eur, nakoľko dňa 31.5.2014 došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok a záväzkov žalovaného a žalobcu a vo výške 22.432,03 eur, rovnako v dôsledku jednostranného započítania zo dňa 30.6.2014. Zvyšná neuhradená časť faktúry tak predstavuje ku dňu podania návrhu sumu vo výške 56.030,04 eur. Žalovaný si prostredníctvom ústne uzatvorenej objednávky objednal u žalobcu odber a rozvoz pohonných hmôt- nafty. Žalobca si svoj záväzok vyplývajúci z objednávky splnil riadne a včas, čo potvrdzujú aj príslušné odberné listy tvoriace prílohy jednotlivých faktúr. Za účelom zaplatenia ceny za odobraté pohonné hmoty boli zo strany žalobcu vystavené nasledovné faktúry: -faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 26.5.2014 znejúca na sumu vo výške 1.037,22 eur vrátane DPH, splatná dňa 25.6.2014,
faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 31.7.2014 znejúca na sumu vo výške 4.418,04 eur vrátane DPH, splatná dňa 30.8.2014,
- faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 20.8.2014 znejúca na sumu vo výške 961,80 eur vrátane DPH, splatná dňa 19.9.2014. Uvedené faktúry žalovaný neuhradil.
2. Žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 24.9.2013 zmluvu o dielo, v rámci ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať dielo na stavbe “Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v okrese H.. V čl. X ods. 10.31 zmluvy o dielo sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal vykonať na vlastné náklady všetky skúšky, kontroly a merania, ktoré sú potrebné pre riadne dokončenie diela, pričom mal taktiež zabezpečiť organizovanie, vybavovanie a úhradu týchto skúšok. K riadnemu vykonaniu/ dokončeniu diela bolo potrebné okrem iného vykonať aj monitoring potrubia a terénne skúšky na stavbe „ Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v okrese Ilava“. Nakoľko žalovaný tieto nevykonal, zabezpečil ich vykonanie žalobca na vlastné náklady, ktoré následne refakturoval žalovanému faktúrami:
- faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 31.10.2014 na sumu 1.560,12 eur vrátane DPH, splatná 21.11.2014, vystavená za monitoring potrubia na základe faktúry dodávateľa č. XXXXXXXX,
- faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 31.12.2015 na sumu 4.459,32 eur vrátane DPH, splatná dňa 9.2.2016, vystavená za terénne skúšky na základe faktúry dodávateľa č. XXXX-XXX.
3. Nakoľko žalovaný predmetné peňažné plnenie v úhrnnej výške 68.466,54 eur žalobcovi riadne a včas neuhradil, žalobca písomne kontaktoval žalovaného a vyzýval ho k plneniu jeho právnych povinností. Za tým účelom dňa 22.10.2015 žalobca zaslal žalovanému pokus o zmier - list na mimosúdne riešenie vzniknutej situácie, v ktorom ho vyzval na úhradu peňažného záväzku do 8 dní odo dňa doručenia predmetného listu. Napriek uvedenému žalovaný záväzok v celkovej výške 68.466,54 eur nesplnil.
4. V zmysle podanej žaloby súd vydal platobný rozkaz dňa 13.9.2016, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V tomto uviedol, že nárok žalobcu namieta v dôvodoch aj v plnej výške. Nárok žalobcu je nielen sporný ale aj v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Podľa tvrdení žalobcu mu vznikla povinnosť splniť záväzok vo výške 129.230,58 eur žalobcovi ako novému veriteľovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.5.2014, pričom žalobca vraj ku dňu podania žaloby eviduje neuhradenú časť faktúry vo výške 56.030,04 eur, Žalovaný tvrdil, že faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 21.5.2014 mu nebola nikdy doručená a nie je vedená v jeho účtovníctve. Pohľadávky, ktoré boli predmetom postúpenia boli započítané jednostranným zápočtom žalovaného na pohľadávky žalobcu dňa 26.9.2014. Predmetné započítanie sa týkalo aj ďalších v tomto konaní žalobcom uplatnených faktúr, konkrétne faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 26.5.2014 vo výške 1.037,22 eur, faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 31.7.2014 vo výške 4.418,04 eur, faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 20.8.2014 vo výške 916,80 eur. Dňa 6.11.2015 bol žalovanému doručený list žalobcu zo dňa 29.10.2015, v ktorom uvádza, že jednostranný zápočet nebol žalobcovi doručený. Oznámenie o jednostrannom započítaní žalovaný poslal na korešpondenčnú adresu žalobcu dňa 29.10.2014, pričom na základe informácií Slovenskej pošty, a.s. táto zásielka bola žalobcovi riadne doručená a aj prevzatá. Oznámenie o jednostrannom započítaní bolo žalobcovi doručení po začatí reštrukturalizácie, avšak zákaz započítania nedopadá na tie právne úkony, ktoré veriteľ vykonal pred začatím reštrukturalizačného konania, aj keď za počítací právny úkon bol doručený dlžníkovi po začatí tohto konania. Jednostranný zápočet veriteľa dlžníka sa viaže na moment vykonania započítavacieho úkonu, ktorý musí byť uskutočnený pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom nie je podstatné, či bol tento započítací právny úkon doručený dlžníkovi po začatí reštrukturalizačného konania. Časť pohľadávok, ktoré si započítal žalovaný, práve z tohto dôvodu neuplatnil v reštrukturalizačnom konaní prihláškou do tohto konania. K uzatvorenej zmluve o dielo zo dňa 24.9.2013 žalovaný uviedol, že dňa 19.9.2014 došlo z jeho strany k odstúpeniu od zmluvy o dielo Č.. G. XXXXXXX v súlade s ustanoveniami zmluvy ako aj v súlade s § 345 a nasl. Obchodného zákonníka, z dôvodu neuhradenia faktúry č. XXXXXX vo výške 32.778,60 eur, vystavenej dňa 15.5.2014, splatnej dňa 14.8.2014, nakoľko žalobca si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť. Žalovaný tiež poukázal, že faktúry č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX mu nikdy neboli doručené, na čo žalobcu upozorňoval už v predchádzajúcej komunikácii a žalovaný tieto faktúry namietal v ich dôvode a výške.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: písomné vyjadrenia strán, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 21.5.2014 medzi postupcom V., U..W.., K. a postupníkom B.-W., U..W.., Ž., jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov ku dňu 31.5.2014,
jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov ku dňu 30.6.2014, faktúra žalobcu vystavená žalovanému na sumu 129.230,58 eur zo dňa 21.5.2014, faktúry žalobcu za motorovú naftu č. XXXXXXXXX na sumu 1.037,22 eur, č. XXXXXXXXX na sumu 4.418,04 eur, č. XXXXXXXXX na sumu 961,80 eur a k nim doložené dodacie listy, faktúra žalobcu vystavená pre žalovaného č. XXXXXXXXX na sumu 1.560,12 eur ako refakturácia monitoringu potrubia, faktúry U. P., W..Y..R.., Ž. Č.. XXXXXXXX, protokoly z prehliadky kanalizácie kamerou vystavené U. P., W..Y..R.., Ž.H., faktúra žalobcu vystavená pre žalovaného č. XXXXXXXXX - refakturácia terénnych skúšok na sumu 4.459,32 eur, faktúra č. XXXX-XXX dodávateľa D.-B.-W., W.. W. Y..R.., O. vystavená pre žalobcu na sumu 11.312,40 eur, súpis prác k faktúre D.-B.-W., W..Y..R.., pokus o mimosúdne urovnanie veci zo dňa 22.10.2015, zmluva o dielo č. G. zo dňa 24.9.2013, oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov ku dňu 26.9.2014 vystavené žalovaným, podací lístok k oznámeniu, odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 19.9.2014 spolu s podacím lístkom, prihláška žalovaného zo dňa 19.11.2014 adresovaná konkurznému a reštrukturalizačnému správcovi, potvrdenie konkurzného a reštrukturalizačného správcu zo dňa 24.11.2014, zmluva o postúpení pohľadávok č. X/XXXX medzi žalovaným a W. Y., W..Y..R.., O., doklad o záväzkoch žalovaného - faktúry vystavené- V. P., U..W.., Ž., F.-Q., W.. W. Y..R.., W., V. O. U..W.., O., Q. D. W..Y..R.., P. K. B., Y. W..Y..R., H., F. W..Y..R.., Z. Q. a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
6. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.5.2014 postupca - V., U..W.., K. postúpil na postupníka
- B.-W., U..W.., Ž. pohľadávky voči dlžníkovi H. V. W..Y..R.., Q. v celkovej výške 129.230,58 eur. Žalobca jednostranne započítal vzájomné pohľadávky a záväzky s tým, že zostatok pohľadávky žalobcu voči žalovanému predstavuje 56.030,04 eur. Žalovaný k dátumu 26.9.2014 jednostranne započítal pohľadávky a záväzky(postúpené pohľadávky firmy V. U..W.., K.) vo výške 62.447,10 eur. Oznámenie o jednostrannom započítaní odovzdal žalovaný na poštovú prepravu dňa 29.10.2014.
7. Žalobca fakturoval žalovanému cenu motorovej nafty a rozvoz nafty nasledovnými faktúrami:
- Faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 26.5.2014 vo výške 1.037,22 eur s dátumom splatnosti 25.6.2014,
- Faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 31.7.2014 na sumu 4.418,04 eur s dátumom splatnosti 30.8.2014,
- Faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 20.8.2014 na sumu 961,80 eur s dátumom splatnosti 19.9.2014.
8. Dňa 24.9.2013 uzatvoril žalobca ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela - G. B., R. U. Č. B. R. H.. Miestom vykonania diela boli B. U. Q. S., Z. J., I.. Doba vykonávania diela bola stanovená od 16.9.2013 do 31.5.2015. Dohodnutá cena diela činila spolu sumu 2.278.150,38 eur bez DPH. V článku VI bod 6.1 zmluvy bolo dohodnuté, že cena za vykonanie diela bude platená na základe čiastkových mesačných faktúr vystavených zhotoviteľom na základe objednávateľom odsúhlaseného súpisu vykonaných prác a dodávok a na základe konečnej faktúry, ktorou dôjde k celkovému vysporiadaniu ceny za vykonanie diela. V zmysle článku X zmluvy bod 10.31 zhotoviteľ vykoná na vlastné náklady všetky skúšky, kontroly a merania, ktoré sú potrebné pre riadne dokončenie diela. Organizovanie, vybavovanie a úhradu týchto skúšok zabezpečuje zhotoviteľ.
9. Listom zo dňa 19.9.2014 žalovaný ako zhotoviteľ odstúpil od zmluvy o dielo v súlade s ustanoveniami zmluvy ako aj v súlade s § 345 a nasl. Obchodného zákonníka z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti na strane objednávateľa a to omeškania objednávateľa so zaplatením ceny za vykonanie diela o viac ako 30 dní. Objednávateľ neuhradil faktúru č. XXXXXX vo výške 32.778,60 eur vystavenú dňa 15.5.2014, splatnú 14.8.2014. Uvedený list žalovaný doručoval žalobcovi čo potvrdzuje podací lístok W. V., U..W.. zo dňa 19.9.2014, druh zásielky doporučený list 1. trieda.
10. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 21.05.2014 bola žalovanému jednoznačne doručená. Jednostranné zápočty súvisiace s touto faktúrou zo strany žalobcu adresované žalovanému neboli rozporované a v zásade sa dá konštatovať, že žalovaný danú vec neriešil až do času pokým žalobca neinicioval toto súdne konanie. Žalovaný vo svojom konštatovaní o nedoručení faktúry č. XXXXXXXXX účelovo klame a zavádza súd, keďže v liste zo dňa 29.10.2015 pomenovanom „Pokus o mimosúdne vyrovnanie - odpoveď" konštatuje vykonanie jednostranného zápočtu aj voči predmetnej faktúre. Z uvedeného vyplýva, že predmetná faktúra sa dostala do dispozície žalovaného ešte pred dátumom 26.09.2014, keďže v tento deň uskutočnil žalobcom rozporovaný jednostranný zápočet. Na uvedený problém je nevyhnutné nazerať z dvoch rovín a to z roviny všeobecne záväzných právnych predpisov akými sú napr. Obchodný zákonník či Občiansky zákonník a zároveň z pohľadu osobitného zákonného predpisu akým je zák. č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ak by sa teoreticky pripustilo konštatovanie žalovaného o tom, že jednostranné zápočty nie je potrebné doručiť
okamžite, ale takto môže osoba vykonať kedykoľvek v rámci premlčacej lehoty, tak v rozsahu v akom by sa zápočet dotýkal reštrukturalizácie možno konštatovať podkopanie a narušenie zámeru sledovaného inštitútom reštrukturalizácie, dlžník by teoreticky nikdy nemal príležitosť vytvoriť reštrukturalizačný plán (nemožnosť určenia výšky jeho záväzkov a rovnako i výšky pohľadávok ktoré sú v zásade majetkom s ktorým dlžník ráta v pláne i v rámci uspokojenia veriteľov a ďalšej možnej prevádzky podniku a pod.) a vznikali by neodstrániteľné ad absurdum situácie. Moment začatia reštrukturalizačného konania má v zmysle účelu samotnej reštrukturalizácie zaručiť ochranu majetku dlžníka pred veriteľmi a zamedziť jeho ďalšiemu znižovaniu, napr. aj (účelovými) jednostrannými zápočtami veriteľov. Voči takýmto excesom a zákon obchádzajúcim úkonom sa súdna moc právoplatne vyjadrila aj v konaní sp. zn.: 13Cob/220/2014, v ktorom bol prejednávaný takmer identický právny problém pričom súd dal za pravdu tvrdeniam z ktorých vychádza aj žalobca. Žalobca považoval za nevyhnutné vyjadriť sa i k tvrdeniam žalovaného, ktorý síce poskytol výňatok z rozhodnutia R l04/2008 avšak neuvedomil si nasledovné. Ak by sa i teoreticky pripustilo, že uvedený výňatok správne konštatuje nepotrebnosť samotného doručenia jednostranného zápočtu druhej strane na to, aby tento zápočet bolo možné považovať za účinný, tak jednoznačne nie je možné súhlasiť skonštatovaním žalovaného o správnom doručení zápočtu. Totižto v uvedenom výňatku sa konštatuje - „Nie je preto vždy nevyhnutné, aby sa druhý účastník naozaj s obsahom prejavu vôle oboznámil, rozhodujúce je, aby mal objektívne povedané - možnosť poznať obsah písomnosti". Okrem toho, že i vzhľadom k hore citovanému výroku, súhlasí žalobca s konštatovaním súdu o nevylúčení povinnosti v určitých prípadoch zápočet i reálne doručiť {„...Nie je preto vždy nevyhnutné...."), tak samotný výňatok jednoznačne poukazuje na nesprávny postup žalovaného. Žalovaný, ak chcel konať v zmysle výňatku, tak mal povinnosť nakladať s jeho jednostranným zápočtom tak, aby mal žalobca objektívnu možnosť sa s ním oboznámiť {t.j. aby bolo doručené Oznámenie o uložení listu - tzv. „žltý lístok") ešte v lehote pred dňom začatia reštrukturalizačného konania, t.j. pred 08.10.2014. Vzhľadom k tomu, že predmetný zápočet bol odoslaný až 29.10.2014 nie je možné tomuto konaniu žalovaného priznať právnu ochranu a to ani v zmysle ním predloženého výňatku a je preto nevyhnutné tento úkon považovať za účelový a zákon obchádzajúci. Z hľadiska účinnosti postúpenia pohľadávok spol. V., U..W.. na žalobcu, a následne z hľadiska nastúpenia účinkov povinnosti žalovaného plniť tieto pohľadávky žalobcovi, je irelevantné, či faktúra č.XXXXXXXXX bola alebo nebola žalovanému doručená. Podstatná je skutočnosť, že postúpenie pohľadávok bolo žalovanému riadne oznámené v súlade s ust. § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Žalobcom vystavená faktúra č. XXXXXXXXX je len dokladom pre riadnu účtovnú evidenciu pohľadávok, avšak sama o sebe nie je právnym titulom, na základe ktorého vznikli pohľadávky žalobcu voči žalovanému - týmto právnym titulom je právny vzťah medzi spol. V., U..W.. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom - a preto doručenie (resp. podľa žalovaného nedoručenie) tejto faktúry žalovanému je z hľadiska povinnosti žalovaného plniť pohľadávky žalobcovi irelevantné. Žalovaný mal preukázateľne, najneskôr dňa 27.05.2014, vedomosť o postúpení pohľadávok spoločnosti V., U..W.. voči spoločnosti H. V. W..Y..R.. na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.05.2014. Skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o postúpení predmetných pohľadávok sám žalovaný potvrdil, čo vyplýva z obsahu jeho listu zo dňa 29.10.2015 - „Pokus o mimosúdne vyrovnanie“, v ktorom žalovaný konštatuje vykonanie jednostranného zápočtu aj voči faktúre žalobcu č. XXXXXXXXX. Skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o postúpení pohľadávok ešte pred dátumom 26.09.2014, je potvrdená prevzatím Oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2014, na ktorom sa nachádza potvrdenie žalovaného (pečiatka žalovaného s dátumom 27.05.2014) o prevzatí tohto oznámenia. Od tohto dňa mal žalovaný vedomosť o tom, že má povinnosť dlh splniť novému veriteľovi. Napokon sám žalovaný potvrdil evidovanie týchto pohľadávok vo svojom účtovníctve tým, že tieto pohľadávky zahrnul do svojich (právne neúčinných) započítacích prejavov. Tvrdenia žalovaného, že predmetná faktúra č. XXXXXXXXX mu nebola doručená sú týmto jednoznačne vyvrátené. Ide nepochybne len o zavádzajúce a účelové tvrdenia žalovaného, ktoré sú však vo vzťahu k jeho povinnosti plniť pohľadávky žalobcovi bez právneho významu. Žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého pohľadávky žalobcu voči žalovanému zanikli jednostranným započítaním k dátumu 26.09.2014.Podľa názoru žalovaného došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok žalobcu a žalovaného jednostranným započítacím úkonom žalovaného k dátumu 26.09.2014, ktorý žalovaný podal na poštovú prepravu dňa 29.10.2014 s tým , že podľa názoru žalovaného ... zákaz započítania nedopadá na tie právne úkony, ktoré veriteľ vykonal pred začatím reštrukturalizačného konania, aj keď započítací právny úkon bol doručený dlžníkovi po začatí tohto konania. Jednostranný zápočet veriteľa dlžníka sa viaže na moment vykonania započítavacieho úkonu, ktorý musí byť uskutočnený pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom už nie je podstatné, či bol tento započítací právny úkon doručený dlžníkovi po začatí reštrukturalizačného konania. V zmysle ust. § 114 ods. 1 písm. f) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov ( ďalej „ ZKR ") Začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky : - pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať. Uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania žalovaného bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 192/2014 zo dňa 08.10.2014. Ochrana dlžníka pred veriteľmi v podobe účinkov začatia reštrukturalizačného konania nastupuje momentom zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku SR, t.j. v danom prípade účinky zákazu započítania pohľadávok voči žalobcovi nastali dňa 09.10.2014.Žalobca zastáva názor, že v žiadnom prípade nemohlo platne dôjsť k úkonu započítania vzájomných pohľadávok tak ako to namietal žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu a vo svojich ďalších vyjadreniach. Ust. § 114 ods. 1 písm. f) ZKR viaže jednostranný zápočet veriteľa dlžníka v rámci reštrukturalizačného konania na moment vykonania započítavacieho úkonu, ktorý musí byť uskutočnený pred začatím reštrukturalizačného konania. Sám žalovaný si protirečí, keď uvádza , že „zákaz započítania nedopadá na tie právne úkony, ktoré veriteľ vykonal pred začatím reštrukturalizačného konania " Napriek tomu žalovaný zrealizoval započítavací úkon až po začatí reštrukturalizačného konania. Za okamih uskutočnenia právneho úkonu nemožno považovať okamih vypracovania listiny (ani údaj v nej uvedený o tom, že pohľadávky sa započítavajú k dátumu 26.09.2014), ale za okamih uskutočnenia započítavacieho úkonu je potrebné považovať okamih, kedy úkon (bez ohľadu na to kedy bola listina vyhotovená a akým dátumom bola označená) nastúpi cestu smerom k adresátovi - v tomto prípade okamihom, kedy žalovaný podal listinu na poštovú prepravu (dňa 29.10.2014, t. j. 14 dní po začatí reštrukturalizačného konania).V žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého „nie je podstatné, či bol tento započítací právny úkon doručený dlžníkovi po začatí reštrukturalizačného konania". Žalovaný opomína významnú skutočnosť, ktorou je kategória perfektnosti právneho úkonu. Vznik právnych úkonov sa viaže na ich perfektnosť a platnosť. Jednostranné započítanie pohľadávok je jednostranným adresovaným právnym úkonom, preto pre jeho perfektnosť je nevyhnutné, aby bol doručený adresátovi, resp. aspoň aby sa dostal do dispozičnej sféry adresáta, čím sa zavŕši proces jeho vzniku. Kým nie je adresný právny úkon doručený zamýšľanému adresátovi, nie je možné považovať ho za perfektný a teda za právny úkon s právnymi účinkami. Najvyšší súd Českej republiky vyjadril túto kategóriu v súvislosti s adresovanými právnymi úkonmi nasledovne : „ z povahy adresovaných právnych úkonov vyplýva, že ku svojej perfektnosti (vzniku) vyžadujú, aby boli poznateľné tými osobami, ktorým sú určené (uplatňuje sa tzv. teória dôjdenia). Ak nedošiel prejav vôle konajúceho do sféry adresáta, právny úkon nie je perfektný. Prejav vôle dôjde adresátovi, keď sa dostane do sféry jeho dispozície, kedy adresát nadobudne objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom prejavu vôle. Dôjdenie prejavu vôle do sféry adresáta dovršuje proces vzniku jednostranného právneho úkonu. Z použitia teórie dôjdenia vyplýva aj záver, že od okamihu dôjdenia prejavu vôle do sféry adresáta je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nie je možné ho jednostranne odvolať. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa adresát zoznámil s obsahom právneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah." ( Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32 Odo 442/2003 z 15.1.2004.). Pokiaľ k dosiahnutiu dispozičnej sféry dlžníka a teda k perfektnosti právneho úkonu dôjde až po tom, ako začne platiť zákaz započítania podľa ust. § 114 ods. 1 písm. f) ZKR, nie je možné prihliadať k tomu, že započítací prejav bol iniciovaný pred začatím reštrukturalizačného konania. Pokiaľ by sme nebrali do úvahy teleologický, ale iba gramatický výklad ust. § 114 ods. 1 písm. f) ZKR mohli by sme dospieť k záveru, že znenie tohto ust. umožňuje veriteľovi, ktorí sa dozvie o uverejnení uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania (ktorého účinky nastanú až nasledujúci deň po dni zverejnenia v Obchodnom vestníku SR), vykonať započítavací právny úkon v deň uverejnenia uznesenia a tento úkon s účinkami započítania doručiť dlžníkovi až po začatí reštrukturalizačného konania, čím sa vyhne obmedzeniam stanoveným pre započítanie v ust. § 114 ZKR. Účelom ustanovenia § 114 ods. 1 písm. f)ZKR je však zamedziť individuálne uspokojenie veriteľov, preto je nevyhnutné nazerať na toto ustanovenie nie len cez prizmu gramatického výkladu, ale pristúpiť k výkladu obsahu a účelu tohto ustanovenia a hľadať zmysel a význam tejto právnej normy. V opačnom prípade sa význam tohto ustanovenia míňa svojmu účelu a nebráni tomu, aby veriteľ antedatoval dátum zápočtu ku dňu predchádzajúcemu dňu začatia účinkov začatia reštrukturalizačného konania a následne aj po začatí reštrukturalizačného konania podal takto dátumovanú listinu na poštovú prepravu, príp. doručil ju dlžníkovi osobne. V zmysle ust. § 114 ods. 1 písm. f) ZKR jedným z účinkov začatia reštrukturalizačného konania je nemožnosť započítať pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, t. j. pohľadávka, ktorá vznikla do začatia reštrukturalizačného konania. Uvedené je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účelu reštrukturalizácie, ktorým je pri zachovaní maximálneho uspokojenia veriteľov aj zachovanie prevádzky podniku úpadcu alebo jeho časti, čo by bolo veľmi obtiažne, ak by jednotliví veritelia mohli individuálne uplatňovať svoje práva alebo ukončiť obchodné zmluvy, ktoré môžu byť kritické pre chod podniku (z dôvodovej správy k
zákonu č. 7/2005 Z. z.). Podľa všeobecne prijímaných záverov odbornej praxe započítanie by znamenalo zvýhodnenie veriteľa oproti ostatným veriteľom a v podstate by išlo o individuálne uspokojenie pohľadávok veriteľa. Započítanie by zároveň spôsobilo nemožnosť vymáhať pohľadávku, ktorú má dlžník (v právnej pozícii veriteľa) voči svojmu dlžníkovi z dôvodu jej zániku." (Ďurica, M: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. C. H. Beck, 2012, str. 760).Ak by sa pripustilo, že veriteľ môže právne relevantne konať spätne v čase pred začatím reštrukturalizačného konania, avšak bez doručenia úkonu do dispozičnej sféry dlžníka do okamihu začatia reštrukturalizačného konania, znamenalo by takéto ponímanie predmetného ust. § 114 ods. 1 písm.f) ZKR možnosť pre ktoréhokoľvek veriteľa úspešne antedatovať svoj právny úkon a doručiť ho do sféry dlžníka až po okamihu nastúpenia právnych účinkov zákazu započítania. Takáto absurdná konštrukcia je však v príkrom rozpore so zásadami konkurzného práva a účelom reštrukturalizačného konania a celého procesu reštrukturalizácie dlžníka. Pripustiť takúto možnosť by totiž znamenalo konštatovať podkopanie a narušenie zámeru sledovaného inštitútom reštrukturalizácie, dlžník by teoreticky nikdy nemal možnosť vytvoriť reštrukturalizačný plán, nakoľko by objektívne nebolo možné ustáliť zoznam veriteľov a záväzkov voči veriteľom a rovnako tak by nebolo možné ustáliť zoznam majetku dlžníka (ktorého súčasťou sú aj dlžníkove pohľadávky voči jeho dlžníkom), s ktorým majetkom dlžník ráta tak v rámci reštrukturalizačného plánu za účelom uspokojenia pohľadávok veriteľov aj v súvislosti s ďalšou prevádzkou podniku dlžníka. Pripustením vyššie uvedeného by bol paralyzovaný a znemožnený postup v procese reštrukturalizácie a v podstate tým absolútne potlačený význam tohto inštitútu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v danom prípade bolo nie len doručenie započítacieho úkonu zavŕšené po začatí reštrukturalizačného konania, ale aj samotný úkon započítania bol zrealizovaný až po začatí reštrukturalizačného konania (podaním na poštovú prepravu dňa 29.10.2014), ktorú skutočnosť sám žalovaný opakovane potvrdzuje vo svojich vyjadreniach. Pri uvažovaní, ktorý moment je momentom uskutočnenia započítacieho úkon je potrebné prihliadať na okamih, kedy bola listina so započítacím prejavom podaná na poštovú prepravu (29.10.2014), nie dátum kedy bola táto listina vyhotovená ani dátum uvedený v tejto listine, ku ktorému mal žalovaný v úmysle započítanie zrealizovať (26.09.2014).Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu a s poukazom na skutočnosť, že (v poradí druhým jednostranným zápočtom) mal žalovaný mal v úmysle započítať vzájomné pohľadávky k dátumu 22.10.2014(t.j. 14 dní po začatí reštrukturalizačného konania) je úplne bezpredmetné vôbec uvažovať o možnosti nastúpenia právnych účinkoch žalovaným zamýšľaného započítania. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zastáva názor, že jednostranné započítanie pohľadávok žalovaný uskutočnil v rozpore s ust. § 114 ods. 1 písm. f) ZKR a preto v dôsledku takéhoto započítania nemohlo a nedošlo k zániku vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného. Žalobca zotrváva na tvrdení, že aj všetky ďalšie pohľadávky žalobcu voči žalovanému uplatnené v tomto konaní sú v celom rozsahu dôvodné a boli riadne v konaní preukázané. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovanému, že z jeho strany došlo k odstúpeniu od G. R. P. Č.. G. XXXXXXX. Žalobca nemá vedomosť o takomto odstúpení od zmluvy.
11. Žalovaný zotrval na tom, že z jeho strany došlo k riadnemu jednostrannému započítaniu pohľadávok, ktoré v pozícii veriteľa evidoval voči žalobcovi v pozícii dlžníka. Z Rozsudku NS ČR sp. zn. 29 Odo/723/2001: „(…) Protože žádný z účastníků netvrdil (natož prokazoval), že by mezi nimi došlo k odchylné dohodě o okamžiku zániku pohledávek započtením, postupoval odvolací soud správně, když tento okamžik posuzoval podle ustanovení § 580 obč. zák. a vyložil, že žalobní pohledávka zanikla k okamžiku splatnosti pohledávky žalované na zaplacení penále, která se stala splatnou později, tedy ke dni 21. srpna 1993. Ve smyslu tohoto ustanovení není z hlediska doby zániku vzájemných pohledávek započtením vůbec rozhodné, kdy byl projev směřující k započtení učiněn, resp. kdy došel druhému účastníku, neboť s tím zákon v tomto ustanovení účinky zániku pohledávek nespojuje.(…)“ Z Rozsudku KS BA sp. zn. 8Cob/123/2013: „(...) Prejav jedného z účastníkov smerujúci k započítaniu je výslovným jednostranným právnym úkonom adresovaným druhému účastníkovi, ktorého obsah a účinnosť sú od vôle druhého účastníka nezávislé. Výber oboch pohľadávok na započítanie vykonáva kompenzujúci a iba jeho kompenzačný prejav privodí zánik započítavaných pohľadávok v rozsahu, v ktorom sa kryjú. Akýkoľvek prejav vôle druhého účastníka, vrátane prejavu nesúhlasu, je tu právne nerozhodný. Súhlas druhej strany teda zákon nevyžaduje a k započítaniu môže dôjsť aj proti vôli druhej strany. Z hľadiska doby zániku vzájomných pohľadávok započítaním nie je rozhodné, kedy bol prejav smerujúci na započítanie urobený, resp. kedy došiel druhému účastníkovi. Pokiaľ je prejav vôle smerujúci k započítaniu doručený druhej strane, dochádza k zániku pohľadávok v okamihu, kedy sa stretli. (...)“ Žalovaný má za to, že vo veci samej boli splnené všetky základné predpoklady započítania, ktorými sú podľa ustálenej súdnej praxe a) vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak,
b) rovnaký druh plnenia - predmetom plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého druhu, nie veci individuálne určené, c) spôsobilosť pohľadávok na započítanie - musí ísť o pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu, nie zo vzťahu verejnoprávneho, kompenzabilné nie sú pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou, d) právny úkon smerujúci k započítaniu. Rovnaký právny názor podporujúci argumentáciu žalovaného v predmetnom konaní, a síce, že obmedzenie započítania pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní nedopadá na právne úkony, ktoré veriteľ vykonal pred začatím reštrukturalizačného konania aj keď započítací právny úkon bol doručený dlžníkovi po začatí tohto konania bol prezentovaný v rámci projektu Odborné legislatívne poradenstvo a vzdelávanie v oblasti súťažného a konkurzného práva (č. 2005/017 - 464 - 08 - 01 - 05), súčasťou ktorého bolo vypracovanie odbornej publikácie Sprievodca konkurzným právom, ktorá bola zverejnená na oficiálnych stránkach Ministerstva spravodlivosti SR. Žalovaný sa vo veci samej riadil, rovnako ako žalobca, výkladom predmetných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii a k jednostrannému započítaniu sporných pohľadávok došlo z jeho strany v dobrej viere a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Uvedené je podporené skutočnosťou, že žalovaný si časť pohľadávok voči žalobcovi, ktoré boli predmetom jednostranného započítania neuplatnil v reštrukturalizačnom konaní prihláškou do tohto konania. Účelom konania žalovaného nebola snaha dostať sa do zvýhodnenej pozície vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný sa rovnako ako žalobca riadil právnym názorom odbornej verejnosti, ktorý bol prijatým aj Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom je neprípustné, aby mu takéto konanie spôsobilo v súvislosti s jeho podnikateľskými aktivitami škodu, ku ktorej by bezpochyby došlo v prípade, ak by sa vo veci konajúci súd stotožnil so žalobcovou argumentáciou. Dôsledkom takéhoto prístupu by nastalo porušenie rovnováhy medzi žalobcom a žalovaným ako účastníkov obchodných záväzkových vzťahov. K ďalšiemu nároku žalobcu žalovaný uviedol, že dňa 19.09.2014 odstúpil od zmluvy o dielo č. G..XXXXXXX, ktorú mal uzatvorenú so žalobcom, a to v súlade s bodom 12.4 Zmluvy o dielo, ako aj v súlade s ust. § 345 Obchodného zákonníka z dôvodu neuhradenia Faktúry č. XXXXXX vo výške 32 778,60 EUR, ktorá bola vystavená dňa 15.05.2014 a splatná dňa 14.08.2014.
12. Q.. V. F., konkurzný a reštrukturalizačný správca dlžníka B.-W., U..W.., O. listom zo dňa 24.11.2014 potvrdila, že jej bola doručená súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok veriteľa H.Ž. V. W..Y..R.., Q., ktorou si veriteľ uplatnil pohľadávky celkovo vo výške 68.616,11 eur.
13. Zmluvou o postúpení pohľadávok Č.. X/XXXX zo dňa 30.102015 postupca -Inžiniering Plus s.r.o., Majerovce postúpil na postupníka - W. Y., W..Y..R.., O. pohľadávky voči P. B.-W., U..W.., O. uvedené v Prílohe č. 1 k zmluve v celkovej výške 65.844,56 eur . Postupník sa zmluvou zaviazal zaplatiť postupcovi celkovú odplatu za postúpené pohľadávky vo výške 32.922,30 eur.
14. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na špecifikáciu pohľadávok jej klienta, ktoré v rámci reštrukturalizačného konania neboli žalobcom uhradené. Dôsledkom tejto skutočnosti bol vznik sekundárnych dôsledkov v podobe rôznych penále a pokút, napríklad pokuty a penále za nezaplatenú daň z pridanej hodnoty a takisto penále a pokuty voči jeho subdodávateľom zo subdodávok. Žalobca ku dňu podania žaloby mal voči žalovanému reálne vyšší záväzok ako ten, ktorý si uplatňuje v tomto konaní. Žalobca nebol schopný zabezpečiť úhradu pohľadávok žalovaného a preto žalovaný považuje jeho konanie za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si týmto žalovaným nárokom uplatnil svoju vzájomnú pohľadávku, keď jeho záväzky voči žalovanému boli v oveľa vyššej hodnote. Pohľadávky, ktoré boli uplatnené v reštrukturalizačnom konaní voči žalobcovi a ich neuspokojenie znamenalo pre žalovaného vysokú stratu a doposiaľ znáša sekundárne dôsledky v podobe pokút a penále daňového úradu za oneskorené úhrady na platbách DPH ako aj penále z nezaplatených dodávok subdodávateľom. Žalovaný má za to, že nepriznaním nároku žalobcu súdom by týmto spôsobom boli proporcionálne vyvážené vzťahy medzi sporovými stranami. Ak by súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnenú pohľadávku, má žalovaný za to, že by postupoval v rozpore z článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zasiahol by tak do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Takáto úprava vzťahov zo strany súdu medzi stranami sporu, ak by žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi jeho pohľadávku, pričom žalobca spôsobil žalovanému oveľa väčšiu stratu a dlh ako aj ďalší negatívny dopad spojený s touto stratou, nebolo by spravodlivé a bolo v rozpore so základnými princípmi na ktorých je postavený Civilný sporový poriadok, a bolo by v rozpore zároveň s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zásadu poctivého obchodného styku. Práve konanie žalobcu, ktorý nebol schopný žalovanému zaplatiť jeho pohľadávky v celej výške z titulu svojej insolventnosti, výsledkom ktorej bolo konkurzné a reštrukturalizačné konanie v ktorom žalovaný bol nútený pristúpiť pre neho na nevýhodné podmienky aspoň ohľadne časti splnenia dlhu žalobcu, aby bol schopný udržať vôbec svoju existenciu
a roky budovaný biznis, aby zachoval zamestnanosť a zároveň aby sa nedostal sám do konkurzného konania, považuje žalovaný za dostatočne dôvodný za to, aby súd vyhlásil takéto konanie za v rozpore s dobrými mravmi.
15. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
16. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
17. V zmysle § 344, §345 ods. 1 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Ak omeškanie dlžníka ( § 365 alebo veriteľa ( § 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
18. Podľa § 114 ods. 1 písm. f) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:
- pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.
19. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ") kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 20. Podľa § 409 ods. 2 ObZ, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
21. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
22. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
23. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
24. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
25. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20160318>), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
26. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
27. V zmysle § 369c Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods.1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
28. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
29. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
30. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Súd v konaní zhodnotil dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a žalobe žalobcu čiastočne vyhovel. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 68.466,54 eur možno rozčleniť na tri nároky a to na požadovanú sumu 56.030,04 eur ako sumu pohľadávok postúpených na žalobcu zo spoločnosti V., U..W.., K., na sumu 6.417,06 eur ako cenu motorovej nafty dodanej žalobcom žalovanému (tri faktúry vo výške 1.037,22 eur, 4.418,04 eur, 961,80 eur) a na sumu 6.019,44 eur zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu ( faktúra za monitoring potrubia 1.560,12 eur a faktúra za terénne služby - 4.459,32 eur ).
32. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.5.2014 uzatvorenej so spoločnosťou V., U..W.., K. získal žalobca pohľadávky proti žalovanému vo výške 129.230,58 eur. Jednostranným započítaním pohľadávok a záväzkov strán sporu vo výške 50.768,51 eur a 22.432,03 eur sa celkový záväzok žalovaného znížil na sumu 56.030,04 eur. Žalovaný nenamietal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, nerozporoval výšku záväzkov. V súdnom konaní ale uviedol, že tento záväzok zanikol oznámením o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov ku dňu 26.9.2014. Takéto oznámenie žalovaný odovzdal na poštovú prepravu až dňa 29.10.2014. Voči žalobcovi však bolo začaté reštrukturalizačné konanie a uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania žalobcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 192/2014 zo dňa 08.10.2014. Moment zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania znamená ochranu dlžníka pred veriteľmi a to stanovením účinkov začatia reštrukturalizačného konania. Od 9.10.2014 teda nastali takéto účinky medzi ktoré patrí zákaz započítania pohľadávok. Súd zastáva názor, že žalovaný jednostranné započítanie pohľadávok uskutočnil v rozpore s § 114 ods. 1 písm. f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, preto v dôsledku takéhoto započítania nemohlo dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 56.030,04 eur preto súd považoval za dôvodný a preukázaný.
33. Za dôvodný mal súd aj nárok žalobcu na zaplatenie ceny motorovej nafty. Tento tovar žalobca riadne dodal žalovanému čo bolo preukázané doloženými listinnými dôkazmi a žalovaný dodanie tohto tovaru ani nenamietal. Žalovanému vznikla z tohto záväzkového vzťahu povinnosť zaplatiť fakturovanú cenu celkovo vo výške 6.417,06 eur.
34. Pokiaľ ide o tretí nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.019,44 eur ako nároku zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu (faktúra za monitoring potrubia 1.560,12 eur a faktúra za terénne služby - 4.459,32 eur ) v tejto časti súd žalobu žalobcu zamietol. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 24.9.2013 uzavreli zmluvu o dielom, na základe ktorej mal žalovaný ako zhotoviteľ povinnosť dielo v zmluve špecifikované zhotoviť. Článok XII zmluvy o dielo upravoval odstúpenie od zmluvy a podľa bodu 12.4 zmluvy mohol zhotoviteľ od zmluvy odstúpiť z dôvodu podstatného porušenia povinnosti na strane objednávateľa. Takýmto porušením povinností je najmä omeškanie objednávateľa so zaplatením ceny za vykonanie diela o viac ako 30 dní. Žalovaný v súdnom konaní predložil odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 19.9.2014 a podací lístok, ktorý preukazuje odoslanie tejto zásielky žalobcovi v deň 19.9.2014. Vzhľadom na uplynutie času, od odovzdania listu na prepravu, už žalovaný nebol schopný preukázať v
súdnom konaní dátum doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému (Slovenská pošta a.s. už takýto údaj nearchivuje). Žalobca sa v konaní bránil tým, že žiadne odstúpenie od zmluvy mu zo strany žalovaného nebolo doručené, takýmto listom žalovaný nedisponuje.
35. Odstúpenie od zmluvy je konštruované ako jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany, aj keď odstúpenie je samozrejme možné aj na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Na nastúpenie účinkov odstúpenia ako jednostranného právneho úkonu je nevyhnutné jeho riadne doručenie druhej zmluvnej strane ako adresátovi, ktorý nebol fyzicky prítomný pri jeho vykonávaní. Otázka riadneho doručenia odstúpenia od zmluvy bola aj predmetom sporu medzi zmluvnými stranami. Účinnosť prejavu vôle - odstúpenia od zmluvy nastáva momentom, kedy sa tento prejav dostane do sféry dispozície druhej strany. Posúdenie tejto skutočnosti, či sa prejav vôle dostal do sféry adresáta, je potrebné vyhodnotiť objektívne vzhľadom na všetky okolnosti.
36. Žalovaný sa v písomnom odstúpení od zmluvy odvolával na článok 12.4 zmluvy o dielo a tvrdil, že žalobca ako objednávateľ neuhradil faktúru- cenu diela č. XXXXXX vo výške 32.778,60 eur vystavenú dňa 15.5.2014, splatnú 14.8.2014. Po uplynutí viac ako 30 dní od splatnosti faktúry a jej neuhradením zo strany žalobcu žalovaný bol oprávnený od zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy je datované dňom 19.9.2014 a presne tento dátum je uvedený aj na podacom lístku Slovenskej pošty, a.s. Je pravdou, že žalovaný nevedel v súdnom konaní preukázať dátum doručenia tejto zásielky žalobcovi a bolo teda sporné, či sa tento prejav vôle žalovaného dostal do sféry adresáta. Ako však vyplýva aj zo súdnej praxe, otázku doručenia takéhoto prejavu vôle adresátovi je potrebné posúdiť a vyhodnotiť objektívne so zreteľom na všetky okolnosti danej veci. Nebolo sporné, že žalovaný ako zhotoviteľ za vykonané práce na zhotovovanom diele vystavil dňa 15.5.2014 faktúru č. 140018 na sumu 32.778,60 eur. Žalobca ako objednávateľ nesplnil zmluvnú povinnosť a takto fakturovanú cenu ani po jej splatnosti nezaplatil. Nastal teda zákonný aj zmluvný dôvod na odstúpenie od zmluvy. Žalobca v súdnom konaní tvrdil, že odstúpenie od zmluvy sa nedostalo do jeho sféry, nebolo mu doručené, nemal možnosť sa s ním oboznámiť. Okrem tohto tvrdenia však neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by tvrdenia žalovaného vyvrátili. Napríklad, že žalovaným vystavenú faktúru zaplatil, že aj po žalovaným tvrdenom odstúpení od zmluvy sa tento správal inak, napríklad že dielo ďalej vykonával a podobne. Podľa zmluvy sa dielo malo realizovať v období do 31.5.2015. Súd mal z listinných dôkazov, z celkového správania sa zmluvných strán v čase trvania zmluvy o dielo za preukázané, že odstúpením od zmluvy, jeho doručením, objektívnou možnosťou adresáta oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle, došlo k zániku zmluvy o dielo, preto žalovaný už nemal ďalšie zmluvné povinnosti, ktorých cenu si žalobca uplatnil v súdnom konaní (monitoring potrubia, terénne služby) podľa článku 10.31 zmluvy o dielo.
37. Ak by aj súd vyhodnotil, že v danom prípade nedošlo k riadnemu odstúpeniu od zmluvy, keďže žalovaný nevie preukázať dátum doručenia tejto zásielky žalobcovi, nepriznal by žalobcovi požadovanú sumu 6.019,44 eur a to s poukazom na § 265 Obchodného zákonníka. Je zrejmé, že žalobca ako objednávateľ diela si nesplnil riadne zmluvnú povinnosť, nezaplatil žalovaným fakturovanú cenu diela vo výške 32.778,60 eur - faktúra č. XXXXXX a ako vyplýva aj z prihlášky pohľadávok žalovaného adresovanej správcovi konkurznej podstaty neboli uhradené aj ďalšie faktúry vystavené žalovaným podľa zmluvných dojednaní zmluvy o dielo. Žalobca si neplnil zmluvné povinnosti, takéto jeho konanie ohrozilo podnikateľskú činnosť žalovaného, ktorý za vykonanú prácu nedostal dohodnutú cenu čoho následkom bolo neplnenie jeho záväzkov ďalším dodávateľom a štátu, no napriek tomu žalobca požaduje od žalovaného zaplatenie sumy 6.019,44 eur za vykonanie skúšok a meraní, ktoré žalobcovi fakturovali ním objednaný dodávatelia. Takémuto konaniu žalobcu podľa názoru súdu nemožno poskytnúť právnu ochranu, pretože jeho konanie je konaním v rozpore s poctivým obchodným stykom.
38. V Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Pre obchodné záväzkové vzťahy možno odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom (Knapp, V. Teorie práva: C.H. Beck, 1995). Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Poctivosť v obchode predpokladá nielen naplnene starej právny zásady neminem laedere (nikomu neškodiť) ale vyžaduje aj aktívny a profesionálny výkon. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní.
O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov.
39. V prejednávanej veci mal súd za potvrdené, že žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému celkovo na sumu 62.447,10 eur, ktorá pozostáva zo sumy 56.030,04 eur ako výšky pohľadávok voči žalovanému získaných zmluvou o postúpení pohľadávok od V., U..W.., K. a zo sumy 6.417,06 eur ako ceny žalobcom dodanej motorovej nafty. Na druhej strane zo zmluvných vzťahov so žalobcom žalovanému vznikla pohľadávka celkovo vo výške 68.616,11 eur. Takúto výšku pohľadávok aj žalovaný uplatnil prihláškou do reštrukturalizačného konania. Správkyňa podstaty z prihlásených pohľadávok uznala žalovanému sumu pohľadávok 65.844,60 eur. Vzhľadom na stav reštrukturalizačného konania žalobcu, zásah štátu do uspokojovania pohľadávok veriteľov žalobcu, bol žalovaný nútený v záujme aspoň čiastočného uspokojenia jeho pohľadávok uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávok s postupníkom W. Y., W..Y..R.., O.. Celková odplata za postúpené pohľadávky činila 50 % zo zistených pohľadávok. Žalovaný tak bol z celkovej sumy 65.844,60 eur uspokojený len do výšky 32.922.30 eur. Vychádzajúc z týchto skutočností, keď žalovaný za riadne vykonanú prácu pre žalobcu v hodnote 65.844,60 eur, získal len sumu 32.922,30 eur, súd považoval priznanie sumy žalobcovi vo výške 62.447,10 eur za priznanie ochrany výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. S poukazom na uvedené skutkové okolnosti, § 265 Obchodného zákonníka, súd od sumy 62.447,10 eur, ako čiastky na ktorú vznikol žalobcovi nárok, odpočítal sumu 32.922,30 eur o ktorú bol žalovaný ukrátený v dôsledku reštrukturalizácie žalobcu a po takomto odpočítaní priznal rozsudkom žalobcovi sumu 29.524,80 eur ( 62.447,10 eur - 32.922,30 eur = 29.524,80 eur ).
40. Nesplnením peňažného záväzku riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania, preto je povinný zaplatiť aj žalobcom požadovaný úrok z omeškania. Sadzba zákonných úrokov z omeškania činila v období od 13.11.2013 do 10.6.2014 výšku 9,25 %, od 11.6.2014 do 9.9.2014 výšku 9,15%, od 10.9.2014 výšku 9,05 % ročne. Keďže žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania súd jeho žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania z dôvodne požadovanej sumy 129.230,58 eur, následne po jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov zo sumy 78.462,07 eur, zo sumy žalobcovi priznanej súdom 29.524,80 eur a zo súm fakturovaných cenu motorovej nafty odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry.
41. V zmysle § 369c Obchodného zákonníka súd zaviazal žalovaného na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
42. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. V zmysle § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Keďže súd žalobe žalobcu vyhovel len čiastočne, po prepočte úspechu žalobcu a žalovaného v súdnom konaní možno konštatovať, že žalobca bol v konaní úspešný vo výške 43 % a žalovaný vo výške 57 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného , súd priznal úspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania vo výške 14 % ( 57 % úspech žalovaného - 43 % úspech žalobcu). O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.