Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-2T/37/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v trestnej veci obž. S. B., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.02.2020 v Dolnom Kubíne takto

rozhodol:

Obžalovaná S. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX v W. G., trvale bytom O. XXX/X, W. G., slobodná, na slobode,

je vinná, že

dňa 03.07.2017 v Dolnom Kubíne po predchádzajúcej žiadosti o požičanie sumy 7.200,- eur uzavrela obvinená ako dlžníčka s poškodenou W. A. ako veriteľkou, pripravenú a predloženú zmluvu o pôžičke na sumu 7.200,- eur, v ktorej sa zaviazala dlžnú sumu splatiť najneskôr do jedného roka, a to 28.06.2018 a takto konala napriek tomu, že už v čase uzatvárania predmetnej zmluvy vedela, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu nebude schopná finančné prostriedky v dohodnutej lehote poškodenej vrátiť, pretože už v tom čase boli voči nej vedené viaceré exekučné konania, hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý vlastnila, bol zaťažený exekučnými záložnými právami, nebola zamestnaná a nemala iný príjem dostatočný na zaplatenie dlhu, o čom poškodenú neinformovala a peniaze jej doteraz nevrátila a tak poškodenej W. A. spôsobila škodu vo výške 7.200,- eur,

teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l a

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa §§ 221 ods. 2, 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa súd poškodenú W. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. G., D. XXXX/XX- X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 30.07.2019 obžalobu na S. B. pre podozrenie zo spáchania prečinu „Podvod“ podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe. Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodenej W. A. a prečítaním k veci sa vzťahujúcich listinných dôkazov, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: Obžalovaná k veci uviedla, že s poškodenou mala vytvorený blízky priateľský vzťah, snažila sa jej pomáhať, napr. jej vybavila zľavu 1.000,- eur na kúpu motorového vozidla. Poškodená sa z vlastnej iniciatívy začala podieľať, resp. pomáhať pri prevádzkovaní jazdeckého klubu obžalovanej. V tomto smere mali spoločný plán, že poškodená bude prevádzkovať klub. V súvislosti s prevádzkou tohto klubu poškodená nedotiahla dohodnuté projekty do konca, čím mala pripraviť klub o 4.000,- eur. Poškodená sa pripravovala na spoločné podnikateľské plány, cez víkendy chodievala do jazdeckého klubu v U. Z., kde sa zaúčala. Podľa obžalovanej bola potrebná dlhšia akreditácia na zistenie, či je schopná sama prevádzkovať klub. Ozrejmila však, že poškodená nemala byť finančným partnerom obžalovanej, ale jej zamestnankyňou. Poškodená vedela o dlhoch obžalovanej, poskytla jej pôžičku s tým, že mala tri varianty jej vrátenia, mala ju buď vrátiť zo zisku zo spoločného podnikania, alebo z predaja svojich pozemkov v U. O. alebo z jej príjmu zo zamestnania. Situáciu a stav týchto pozemkov si mohla overiť aj sama poškodená, keďže kataster nehnuteľností je verejne prístupný. V súvislosti so samotnou pôžičkou obžalovaná uviedla, že poškodená si zobrala splátkový úver z vlastného rozhodnutia a sama ponúkla obžalovanej poskytnúť jej časť financií z tohto úveru, konkrétne sumu 7.200,- eur, nedohodli sa na žiadnych mesačných splátkach. Poškodená sama pripravila zmluvu, ktorú obžalovaná bez prečítania podpísala, do zmluvy vpísala vlastnoručne len svoje vlastné údaje a podpis. Obžalovaná nemala teda ani vedomosť, že doba splatnosti je 1 rok. Ústne sa totiž dohodli, že peniaze jej obžalovaná vráti do 3 rokov od podpisu zmluvy, t.j. od 03.07.2017. K podpisu zmluvy došlo až cca 4 až 5 mesiacov po odovzdaní hotovosti, táto bola odovzdaná na dvakrát, prvá suma vo výške 800,- eur a druhá vo výške 6.400,- eur. Obžalovaná uviedla, že časť pôžičky použila na úhradu rodinných dlhov a časť mala byť základom pre jej budúce podnikanie. V auguste 2018 navrhla poškodenej splácať pôžičku po 80,- eur mesačne a doplatenie ďalšej sumy po prekonaní zdravotných komplikácií. Obžalovaná totiž mala ťažkú autohaváriu v júni 2018, o čom informovala aj poškodenú a žiadala ju o možnosť splatiť jej dlh do 3 rokov, tak ako sa mali ústne dohodnúť. Poškodená ponuku neakceptovala a prostredníctvom právneho zástupcu vypracovala pre obžalovanú splátkový kalendár s mesačnou splátkou 300,- eur. Toto bolo nad možnosti obžalovanej, preto nasledoval platobný rozkaz a exekučný príkaz. Kontaktovala preto súdneho exekútora, s ktorým sa dohodli, že najskôr splatí dva iné (predchádzajúce) dlhy a že následne ponúkne na predaj svoj pozemok za účelom splnenia dlhu. Obžalovaná uviedla, že má síce viacero exekúcií, niektoré z nich však nespôsobila vlastným pričinením, keď iba pristúpila k dlhom rodinných príslušníkov na uľahčenie ich situácie. Tvrdila, že väčšinu z nich už vyplatila. Deklarovala svoj záujem splatiť poškodenej dlh. Z vymáhanej sumy 7.200,- eur uhradila, v rámci prebiehajúcej exekúcie, sumu 500,- eur v septembri 2019 a ďalej spláca sumu po 200,- eur mesačne. V rámci svojej obhajoby uviedla, že voči nej nemali byť uplatňované prostriedky trestného práva, keďže došlo k uplatneniu prostriedkov civilného práva (vydanie platobného rozkazu). Prípadné odsúdenie obžalovanej by tak bolo v rozpore so zásadou subsidiarity trestnej represie, tzv. princípu ultima ratio. Taktiež tu absentuje subjektívna stránka skutkovej podstaty podvodu, t.j. úmyselné zavinenie, keďže poškodená vedela o dlhoch obžalovanej v čase poskytnutia pôžičky. Mali medzi sebou priateľský vzťah, teda sa rozprávali aj o svojom súkromí, situácii, voľno časových aktivitách, podnikateľských aktivitách a ostatných veciach. Obhajovala sa tiež tým, poškodená mala vedomosť o jej dlhoch a exekúciách ešte pred uzatvorením splátkového úveru, mala dodržať aspoň základné zásady opatrnosti pri uzatváraní zmluvy. Poškodená k veci vypovedala, že s obžalovanou sa skamarátili, keď začala navštevovať jej jazdeckú školu. V lete 2017 ju obžalovaná požiadala o finančnú pomoc, keďže mala záujem otvoriť ďalšiu jazdeckú školu. Poškodená peniaze v tom čase nemala, obžalovaná ju preto žiadala, aby si zobrala úver 15.000,- eur, ktorý za ňu bude mesačne splácať obžalovaná. Poškodená si majetkové pomery obžalovanej nepreverovala, dôverovala jej, nerozprávali sa o jej príjme, ani o jej exekučných konaniach, či dlhoch. Zobrala si úver 20.485,- eur od Slovenskej sporiteľne, a.s., z ktorého bol však čiastočne vyplatený jej úver z (rozvedeného) manželstva, poškodenej tak ostala suma 7.200,- eur, tento úver poškodená dodnes spláca v pravidelných mesačných splátkach. Celú sumu 7.200,- eur odovzdala obžalovanej v hotovosti v jazdiarni na Gäceli, pravdepodobne dňa 28.06.2018, následne dňa 03.07.2017 spísali

zmluvu o pôžičke, podľa ktorej jej mali byť peniaze vrátené do 28.06.2018. Obžalovaná jej navrhla prispievať na splátky úveru mesačne sumou 100,- eur, tvrdila jej že dlh možno splatí aj do 3 mesiacov, ak sa jej podarí odkúpiť spoluvlastnícke podiely a následne predať pozemky v U. O., neupozornila však poškodenú na to, že tieto sú zaťažené exekučným záložným právom. Poškodená si pre istotu v banke dohodla mesačné splátky po 75,- eur. Poškodená tiež uviedla, že obžalovaná ju manipulovala aj v iných veciach, mala jej zabezpečiť prípravok proti plošticiam za sumu 120,- eur, ktorá má reálnu hodnotu cca 8,- eur, taktiež jazdeckú prilbu v hodnote 50,- eur, ktorú jej dodnes nezabezpečila, uvedené sumy jej však poškodená odovzdala. Po týchto zisteniach sa s obžalovanou prestala stýkať, prostredníctvom SMS správ ju vyzvala na vrátenie dlhu, neúspešne. Následne vo veci oslovila svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol obžalovanej splátkový kalendár. Obžalovaná síce prejavila záujem sa ohľadom dlhu stretnúť a dohodnúť, opakovane však na dohodnuté stretnutia neprišla. Poškodená preto pristúpila k riešeniu veci súdnou cestou, následkom čoho bol vydaný platobný rozkaz ako exekučný titul. Poškodená až následne zistila, že na obžalovanú je vedených viacero exekúcií od roku 2011. Z čoho jej bolo zrejmé, že o zabezpečenie úveru ju obžalovaná žiadala preto, že jej samej by úver nemohol byť poskytnutý, a teda obžalovaná už v čase pôžičky musela vedieť, že jej peniaze nebude schopná vrátiť. Poškodená tiež uviedla, že zmluvu o pôžičke pripravila obžalovaná a priniesla jej ju pred dom, kde ju aj podpísali (na ulici), keďže obžalovaná sa ponáhľala. Poškodená do nej vpísala len vlastné údaje, výšku pôžičky a konkrétny dátum splatnosti, t.j. „28.06.2018“, keďže údaj o splatnosti, t.j. „najneskôr do 1 rok“ tam už bol uvedený. Rozdiely v písme pri uvedených údajoch je dokonca vidieť aj voľným okom. Zmluvy boli pri podpise obidvoch strán riadne vyplnené, s tými údajmi a v takom znení, ako boli predložené súdu. Vyvracala tvrdenia obžalovanej o tom, že by nebol pri podpise zmluvy vyplnený dátum splatnosti pôžičky, t.j. 28.06.2018, splatnosť bola medzi nimi dohodnutá na 1 rok, tento údaj vpisovala do zmluvy sama obžalovaná. Nedohodli sa teda na splatnosti do 3 rokov, sama obžalovaná navrhla splatnosť do 1 roka. Ohľadom splácania pôžičky ju obžalovaná viackrát kontaktovala, avšak poškodená sa s ňou nechcela stretnúť, obávala sa opätovnej manipulácie zo strany obžalovanej, preto to riešila len cez svojho právneho zástupcu, s týmto sa však obžalovaná nestretla. Poškodená tiež uviedla, že ak by mala vopred vedomosť o dlhoch obžalovanej, určite by si nezobrala splátkový úver v takej výške, aby následne časť z neho odovzdala obžalovanej. Poškodená tiež rozporovala, že by mala vedomosť o údajnej autonehode obžalovanej zo dňa 14.06.2018, v súvislosti s ktorou jej nepredložila ani žiadne relevantné dôkazy (lekársku správu z ošetrenia, správu dopravnej polície a pod.). Túto skutočnosť pritom oznámila obžalovaná právnemu zástupcovi poškodenej až po takmer 3 mesiacoch a k SMS správe pripojila len fotografiu zranenia čela. Obžalovaná nijako nereagovala ani na snahu poškodenej dohodnúť sa mimosúdne na splátkovom kalendári. Prostredníctvom SMS správ ju zastrašovala podaním žaloby na súd a podaním trestného oznámenia, ktoré však nikdy nepodala. Súd z prečítaných listinných dôkazov zistil nasledovné skutočnosti: Z predloženej zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi obžalovanou a poškodenou vyplýva, že táto bola uzatvorená a podpísaná dňa 03.07.2017. Predmetom zmluvy bola pôžička vo výške 7.200,- eur, ktorú mala poškodená odovzdať obžalovanej v hotovosti. Podľa článku III, bodu 1. zmluvy sa obžalovaná zaviazala „vrátiť predmet pôžičky najneskôr do 1 rok, a to 28.06.2018“, pričom údaje „1 rok“ a „28.06.2018“ boli do pripravenej predtlačenej zmluvy dopísané ručne, rovnako ako údaje o veriteľovi a dlžníkovi, suma pôžičky (číslom aj slovom), ako aj miesto a dátum uzatvorenia zmluvy. Zo záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 28.06.2017 je zrejmé, že poškodená uzatvorila dňa 28.06.2017 zmluvu o splátkovom úvere č. 5131287120 vo výške 20.485,- eur so Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 75,69 eur, s konečnou splatnosťou na deň 20.02.2046. Z predžalobnej výzvy zo dňa 19.06.2018 vyplýva, že poškodená prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala obžalovanú na úhradu 7.200,- eur z titulu zmluvy o pôžičke, a to v zmluvne dohodnutej lehote splatnosti, t.j. do 28.06.2018. Uvedená výzva bola obžalovanej doručená dňa 22.06.2018. Poškodená doručila obžalovanej tiež návrh na dohodu o splátkovom kalendári zo dňa 09.07.2018 s tým, aby obžalovaná uznala svoj dlh vo výške 7.200,- eur a zároveň sa zaviazala tento aj s príslušenstvom zaplatiť v dodatočnej lehote v 24 splátkach, poslednú splátku do 30.06.2020. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21.08.2018 platobný rozkaz v konaní pod sp.zn. , v zmysle ktorého zaviazal obžalovanú zaplatiť poškodenej istinu 7.200,- eur a úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 7.200,- eur od 04.07.2018 do zaplatenia. Následne dňa 07.11.2018 vydal súdny exekútor JUDr. Miroslav Šutliak pod sp.zn. 373EX 493/18 Upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie vyššie uvedenej istiny s príslušenstvom a trovami konania a trovami exekúcie, pričom súčasne zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti obžalovanej. Z oznámení tohto súdneho exekútora zo dňa 18.12.2019

a 31.01.2020 vyplýva, že obžalovaná uhradila z predmetného dlhu celkovo sumu 900,- eur v rámci prebiehajúcej exekúcie. Zo správ súdnych exekútorov a centrálneho registra exekúcií je zrejmé, že proti obžalovanej je vedených 15 exekúcií. Obžalovaná je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú (všetky) zaťažené exekučnými záložnými právami, vlastní dve motorové vozidlá, ktoré sú taktiež blokované, naposledy bola zamestnaná v roku 2013, pohľadávky vymáhané v exekučných konaniach uhrádza len sporadicky a nepravidelne. Obžalovaná uzatvorila zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, týkajúcich sa predaja jej pozemkov v k.ú. Liptovské O., a to dňa 12.08.2014 a dňa 03.05.2016, časť pozemkov bola predaná. Z pripojenej elektronickej komunikácie vyplýva, že obžalovaná v septembri 2017 ponúkala svoje pozemky v k.ú. U. O. na predaj, v marci 2019 žiadala súdneho exekútora o zrušenie exekučného záložného práva zriadeného na týchto pozemkoch. Viacerých exekútorov žiadala o možnosť dohody v súvislosti s prebiehajúcimi exekúciami a vyrovnaním dlhov, resp. zníženie úrokov a trov, a potvrdenia o čiastkových úhradách, všetko však až v marci/apríli 2019. Z výpisu z listu vlastníctva č. 694 pre k.ú. U. O. zo dňa 03.04.2019 vyplýva, že obžalovaná je podielovou spoluvlastníčkou ornej pôdy o výmere 1.716 m2 v podiele 1/8. Z výpisu z listu vlastníctva č. 859 pre k.ú. U. O. zo dňa 03.04.2019 vyplýva, že obžalovaná je výlučnou vlastníčkou ornej pôdy o výmere 11.092 m2. Obžalovaná je podielovou spoluvlastníčkou aj ďalších nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. G., O. a O. C.. Všetky jej nehnuteľnosti sú zaťažené exekučnými záložnými právami. Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 09.05.2019 je zrejmé, že obžalovanej zaniklo živnostenské oprávnenie dňa 21.06.2016. Podľa správy Sociálnej poisťovne bola obžalovaná naposledy zamestnaná v máji 2013, nepoberá ani v minulosti nepoberala žiadne dávky. Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 13.12.2019 vyplýva, že obžalovanej opätovne vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 16.09.2019, s jediným predmetom podnikania - povoz konským poťahom, jazda v sedle (agroturistika). Z odpisu registra trestov a lustrácie GP SR mal súd preukázané, že voči obžalovanej nebolo doteraz vedené žiadne trestné stíhanie (č.l. 471). Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov však vyplýva, že obžalovaná sa dopustila viacerých dopravných priestupkov. Pri jednom z nich dokonca spôsobila dopravnú nehodu, a to dňa 14.06.2018, keď nerešpektovala dopravné značenie (daj prednosť v jazde) a nezastavila vozidlo na takom mieste, aby mala na križovatku náležitý rozhľad. Zároveň sa dopustila aj jedného priestupku proti majetku, keď poškodenej osobe po reklamácii poškodeného tovaru nevrátila dohodnutú finančnú sumu. Za všetky priestupky jej boli uložené pokuty v správnom konaní (č.l. 473). Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom, ktorým obžalovanú uznal vinnou zo spáchania prečinu „Podvod“ podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., za čo jej uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon tohto trestu podmienečne odložil a odsúdenej určil skúšobnú dobu 18 mesiacov. Proti trestnému rozkazu podala obžalovaná odpor, v ktorom namietala, že zmluvu o pôžičke pripravila poškodená, vzájomne sa dohodli na splatení pôžičky do 3 rokov. Taktiež namietla, že predžalobná výzva jej bola zo strany právneho zástupcu poškodenej zasielaná ešte pred údajným dátumom splatnosti. Má za to, že poškodená takto konala s cieľom privodiť jej trestné stíhanie a zmariť jej tak podnikateľské zámery, keďže mala vedomosť o dopravnej nehode zo dňa 14.06.2018, pri ktorej obžalovaná utrpela zlomeninu rebra, ťažký otras mozgu a pomliaždeniny tváre. Po vydaní platobného rozkazu prejavila záujem o vyriešenie veci a informovala o dopravnej nehode. Tiež rozporovala, že by poškodená nemala vedomosť o jej exekúciách pred uzatvorením splátkového úveru. Obžalovaná dôvodila aj tým, že v čase poskytnutia pôžičky nebola síce zamestnaná, ale na základe rámcových zmlúv vykonávala rôzne aktivity, za ktoré jej boli vyplatené odmeny. Jej súčasný príjem je zo živnosti, ktorá jej vznikla v septembri 2019 a aktivít v občianskom združení vo výške cca 1.000,- eur mesačne. V roku 2017 a 2018 mala byť zamestnaná aj v hoteli. Podľa , orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa , Tr. zák. sa prečinu podvodu dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Podľa Tr. zák., škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Podľa Tr. zák., je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchala ho obžalovaná, ktorá je za jeho spáchanie plne trestne zodpovedná. Skutok je trestným činom podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Obžalovaná totiž na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla poškodenú do omylu, t.j. predstierala okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom veci, u poškodenej vyvolala rozpor medzi predstavou a skutočnosťou, pričom o omyle poškodenej vedela už v čase, keď došlo k jej obohateniu. Svojím konaním zároveň spôsobila na majetku poškodenej väčšiu škodu. Kľúčovým pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu podvodu je preukázanie úmyslu páchateľa, ktorý iného uvádza do omylu, pričom musí konať minimálne v nepriamom úmysle. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikát R 54/1967, z ktorého vyplýva, že k naplneniu zákonných znakov subjektívnej stránky trestného činu podvodu sa v prípadoch požičiavania finančných prostriedkov vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ už v čase poskytnutia pôžičky konal v úmysle požičané peniaze nevrátiť, alebo ich nevrátiť v zmluvne dohodnutej dobe, alebo konal aspoň s vedomím, že požičané finančné prostriedky nebude môcť vrátiť, a že tým uvádza veriteľa do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil. Tento právny názor nasledovala judikatúra R 57/1978 a R 38/2011. Pri posudzovaní takéhoto podvodu je potrebné po subjektívnej stránke zisťovať, čo uvádzal páchateľ veriteľovi pri uzatváraní pôžičky, v akej finančnej situácii bol v rozhodnej dobe, či mal reálnu možnosť v dohodnutej lehote finančné prostriedky vrátiť, či v tomto smere prejavil úsilie, ako reagoval na výzvu na zaplatenie a pod. Ďalej je nevyhnutné, aby konanie páchateľa zahŕňalo spôsobenie škody na cudzom majetku a obohatenie páchateľa. V tomto smere má súd preukázané, že obžalovaná spôsobila na majetku poškodenej väčšiu škodu, dosahujúcu najmenej 2.660,- eur, t.j. škodu vo výške 7.200,- eur. V rámci dokazovania bolo preukázané, že obžalovaná s poškodenou skutočne uzatvorili zmluvu o pôžičke na sumu 7.200,- eur, ktorú sumu poškodená odovzdala obžalovanej v hotovosti, pričom sa dohodli na splatnosti pôžičky do 28.06.2018. V uvedenej lehote obžalovaná poškodenej peniaze nevrátila, argumentovala tým, že lehota splatnosti bola ústne dohodnutá inak ako v zmluve. Obžalovaná síce deklarovala svoju vôľu vrátiť poškodenej finančné prostriedky, aj keď neskôr, k vráteniu však nedošlo. Poškodená preto využila prostriedky civilného práva a v súčasnosti je pôžička predmetom vymáhania v exekučnom konaní. Skutočnosť, či suma pôžičky bola, či už celkom alebo čiastočne, vymožená v priebehu exekúcie je pritom na účely trestného konania úplne irelevantná. Samotné konanie obžalovanej totiž napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Poškodená už od podania trestného oznámenia v januári 2019 a následne aj prípravnom konaní a konaní pred súdom v rozhodných skutočnostiach vypovedala rovnako, keď uviedla, že to bola práve obžalovaná, ktorá ju požiadala o finančnú pomoc. Sľúbila, že pôžičku jej bude splácať a možno ju splatí aj do 3 mesiacov. Rovnako vypovedala aj o všetkých okolnostiach uzavretia zmluvy o pôžičke, odovzdania peňazí. Obžalovaná ako osoba, ktorá finančnú pôžičku od poškodenej vylákala, ju uviedla do omylu v tom, že pracuje a má zodpovedajúci príjem, dokonca vzbudila u poškodenej dojem, že ju zamestná, že sa táto bude spolupodieľať na podnikaní ako zamestnanec obžalovanej alebo na vlastnú živnosť a vzbudenie tohto dojmu bolo umocnené tým, že poškodenú obžalovaná zapájala do rôznych aktivít, pričom poškodená sa mala takto akreditovať a pri príprave projektov „osvedčiť“ svoju schopnosť pracovať samostatne. Obžalovaná pritom lehotu tejto akreditácie predlžovala a v čase poskytnutia pôžičky táto mala byť použitá na rozbeh podnikania, pričom bolo preukázané, že obžalovaná v tom čase už dlhodobo nepracovala, mala ukončenú živnosť a teda reálne bola dlhodobo bez príjmu a ani nemohla žiaden príjem očakávať. Podstatným pre posúdenie konania obžalovanej ako trestného činu podvodu je skutočnosť, že uviedla poškodenú do omylu ohľadne svojich podnikateľských aktivít, ktoré v skutočnosti len predstierala, tiež ohľadne schopnosti požičané finančné prostriedky splácať, nakoľko bola dlhodobo bez príjmu a jej majetok bol zaťažený viacerými exekučnými záložnými právami, pričom poškodenú na ich existenciu, ako aj existenciu ďalších záväzkov neupozornila. Naopak, vzbudila dojem, že mieni predať spoluvlastnícke podiely na svojich nehnuteľnostiach, ktoré však reálne nepostačovali na úhradu všetkých jej existujúcich záväzkov, o čom svedčia ešte existujúce neukončené exekučné konania. Z uvedeného konania obžalovanej je zrejmé, že využila dôverčivosť a ľahkú ovplyvniteľnosť poškodenej, ktoré vlastnosti jej boli dobre známe. Zároveň si bola vedomá prekážok, ktoré jej bránili finančné prostriedky poškodenej vrátiť už v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke, pričom tieto pred poškodenou zámerne zamlčala.

Námietka obhajoby, že poškodená nepostupovala pri poskytnutí pôžičky dostatočne obozretne neobstojí. Súd v tejto súvislosti uvádza, že z obvyklej, bežnej miery opatrnosti vyplýva, že na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu podvodu sa inak nevyžaduje, aby klamaný, teda poškodený, musel vynaložiť nejaké špeciálne, osobitné úsilie, ktoré inak v obdobných prípadoch nie je bežné. Inými slovami otázka, či klamaný mohol svoj omyl poznať, nie je rozhodujúca vtedy, keď by musel vynaložiť viac pozornosti a úsilia, ako sa za daných okolností všeobecne predpokladá. Pátranie v údajoch katastra, overovanie si exekučných záložných práv, či údajov zo živnostenského registra, podľa názoru súdu pod vyžadovanú mieru opatrnosti nespadá. K princípu ultima ratio súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 01.04.2009, z ktorého vyplýva, že v právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili na uspokojovanie subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú okrem toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, resp. ak nie sú tieto predpoklady nespochybniteľne zistené. Aplikácia princípu ultima ratio a zásady subsidiarity trestnej represie má však svoje mantinely a nie je možné sa na ne odvolávať v prípadoch, keď ide o závažné excesy zo súkromnoprávnych vzťahov, ktoré už zjavne vybočujú z rámca bežných súkromnoprávnych vzťahov, presahujú ich rámec a napĺňajú už znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu. Ak je nezaplatenie pohľadávky spôsobené v dôsledku nekalého konania, ktoré je sprevádzané úmyslom nevrátiť finančné prostriedky a uvedením poškodenej osoby do omylu, ide o konanie, ktoré vybočuje z medzí súkromnoprávnej ochrany a je potrené využiť prostriedky trestnoprávneho donútenia. V takých prípadoch je neprípustné, aby s poukazom na princíp ultima ratio boli vylúčené prostriedky trestnej represie, ak sú splnené všetky predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti len z dôvodu, že určité protiprávne konanie má súkromnoprávny základ, t.j. prichádza do úvahy súbežné uplatnenie pomocou súkromnoprávnych prostriedkov. Keďže obžalovaná mala svojím konaním naplniť znaky prečinu, súd sa zaoberal materiálnym korektívom, s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zák. Súd posúdil kritériá uvedené v § 10 ods. 2 Tr. zák. a to spôsob spáchania činu a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný. Nakoľko obžalovaná využila dôverčivosť poškodenej, dlhodobo predstierala okolnosti, ktoré sa nezakladali na pravde ohľadne možnosti ju zamestnať, resp. zapojiť do spoločného podnikania, zatajila pred poškodenou existenciu viacerých exekúcií v čase vylákania pôžičky, ako aj skutočnosť, že dlhodobo nepracovala, nemožno hovoriť o tom, že by závažnosť prečinu bola vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nepatrná. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok a zavinenie, riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovanej súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovaná síce nebola doposiaľ súdne trestaná, avšak nemožno celkom konštatovať, že by viedla riadny život, obžalovaná bola totiž uznaná vinnou zo spáchania viacerých priestupkov, z toho jedného priestupku proti majetku. Súd následne, vychádzajúc z trestnej sadzby 1 až 5 rokov, uložil obžalovanej trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby. Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zatiaľ nenariadil, tento podmienečne odložil a určil obžalovanej primeranú skúšobnú dobu na 18 mesiacov. Obžalovanej tak poskytol priestor, aby počas tohto obdobia svojím životom preukázala, že je schopná (ochotná) viesť v budúcnosti riadny život. Takto uložený trest považuje súd na ochranu spoločnosti a potrestanie obžalovanej za primeraný. Podľa , súd poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko jej pohľadávka už bola uplatnená v konaní pred civilným súdom a v súčasnosti prebieha ohľadom pohľadávky exekučné konanie. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.