Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-124-2018.pdf
PDF · 169.28 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-19P/124/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: J. T., nar. XX.X.XXXX a F. T., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, deti rodičov: O. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. 7, P., aktuálne bytom D. Q. XX, P., zast.: JUDr. Katarína Adamovská, advokátka so sídlom Žižkova 6, Košice a O. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, P., zast. JUDr. Tibor Bašista, advokát so sídlom Štefánikova 8, Poprad, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 29.5.2015 č.k. 27P/7/2015-61 v časti úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom F. T., nar. XX.X.XXXX a J. T., nar. XX.X.XXXX tak, že obe maloleté deti zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej F. mesačným výživným vo výške 150 € a na výživu maloletej J. mesačným výživným vo výške 180 €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 1.6.2018.
IV. Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2018 do 29.2.2020 v celkovej výške 5.773 €, z toho 2.580,50 € na výživu maloletej F. a 3.192,50 € na výživu maloletej J. je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi:
- každý párny týždeň kalendárneho roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
- počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 8.00 hod. do 12.7. do 19.00 hod. a od 8.8. od 8.00 hod. do 20.8. do 19.00 hod.,
- počas vianočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od posledného dňa vyučovania pred začiatkom vianočných prázdnin od 17.00 hod. do 28.12. do 19.00 hod.,
- v párnom kalendárnom roku od 28.12. od 19.00 hod. do posledného dňa prázdnin predchádzajúceho začatiu školského vyučovania do 17.00 hod.,
- počas veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od posledného dňa školského vyučovania pred začiatkom veľkonočných prázdnin od 17.00 hod. do posledného dňa prázdnin prechádzajúceho začatiu školského vyučovania do 17.00 hod.,
- počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od posledného dňa školského vyučovania pred začiatkom jarných prázdnin od 19.00 hod. do posledného dňa prázdnin predchádzajúceho začatiu školského vyučovania do 17.00 hod.,
- každý nepárny kalendárny rok od 17.00 hod. dňa predchádzajúceho štátnym sviatkom 1.5., 8.5. a 5.6. do 17.00 hod. daného dňa štátneho sviatku
- a každý párny kalendárny rok od 17.00 hod. dňa predchádzajúceho štátnym sviatkom 1.9., 15.9. a 17.11. do 17.00 hod. daného dňa štátneho sviatku.
Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste bydliska detí v čase určenom pre začiatok styku a otec je povinný na tom istom mieste deti matke v čase určenom pre koniec styku odovzdať.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 1.6.2018 podala matka návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom spolu s návrhom na nariadenie neodkladné ho opatrenia. Žiadala zmeniť rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 27P/7/2015-61 zo dňa 29.5.2015 tak, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky. Navrhla otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej J. mesačným výživným vo výške XXX € a na výživu maloletej no F. mesačným výživným vo výške XXX €. W. navrhla upraviť styk s maloletými deťmi každý párny víkend v roku od piatku od XX:XX hodiny do nedele do XX:XX hodiny počas letných prázdnin od X.X. o 10:00 hodiny do 12.7. o 19:00 hodiny a od 8.8. od 10:00 hodiny do 20.8. do 19:00 hodiny. Počas vianočných prázdnin v nepárnom roku od 25.12. od 15:00 hodiny do 30.12. do 15:00 hodiny a v parnom roku od 30.12. od 15:00 hodiny do 5.1. nasledujúceho roka do 15:00 hodiny. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Neodkladné mu opatreniu navrhla zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti a určiť otcovi prispievať na výživné vo výške 100 € na J. a XX € na F.. X. Svoj návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. K. rozsudkom bolo rozvedená manželstvo rodičov a schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti otca, obom rodičom bolo ponechané právo deti zastupovať a spravovať ich majetok, styk nebol upravený a matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 30% životného minima na neplnoleté dieťa, osobitne na každú. V čase schválenie rodičovskej dohody žili rodičia s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti. Matka v tom čase s predmetnou rodičovskou dohodou súhlasila, avšak len pod tlakom okolností, pretože v tom čase nemala prácu ani iný príjem, považovala to za prekážku zverenia detí do jej starostlivosti, v čom ju utvrdzoval aj otec detí. Bola si vedomá toho, že ostanú žiť v spoločnej domácnosti a teda bude s deťmi v dennom kontakte a bude sa o ne starať tak, ako doposiaľ. Uvedená situácia trvala do konca februára XXXX. Rozhodnutie súdu tak bolo de facto len formálne. Starostlivosť o maloleté kontinuálne zabezpečovala matka a je tomu tak doteraz. Otec bol a aj stále je časovo za a pracovné zaneprázdnený, pracuje ako policajt na Z. oddelení, čo je časovo aj psychicky náročná práca. , pod vplyvom ktorých zaspal aj počas starostlivosti o deti. X.X.XXXX sa matka s maloletými deťmi s vedomím otca odsťahovala zo spoločnej domácnosti do podnájmu. Otec doposiaľ nevykonal žiadne právne kroky proti tomuto usporiadaniu. Deti majú k matke silný citový vzťah a takáto forma starostlivosti predstavuje kontinuitu skutočného výchovného prostredia aj napriek odlišnej úprave uvedenej v rozsudku. V domácnosti matky majú deti zabezpečené podmienky pre riadny psychický a fyzický vývin, zároveň odchodom zo spoločnej domácnosti opadlo napätie ktoré v rodine vznikalo a nebolo na prospech deti. Otec sa s deťmi stretával len sporadicky, občas ich príde odprevadiť do školy alebo zo školy, stráviť s nimi deň počas víkendu, matka im stretávanie sa s otcom nebráni. Matka nesúhlasí s tým, aby sa o deti počas výkonu práce otca starali cudzie osoby. Deti majú k otcovi vytvorený pozitívny vzťah, avšak opakovane deklarujú túžbu bývať s ňou a s otcom sa stretávať. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice jej odporučil podať návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, pokiaľ sa s otcom nedohodnú. Právna zástupkyňa matky sa obrátila na otca v otázke prerokovania dohody o úprave rodičovských práv a povinností, avšak k dohode nedošlo. Od sťahovania sa zo spoločnej domácnosti otec matke vypomáha finančne len minimálne, deťom uhrádza stravu v školskej jedálni a poplatok za klub detí. Uvedené sumy korešpondujú
s výškou prídavkov na deti, ktoré naďalej poberá otec rovnako ako daňový bonus. X.X.XXXX poslal matke 140 € na kúpu oblečenia a obuvi pre deti a dňa 15.5. 2018,40 €. Deti navštevujú základnú školu D. K. v P., maloletá J. je žiačkou 4. ročník a maloletá F. žiačkou 1. ročníka. Na každé z deti platí matka stravné v školskej jedálni 20 € mesačne, poplatok za klub detí 11 € mesačne, poplatky súvisiace s aktivitami v škole 20 € mesačne na každú, za gymnastický krúžok J. platí 20 € jednorazovo, strava v domácnosti po 100 € na každé z detí, podiel každého dieťaťa na nákladov na bývanie 183 € mesačne na každé z maloletých. Oblečenie na maloletú J. je cca 500 € ročne a na maloletú F. cca 400 € ročne, obuv 200 € ročne na každú z nich, mesačníky MHD po 10 € na každú z detí, lieky v prepočte na každé z detí 10 €, jednorázové výdavky ako škola v prírode vo výške 120 €, okuliare maloletej 100 € jednorazovo, voľnočasové aktivity cca 10 € mesačne na každé z detí. Odôvodnené potreby maloletých detí sú zhruba vo výške 440 € na maloletú J. a 410 € na maloletú F.. 3. Matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom nemá nárok na žiadnu dávku. Aktívne si hľadá prácu, jej zdravotný stav - ťažká astma, spôsobil, že je uznaná za invalidnou a v krátkom čase očakávam priznanie invalidného dôchodku. Zdravotný stav značne komplikuje možnosť zamestnať sa. Nevyhnutné výdavky matky tvorí nájomné za byt 550 € mesačne, lieky 10 € mesačne, mesačník 20 € mesačne, strava 100 € mesačne, hygiena a potreby pre domácnosť 30 € mesačne, platba za mobilný telefón 23 € mesačne, oblečenie a obuv v minimálnej výške. Príjem otca je cca 800 € mesačne a stravné lístky, otec poberá rodinné prídavky a daňový bonus na obed z detí, Výdavky otca matka nepozná. Dôvodom pre podanie návrhu je skutočnosť, že aj keď otec doposiaľ nevykonával žiadne iné právne kroky proti odsťahovaniu matky s deťmi do iného bytu, podal na Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice podnet, na základe ktorého bola matka predvolaná. Otec pri rokovaniach s právnou zástupkyňou matky opakovane spomenul možnosť vykonania príslušných právnych krokov smerujúcich vynútenú si svoje osobné starosti S cieľom odsťahovať sa s deťmi do Košíc Spišskej Starej Vsi, kde žije jeho rozvedená priateľka so svojimi deťmi. So zámerom, aby deti od septembra nastúpili do školy Spišskej Starej Vsi. S uvedeným matka nesúhlasí, pretože by došlo k vytrhnutiu detí zo školského prostredia, od kamarátov, zásadným spôsobom by bolo skomplikovaná možnosť matky poskytovať deťom adekvátnu starostlivosť a denný kontakt na ktoré sú zvyknuté a citovo naviazané. Neúnosnou sa javí aj situácia, kedy otec na výživu deti neprispieva. 4. Písomným podaním doručeným dňa 6.6.2018 matka doplnila svoj návrh, predložila oznámenie o zaradení matky do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 6.6.2017, potvrdenie o vedenie matky v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.6.2017 doposiaľ, oznámenie Sociálnej poisťovne o preddavkovej výplaty dôchodku, zmluvu o nájme bytu na D. Q., v ktorom matka spolu s deťmi býva, správu z diagnostického psychologického vyšetrenia maloletej F. zo dňa XX.X.XXXX, z ktorej vyplýva, že dôvodom vyšetrenia bolo posúdenie školskej spôsobilosti na žiadosť matky, fotokópie zo zdravotných kariet maloletých detí, z ktorých vyplýva, že starostlivosť deťom poskytuje matka a príjmový pokladničný doklad o zaplatení dioptrických okuliarov maloletej. 5. Uznesením zo dňa X.X.XXXX súd ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka, úrad práce sociálnych veci a rodiny P.. N. súdu dňa XX.X.XXXX oznámil, že dňa XX.XX.XXXX bolo realizované sociálne zisťovanie na aktuálnej adrese matky, D. trieda XX, P.. V čase šetrenia bola prítomná matka a maloleté deti. O. o X-izbový nájomný byt. Maloleté deti užívajú spoločnú detskú izbu, v ktorej majú vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý fyzický a psychický vývin. bývať s deťmi v tomto byte, s čím otec nesúhlasil. Rok si hľadala podnájom. Otec má priateľku zo Spišskej Starej Vsi a v čase svojho voľna, je u nej. Aj v minulosti otec často odchádzal za priateľkou a vtedy mu neprekážalo, že starostlivosť o deti zabezpečovala ona. Od 01.03.2018 matka býva s deťmi v podnájme na D. triede XX, deti sú na ňu citovo naviazané, čo bolo dôvodom podania návrhu. Je potrebné zo strany kolízneho opatrovníka poukázať na skutočnosť, že otec maloletých detí sa dňa XX.XX.XXXX obrátil so žiadosťou o pomoc na tunajší úrad. Otec sa dostavil z vlastného podnetu a uviedol, že bol na dovolenke bez detí, ktoré mali v tom čase prázdniny, chcel ich vziať so sebou, ale matka ich nechcela pustiť. Matka napísala otcovi počas dovolenky sms správu, že sa bude sťahovať a berie deti so sebou. Po návrate otca z dovolenky, sa matka ešte zdržiavala v byte na W. XX a sťahovala si veci. Od 16.03.2018 bývajú deti s matkou v podnájme na D. triede, ale otec nevedel číslo bloku. Otec uviedol, že je v telefonickom iba so J., lebo F. nemá telefón a chodí aj pred školu, aby videl dcéry. Ďalej sa vyjadril, že navrhol matke striedavú osobnú starostlivosť, čo odmietla. Taktiež upozornil matku, že marí výkon súdneho rozhodnutia, na čo matka údajne odpovedala, nech drží hubu a nechá si tie policajné dristy pre seba a deti budú u nej. Otec uviedol, že chce, aby boli maloleté deti naďalej zverené do jeho osobnej starostlivosti ako je to určené rozsudkom príp. realizovať striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov v týždňových intervaloch. Podľa vyjadrenia otca, matka platila výživné na deti nepravidelne a od apríla XXXX neplatí vôbec. Otcovi bolo poskytnuté sociálne poradenstvo. Následne bola tunajším úradom telefonicky kontaktovaná matka maloletých detí,
ktorá potvrdila skutočnosť, že sa odsťahovala s deťmi do podnájmu a podá si návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na skutočnosť, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plní funkciu kolízneho opatrovníka v predmetnom konaní, bol tunajším úradom dňa XX.XX.XXXX vedený rozhovor s maloletou J. a F. za účelom zachovania práva maloletého dieťaťa uplatňovať a vyjadriť svoj názor ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa ho týkajú a ktoré sú rozhodujúce pre súdne konanie. Rozhovor bol realizovaný spolu s oboma deťmi v rámci sociálneho zistenia bez prítomnosti matky. J. uviedla, že mamka ich informovala o tom, že prídu za nimi tety z úradu, lebo sú s ockom rozvedení a budú sa pýtať, s kým chcú bývať. C. zhodne povedali, že chcú bývať s mamkou v tomto byte. Nebývajú tu ešte dlho, nevedeli uviesť časové obdobie. J. uviedla, že ocko jej zavolá, aby sa dohodli s mamkou, kedy môže prísť pre ne. S ockom sa stretávajú cez víkendy, ale nie je to každý víkend, chodia k nemu do bytu na jazero, idú vonku alebo niekam na výlet. J. dodala, že ocko má novú tetu, svadba ešte nebola. Teta má dve deti, P. a P., rozumejú si s nimi. Z. teta býva v Spišskej Starej Vsi, boli už u nej a aj tam spali. F. iba odpovedala na otázku, s kým by chcela bývať a na sestrine vyjadrenia iba prikývla hlavou na znak súhlasu. Matka sa vyjadrila, že spolu s otcom sa rozprávali s deťmi o tom, s kým si prajú a chcú bývať, na čo jednoznačne odpovedali, že s mamkou. Otec sa stretáva s deťmi asi raz za dva týždne, stalo, sa, že prespali u neho jednu alebo dve noci. Otec sa na stretnutí dohodne s matkou, je v telefonickom kontakte so J., pýta sa jej, ako sa má, čo robí, alebo kedy môže prísť pre ne so sestrou. J. údajne väčšinou odpovie otcovi, nech zavolá mamke a opýta sa jej. E. F. ešte nemá mobil. Matka uviedla, že deti poznajú otcovu priateľku, nemajú voči nej výhrady a poznajú aj jej deti, s ktorými vychádzajú dobre. P. T. uviedol, že maloleté deti mu boli zverené do osobnej starostlivosti právoplatným rozsudkom a matka nedodržiava toto rozhodnutie. V čase po rozvode manželstva, matka dlhodobo neprispievala na nájomné výživné vôbec. E. uviedol, že p. T. pracovala v butiku a chodila domov okolo 19 hod. a on zabezpečoval starostlivosť o deti, vyberal deti zo školy, pripravil im jedlo, pripravoval sa s nimi na vyučovanie. Ak bol otec v práci, starostlivosť o deti zabezpečovali jeho rodičia, keďže bývajú neďaleko. Otec popiera tvrdenie matky v návrhu, že by požíval alkoholické nápoje do tej miery, ktorá by ovplyvnila jeho schopnosť riadne zabezpečiť starostlivosť o deti. Je pravdou, že odchádzal počas voľných víkendov za priateľkou, nakoľko bolo voči nemu vedené trestné stíhanie za nebezpečné vyhrážanie voči matke maloletých detí a nechcel sa s ňou zdržiavať v jednom byte aj počas voľna. Deti chcel vziať so sebou, čo mu matka nechcela dovoliť. Trestné stíhanie bolo ukončené a zastavené. Bol vypracovaný aj znalecký posudok psychológom. Otec sa vyjadril, že na základe znaleckého posudku mu nevyšli žiadne negatívne závery na rozdiel od matky, napr. on má neurostabilnú štruktúru osobnosti a matka neurolabilnú. Taktiež matke bola preukázaná verbálna agresivita. Otec má priateľku v Spišskej Starej Vsi, ktorá ma zverené dve maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a plánujú spolu bývať, postaviť si dom v okolí tohto kraja a toho času si hľadajú pozemok. Podľa slov otca, J. a F. vedia o tejto skutočnosti a pýtali sa otca, či tam budú mať izbu. Ďalej uviedol, že dobre vychádzajú s jeho priateľkou a jej deťmi. Otec chce, aby deti bývali s ním a jeho priateľkou a vyrastali by v rodinnom zázemí. Otec sa údajne rozprával s deťmi o tom, s kým by chceli bývať, na čo odpovedali, že by bývali s ním a jeho priateľkou a jej deťmi, ale boja sa toho, že by mamka ostala sama a bola by smutná. Toho času sa otec stretáva s deťmi počas víkendov, niekedy ich počká cez týždeň po skončení vyučovania pred školou. Chcel by byť s deťmi častejšie, ale matka mu to neumožňuje, stále sa na niečo vyhovára. Otec popísal, že naposledy bol s deťmi na výlete spolu s jeho priateľkou a jej deťmi. Vrátili sa do Košíc k starým rodičom na H. 2, J. ešte nechcela ísť k mamke, a preto jej telefonovala. Následne po telefonáte prišla do izby s plačom a vyjadrila sa, že mamka jej povedala, ak bude vymýšľať, tak ju nabudúce nepustí za tatíkom. Otec dodal, že matka má ťažkú astmu, minulý rok bola hospitalizovaná a uviedla mu, že lekár sa vyjadril, ak by dostala záchvat a nemala by pri sebe sprej, mohla by zomrieť. 6. Uznesením zo dňa 15.6.2018 súd návrh na nariadenie neodkladné ho opatrenia zamietol, pretože nenašiel právny základ novej hlave potreby úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom formou neodkladné opatrenie, neboli splnené podmienky pre okamžitý zásah zo strany súdu. 7. Otec sa k návrhu vyjadril dňa 8.10.2018. S návrhom matky nesúhlasil. Dôvodil, že matka sa len vyhovára na tlak okolnosti v dôsledku ktorého súhlasila so zverejnením deti do osobnej starostlivosti otca. V danom období prežívala už 3. milenecký vzťah, Čo potvrdila v rozvodovom konaní, v tom čase jej starostlivosť o deti nevyhovovala. Noci matka pravidelne trávila mimo domu, dalo chodievala sklony skorých ranných hodinách, často doma neprestávala. Bolo jej slobodné rozhodnutie že súhlasila so zváraním deti do starostlivosti otca. Zmena jej rozhodnutia je dôsledkom vyčitiek matkinej mamy, ktorá jej povedala, že je neodpustí že sa zrieklo vlastných detí. Matka považuje za vypočítavú, je konanie za účelové. Otec je presvedčený že matka detí manipuluje proti nemu, že sa im nedokáže riadne venovať, väčšinu času trávia doma na počítači. Odsťahovanie matky zo spoločnej domácnosti bolo realizované na jeho podnet kedy trvala na tom aby po vyporiadaní BSM z domácnosti odišla. Odsťahovala sa v
čase, keď bol v práci, zobrala si veci bez jeho súhlasu. Nebránili matke v odsťahovaní sa, pretože spolužitie po rozvode považoval za neprimerané a obmedzujúce, oslovil úrad práce sociálnych veci a rodiny za účelom jeho pôsobenia k naplneniu súdneho rozhodnutia a pretože matka mu deti nechcela vrátiť. Potvrdil, že nepodnikal žiadne právne kroky, matka ho upozornila že podala návrh na súd a preto chcem počkať na súdne rozhodnutie, v obale aby jeho konanie nemalo zlý vplyv na vývoj a psychiku deti. Uviedol, že deti majú jeho snúbenicu veľmi rady často ju oslavujú mamka, na správanie matky sa často sťažujú, odchod z domácnosti otca domov je sprevádzaný slzami, pretože nechcú ísť naspäť k mame. Dohoda, ktorou mu predložila právna zástupkyňa matky bola preňho neakceptovateľná, pretože zohľadňovala predovšetkým potreby matky, bola jednostranná. Po odsťahovanie sa matky zo spoločnej domácnosti nakupoval deťom oblečenie, topánky a často aj potraviny na žiadosť matky. Okrem toho matke zaslal 5.4. 2018 140 €, 5.5. 2018,40 €, 19.5. 2018 15 €, 24.5. 2018 60 €, 6.6. 2018 100 €, 15.6. 2018 20 €, 22.6. 2018 20 €. V letných mesiacoch matke neposlal žiadne peniaze avšak deťom robil výlety a nakupoval čo bolo potrebné. V mesiaci september minul cca 300 € na nákupy školských potrieb, oblečenia a poplatky za školu. Hradí deťom mesačníky. Zasielal matke peniaze na účet aj v hotovosti a dokupoval všetko, čo požiadala aj keď išlo o nižšie sumy zhruba 10 až 20 €. Poukázal na skutočnosť, že matka mu výživné na deti neplatila napriek súdnemu rozhodnutiu. S návrhom nesúhlasí aj preto, že matka sa nedokáže postarať sama o seba a jej príjmy nedokážu pokryť aj výdavky, nie je rodine založený typ a deťom nedokáže poskytnúť riadne rodinné zázemie, deti nevedie ku samostatnosti, skoro všetko robí za ne. Nesprávne s deťmi trávi voľný čas, strieda partnerov, nemá u detí dostatočnú autoritu, domácnosť neudržiava v čistote, praktikuje veci spojené s veštením, okultizmom a podobne a podriaďuje tomu svoj život, deti voči otcovi manipuluje a kupuje si ich lásku, pretvára ich na svoj obraz. Nedokáže zotrvať v zamestnaní dlhšiu dobu a nemá schopnosť budovať vzťahy. Je presvedčený, že jeho snúbenica dokáže plnohodnotne nahradiť matku detí, a to aj v citovej oblasti, pričom vo výchove detí navrhovateľku ďaleko prevyšuje, ako aj v procese výučby deti. Deti ju vnímajú ako člena rodiny, resp. ako druhú mamu, a neželajú si, aby sa s ňou niekedy rozišiel. Radi s ňou trávia čas aj bez jeho prítomnosti a vyhľadávajú spoločnosť. Deti jeho snúbenice považujú za súrodencov, v čase návštevy otca odmietajú kontaktovať matku, F. plače, keď má ísť domov. Z uvedeného dôvodu žiadal návrh zamietnuť, žiadal zvýšiť výživné na 80 € na každé z detí a upraviť styk matky s deťmi. Otec vyčíslil svoje výdavky: inkaso 240 € mesačne, hypotéka 81 €, strava otca a jeho rodiny 200 € internet 20 €, telefón 19 €, drogéria a domácnosť 15 €, deti škola a iné 80 €, benzín a výdavky okolo auta 150 € mesačne, odpad 37 € štvrťročne, plyn 14 € štvrťročne, poistka za byt 60 € ročne, poistka za škodu spôsobenú zamestnávateľovi 50 € ročne, oblečenie a obuv podľa potreby, sporenie pre deti 50 € mesačne,. Uviedol že so snúbenicou plánuje mať ďalšie dieťa, čo pomôže utužiť rodinu, ktorá je preňho najväčšou prioritou. Preto so snúbenicou požiadal o hypotekárny úver na kúpu rodinného domu v Spišskej Starej Vsi a plánuje podať žiadosť o preloženie. Mesačný príjem otca je v priemere 1000 € mesačne. 8. Kolízny opatrovník súdu dňa 18.10.2018 podal správu z prešetrenia sociálnych pomerov v domácnosti deti. Navrhol zmeniť úpravu rodičovských práv a povinností a zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky rešpektujúc prejavenú vôľu maloletých detí. Zo strany otca určiť výživné primerane veku a odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca. Úrad realizoval rozhovor s maloletými deťmi bez prítomnosti zákonných zástupcov J. uviedla že by chcela bývať s mamkou lebo sa jej s ňou býva veľmi dobre ockovi chodí rada, ale niekedy je lenivá a nechce sa jej ísť. B. bývať s mamou, lebo sú si bližšie. Z. býva v byte na jazere v P. a bude mať dom Spišskej Starej Vsi, lebo sa tam chce presťahovať. Chodí tam za tetou A., ktorá má dve deti. Otec pre ňu v dome chce izbu, ale ona si predstavuje, že ostane bývať u mamy a bude k otcovi chodiť cez víkend. A. dcéra P. chcela, aby chodila do školy do J. J. R. ale J. si to nevie predstaviť, lebo kamarátky má v P.. F. vstúpila do miestnosti s plačom, preto s ňou ostala J.. Povedala, že chce ostať bývať s mamkou. Na otázku, či sa stretáva s otcom zakývala hlavou na znak súhlasu a na otázku, či sa chce s otcom stretávať aj do budúcna, mykla plecom. Nevadí jej cestovať do Spišskej Starej Vsi, s A. vychádza dobre aj s jej deťmi P. a P.. V rozhovore nebolo možné pokračovať pretože F. bola plačlivá. 9. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vypočul účastníkov konania a vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi. 10. Na matka pojednávaní oznámila, že došlo k zmene okolností na jej strane, pretože sa zamestnala, a to na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti H. C. s.r.o., a poberá invalidný dôchodok. V ostatnom zotrvala na vysvetlení situácie tak, ako bola uvedená v návrhu. Zdôraznila, že v čase rozvodového konania bola pod silným psychickým tlakom, dohodu rodičov nebrala tak, že sa zrieka svojich detí, pretože vedela, že ostanú v spoločnej domácnosti a de facto sa nič nezmení. Je presvedčená, že o deti sa dokáže riadne postarať.
11. Otec na pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, s návrhom matky v žiadnom prípade nesúhlasil. V čase pojednávania sa zmenilo miesto výkonu jeho práce, pracuje na Z. oddelení H. zboru v H., presťahoval sa do Spišskej Starej Vsi. Otec svoj nesúhlas opieral o zlé povahové vlastnosti matky, nesúhlasí s tým, ako matka vedie deti, ako vedie svoj život. Vzhľadom k zmene miesta výkonu práce a bydliska sa nedokázal vyjadriť k spôsobu styku s deťmi v prípade, že by deti boli zverené matke. Návrh na výkon rozhodnutia nepodal, pretože o takejto možnosti nevedel, trestné oznámenie nechcel povedať chcel počkať na rozhodnutie súdu. 12. Súd otca poučil o možnosti podať na návrh na výkon rozhodnutia. 13. Po vypočutí účastníkov konania súd považoval za nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie. Uznesením zo dňa X.X.XXXX súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil v konaní znalkyňou z odboru psychológie a z odvetvia klinickej psychológie deti a dospelých H.. L. J.. Znalkyni uložil odpovedať na nasledovné otázky: aká je osobnostná štruktúra matky a otca najmä s ohľadom na rodičovské kompetencie, aká je citová väzba maloletých na matku, na otca aký je ich vzťah k rodičom, ktorý z rodičov má väčšie predpoklady uspokojiť a naplniť aktuálne vývinové potreby deti, posúdiť schopnosť rodičov vzájomne komunikovať vo veci starostlivosti o maloleté deti, zhodnotiť vplyv aktuálneho výchovného prostredia na deti A existenciu negatívneho ovplyvňovanie maloletých voči druhému rodičovi, prípadne uviesť ďalšie skutočnosti zistených pri vyšetrení ktoré sú alebo môžu byť dôležité pre rozhodnutie vo veci samej. 14. Dňa XX.X.XXXX znalkyňa doručila súdu W. posudok č. XX/XXXX. Na základe odborného psychologického znaleckého vyšetrenia a analýzy výsledkov použitých psychodiagnostických metód ( vymenované na čl. XXX spisu) čl. III posudku opísala osobnostné štruktúry rodičov, kde vo vzťahu k ty čo s kým kompetencia ustálila, že matka ma rozvinuté rodičovské kompetencie, je spoľahlivý a zodpovedný rodič. Otec má rovnako rozvinuté rodičovské kompetencie, ktoré menej praktizoval, nevyužil to, že mal deti zverené do osobnej starostlivosti a výchovu detí celkom prenechal na matku, odišiel do iného mesta a vzťahu bez detí. Obaja rodičia bez znakov psychoticizmu a neurotizácie. Citová väzba maloletých na matku je pozitívna, matka je starostlivá, systematická, vie dcéram poskytnúť potrebnú pozornosť a starostlivosť, aj napriek výhradám otca, že deti s ňou nikam nechodia zabezpečuje celkovo dobrý servis. Deťom poskytuje stále a bez zmeny základné psychické potreby bezpečia a istoty. Jej výchovný štýl je priateľský aj racionálny, trpezlivý aj požadujúci, Je primerane citlivá a viac ochranárska a kontrolujúca. Otec má k dcéram vybudovaný dobrý vzťah, vníma ich potreby, styk s nimi nevyužíval vždy ako mohol, ale napriek tomu ho deti majú radi a neodmietajú ho v roli otca. Vie prejaviť svoje city, venuje sa im tak, ako to potrebujú, má však sklon k tomu, že bežnú starostlivosť prenecháva na partnerky, čo v prípade, ak by deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca by bola pre deti ešte stále cudzia žena, hlavne pre mladšiu dcéru. Deti málo prezentujú zážitky s otcom z čias spoločného bývania rodiny, obmedzujú sa na obdobie zážitkov v poslednej dobe, kedy styk prebieha mimo Košíc. Čo je pre deti zmena v zmysle pozitívnej zmeny, ako prázdninový pobyt alebo voľnočasový pobyt. J. si je s matkou emocionálne blízka, dôveruje jej, je s ňou rada, rešpektuje ju ako autoritu, dodržiava jej pravidlá, v prítomnosti matky sa cíti bezpečne, dostáva primerane aj podnety na rozvoj a stimuláciu. Z. vníma pozitívne, dokáže s ním dobre komunikovať, nemá voči nemu žiadne negativistické prejaví v správaní sa. H. vyjadrenia J. má oboch rodičov rada rovnako, žiadneho nepreferuje, túži po večeri voľnosťou otca. H. J. opakuje otcovu argumentáciu, prečo by chcela byť v jeho starostlivosti, nie je možné vylúčiť že dieťa prebralo jeho spôsob myslenia, argumenty a preferencie prostredia úpravy styku. F. sa prejavila vo vyjadrení čo by preferovala do budúcnosti ako neistá, toto vyjadrenie je pre ňu ťažké, nezmierila sa s rozpadom rodiny, ani s tým že otec býva s inde. Q. po pôvodnej rodine, ktorou nemala ako celok. Má rada oboch rodičov, ani jedného z nich neodmieta, viac citového pri citového príkonu a dôvery má ako aj rešpektu má k matke ktorá je pre ňu silnou oporou stabilnou oporou. Z psychologického hľadiska má matka lepšie predpoklady na sústavnú starostlivosť o deti aj naďalej. Dokázala pre deti vybudovať pocit domova, stabilitu, sleduje ich rozvoj a je spôsobilá ich aj ďalej vychovávať tak, aby sa rozvíjali v harmonické osobnosti, kladie na deti požiadavky a aj sleduje ich naplnenie. Komunikácia medzi rodičmi sa rodičia dokážu dohodnúť a dostatočnej miere si vymieňať informácie o deťoch. Z hľadiska komunikácie ani jeden z rodičov nie je problematický. K zhodnoteniu vplyvu aktuálneho výchovného prostredia na maloleté deti uviedla, že aj keď otec má rodičovské kompetencie rozvinuté, dostatočne ich nevyužíval. Deti nepoznajú bežný život v otcovej novej rodine, poznajú len život víkendový, čo je oproti organizácii rodinného života mnohopočetnej rodine rozdiel. F. nemusí zvládnuť zmenu prostredia, vchod do novej rodiny pre ňu môže byť stresom a takou záťažou, že sa objaví nejaká forma regresného vývinu. W. ovplyvňovanie detí zistené nebolo, ale otec s deťmi na túto tému rozprával, pretože J. v rozhovore používala rovnaké argumentácie a slovné zvraty ako otec detí. I. výchovné prostredie u matky je spoľahlivé a rozvíjajúce obe deti.
XX. Uznesením zo dňa X.X.XXXX súd priznal znalkyni odmenu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške XXX,XX €. XX. Otec sa veľmi rozsiahlo vyjadril k znaleckému posudku dňa XX.X.XXXX. So závermi znaleckého posudku zásadne nesúhlasil, spochybnil tvrdenia znalkyne, je presvedčený že znalecký posudok nebol urobený správne. R. presvedčenie, že znalkyňa preferuje matku, závery znaleckého posudku vníma ako nepreverené tvrdenia, ide iba o jej domienky, znalkyňa sa snažila ho zdiskreditovať a vyzdvihovať matku a je presvedčený, že došlo k ovplyvňovaniu znalkyne. XX. Návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX podala matka návrh na nariadenie neodkladné ho opatrenia, ktorým opätovne navrhla neodkladne dočasne deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať na prispieva nevie živného vo výške XXX € na J. a XX € na F.. XX. Uznesením zo dňa XX.X.XXXX v spojení s uznesením P. súdu v P. zo dňa XX.XX.XXXX súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril deti do osobnej starostlivosti matky a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň rozhodol, že počas trvania neodkladné opatrenia matka nie je povinná platiť súdom určené výživné. Návrh v časti výživného na maloleté deti zamietol. 19. Kolízny opatrovník súdu dňa 25.9.2019 písomne oznámil, že otec býva so svojou partnerkou a jej dvoma deťmi v Spišskej Starej Vsi, toho času čakajú spoločné dieťa. Rodina býva v trojizbovom nájomnom byte, ktorý je vkusne a účelovo zariadený. 20. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX právna zástupkyňa matky zdôraznila, že závery znaleckého dokazovania podporujú návrh matky na zmenu súdneho rozhodnutia. 21. Kolízna opatrovníčka zdôraznila, že závery znaleckého dokazovania svedčia jej doterajším vyjadreniam a odporučila návrhu vyhovieť. 22. Otec na pojednávaní opätovne prejavil zásadný nesúhlas so závermi znaleckého dokazovania, žiadal návrh zamietnuť. Oznámil, že od X.X.XXXX pracuje ako policajt v J. J. R., teda v mieste svojho bydliska. Očakáva narodenie dieťaťa. Pred niekoľkými mesiacmi predal byt, plánuje sa oženiť a kúpiť s manželkou nehnuteľnosť. Otec navrhol nové znalecké dokazovanie, vypočuť znalkyňu a vypočuť svoju priateľku, ktorá potvrdí, že s deťmi má vybudovaný dobrý vzťah vypočuj svoju priateľku, ktorá potvrdí aký je otec a aký majú deti vzťah k nej, čím vyvráti závery znaleckého dokazovania. 23. Právna zástupkyňa matky nesúhlasila s novým znaleckým dokazovaním, považovala ho za nadbytočné rovnako ako vypočutie znalca. Poukázala na opakované výsluchy detí, ktoré sú mimoriadne citlivé, a preto by takýto postup z hľadiska ich psychického stavu nebol vhodný. 24. Z potvrdenia o mzde predloženým otcom dňa 9.10.2019 vyplýva že za obdobie od marca 2019 do augusta 2019 bol jeho priemerný príjem 1105 €. Z predloženého výpisu z osobného účtu otca uvedeného v slovenskej sporiteľni za obdobie od apríla 2019 do septembra 2019 vyplýva, že na účet otca bolo vložených 84 156,20 8 € a vybratých 83 327,45 €. 75 000 € otec dňa 24.6.2019 previedol na účet svojej priateľky. Predloženej kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX vyplýva že otec predal byt v osobnom vlastníctve za kúpnu cenu XX XXX €. Otec vlastní finančné nástroje v trhovej hodnote XXX,XX €. Otec vyčíslil výdavky na bývanie 300 €, strava 200 €, internet a televízia 20 €, telefón 30 €, domácnosť a drogéria 15 €, benzín a výdavky ohľadom auta 150 €, životné poistenie deti 60 €, voľnočasové aktivity 50 €, oblečenie a obuv podľa potreby, víkendy s deťmi cesta 30 € krát dva, strava 30 krát dva, spolu 120 € mesačne, oblečenie na deti ktoré ostávajú otca a hygiena 20 € mesačne, výdavky na novorodenca 30 € mesačne, poistka za škodu spôsobenú zamestnávateľovi 50 € ročne. 25. Matka aktualizovala oznámenie o pomeroch detí. Od septembra 2019 je J. v X ročníku a F. v 3. ročníku. Z. navštevujú školský klub detí, s poplatkom 11 € na dieťa na mesiac. Strava v školskej je pre maloletú F. bezplatná, maloletej J. je potrebné doplatiť 6 € na školský rok. Od septembra 2019 deti navštevujú tanečný klub, kde matka platí 22 € mesačne na každé z detí. Matka tiež vyčíslila jednorazové výdavky na deti súvisiace so začatím školského roka. Uviedla, že namiesto nájomného v čase podania návrhu aktuálne uhrádza matka nájomné vo výške 450 €, ostatné výdavky sa v podstate nezmenili. Od podania návrhu otec prispieval na maloleté deti pravidelný mi platbami za stravu v škole a za školský klub, okrem toho poslal matke na účet sumy v celkovej výške 360 €. V čase oznámenia ja matka zamestnaná na pracovný pomer so spoločnosťou J. s.r.o., Jej priemerný čistý príjem je 620 € mesačne. 26. Otec navrhol, aby súd pripustil ako návrh znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Dr. Q., č. X/ XXXX, ktorý bol vypracovaný v čase, keď matka podala na otca trestné oznámenie za nebezpečne vyhrážanie. Uvedený posudok má preukázať, že matke bolo zistené vysoké lži skóre. Súd uložil otcovi povinnosť tento posudok predložiť. Otec zároveň navrhol vypočuť deti, pretože J. prejavila záujem bývať uňho. 27. Právna zástupkyňa zásadne s vypočutím deti nesúhlasila s poukazom na ich psychický stav ako aj na doteraz vykonané dokazovanie.
28. Kolízna opatrovníčka zásadne nesúhlasila s vypočutím detí vzhľadom k ich reakciám v čase, kedy realizovala výsluch ona aj so svojou kolegyňou, ako aj vzhľadom k vykonaného znaleckého dokazovaniu. 29. Dňa XX.XX.XXXX otec súdu oznámil, že poveril zastupovaním v konaní JUDr. Tibora Bašistu, advokáta. 30. Dňa 25.11.2019 právny zástupca otca predložil potvrdenie o mzde otca za obdobie od januára 2019 do októbra 2019 z ktorého vyplýva, že otec mal priemerný čistý mesačný príjem 1100 €. 31. Kolízny opatrovník súdu dňa 3.2.2020 zaslal správu o výsledkoch poradenského stretnutia na referáte Poradensko-psychologických služieb s maloletými deťmi s cieľom zistenia postojov a priania deti k zverejnil do starostlivosti rodičov. S oboma deťmi bol vedený rozhovor a realizovaná orientačná psychodiagnostika zvlášť, bez prítomnosti rodiča. V iniciálnej fáze nadviazania kontaktu bolo zvolené spoločné stretnutie s oboma deťmi s cieľom zachytenia spontánnych prejavov detí a prípadných zmien v reakciách pri komunikácii o rodinnej problematike v následnom individuálnom kontakte. V úvodnej komunikácii po adaptácii deti reagovali spontánne a spolupracovali primerane veku. V individuálnom kontakte bol badateľný komunikačný blok najmä u mladšej F., pri dotyku rodinnej problematiky spontánna komunikácia chudobná, verbálny prejav opatrný, zárazy, odpovedá jednoslabične s latenciami, témy spontánne nerozvíja, rodinnej problematike nechce spontánne hovoriť, pôsobí trochu vystrašene. P. si mala vybrať, radšej by ostala s mamou. Z. psychodiagnostika naznačuje prítomnosť O. konfliktov. J. je v porovnaní s celkovým prejavom v úvodnom kontakte individuálnej komunikácii opatrnejšia, verbálny prejav ale spontánnejšie než u mladšej sestry, dieťa nechce voliť medzi rodičmi, dáva diplomatické odpovede, je badať konflikt lojality. E. F. inklinuje toho času k matke, staršia J. v súčasnom období nie je dostatočne stotožnená so všetkými sprievodnými zmenami súvisiacimi s prípadnou zmenou starostlivosti a bývaním u otca, z uvedeného dôvodu toho času nedokáže jednoznačne vyjadriť svoj názor. Obe deti po kognitívnej stránke rozumeli cieľu stretnutia, citlivo vnímajú napätie medzi rodičmi súvisiace s predmetom konania. K obom rodičom majú vytvorené pozitívne emočné väzby a ani jedného neodmietajú. K rodičom sa snažia byť lojálne a nestratiť podporu ani jedného z nich. Aktuálne nedospeli k jednoznačne vyhranenému, konzistentnému a ustálenému názoru na zmenu starostlivosti. Najmä pre staršiu J., vzhľadom na vek diferencovanejšie vníma situáciu, je emočne náročné prikloniť sa preferencií zmeny starostlivosti aj s ohľadom na vzdialenosť bydliska rodičov, aj keď pretrváva túžba stráviť s otcom viac času a podporiť ho. Dieťa v súčasnom období nie je dostatočne stotožnené so stratou resp. zmenou súčasného prostredia a vzťahov. Aj keď sa jej u otca páči, ťažko sa jej rozhoduje, nevie sa rozhodnúť. Orientačná psychodiagnostika naznačuje, že rozhodovanie je aktuálne pre dieťa zaťažujúce a vyčerpáva adaptačné mechanizmy dieťaťa. Obe deti si prajú a považujú za prirodzené ostať mamou ale zároveň si prajú ostať v kontakte s otcom. Deti by si hlavne prijali, aby rodičia dokázali byť viac súdržný a vedeli sa dohodnúť. Majú vybudované rovno cenné väzby k obom rodičom, v súčasnom období nedospeli k jednoznačne vyhranené mu, konzistentné mu a ustálenému názoru sú nastavené na osobnostnú starostlivosti matky, ktorú prijímajú ako prirodzenú formou starostlivosti situácii rozhovoru a orientačného psychologického vyšetrenia spontánna prianie po zmene starostlivosti toho u času budete priamo ani nepriamo a zaznamenané nebolo. Ďalšie opakované vyšetrenie a zisťovania názoru deti nie sú v súlade so záujmami detí, preto je rodičom odporúčané, aby sa priblížili vo veci úpravy práv a povinností tak, aby deti z kontaktu s oboma rodičmi profitovali. 32. Právna zástupkyňa matky ustálila, že otec od podania návrhu do rozhodnutia súdu zaplatil matke spolu 435 €, ktoré navrhla započítať na každé z detí v polovici, t.j. po 217,50€, pokiaľ otec nerozvrhne svoje platby inak. Od podania návrhu zaplatil pre J. poplatky za školský klub detí vo výške 110 €, poplatok za stravu v školskej jedálni 260 €. F. zaplatil od podania návrhu poplatok za školský klub detí vo výške 110 € a poplatok za stravu v školskej jedálni 142 € voči maloletej J. žiadala započítať na dlžné výživné 587,50 € a voči maloletej no aj my 569,50€. 33. Na pojednávaní dňa 7.2.2020 matka ustálila otcom zaplatené sumy na výživu maloletých detí od podania návrhu tak, ako v poslednom písomnom vyjadrení ostatnom na návrhu zotrvala 34. Otec na pojednávaní opäť navrhol návrh zamietnuť, po oboznámení sa so závermi zistenia na referáte Poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych veci a rodiny tieto závery spochybnil s tým, že deti dopredu vedeli, čo majú hovoriť. Potvrdil matkou navrhované sumy na započítanie na dlžné výživné. 35. Kolízna opatrovníčka zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a uviedla že trvá na tom, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, čo mu svedčia výsledky doteraz vykonaného dokazovania. Poukázala na fakt, že pokiaľ otec opakovane trvá na vypočúvaní detí bez ohľadu na závery znaleckého dokazovania ako aj na odporúčania psychologičky z Referátu Poradensko-psychologických služieb úradu práce sociálnych veci a rodiny, jeho konanie je potrebné hodnotiť ako konanie, ktoré nie je v záujme maloletých detí.
36. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne: 37. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 38. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 39. V zmysle ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom. 40. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 41. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 42. Podľa ust. § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 43. Podľa čl. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 44. Podľa ust. § 62 zákona o rodine (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 45. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 46. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 47. Podľa ust. § 75 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 48. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 49. Podľa ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
50. Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Rodičovské práva a povinnosti voči maloletým deťom boli upravené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 29.5.2015, č.k. 27P/7/2015 - 61, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol a zároveň schválil dohodu o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas po rozvode. V zmysle tejto dohody sa osobnú starostlivosť o deti zaviazal vykonávať otec, matka sa zaviazala prispievať na výživné maloletých detí mesačným výživným v zákonom stanovenom minime. V čase rozhodnutia súdu obaja rodičia žili v spoločnej domácnosti, tento stav pretrval až do X.X.XXXX, kedy matka spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa do podnájmu. Po opustení spoločnej domácnosti matka naďalej kontinuálne zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté, otec sa s deťmi stretáva podľa dohody. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, starostlivosť zabezpečuje riadne, v jej domácnosti majú deti vytvorené stabilné a vhodné výchovné prostredie. Závery znaleckého dokazovania svedčia o dostatočných rodičovských kompetencia na strane oboch rodičov, napriek tomu väčšie predpoklady na uspokojenie aktuálnych vývojových potrieb maloletých detí vykazuje matka. Rovnako obe deti prejavili vôľu ostať v osobnej starostlivosti matky. Otec nesúhlasil s podaným návrhom, neustále poukazoval na charakterové vady matky a vysoké lži skóre ( znalecký posudok, na ktorý odkazoval v konaní však napriek výzve súdu nepredložil), na jej neschopnosť vytvoriť deťom stabilné výchovné prostredie, byť vhodným vzorom, nesúhlasil s jej výchovnými postupmi. Spochybnil závery znaleckého dokazovania, ktoré považoval za tendenčné, rovnako spochybnil závery z rozhovoru psychologičky na Referáte poradensko-psychologických služieb s deťmi. Je presvedčený, že dokáže deťom vytvoriť vhodnejšie prostredie pre zdravý psychický a fyzický vývoj. Vyjadril sa, že jeho aktuálna manželka dokáže plnohodnotne deťom nahradiť matku. Opakovane poukazoval na skutočnosť, že deti chcú bývať uňho. 51. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že matka nedokáže zabezpečiť starostlivosť o deti, že by v jej starostlivosti existovali nedostatky, ani že by deti mali uprednostniť bývanie s otcom. Naopak, súd má za preukázané, že otec uprednostnil pred osobnou starostlivosťou o deti, ku ktorej sa v rodičovskej dohode zaviazal, svoj súkromný život a nový vzťah, pretože v čase, kedy si upravoval rodinné pomery tak, aby mohol žiť so svojou aktuálnou manželkou, ponechal deti v starostlivosti matky a na jej nedostatky len formálne poukazoval. Uvedené konanie súd vyhodnotil ako účelové a tendenčné, konanie ktoré nesvedčí o úprimnom a skutočnom záujme zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti. Je nepochybné, že matka zabezpečuje starostlivosť o deti kontinuálne od ich narodenia, nesúhlas otca s osobou matky, s jej charakterovými vlastnosťami, eventuálne s jej správaním počas manželského spolužitia, nemôže byť relevantný pre posúdenie vhodnosti zabezpečovania osobnej starostlivosti o deti. Otec opakovane zdôrazňoval, že v novej rodine dokáže zabezpečiť pre deti lepší vzor rodinného života ako matka. Súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že otec si založil novú rodinu nemožno vyhodnotiť tak, že u otca sú lepšie predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o deti. Deti majú právo byť vychovávané vlastnými rodičmi. Výhrady otca k charakteru matky prameniace z rozpadu ich manželstva a narušených vzťahov sú z pohľadu záujmu detí irelevantné, pretože sa nepotvrdili, neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by relevantné boli. Zatiaľ čo otec opakovane tvrdil, že matka deti ovplyvňuje, túto skutočnosť nepotvrdili ani psychológovia, ani kolízny opatrovník. Naopak, tak znalkyňa ako aj psychológ referátu Poradensko-psychologických služieb skonštatovali, že deti sú vystavované zo strany otca testu lojality, znalkyňa u J. nevylúčila ovplyvňovanie maloletej otcom s poukazom na argumentáciu, formuláciu slov a totožné vyjadrenie maloletej s argumentáciou otca.
52. Vychádzajúc z uvedeného súd považoval za potrebné maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorým rozhodnutím sa de facto verifikuje reálny stav, trvajúci kontinuálne od narodenia detí. 53. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia a zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v §38 zákona o rodine, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne (pokiaľ sa nepreukážu dôvody podľa § 38) tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom a realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia a v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. V danom prípade neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností otca (§ 38 Zákona o rodine), preto súd v súlade s § 36 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 1 Zákona o rodine a z nich vyplývajúcich zásad rozhodol, že právo zastupovať maloletého a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
54. V otázke styku otca s deťmi súd vychádzal z konkrétnej situácie, kedy problematická je najmä vzdialenosť bydlísk rodičov, v dôsledku čoho častejší styk otca s maloletými deťmi vzhľadom k jeho bydlisku, pracovnému zaradeniu a rodinnej situácii počas týždňa nie je možná. Súd preto rovnocenne a rozsiahlo upravil styk otca s deťmi počas všetkých prázdnin a štátnych sviatkov. Upravený rozsah styku je podľa názoru súdu v súlade s ust. § 24 ods. 4 ZOR a rešpektuje právo detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi dieťaťa, s prihliadnutím na ich citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia. 55. Rodičia sa nedokázali zhodnúť ani na výške výživného. 56. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. 57. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. 58. V danom prípade súd rozhodoval o určení výživného od podania návrhu, t.j. od 1.6.2018. Matka navrhla výživné na J. XXX€ a na F. 180€. Otec sa k k výške výživného v podstate nevyjadril, 2v prípade zamietnutia návrhu navrhol zvýšiť matke výživné na 80€ na každé z detí. V priebehu konania sa pomery otca nemenili, príjem mal stabilný, menilo sa len miesto výkonu práce a bydlisko otca. Otec predala v priebehu roka 2019 byt za sumu XXXXX€, z toho 75000 € poslal na účet svojej vtom čase priateľky, plánuje za ne kúpu nehnuteľnosti. Počas konania sa mu narodilo ďalšie dieťa. Matka bola v čase podania návrhu bez príjmu, evidovaná uchádzačka o zamestnanie, bez nároku na dávku v nezamestnanosti, od 12.9.2018 do 19.10.2018 pracovala na dohodu s príjmom 42€, od 6.2.2019 je zamestnaná v spoločnosti J. s.r.o. s príjmom 620€. Výdavky na deti sú bežného charakteru, neboli žiadne výdavky nad rámec výdavkov bežných. Matka vyčíslila výdavky na J. vo výške XXX€ a na F. vo výške 410€. V danom prípade považuje súd výšku výživného v sume 180€ na J. a XXX€ na F. za primeranú odôvodneným potrebám maloletých, vzhľadom na ich vek, osobné potreby, školské a voľnočasové aktivity, zdravotný stav ako aj možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na jeho majetkové pomery, ako aj na čas, ktorý bude s deťmi tráviť pri realizácii upraveného styku. Súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť, pred ostatnými výdavkami rodičov a ani narodenie ďalšieho dieťaťa ani stavebné plány otca nemajú v danom prípade relevanciu. Vo výške výživného súd zohľadnil aj osobnú starostlivosť a poskytovanie vecných plnení matkou, ako aj jej majetkové pomery. 59. Vzhľadom k skutočnosti, že súd rozhoduje o výživnom za obdobie od 1.6.2018, vzniklo otcovi (po odpočítaní oboma rodičmi odsúhlasenej zaplatenej sumy) dlžné výživné za obdobie od 1.6.2018 do 29.2.20120 v celkovej výške 5773€, z toho 2580,50€ na J. ( XX mesiacov x XXX€) a XXXX,XX€ na F. ( 21mesiacov x 150€). 60. Lehotu na zaplatenie dlžného výživného súd uložil otcovi podľa ust. § 232 CSP. 61. Otec v priebehu konania navrhol vypočuť svoju priateľku, aktuálnu manželku, ktorá mala potvrdiť jeho rodičovské kompetencie a vzťah detí k nemu. Súd výpoveď manželky otca nepovažoval za relevantnú, pretože uvedené mal za dostatočne preukázané inými dôkaznými prostriedkami, rodičovské
kompetencie otca neboli sporné a vzťah detí k nej nedokáže sama odborne zhodnotiť. Otec tiež navrhol nové znalecké dokazovanie, resp. vypočutie znalkyne. Nové znalecké dokazovanie súd nepovažoval za potrebné, rovnako ako vypočutie znalkyne. Súd zdôrazňuje, že znalkyňa podala vyčerpávajúce odpovede na všetky súdom položené otázky. Spochybňovanie objektívnosti a nezaujatosti znalkyne ako aj záverov znaleckého dokazovania súd pripisuje, rovnako ako aj otcov nesúhlas so závermi psychologičky RPPS, nespokojnosti otca so závermi psychológov, ktorá však nie je pre súd záväzná a rozhodná. Vzhľadom na vyjadrenie znalkyne o psychickom stave detí, potvrdenom aj psychologičkou RPPS a kolíznou opatrovníčkou súd nepredvolal a nevypočul deti na súdnom pojednávaní. Názor maloletých detí bol dostatočne zistený odborne spôsobilými profesionálmi a vystavovať deti opakovanému stresu, dokonca na súdnom pojednávaní súd nepovažoval za vhodné ani potrebné. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že deti o veci nerozhodujú. Deti majú právo vyjadriť svoj názor ku každej otázke ktorá sa ich týka, avšak tento názor súd vyhodnocuje v kontexte všetkých ostatných relevantných okolností, primerane veku a rozumovým schopnostiam maloletých. 62. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Matka a kolízny opatrovník sa podľa ust. § 368 CSP vzali odvolania, preto im toto právo nepatrí. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).