Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-51-2018.pdf
PDF · 114.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-6T/51/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. februára 2020 v Košiciach, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Q. L., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom S. XX/XX, H.
j e v i n n ý, ž e
dňa 30.6.2017 o 14.35 hod. v Košiciach na Triede KVP v smere jazdy od ul. Popradskej k ul. Wuppertálskej ako vodič viedol autobus MHD linky č. XX, EČV:H v pravom jazdnom pruhu, kde v dôsledku nedodržania vzdialenosti medzi vozidlami narazil prednou časťou autobusu do zadnej časti vozidla zn.: P. O., EČV: H jazdiaceho v tom istom pruhu v rovnakom smere jazdy, ktoré viedol Y. H., kde pri náraze došlo k pádu viacerých cestujúcich na zem a u poškodenej H. T. došlo k ťažkému úrazu
- zlomenine prednej hrany desiateho hrudného stavca bez posunutia úlomkov, pomliaždeniu driekovo
- krížovej oblasti vpravo a pomliaždeniu s viacerými drobnými odreninami nad ľavým lakťom s dobou liečenia a práceneschopnosti od 30.6.2017 do 31.10.2017 vrátane;
t e d a
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví;
t ý m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obvinenému podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Košice II podal obžalobu na obžalovaného Q. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Y. zákona a podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v Košiciach po ul. Trieda KVP v smere jazdy od ul. Popradskej k ul. Wuppertálskej dňa 30.6.2017 o 14:35 hod. obvinený ako vodič viedol autobus MHD linky č. XX, EČV:H v pravom jazdnom pruhu, kde v dôsledku nedodržania vzdialenosti medzi vozidlami narazil prednou časťou autobusu do zadnej časti vozidla zn. P. O., EČV:H ktoré viedol Y. H., jazdiaceho v tom istom pruhu, v tom istom smere jazdy, kde pri náraze cestujúci v autobuse spadli na zem, čím došlo u poškodenej H. T. k ťažkému úrazu - zlomenine prednej hrany desiateho hrudného stavca bez posunutia úlomkov, pomliaždeniu driekovo - krížovej oblasti vpravo a pomliaždeniu s viacerými drobnými odreninami nad ľavým lakťom s dobou liečenia a práceneschopnosti od 30.6.2017 do 31.10.2017 vrátane, u poškodenej S. S. došlo k ľahkému úrazu - pomliaždeniu hlavy v oblasti záhlavia s tržnou ranou veľkosti 8 cm, neúplnou zlomeninou záhlavnej kosti vpravo, pomliaždeniu prednej steny hrudníka vpravo a pomliaždeniu sedacej oblasti s dobou liečenia od 30.6.2017 do 26.7.2017 a u poškodenej U. G. došlo k ľahkému úrazu - zlomenine nosových kostí bez posunutia úlomkov, pomliaždeniu nosa s odreninou s dobou liečenia v trvaní 5 - 6 dní, u poškodenej I. N. došlo k ľahkému úrazu a to pomliaždeniu prednej steny hrudníka obojstranne a oblasti hrudnej kosti, s dobou liečenia a práceneschopnosti od 30.6.2017 do 30.7.2017, u poškodenej F.. Z. H. došlo k ľahkému úrazu - pomliaždeniu hlavy v oblasti záhlavia, pomliaždeniu v oblasti ľavých dolných rebier, pomliaždeniu driekovej oblasti, pomliaždeniu krížovej oblasti so zlomeninou kostrče, odrenine pravého lakťa, odrenine v oblasti vonkajšieho členka v pravo, s dobou liečenia a práceneschopnosti od 30.6.2017 do 23.7.2017; V prejednávanej veci súd najskôr rozhodol trestným rozkazom (dňa 21.12.2018), proti ktorému podal prokurátor odpor. Z uvedeného dôvodu bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie, na ktorom po prednesení obžaloby došlo k zrušeniu trestného rozkazu. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených, navrhovaných svedkov, prečítaním listinných dôkazov, znaleckých posudkov a správ, na podklade ktorého rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. Obžalovaný Q. L. (po poučení podľa § 257 Trestného poriadku) vyhlásil, že je nevinný. Z jeho výpovede súd zistil, že pracuje ako vodič autobusu v Dopravnom podniku mesta Košice od roku 1991. Dňa 30.6.2017 viedol autobus zn. SOR na linke č. XX. Bola poobedňajšia špička, autobus bol obsadený cestujúcimi asi do troch štvrtín. Po Triede KVP medzi zastávkami Sokolovská - Starozagorská smerom na sídlisko KVP premával autobusom v pravom pruhu, nešiel väčšou rýchlosťou ako 45 až 50 km/h. Všimol si asi 100 metrov pred ním pomaly idúcu dodávku zn. P. O., ktorú chcel obehnúť a začal sa venovať príprave predbiehacieho manévru. Pritom súbežne sledoval dodávku idúcu pred ním, aj situáciu v ľavom pruhu. Za týmto účelom sa na chvíľu pozrel do spätného zrkadla. Keď sa pozrel pred seba zistil, že dodávka pred ním zrazu zastavila. V tom čase sa nachádzal od dodávky 10-15 metrov. Okamžite začal brzdiť, avšak k zrážke s pred ním stojacou dodávkou už nedokázal zabrániť a to ani jej obídením, pretože v ľavom jazdnom pruhu súvisle išli ďalšie vozidlá. Po zrážke vystúpil z autobusu, keďže to isté urobil aj spolujazdec z dodávky. Vytýkal mu, prečo náhle zastavil. Spolujazdec mu povedal, že im zhasol motor. Obžalovaný sa okamžite vrátil do autobusu, aby zistil, či nie sú zranení nejakí cestujúci. Vzápätí sa pri ňom pristavila hliadka PZ, ktorá pred nehodou išla z protismeru od sídliska KVP. Títo policajti pri autobuse koordinovali ďalšiu činnosť. Keďže zranených bolo 6 alebo 7 ľudí, prišli 4 sanitky. Ostatní cestujúci vystúpili a odišli. Zraneným cestujúcim sa snažil poskytnúť pomoc. Kým prišla hliadka polície, ktorá vyšetrovala dopravnú nehodu, sanitky so zranenými odišli. Mená zranených osôb zapisoval policajt, ktorý mu pomáhal po zrážke. Obžalovaný oznámil dopravnú nehodu dispečerovi DPMK, ktorý tiež prišiel na miesto nehody. Nikto z posádky vozidla, do ktorej narazil, zranený nebol. S jej vodičom ani s osobami, ktoré viezol, sa obžalovaný nerozprával. Dodávka bola naložená stavebným odpadom až po okraj. Obžalovaný zdôraznil, že pred okamihom zrážky ho vodič pred ním idúcej dodávky nijakým spôsobom neupozornil, že má technické ťažkosti. Výstražné smerovky ani zadné svetlá na tejto dodávke nesvietili. Z výpovedí poškodených - H. T., S. S., U. G., I. N. a F.. Z. H. boli preukázané najmä následky spočívajúce v poškodení ich zdravia, ku ktorému došlo pri tejto nehode. Z nich je zrejmé, že k ich zraneniam došlo pri náraze, keď vodič autobusu náhle zabrzdil. Poškodená S. S. utrpela pomliaždenie hlavy v oblasti záhlavia s tržnou ranou veľkosti 8 cm, neúplnú zlomeninu záhlavnej kosti vpravo, pomliaždenie prednej steny hrudníka vpravo a pomliaždenie sedacej
oblasti s dobou liečenia do 26.7.2017, poškodená U. G. utrpela zlomeninu nosových kostí bez posunutia úlomkov, pomliaždenie a odreninu nosa s dobou liečenia v trvaní 5 - 6 dní, poškodená I. N. mala pomliaždenie prednej steny hrudníka obojstranne a oblasti hrudnej kosti, s dobou liečenia a práceneschopnosti do 30.7.2017 a u poškodenej F.. Z. H. došlo k pomliaždeniu hlavy v oblasti záhlavia, pomliaždeniu ľavých dolných rebier, driekovej oblasti, krížovej oblasti so zlomeninou kostrče, odrenine pravého lakťa a vonkajšieho členka v pravo, s dobou liečenia a práceneschopnosti do 23.7.2017. K ťažkému úrazu došlo u H. T.. Vo svojej výpovedi táto poškodená uviedla, že pred nehodou stála v prednej časti autobusu za čiarou, ktorá ohraničuje priestor vodiča. Pravou rukou sa držala madla pri predných dverách. Premávku nesledovala, pozerala sa smerom z okna. Keď došlo k nárazu, spadla chrbtom na palubnú dosku, následne na zem ku schodíkom. Autobus po náraze ostal stáť. Vodič sa ju spýtal, či je v poriadku. Sama sa dokázala postaviť. Potom vodič otvoril dvere autobusu a cestujúci vystúpili. Cítila veľkú bolesť v oblasti chrbta, preto si ľahla na trávu. Sanitkou bola prevezená na urgentný príjem do starej nemocnice. K následkom týkajúcich sa zranení poškodená uviedla, že bola hospitalizovaná 10 dní, následne ležala doma ďalšie dva mesiace. Počas liečenia bola nútená používať fixačný korzet. Staral sa o ňu manžel, ktorý je na dôchodku. Zlomenina stavca sa jej zrástla dobre, operácia potrebná nebola. Práceneschopná bola od 30.6.2017 do 31.10.2017. V tom čase bola zamestnaná ako pomocná sila v kuchyni na Lekárskej fakulte UPJŠ, v súčasnosti pracuje na rovnakej pozícii v kuchyni MŠ na ul. Turgenevovej č. 28 v Košiciach. Bola už odškodnená poisťovňou Kooperativa, ktorá jej preplatila bolestné, náklady súvisiace s rehabilitáciou, aj rozdiel medzi zárobkom a nemocenskými dávkami. H. T. pri dopravnej nehode utrpela zlomeninu prednej hrany desiateho hrudného stavca bez posunutia úlomkov, pomliaždeniu driekovo - krížovej oblasti vpravo a pomliaždeniu s viacerými drobnými odreninami nad ľavým lakťom s dobou liečenia a práceneschopnosti do 31.10.2017 vrátane. U poškodených S. S., U. G., I. N. a F.. Z. H. došlo k ublíženiu na zdraví, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie, pričom porucha zdravia a liečenie v ich prípade nepresahovali 42 kalendárnych dní. Mechanizmus vzniku vyššie uvedených zranení, ich rozsah, dobu liečenia a následky s tým spojené boli objektivizované aj v záveroch znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva MUDr. L. N. PhD.. Výpovede poškodených ohľadom konania obžalovaného pred nehodou nemali takú výpovednú hodnotu, ktorá by mala pre rozhodnutie súdu rozhodujúci význam. Svedok Y. H. ozrejmil, že je konateľom spoločnosti E., s.r.o. Košice a venuje sa stavebnej činnosti. K dopravnej nehode vypovedal v tom význame, že dňa 30.6.2017 vyvážal zo stavby na Kalavárii v Košiciach stavebný odpad a drevo. Spolu s ním boli jeho pomocníci - Q. Y. a V. P.. Cestou po Triede KVP mu došla nafta, až jeho dodávka (zn. P. O.) zastala. Zapol výstražné smerové svetlá, podarilo sa mu naštartovať a veľmi pomaly pokračoval v jazde smerom na benzínové čerpadlo Slovnaft, kde chcel naftu doplniť. K dopravnej situácii sa vyjadriť nevedel, pretože mal dosť starosti s tým, aby udržal auto v chode. Vtom zaregistroval náraz, až neskôr zistil že sa jednalo o náraz autobusu. Po náraze zostal sedieť v aute. Počkal kým prišiel policajt a pracovník dopravného podniku, s ktorými jednal. Q. Y. a V. P. sedeli pri ňom ako spolujazdci a ani oni z auta nevystúpili. Na jeho aute zn. P. O. bola po náraze poškodená celá zadná časť. Odškodnený bol poisťovňou Kooperativa vo výške 700,- Eur. Jeho auto bolo síce 14-ročné, ale pol roka predtým na ňom urobil generálku. Z odpovedí na položené otázky bolo zistené, že svedok Y. H. sa nevedel vyjadriť, za aký čas a akú vzdialenosť prešiel od okamihu, čo mu prvýkrát auto zastalo. Uviedol, že to nemeral, ani nestopoval. Jeho dodávka mala nosnosť 1,5 tony. Pred nárazom situáciu za svojím vozidlom nesledoval, snažil sa udržať vo svojom jazdnom pruhu a sledoval situáciu pred sebou. Na predošlom čerpadle pohonných hmôt netankoval preto, lebo tam by mal problém sa s dodávkou otočiť. Preto chcel tankovať až na Triede KVP. Keď zastal prvý krát, naštartoval až pomocou ručného čerpadla. Tvrdil, že pred nárazom išiel so zapnutými výstražnými smerovými svetlami. Svedkovia V. P. a Q. Y. boli účastníci dopravnej nehody ako spolujazdci Y.a H.a. Po naložení dodávky stavebným odpadom išli s ním v dodávke z Kalvárie na sídlisko KVP. V. P. tvrdil, že hore kopcom im dochádzala nafta, preto išli pomaly - rýchlosťou 20 až 30 km/hod.. Počas jazdy do nich narazil autobus. U lekára neboli, lebo ich zranenia neboli vážne. Narozdiel od Y.a H.a svedok V. P. opakovane tvrdil, že kvôli nedostatku paliva zastali iba raz a že Y. H. zapol výstražné svetlá v tom momente, keď chceli zastať na krajnici. V prípravnom konaní tento svedok rozdielne vypovedal, že na kopci smerom na sídlisko KVP zastali dvakrát. Prvýkrát preto, že im došla nafta, druhý krát, keď do nich narazil autobus. Nevedel uviesť, či vodič auta mal zapnuté výstražné smerovky.
Rozpory vo výpovediach vysvetlil tvrdením, že pred vyšetrovateľom bol ešte v šoku. Na súde si na okolnosti tejto nehody pamätal lepšie a jej podrobnosti popísal presnejšie. Svedok Q. Y. vypovedal, že keď išli do kopca, ich auto zdochlo. Išli ešte kúsok (3 - 5 metrov), keď do nich narazil autobus. V ich aute sa nikomu nič nestalo. Nevedel sa vyjadriť, aké svetlá boli na ich dodávke zapnuté, ani k dobe, ktorá uplynula odkedy im auto zdochlo, až kým do nich narazil autobus. Ešte v štádiu prípravného konania bol pribratý znalec z odboru cestnej dopravy znalec F.. Z. S. PhD., ktorý vypovedal aj na hlavnom pojednávaní. Zo záverov jeho znaleckého posudku a z jeho výpovede bolo zistené, že k dopravnej nehode došlo za situácie, keď vodič autobusu MHD viedol autobus v pravom jazdnom pruhu štvorprúdovej cesty smerom na sídlisko KVP. Pred ním sa pomaly pohybovalo dodávkové motorové vozidlo značky P.. Vodič autobusu ho chcel predísť prejdením do ľavého jazdného pruhu, čo vzhľadom na súvisle idúce vozidlá nebolo napokon možné. Vozidlo idúce pred ním však zastalo, a keď sa opätovne pohlo, vodič autobusu MHD do neho narazil. V čase nárazu vodič P.u išiel rýchlosťou asi 5 km/h. Nárazová rýchlosť autobusu bola 28-31 km/h. Videozáznam ani záznam z tachografu, ktoré by mohli presnejšie objasniť pohyb autobusu znalec k dispozícii nemal. Na vypracovanie znaleckého posudku bol pribratý tri mesiace po dopravnej nehode. Znalec potvrdil, že obžalovaný videl pred sebou motorové vozidlo zn. P. O. a na jeho existenciu aj reagoval. Podľa vyjadrenia znalca je irelevantné, či motorové vozidlo zn. P. O. pred nárazom išlo pomaly, alebo stálo, alebo či malo zapnuté výstražné smerovky. Na to, aby obžalovaný nehode zabránil, potreboval čas minimálne 6 sekúnd a vzdialenosť okolo 100 metrov. Avšak už intenzívne brzdenie spôsobilo situáciu, pri ktorej niektorí cestujúci spadli a spôsobili si zranenia. Vozidlo idúce pred ním mal obžalovaný v úmysle obísť, avšak nemohol rozpoznať a predvídať, ako sa bude vyvíjať situácia pred ním, ako sa jeho vodič bude správať. Podľa názoru znalca vozidlo P. O. nevytvorilo náhlu prekážku pre obžalovaného, pretože sám uvádza, že toto vozidlo zbadal na vzdialenosť viac ako 100 metrov. Správanie motorového vozidla P. bolo nepredvídateľné. Podľa názoru znalca vodič vozidla P. O. mal po zastavení zapnúť výstražné svetlá a miesto pred vozidlom označiť výstražným trojuholníkom, pričom mal reagovať okamžite. Pri hodnotení svetelných a výhľadových podmienok v čase dopravnej nehody znalec dospel k záveru, že ani použitie výstražných svetiel na vozidle P. O. nemuselo byť pre vodiča autobusu zjavné. Zároveň zdôraznil, že spätné zrkadlo na autobuse zn. SOR je umiestnené tak, že vodič pri pohľade do zrkadla nemôže vidieť, čo sa deje pred autobusom. Technickou príčinou dopravnej nehody podľa názoru znalca bola oneskorená reakcia vodiča autobusu na vzniknutú situáciu pred autobusom. V čase, keď bolo vozidlo P. od autobusu vzdialené 100 metrov, mal obžalovaný možnosť nehodovému deju zabrániť bezpečným spôsobom, iba ak by autobus plynule zastavil. Situáciu pred sebou chcel riešiť obídením pred ním idúceho vozidla odbočením do ľavého jazdného pruhu. Keď zistil, že tak nie je možné urobiť, už nemal dostatok času a priestoru, aby autobus mohol plynule zastaviť bezpečným spôsobom. Vodič P.u však musel jednoznačne vedieť, že spôsobom svojej jazdy vyvolá kolíznu situáciu. Na hlavnom pojednávaní boli vykonané aj listinné dôkazy súvisiace s prejednávaným prípadom. Zo záznamu o dopravnej nehode, zápisnice o ohliadke nehody, plánu dopravnej nehody a z vyhotovenej fotodokumentácie je zrejmé, kde a za akých podmienok k predmetnej dopravnej nehode došlo. Z lekárskej správy o ošetrení poškodených a zo záverov znaleckého posudku MUDr. L. N. PhD. z odboru zdravotníctva a farmácie súd zistil mechanizmus vzniku a rozsah zranení, ktoré poškodení v súvislosti s dopravnou nehodou utrpeli. Z oznámení zdravotných poisťovní a z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že nároky poškodených a ich odškodnenie boli predmetom riešenia poistnej udalosti poisťovňou Kooperatíva a.s., s ktorou mal DPMK uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jej motorových vozidiel. Po vykonaní všetkých navrhovaných dôkazov v záverečnej reči prokurátorka navrhla, aby súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe v zmysle § 158 Tr. zák. a § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Spôsobený následok bol podľa názoru prokuratúry jednoznačne preukázaný výpoveďami poškodených, lekárskymi správami ako aj závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctva. Okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode sú zrejmé z ohliadky miesta dopravnej nehody, výpoveďou svedkov a poškodených ako aj zo znaleckého posudku z odboru dopravy. Vzhľadom na osobu obžalovaného navrhla, aby súd uložil obžalovanému úhrnný podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby ako aj trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 18 až 24 mesiacov. Splnomocnenkyňa JUDr. N. G. napriek skutočnosti, že poškodených súd nepripustil v trestnom konaní navrhla, aby súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody poškodenej H. T. vo výške 2.000,- Eur z titulu
nemajetkovej ujmy. U poisťovne Kooperatíva a.s. si tento nárok na náhradu škody neuplatňovali. Výšku svojho nároku však preukázať nevedela, nakoľko klientka jej nedoložila všetky lekárske správy. Obhajca obžalovaného navrhol, aby súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, keďže skutok kladený mu za vinu nie je možné považovať za trestný čin. Poukázal na výpoveď obžalovaného, z ktorej vyplýva, že obžalovaný nemohol zrážke s pred ním idúcim motorovým vozidlom zabrániť, keďže nemohol predpokladať techniku jazdy vodiča tohto motorového vozidla. Preto nemohol ovplyvniť ani následok, ku ktorému došlo pádom cestujúcich v autobuse. Ďalej obhajca poukázal na výpoveď svedka H.a - vodiča motorového vozidla zn. P. O., ktorý potvrdil, že vzhľadom na technické problémy, o ktorých vedel ešte pred jazdou do kopca, vozidlo nenatankoval. Na otázku obhajcu, prečo tak neurobil, uviedol, že mu to bolo jedno. Pokračoval v jazde, hoci mu vozidlo v dôsledku nedostatku paliva zastalo v kopci. Keď sa pomaly rozbehol, v jazde pokračoval, až kým nezaregistroval náraz autobusu. Ďalej v rozpore s dopravnými predpismi po nehode z auta nevystúpil, auto neoznačil ako prekážku, ale sedel tam až do príchodu policajnej hliadky. Obhajca upozornil aj na vyjadrenie znalca, že obžalovaný nemal možnosť predvídať vývoj dopravnej situácie pred sebou. Vozidlo svedka H.a (P. O.) označil ako neočakávanú prekážku. Jeho pohyb bol nepredvídateľný. Poukázal na vyjadrenie znalca, že obžalovaný by zrážke s motorovým vozidlom P. O. zabránil iba vtedy, ak by minimálne 6 sekúnd pred miestom zrážky postupne znižoval rýchlosť autobusu tak, aby mohol autobus zastaviť pred vozidlom P. O. bez nebezpečenstva vzniku kolíznej situácie, ktorá pri prudkom brzdení v autobuse nastala. Podľa názoru obhajoby obžalovanému nebolo preukázané porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, iba nedodržanie vzdialenosti podľa § 17 Zákona o cestnej premávke v platnom znení, čo nie je možné považovať za porušenie dôležitej povinnosti v zmysle § 137 ods. 1, ods. 2 písm. c) Zákona o cestnej premávke. K uplatnenému nároku splnomocnenkyne poškodenej H. T. upozornil na existenciu objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa obžalovaného, ktorým je Dopravný podnik, ku ktorému majú nároky poškodených smerovať. Obžalovaný sa k záverečnej reči obhajcu pripojil s tým, že nad následkami dopravnej nehody prejavil ľútosť. Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona po stránke objektívnej, keďže inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Subjektívna stránka bola preukázaná vo forme vedomej nedbanlivosti. K popisu skutku pôvodne uvedeného v obžalobe a k jeho právnej kvalifikácii ako súbehu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (vo vzťahu k poškodenej H. T.) s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona (vo vzťahu k poškodeným - S. S., U. G., I. N. a F.. Z. H.) je potrebné zdôrazniť, že nebolo preukázané, aby sa protiprávneho konania obžalovaný dopustil závažnejším spôsobom, teda v oboch prípadoch porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona. V prípade prečinu podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona sa nevyžaduje, aby bol čin spáchaný porušením dôležitej povinnosti. V nadväznosti na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nie je preukázaný jednočinný súbeh viacerých trestných činov, ale iba jedného z nich. Preto skutok upravil a kvalifikoval len podľa ustanovenia § 157 ods. 1 Trestného zákona. Ďalšiu právnu kvalifikáciu nebolo možné použiť, a preto len v odôvodnení rozsudku bolo možné vysvetliť, prečo táto právna kvalifikácia (použitá v obžalobe) neprichádza do úvahy. Obžalovaný v podstate priznal, že k nehode došlo tak, ako bolo ustálené vo výroku rozsudku. Zistený skutkový stav bol v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré boli objektivizované najmä závermi znaleckých posudkov. Podstatou obhajoby obžalovaného bolo tvrdenie, že príčinou vzniku dopravnej nehody bola neočakávaná prekážka, ktorú vytvoril X. H. tým, že mu vytvoril neočakávanú prekážku. Obhajoba obžalovaného bola vyvrátená najmä výpoveďou znalca z odboru dopravy, ktorý na hlavnom pojednávaní bez akýchkoľvek pochybností potvrdil, že k dopravnej nehode došlo preto, lebo obžalovaný reagoval neskoro a nesprávne na kolíznu situáciu, ktorú pred ním vytvoril vodič motorového vozidla P. O.. Bol si vedomý skutočnosti, že ako vodič hromadného prepravného prostriedku nemôže prudko zabrzdiť, lebo pri tom môže dôjsť k zraneniu prepravovaných osôb. Kolíznej situácii sa však mohol vyhnúť, ak by pred ním pomaly idúce motorové vozidlo začal obiehať skôr, alebo ak by plynule znižoval rýchlosť autobusu až do jeho zastavenia najneskôr 6 sekúnd pred miestom, kde do pred ním idúceho vozidla narazil. Obžalovaný toto vozidlo sledoval pred tým primerane dlhú dobu, aby mohol zistiť, že ho nebude môcť bezpečne obehnúť, vzhľadom na hustotu premávky v ľavom jazdnom prúde. Tejto situácii mal podriadiť techniku svojej jazdy.
Za dôležitú povinnosť možno všeobecne považovať povinnosť, ktorej porušenie za danej situácie spravidla v značnej miere zvyšuje najmä nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie. Za porušenie dôležitej povinnosti v zmysle § 158 a § 157 ods. 2 písm. a) Trestného zákona nemožno mechanicky pokladať porušenie akéhokoľvek pravidla cestnej premávky, ale len porušenie takej povinnosti, ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 Zákona o cestnej premávke je vodič povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví. Ak je dopravná nehoda spôsobená porušením povinnosti viacerých osôb, je potrebné posudzovať mieru zavinenia u každej z nich. V prejednávanom prípade došlo k porušeniu povinností vodiča nielen konaním obžalovaného, ale aj konaním vodiča P. O., ktorý kolíznu situáciu vytvoril. Preto za spôsobený následok nemôže niesť celú zodpovednosť iba obžalovaný. Správanie vodiča P. O. bolo nepredvídateľné. Podľa názoru súdu tento vodič porušil ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j), k) Zákona o cestnej premávke, ktoré mu zakazovali prekážať v jazde rýchlejšie idúcim vozidlám a obmedzovať plynulosť cestnej premávky, znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť. Preto súd kvalifikoval konanie obžalovaného iba podľa ustanovenia § 157 ods. 1 Trestného zákona. Pri hodnotení osoby obžalovaného súd vychádzal z odpisu registra trestov, evidenčnej karty vodiča, hodnotenia v mieste bydliska a v zamestnaní. Obžalovaný doteraz súdom trestaný nebol. V evidenčnej karte vodiča má iba jeden záznam za dopravný priestupok zo dňa 3.2.2007 (nedbal na dopravnú značku, či dopravné značenie). Je držiteľom vodičského oprávnenia od 29.6.1988 a má oprávnenie na riadenie 13 typov dopravných prostriedkov. V mieste bydliska je hodnotený všeobecne. Pracuje ako vodič autobusu MHD od 1.8.1991 v spoločnosti Dopravný podnik mesta Košice a.s., ktorý ho hodnotí po osobnej aj profesionálnej stránke veľmi kladne. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 Trestného zákona). Za spáchanie prečinu podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až dva roky, čím je determinovaná nižšia nebezpečnosť takého konania. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri rozhodovaní o treste súd prihliadal na poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Súd zohľadnil, že sa jednalo o nedbanlivostný trestný čin, ktorý nezanechal trvalé a nenapraviteľné následky. V neposlednom rade bolo potrebné prihliadať aj na čiastočné spoluzavinenie druhého účastníka dopravnej nehody. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností súd dospel k záveru, že u obžalovaného boli splnené zákonné podmienky na uloženie samostatného podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, pretože vzhľadom na jeho osobu, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Hoci sa obžalovaný dopustil prečinu v súvislosti s výkonom svojho zamestnania v rámci činnosti, ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis, súd mu trest zákazu takej činnosti neukladal. Tento druh trestu by bol popri podmienečnom treste odňatia slobody neprimerane prísny, zabránil by mu vykonávať doterajšie zamestnanie a zároveň by mohol mať výrazne negatívny vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. O nároku poškodených na náhradu škody súd nerozhodoval, keďže ich s uplatnením nárokov nepripustil v zmysle § 256 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku v trestnom konaní. Poškodeným je známa tá skutočnosť, že sú oprávnení svoj nárok uplatniť v poisťovni, kde mal zamestnávateľ obžalovaného uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Táto spoločnosť je zároveň legitimovaným subjektom, proti ktorého môžu uplatnené nároky smerovať.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.