Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-1-2019.pdf
PDF · 89.36 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: U.O. Z., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom Y. X/XXXX, V., o zaplatenie 140,- eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 140 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.06.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 03.01.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 140,- eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.06.2017 do zaplatenia.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 28.07.2015 uzatvorila spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 (ďalej len „veriteľ“) a žalovaný zmluvu č. 4507259503, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému peňažné prostriedky podľa zmluvy a obchodných podmienok. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky v sume 168,- eur, pričom uhradil sumu 28,- eur. Veriteľ dňa 14.06.2017 postúpil pohľadávku na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, pričom tá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou istinou pôžičky a zaplatenou sumou, t.j. sumu 140,- eur.
3. Súd vo veci samej rozhodol v skrátenom rozkaznom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 7Csp 1/2019-39 zo dňa 25.02.2019, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a preto ho súd uznesením č.k. 7Csp 1/2019-48 zo dňa 07.06.2019 zrušil.
4. Súd doručoval platobný rozkaz spolu so žalobou a jej prílohami na adresu žalovaného evidovanú v registri obyvateľov podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. a to prostredníctvom poštového podniku a príslušného útvaru policajného zboru ako doručujúcimi orgánmi podľa § 107 a 108 C.s.p., avšak s negatívnym výsledkom. Následne súd podľa § 116 ods. 1 C.s.p. zisťoval skutočný pobyt žalovaného prostredníctvom sociálnej poisťovne. Keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k nej ani na adresu zistenú podľa § 116 ods. 1 C.s.p., súd podľa 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil dňa 09.10.2019 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a príslušnej stránke súdu, pričom po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú.
5. Keďže predmetom tohto spotrebiteľského sporu (odôvodnenie charakteru sporu je uvedené v odseku č. 18 tohto rozsudku) bola pohľadávka žalobcu v sume 140,- eur bez príslušenstva, teda hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000,- eur a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho posúdenia bez sporných skutkových tvrdení strán sporu, nebolo podľa § 297 písm. b) C.s.p. na prejednanie sporu potrebné nariadiť pojednávanie. Súd preto podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vyvesil dňa 04.12.2019 na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 06.02.2020 o 09:40 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
6. Na základe oboznámenia sa so žalobou a predloženými listinnými dôkazmi a to: zmluvou o postúpení pohľadávok, zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXXXX, obchodnými podmienkami, informáciami o finančnom sprostredkovaní, výzvou k splateniu celého úveru, oznámením o postúpení pohľadávok, prehľadom platieb, pokusom o zmier, zistil súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.
7. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 28.07.2015 v písomnej forme zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému peňažné prostriedky v sume 168,- eura za účelom kúpy tovaru - mobilného telefónu a žalovaný sa zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť v pravidelných 24 mesačných splátkach po 7,- eura.
8. Zo zmluvy ďalej vyplývalo, že:
- kúpna cena predstavovala sumu 227,- eur,
- akontácia predstavovala sumu 59,- eur,
- ročná úroková sadzba predstavovala výšku 0 %,
- priemerná hodnota RPMN predstavovala hodnotu 37,67 %,
- RPMN predstavovala hodnotu 0 %,
- termín končenej splatnosti bol stanovený na 23.08.2017, a teda žalovaný sa zaviazal veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutých peňažných prostriedkov bez úrokov a iných poplatkov, pretože ich výška bola nulová.
9. Z podmienok zmluvy vyplývalo, že veriteľ sa zaviazal kúpnu cenu (poníženú o zaplatenú akontáciu v sume 59,- eur) zaplatiť sprostredkovateľovi a to spoločnosti: O2 Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863, pričom žalovaný uhradil z titulu predmetnej zmluvy len sumu 28,- eur.
10. Veriteľ ako postupca zmluvou o postúpení zo dňa 14.06.2017 postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému.
11. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere. Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 567 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 22.12.2015 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok. Podľa § 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. pri zmluvách, ktoré podľa odseku 1 tvoria obchodný celok veriteľom je tretia osoba a konkrétny tovar alebo poskytnutie konkrétnej služby je výslovne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
18. Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že medzi veriteľom a žalovaným došlo dňa28.07.2015 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech dlžníka na jeho požiadanie a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky), ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jej uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka, okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Aj keď predmetná zmluva bola pomenovaná ako zmluva o pôžičke, nespĺňala podstatné znaky zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka a teda občiansko-právneho záväzku, keďže veriteľ neprenechal peňažné prostriedky žalovanému ako dlžníkovi, ale ich v prospech žalovaného poskytol sprostredkovateľovi (bod 4.1 v obchodných podmienok). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere
účinný v čase jej uzatvorenia. Konkrétne zmluva predstavovala podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, nakoľko spotrebiteľský úver bol dojednaný výhradne na financovanie kúpy konkrétneho tovaru - mobilného zariadenia.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si z titulu uzatvorenej zmluvy uplatnil len nárok na vrátenie zvyšnej časti istiny poskytnutej pôžičky v sume 140,- eura (už po odpočítaní úhrady žalovaného v sume 28,- eura), teda bez akýchkoľvek poplatkov, zmluvných pokút, úrokov a podobne, súd nepovažoval za potrebné a hospodárne skúmať uzatvorenú zmluvu z hľadiska požiadaviek vyjadrených v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže by to nemalo na uplatnený nárok žiaden vplyv. Nakoľko žalovaný z titulu uzatvorenej zmluvy uhradil žalobcovi, resp. veriteľovi len sumu 28,- eura, súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, keďže jeho nárok na vrátenie zvyšnej časti nevrátenej sumy pôžičky 140,- eura považoval za plne dôvodný.
20. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
21. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
22. Nakoľko veriteľ a žalovaná nemali úrok z omeškania dohodnutý, veriteľovi/žalobcovi omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
23. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania, t.j. dňa 15.06.2017, predstavovala výšku 0 %, takže žalobcovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8% ročne.
24. Nakoľko si žalobca uplatnil úrok z omeškania len vo výške 5% ročne, súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania v žalobcom uplatnenej výške z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.
25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.