Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Cb-110-2017.pdf
PDF · 220.3 KB
No categories available
15Cb/110/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: RESTAURANT WITCH CLUB, s.r.o., Fr. Kráľa 501/1, 937 01 Želiezovce, IČO: 47 206 659, proti žalovanému: F. W., B. P. X, XXX XX Ž., H.R.: XX XXX XXX, v konaní zastúpený: JUDr. Danica Sitárová, advokátka, Námestie hrdinov 13, 934 01 Levice, o zaplatenie 3.931,20 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca v žalobe doručenej Okresnému súdu Levice (ďalej len „ okresný súd“, alebo „súd“) dňa 08.12.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 931,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% zo sumy 3 931,20 Eur od 29.11.2017 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca zároveň žiadala priznanie náhrady trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. O žalobe rozhodol súd pôvodne platobným rozkazom č. k. 15Cb/110/2017-31 zo dňa 19.02.2018 (ďalej len „platobný rozkaz“). Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odôvodnený odpor v zákonom stanovenej lehote, z ktorého dôvodu súd uznesením č. k. 15Cb/110/2017-82 zo dňa 07.03.2018 zrušil platobný rozkaz.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že v zmysle čl. IV zmluvy o podnájme nebytových priestorov, uzatvorenej medzi žalovaným - nájomcom a žalobcom - podnájomcom zo dňa 08.09.2014 (nebytové priestory nachádzajúce sa v budove so súpis. č. XXXX, k. ú. Ž.), nájomcovi každý rok trvania podnájomnej zmluvy, vznikala povinnosť predložiť podnájomcovi vyúčtovanie spotrebovaných energií. Svoju povinnosť si žalovaný ani pri jednom druhu energie ani jeden rok nesplnil. Uvedený stav trval počas podnájomného zmluvného vzťahu (do 30.09.2017). Až dňa 20.10.2017 žalovaný predložil žalobcovi doklady o úhradách elektrickej energie. Z predložených dokladov, faktúr, je zrejmé, že mesačné zálohové platby mal žalovaný uhrádzať za obdobie 1 až 4 roku 2016 v sume 694,00 Eur, zároveň je zrejmé, že mu zo strany dodávateľa elektrickej energie žiadny nedoplatok za elektrickú energiu v tomto období účtovaný nebol, resp. nevznikol mu žiadny nedoplatok ani za prevádzkovanie vadného elektromeru. Žalovaný nepredložil žiadne iné vyúčtovanie zálohových platieb, resp. iný doklad, z ktorých by vyplývalo, že by mu vznikol nárok na vystavenie faktúry č. 20160022, ktorú napriek tomu vystavili dňa 31.03.2016 a žiadal od žalobcu nedoplatok za spotrebovanú elektrickú energiu v sume 3 931,20 Eur. Faktúru doručil žalovaný žalobcovi začiatkom mesiaca apríl roku 2017. Žalobca faktúru zaplatil v dvoch splátkach,
dňa 18.04.2017 a 20.04.2017 a to z dôvodu, že v prípade jej neuhradenia by mu bolo znemožnené užívať nehnuteľnosti ktoré mal v podnájme. Žalobca poukázal aj na úhradu ďalších 2 faktúr za všetky ostatné druhy spotrebovaných energií, bez riadneho vyúčtovania, ak chcel priestory v zmysle zmluvy o podnájme počas trvania zmluvného vzťahu užívať. Z vystavených a následne žalobcom uhradených faktúr za všetky spotrebované energie, vystavené a doručované od 9/2014 žalobcovi ale nebolo zrejmé, k akej skutočnej spotrebe energií došlo zo strany žalovaného v priestoroch, ktoré užíval na základe podnájomnej zmluvy do 30.09.2017. Žalobca poukázal na to, že mesačné zálohové faktúry mu boli doručované v rozpore s čl. IV zmluvy o podnájme nebytových priestorov, keďže sú fakturované iné, ako v zmluve dohodnuté platby, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia, resp. výpočtu uvedeného v tej ktorej faktúre. Žalobca mal zato, že žiadna zmena vo výške a spôsobe fakturovania spotrebovaných energií nebola medzi zmluvnými stranami dohodnutá, ani ústne, ani písomne vo forme dodatku tak, ako to upravovala zmluva o podnájme nebytových priestorov. Žalobca si spolu s nárokom na úhradu sumy 3.931,20 Eur uplatnil aj nárok na úrok z omeškania.
4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou v plnom rozsahu čo do dôvodu i výšky uplatnenej pohľadávky. Nespochybnil samotné uzatvorenie zmluvy o podnájme nebytových priestorov, na základe ktorej boli žalobcovi poskytované služby spojené s prevádzkou nebytových priestorov, konkrétne okrem iného dodávka elektrickej energie. Žalobca sa zaviazal v článku IV. bod 1/ zmluvy podieľať sa na nákladoch spojených s odberom elektrickej energie mesačnými zálohami, ktoré budú splatné spolu s podnájomným (350,00 Eur mesačne). Ďalej bolo dohodnuté, že zálohy budú vyúčtované žalobcovi podľa skutočných nákladov po obdržaní vyúčtovacej faktúry od dodávateľa elektrickej energie a to najneskôr do 30.6. toho ktorého kalendárneho roka. Počas trvania zmluvného vzťahu sa však strany sporu dohodli na tom, že fakturácia energií sa nebude vykonávať vyššie uvedeným spôsobom, ale podľa skutočnej spotreby (tzv. odpočtom elektromerov). Sám žalobca sa mal vyjadriť, že mu dojednaný spôsob fakturácie nevyhovuje. Meranie spotreby elektrickej energie bolo vo vnútri objektu vykonávané tromi podradnými mechanickými elektromermi, ako aj jedným hlavným elektromerom umiestneným mimo objektu. Žalobca si síce plnil svoju povinnosť uhrádzať náklady za dodávku elektrickej energie podľa faktúr vystavených žalovaným, avšak v priebehu trvania nájomného pomeru bolo zistené, že spotreba elektrickej energie zaznamenaná podradnými mechanickými elektromermi nie je v súlade s vyúčtovacími faktúrami dodávateľa a skutočnou spotrebou zaznamenanou jeho hlavným meradlom ( pri meraní mechanickými podradnými meradlami chýbali kw hodiny, z ktorého dôvodu žalovaný platil viac dodávateľovi elektrickej energie, ako ukazovala spotreba nameraná podradnými mechanickými meradlami). Žalovaný preto požiadal dodávateľa elektrickej energie o výmenu hlavného meradla, nakoľko mal pochybnosť o jeho bezchybnosti. Hlavné meradlo síce bolo na jeho žiadosť vymenené, avšak ako vyplýva z oznámenia Západoslovenskej distribučnej, a.s. zo dňa 17.7.2015, meradlo č.606969 bolo podrobené skúške Slovenským metrologickým ústavom s overením dňa 19.3.2013 a bolo vyhodnotené ako vyhovujúce. Žalovaný preto hľadal inú príčinu rozdielu medzi spotrebou vykázanou dodávateľom energie a spotrebou nameranou podradnými mechanickými meradlami. Následne vo februári 2016 došlo preto k doplneniu merania spotreby elektrickej energie jedným centrálnym digitálnym elektromerom v objekte, v ktorom sa nachádzal predmet podnájmu. Počas cca 2 až 3 mesiacov sa sledovala spotreba nameraná medzi digitálnym elektromerom a mechanickými podradnými meradlami a zistil sa medzi týmito meraniami zásadný rozdiel. Až po inštalácii digitálneho elektromeru sa teda zistilo, že jeden z mechanických elektromerov je vadný. Urobil sa následne priemer spotreby za obdobie od 8.9.2014 do 31.1.2016. Žalovaný takýmto spôsobom dospel k záveru, že z dôvodu poruchy mechanického meradla odberu, nebola skutočná spotreba elektrickej energie účtovaná žalobcovi v súlade s vyúčtovacou faktúrou vystavenou dodávateľom elektrickej energie. Po zistení vadnosti meradla bol vykonaný zo strany žalovaného prepočet skutočne spotrebovanej elektrickej energie žalobcom za obdobie od 8.9.2014 do 31.1.2016, o čom žalobcu informoval listom zo dňa 31.3.2016, prílohou ktorého bola faktúra č.20160022 na sumu 3.931,20 eura. Žalobcovi predmetný list zaslal doporučene dňa 8.4.2016. Na základe žiadosti právnej zástupkyne žalobcu dňa 16.10.2017 zaslal žalovaný aj všetky vyúčtovania spotrebovaných energií za rok 2014, 2015 a 2016. V liste žalobcu prostredníctvom jeho advokátky opätovne informoval, z akého dôvodu pristúpil k vystaveniu faktúry č.20160022, keďže z vyúčtovaní bolo zrejmé, že fakturácia spotreby elektrickej energie žalobcovi do inštalácie digitálneho meradla bola nesprávna. Žalovaný je preto toho názoru, že faktúra č.20160022 bola z jeho strany vystavená dôvodne, nakoľko žalobca počas trvania nájomného vzťahu elektrickú energiu, zaplatenie ktorej teraz namieta, reálne spotreboval. Pokiaľ by nevykonal doúčtovanie napriek tomu, že elektrická energia, ktorú spotreboval žalobca, bola ním zaplatená, možno hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane žalobcu. Nakoľko odber elektrickej energie žalobca realizoval
v súlade s uzatvorenou zmluvou, bol povinný zaplatiť za služby spojené s podnájmom nebytových priestorov. Žalovaný preto považuje nárok žalobcu za nedôvodný, ktorý nie je možné subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia.
5. Žalobca dňa 05.09.2018 doručil súdu vyjadrenie k odporu žalovaného, v ktorom uviedol, že nikdy nesúhlasil s tým, aby došlo k zmene písomnej zmluvy, a aby hradil žalovanému elektrickú energiu nie formou zálohových faktúr, ale podľa skutočnej spotreby. Tvrdenie žalovaného o súhlase so zmenou zmluvy je podľa žalobcu nepravdivé a ničím nepreukázané. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj čl. VIII bod 6/ zmluvy o podnájme uzatvorenej medzi účastníkmi konania 08.09.2014, kde je uvedené, že zmeny v zmluve možno dohodnúť v písomnom dodatku k zmluve. Takže jednoznačne je preukázané, že na strane žalovaného došlo k porušeniu uvedenej zmluvy. Žalobca má zato, že je povinnosťou žalovaného mať riadne skontrolované merače elektrickej energie vo všetkých objektoch, ktoré prenajíma. Zároveň je jeho povinnosťou vystavovať faktúry v zmysle znenia zmluvy. Procesná obrana žalovaného spočíva v tvrdení, že vo februári roku 2016 došlo k doplneniu merania spotreby elektrickej energie jedným centrálnym elektromerom v objekte, v ktorom sa nachádzal predmet podnájmu. A tým malo byť počas sledovaných 2,3 mesiacov odsledovaný rozdiel medzi meranými hodnotami mechanických elektromerov a elektromeru nového, digitálneho. Následne žalovaný urobil priemer spotreby za obdobie od septembra 2014 do januára 2016 a rozdiel medzi údajne skutočne spotrebovanou elektrickou energiou a energiou fakturovanou, žalobcovi nechal doplatiť spornou faktúrou, ktorá predstavuje predmet bezdôvodného obohatenia. Doklad o odsledovaných hodnotách meračov mechanických a merača digitálneho zachytil žalovaný sám, bez súhlasu a prítomnosti žalobcu. Hodnoty preto žalobca považuje za nedôveryhodné a účelové, a ako už bolo uvedené, za dôkaz, ktorý nepreukazuje oprávnenie žalovaného požadovať od žalobcu doplatok za spotrebovanú energiu. Žalobca má za to, že zo žiadnych dokladov, ktoré predložil žalovaný, nie je preukázaný nárok na zaplatenie nedoplatku elektrickej energie. Samotné predložené vyúčtovania spotrebovanej energie nepreukazujú, že došlo k pochybeniu pri výpočte skutočne spotrebovanej energie a elektrickej energie uhradenej. Aj podľa vyjadrení zástupcov dodávateľa elektrickej energie merače fungovali správne, hodnoty, ktoré mal namerať elektromer v mesiacoch január až marec 2016, žalobca nepovažuje za dôkaz, ktorým by žalovaný uniesol dôkazné bremeno v rámci procesnej obrany.
6. Dňa 21.09.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odporu, v ktorom uviedol, že naďalej nesúhlasí s podanou žalobou v plnom rozsahu čo do dôvodu i výšky uplatnenej pohľadávky. Žalobca vo svojom vyjadrení popiera uzatvorenie ústnej dohody o tom, že počas trvania zmluvného vzťahu sa fakturácia energií nebude vykonávať spôsobom dohodnutým v písomnej zmluve, ale podľa skutočnej spotreby (tzv. odpočtom elektromerov), avšak sám žalobca sa mal prostredníctvom konateľky p. Porubskej vyjadriť, že mu dojednaný spôsob fakturácie vyhovuje. Na preukázanie svojho tvrdenia žalovaný navrhol na pojednávaní výsluch svedkyne U. F., v ktorej prítomnosti bola ústna dohoda uzatvorená. Pani U. F. taktiež uskutočňovala odpočet spotreby elektrickej energie (odpočet osobne žalovaný nevykonával) a má teda vedomosť aj o spôsobe merania spotreby elektrickej energie vo vnútri objektu, v ktorom sa prenajaté nebytové priestory nachádzali. Žalovaný ďalej uviedol, že by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ak by mal uhrádzať náklady za dodávku elektrickej energie, ktorú spotreboval samotný žalobca. Skutočnosť, že došlo k závade jedného z mechanických elektromerov nemôže mať vplyv na plnenie povinností podnájomcu uhrádzať náklady spojené s užívaním nebytových priestorov. Samotný žalobca dobrovoľne uhradil náklady spojené so skutočnou spotrebou energie, čím vlastne uznal dôvodnosť vystavenej faktúry. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu zmenil svoj názor a požaduje vrátenie už zaplatenej sumy. Postoj žalobcu považuje preto žalovaný za špekulatívny. Žalovaný ďalej uviedol, že je preukázané listinnými dokladmi, že žalobca v danom čase nebytové priestory užíval na základe podnájomnej zmluvy a v týchto priestoroch odoberal elektrickú energiu na svoju prevádzku. Postup pri prepočte spotreby elektrickej energie bol štandardný, konzultovaný v Západoslovenskej distribučnej spoločnosti, a.s., ktoré žalovaného odkázali na ich všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný je preto naďalej toho názoru, že faktúra č. 20160022 bola z jeho strany vystavená dôvodne, nakoľko žalobca počas trvania podnájomného vzťahu elektrickú energiu, zaplatenie ktorej teraz namieta, reálne spotreboval. V konečnom dôsledku spôsob fakturácie spotreby elektrickej energie nemá žiadny vplyv na plnenie si povinností podnájomcu uhrádzať skutočné náklady spojené s užívaním predmetu podnájmu. Nárok žalobcu je podľa názoru žalovaného právne nedôvodný.
7. Vo vyjadrení zo dňa 22.07.2019 žalovaný vysvetlil zmenu medzi jeho výpočtami a fakturovanými kWh zo strany ZSE, ako tomu bolo napr. v mesiaci február 2016, kedy bolo podružným meračom nameraných u žalobcu 3460 kWh . V administratívnej budove bolo nameraných 670 kWh , čo spolu činí 4077 kWh . Zo strany ZSE bolo vyfakturovaných 3930 kWh . Rozdiel v kWh nastane podľa žalovaného z dôvodu, že ZSE si načítajú kWh automatickým spôsobom a podružné merače sa odpisujú fyzicky. Merania tak prebiehajú v rôznych časových intervaloch. Na základe toho nastane rozdiel v hodnotách kWh medzi meraniami ZSE a fyzickou osobou, čo sa v danom prípade aj udialo. Žalovaný pre ilustráciu uviedol príklad: ZSE odpíše kWh 28.2.2016 o 24.00 hod. a fyzická osoba odpíše 1.3.2016 o 16.00 hod. Február 2016: vyfakturované ZSE kWh 3930/28dní = 140kwh/deň, čo znamená v priemere sa za 1 deň spotrebuje 140kwh. Rozdiel medzi vyfakturovanými kWh ZSE a fyzickou osobou za február je 147 kWh . Príčinou tohto rozdielu je posunutý čas odpisu. Keď sa odpis kWh spraví fyzickou osobou skôr, ako kWh odpíše ZSE, nastane tam opak, bude odpísaných menej kWh ako je to v mesiaci máj 2016. Žalovaný ďalej uviedol spôsob akým vypočítal dospel k fakturovanej sume - cene za spotrebované kWh , ktorá bola vyrátaná z celkovej sumy vyúčtovacej faktúry ZSE za daný mesiac. Suma faktúry /spotreba kWh = cena 1kwh x spotrebované množstvo kWh žalobcom = suma na faktúre 1ks. Výpočet: 551,08 : 3719 = 0,1481 x 1114,5 = 165,06 € bez DPH x20% = 198,07 s DPH. V tabuľke je spotreba kWh žalobcu, cena kWh za dané mesiace a suma za spotrebované kWh , ktorá je vyfakturovaná. Rozdiel kWh , ktoré neboli fakturované, je napísané pri každej tabuľke podľa rokov. Na základe tohto rozdielu žalovaný urobil doúčtovanie spotrebovanej energie. Rok 2014: 6671,6 x 0,131 = 873,98 eura bez DPH, 2015: 18538 x 0,1262 = 2339,50 eura bez DPH, 2016: 1986,5 x 0,1482 = 294,40 eura bez DPH, spolu 27196 kWh , čo predstavuje 3507,88 eura bez DPH. Vzhľadom na to, že presné určenie chýbajúcich kwh nie je možné, tak bola odpustená v priemere mesačná spotreba, čo je 3196 kWh . Vyúčtovacia faktúra č. 20160022 = 3276 eura bez DPH. K čestnému vyhláseniu A. K. predloženým zo strany žalobcu žalovaný uviedol, že bola v podnájme od 1.8.2014 - 31.5.2015. Od 1.8.2014 do 31.12.214 zaplatila za elektrickú energiu 127,54 eura. Od 1.1.2015 do 31.5.2015 zaplatila za elektrickú energiu 98,00 eur. Ak by p. K. platila mesačne 100,00 eura ako udáva, tak by musela spotrebovať mesačne cca 580 kWh , čo znamená väčšie množstvo kWh , ako spolu celá administratívna budova. P. K. v roku 2016 , ako uviedla vo svojej výpovedi, nemohla platiť nič z dôvodu, že v máji 2015 sa odsťahovali. Š. X. bol v podnájme cca 1-2 mesiace, ale nikdy sa s ním nestretli. Nezdržiaval sa v budove, tak ani energiu nemohol spotrebovať.
8. Súd vykonal dokazovanie aj dotazom na spoločnosť Západoslovenská distribučná a.s., ktorá v odpovedi uviedla, že dňa 17.09.2019 v prípade doúčtovania spotreby elektrickej energie za predchádzajúce obdobie ak sa zistí nesprávnosť merania mechanickým elektromerom, tak v zmysle § 19 ods. 7 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ak na meracom mieste nie je ani záložné meranie, stanovia sa náhradné hodnoty spotreby elektriny výpočtom postupom podľa bodu 13.4 Prevádzkového poriadku spoločnosti ZSE, ktorý bol schválený rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a je zverejnený na webovom sídle spoločnosti ZSE: <https://www.zsdis.sk/Uvod/Spolocnost/Dokumentv/Prevadzkovy- poriadok>. Prevádzkový poriadok je záväzný pre účastníkov trhu s elektrinou na vymedzenom území prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti ZSE.
9. Z odpovede spoločnosti ZSE vyplýva, že spoločnosť ZSE vystavuje vyúčtovacie a opravné faktúry na základe podkladov od prevádzkovateľa distribučnej sústavy (ďalej PDS). PDS sa pri výpočte náhradných hodnôt (ďalej VNH) riadi Prevádzkovým poriadkom PDS. Podkladom pre VNH je zápis z kontroly odberného miesta vykonaný zodpovedným pracovníkom PDS, alebo kontrolný zápis o chybe určeného meradla dodaný nezávislou organizáciou, ciachovňou, štátnym metrologickým strediskom. Z daného oznámenia vyplýva, že pre VNH musia byť splnené nasledovné predpoklady: a) sú známe presné číselné hodnoty o chybe merania, b) sú známe priemerné spotreby z iného zodpovedajúceho obdobia, c) je známy presný počet dní, alebo hodín trvania poruchy. Ak pri kontrole na odbernom mieste bol zistený chybný predchádzajúci odpočet (odpočet pri kontrole odberného miesta nižší ako posledný fakturovaný), spotreba za chybne fakturované obdobie bude určená podľa odpočtu zisteného pri kontrole odberného miesta, rozpočítaním celkovej zistenej spotreby k dátumu fakturácie. Ak sa jedná o odberné miesto so sezónnym charakterom odberu, bude sezónny charakter odberu zohľadnený pri určení spotreby za chybne fakturované obdobie, ak pri kontrole na odbernom mieste bola zistená porucha hromadného diaľkového ovládania (HDO) - neprepína tarifa na elektromere vypočíta sa percentuálny pomer spotreby medzi vysokou tarifou (ďalej VT) a nízkou tarifou (ďalej NT) z histórie fakturovanej spotreby za predchádzajúce porovnateľné obdobie. Ak takýto
prepočet nie je možný z histórie, zabezpečí PDS kontrolný odpočet elektromera po odstránení poruchy, ak pri kontrole na odbernom mieste bola zistená porucha elektromera, meracej súpravy, pri ktorej zariadenie nesprávne zaznamenáva (registruje) spotrebu, dopočíta sa spotreba pre VT a NT z histórie fakturovanej spotreby za predchádzajúce porovnateľné obdobie. Ak takýto prepočet nie je možný z histórie, zabezpečí PDS kontrolný odpočet elektromera po odstránení poruchy, ak pri kontrole na odbernom mieste bol zistený voľný chod elektromera bez záťaže, vypočíta sa množstvo spotreby v kWh namerané na elektromere z dôvodu voľného chodu podľa nasledujúceho vzťahu: 3 600 .r P hod x P dní E = Pot x Oel Všetky poruchy na určenom meradle vrátane porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ktoré Odberateľ zistí, je povinný bezodkladne nahlásiť Dodávateľovi. Dodávateľ už kontaktuje PDS (č. l. 204,205).
10. Dňa 05.12.2019 žalovaný doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nevykonal výpočet doúčtovania elektrickej energie podľa vzorca nachádzajúceho sa v odpovedi od ZSE zo dňa 26.9.2019. Výpočet spôsobom uvedeným v odpovedi zo dňa 26.9.2019 v danom prípade nebol možný, nakoľko nebolo možné použiť doúčtovanie podľa predchádzajúcej spotreby z dôvodu, že pred prenechaním objektu do užívania žalobcovi priestory reštaurácie prevádzkoval prostredníctvom obchodnej spoločnosti žalovaný a v tom čase nebol inštalovaný podružný merač. K inštalácii podružného merača došlo až v okamihu odovzdania priestorov žalobcovi. Vzorec uvedený v odpovedi ZSE nebolo možné použiť tiež z dôvodu, že nedošlo k poruche hlavných hodín, ale išlo o poruchu podružného merača. Vzorec uvádzaný v odpovedi ZSE by vedela použiť len kvalifikovaná osoba. Žalovaný použil výpočet, ktorý bol odporučený pracovníkom ZSE v telefonickom rozhovore. Žalovaný použil pri doúčtovaní spotreby elektrickej energie vzor výpočtu (prostredníctvom p. U. F.) nasledovne: celková fakturovaná suma za elektrickú energiu : celkové spotrebované kWh x spotrebované množstvo kWh za dané odberné miesto (žalobca, Teplo GGE, TagriS). Rozdiel kWh, ktoré nebolo fakturované je napísané pri každej už pripojenej tabuľke spotreby elektrickej energie podľa rokov 2014, 2015, 2016. Žalovaný zopakoval spôsob doúčtovania elektrickej energie ako to už uviedol v predchádzajúcom vyjadrení. Žalovaný taktiež uviedol, že po výmere podružného merača bol už priemer spotreby cez 4000 kWh, čím sa dá preukázať, že merač bol skutočne chybný.
11. Na pojednávaniach sa žalobca pridŕžal svojich písomných vyjadrení, mal za to, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to vo výške 3.931,20 eura. Opätovne poukázal na to, že aj napriek zmluve následne došlo k zmene a čo sa týka elektrickej energie, táto bola žalobcovi zo strany žalovaného fakturovaná faktúrami podľa odpočtu z elektromeru, pričom tieto faktúry žalobca aj uhrádzal. Žalobca ďalej uviedol, že išlo o jednostrannú zmenu, ktorú si žalovaný sám presadil a uvedené nemohol namietať, pretože by došlo k ukončeniu podnájomného vzťahu a musel by opustiť priestory. Namietal vadnosť podružného elektromera, čo podľa žalobcu nebolo preukázané, ako aj namietal nesprávnosť doúčtovania elektrickej energie vzhľadom k viacerým objektom, ktoré sa nachádzali v priestoroch kde bola meraná spotreba elektrickej energie zo strany ZSE jedným elektromerom, ktorá mala byť rozúčtovaná medzi viaceré subjekty. Poukázal na spoločnosť i TagriS s. r. o., kde jediným konateľom je žalovaný. Žalobca ďalej uviedol, že mu nebolo v období od 9/2014 do 2/2016 zo strany žalovaného oznámené, že je potrebné dopočítať elektrickú energiu, pretože tá sa mala niekde strácať. Vyúčtovacia faktúra č. 2016/0022 bola žalobcovi doručená doporučene. Žalobca uviedol, že k faktúre mu nebol priložený žiadny sprievodný list alebo vysvetlenie, bolo mu len oznámené, že bol vadný elektromer. Žalobca uviedol, že nesúhlasil s tým, aby mu bola fakturovaná spotreba elektrickej energie inak, ako v zmysle podpísanej zmluvy. Na dotaz, koľko nájomcov, prípadne podnájomcov, bolo priamo v objekte reštaurácie, v ktorej vykonával žalobca podnikateľskú činnosť, žalobca uviedol, že v reštaurácií nebol nikto. Ohľadom skutočnosti, či bol objekt reštaurácie stavebne oddelený od administratívnej budovy, žalobca uviedol, že to bol jeden dvor, všetko bolo spoločné, aj chodníky, nič nebolo zvlášť. Žalobca ďalej uviedol, že nenamietal písomnú formu alebo iný spôsob fakturácie elektrickej energie zo strany žalovaného. Ohľadom skutočnosti, z akého dôvodu žalobca pristúpil k úhrade vyúčtovanej faktúry, žalobca uviedol, že bol za žalovaným osobne, kde som namietal tú skutočnosť, že tam boli aj iní nájomcovia, aby to išlo aspoň na polovicu, čo bolo zo strany žalovaného zamietnuté s odôvodnením, že sa jedná o jeho spotrebu. Žalobca následne chcel, že na vlastné náklady namontuje vlastný elektromer, ktorý by meral elektrickú energiu len v priestoroch reštaurácie, s čím žalovaný rovnako nesúhlasil. Nakoniec aj napriek jeho nesúhlasu pristúpil k úhrade faktúry, pretože žalovaný sa vyhrážal, že ho
odpojí od elektrickej energie. Raz ho už odpojil od plynu a vody. Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko tvrdí, že spoločnosť TagriS, ktorá spolu s GGE Teplo sídlila v administratívnej budove, fakturoval za spotrebu elektrickej energie v roku 2014 od januára do decembra sumu 277,00 eur. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozpor s čestným vyhlásením p. K., ktorá tvrdí, že mesačne v roku 2014 - 2016 platila ako nájomca za seba a svojej rodiny za elektrickú energiu sumu 100,00 eur mesačne. Ak žalovaný tvrdí, že nájomcovia platili za spotrebovanú energiu spoločnosti TagriS, potom súčet mesačných platieb len jedného nájomcu p. K. dáva sumu 10 - násobne vyššiu, ako je uvedená vo faktúre č. 20140473, ktorú spoločnosť TagriS zaplatil a údajne mal spotrebovať. Toto je len jeden nájomca a žalobca ďalej uviedol, že v prípade potreby sa pokúsi zabezpečiť svedeckou výpoveďou Š. X. - robotníka, ktorý v roku 2015 a 2016 rovnako býval v administratívnej budove a platil 6,00 eur za noc - za ubytovanie a spotrebovanú energiu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nebude vedieť preukázať a nepreukázal správnosť rozúčtovania spotrebovanej elektrickej energie. Podľa názoru žalobcu žalovaný nepreukázal vadnosť akéhokoľvek elektromeru, t. j. ani že mu vznikol nárok na vystavenie faktúry za údajne spotrebovanú elektriku zo strany žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie ZSE o nezávadnosti hlavného elektromeru a zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný počas trvania nájomného vzťahu už prvotne neúčtoval údaje v chybných faktúrach žiadne množstvo spotrebovanej el. energie. Vo všetkých faktúrach je uvedené množstvo spotrebovanej energie 1 ks, preto potom žalovaný nemôže tvrdiť, že s poukazom na prvotné doúčtovanie v súlade so zmluvou uzatvorenou so žalobcom a nájomcom nebytových priestorov, mu vzniklo právo na doúčtovanie údajného nedoplatku elektrickej energie. Žalobca ďalej uviedol, že čo sa týka nároku vzniku na bezdôvodné obohatenie, tak počas konania nebola preukázaná vadnosť akéhokoľvek elektromeru hlavného a ani toho umiestneného v reštaurácií. Z tohto dôvodu sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka vyúčtovaní nachádzajúcich sa na čl. 120 - 122, tieto mu boli doručené až dodatočne, až v priebehu konania, neboli ako súčasť faktúry, od ktorej žalobca odvodzuje nárok na plnenie. Žalobca ďalej uviedol, že keďže nebola preukázaná vadnosť žiadneho elektromera, má za to, že aj kWh, ktoré sú uvedené za jednotlivé mesiace, sú nesprávne. Zároveň ani na doúčtovacej faktúre nie je uvedené obdobie, za ktoré má byť doúčtovanie vykonané, uvádza sa len, „na základe zistených skutočností vadného elektromera vám fakturujeme doúčtovanie el. energie“, tiež množstvo 1 ks. Čo sa týka doručovaného vyjadrenia žalovaného k rozúčtovaniu a odpisom spotrebovanej elektrickej energie, tak sa žalobca pridržiava svojich vyjadrení, ktoré súdu prezentoval na pojednávaniach a kde uvádzal, že akékoľvek dodatočné doúčtovanie zo strany žalovaného je bezpredmetné, nakoľko žalovaný nepreukázal vadnosť akéhokoľvek elektromeru, na základe ktorého účtoval elektrickú energiu, spotrebovanú elektrickú energiu. K odpisom a k číslam, ktoré mali preukazovať spotrebovanú elektrickú energiu v kWh, správnosť týchto čísel pôvodných a aj akýchkoľvek nasledovných žalobca spochybnil a to vzhľadom na obsah faktúr, ktoré žalovaný žalobcovi doručoval a v ktorých uvádzal množstvo spotrebovanej energie jeden kus. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že ani faktúra č. 2016022 na sumu 3.931,20 eura nepreukazuje, za aké obdobie žiadal žalovaný o úhradu spotrebovanej elektrickej energie a ani aké množstvo dodatočne fakturovanej elektrickej energie žiadal uhradiť. Žalovaný porušil zmluvu o podnájme nebytových priestorov a napriek neuzavretiu žiadneho písomného dodatku k zmluve účtoval elektrickú energiu, ktorú odpisovala jeho zamestnankyňa, a to aj bez prítomnosti žalobcu a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal ani to, že s výškou takto odpisovaných mesačných spotrieb elektriny žalobkyňa súhlasila.
13. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou v plnom rozsahu, čo do dôvodu i výšky uplatnenej pohľadávky. Počas trvania zmluvného vzťahu sa účastníci dohodli na tom, že fakturácia energií sa nebude vykonávať zmluvne dohodnutým spôsobom, ale podľa skutočnej spotreby, to znamená odpočtom elektromerov. Nešlo pri tom o jednostrannú zmenu zo strany žalovaného, ako tvrdí žalobca, ale išlo o výsledok vzájomného rokovania účastníkov sporu. Tohto rokovania bola prítomná aj zamestnankyňa žalovaného p. U. F., ktorú najskôr žalobca sám oslovil vo veci možnej zmeny fakturácie a následne sa rokovanie uskutočnilo aj v prítomnosti žalovaného. Ako bolo popísané v podanom odpore, meranie spotreby elektrickej energie bolo vo vnútri objektu vykonávané tromi podradnými mechanickými elektromermi, ako aj jedným hlavným elektromerom umiestneným mimo objektu. Žalovaný nepopiera tú skutočnosť, že si žalobca počas trvania zmluvného vzťahu plnil svoju povinnosť uhrádzať náklady za dodávku elektrickej energie v zmysle vystavených faktúr, avšak následne bolo zistené zo strany žalovaného, že spotreba elektrickej energie zaznamenaná podradnými mechanickými elektromermi, nie je v súlade s vyúčtovacími faktúrami dodávateľa a skutočnou spotrebou zaznamenanou hlavným meradlom. Následne žalovaný pristúpil k výmene hlavného meradla, ktoré však bolo vyhodnotené ako vyhovujúce. Nakoľko nebola naďalej zrejmá príčina rozdielu medzi spotrebou, ktorú vykázal
dodávateľ energie a spotrebou nameranou podradnými mechanickými meradlami, žalovaný v mesiaci 2/2016 preto pristúpil k doplneniu merania spotreby elektrickej energie jedným centrálnym digitálnym elektromerom. Po inštalácií tohto digitálneho elektromeru bola zistená príčina rozdielu medzi spotrebou vykázanou dodávateľom energie a spotrebou nameranou podradnými mechanickými meradlami. Zistilo sa, že jeden z tých mechanických elektromerov je vadný. Žalovaný preto musel pristúpiť k prepočtu spotreby za odobratie elektrickej energie žalobcom za obdobie od 08.09.2014 do 31.01.2016. Je teda zrejmé, že vzhľadom na vadnosť meradla, prvotnými faktúrami nebola žalobcovi účtovaná skutočná spotreba elektrickej energie a vzhľadom na vadnosť meradla táto spotreba ani nemohla byť v súlade s vyúčtovanou faktúrou dodávateľa. O potrebe vykonania prepočtu skutočne odobratej energie žalovaný písomne informoval žalobcu, následne jeho PZ zaslal aj všetky vyúčtovania spotrebovaných energií a podrobne vysvetlil, z akého dôvodu musel pristúpiť k vystaveniu faktúry č. 20160022. Žalovaný je preto toho názoru, že faktúra č. 20160022 bola z jeho strany vystavená dôvodne, nakoľko žalobca počas trvania zmluvného vzťahu elektrickú energiu, ktorej zaplatenie v tomto súdnom konaní namieta, reálne aj spotreboval. Nakoľko odber elektrickej energie sa realizoval v súlade s uzatvorenou zmluvou, žalobca bol povinný platiť za služby spojené s užívaním nebytových priestorov. Žalovaný sa preto nemohol dopustiť žiadneho konania, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektoré zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Na podporu svojich tvrdení žalovaný okrem už predložených listinných dôkazov navrhol aj výsluch svedkyne p. U. F. a to na otázku zmeny fakturácie energií počas trvania zmluvného vzťahu, ako aj k otázke výmeny hlavného merača, doplnenia merania digitálnym elektromerom a k výpočtu priemeru spotreby, ktorá bola následne vykonaná. Žalovaný ďalej uviedol, že na celý objekt, ktorý pozostáva tak z priestorov, kde bol v podnájme žalobca, ako aj z administratívnej budovy, bol jeden hlavný elektromer, ktorý bol vo vlastníctve Západoslovenskej energetiky. V objekte reštaurácie (podnájom žalobcu) boli namontované ešte 3 podradné mechanické elektromery, ktoré boli v jeho vlastníctve. Čo sa týka administratívnej budovy, aj tieto priestory dal do podnájmu s tým, že podnájomca si tam namontoval vlastný digitálny elektromer, a na základe tohto mu fakturoval za spotrebu elektrickej energie v administratívnych priestoroch. Následne zistil, že dodávateľ fakturoval vyššiu spotrebu elektrickej energie, akú on v konečnom dôsledku prefakturovával. Keďže digitálny elektromer meria spoľahlivo, k poruchám dochádza len pri mechanických elektromeroch, žalovaný vedel, že chyba musí byť práve v meraniach v reštauračných priestoroch. Za týmto účelom zakúpil ďalší digitálny elektromer a zistil vadu na jednom z troch mechanických elektromeroch. Žalovaný uviedol, že hlavným elektromerom sa meria spotreba elektrickej energie výlučne v administratívnej budove a v reštauračných priestoroch. Čo sa týka fakturovania za spotrebu elektrickej energie v administratívnej budove, táto zo strany podnájomcu nebola spochybňovaná. Chyba bola v jednom z mechanických elektromerov. Meraniami vykonanými digitálnym elektromerom zistil odchýlky, urobil odpočet, určitý priemer podľa výpočtov, ktoré predložil do spisu a vystavil faktúru na doplatok elektrickej energie. Ohľadom skutočnosti, ako často žalovanému chodili vyúčtovania za elektrickú energiu žalovaný uviedol, že asi mesačne. Žalovaný ďalej uviedol, že nájomcovia od neho chceli originály vyúčtovaní, ktoré im nemohol dať, pretože elektrika bola na jeho meno, teda tieto faktúry mal vedené vo svojom účtovníctve. Vedel im poskytnúť fotokópie, alebo možnosť nahliadnutia do jeho účtovníctva v tejto časti, o čo však z ich strany nebol záujem, kópie si prevzali asi raz (žalobca). Žalovaný mal záujem predkladať žalobcovi len fotokópie, ktoré však žalobca odmietal. Žalovaný ďalej uviedol, že práve preto, že zistil, že platil viac, hľadal chybu, ktorú zistil práve na jeho mechanickom elektromery a práve v priestoroch, ktoré mal v podnájme žalobca. Kontaktoval preto ZSE, kde mu bolo povedané, že aj oni v takýchto prípadoch robia následne odpočet, urobia z tohto priemer a porovnajú ho zo spotrebou zo strany odberateľa. Po zistení rozdielov s prihliadnutím na zistenú odchýlku vykonajú doúčtovanie za celé obdobie. Preto takto postupoval. Ďalej uviedol, že vyúčtovania chodili asi ročne. Ohľadom skutočnosti, že žalobca poukazuje na čl. 73 spisu, kde je uvedených až 6 elektromerov, teda spochybnil tvrdenia žalovaného v tom, že v týchto priestoroch sa majú nachádzať 4 elektromery + jeden hlavný, žalovaný uviedol, že v danom prípade sa jedná o 3 jeho elektromery, okrem hlavného a jedného digitálneho, ktorý je vo vlastníctve podnájomcu v administratívnej budove. Teda uvedené elektromery nemôžu byť zapísané ako merače, od ktorých by dodávateľ odvodzoval vyfakturovanú sumu, na ktorú poukazuje protistrana. Žalovaný v rámci podnikania má viacero odberných miest, a preto mu zo strany dodávateľa je vystavovaná jedna súhrnná faktúra, teda z viacerých odberných miest. Sporné odberné miesto je len jedným z nich, avšak nevedel uviesť o aké číslo miesta spotreby sa jedná. Adresa, kde sa nachádza hl. elektromer je W. XX, XXX XX Ž.. Žalovaný po nahliadnutí do vyúčtovacej faktúry ZSE, ktorá bola splatná 23.11.2015 k námietke PZ žalobcu, ohľadne uvádzania množstva „1 ks“ vo faktúrach vystavovaných z jeho strany uviedol, že predpokladá, že zodpovedná zamestnankyňa zrejme vychádzala z druhej strany vyúčtovacej faktúry ZSE za elektrinu, kde je uvedené na druhej strane vyúčtovacej faktúry za elektrinu ZSE pri službe
dodávka - názov položky mesačná platba za jedno odberné miesto - množstvo 1 ks. Prístroje, ktoré sa uvádzajú na tejto faktúre, sú vo vlastníctve ZSE. Žalovaný na pojednávaní súdu predložil výpis z LV č. XXXX (doklad č. 1 v dvoch vyhotoveniach), katastrálne územie G., z ktorého je zrejmé, že stavba administratívnej budovy, súp. č. 1073, na užívanie ktorej žalobcu poukazuje, je vedená ako samostatný objekt oddelený od objektu stavby, v ktorom sa nachádzali nebytové priestory v užívaní žalobcu. Je teda podľa jeho názoru právne irelevantné, či sa v budove, ktorá je na LV vedená samostatne ako administratívna budova, nachádzali voľné priestory alebo či takéto priestory boli v predmetnom období prenechané do užívania tretím osobám. Žalovaný zároveň poukázal na tú skutočnosť, že ZSE na jeho žiadosť nepredložila požadované doklady s odôvodnením, že predmetný spor sa ich priamo netýka. Spôsob výpočtu doúčtovanej elektrickej energie bol zo strany žalovaného vykonaný po telefonickom oznámení tohto spôsobu zo strany pracovníka ZSE. Žalovaný ďalej uviedol, že nepredložil jedinému podnájomníkovi - administratívna budova - doúčtovanie faktúr za spotrebu elektrickej energie, pretože oni platili za spotrebovanú energiu, neplatili preddavky. To bola aj dohoda medzi nimi. Jedná sa o budovu, kde sa dala merať elektrická energia len komplet pre celú budovu a nie pre jednotlivé objekty. Ak by tomu tak malo byť, tak by to vyžadovalo náklady na stavebné úpravy. Ohľadom toho, z čoho žalovaný vypočítal skutočne spotrebovanú elektrickú energiu, žalovaný uviedol, že vychádzal z odpočtu z elektromera a medzi spoločnosťou GGE Teplo a spoločnosťou TagriS bola dohoda, že určitú sumu bude platiť táto spoločnosť a zvyšok spoločnosť TagriS. K takejto dohode pristúpili z takého dôvodu, že spoločnosť TagriS prerábala celú budovu s tým, že pôvodne mal priestory prenajaté spoločnosť GGE Teplo a postupne sa tam presťahovala spoločnosť TagriS. Ohľadom skutočnosti, či v období od 9/2014 do 2/2016 v administratívnej budove neboli žiadni podnájomníci žalovaný uviedol, že v spodnej časti boli prerobené priestory ako ubytovne a boli tam ubytovaní niekedy zamestnanci a niekedy podnájomníci. Ohľadom toho, ako robil odpočet elektrickej energie ubytovaným osobám žalovaný uviedol, že nijako, lebo to platila firma TAGRIS. Čo sa týka podnájomníkov, tak tam bola dohoda, lebo sa to nedalo vymerať. Nebolo možné urobiť odpočet na dané priestory. Žalovaný mal namontovať digitálny elektromer do žalobcom prenajatých priestorov za prítomnosti žalobcu, pretože žalovaný do týchto priestorov nikdy nechodil v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je pravda to, čo tvrdil žalobca, že nesúhlasil so zmenou spôsobu účtovania elektrickej energie. On navrhol, aby nemusel platiť preddavky, platiť podľa skutočného odpočtu. Čo sa týka odpojenia plynu a vody, je síce pravda, že k tomuto skutočne došlo, ale z iného dôvodu ako tvrdil žalobca. Pre poruchu bolo potrebné odpojiť aj plyn aj vodu. Žalovaný nesúhlasil s namontovaním vlastného elektromera zo strany žalobcu z dôvodu, že by to vyžadovalo veľké stavebné úpravy. Žalovaný ďalej uviedol, že z jeho strany bol protistrane zaslaný návrh na uzatvorenie dohody o urovnaní sporu s tým, že bol ochotný urobiť ústupok s tým, že by strany sporu znášali náklady za spotrebu elektrickej energie rovným dielom a vo zvyšnej časti by došlo k započítaniu pohľadávky oproti jeho pohľadávke priznanej súdnym rozhodnutím. Žalovaný očakával, že protistrana zašle nejaké pripomienky k návrhu dohody, čo sa však nestalo. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný očakával konštruktívny prístup zo strany žalobcu, čo sa však nestalo. Žalovaný však naďalej trvá na tom, ako vyplýva z predloženého listinného dôkazu LV č. XXXX pre katastrálne územie G., že stavba, v ktorej žalobca vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, je samostatná, technicky oddelená od priestorov, v ktorých pôsobila firma Teplo GGE, s. r. o. a tak isto oddelená od priestorov, v ktorých boli ubytovaní zamestnanci, ako napr. A. K., ktorá podpísala čestné prehlásenie. Z ním predložených dokladov je zrejmé, že spotreba elektrickej energie bola žalobcom vykonaná v rozsahu, ktorý nezodpovedal pôvodnej fakturácií. Žalovaný sa vyjadril aj k spôsobu namontovania digitálneho elektromera v administratívnej budove, ktorý mal byť namontovaný po tom, ako sa zakúpili priestory. Nachádza sa v rozvodnej skrini, ku ktorej však svedkyňa Q. Z. nemá prístup. Žalovaný preto spochybnil jej čestné vyhlásenie. Žalovaný ďalej uviedol, že má za to, že je podstatné preukázať koeficient a spôsob prepočtu doúčtovanej spotreby elektrickej energie, ktorý zo strany žalovaného nebol svojvoľný, ale bol vykonaný na základe telefonického oznámenia zo strany ZSE. Čo sa týka tej skutočnosti, že ZSE účtovali rozdielnu tarifu v rámci silnej a slabej prevádzky, pričom vo vyúčtovaní vykonanom zo strany žalovaného je za všetky kWh účtovaná jedna suma, žalovaný uviedol, že urobil priemer a touto sumou potom vynásobil spotrebu nameranú trojfázovým digitálnym podružným meračom pre žalobcu. Pri doúčtovaniach prihliadol aj na tú skutočnosť, že cena za 1 kWh sa za sporné obdobie menila. Žalovaný ďalej uviedol, že čo sa ešte týka montáže digitálneho merača k tomuto by sa vedel vyjadriť p. K. Q., ktorý vykonával montáž merača v administratívnej budove. K uvedenému by sa vedela vyjadriť aj p. F.Á.. Žalovaný je toho názoru, že dôkazné bremeno na preukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia je v plnom rozsahu na žalobcovi. Žalovaný je taktiež toho názoru, že z jeho strany preukázanie vzniku bezdôvodného obohatenie vo výške žalovanej pohľadávky nedošlo. Poukázal aj na výpoveď konateľky žalobcu na pojednávaní, z ktorej je zrejmé, že si musela byť vedomá toho, že spotreba vyúčtovanej
spotreby elektrickej energie v prevádzke reštaurácie bolo nedostačujúce, žiadala, aby dodatočná spotreba išla aspoň na polovicu. Musela si byť vedomá tej skutočnosti, že meranie spotreby pôvodne nebolo správne. Prevádzkovanie reštaurácie je nepochybne nákladné z hľadiska spotreby elektrickej energie a nie je možné preto na jeho vrub prenechať celý nedoplatok elektrickej energie, resp. rozdeliť ho len medzi nájomcov, ktorí sa nachádzali v objekte administratívnej budovy. Vyjadril sa aj k čestnému vyhláseniu p. A. K., tak z tohto nie je zrejmé, či suma vo výške 100,00 - 120,00 eur mesačne sa týkala len platby elektrickej energie, nakoľko je tu slovné spojenie „a iné energie“, ktoré nie sú ďalej špecifikované a nie je teda zrejmé, v akej výška mala byť hradená spotreba elektriny. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie, že prenajímateľom bol F. W., by vysvetlil tým, že žalovaný je konateľom spoločnosti TagriS, s. r. o. , ktorej bola účtovaná elektrická energia v administratívnej budove. Žalovaný sa tiež vyjadril, že p. K. si neplnila svoju povinnosť platiť riadne a včas, momentálne však nevie uviesť, aký nedoplatok jej vznikol. V súvislosti s námietkou žalobcu k fakturácií zo strany žalovaného, kde je uvedené „množstvo 1 ks“, tak žalovaný vychádzal z obdobného dokladu ZSE, kde tiež uvádzal „množstvo 1 ks“. Žalovaný v tomto konaní netvrdil, že malo byť vadné hlavné meradlo, ktoré patrí ZSE. Poukázal na to, že žalobca písomne nenamietal správnosť dodatočného doúčtovania, pohľadávku dobrovoľne uhradil. Žalovaný sa vyjadril aj k spôsobu doúčtovania sumy za spotrebu el. energie v doúčtovacej faktúre a opätovne odkázal na predložené tabuľky. Pokiaľ žalobca namieta, že mu neboli známe z doúčtovacej faktúry č. 201622 údaje identifikujúce pohľadávku žalovaného, uviedol, že prílohou k faktúre bolo oznámenie žalovaného na adresu žalobcu, z ktorého je zrejmé obdobie, za ktoré sa účtuje rozdiel elektrickej energie, konkrétne od 08.09.2014 do 31.01.2016. Takisto je zrejmá položka 1 kus, to znamená 3.276,00 eur bez DPH. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca si bol vedomý toho, že reálna spotreba elektrickej energie z jeho strany bola vyššia, ako bolo pôvodne fakturované, konateľka žalobcu sa vyjadrila aj na pojednávaní o tom, že bola ochotná znášať náklady dodatočne fakturované za spotrebu elektrickej energie v rozsahu 1. Poukázal aj na to, že počas trvania zmluvného vzťahu žalobca nijakým spôsobom nenamietal spôsob odpisovania elektrickej energie, nežiadal vykonávať odpisy v prítomnosti konateľa žalobcu, resp. povereného pracovníka. Nájomný vzťah ukončili zmluvné strany v septembri 2016. Čo sa týka článku IV bod 3/ zmluvy o podnájme, keďže na základe ústnej dohody došlo k zmene platieb za elektrickú energiu z paušálnej sumy 350,00 eur na sumu vyplývajúcu z odpočtu elektromerov, nepredpokladal vznik nedoplatku, preto v tejto časti zmluvu nešpecifikoval. Mal za to, že žalobca zaplatí skutočne spotrebovanú elektrickú energiu vyplývajúcu z odpočtov z elektromeru. Avšak až následne - tak, ako to žalovaný vyššie uviedol, bolo zistené, že aj napriek takýmto odpočtom žalobca nezaplatil skutočne spotrebovanú elektrickú energiu práve pre vadnosť mechanického elektromera, čo vyplynulo z porovnania faktúry, ktorou bola fakturovaná spotreba žalovanému zo strany ZSE a fakturovanou sumou vo vzťahu k žalobcovi. Čo sa týka správnosti merania prostredníctvom digitálneho elektromera, žalovaný uviedol, že digitálny elektromer buď meria správne, alebo nemeria vôbec. V prípade tohto elektromera nemôže nastať taká chyba, ako pri mechanických elektromeroch, ktoré merajú menej alebo aj viac.
14. Svedkyňa U. F. na pojednávaní uviedla, že je zamestnankyňa žalovaného a žalobcu pozná len tak, že v prenajatých priestoroch mali prevádzku. Svedkyňa ďalej uviedla, že chodila odpisovať elektrinu od roku 2014 každý mesiac. V januári 2015 prišlo vyúčtovanie zo ZSE a keď spočítali všetky podružné merače s tým, čo im bolo fakturované, zistil sa veľký rozdiel. Hľadali preto príčinu, najskôr si mysleli, že sú pokazené hlavné hodiny. Keď to dali prešetriť, odpoveď prišla, že hlavné hodiny sú v poriadku. Prišiel tam aj pán zo ZSE a za jeho prítomnosti vypli prívod elektriny do reštaurácie a hlavné hodiny stáli. Aj napriek tomu, že hlavné hodiny merali aj administratívnu budovu, tam je taká mala spotreba, že hodiny sa pohybujú tak pomaly, ako keby stáli. Keď sa však znovu napojil prúd do reštaurácie, tak hlavné hodiny sa krútili veľmi rýchlo avšak podružný merač meral len malú spotrebu. Svedkyňa uviedla, že napríklad staré mohli namerať 100 kWh a nové až 3000 kWh. Takto to bolo v mesiaci február 2015, kedy ponechali aj starý podružný merač a aj nový a bol tam uvedený rozdiel tak, ako to vypracovala v tabuľkovej forme. Ďalšie mesiace ponechali už len nový podružný merač, ktorý meral spotrebu okolo 3900 kWh. Sám žalobca toto videl, mal k tomu prístup a vedel si sledovať spotrebu. Od určitého obdobia (svedkyňa presne nevedela uviesť od akého), zo strany ZSE bolo vykonávané vyúčtovanie už mesačne a po spočítaní podružných meračov a vyúčtovanej elektrickej energie zo strany ZSE toto už sedelo. Možno tam bol minimálny rozdiel, pretože ona odpisuje merače fyzicky v inom čase, ako to má nastavený systém ZSE, avšak to sa potom vyrovná zas v nasledujúcom mesiaci. Svedkyňa uviedla, že keď sa spravila žalobcovi vyúčtovacia faktúra, tak im bola odpustená časť spotreby, nevedela presne uviesť koľko, ale je to na listinnom doklade, ktorý vypracovala. Bola to asi spotreba za jeden celý mesiac okolo 4000 kWh. Žalobca vedel, že tie hodiny boli zlé, lebo keď mu účtovali už podľa nových hodín, tak spotrebovanú elektrickú energiu zaplatil. Žalobca mal prístup k týmto hodinám, sledoval si to, a
dokonca niekedy odčítal spotrebu aj sám a potom jej to nahlásil. S prihliadnutím na prevádzku žalobcu, kde je veľa spotrebičov (mikrovlnná rúra, elektrický bojler na ohrev teplej vody) žalobca podľa jej názoru spotreboval elektrickú energiu vo vyššom rozsahu a je nespravodlivé, aby to za nich platil žalovaný. Aj terajší nájomca má spotrebu elektrickej energie v priemere 4000 kWh. V prehľade vypracovanom v tabuľkovej forme sú uvedené aj odpočet zo starých aj nových hodín a potom nové za mesiac marec. Svedkyňa ďalej uviedla, že v zmluve bola dohodnutá fakturácia mesačne ale v zálohovej forme. Žalobca si prenajal priestory v mesiaci 9/2014 a podľa zmluvy mu vystavila aj zálohovú faktúru. Tú išla odniesť p. V. (žalobca), ona však s touto faktúrou vyslovila nesúhlas, že ona tak platiť nebude a chce platiť podľa spotreby. Svedkyňa následne zavolala žalovaného, ktorý aj prišiel a bola prítomná pri tom, ako mu žalobca navrhol, že chce platiť podľa spotreby, žalovaný s tým súhlasil. Svedkyňa potom faktúru prerobila a vystavila podľa spotreby. Svedkyňa ďalej uviedla, že robili odpočet z podružných elektromerov aj pred tým, ako mal priestory prenajaté žalobca, avšak vzniknutý rozdiel neriešili pretože tieto priestory boli vtedy žalovaného, a ak tam aj bol rozdiel, tak to bolo nepodstatné, pretože žalovaný zaplatil celú spotrebovanú elektrickú energiu vyúčtovanú zo strany ZSE. Svedkyňa ozrejmila aj spôsob doúčtovania el. energie tak, že sa vypočítal priemer za 3 mesiace, asi február, marec a apríl 2016 a takto získaným priemerom spotreby vynásobila počtom mesiacov, v ktorom bolo nesprávne meranie. Z takto získaného výsledku sa odpočítal asi jeden celý mesiac, tých 4000 kWh. Výpočet vykonala svedkyňa. Žalobca bol upovedomený o tomto doúčtovaní, vedel o všetkom, riešili to aj ústne aj ona aj žalovaný s tým, že následne sa im zaslala sporná faktúra spolu s prípisom. Podľa ústnych vyjadrení p. V. (žalobca), žalobca s doúčtovacou faktúrou vyslovil nesúhlas, faktúru nechcel najskôr ani uhradiť, pretože nie z ich viny došlo k pokazeniu podružného elektromera, čo je síce pravda, avšak k pokazeniu podružného elektromera nedošlo ani vinou žalovaného, pričom k spotrebe elektrickej energie došlo. Svedkyňa ďalej poukázala na to, že ak sa odráta od spotreby fakturovanej zo strany ZSE, spotreba za administratívnu budovu, tak jednoznačne vychádza spotreba vyššia, ako bola žalobcovi pôvodne fakturovaná. Na dotaz, ako dospela k použitému matematickému vzorcu svedkyňa uviedla, že dostala kontakt na jednu pani zo ZSE, osobne s ňou volala s tým, že ona jej povedala, že takýmto spôsobom je možné vykonať doúčtovanie, pretože vzorec, ktorý slúži pre ZSE, podľa toho by to bežný laik vypočítať nevedel. Počet spotrebovaných kWh vydelila cenou, dostala cenu za jeden kWh a to vynásobila spotrebovaným množstvom. Podkladom jej boli údaje z vyúčtovacej faktúry zo ZSE.
15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi: čl. 1 - 2 žaloba, čl. 3 - 9 zmluva o podnájme nebytových priestorov, čl. 10 oznámenie, čl. 11 faktúra č. 20160022, čl. 12 kópia pl. príkazu, čl. 13 návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia z 05.10.2014, čl. 14 predloženie vyúčtovaní spotrebovaných energií zo 17.10.2017, čl. 15 - 18 faktúry zo ZSE, čl. 30a doplnenie návrhu z 16.02.2018, čl. 31 platobný rozkaz z 19.02.2018, čl. 38 - 40 odpor proti PR, čl. 41 predloženie vyúčtovaní spotrebovaných energií, čl. 42 obojstranne podací lístok, čl. 43 oznámenie, čl. 44 faktúra, čl. 45 vyjadrenie zo ZSE zo dňa 17.07.2015, čl. 45 p. v. protokol č. 1269/624/221/15, čl. 46 obojstranne rozsah posudzovania, výsledok kalibrácie, čl. 47 žiadosť o skúšku meradla, čl. 48 tabuľka rok 2016, čl. 49 - 51 faktúry splatná dňa 14.02.2016, 14.03.2016 a 14.04.2016, čl. 52 - 57 faktúry ZSE, čl. 58 tabuľka rok 2015, čl. 59 - 70 faktúry so splatnosťou zo 14.02.2015 až do 14.01.2016, čl. 71 - 74 faktúry ZSE, čl. 75 tabuľka, čl. 76 - 77 faktúra ZSE, čl. 78 - 81 faktúry so splatnosťou 21.10.2014 až 14.01.2015, čl. 82 UZN o zrušení PR zo 07.03.2018, čl. 88 - 94 vyjadrenie žalobcu, čl. 99 - 100 vyjadrenie žalovaný, čl. 119 - 147 listinné doklady predložené zo strany žalovaného, čl. 157 LV č. XXXX pre kat. úz. Ž., čl. 158 čestné vyhlásenie z 10.05.2019, čl. 159 čestné vyhlásenie z 10.05.2019, A. K., čl. 167 oznámenie o nevykonaní dôkazov, čl. 178 vyjadrenie žalovaného, čl. 179 - 181 spotreba el. energie v tabuľkovej forme, čl. 191 čestné vyhlásenie z 31.07.2019 K. Q., čl. 192 - 193 elektromer + fotodokumentácia, čl. 202 odpoveď zo strany Západoslovenská Distribučná, čl. 204 - 205 odpoveď zo strany ZSE, čl. 210 - 218 listinné doklady predložené zo strany žalovaného - faktúry, čl. 222 - 223 vyjadrenie a predloženie listinných dokladov - žalovaný, čl. 224 - 235 ďalšie faktúry zo strany žalovaného, čl. 249 oznámenie PZ žalobcu o odstúpení od poskytovania služieb advokáta, výsluchom strán sporu a výsluchom svedka.
16. Z uvedených listinných dokladov, obsahu žaloby, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Strany sporu uzatvorili dňa 08.09.2014 zmluvu o podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zmluva“). Z čl. IV zmluvy vyplýva, že podnájomca sa podieľa na nákladoch spojených s odberom energií (plyn, voda, elektrická energia) a služieb spojených s prevádzkou prenajatých nebytových priestorov mesačnými zálohami, ktoré budú splatné spolu s podnájomným. Za služby spojené s prevádzkou predmetu
podnájmu v mesiaci 9/2014 ma. Podnájomca uhradiť nájomcovi platbu vo výške 793,88 eur najneskôr do 15.09.2014. Zálohy na energie mali byť nájomcom vyúčtované podnájomcovi podľa skutočných nákladov po obdržaní vyúčtovanej faktúry od dodávateľov služieb a to najneskôr do 30.06. toho- ktorého kalendárneho roka. V zmysle bodu 2/ uvedeného článku mal podnájomca za elektrickú energiu platiť mesačnú sumu 350,00 Eur. Podľa bodu 3/ tohto istého článku ak na základe vyúčtovania skutočného odberu týchto služieb vznikne podnájomcovi nedoplatok, zaväzuje sa podnájomca tento nájomcovi uhradiť najneskôr spolu s najbližšie splatným nájomným. V prípade, ak na základe vyúčtovania skutočného odberu týchto služieb vznikne preplatok, je nájomca povinný tento podnájomcovi vrátiť, resp. započítať ho so splatným nájomným. Zmluva v spise na č. l. 3-9. Podľa žalovaného si žalobca vymienil zmenu v platbách za elektrickú energiu, ktorá nemala byť fakturovaná v sumách podľa zmluvy, ale mala zodpovedať skutočnej spotrebe, ktorú strany sporu merali podružnými elektromermi. Žalobca však túto skutočnosť popieral, mal zato, že k takejto dohode nepristúpil. Následne žalovaný zistil, že aj napriek odpočítavaniu spotreby z podružných elektromerov, fakturovaná suma nezodpovedala skutočne spotrebovanej elektrickej energii zo strany žalobcu, čo bolo spôsobené vadnosťou podružného elektromera. Žalobca preto vykonal doúčtovanie spotreby elektrickej energie tak, ako to v konaní uvádzal na základe ktorého vystavil žalovanému spornú faktúru na sumu 3.931,20 eura. Žalobca ju uhradil pre dôvody uvedené vyššie, avšak mal zato, že žalovaný sa o túto sumu bezdôvodne obohatil. Podaným nárokom sa preto domáhal plnenia práve v sume zodpovedajúcej spornej faktúre titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný mal zato, že na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože len dofaktúroval žalovaným skutočne spotrebovanú elektrickú energiu.
17. Podľa § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a v znení účinnom v čase podpísania nájomnej zmluvy (ďalej len „zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov“) 1/ prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). 2/ Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3/ Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 4/ Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
18. Podľa § 6 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, 1/ nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa. 2/ práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.
19. Podľa § 7 ods. 1 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
20. Podľa § 451 ods., 1 zákona č. 40/1964 Zb. účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
21. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
23. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
24. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
25. Podľa § 458 ods. 3 OZ, ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
26. V konaní nebol spor o samotné uzatvorenie zmluvy o podnájme nebytových priestorov, avšak žalobca rozporoval nedodržanie jednotlivých zmluvných podmienok. Mal za to, že žalovaný mu v rozpore so zmluvou účtoval mesačné zálohové platby podľa odpočtu elektromeru, pričom tieto mali byť účtované podľa zmluvných podmienok v sume 350,00 Eur mesačne. Žalovaný však tvrdil, že v tomto smere došlo medzi stranami sporu k ústnej dohode, čo potvrdila aj svedkyňa p. F.. Žalobca ústnu dohodu popieral. S prihliadnutím však na tú skutočnosť, že predmetom žaloby nie je plnenie vyplývajúce z podnájomnej zmluvy, ale vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia, je pre toto konanie už nepodstatné, či žalovaný fakturoval žalobcovi zálohy v zmysle zmluvy, resp. v zmysle následnej dohody (ak k nej v skutočnosti došlo), ktorá bola v tom čase v konečnom dôsledku v prospech žalobcu, pretože z jednotlivých faktúr vyplýva, že fakturované sumy za elektrickú energiu sú dokonca v nižšej sume, ako boli dohodnuté zálohové platby a navyše, žalobca takto fakturované sumy nespochybňoval, považoval ich za nesporné (vyjadrenie PZ žalobcu na č. l. 110). Tu súd ale poukazuje na čl. 4 bod 3 zmluvy o podnájme, z ktorej vyplýva, že v prípade zisteného nedoplatku po vyúčtovaní skutočného odberu, mal podnájomca povinnosť sám bez akejkoľvek doúčtovacej faktúry spolu s najbližšie splatným nájomným doplatiť zistený nedoplatok. Žalobca síce poukazoval na to, že mu neboli dané faktúry zo strany ZSE, čo žalovaný rozporoval a poukazoval na to, že predkladal žalobcovi kópie týchto faktúr, avšak žalobca trval na predložení ich originálu. Keďže faktúry zneli na meno žalovaného, žalovaný správne argumentoval, že si musel ponechať originál faktúr od dodávateľa ZSE vo svojom účtovníctve. Odhliadnúc od uvedeného, prečo nebol vyplatený nedoplatok, je ale jednoznačné, že žalovaný na prípadný zistený nedoplatok nárok mal, keďže takýto nárok vyplýval priamo zo zmluvných podmienok. Zmluva už ale nekonkretizuje ako, akým spôsobom mal byť vykonaný výpočet za účelom zistenia konkrétneho nedoplatku, resp. aj preplatku. V priebehu konania bolo preukázané, že žalobca platil len faktúry zaslané mu žalovaným a žiadnu sumu s poukazom na čl. 4 ods. 3, teda dorovnanie nedoplatku žalobca neuhradil. Uvedená skutočnosť v konaní rovnako sporná nebola. Pokiaľ následne žalovaný zistil, že vznikali za sporné obdobie od 08.09.2014 do 31.01.2016 nedoplatky, a to práve pre vadnosť podružného mechanického elektromera, a pokiaľ žalobca sám nevykoval úhradu nedoplatku (bez ohľadu na to, z akého dôvodu sa tak stalo), bolo logické, že žalovaný pristúpil k doúčtovaniu elektrickej energie tak, ako to je uvedené vyššie a zaslal žalobcovi spornú faktúru. Napriek tomu, že žalobca túto faktúru uhradil v celom rozsahu, následne namieta opodstatnenosť fakturovanej sumy a má za to, že jej úhradou došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.
27. Žalobca v prvom rade namietal tú skutočnosť, že podružný mechanický elektromer by vôbec mal byť vadný, toto podľa žalobcu v konaní nebolo preukázané. V tomto smere však nepredložil do konania žiaden listinný, resp. iný doklad preukazujúci bezzávadovosť podružného mechanického elektromera. Žalobca si bol vedomý toho, že odpočet sa vykonával z podružného mechanického elektromera, ako uviedla konateľka žalobcu na pojednávaní, pri tomto odpočte bola niekedy aj prítomná, niekedy nie, avšak písomne nenamietala vykonaný odpočet, dokonca si ho sama ani nezaznamenávala. Ale faktúry, ktoré boli následne vystavené zo strany žalovaného za spotrebu elektrickej energie uhrádzala, fakturované sumy nenamietala a považovala ich za nesporné. Žalovaný predložil do konania doklad zo strany Západoslovenskej distribučnej, a. s., z ktorého vyplýva, že hlavný elektromer, ktorým bola meraná spotreba elektrickej energie zo strany dodávateľa ZSE bol po vykonaní skúšky meradla vyhovujúci. Pokiaľ však nedošlo k rozúčtovaniu celej elektrickej energie účtovanej žalovanému zo strany ZSE, žalovaný hľadal chybu v podružných elektromeroch. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vyúčtovaná spotreba elektrickej energie zo strany dodávateľa bola rozúčtovaná medzi dva priestory - administratívna budova ( kde mali sídlo iné subjekty) a prevádzka RESTAURANT WITCH CLUB, s. r. o.. Počas trvania podnájomného vzťahu medzi stranami sporu mala byť podľa vyjadrenia žalovaného na administratívnej budove meraná spotreba elektrickej energie podružným digitálnym elektromerom, ktorý podľa žalovaného vykonáva presné merania. Tu žalobca opätovne spochybňoval túto skutočnosť, o čom predložil do konania aj čestné vyhlásenie Q. Z., čl. 158, z ktorého vyplýva, že v období od 1/2014 do 6/2017 teda aj v období trvania podnájomného vzťahu, bola zamestnaná v spoločnosti TEPLO GGE, s. r. o. s výkonom práce B. Ž., W. XX v časti administratívnej budovy, kde uvedený svedok prehlasuje, že v tom čase sa v areáli nenachádzal žiadny digitálny elektromer. V administratívnej budove podľa p. Z. mal byť umiestnený len jeden mechanický podružný merač elektriny, ktorého stav sa mesačne zapisoval zamestnancom žalovaného. Žalovaný predložil do konania čestné prehlásenie p. K. Q., z ktorého vyplýva, že on osobne ešte v roku 2011 (teda 3 roky pred tým, ako bola svedkyňa p. Z. zamestnaná v spoločnosti Teplo GGE), vykonal elektrickú inštaláciu v administratívnej budove na W. XX B. Ž., kde došlo k čiastočnej prestavbe elektrickej rozvodovej skrine a bol osadený digitálny
elektromer na vymeranie administratívnej budovy z hlavného elektromera (čl. 191). Zároveň predložil aj popis uvedeného trojfázového digitálneho elektromera spolu s jeho fotodokumentáciou, čl. 192-193. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že takto namontovaný elektromer sa nachádza v rozvodovej skrini, ku ktorej však svedkyňa - Q. Z. - nemá prístup, čl. 174. Súd s prihliadnutím na uvedené dôkazné prostriedky prijal záver, že v administratívnej budove bol v spornom období namontovaný digitálny elektromer, ktorým sa merala spotreba elektrickej energie pre administratívnu budovu. Pokiaľ žalobca predložil do konania čestné prehlásenie - p. Z. preukazujúci opak, súd sa s týmto prehlásením nestotožnil a prijal argumenty žalovaného, že uvedená osoba, ako zamestnankyňa nemusela mať vôbec vedomosť o existencii, resp. neexistencii takéhoto digitálneho merača, ktorá skutočnosť pre výkon jej práce nebola podstatná a zamestnávateľ ju s takýmito údajmi ani neoboznamoval, navyše ak sa jednalo len o prenajaté priestory. Ak súd prijal záver, že v administratívnej budove bol digitálny podružný merač a ak zároveň žalobca nepredložil do konania iné doklady preukazujúce opak, ako ani nepredložil do konania doklady preukazujúce prípadnú vadnosť, daného podružného digitálneho elektromera, je potrebné merania na ňom považovať za správne.
28. Žalovaný v konaní preukázal faktúrami zaslanými zo strany ZSE spotrebu elektrickej energie dodanej mu dodávateľom energie. Následne bolo v konaní preukázané, že spotreba bola rozúčtovaná medzi dva subjekty a to - administratívna budova a prevádzka žalobcu. Čo sa týka administratívnej budovy, tu žalovaný vychádzal z odpočtu vykonaného na digitálnom elektromere, ktorý pre subjekt administratívna budova možno považovať za správny (viď aj predchádzajúci odsek), a to bez ohľadu na to, akým spôsobom bolo takto vykonané meranie rozúčtované medzi ďalšie subjekty majúce sídlo v administratívnej budove, ktorý spôsob spochybňoval žalobca. Žalobca s odkazom na ním predložené čestné vyhlásenia K. A., ako jednej z podnájomníčky dvojizbového bytu, ktorý sa nachádzal v administratívnej budove, a z ktorého vyplýva, že platby mesačných záloh za mesačnú energiu a iné energie sú 100,00 Eur - 120,00 Eur uviedol prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na pojednávaní konanom 26.06.2019, že ak z predložených listinných dokladov vyplýva, že v administratívnej budove sídlila tak spoločnosť TagriS ako aj GGE TEPLO a keď bolo za obdobie roku 2014 (január - december ) fakturovaná suma 277,00 Eur (súd udáva, že sa jedná o spotrebu len pre Tagris, Teplu GGE boli účtované ešte za mesiace 10-12/2014 mesačne sumy 57,60 Eur - č. l. 137-139), tak pokiaľ svedkyňa K. uvádza, že platila mesačne za elektrickú energiu 100,00 Eur, potom by súčet len jedného nájomcu dával 10 - násobne vyššiu sumu, ako bola vo faktúre č. 20140473, ktorú spoločnosť TagriS zaplatila a údajne mala spotrebovať. Právna zástupkyňa žalobkyne opakovane namietala vadnosť akéhokoľvek elektromera, ako aj vznik nároku na vystavenie faktúry za údajne spotrebované elektriku zo strany žalobcu. Poukazovala aj na tú skutočnosť, že vo všetkých faktúrach je uvedené množstvo spotrebovanej energie 1 ks.
29. Medzi stranami sporu bol spor aj v tom, medzi koľko subjektov mala byť rozúčtovaná celkovo spotrebovaná elektrická energia vyúčtovaná zo strany dodávateľa ZSE. Žalovaný tvrdil, že len medzi dva subjekty (administratívna budova a reštauračné priestory žalobcu s tým, že priestory v administratívnej budove dal žalovaný rovnako do podnájmu - č. l. 112). Ďalej uviedol, že pre danú budovu sa dala merať el. energia len komplet pre celú budovu a nie pre jednotlivé objekty. Ak by tomu tak malo byť, tak by to vyžadovalo náklady na stavebné úpravy (č. l. 163). Žalobca popieral, že v sporných priestoroch (administratívna budova) by mali byť len dvaja podnájomcovia, o čom predkladal do konania aj listinný doklad - čestné prehlásenia p. K.. Zároveň uviedol, že v danom prípade sa má jednať o jeden objekt.
30. Žalovaný do konania predložil aj LV č. XXXX pre k. ú. Ž. (č. l. 157), z ktorého vyplýva, že administratívna budova je samostatným objektom oddeleným od objektu stavby , v ktorom sa nachádzali nebytové priestory v užívaní žalobcu. Z uvedeného dôvodu preto bolo potrebné vykonávať merania samotne pre každý objekt zvlášť, tak ako to tvrdil žalovaný. Žalobca uvádzal, že v objekte administratívna budova bolo viacero nájomcov. Tu súd poukazuje ale na to, že pre uvedené konanie nie je podstatné, do akých zmluvných vzťahov vstúpil žalovaný pri prenajímaní priestorov administratívnej budovy a koľko podnájomcov bolo v týchto priestoroch. Tiež nie je dôležité ako a či v dôsledku uvedených zmluvných vzťahov znášal žalovaný sám spotrebu elektrickej energie pre dané priestory, resp. ju rozúčtoval len čiastočne, resp. v celom rozsahu, či dokonca by mohol mať aj určitý zisk (ak by bolo preukázané, že jednotliví nájomcovia mu platili vyššiu sumu, ako bola skutočná spotreba, tak ako to tvrdil žalobca). Uvedené ale jednak preukázané nebolo, pričom zároveň v tomto smere ani nebolo potrebné vykonať dokazovanie, keďže pre toto konania je podstatné len to, medzi koľko subjektov mala byť rozúčtovaná celková spotreba účtovaná zo strany ZSE a či merania podružným digitálnym elektromerom pre
priestory administratívnej budovy ne/boli vykonané správne. Preto súd na námietku žalobcu v tom smere, že len jeden nájomca v priestoroch administratívnej budovy mal zaplatiť niekoľkonásobne vyššiu energiu, ako bola účtovaná, neprihliadol. Súd sa zároveň stotožnil aj s námietkou žalovaného, kde poukázal na to, že uvádzaná suma 100,00 Eur - 120,00 Eur nebola len za spotrebu elektrickej energie, ale aj iných energií. O aké energie sa jednalo, to z predmetného čestného vyhlásenia nevyplýva, ako ani nevyplýva, aká suma zodpovedala práve spotrebe elektrickej energie. Z uvedeného dôvodu súd preto zároveň neprihliadol na vyjadrenie žalovaného, že p. K. sa mala v máji 2015 už odsťahovať a teda v roku 2016 už nemohla platiť nič, práve pre to, že ďalšie podnájomné vzťahy medzi žalovaným a subjektmi majúcimi sídlo, bývajúcimi v priestoroch administratívnej budovy pre toto konanie nie je podstatné. Pokiaľ žalobca len poukazoval na viacerých podnájomcov v administratívnej budove, ktorých ale nie je možné považovať za samostatné subjekty, ktorým by mala byť rozúčtovaná spotreba el. energie účtovaná dodávateľom ZSE, súd prijal záver, že celkovo spotrebovaná elektrická energia mala byť rozúčtovaná len medzi dva subjekty - prevádzku žalobcu (žalobca nenamietal, že v jeho priestoroch bol ešte iný subjekt, ktorému mala byť elektrická energia rozúčtovaná, namietal len bezporuchovosť mechanického podružného elektromera) a druhým subjektom je administratívna budova (bez ohľadu na to, koľko podnájomcov bolo v týchto priestoroch) s prihliadnutím na to, že žalobca neuviedol žiaden iný objekt, medzi ktorý má byť rozúčtovaná celková spotreba elekt. energie.
31. Keďže žalobca mal vedomosť o tom, že má platiť aj prípadne zistený nedoplatok, čo jednoznačne vyplývalo zo zmluvných podmienok, bolo práve na ňom, aby sa počas trvania zmluvného vzťahu zaujímal aj o spôsob, akým je meraná spotreba elektrickej energie pre administratívnu budovu, ako druhého objektu na ktorý sa vzťahuje celkovo spotrebovaná elektrická energia a o týchto odpočtoch si mal robiť aj záznamy, čo sa však nestalo. Žalobca si takéto záznamy dokonca nerobil ani pri meraniach týkajúcich sa výlučne jeho spotreby. S poukazom na uvedené, ak bolo v konaní preukázané, že celá administratívna budova bez ohľadu na to, koľko subjektov sa v nej nachádzalo, bola meraná jedným podružným digitálnym elektromerom, bez ohľadu aj na to, či bola alebo nebola takto spotrebovaná elektrická energia aj v celom rozsahu rozúčtovaná medzi podnájomcov majúcich sídlo v administratívnej budove, súd prijal záver, že takéto meranie je potrebné považovať za preukázané a správne práve z dôvodu, že opak zo strany žalobcu preukázaný nebol. Ak nebola preukázaná nesprávnosť meraní, súd preto považuje vstupné údaje vo vzťahu k spotrebe el. energie pre administratívnu budovu za správne (žalovaný ich zároveň čiastočne aj preukázal faktúrami pri ich rozúčtovaní pre obe spoločnosti majúce sídlo v administratívnej budove s odôvodnením, prečo nebolo vykonané rozúčtovanie v celom rozsahu). Pokiaľ je potrebné považovať vyúčtovanú el. energiu zo strany ZSE za nespornú (čo je podporené aj vyjadrením ZSE o nevadnosti ich elektromera) s tým, že žalobca nepreukázal opak, ako ani v konaní faktúry vystavené zo strany ZSE nenamietal a pokiaľ je potrebné považovať aj odpočet spotreby elektrickej energie vo vzťahu k administratívnej budove za správny (keďže rovnako opak nebol preukázaný), súd uvedené údaje považuje za nesporné.
32. Tu súd podporne poukazuje aj na tvrdenie samotného žalobcu, ktorý sa bezpodmienečne spoľahol na odpočet vykonaný zo strany zamestnanca žalovaného - p. F., ktorá rovnako vykonávala odpočet aj pre administratívnu budovu. Ak žalobca nemá žiadne doklady preukazujúce nesprávnosť odpočtu a hodnôt odpísaných žalovaným, je potrebné tieto hodnoty aj z tohto dôvodu považovať za správne. Práve pre postoj žalobcu počas trvania zmluvného vzťahu, ktorý si nerobil svoj osobitný odpočet prípadne spochybňujúci nesprávnosť údajov uvedených vo faktúrach vystavených žalobcovi (resp. následnom podrobnom rozúčtovaní), súd preto námietku žalobcu spochybňujúcu správnosť daných údajov považuje len za tendenčnú, ničím nepreukázanú ( č. l. 185), navyše ak sám žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu najskôr tvrdil, že mesačné faktúry nespochybňuje, tieto nepovažuje za nesporné, ako aj boli v plnom rozsahu uhradené a následne uvádza, že „správnosť týchto čísel pôvodných, aj akýchkoľvek nasledovných spochybňuje“ s tým, že nebolo ani preukázané, že by žalobca s výškou takto odpisovaných mesačných spotrieb mala súhlasiť (č. l. 186). Tu súd poukazuje na rozpor tvrdení samotného žalobcu (jeho právneho zástupcu), keď na jednej strane pôvodne vystavené faktúry považuje za nesporné a na druhej strane ich spochybňuje. Pokiaľ ale žalobca nepreukázal, aké „čísla“ sú, resp. majú byť tie správne, čo preukázať ani nemohol práve z dôvodu, že sám si nerobil záznamy z meraní, spoľahol sa na žalovaného, súd je toho názoru, že na uvedenú námietku nie je možné vôbec prihliadnuť. Žalobcom tvrdená nesprávnosť meraní nevyplýva ani z toho, že žalovaný v každej účtovacej faktúre uvádza len 1 ks a nie konkrétny počet spotrebovaných kWh. Je síce pravda, že všetky faktúry vystavené žalovaným ( a to nielen vo vzťahu k žalobcovi, ale aj vo vzťahu k ostatným prenajímateľom majúcim sídlo v priestoroch administratívnej budovy), žalobca označil spotrebu len 1ks.
Avšak z následnej tabuľky predloženej do konania bolo zrejmé, za koľko kWh bolo v tom ktorom mesiaci účtovaná spotreba žalobcovi a v akej sume, teda žalovaný preukázal, ako dospel k fakturovanej sume. Ak mal žalobca za to, že uvedené kWh boli účtované v nesprávnom počte, resp., že výsledná suma je nesprávna z iného dôvodu, pre unesenie dôkazného bremena bolo potrebné preukázať, koľko podľa neho bol ten správny počet kWh v tom ktorom mesiaci a aká mala byť tá správa fakturovaná suma. Žalobca toto nielenže nepreukázal (keďže nemal svoje odpisy), ale dokonca ani konkrétne netvrdil. Pre relevantné vyvrátenie tvrdení protistrany nie je postačujúce len tvrdenie, že strana sporu niečo spochybňuje, ale svoje tvrdenie musí strana sporu aj riadne preukázať, čo sa však v tomto konaní nestalo.
33. Rovnako žalobca v konaní namietal aj v spornej faktúre účtovanie len „1ks“ bez jasného uvedenia kWh ako aj obdobia, za ktoré bolo vykonané doúčtovanie. Tu súd poukazuje na to, že žalovaný listinnými dokladmi preukázal, že prílohou spornej faktúry malo byť oznámenie, z ktorého je zrejmé, že doúčtovanie sa týka obdobia 08.09.2014 - 31.01.2016, ktorého odoslanie žalobca preukazuje kópiou podacieho lístka. (čl. 42 - 44). Žalovaný preukázal aj komunikáciu s právnou zástupkyňou žalobcu pred podaním žaloby (č. l. 41). Pokiaľ žalobca tieto listinné doklady považoval za nepostačujúce, nevysvetľujúce, dostatočne koľko kWh mu bolo doúčtovaných, v priebehu konania boli tieto skutočnosti dostatočne objasnené, či už uvedenými písomnými dokladmi - výpočtami, alebo aj vyjadreniami žalovaného, resp. svedka. Súd preto neakceptuje ani námietku žalobcu, že žalovaný v spornej faktúre uvádzal vždy len „1ks“, namiesto riadneho uvedenia počtu kWh. Tu súd zároveň poukazuje aj na účtovanie samotného dodávateľa elektrickej energie, ktorý vo svojich faktúrach rovnako uvádza len 1 ks, na ktoré poukázal aj žalovaný.
34. Z uvedeného súd prijal záver, že tak údaje nachádzajúce sa vo faktúre vystavenej zo strany ZSE (pre objekty v G. na W. T. XX, pretože dané faktúry obsahujú aj spotrebu pre iné objekty), ako aj odpočty z podružného digitálneho elektromera pre administratívnu budovu, ako aj merania z mechanického elektromera pre prevádzku žalobcu je potrebné považovať za správne (pri mechanickom elektromere majúce podklad k doúčtovaniu reálnej spotreby v prevádzke žalobcu), pretože opak v tomto konaní zo strany žalobcu preukázaný nebol.
35. Čo sa týka spôsobu samotného doúčtovania spotreby elektrickej energie, žalovaný aj ústne na pojednávaní, podporených svedeckou výpoveďou p. F., ako aj vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, akým spôsobom boli vykonané doúčtovania. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že tak odpis stavu elektromerov, ako aj samotné doúčtovanie vykonávala zamestnankyňa žalovaného p. F.Á., ktorá v konaní vypovedala ako svedok a ktorá do písomnej, tabuľkovej formy zhrnula hodnoty pre jednotlivé mesiace v spornom období r. 2014-2016, uviedla vstupné údaje pre administratívnu budovu, ako aj pre prevádzku žalobcu a uviedla aj spôsobom doúčtovania spotreby elektrickej energie pre žalobcu. (č. l. 120-122). Okrem iného uviedla, že samotné vyúčtovanie robila ona, ako aj vypočítala rozdiel medzi pôvodne fakturovanou sumou a doúčtovanou sumou. Tiež zdôvodnila vznik rozdielu medzi vyúčtovanou spotrebou zo strany ZSE, a medzi údajmi uvedenými v tomto vyúčtovaní, vzniknutých z mechanického odpisu stavu daného elektromera z dôvodu iných časov, kedy sa vykonáva odpočet ňou mechanicky a kedy vykonáva odpočet dodávateľ ZSE - elektronicky. Uvedené žalovaný zdôvodnil aj písomne - viď č. l. 178. Z tohto listinného dokladu vyplýva aj dátum, kedy mal byť montovaný podružný digitálny elektromer pre prevádzku žalobcu - dňom 01.02.2016.
35. Žalobca spochybňoval aj samotnú montáž podružného digitálneho elektromera. Aj k tejto skutočnosti sa rovnako vyjadrila svedkyňa p. F., ako aj vypovedal žalovaný. Z vyjadrení tak žalovaného, ako aj svedkyne súd prijal záver, že došlo k namontovaniu podružného digitálneho elektromera, ktorým boli vykonávané merania od mesiaca 2/2016 pre prevádzku žalobcu a zo získaných údajov bolo urobené doúčtovanie ako aj bola následne vykonávaná mesačná fakturácia pre žalobcu až do skončenia nájomného vzťahu - 9/2016 -č. l. 186, ktoré faktúry žalobca platil, hoci podľa odpočtu mala byť meraná už vyššia spotreba kWh, ako tomu bolo pri odpočte mechanickým podružným elektromerom (vidˇvýpoveď svedka). Z údajov získaných práve podružným digitálnym elektromerom má vychádzať žalovaný aj pri fakturovaní elektrickej energie novému podnájomcovi, ktorý rovnako prevádzkuje reštauráciu. Ani v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že digitálny elektromer nebol namontovaný, navyše ak do skončenia nájomného vzťahu sám žalobca platil vyššie sumy za spotrebu elektrickej energie, čo žalobca rovnako nespochybnil.
36. Na poslednom pojednávaní súd vykonal výsluch svedka p. F., kde bolo zistené, že sa jedná o zamestnanca žalobcu. Aj napriek tejto skutočnosti súd považoval svedka za dôveryhodnú osobu, ktorá svojimi zmyslami mohla vnímať skutočnosti, o ktorých sa oboznámila pri plnení si pracovných povinností, a ktoré na pojednávaní reprodukovala s odkazom na tabuľkové vypracovania rozúčtovaní pričom podľa názoru súdu sa jedná o dôveryhodného svedka, ktorá len reprodukovala spôsob doúčtovania spotreby elektrickej energie pre žalobcu. Jej svedecká výpoveď sa v podstatných skutočnostiach zhodovala s tvrdením žalovaného. Žalovaný v tomto konaní produkoval množstvo dôkazov na preukázanie jeho tvrdení, ktoré žalobca len spochybňoval, avšak ani v jenom prípade nepreukázal opak. Pokiaľ ale digitálny elektromer meral vyššie hodnoty, pri nezmenenom objeme spotrebičov u žalobcu, bolo potrebné dospieť k záveru, že pôvodný mechanický elektromer bol vadný. Uvedenému záveru svedčí opäť aj výpoveď svedka, ktorá uviedla aj spôsob, akým bola zistená vadnosť mechanického podružného elektromera, kde poukázal na spoluprácu s pánom zo ZSE s ktorým urobili takú vec, že vypli prívod elektriny do reštaurácie a hlavné hodiny stáli. Aj napriek tomu, že hlavné hodiny merali aj administratívnu budovu, tam je taká mala spotreba, že hodiny sa pohybujú tak pomaly, ako keby stáli. Keď sa však znovu napojil prúd do reštaurácie, tak hl. hodiny sa krútili veľmi rýchlo avšak podružný merač meral len malú spotrebu. Z vyššie uvedeného súd prijal záver, že žalobcovi bolo v spornom období fakturovaná nižšia suma za spotrebovanú elektrickú energiu, aká v skutočnosti zodpovedala samotnej spotrebe v prevádzke žalobcu.
37. Žalovaný v priebehu konania podrobne uviedol aj ako, podľa akého vzorca vykonal doúčtovanie spotreby elektrickej energie a ako dospel k fakturovanej sume. Tu žalovaný odkázal aj na jeho telefonické ištruovanie zo strany pracovníka ZSE (čo potvrdila aj svedkyňa). Na dotaz súdu na ZSE ale bolo zistené, že ZSE pri neprávnych meraniach vychádza z iného vzorca, ako použil žalovaný. Tu žalovaný zdôvodnil aj uvedený odklon. Zo samotného správania sa žalovaného možno dospieť k záveru, že si pravdepodobne nebol celkom istý správnosťou uvedeného výpočtu, pretože navrhol, aby takto doúčtovanú spotrebu elektrickej energie znášali strany sporu v rozsahu 1, čo na návrh žalobcu pred týmto konaním nemal akceptovať. Tu súd poukazuje na vyjadrenie samotnej konateľky žalobcu na pojednávaní konanom dňa 15.05.2019, že po tom, ako jej bola doručená uvedená faktúra, žiadala žalovaného pri osobnom rokovaní s ním, kde poukazovala aj na prítomnosť iných nájomcov „...aby to išlo aspoň na polovicu...“ čo bolo zo strany žalovaného zamietnuté s odôvodnením, že sa jedná o spotrebu žalobcu (čl. 162). Aj v priebehu konania strany sporu mali záujem o ukončenie sporu mimosúdnou dohodou smerujúcou k znášaniu daného vyúčtovania v rozsahu jednej polovice pre každú stranu, ku ktorej dohode však nedošlo pre existujúce iné právoplatné konanie.
38. Žalobca sa uplatneného nároku domáha titulom bezdôvodného obohatenia, ktorá právna úprava slúži predovšetkým k zabráneniu jeho vzniku na úkor iného. Pre prípad, že bezdôvodné obohatenie už vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, povinným (zodpovednostným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t. j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Žalobca v žalobe v tvrdí, že žalovaný sa obohatil na jeho úkor práve o žalovanú sumu, ktorú mu zaplatil síce na základe ním vystavenej faktúry, avšak následne dospel k záveru, že na takéto plnenie žalobcu neexistuje právny dôvod.
39. V danom prípade sa žalobca domáha od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v celej faktúre, ktorou mu žalovaný doúčtoval spotrebu elektrickej energie, pretože podľa žalobcu, na takého doúčtovanie žalovaný nemal nárok, ako aj samotné doúčtovanie žalobca spochybňuje.
40. Súd sa však s tvrdením žalobcu nestotožňuje, pretože právny dôvod na doúčtovanie elektrickej energie vyplýva z čl. 4 Zmluvy, ktorá sa má odvíjať práve z vyúčtovania skutočného odberu. Ako bolo v konaní preukázané, žalovaný za základ považoval práve faktúru - hodnoty vyúčtované jemu zo strany dodávateľa elektrickej energie - ZSE. K doúčtovaniu pristúpil síce s časovým odstupom hlave vo vzťahu za roky 2014 a 2015, čo bolo spôsobené tou skutočnosťou, že žalovaný hľadal príčinu, pre ktorú nebola rozúčtovaná celá spotrebovaná elektrická energia vyúčtovaná mu zo strany ZSE. Po zistení, že chyba nie je na strane hlavného elektromera (potvrdenie Západoslovenskej distribučnej zo dňa 17.07.2015 - čl. 45), túto našiel v podružnom mechanickom elektromere. Súd zároveň odkazuje na citovaný článok 4 Zmluvy, z ktorého nevyplýva povinnosť žalovaného vykonať doúčtovanie v konkrétnom časovom
úseku. Má sa tak stať po tom, ako nebol nedoplatok podnájomcu uhradený spolu s najbližšie splatným nájomným. Podľa názoru súdu teda žalovaný nepostupoval v rozpore so zmluvnými podmienkami, ak vykonal doúčtovanie až v roku 2016. Súd je toho názoru, že žalovaný pri výpočte použil aj správne vstupné údaje. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil len stroho, že sporná faktúra je nesprávna, avšak túto nesprávnosť nekonkretizoval je súd toho názoru, že neuniesol v konaní dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil a ak sa obohatil, že toto obohatenie je práve v žalovanej sume 3.931,20 Eur. Uvedenému záveru nebráni ani samotný postoj žalovaného, ktorý napriek doúčtovaniu sumy 3.931,20 Eur mal záujem znášať polovicu z tejto sumy a to práve z dôvodu, že dôkaznú povinnosť na preukázania prípadnej nesprávnosti doúčtovanej sumy, mal samotný žalobca, ktorý túto ním tvrdenú nesprávnosť ničím nekonkretizoval. Bolo práve na žalobcovi uviesť konkrétne vstupné údaje, ktoré sú nesprávne, ako aj uviesť výpočet, ktorý považuje žalobca za správny (napr. aj v uvedení iného spôsobu, iného vzorca pri doúčtovaní danej elektrickej energie), čo však žalobca neuviedol, v konaní len namietal spôsob doúčtovania, správnosť údajov, bez konkrétnej argumentácie popierajúcej tvrdenia žalovaného.
41. Pokiaľ v priebehu konania bol preukázaný spôsob doúčtovania elektrickej energie, nielen písomnými podaniami žalovaného, ale aj jeho ústnym vysvetlením, v ktorom sa zhodoval s výpoveďou svedka
- p. F., a pokiaľ žalobca mal zato, že takýto spôsob doúčtovania nebol správny, s prihliadnutím aj na ostatné vykonané dôkazy, bola práve na strane žalobcu, aby presne uviedol, v čom považuje za nesprávne dané vyúčtovanie - či v počte doúčtovaných kWh, resp. spôsobu, akým boli tieto kWh dorátané, alebo nesprávnosti použitia tarify za jednu kWh, kedy žalovaný uviedol, že urobil priemer medzi vysokou a slabou prevádzkou, resp. aby poukázal na inú nesprávnosť daného vyúčtovania, napr. v použití neprávneho vzorca a pod. Nebolo povinnosťou súdu, aby sám vykonal prepočet samotného doúčtovania, resp. uviedol iný spôsob doúčtovania elektrickej energie, keďže súd hodnotil len námietky a dôkazy produkované stranami sporu v konaní.
42. Súd preto prijal záver, že tvrdenia žalobcu o nedôvodnosti nároku na doúčtovanie spotreby elektrickej energie sú nesprávne, keďže nárok vyplýva zo zmluvy. Čo sa týka konkrétne fakturovanej sumy, tu súd prijal záver, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Súd zároveň poukazuje aj na rozpornosť výpovede samotného žalobcu, keď na jednej strane by bol ochotný plniť v rozsahu 1 z fakturovanej sumy a následne popiera fakturovanú sumu ako celok. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
43. Súd na záver uvádza, že nepripustil dokazovanie výsluchom svedkov - p. K. a p. Z. vzhľadom k tomu, že tieto osoby sa nevedeli vyjadril k spôsobu odpočtu spotreby elektrickej energie pre administratívnu budovu. Zmluvné podmienky nájomného vzťahu p. K. sú pre toto konanie nepodstatné. Čo sa týka p. Z., pre súd bolo postačujúce jej písomné vyjadrenie, ktoré súd vyhodnotil v kontexte s ďalším vyjadrením predloženým zo strany žalovaného tak, ako je to uvedené vyššie. Samotný výsluch týchto svedkov preto súd považoval už za nadbytočný.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd rozhodol zároveň aj o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou v spore v rozsahu 100% je žalovaný. Z uvedeného dôvodu súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania práve v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).