Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-121-2015.pdf
PDF · 119.95 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/121/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu X/ L.. O. U., D.. XX.XX.XXXX, H. N. G. XX, XXX XX N. N., Š. P.V. Z., Ž. X/ O.. O. N., F.. U., D.. XX.XX.XXXX, H. N. G. XX, XXX XX N. N., štátny občan SR, obaja zastúpení JUDr. Jaroslavom Víglaským, advokátom so sídlom Mlynská 54, 974 09 Banská Bystrica proti žalovanému X/ L.. T. I., Y.., D.. XX.XX.XXXX, H. N. F. X, XXX XX N. N., Š.H. P. Z., Ž. X/ S. I., F.. Z., D.. XX.XX.XXXX, H. N. F. X, XXX XX N. N., štátny občan SR, o zriadenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu č.k. 18C/121/2015-172 zo dňa 28.02.2017 v spojení so zmeňujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/210/2017-220 zo dňa 03.08.2017.
III. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.
IV. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť znalcovi L.. K. Z., zapísanej v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod evidenčným číslom znalca XXXXXX pre odbor geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností, odvetvie kataster nehnuteľností spoločne a nerozdielne znalečné v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške znalečného.
V. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť štátu náhradu trov obhliadky na mieste samom v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške trov obhliadky na mieste samom.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2015, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 13.01.2016, pôvodne domáhali, aby súd určil, že na pozemku parcely registra C-KN parcelné číslo XXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanom na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie C. W. viazne vecné bremeno práva prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez tento pozemok v rozsahu vyznačenom na predloženom geometrickom pláne vyhotovenom zememeračskou kanceláriou GEODET ŽŇAVA, číslo geometrického plánu XXXXXXXX, overeného Okresným úradom Žiar nad ronom Hronom, katastrálny odbor dňa 28.10.2014 pod číslom XXX/XX, na ktorom je právo zodpovedajúce vecnému bremenu geometricky zamerané a vyznačené na pozemku parcelné číslo XXX/ X červenými čiarkovanými čiarami a bodmi X, X, X V. X. Podanú žalobu odôvodnili tým, že na svoje susediace pozemky zapísané na liste vlastníctva číslo XXX a do svojho domu so súpisným číslom XX
nemajú žiaden iný prístup ako cez pozemok vo vlastníctve žalovaných, pričom právo prechodu dlhodobo využívajú a k jeho vydržaniu došlo najneskôr dňa 27.03.2013.
2. Žalovaní vo vyjadrení k doručenej žalobe s podanou žalobou nesúhlasili. Poukázali na to, že žalobcom nikdy nebránili, nezamedzili alebo neznemožnili prejsť po pozemku parcelné číslo XXX/X v ich vlastníctve. Poukázali však na to, že parcela C-KN 378/1 predstavuje prístup k ich domovej nehnuteľnosti so súpisným číslom XX. Ide o úzky dvor medzi ich domom so súpisným číslom XX a hospodárskou budovou - drevenou kôlňou bez súpisného čísla, nevyznačenou v predloženom geometrickom pláne, pričom pokiaľ by si postavili svoje motorové vozidlo na dvor, objektívne existujúce stiesnené pomery by žalobcom nedovoľovali prejsť k svojim nehnuteľnostiam. Napriek tomu, že sú tam zúžené priestory na užívanie, žalovaní trpeli prechod žalobcov, no začali mať výhrady k osobám, ktoré prichádzali k žalobcom a z ich dvora si spravili prejazdovú plochu. Žalovaní namietali, že nikdy pred tým tam takýto stav nebol, pričom prechod k domu so súpisným číslom XX jeho vlastníci nikdy nevyužívali v takom rozsahu a spôsobom, ako to požadujú žalobcovia. Ďalej žalovaní poukázali na to, že žalobcovia na hranici pozemku parc. č. XXX/X, ktorý je v ich vlastníctve a pozemku parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov vybudovali prekážku (oplotenie), ktorá bráni ich voľnému prechodu na pozemok parc. č. XXX/X, ktorý využívajú žalovaní ako záhradu, ktorá sa nachádza za pozemkom parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov. Zároveň žalovaní namietali, že cez ich dvor sa nikdy neprechádzalo motorovými vozidlami a nikdy nebolo potrebné znášať také obmedzenia ako požadujú žalobcovia. V priebehu konania žalovaní spochybnili existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a namietali, že predmetný pozemok bol v spoluvlastníctve, preto žalobcovia nemohli právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržať. Žalovaní vo svojej obrane spochybnili aj predložený geometrický plán, na ktorom nie je zaznamenaná hospodárska budova (drevená kôlňa), ktorá zasahuje do pozemku parcely registra C-KN parc. č. XXX/ X, v dôsledku čoho sú na pozemku stiesnené pomery. Ďalej uviedli, že zameranie vecného bremena v predloženom geometrickom pláne je realizované príliš blízko ich domovej nehnuteľnosti so súpisným číslom XX, pričom geometrický plán neobsahuje všetky potrebné údaje, ako určenie plochy, po ktorej sa má prechod realizovať, okótovanie vyznačených lomových bodov, preto žiadali geometrický plán doplniť.
3. Podaním zo dňa 23.06.2016, doručeným súdu dňa 24.06.2016, žalobcovia navrhli, aby súd pripustil zmenu žaloby a s poukazom na § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadil na pozemku vo vlastníctve žalovaných vecné bremeno v rozsahu vyznačenom na predloženom geometrickom pláne, a to za jednorazovú odplatu určenú znaleckým posudkom.
4. Súd uznesením sp.zn. 18C/121/2015 zo dňa 29.06.2016 pripustil v súlade s § 95 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v príslušnom znení zmenu žaloby v znení podania žalobcov zo dňa 23.06.2016. Predmetom konania po pripustení zmeny žaloby bol nárok žalobcov na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty, prechodu a prejazdu motorovými aj nemotorovými vozidlami cez priľahlý pozemok parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanom na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie C. W., v rozsahu vyznačenom na predloženom geometrickom pláne.
5. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473, 474 CSP).
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti .
7. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované .
8. Po pripustení zmeny žaloby žalovaní vo vyjadrení zo dňa 22.07.2016 na svoju obranu uviedli, že prístup k nehnuteľnostiam žalobcov je možné riešiť aj iným, podľa nich vhodnejším spôsobom, a to tak, že prechod na parcelu parc. č. XXX/X by bol vytvorený cez parcelu parc. č. XXX vo vlastníctve žalovaných a parcelu parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov. Týmto spôsobom by sa zabezpečil prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov z verejnej komunikácie a zároveň by sa týmto spôsobom vyriešilo užívanie parcely parc. č. XXX/X, ako i domovej nehnuteľnosti na parcele parc. č. XXX bez
obmedzovania žalovaných vlastníkov, ako i prípadného znehodnotenia ich nehnuteľnosti (parc. č. XXX/ X) častými prechodmi motorových vozidiel po tejto parcele.
9. Žalobcovia s navrhnutým spôsobom prístupu cez parcely parc. č. XXX a parc. č. XXX/X nesúhlasili a trvali na zriadení vecného bremena v ich prospech spôsobom uvedeným v žalobe, t.j. cez parcelu parc. č. XXX/X.
10. Na základe návrhu žalobcov zo dňa 31.01.2017 súd uznesením č.k. 18C/121/2015-172 zo dňa 28.02.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa zásahov, ktoré by žalobcom 1/ a 2/ ako aj nimi označeným osobám, ktoré by ich chceli navštíviť vytvárali akúkoľvek prekážku pre prechod a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami z verejnej cesty na pozemky vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ cez priľahlý pozemok parc. č. C-KN XXX/X vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej tunajším súdom pod sp.zn. 18C/121/2015. Na základe odvolania žalovaných Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/210/2017-220 zo dňa 03.08.2017 napadnuté uznesenie súdu č.k. 18C/121/2015-172 zo dňa 28.02.2017, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie zmenil tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zdržať sa zásahov, ktoré by vytvárali akúkoľvek prekážku pre prechod a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami z verejnej cesty na pozemky vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a k rodinnému domu súp. č. XX na parcele č. C-KN XXX cez priľahlý pozemok parc. č. C-KN XXX/X vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
11. Po odchode zákonného sudcu bol spis na základe pokynu predsedu súdu číslo Spr. V. náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelený novému zákonnému sudcovi.
12. V ďalšom priebehu konania súd vykonal znalecké dokazovanie, v rámci ktorého bol L.. K. Z. vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX, súčasťou ktorého je geometrický plán, ktorým došlo k presnému zameraniu a určeniu rozsahu požadovaného vecného bremena.
13. Po vypracovaní znaleckého posudku č. X/XXXX žalobcovia písomným podaním zo dňa 10.01.2020, predneseným na pojednávaní dňa 10.01.2020, navrhli zmenu žaloby a doplnili alternatívne žalobný petit, ktorého zmenu súd uznesením vyhláseným na pojednávaní za účasti strán sporu pripustil.
14. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
15. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
16. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu podanej žaloby, predloženými listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán sporu, výsluchmi strán sporu a ich právnych zástupcov, predloženými znaleckými posudkami a výsluchom znalca, obhliadkou na mieste samom vykonanou dňa 01.02.2016 a zistil tento skutkový a právny stav.
18. Po vypočutí strán sporu a na základe dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré predložili sporové strany mal súd preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. C. W.Ú., a to stavby so súpisným číslom XX - rodinný dom na pozemku C-KN parc. č.XXX a pozemkov parc. č. XXX/X, záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX/ X, záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2. Súd mal preukázané, že žalobcovia nemajú prístup na svoje nehnuteľnosti, a to ani k svojej stavbe, z verejnej komunikácie. Žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi priľahlých nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. C. W., a to stavby so súpisným číslom XX - chalupy na pozemku C-KN parc. Č..XXX a pozemkov parc. č. XXX, záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere XXX m2. Žalovaní majú na svoje nehnuteľnosti prístup z verejnej komunikácie. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.
19. Súd mal v konaní preukázané, že vlastníkom susediacich priľahlých pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. C. W., a to pozemkov parcely registra C-KN parc. č. XXX/X, záhrada o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X, záhrada o výmere XX m2 M. V. G., F.. O., ktorá má na tieto nehnuteľnosti prístup z verejnej komunikácie.
20. Ďalej mal súd v konaní preukázané, že vlastníkom susediaceho priľahlého pozemku zapísaného na LV č. XXX pre k.ú. C. W., a to pozemku parcely registra C-KN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 je U. N., F.. W., ktorá má na túto nehnuteľnosť prístup z verejnej komunikácie.
21. Z predloženej kópie katastrálnej mapy, listu vlastníctva č. XXX a vektorovej mapy, ktorá je prílohou znaleckého posudku č. X/XXXX mal súd preukázané, že verejné komunikácie, ktorých vlastníkom je obec C. W., sa nachádzajú na parcelách registra E-KN parc. č. XXX/X V. Č.. XXX/X.
22. Z geometrického plánu vyhotoveného zememeračskou kanceláriou GEODET ŽŇAVA, číslo geometrického plánu XXXXXXXX, overeného Okresným úradom Žiar nad ronom Hronom, katastrálny odbor dňa 28.10.2014 pod číslom XXX/XX, ktorý predložili žalobcovia súd zistil, že časť pozemku parcely registra C-KN vo vlastníctve žalovaných parcelné číslo XXX/X, ku ktorej má byť v prospech vlastníkov stavby so súpisným číslom XX, postavenej na parcele registra C-KN parc. č. XXX, zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, resp. prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami, ktorého sa žalobcovia domáhajú podanou žalobou, je vyznačená na pozemku parcely registra C-KN parc. č. XXX/X červenými čiarkovanými čiarami a ohraničené bodmi X, X, X V. X.
23. Z obhliadky na mieste samom vykonanej dňa 01.02.2016 a vyhotovenej fotodokumentácie súd zistil, že priestor medzi stavbou so súpisným číslom XX a drevenou kôlňou postavenou na parcele registra C-KN parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných, ktorá nie je vyznačená v geometrickom pláne predloženom žalobcami, je objektívne stiesnený, a to aj s prihliadnutím na existujúcu betónovú podstenu, ktorá rovnako ako drevená kôlňa nie je zaznamenaná v geometrickom pláne predloženom žalobcami.
24. Z vyjadrení žalobcov súd zistil, že k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve prechádzajú cez parcelu registra C-KN parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných, a to pešo alebo na motorovom vozidle. Žalovaní im v prechode, resp. v prejazde nebránia, no majú výhrady k prechodu a prejazdu osôb, ktoré prichádzajú žalobcov navštíviť.
25. Z vyjadrení žalovaných a predloženej fotodokumentácie súd zistil, že parcelu registra C-KN parc. č. XXX/X využívajú žalovaní ako dvor, na ktorom v čase ich prítomnosti parkujú svoje motorové vozidlo, dvor využívajú na oddych a občasné grilovanie. Z vyjadrení žalovaných súd ďalej zistil, že prechodu žalobcov a dokonca ani ich prejazdu cez dvor za účelom prístupu žalobcov k ich stavbe so súpisným číslom XX nebránia, no majú výhrady k prechodu osôb, ktoré žalobcov navštevujú, nakoľko žalovaných časté prechody obmedzujú v nerušenom užívaní ich vlastníctva. Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu strán sporu súd zistil, že medzi stranami sporu dochádza od určitého času k nezhodám pri prechode žalobcov cez parcelu č. XXX/X, pričom viaceré nezhody sa javia ako schválnosti jednej alebo druhej strany sporu, čo mal súd preukázané z predložených záznamov ORPZ-ZH OPP3 zo dňa 08.06.2016 a 08.03.2017.
26. Súd ďalej z výpovedí strán sporu zistil, že žalovaní na prechod do ich záhrady na pozemku parcely registra C-KN parc. č. XXX/X, ktorá sa nachádza až za pozemkami vo vlastníctve žalobcov, využívajú prechod cez pozemok vo vlastníctve žalobcov, a to parcelu registra C-KN parc. č. XXX/X, ktorú si žalobcovia oplotili.
27. Z vypracovaného znaleckého posudku Č..X/XXXX L.. K. Z. súd zistil presné zameranie časti pozemku (označenému ako novoutvorená parcela č. XXX/X o výmere XX m2), ku ktorej žalobcovia požadujú zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez parcelu registra C-KN parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných, ako aj presné zameranie drevenej kôlne a betónovej podsteny, ktoré neboli zaznačené v geometrickom pláne predloženom žalobcami.
28. Z vyjadrení žalovaných súd zistil, že so zriadením vecného bremena, tak ako to požadujú žalobcovia nesúhlasia, no súhlasia so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez parcelu registra C-KN parc. č. XXX, ktorá je v ich vlastníctve, resp. poukazujú na možnosť prístupu žalobcov k svojím nehnuteľnostiam cez priľahlú susediacu parcelu registra C-KN parc. č. XXX/X vo vlastníctve U. N., F.. W., zapísanej na LV č. XXX A. G..Ú.. C. W..
29. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
30. Predmetom konania bolo zriadenie vecného bremena k pozemku vo vlastníctve žalovaných za účelom zabezpečenia prístupu žalobcov k stavbe, ku ktorej nemajú prístup z verejnej komunikácie. Z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok je potrebné kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, a to po prvé, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie a po druhé, že prístup vlastníka k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak. Predmetné ustanovenie teda slúži na riešenie situácií, kedy vlastník stavby nemá žiadne právo, ktoré by mu umožňovalo využívať prístup k stavbe po priľahlých pozemkoch z verejnej komunikácie. Všeobecne pritom platí, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel (napr. rozsudky Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo/3903/2008, či sp.zn. 22Cdo/2854/2010, na www.nsoud <http:// www.nsoud>.cz).
31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ ako vlastníci stavby so súpisným číslom XX, postavenej na parcele registra C-KN parc. č. XXX nie sú vlastníkmi priľahlých pozemkov, ktoré by im umožňovali prístup k ich stavbe z verejnej komunikácie. Súd mal však vykonaným dokazovaním zároveň preukázané, že prístup k stavbe vo vlastníctve žalobcov možno zabezpečiť aj inak, než žalobcami požadovaným spôsobom spočívajúcim v zriadení vecného bremena
- práva prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez priľahlú parcelu registra C- KN parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných v rozsahu vymedzenom v predloženom geometrickom pláne č.XXXXXXXX-XX/XXXX vypracovaným vyhotoviteľom zememeračskou kanceláriou GEODET ŽŇAVA, resp. geometrickým plánom č.18C/121/2015 vypracovaným vyhotoviteľom L.. K. Z., pričom z hľadiska obmedzovania vlastníckeho práva žalovaných, by sa jednalo o vhodnejší spôsob, ktorý by neprimeraným spôsobom neobmedzoval žalovaných ako dotknutých vlastníkov. Žalobcami požadovaný spôsob riešenia prístupu cez parcelu registra C-KN parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných súd nepovažuje za vhodný z dôvodu, že predmetný pozemok plní funkciu dvora, ktorý žalovaní aktívne využívajú pre svoje potreby. Jedná sa pritom o úzky dvor medzi ich domovou nehnuteľnosťou so súpisným číslom XX, postavenou na parcele registra C-KN parc. č. XXX a naproti stojacou drevenou kôlňou (zakreslenou v znaleckom náčrte na č.l. XXX spisu, ktorý je prílohou znaleckého posudku Č..X/ XXXX), nezapísanou v katastri nehnuteľností, postavenou z väčšej časti na parcele registra C-KN parc. č.XXX/X a z menšej časti na parcele registra C-KN parc. č. XXX vo vlastníctve žalovaných. Zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve cesty, resp. práva prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami v rozsahu novovytvorenej parcely registra C-KN parc. č. XXX/X o výmere XX m2, vyznačenej v geometrickom pláne č.18C/121/2015 vypracovaným vyhotoviteľom L.. K. Z. by sa podľa názoru súdu nad prípustnú mieru obmedzilo vlastnícke práva žalovaných. Z celkovej šírky dvora nedosahujúcej ani 3 metre by bol pozemok zaťažený vecným bremenom o šírke 2,23 metra, pričom odstup od domovej nehnuteľnosti so súpisným číslom XX by bol len pár centimetrov nad 1 meter, z čoho 90 centimetrov predstavuje betónový chodník spojený s domovou nehnuteľnosťou. Na druhej strane oproti domovej nehnuteľnosti by bol odstup od hospodárskej budovy len 66 centimetrov. Súd takto uvedený odstup od stojacich nehnuteľností nepovažuje za dostatočný. Zároveň má súd za to, že takýto postup pri riešení prístupovej cesty by viedol k ďalšiemu prehlbovaniu vzájomných
rozporov ohľadne rozsahu využívania zriadeného vecného bremena, čo mal súd preukázané z výpovedí strán sporu. Ako oveľa vhodnejší spôsob zabezpečenia prístupu žalobcov k ich stavbe so súpisným číslom XX, postavenej na parcele registra C-KN parc. č. XXX súd považuje žalovanými navrhnutý alternatívny spôsob prístupu cez priľahlú susediacu parcelu registra C-KN parc. č. XXX, cez ktorú je možné zabezpečiť prístup na parcelu registra C-KN parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov, ktorá priamo susedí s parcelou parc. č. XXX/X, ktorá je priľahlou parcelou k parcele č. XXX, na ktorej je postavená domová nehnuteľnosť so súpisným číslom XX. Ako ďalší možný prístup je prejazd cez priľahlé parcely C-KN parc. č. XXX/X V. Č..XXX/X, zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve V. G., ktoré susedia s parcelou parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov, ktorá je tiež priľahlou parcelou k parcele parc. č. XXX, na ktorej je postavená domová nehnuteľnosť so súpisným číslom XX, prípadne cez parcelu registra C-KN parc. č. XXX/X, zapísanú na LV č. XXX vo vlastníctve U. N.. Z obhliadky na mieste samom má súd preukázané, že prístup žalobcov k ich stavbe možno zabezpečiť aj iným, vhodnejším spôsobom, ktorý by neobmedzoval žalovaných pri výkone ich vlastníckeho práva, a preto súd dospel k záveru, že žalobcami požadované zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty, resp. v práve prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami po vyznačenej časti parcely č. XXX/X v zmysle predložených geometrických plánov by s prihliadnutím na polohovo situačné pomery neúmerne a nad prípustnú mieru obmedzovalo žalovaných ako vlastníkov dotknutého pozemku. Keďže prístup žalobcov k ich stavbe je možné zabezpečiť aj inak, a to vhodnejším ako žalobcami požadovaným spôsobom, súd dospel k záveru, že pre žalobcami požadované zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty nie sú splnené zákonné podmienky. Súd preto podanú žalobu zamietol.
32. Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka priľahlého pozemku spravodlivo požadovať, aby cestu, resp. právo prechodu alebo prejazdu trpel. Zriadenie nevyhnutnej cesty formou vecného bremena predstavuje vážny zásah do práv vlastníka priľahlého pozemku, preto je potrebný vždy dôsledne skúmať a vyhodnotiť výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka zaťažovaného pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Prechod, či prejazd cez pozemok žalovaných, tak ako to žalobcovia požadovali (zriadením vecného bremena v zmysle predloženého geometrického plánu) by neprimerane obmedzoval vlastnícke právo žalovaných, keďže existuje možnosť zabezpečiť prístup aj inak, a to menej obmedzujúcim spôsobom. Ako vyplýva z vykonaného znaleckého dokazovania, žalobcami požadovaná príjazdová cesta vedie v bezprostrednej blízkosti stavby domovej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, keď okraj príjazdovej cesty by viedol len 10 centimetrov od betónového chodníka bezprostredne spojeného s domovou nehnuteľnosťou, čo by nepochybne z objektívneho hľadiska predstavovalo značný a obmedzujúci zásah do vlastníckeho práva žalovaných a aj ich práva na súkromie. Ako už súd uviedol, pri zriaďovaní tzv. nevyhnutnej cesty formou vecného bremena je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka dotknutého pozemku bolo obmedzené čo najmenej. Z vykonanej obhliadky na mieste samom má súd preukázané, že zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, tak ako to žalobcovia požadujú cez parcelu č. XXX/X, by žalovaných obmedzovalo nad zákonom prípustnú mieru, keďže prístup žalobcov možno zabezpečiť iným, oveľa menej obmedzujúcim spôsobom, v dostatočnej vzdialenosti od domovej nehnuteľnosti žalovaných (napr. cez pozemok parc. č. XXX ako to vo svojej obrane navrhli žalovaní, prípadne cez parcely č. XXX/ X V. Č..XXX/X, príp. parcelu č. XXX/X). Samotná skutočnosť, že žalobcovia doteraz s povolením žalovaných na prejazd, resp. prechod využívali parcelu č. XXX/X, dôvodnosť podanej žaloby nezakladá. Z predložených fotografií, ako aj z obhliadky na mieste samom má súd preukázané, že prejazd, prípadne parkovanie cudzích vozidiel na parcele č. XXX/X neprípustným spôsobom obmedzuje vlastnícke právo žalovaných a bráni im v aktívnom využívaní ich vlastníckeho práva. Parcela č. 378/1 slúži žalovaným ako dvor, bezprostredne priľahlý k ich domovej nehnuteľnosti, a preto nie je vhodné a ani žiadúce, aby bola frekventovane využívaná žalobcami a osobami odvodzujúcimi svoje práva od práv žalobcov, ako príjazdová cesta. Neobstojí ani námietka žalobcov, že prístup cez parcelu č. XXX by si vyžadoval odstránenie viacerých stromov na ich priľahlej parcele č. XXX/X, nakoľko podľa fotodokumentácie sa jedná o ovocné stromy menšieho vzrastu, ktoré je možné presadiť, prípadne odstrániť aj bez úradného rozhodnutia. S poukazom na existenciu iného, oveľa prijateľnejšieho a menej obmedzujúceho prístupu ako požadujú žalobcovia, súd žalobu zamietol, keď v porovnaní s požadovaným prístupom existuje aj iná a primeranejšia možnosť prístupu žalobcov k ich stavbe, ktorá by vlastníkov priľahlých pozemkov zaťažovala v oveľa menšej miere, ako by tomu bolo v prípade, pokiaľ by súd žalobe vyhovel. Súd tak vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že ujma, ktorá by zriadením vecného bremena vznikla
žalovaným, by ich obmedzila zákonom neprípustným spôsobom nad nevyhnutnú mieru, a preto žalobe žalobcov nebolo možné vyhovieť.
33. Ďalšie dôkazy, navrhnuté žalobcami v podaní zo dňa 06.12.2019 súd nevykonal, nakoľko preukazovanie žalobcami navrhnutých skutočností bolo pre rozhodnutie bez právneho významu.
34. Keďže súd podanú žalobu žalobcov zamietol, súd zároveň samostatným výrokom (II. výrok) v súlade s § 335 ods. 1 CSP, zrušil neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej.
35. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko súd v prejednávanej veci nezistil, že by existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu (§257 CSP), súd preto žalovaným ako strane sporu, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu priznal voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v súlade s rozhodovacou praxou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp.zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp.zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017) do povinnosti ich náhrady (III. výrok).
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Nakoľko v konaní uplatnené znalečné nebolo v plnom rozsahu kryté zloženým preddavkom, súd v súlade so zásadou úspechu v konaní priznal znalcovi voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu znalečného, ktorý formuloval do povinnosti žalobcov zaplatiť znalcovi znalečné v plnom rozsahu (IV. výrok), pričom o jeho výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
40. Keďže v konaní vznikli v súvislosti s vykonaním obhliadky na mieste samom aj trovy štátu vyčíslené sumou 9,57 €, súd v súlade so zásadou úspechu v konaní priznal štátu voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov vzniknutých pri obhliadke na mieste samom, ktorý rovnako formuloval do povinnosti neúspešných žalobcov zaplatiť štátu trovy obhliadky (V. výrok), pričom o ich výške bude po preskúmaní správnosti vyúčtovania rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).