Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-1-2013.pdf
PDF · 234.15 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v spore žalobcu: G.. P.. F. P., A. XX.XX.XXXX, S. W. U.. X. X, XXX XX Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a zaplatenie nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3.500,- eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.01.2013, doplnenou podaniami doručenými súdu 25.07.2016, 16.02.2018, 05.06.2018, 11.02.2019, 13.08.2019 a 24.10.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 492.620,- eur (pozostávajúcej zo sumy 297.120,- eur titulom ušlého zisku + 44.500,- eur za náklady na stavbu + 150.000,- eur nemajetková ujma + 1.000,- eur trovy a náklady exekučného konania) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 342.620,- eur od 30.05.2012 do zaplatenia a vo výške 8% ročne zo sumy 150.000,- eur od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.04.2007 Okresný súd Bratislava IV začal proti nemu viesť exekučné konanie a to prijatím žiadosti exekútora o vydanie poverenia na začatie exekúcie založenej na exekučnom titule získanom nezákonne, protiprávne a podvodným konaním polície i úradníkov MV SR. Toto vyplýva zo skutočnosti, že 16.05.2005 dostal neoprávnene pokutu od dopravných policajtov, keď sa mal dopustiť prekročenia povolenej rýchlosti o 13 km/h. Keď toto odmietol, ukázali mu na PC fotografiu z radaru s uvedeným údajom. Požiadal preto o certifikát k radaru, avšak tento mu odmietli ukázať a chceli od neho 1000,- Sk ako pokutu. Najprv túto odmietol a žiadal o spísanie zápisnice, ale pohrozili mu odobratím vodičského preukazu, čo by malo pre neho existenčné následky a pod týmto nátlakom podpísal súhlas s blokovou pokutou nezaplatenou na mieste. Až dodatočne sa dozvedel, že policajt nie je oprávnený za prekročenie rýchlosti zadržať vodičské oprávnenie a tiež, že za avizované prekročenie rýchlosti je pokuta 500,- Sk, nie 1.000,- Sk. Preto požiadal listom z 29.07.2005 ministra vnútra o zrušenie uvedenej pokuty v rámci mimoriadneho opravného prostriedku. Z MV SR mu odpovedali listom zo 07.09.2005, kde ho poučili, že voči rozhodnutiu o blokovej pokute môže v zmysle § 65 z.č. 71/1967 Zb. žiadať len o preskúmanie veci v mimo odvolacom konaní a preto jeho podanie postupujú Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru (ďalej len KR PZ) Bratislava, ktorý je najbližšie nadriadeným orgánom k orgánu, ktorý vydal pokutu. Sťažnosť na postup policajtov postúpia v zmysle zákona o sťažnostiam taktiež KR PZ Bratislava a o výsledku prešetrenia bude informovaný. Napriek uvedenému, ako už vyššie uviedol, Okresný súd Bratislava IV začal voči nemu exekučné konanie a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v ktorej pokračoval
aj napriek jeho námietkam z 22.10.2007, kde podrobne uviedol všetky okolnosti a doložil ich príslušnými listinami a súd mal k dispozícii i list riaditeľa KR PZ Bratislava z 20.03.2009, ktorým tento potvrdil, že jeho žiadosť o mimoriadny opravný prostriedok na KR PZ Bratislava z MV SR nikdy doručená nebola. Až rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV č.k. 37Er 2960/2007-134 z 09.10.2014 bola exekúcia pre nezákonnosť konečne zastavená. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 07.11.2014. 1.1. Žalobca uviedol, že nezákonnosť a nesprávny úradný postup súdu spočívali v tom, že súd si nesplnil svoju zákonnú povinnosť zastaviť exekúciu aj bez návrhu, ktorá mu vyplýva z Občianskeho súdneho poriadku aj z Exekučného poriadku. Povinnosť súdu zastaviť exekúciu ex offo bola potvrdená napríklad aj uznesením NS SR 2MCdo 3/2009 z 29.04.2010. Súd po doručení jeho námietok mal teda povinnosť preveriť ešte v r. 2007 vybavenie jeho žiadosti o preskúmanie rozhodnutia policajnej hliadky o pokute mimo odvolacieho konania, čo však neurobil ani v r. 2007, ani v r. 2008. Ak by súd dôsledne preveroval vybavenie jeho sťažnosti ministrovi vnútra z 29.07.2005, musel by zistiť, že táto nebola vybavená a teda exekučný titul bol získaný protiprávne a v rozpore so zákonom, keďže priestupkové konanie nebolo ukončené zákonným spôsobom a na tomto základe by musel exekúciu zastaviť ex offo ešte v r. 2007, alebo najneskôr v r. 2008. Následne k 16.05.2008 uplynula prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty a tým vznikol aj ďalší dôvod na zastavenie exekúcie, avšak súd v r. 2008 vôbec nekonal, až 21.05.2009 jeho námietky voči exekúcii a jeho žiadosť o jej zastavenie zamietol. Navyše súd spôsobil v konaní aj zbytočné prieťahy, čo potvrdzuje aj list podpredsedníčky Krajského súdu (ďalej tiež KS) v Bratislave z 12.11.2012. 1.2. Nesprávny úradný postup v exekučnom konaní mal katastrofálne následky na jeho zdravie aj osobný život a tiež na jeho povesť. Týmto stavom trpí každý člen jeho rodiny. Vznikla mu obrovská nemajetková ujma, tým, že v dôsledku trvalého chronického stresu spôsobeného nesprávnym úradným postupom a exekučným terorom trvajúcim od r. 2007 došlo u neho k zhoršeniu zdravotného stavu, keď sa mu zvýšil krvný tlak, takže od r. 2009 sa musí naň liečiť v kardiologickej ambulancii. Uvedený stav sa podpísal aj na zdravotnom stave jeho rodiny, u manželky sa v r. 2010 vyvinulo dokonca rakovinové ochorenie prsníka, pričom lekári nedokázali vylúčiť vplyv stresu a nervozity spôsobenej súdnym exekučným terorom. Zároveň došlo k extrémnemu zhoršeniu rodinnej atmosféry, keďže manželka mu dlhodobo vyčíta súdne naťahovačky v exekučnom konaní, čo sa neraz končí hádkou. V dôsledku neprestávajúcich konfliktov a hádok došlo v jeho rodine k narušeniu citových a emocionálnych vzťahov medzi všetkými členmi rodiny a to do takej miery, že jediná slobodná dcéra sa dokonca od nich odsťahovala. Zhoršenie vzájomných vzťahov medzi ním a manželkou a to výlučne v dôsledku nezákonného súdneho exekučného konania malo za následok aj vyhrážky rozvodom, teda bola tu aj reálna hrozba rozvodu manželstva, pričom obnoviť vzťahy v rodine na úroveň, na akej boli pred uvedenou nezákonnou exekúciou, sa im žiaľ nepodarilo ani po zastavení exekučného konania a to napriek vynaloženému enormnému úsiliu z oboch strán. Spôsobenú nemajetkovú ujmu len ťažko možno vyčísliť, túto ocenil teda sumou 150.000,- eur, keď § 17 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. určuje hranicu pre maximálnu výšku náhrady za nemajetkovú ujmu odkazom na násobok minimálnej mzdy, ktorá môže byť rôzna a preto aj s poukazom rozhodnutie KS v Bratislave sp. zn. 11Co/2/2013, kde súd vychádzal z minimálnej mzdy 3,000,- eur, niet dôvodu vychádzať z inej. Súd v uvedenom konaní skonštatoval primeranosť náhrady nemajetkovej ujmy v sume 150.000,- eur za 4 roky nezákonného zasahovania štátnych orgánov do práv, čo je menej ako polovica doby, počas ktorej súd zasahoval do jeho súkromia a rodinného života a preto primeraná náhrada by mala byť najmenej vo výške 150.000,- eur. K odôvodneniu tohto nároku poukázal aj na čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie a aj na čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, ako aj na nález Ústavného súdu SR (ďalej tiež ÚS SR) zo 06.11.2014, II ÚS 424/2012. Keďže zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje nemajetkovú ujmu a ani neupravuje rozsah jej náhrady, treba aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a nálezy ÚS SR. Morálne zadosťučinenie spočívajúce v zastavení nezákonného exekučného konania je podľa neho absolútne nedostačujúce, nakoľko súd nielenže nezákonne zasiahol do jeho súkromného i rodinného života, svojím konaním značnou mierou urážal a znižoval jeho dôstojnosť a česť a spôsobil značné zníženie jeho vážnosti a dobrého mena ako spoľahlivého dlžníka v bankovom sektore, čím podstatným a závažným spôsobom narušil rodinné vzťahy a existenčne ohrozil a znemožnil naplánované rodinné podnikanie. Je preto zrejmé, že boli naplnené zákonné predpoklady na priznanie peňažného zadosťučinenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu. K pojmu súkromný život aj k rodinným vzťahom, ako aj k nemajetkovej ujme poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej tiež ESĽP), aj Ústavného súdu SR. Uviedol, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR (ďalej len NS SR) došlo k zásahu do jeho základných práv a slobôd, čo samé o sebe predstavuje nemajetkovú ujmu a preto nie je potrebné dokazovať, že táto ujma sa prejavila
aj navonok. Dôsledkom zmareného podnikania je aj rapídne zníženie jeho životnej úrovne, keďže jeho príjem štátneho zamestnanca nedosahuje ani tretinu výnosov z plánovaného podnikania. 1.3. Obrovská škoda vznikla aj znevážením jeho mena v bankovom sektore. Túto mohol stanoviť až po vyhodnotení okolností, o ktorých sa dozvedel až v priebehu r. 2012, kedy nahliadnutím do exekútorského spisu JUDr. Halása v januári 2012 zistil, že tento už 26.09.2007, teda skôr, ako mu zaslal upovedomenie o začatí exekúcie, požiadal všetky relevantné komerčné banky o zablokovanie jeho účtov z dôvodu exekúcie. Odvtedy mu banky odmietajú poskytnúť akýkoľvek komerčný úver. Keďže exekútor mohol začať exekúciu len na základe nesprávneho úradného postupu a v dôsledku tohto mu banky odmietli poskytnúť úver, vznikla mu tým priama škoda vo výške ušlého zisku od r. 2011-2018 v sume 297.120, eur. Na roky 2008-2010 mal totiž naplánovanú rekonštrukciu rodinného domu, ktorá okrem rekonštrukcie zahŕňala aj vybudovanie priestorov pre podnikateľské aktivity a to ubytovacej kapacity pre 9 osôb a prevádzku lekárne. Rekonštrukciu plánoval aj s pomocou bankových zdrojov, ktoré však z vyššie uvedených dôvodov zostali pre neho nedostupné. Preto mohol rekonštrukciu začať len zo svojich a iných zdrojov, ktoré ale nemá v potrebnom rozsahu, takže začiatok rekonštrukcie musel posunúť na r. 2009 a ukončená dosiaľ nie je. Teda oneskorením začiatku podnikateľských aktivít prišiel za r. 2011-2018 o zisk vo výške 297.120,-eur (zisk lekárne za toto obdobie rátal pri mesačných tržbách 25.000,- eur a pri mesačnom zisku 2.000,- eur z týchto tržieb a tiež zisk z ubytovacích kapacít rátal pri cene ubytovania 12,- eur za noc a osobu pri 50% obsadenosti ubytovania). Uplatnil si aj škodu vzniknutú za predraženie rekonštrukcie domu, ktorá bola pôvodne naplánovaná na r. 2008-2010 a ktorá nebola dokončená ani v r. 2017. Ceny stavebných prác sa podľa údajov Štatistického úradu SR zvýšili až o 11,3% oproti r. 2010, v ktorom bolo pôvodne naplánované ukončenie stavby. Celková cena stavby bola v zmluve o dielo aj s 20% DPH stanovená na 391.752,- eur a ku koncu r. 2017 sa predražila o 44.268,- eur, čo stále nie je konečné, keďže stavbu sa nepodarilo v r. 2017 dokončiť. Preto si uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 44.500,- eur, ktorá aspoň čiastočne zohľadňuje predraženie stavby. Ďalšia priama škoda mu vznikla vo výške 1.000,- eur za trovy a náklady exekučného konania. Rekonštrukciu domu aj začal a to ako vyplýva zo stavebného denníka 12.10.2009 a preukázanie jeho zámeru podnikať vyplýva zo stavebného povolenia zo 17.02.2009. Pri stanovení výšky ušlého zisku vychádzal zo všeobecne známych údajov dostupných v elektronických i tlačených médiách ako sú štatistiky Štatistického úradu SR, zistenia týždenníka Trend uverejnené v č. 40/2013, viaceré internetové portály a pod., pritom získané údaje o ziskoch lekární i cenách ubytovania výrazne znížil a to o viac ako 50% oproti priemeru vypočítaného z uverejnených a všeobecne známych údajov. Z takto získaných údajov získal priemerný ročný zisk lekárne vo výške 24.000,- eur a priemerný ročný zisk z ubytovacích kapacít 13.140,- eur. 1.4. Medzi vzniknutou škodou a nemajetkovou ujmou na jednej strane a nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím súdu na stane druhej je bezprostredná a priama príčinná súvislosť. Okresný súd Bratislava IV svojím postupom a rozhodovaním v uvedenej exekučnej veci porušil všetky relevantné ustanovenia medzinárodných i domácich právnych predpisov a nerešpektoval ani judikatúru NS SR, ÚS SR a ESĽP. Ak by súd konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov a postupoval by správne v súlade s ústavou a zákonom, nezákonnú exekúciu by musel zastaviť už v r. 2007, najneskôr k 17.05.2008. V takom prípade by exekútor nemohol trvať na zablokovaní účtov a banky by nemali dôvod mu neposkytnúť úver a to tým skôr, že v r. 2008 pri poskytnutí úveru by mali s manželkou viac rokov na jeho splácanie. Keďže súd nekonal a nerozhodoval zákonne, bezprostredne a priamo mu spôsobil škodu na ušlom zisku. Taktiež nebyť takéhoto postupu súdu, ani on, ani jeho rodina by nemuseli prežívať nekončené utrpenie z dôvodu exekučného konania, nehrozil by rozpad manželstva, dcéra by sa nemusela od nich odsťahovať a s veľkou pravdepodobnosťou by sa u manželky ani nevyvinulo rakovinové ochorenie. 1.5. Listom z 21.05.2012 požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku, avšak táto listom z 29.11.2012 jeho žiadosť bez bližšieho odôvodnenia zamietla. Na toto stanovisko ešte odpovedal doplňujúcim listom z 27.12.2012, kde uviedol poznatky, ktoré ešte pri podávaní žiadosti o predbežné prerokovanie nemal, na tento žalovaná nereagovala.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k doručenej žalobe žalobcu žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že žalobca nešpecifikoval na základe akého právneho titulu sa domáha svojho nároku, v dôsledku čoho nie je možné sa vyjadriť podrobne k meritu veci. Aj keď žalobca nemá povinnosť právne pomenovať ním namietanú skutkovú okolnosť, je povinný ju presne vymedziť tak, aby bolo nepochybné, že práve táto bola v priamej príčinnej súvislosti s uplatnenou škodou. Z podanej žaloby nevyplýva, že by v rámci exekučného konania bolo vydané niektoré rozhodnutie, ktoré by spĺňalo zákonné znaky nezákonného rozhodnutia uvedené v § 6 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. V rámci uvedeného exekučného konania nebol úspešne uplatnený žiaden mimoriadny opravný prostriedok, podaním ktorého by došlo k zmene alebo zrušeniu právoplatného rozhodnutia a teda existenciu nezákonného
rozhodnutia žalobca nepreukázal. Nesprávny úradný postup súd vidí žalobca v prieťahoch súdu v konaní, ktoré mal konštatovať KS v Bratislave listom z 12.11.2012, keďže ale žalovaná týmto dôkazom nedisponuje, nevie sa k tomu vyjadriť. Žalovaná namietla uplatnený ušlý zisk, poukázala na uznesenie NS SR 4Cdo 319/2008 z 28.04.2010. Pri žalobcom popísaných okolnostiach nie je jednoznačne preukázané, že nebyť tvrdeného nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, mohol žalobca dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku. Nedá sa s určitosťou preukázať, že niektorá banka by v prípade neexistencie nesprávneho úradného postupu poskytla žalobcovi úver. Sám žalobca uviedol, že žiadna z bánk výslovne neodôvodnila neposkytnutie pôžičky, čo vylučuje aj existenciu príčinnej súvislosti medzi hypotetickým zákonným titulom a ušlým ziskom. Keby aj žalobca dostal úver, nie je možné jednoznačne preukázať, že by skutočne dokončil rekonštrukčné a stavebné práce v ním plánovanom čase, keďže na tieto vplýva množstvo ekonomických, technických, prírodných aj iných javov. Nie je možné ani jednoznačne preukázať, že v prípade včasného ukončenia rekonštrukcie domu by žalobca pri realizácii ním zamýšľanej podnikateľskej činnosti dosiahol skutočne nejaký zisk. Na prevádzkovanie lekárne sa viaže viacero povolení a čo sa týka lekárne, aj ubytovacích kapacít, nie je možné pre konkrétny prípad určiť minimálny ročný zisk. Žalobca teda nepreukázal existenciu majetkovej škody v podobe ušlého zisku. Trovy exekúcie, ktoré žiada žalovaný tento nedoložil žiadnym relevantným dokladom, ktorý by preukazoval ich skutočnú výšku. Taktiež žalobca nepreukázal ním žiadanú nemajetkovú ujmu. Nepreukázal, v čom mal spočívať zásah do jeho ľudských práv a základných slobôd. Z jeho strany ide o ničím nepodložené tvrdenia všeobecného charakteru a preto požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy považuje za neodôvodnenú. Zároveň žalovaná uviedla, že v exekučnom konaní bola od žalobcu ako povinného vymáhaná istina vo výške 33,- eur. Nakoľko sám žalobca uviedol, že začal s rekonštrukčnými prácami na dome, ktoré sú finančne nákladné a musel ich financovať z vlastných zdrojov, predpokladá žalovaná, že prípadný úbytok finančných prostriedkov v tejto výške by pre neho a jeho rodinu nemal za následok existenčné problémy a preto jeho tvrdenia o zhoršení rodinných vzťahov a zhoršení zdravotného stavu jeho a jeho príbuzných považuje za účelové a ničím nepodložené. Poukázala aj na skutočnosť, že v zmysle § 17 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. je výška nemajetkovej ujmy limitovaná. V spojitosti s príslušným osobitným predpisom, ktorým je z.č. 215/2006 Z.z. je výška minimálnej mzdy presne určená a každoročne stanovená nariadením vlády a nie je možné ju ľubovoľne meniť. Taktiež poukázala na judikatúru ESĽP, podľa ktorej sú priznávané sumy za odškodnenie omnoho menšie, ako žiada žalobca a to za neporovnateľne závažnejšie zásahy orgánu štátu do práv jednotlivca, akým je obmedzenie osobnej slobody bez existencie zákonného rozhodnutia a preto aj z tohto uhla pohľadu je žiadaná nemajetková ujma neprimeraná a celkovo ju považuje za nepreukázanú. K otázke príčinnej súvislosti sa nevie vyjadriť, nakoľko žalobca neoznačil jasnú príčinu vzniku škody. K žalobcom uplatneným úrokom z omeškania uviedla, že žalobca si nesprávne uplatnil úrok z omeškania od 30.05.2012. V zmysle § 16 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. šesťmesačná lehota na prerokovanie nároku uplynula 30.11.2012, do omeškania by sa žalovaná pri majetkovej škode mohla dostať až dňom 01.12.2016. Pri nemajetkovej škode poukázala žalovaná na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 185/2011, v zmysle ktorého úrok z omeškania z nemajetkovej ujmy nemožno priznať žalobcovi v žiadnom rozsahu.
3. Žalobca v priebehu svojho konania doplnil svoje vyjadrenie, keď uviedol, že svoj nárok si uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní, za ktorý považuje zbytočné prieťahy v konaní v r. 2007-2011 v celkovej dĺžke 27 mesiacov a prekročenie právomoci súdu, ktorého úradnou povinnosťou bolo zastaviť exekučné konanie ex offo už v r. 2007, najneskôr však k 17.5.2008, keď súd tak nekonal a konanie zastavil až v r. 2014. Na jeho žalobu sa vzťahujú ustanovenia ods. 2 a ods. 4 § 6 z.č. 514/2003, keď nepochybne ide o prípad osobitného zreteľa. K žalobe doložil list riaditeľa KR PZ Bratislava z 20.03.2009, ktorý oklamal exekučný súd keď uviedol, že jeho žiadosť z MV SR na KR PZ vôbec postúpená nebola, hoci samotný riaditeľ KR PZ Bratislava uložil riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III vybaviť aj jeho žiadosť vo veci mimo odvolacieho konania, o čom svedčí jeho list z 19.09.2005, čo sa ale nestalo, teda polícia začala exekučné konanie bez toho, aby bolo priestupkové konanie ukončené zákonným spôsobom a úlohou súdu bolo preskúmať to, čo ale neurobil. Pretože však súd konanie v r. 2009 ani z týchto dôvodov, ani po pribudnutí ďalšieho dôvodu na zastavenie v podobe uplynutia prekluzívnej lehoty nezastavil a to ani na základe jeho návrhu, ani z úradnej povinnosti, ale miesto toho zamietol jeho námietky aj návrh na zastavenie exekúcie, prekročil svoje právomoci. Konanie zastavil až v r. 2014, pričom celé exekučné konanie skončilo až v r. 2018 rozhodnutím o trovách exekúcie. Doloženými dôkazmi preukázal, že pri pravidelnom behu vecí, teda nebyť nezákonného exekučného konania, mohol absolútne dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku. Uviedol, že banky nemajú povinnosť odôvodňovať zamietnutie žiadosti o úver a okrem
nezákonnej exekúcie iný dôvod na neposkytnutie úveru nemali, s manželkou mali trvalé pravidelné príjmy zo stálych zamestnaní, všetky predchádzajúce pôžičky riadne splatili a žiadne dlžoby nemali. O úver žiadal opakovane od r. 2008 do r. 2011 a to najmenej v štyroch bankách, pamätá si na ČSOB, Tatra banku, Slovenskú sporiteľňu. Až v r. 2012, po nahliadnutí do exekútorského spisu zistil, prečo mu boli úvery zamietané. V uvedenom období nemal účet v bankách, teda o príkaze exekútora na zablokovanie účtov sa z bánk dozvedieť nemohol. Skutočnosť, že banky neposkytujú úvery žiadateľom, voči ktorým je vedená exekúcia doložil aj potvrdeniami z Tatra banky a ČSOB. Čo sa týka rodinných vzťahov, netrvá na predvolaní žiadneho účastníka z jeho rodiny, pretože manželka povedala, že na súdy chodiť nechce. Nikde nie je špecifikované, akým spôsobom sa preukazuje subjektívne prežívanie obáv, stresu, traumy, frustrácie, či pocitu bezmocnosti, keď okrem tvrdenia iný dôkaz na preukázanie týchto skutočností neexistuje. Po zamietnutí jeho námietok voči exekúcii a žiadosti o jej zastavenie sa u neho i manželky rozvinula hypertenzia a nespavosť, u manželky sa objavili dokonca aj onkologické problémy sprevádzané aj cukrovkou, problémy so žalúdkom zo stresov a napätej rodinnej atmosféry mala aj ich dcéra. K vykonávanej rekonštrukcii rodinného domu predložil stavebné povolenie, na ktorom je síce uvedená jeho manželka aj so svojou sestrou ako stavebníčky, avšak to bolo z dôvodu, že vtedy ešte dedičstvo po manželkiných rodičoch nebolo vysporiadané. V zmysle zákona o rodine škoda, ktorú utrpí jeden z manželov vníma aj druhý manžel ako svoju vlastnú. O tom, že bol stavebníkom svedčí aj zmluva o dielo, kde je uvedené, že je investorom a aj stavebný denník, z ktorého vyplýva, že je spoluinvestor. Odmietol tvrdenie žalovanej, že nie je možné naplánovať priebeh a ukončenie stavebných prác, lebo tieto sú jedny z najpresnejšie normovaných prác a je možné presne stanoviť ich začiatok i ukončenie a žalovaná nešpecifikovala a nedoložila žiaden dôkaz, ktorým by špecifikovala aké javy mohli negatívne ovplyvniť ukončenie stavby. Navyše nedodržanie termínu je postihované zmluvnými pokutami, takže každá stavebná firma si veľmi dobre zváži dobu, ktorú na realizáciu potrebuje. Poukázal na to, že exekúcia je stresujúcim faktorom i keď je zákonná, o to viac, keď takou nie je. Táto skutočnosť je všeobecne známa, tak ako aj to, že stres sa veľmi negatívne prejavuje na fyzickom i psychickom zdraví, aj na rodinných pomeroch a spoločenskom uplatnení. Jeho zdravotné problémy začali hneď po zamietnutí jeho žiadosti o zastavenie exekúcie. Pri výpočte ušlého zisku vychádzal z údajov o zisku lekární z r. 2009-2012, z ktorých vyplýva, že lekárne mali v tomto období minimálne tržby na úrovni 500.000,- eur a maximálnej úrovni 2,5 mil. eur, pričom špecializovaný ekonomický týždenník Trend zistil, že z týchto tržieb sa zisk lekární pohybuje na úrovni 18%. Takisto, čo sa týka ubytovania, z podkladov Štatistického úradu SR vyplýva, že v r. 2014 sa v okrese Brezno, v ktorom je aj zrekonštruovaný dom, priemerná cena nocľahu pohybuje na úrovni 43,80,- eur. On vychádzal len zo sumy 12 eur na noc a pri výpočte vychádzal z 50% vyťaženosti. Ušlý zisk teda minimalizoval na úroveň okolo 10-15% skutočne dosahovaného priemerného zisku. Limitácia nemajetkovej ujmy v zákone 514/2003 je účelová a diskriminačná a preto by súd na ňu nemal prihliadať, navyše k nesprávnemu úradnému postupu a prekročeniu právomoci došlo v r. 2007-2011, teda ešte pred novelizáciou § 17 z.č. 514/2003, ktorou bola zavedená limitácia nemajetkovej ujmy s účinnosťou od 01.01.2013 a aplikácia tohto limitu by bola porušením zákazu retroaktivity. Za nesprávny úradný postup súdu sa mu dosiaľ nik neospravedlnil.
4. Žalovaná v priebehu konania taktiež doplnila svoje vyjadrenie, keď uviedla, že existencia prieťahov v konaní neodôvodňuje sama o sebe priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch a prieťahy nekonštatoval Ústavný súd SR, ani ESĽP. Na to by žalobca musel preukázať, že mu ujma vznikla. Taktiež uviedla, že v prípade aplikácie § 17 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. ide o princíp tzv. nepravej retroaktivity. Právo domáhať sa od štátu nemajetkovej ujmy priznáva § 17 ods. 2 uvedeného zákona, novelizáciou účinnou od 01.01.2013 sa toto právo žalobcovi neodníma, len dochádza k zmene jeho obsahu, pričom sa obsah žalobcovho nároku posudzuje podľa znenia zákona účinného v čase rozhodovania, súd by mal ale aplikovať uvedené ustanovenie nie retroaktívne, ale analogicky. Aj keď sa maximálna hranica nemajetkovej ujmy uzákonila až od r. 2013, aj pred účinnosťou tejto úpravy sa výška náhrady nemajetkovej ujmy určovala so zohľadnením náhrady poskytovanej obetiam trestnej činnosti. Žalobca si v konaní uplatnil tri tituly odškodnenia, ktoré sú potrebné posudzovať samostatne a každý musí spĺňať zákonné predpoklady na ich priznanie. Pri nemajetkovej ujme je potrebné rozlišovať medzi objektívnym zásahom do práv jednotlivca, ku ktorému dochádza pri porušení akéhokoľvek práva jednotlivca, avšak jednotlivec nemusí objektívny zásah pociťovať ako subjektívnu ujmu. Táto sa má skúmať s poukazom na § 17 ods. 3 z.č. 514/2003 Z.z., pričom žalobca túto nepreukázal v podobe existencie následkov v jeho spoločenskom uplatnení. Nesúhlasí preto s názorom žalobcu, že existenciu nemajetkovej ujmy pri pochybení orgánu verejnej moci nie je potrebné preukazovať. Vzhľadom na viacnásobné zmeny petitu žalobcom podaniami z 15.06.2016, 15.01.2018, 27.04.2018 a 27.01.2019 vzniesla námietku premlčania, ku ktorej uviedla, že žalobca sa o škode podľa svojho vyjadrenia dozvedel v r. 2012 nahliadnutím do exekútorského
spisu, kedy zistil, že exekútor vydal exekučné príkazy, ktoré zaslal bankám. Keďže v zmysle § 19 z.č. 514/2003 Z.z. premlčacia doba je trojročná, uplynula najneskôr v priebehu r. 2015. Pretože žalobca si všetky nároky nad pôvodne žalovanú sumu 148.560,- eur uplatnil po uplynutí premlčacej doby, nárok nad túto sumu je premlčaný. Zároveň vzniesla námietku predbežného neprerokovania nároku ku ktorej uviedla, že žalobca predbežne prerokoval nárok na nemajetkovú ujmu 700.000,- eur a ušlý zisk vo výške 148.560,- a skutočnú škodu vo výške 131,94,- eur. Prevyšujúci nárok uplatnený v konaní žalobca celý predbežne neprerokoval. Dodala, že žalobca nepreukázal, že požiadal banky o poskytnutie úveru, ani to, že by mu banky oznámili, že mu nevyhovejú. Nepreukázal ani ušlý zisk, keďže všeobecné štatistické údaje nemôžu preukázať ušlý zisk v individuálnom prípade a žalobca dosiaľ ani nevie preukázať, že by v jeho prípade pravidelný chod udalostí nastal, keďže ani v rozhodnom čase, ani doteraz nezačal výkon podnikateľskej činnosti. Zisk je závislý od množstva premenných (miesto podnikania, spádová oblasť, konkurencia, marketing, ...), ktoré sú v každom prípade jedinečné a preto zovšeobecňujúce štatistické údaje sú nespôsobilé na to, aby preukázali výšku ušlého zisku. Žalobca mohol tento preukázať napríklad znaleckým posudkom, čo ale neurobil. Na preukázanie ušlého zisku nestačí pravdepodobnosť rozmnoženia majetku. Neposkytnutie úveru bankou nie je možné dať do priamej príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom, nakoľko žalobca ani nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú mal rekonštruovať a teda je vylúčené, aby mu banka poskytla úver na rekonštrukciu cudzej nehnuteľnosti. To, že vlastníčka nehnuteľnosti je jeho manželka nie je relevantné, lebo žalobca žiadny vzťah k nehnuteľnosti nevie preukázať a hoci poukázal na to, že bol investor, investovaním do rekonštrukcie cudzej nehnuteľnosti sa vlastníctvo k nej nenadobudne. Banka pri poskytovaní úveru hodnotí komplex skutočností vrátane výšky príjmu, podnikateľskej minulosti, reálnosti podnikateľského zámeru a pod., kedy príjem žalobcu zo štátnozamestnaneckého pomeru nemusel byť postačujúci, chýbali mu vlastné zdroje, nemal podnikateľskú minulosť, nemal osobitnú odbornú spôsobilosť na vedenie lekárne a preto príčinnú súvislosť má žalovaná za nepreukázanú. Zároveň dodala, že žalobca odôvodňuje nemajetkovú ujmu zhoršením rodinných vzťahov a zdravia, ale takto odôvodňuje aj iný svoj nárok, čo vyplýva z jeho žiadosti o predbežné prerokovanie z 02.01.2017.
5. Žalobca po vyjadrení sa žalovanej svoje vyjadrenie v konaní doplnil a uviedol, konštatovanie prieťahov Ústavným súdom SR, alebo ESĽP je len jednou z možností, nie podmienkou na preukázanie prieťahov v súdnom konaní. Podaniami z 21.05.2012 a 21.12.2012 predbežne prerokoval nárok na náhradu ušlého zisku, majetkovej škody, aj za nemajetkovú ujmu a vyhradil si aj právo zvýšenia náhrady za každý rok oneskorenia, pričom nárok prerokoval v celkovej výške 848.691,94,- eur. V § 16 z.č. 514/203 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 neboli stanovené žiadne požiadavky na obsah žiadosti o predbežné prerokovanie, preto sa žalovaná nemôže dovolávať nenaplnenia požiadaviek na obsah žiadosti špecifikovaných v uvedenom § 16 až po jeho novelizácii od 01.01.2013. Z uvedených skutočností je evidentné, že o nesprávnom úradnom postupe, o porušovaní jeho práv (zbytočné prieťahy), ako aj o tom, kto je za to zodpovedný, sa dozvedel až 01.12.2012. Dovtedy nemal ako ani len odhadnúť výšku nemajetkovej škody a ušlého zisku. Rovnako aj námietka žalovanej voči nároku na príslušenstvo je odôvodnená § 16 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z., ktorý v zákone nebol v čase nesprávneho úradného postupu, ani v čase podania žiadostí o predbežné prerokovanie. K námietke premlčania uviedol, že je nedôvodná, pretože v žalobe z 31.12.2012 si uplatnil nárok na náhradu ušlého zisku za r. 2011-2014, pretože koncom r. 2012 sa dozvedel o škode, ktorá mu vznikla do konca r. 2011 a len predpokladal, že exekučné konanie sa neskončí ani v r. 2014. Nesprávny úradný postup sa však neskončil ani v r. 2014, ale až v r. 2017 a jeho následky trvajú dosiaľ. Je preto logické, že o škode, ktorá mu vznikla v r. 2015 sa nemohol dozvedieť v r. 2012, ale najskôr v r. 2016, čo platí obdobne aj pre ďalšie roky, preto 3-ročná subjektívna lehota nemohla uplynúť. Dodal tiež, že v § 9 z.č. 514/2003 Z.z. určuje, že možno vychádzať až z vybavenia sťažnosti na prieťahy. Tú dostal v r. 2012, žalobu podal v r. 2013, takže nedošlo k uplynutiu trojročnej subjektívnej, ani 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty, aj keď išlo o nečinnosť súdu za r. 2007-2008. Poukázal aj na to, že od podania žaloby v r. 2013 premlčacia lehota neplynie. Namietol aj obranu žalovanej o nepreukázaní predpokladov vzniku nároku na ušlý zisk. Výlučne nezákonné konanie Okresného súdu Bratislava IV bolo jedinou a priamou príčinou škody. O tom, že podnikanie lekární a ubytovacích zariadení je skutočne ziskové svedčí napr. i rastúci počet lekární, preto pri pravidelnom behu vecí by bolo absolútne naisto postavené, že z lekárne v obci Predajná by dôvodne mohol očakávať zisk a teda i zväčšenie svojho majetku, čo je podložené aj tým, že v okruhu 20 km od tejto obce neexistuje žiadna ďalšia konkurenčná lekáreň, avšak ambuluje tam cca desiatka lekárov. Aj podnikanie v oblasti ubytovania v tomto regióne je zaujímavé a výnosné, keďže aj obec Predajná patrí k východiskovým bodom pre turistiku do Nízkych Tatier. Namietanie nepredloženia žiadostí o úver z r. 2008-2011 považuje za bezprecedentný prejav cynizmu a arogancie moci zo strany
žalovanej, keď v čase žiadostí o úver nemal ani najmenšie tušenie, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu a prekročenia právomoci súdu bola pošpinená aj jeho povesť v bankovom sektore, čo malo za následok zamietanie žiadostí. Preto nemal potrebu archivovať podané žiadosti a skartoval ich. Od r. 2012, kedy sa o týchto skutočnostiach dozvedel, už o úver nežiadal. Zamietavé stanoviská dostával zväčša ústne a bez ďalšieho zdôvodnenia. Nemal dôvod, aby si ich nahrával. Žalovaná namietla aj jeho podnikateľské skúsenosti, avšak 10 rokov úspešne a s primeraným ziskom podnikal v oblasti ekonomického poradenstva a finančného sprostredkovania, na čo má aj živnostenské oprávnenie. Dvanásť rokov pracoval vo vrcholových pozíciách obchodných spoločností, čím nadobudol rozsiahle manažérske skúsenosti, má za sebou aj 12 ročnú prax finančného kontrolóra a teda by spoľahlivo dokázal zvládnuť manažment lekárne. Podnikať plánovali spolu s manželkou, ktorá má farmaceutické vzdelanie a dlhoročnú profesionálnu prax v lekárni, takže spĺňa všetky predpoklady na osobitnú odbornú kvalifikáciu potrebnú pre prevádzku lekárne. Z týchto všetkých skutočností je zrejmé, že ich podnikanie by muselo byť nevyhnutne úspešné. Na margo tvrdení žalovanej o množstve dôvodov neposkytnutia úveru uviedol, že v legislatíve SR neexistuje predpis, ktorý by zakazoval súkromnej osobe investície do cudzej nehnuteľnosti a ktorý by zakazoval manželovi investovať do nehnuteľnosti manželky. Banky ako zábezpeku úveru akceptujú aj „cudziu nehnuteľnosť“, pokiaľ vlastník súhlasí so zriadením záložného práva. Tiež ak si úver berie jeden z manželov, banka vyžaduje, aby sa ručiteľom, resp. spoludlžníkom stal aj druhý manžel. Tvrdenia žalovanej k jeho majetkovým pomerom, reálnosti podnikateľského zámeru a absencii podnikateľskej minulosti, ako aj k chýbajúcim vlastným zdrojom sú absolútne neopodstatnené, hypotetické a irelevantné. Po definitívnom skončení exekučného konania 09.01.2018 nepožiadal znovu o poskytnutie úveru, nakoľko už v tom roku mal 65 rokov a teda zodpovedajúci hypotekárny úver by mu už banka z dôvodu veku neposkytla. Keďže na určenie výšky nemajetkovej ujmy nie sú kritériá, poukázal na rozsudok NS ČR 30Cdo/2357/2010, pričom ním uplatnený nárok za 10,5 roka nezákonného zasahovania súdu do jeho práv je približne v polovici zodpovedajúcej sumy týmto rozhodnutím špecifikovanej. Pri rozhodovaní o jej výške majú súdy prihliadať na celkovú dĺžku konania a toto konanie mu zničilo život. Doložil aj žiadosť o hypotekárny úver z 15.10.2019, ktorú banka hneď po nahodení do systému tiež bez odôvodnenia ústne zamietla a ku ktorej musel podpísať vyhlásenie, že sa voči nemu nevedie exekučné konanie a že nemá vedomosť o vykonateľnom rozhodnutí, na základe ktorého by bolo možné voči nemu exekúciu vykonať. Následne po vyjadrení musel podpísať zrušenie žiadosti o úver. Obdobne dopadol aj vo VÚB, a.s., v ktorej po nahodení jeho údajov do systému mu tiež bez odôvodnenia a písomného vyjadrenia uviedli, že úver nedostane. Je pritom absolútne odôvodnený predpoklad, že podobné vyhlásenie musel podpisovať i pri žiadostiach o úver v r. 2008-2011 a pretože v r. 2008-2009 dôvodne predpokladal, že exekúcia bude zastavená a v r. 2010-2011 stále neexistovalo vykonateľné rozhodnutie o exekúcii, zrejme toto aj podpisoval. Ale pretože banky boli od r. 2007 o exekúcii informované, o čom on nevedel, žiadosti o úver mu ústne zamietali. Žiadosťou z r. 2019 tiež bezpochyby preukázal, že 65 ročnému dôchodcovi banka úver 100.000,- eur neposkytne. Úrok z omeškania si pri majetkovej škode uplatňuje od prvej žiadosti o predbežné prerokovania z 21.05.2012, ktorá bola doručená žalovanej 29.05.2012 a teda od nasledovného dňa je v omeškaní. K jeho žiadosti o predbežné prerokovanie z 02.01.2017 dodal, že si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy za prieťahy v konaní KS Bratislava od 22.07.2015 do 09.11.2017. V žiadosti poukázal na to, že zdravotný stav sa mu začal zhoršovať v r. 2009 a stres z právnej neistoty vyplývajúcej z prieťahov v konaní KS Bratislava len prispieva k ďalšiemu zhoršovaniu.
6. Súd vykonal stranami všetky označené dôkazy a to oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi: listom žalobcu z 29.07.2005, listom MV SR č.p. UK-589/Sť-2005 zo 07.09.2005, upovedomením o začatí exekúcie EX 3895/07 z 26.09.2007, námietkami žalobcu voči exekúcii z 22.10.2007, listom KR PZ v Bratislave č.p. KRP-113-7/K-2009 z 20.03.2009, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku z 21.05.2012, oznámením o výsledku predbežného prerokovania z 29.11.2012, lekárskou správou z 19.07.2012 a 21.09.2012, listom KS v Bratislave č. Spr. 2253/2012 z 12.11.2012, uznesením Okresného súdu Bratislava IV 37Er 2960/2007-20, uznesením KS v Bratislave 19CoE/440/2009-24, uznesením Okresného súdu Bratislava IV 37Er 2960/2007-108, uznesením KS v Bratislave 21CoE/178/2014-129, uznesením Okresného súdu Bratislava IV 37Er 2960/2007-134, stavebným povolením ev.č. 16526/2008 z 17.02.2009, žiadosťou o náhradu trov súdneho exekučného konania zo 17.11.2014, pokladničnými blokmi za ubytovanie zo 04.08. a 3.11.2012, tabuľkou Štatistického úradu SR o priemerných cenách ubytovania v r. 2012 v zariadeniach cestovného ruchu v okresoch Banskobystrického kraja, prehľadom kapacít a výkonu ubytovacích zariadení cestovného ruchu za r. 2014 v Banskobystrickom kraji, článkami o ziskoch lekární, raste ich počtu a účinkoch stresu, stavebným denníkom, potvrdeniami Tatra banka, a.s. z 31.10.2016 a ČSOB, a.s. z 25.11.2016, listom
KR PZ č.p. KRP-422/K-Sť-05 Zn z 19.9.2005, potvrdeniami bánk z 19.02.2018, 200.2.2018, 28.02.2018, 2.03.2018, 12.03.2018, 16.04.2018, pripojeným exekútorským spisom EX 3895/07, potvrdením o štátnej službe zo 16.05.2017, údajmi Štatistického úradu SR o indexoch cien stavebných prác, materiálov a výrobkov spotrebovaných v stavebníctve, zmluvou o dielo na zhotovenie stavby z 21.09.2009 (strany 1 a 4), výpisom z účtu P. za obdobie od 14.-16.11.2017, výpisom zo živnostenského registra na žalobcu z 13.09.2019, žiadosťou o úver žalobcu z 15.10.2019, žiadosťou o prerokovanie nároku na náhradu škody z 02.01.2017, živnostenským listom žalobcu zo 04.05.2005, prehľadom indexov cien stavebných prác v r. 2019, indexami spotrebiteľských cien (životných nákladov) v skupine zdravotnícke zariadenia a ubytovacie služby a všetkými v konaní predloženými listinnými dôkazmi.
7. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za preukázané, že 7.1. Z listu žalobcu ministrovi vnútra z 29.07.2005, ako aj z listu MV SR UK-589/Sť-2005 vyplýva, že dňa 16.05.2005 dostal žalobca pokutu od príslušníkov dopravnej polície, keď sa mal dopustiť prekročenia povolenej rýchlosti o 13 km/h. Keď toto odmietol, ukázali mu na PC fotografiu z radaru s uvedeným údajom. Požiadal preto o certifikát k radaru, avšak tento mu odmietli ukázať a chceli od neho 1000,- Sk ako pokutu. Najprv túto odmietol a žiadal o spísanie zápisnice, ale pohrozili mu odobratím vodičského preukazu, čo by malo pre neho existenčné následky a pod týmto nátlakom podpísal súhlas s blokovou pokutou nezaplatenou na mieste. Až dodatočne sa dozvedel, že policajt nie je oprávnený za prekročenie rýchlosti zadržať vodičské oprávnenie a tiež, že za avizované prekročenie rýchlosti je pokuta 500,- Sk, nie 1.000,- Sk. Preto požiadal listom z 29.07.2005 ministra vnútra o zrušenie uvedenej pokuty v rámci mimoriadneho opravného prostriedku, pričom listom č.p. UI-589/Sť-2005 MV SR bol informovaný, že voči rozhodnutiu o blokovej pokute môže v zmysle z.č. 71/1967 Zb. len žiadať o preskúmanie veci v mimo odvolacom konaní a preto jeho podanie postúpia KR PZ Bratislava, ktorý je najbližšie nadriadeným orgánom k orgánu, ktorý vydal pokutu. Takisto na KR PZ Bratislava postúpia aj sťažnosť na postup policajtov o výsledku prešetrenia ktorej bude informovaný. 7.2. Listom zo dňa 20.03.2009, č.p. KRP-113-7/L2009 KR PZ v Bratislave Okresnému súd v Bratislave k sp. zn. 37Er 2960/07, EX 3895/07 oznámilo, že 07.09.2005 im bola doručená sťažnosť žalobcu z MV SR na postup hliadky Okresného riaditeľstva PZ (ďalej tiež OR PZ) v Bratislave III vo veci riešenia priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dňa 16.05.2005. Podanie v časti preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania im však k ďalšiemu postupu doručené nebolo a previerkou na OR PZ v Bratislave III a na Krajskom dopravnom inšpektoráte KR PZ v Bratislave bolo zistené, že tieto v r. 2005 uvedenú vec v mimo odvolacom konaní neprejednávali. Sťažnosť voči postupu policajtov bola vyhodnotená ako neopodstatnená, čo bolo žalobcovi oznámené. Uvedené oznámenie bolo súdu zaslané napriek skutočnosti, že riaditeľ KR PZ v Bratislave listom č.p. KRP-422/K-Sť-05 Zn z 19.09.2005 riaditeľovi OR PZ Bratislava III postúpil sťažnosť žalobcu týkajúcu sa nevhodného správania sa policajtov a súčasne mu uložil zabezpečiť vybavenie časti podania žalobcu týkajúcej sa nesúhlasu s blokom na pokutu nezaplatenú na mieste v mimo odvolacom konaní príslušným orgánom. 7.3. Z rozhodnutí v exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava IV 37Er 2960/2007, EX 3895/07 vyplýva, že dňa 01.08.2007 vydal Okresný súd Bratislava IV poverenie exekútorovi JUDr. Halásovi na vykonanie exekúcie na uspokojenie pohľadávky KR PZ Bratislava voči žalobcovi vo výške 1.000,- Sk a trov exekúcie, na základe ktorého uvedený exekútor dňa 26.09.2007 vydal pod sp. zn. EX 3895/07 upovedomenie o začatí exekúcie na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č.k. AA 489023, ktorý vydalo OR PZ Bratislava III dňa 16.05.2005. Voči uvedenej exekúcii podal žalobca listom z 22.10.2007 námietky, v ktorých podrobne opísal okolnosti a žiadal exekúciu zrušiť. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 37Er 2960/2007-20 zo dňa 21.05.2009 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a zamietol aj jeho námietky voči exekúcii. V odôvodnení uviedol, že exekučný titul spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom, predmetné rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, povinný jeho prevzatie potvrdil podpisom a súd teda zamietol návrh na zastavenie exekúcie, keďže povinný nepreukázal neprípustnosť exekúcie ani zrušenie vykonateľného exekučného titulu a keďže súd nepovažoval exekúciu za neprípustnú, nedôvodnú a nezákonnú, zamietol aj námietky povinného. Toto rozhodnutie potvrdil po odvolaní povinného aj Krajský súd v Bratislave svojím uznesením 19CoE/440/2009-24 zo dňa 28.09.2010. Okresný súd Bratislava IV následne uznesením č.k. 37Er 2960/2007-108 zo dňa 08.01.2014 zamietol návrh povinného na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 37Er 2960/2007. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že návrh na obnovu podal povinný potom, čo mu bolo doručené uznesenie Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 1Kn 83/13-10 z 19.04.2013, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť voči uzneseniu vyšetrovateľky Úradu inšpekčnej služby Odboru inšpekčnej služby Západ MV SR sp. zn. SKIS - 10/OISZ-
SV-2013 zo 06.03.2013, ktorým táto odmietla vec podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, kedy sa až z tohto uznesenia dozvedel, že príslušný správny orgán sa jeho podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nikdy nezaoberal. Keďže však uvedené exekučné konanie nie je právoplatne skončené, nemožno ho obnoviť a exekučný súd ani nemá právomoc povoliť obnovu akéhokoľvek pôvodného konania, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie, ktoré sa po nadobudnutí právoplatnosti stalo spôsobilým exekučným titulom, preto súd návrh zamietol. Toto rozhodnutie Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 21CoE/178/2014-129 zo dňa 26.08.2014 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď v odôvodnení uviedol, že je potrebné posúdiť podanie podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené, pričom podanie povinného je potrebné posúdiť ako návrh na zastavenie exekúcie a poukázal na § 88 ods. 1 z.č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty na ich zaplatenie a uložil súdu postupovať v naznačenom smere a rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Okresný súd Bratislava IV preto uznesením č.k. 37Er 2960/2007-134 zo dňa 09.10.2014 predmetnú exekúciu zastavil, nakoľko podľa § 88 ods. 1 z.č. 372/1990 Zb. uplynula lehota na vykonanie uloženej pokuty za priestupok dňom 16.05.2008, čím zaniklo právo priznané exekučným titulom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 07.11.2014. 7.3.1. Listom zo 17.11.2014 požiadal žalobca Okresný súd Bratislava IV o náhradu trov súdneho exekučného konania 37Er 2960/2007 a to: 99,50,- eur za zaplatený súdny poplatok, 500,50,- eur za dopravné náklady osobným motorovým vozidlom počas konania, 400,- eur poštové a telefónne poplatky a 1.000,- eur náhrada za stratu času. 7.4. Z exekútorského spisu EX 3895/07 exekútora JUDr. Pavla Halása vyplýva, že dňa 28.03.2007 podalo KR PZ v Bratislave návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému (žalobcovi) na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu: bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č.k. AA 489023 zo 16.05.2005 v sume 1.000,- Sk, na základe ktorého požiadal súdny exekútor žiadosťou zo 16.04.2007 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ktoré mu bolo udelené Okresným súdom Bratislava IV dňa 01.08.2007. Listami z 26.09.2007 exekútor zaslal Príkaz na začatie exekúcie a zablokovanie účtov povinného v sume 3.975,- Sk UniCredit Bank, a.s., VÚB, a.s., Poštovej banke, a.s., Tatra banke, a.s., ČSOB banke, a.s. a Slovenskej sporiteľni, a.s.. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV 37Er/2960/2007-171 zo dňa 06.10.2016 súd zaviazal povinného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 31,58,- eur s DPH a tiež rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania. Voči uvedenému uzneseniu podal povinný (žalobca) odvolanie. Podľa poučenia súdu, voči výroku o povinnosti zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie nie je prípustné odvolanie. 7.4.1. Podľa výpisu z účtu P. P. bola dňa 14.11.2017 odoslaná platba 31,58,- eur exekútorovi k EX 389507 G.. P. P.. 7.5. Žalobca listom z 21.05.2012, doručeným MS SR 29.05.2012 požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, kde predbežnú výšku nemajetkovej ujmy určil na 100.000,- eur za každý aj začatý rok a škodu vyčíslil na 33,19,- eur za nezákonne získaný exekučný titul, 98,75,- eur za doterajšie trovy exekúcie a 600.000,- za spôsobenú nemajetkovú ujmu za r. 2007-2012, pričom si vyhradil právo zvýšenia tejto sumy o prípadné ďalšie trovy a náklady exekúcie ako aj náhradu nemajetkovej ujmy za ďalšie roky. Žalovaná listom 21322/2012/3 z 29.11.2012 oznámila žalobcovi, že jeho žiadosti nebolo vyhovené, keďže táto bola posúdená ako nedôvodná. Žalobca listom z 27.12.2012 (malo byť zrejme 21.12.2012), doručeným žalobkyni 21.12.2012 uviedol následky nesprávneho úradného postupu a špecifikoval nemajetkovú ujmu na 7 x 100.000,- eur, ako aj o ušlý zisk zistený po nahliadnutí do exekučného spisu v r. 2012 a to za roky 2011-2014 v sume 148.560,- eur (96.000,- eur zisk lekárne pri mesačných tržbách 25.000,- eur a mesačnom zisku z tržieb 2.000,- eur a 52.560,- eur zisk z ubytovacích kapacít pri cene ubytovania 12,- eur za noc a osobu a 50% obsadenosti), teda celkovo v sume 848.691,94,- eur, pričom si vyhradil právo na zvýšenie o ďalší ušlý zisk za každé ďalšie oneskorenie podnikateľských aktivít po r. 2014 a náhradu nemajetkovej ujmy za každý ďalší i začatý rok, tiež o prípadné ďalšie trovy a náklady exekúcie a súdneho konania. 7.6. Z lekárskej správy MUDr. W., kardiologičky, z 19.07.2012 vyplýva, že žalobca je v sledovaní kardiologickej ambulancie od novembra 2009 pre zhoršenie zdravotného stavu. Na žiadosť žalobcu uvedená lekárka dňa 21.09.2012 uviedla, že žalobca do novembra 2009 nemal výraznejšie ťažkosti. Od r. 2009 sú v jeho anamnéze údaje o chronických stresových situáciách v súvislosti s exekúciou, ktoré viedli k subjektívnym ťažkostiam s prejavmi v oblasti kardiovaskulárneho systému s rozkolísaním krvného tlaku a opakovanými príhodami. Stresové situácie významne negatívne ovplyvňujú kardiovaskulárny systému, menovite hypertenziu.
7.7. Listom Spr. 2253/2012 z 12.11.2012 podpredsedníčka KS v Bratislave na základe sťažností žalobcu týkajúcich sa konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 37Er 2960/2007 uviedla, že predmetné konanie bolo poznačené prieťahmi v období od novembra 2007 (od doručenie námietok žiadateľa) do decembra 2008 (do výzvy oprávnenému na vyjadrenie sa k námietkam) a tiež v období od decembra 2010 (od doručenia návrhu žiadateľa na obnovu konania) do decembra 2011 (do rozhodnutia súdu o návrhu na obnovu konania). 7.8. Obec Predajná rozhodnutím zo dňa 17.02.2009 pod č. XXX/XXXX, ev.č. XXXXX/XXXX povolila stavbu: Rekonštrukcia, prístavba a nadstavba rodinného domu a rekonštrukcia kuchyne na lekáreň, byt a prechodné ubytovanie, na pozemku parc.č. KN X,XX v kat. úz. F., stavebníka F..Dr. P. P. a U. O., v zastúpení F..Dr. P. P.. V stavebnom denníku je ako hlavný investor uvedená F..Dr. P. P. s manželom, prvý zápis do denníka je 12.10.2009. 7.8.1. V Zmluve o dielo na zhotovenie stavby z 21.09.2009 je ako objednávateľ uvedená F.. P. P. a manžel G.. P.. F. P.. Predmetom zmluvy je rekonštrukcia a prístavba rodinného domu na prechodné ubytovanie, lekáreň a byt, F.. 7.9. Z pokladničných blokov za ubytovanie vyplýva, že v zariadení AGT s.r.o., ul. Družby 322 Lopej bola za ubytovanie dňa 04.08.2012 vyúčtovaná suma 20,- eur za deň a miestny poplatok 0,50,- eur za deň, v zariadení Reštaurácia a penzión Grajciar, Lučatín, bola za ubytovanie dňa 03.11.2012 vyúčtovaná suma 22 eur za deň. Z dokladu Štatistického úradu SR vyplýva, že v r. 2012 bola priemerná cena ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu v okrese W. 30,29,- eur, z prehľadu za r. 2014 bola priemerná cena v týchto zariadeniach 43,80,- eur. 7.9.1 Z dokladu Štatistického úradu SR - Indexy cien stavebných prác, materiálov a výrobkov spotrebovaných v stavebníctve (2010 = 100) vyplýva, že index za posledný štvrťrok 2017 bol oproti priemeru roka 2010 vo výške 111,3. 7.10. Tatra banka, a.s. dňa 31.10.2016 a ČSOB, a.s. dňa 25.11.2016 na základe žiadosti žalobcu potvrdili, že ak exekútor doručí banke oznámenie o začatí exekúcie voči žiadateľovi o úver alebo ak požiada banku o zablokovanie účtu z dôvodu exekúcie, banka úver neposkytne. Zároveň banky: ČSOB, a.s., Tatra banka, a.s., VÚB, a.s., Poštová banka, a.s, UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., potvrdili, že žalobca u nich v období 1.1.2008-31.12.2012 nemal žiadne záväzky/pohľadávky z úverových produktov. 7.10.1. Z Potvrdenia o štátnej službe zo 16.05.2017, č. 120/2605/2017 vyplýva, že žalobca bol v štátnozamestnaneckom pomere v Pôdohospodárskej platobnej agentúre vo funkcii štátny radca od 07.06.2005 do 15.05.2017. 7.10.2. Podľa výpisu zo Živnostenského registra je žalobca zaevidovaný v uvedenom registri od 15.06.2005. Živnostenský list mu bol vydaný 04.05.2005, právoplatnosť nadobudol 10.05.2005. 7.11. Žalobca podal v Slovenskej sporiteľni, a.s. dňa 15.10.2019 žiadosť o úver 100.000,- eur v rámci ktorej podpísal vyhlásenie, že nie je osoba, voči ktorej sa vedie exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie, nemá vedomosť o vykonateľnom rozhodnutí alebo podklade, na základe ktorého možno voči nemu vykonať exekúciu alebo rozhodnutie. Toho istého dňa podpísal zrušenie žiadosti o úver ako potvrdenie, že nebude ďalej pokračovať v procese žiadania o úver. 7.12. Žalobca listom z 02.01.2017, doručeným na MS SR dňa 03.01.2018 požiadal o prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku nesprávneho úradného postupu KS Bratislava v konaní 7Co/451/2015, ktorý porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V liste uviedol, že podpredseda KS Bratislava v odpovedi zo 04.12.2017 na jeho sťažnosť konštatoval nečinnosť súdu od 22.07.2015 do 09.11.2017, t.j. takmer 28 mesiacov, čo sa negatívne odrazilo na jeho zdravotnom stave, ale aj na celkovej situácii v rodine. Od r. 2009 trpí totiž na vysoký tlak, avšak napriek neustálej liečbe sa jeho stav nelepší a jeho zdravotný stav sa zhoršil v dôsledku stresového zaťaženia spôsobeného nečinnosťou súdu a z nej vyplývajúcej neistoty v už 12 ročnom spore. Aj napriek tomu, že na začiatku sporu bolo jeho manželstvo harmonické, v posledných troch rokoch dochádza k častejším hádkam práve z dôvodov právnej neistoty a z nej vyplývajúceho napätia. Preto žiada náhradu za nemajetkovú ujmu v sume 50.000,- eur.
8. Základ uplatneného nároku žalobcu súd posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu.
9. Podľa § 1 písmeno a/ z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a/, d/ cit. z.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písmeno a/ cit. z. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2).
Podľa § 6 cit. z.č. 514/2003 Z.z. (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. (4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.
Podľa § 9 cit. z.č. 514/2003 Z.z. (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 cit. z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení
(5) V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.
Podľa § 18 ods. 2 cit. z.č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 19 cit. z.č. 514/200 Z.z. (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. (2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. (3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
10. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy je v časti uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu dôvodná a preto jej v tejto časti čiastočne vyhovel.
11. Podľa citovaných ustanovení z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch alebo existencia nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom.
12. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že voči žalobcovi bolo začaté exekučné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 37Er 2960/2007, EX 3895/07, keď dňa 28.03.2007 podalo KR PZ v Bratislave návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému (žalobcovi) na základe exekučného titulu: bloku na pokutu nezaplatenú na mieste zo 16.05.2005 v sume 1.000,- Sk a súd na základe žiadosti exekútora tomuto vydal dňa 01.08.2007 poverenie na vykonanie voči žalobcovi. Taktiež bolo preukázané, že voči uvedenej exekúcii podal žalobca listom z 22.10.2007 námietky a požiadal aj o zastavenie exekúcie, pričom Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 37Er 2960/2007-20 zo dňa 21.05.2009 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a zamietol aj jeho námietky voči exekúcii, čo po odvolaní potvrdil aj KS v Bratislave uznesením 19CoE/440/2009-24 zo dňa 28.09.2010. Exekúcia bola zastavená dňa 09.10.2014 z dôvodu uplynutia lehoty na vykonanie uloženej pokuty za priestupok dňom 16.05.2008, čím zaniklo právo priznané exekučným titulom. Rozhodnutie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť 07.11.2014. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Žalobca v konaní podrobne opísal skutkový stav a následne aj špecifikoval, že svoj nárok si uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní, za ktorý považuje zbytočné prieťahy v konaní v r. 2007-2011 v celkovej dĺžke 27 mesiacov a prekročenie právomoci súdu, ktorého úradnou povinnosťou bolo zastaviť exekučné konanie ex offo už v r. 2007, najneskôr však k 17.5.2008, keď súd tak nekonal a konanie zastavil až v r. 2014. Súd teda skúmal naplnenie prvej podmienky zodpovednosti štátu za škodu a to existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Z dokazovania vyplynulo, že listom Spr. 2253/2012 z 12.11.2012 podpredsedníčka KS v Bratislave na základe sťažností žalobcu týkajúcich sa konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 37Er 2960/2007 konštatovala prieťahy v uvedenom období a to od novembra 2007 (od doručenie námietok žiadateľa) do decembra 2008 (do výzvy oprávnenému na vyjadrenie sa k námietkam) a tiež od decembra 2010 (od doručenia návrhu žiadateľa na obnovu konania) do decembra 2011 (do rozhodnutia súdu o návrhu na obnovu konania). Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, avšak žalovaná namietla, že prieťahy neboli konštatované Ústavným súdom SR alebo ESĽP. Uvedenú námietku však súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko v čase nesprávneho úradného postupu (2007-2011) nevyplývala z ust. § 9 z.č. 514/2003 Z.z. žiadna takáto podmienka a až s účinnosťou od 01.01.2013 bolo konštatovanie takéhoto nesprávneho úradného postupu podmienené, pričom aj v tomto prípade postačovalo konštatovanie prieťahov vo výsledku vybavenia sťažnosti na prieťahy. Z uvedeného dôvodu
súd konštatuje, že žalobca preukázal, že v uvedenom exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 37Er 2960/2007 došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v prieťahoch v konaní. 12.1. Žalobca tiež uviedol, že svojho nároku sa domáha aj v súvislosti s prekročením právomoci súdu, ktorého úradnou povinnosťou bolo zastaviť exekučné konanie ex offo už v r. 2007, najneskôr však k 17.5.2008, keď súd tak nekonal a konanie zastavil až v r. 2014. Na jeho žalobu sa vzťahujú ustanovenia ods. 2 a ods. 4 § 6 z.č. 514/2003, keď nepochybne ide o prípad osobitného zreteľa, pretože polícia začala exekučné konanie bez toho, aby bolo priestupkové konanie ukončené zákonným spôsobom (nebolo rozhodnuté o jeho žiadosti o preskúmanie blokovej pokuty v mimo odvolacom konaní) a úlohou súdu bolo preskúmať to, čo ale neurobil. Pretože však súd z týchto dôvodov, ani po pribudnutí ďalšieho dôvodu na zastavenie v podobe uplynutia prekluzívnej lehoty nezastavil a to ani na základe jeho návrhu, ani z úradnej povinnosti, ale miesto toho zamietol jeho námietky aj návrh na zastavenie exekúcie, prekročil svoje právomoci. Konanie zastavil až v r. 2014, pričom celé exekučné konanie skončilo až v r. 2018 rozhodnutím o trovách exekúcie. Tak ako súd vyššie uviedol (bod 12 tohto rozhodnutia), v konaní bolo preukázané, že exekúcia bola zastavená dňa 09.10.2014 z dôvodu uplynutia lehoty na vykonanie uloženej pokuty za priestupok dňom 16.05.2008, čím zaniklo právo priznané exekučným titulom. Rozhodnutie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť 07.11.2014. Súd konštatuje, že povinnosťou žalobcu je skutkovo vymedziť okolnosti prípadu, čo žalobca aj urobil, pričom v zmysle ustálenej judikatúry právne posúdenie a kvalifikácia je vecou súdu. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu nemôže sám preskúmavať otázku nezákonnosti rozhodnutia a teda v prípade žalobcom namietaného nezastavenia exekúcie dospel k záveru, že nejde o nezákonné rozhodnutie v zmysle § 6 z.č. 514/2003 Z.z., kde ani jedno zo žalobcom uvádzaných rozhodnutí v exekučnom konaní (uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 21.05.2009 37Er 2960/2007-20, v spojitosti s uznesením KS v Bratislave 19CoE/440/2009-24, ani uznesenie Okresného súdu Bratislava IV 37Er 2960/2007-108 z 8.1.2014 v spojení s uznesením KS v Bratislave 21CoE/178/2014-129 z 26.08.2014) nenapĺňa podmienky uvedené v tomto ustanovení a nebolo ako právoplatné zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom, pričom táto podmienka v zmysle § 6 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. platí aj pre prípady osobitného zreteľa. Taktiež podľa názoru súdu nie sú naplnené podmienky § 6 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z., nakoľko exekučný súd v danom prípade neprekročil svoje právomoci pri rozhodovaní v exekučnom konaní. Zároveň však z dokazovania vyplynulo, že predmetné exekučné konanie voči žalobcovi bolo zastavené až uznesením súdu č.k. 37Er 2960/2007-134 zo dňa 09.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2014 napriek tomu, že prekluzívna lehota na vykonanie uloženej pokuty za priestupok uplynula už dňom 16.05.2008, čím zaniklo právo priznané exekučným titulom. Súd s poukazom na § 9 z.č. 514/2003 Z.z. vyhodnotil uvedené ako nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v oneskorenom vydaní rozhodnutia, keď k zastaveniu exekúcie došlo až viac ako 6 rokov po uplynutí prekluzívnej lehoty, uplynutím ktorej zaniklo právo priznané exekučným titulom.
13. Súd následne skúmal ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to existenciu škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku, tiež škodu vo výške sumy o ktorú sa navýšili náklady na plánovanú rekonštrukciu rodinného domu a vo výške trov a nákladov exekučného konania. Uplatnený nárok na ušlý zisk odôvodnil tým, že na r. 2008-2010 mal naplánovanú rekonštrukciu rodinného domu, ktorá okrem rekonštrukcie zahŕňala aj vybudovanie priestorov pre podnikateľské aktivity a to ubytovacej kapacity pre 9 osôb a prevádzku lekárne. Rekonštrukciu plánoval aj s pomocou bankových zdrojov, avšak napriek viacerým žiadostiam o úver v priebehu r. 2008-2011 mu banky tento neposkytli, pričom až nahliadnutím do exekútorského spisu JUDr. M. v januári 2012 zistil, že tento už 26.09.2007, teda skôr, ako mu zaslal upovedomenie o začatí exekúcie, požiadal všetky relevantné komerčné banky o zablokovanie jeho účtov z dôvodu exekúcie, čo jedine bol dôvod neposkytnutia úveru, keď v konaní preukázal, že banky nepožičiavajú exekuovaným. Pre nedostatok finančných prostriedkov teda s rekonštrukciou začal až v r. 2009 a dosiaľ nie je ukončená, v dôsledku čoho sa nerozmnožil za r. 2011-2018 jeho majetok o zisk z podnikania, ktorý vyčíslil vo výške 297.120,-eur (zisk lekárne za toto obdobie rátal pri mesačných tržbách 25.000,- eur a pri mesačnom zisku 2.000,- eur z týchto tržieb a tiež zisk z ubytovacích kapacít rátal pri cene ubytovania 12,- eur za noc a osobu pri 50% obsadenosti ubytovania). Žalobca tiež uviedol, že pri stanovení výšky ušlého zisku vychádzal zo všeobecne známych údajov dostupných v elektronických i tlačených médiách ako sú štatistiky Štatistického úradu SR, zistenia týždenníka Trend uverejnené v č. 40/2013, viaceré internetové portály a pod., pritom získané údaje o ziskoch lekární i cenách ubytovania výrazne znížil a to o viac ako 50% oproti priemeru vypočítaného z uverejnených a všeobecne známych údajov. Z takto získaných údajov získal priemerný ročný zisk lekárne vo výške 24.000,- eur a priemerný ročný zisk z ubytovacích kapacít 13.140,- eur. Uvedený nárok rozporovala žalovaná, ktorá uviedla, že je čisto
hypotetický, keď žalobca nepreukázal, že žiadal o úver v r. 2008-2011, ani skutočnosť, že by mu ho banky poskytli, nepreukázal, že by rekonštrukčné práce dokončil, že by s podnikaním začal a ani skutočnosť, že by dosiahol také zisky aké uviedol v žalobe. 13.1. Z judikatúry (napr. uznesenie NS SR 4Cdo 319/2009) vyplýva, že ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného prínosu a nestačí len pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí, nebyť v tomto prípade nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v oneskorenom vydaní rozhodnutia, mohol žalobca dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. Súd pri posudzovaní tohto nároku vyhodnotil obranu žalovanej ako dôvodnú, keď napriek množstvu dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil na preukázanie tohto nároku dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by šlo o „pravidelný beh vecí“, nakoľko už len pri samotných skutkových okolnostiach, ktoré mali viesť k začiatku podnikania (poskytnutie úveru, rekonštrukcia nehnuteľnosti) nepreukázal, že by žiadal úver od bánk. Aj keď je pochopiteľné tvrdenie žalobcu, že nevedel v danej dobe, že k neposkytnutiu úveru došlo v dôsledku „nezákonnej exekúcie“ a preto si doklady neodkladal, keď aj zamietnutie úveru bolo väčšinou vykonávané len slovne, bez písomného dokladu, dôkazné bremeno na preukázanie tvrdeného nároku je na žalobcovi, ktorý ho v tomto prípade neuniesol. Rozhodovanie o poskytnutí úveru je nepochybne posudzovaním komplexu viacerých skutočností podľa interných usmernení každej z bánk, pričom žalobca v tomto smere len produkoval tvrdenia, že iný dôvod na neposkytnutie úveru banky nemali, keďže mali aj s manželkou stály príjem, mali čím zaručiť uvedený úver a pod., pričom len predloženie potvrdení z r. 2016 o tom, že banky úver v prípade existencie exekúcie neposkytujú a potvrdení bánk, že v r. 2008-2012 u nich nemal žiadne záväzky nepostačujú na preukázanie toho, že by bol úver v danom čase a danej výške žalobcovi poskytnutý. Keby aj súd dospel k záveru, že by sa tak stalo, žalobca nepreukázal skutočnosť, že by rekonštrukcia bola vykonaná v r. 2008-2010 a teda, že by v r. 2011 už podnikal, keď tieto skutočnosti síce tvrdil, ale len predloženie stavebného povolenia a len časti zmluvy o dielo neumožňuje prijať takýto záver. Taktiež sa súd stotožnil s obranou žalovanej, že nie je možné považovať za preukázaný zisk vypočítaný zo štatistických údajov, keď takýto výpočet je len všeobecný a hypotetický. Podnikanie predstavuje súbor množstva faktorov a premenných individualizovaných pre konkrétnu činnosť v danom čase a mieste a preto nie je možné konštatovať, že v danom prípade ide o pravidelný beh vecí tak, ako to tvrdí žalobca a aj ním predložené dôkazy neumožňujú potvrdiť, že by podnikanie bolo úspešné a dosiahlo by zisk, ktorý si v konaní uplatnil o to viac, že dosiaľ s uvedeným podnikaním nezačal. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil tento nárok ako nepreukázaný. 13.2. Ďalej si žalobca v konaní uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej predražením rekonštrukcie domu, ktorú odôvodnil tým, že táto rekonštrukcia bola naplánovaná na r. 2008-2010 a z dôvodu neposkytnutia bankového úveru začala až v r. 2009 a dosiaľ nebola dokončená, pričom predraženie si uplatnil k r. 2017, v ktorom sa oproti r. 2010 ceny stavebných prác zvýšili o 11,3%, čo doložil aj príslušným výstupom Štatistického úradu SR. Žalobca k tomu uviedol, že cena stavby s 20% DPH bola v zmluve o dielo stanovená na 391.752,- eur a v zmysle uvedeného sa ku koncu r. 2017 predražila o 44.268,- eur, čo stále nie je končené z dôvodu, že rekonštrukciu sa dosiaľ nepodarilo ukončiť. Aj uvedený nárok sporovala žalovaná, ktorá sa uviedla, že nie je preukázaný. Žalobca na preukázanie tohto nároku predložil Zmluvu o dielo na rekonštrukciu rodinného domu z 21.09.2009 a to str. 1 a 4. uvedenej zmluvy a výstup Štatistického úradu k indexom cien stavebných prác. Súd konštatuje, že týchto dôkazov nie je možné považovať uvedený nárok za preukázaný, keď žalobca nepredložil príslušnú časť zmluvy o dielo, v ktorej je dohodnutá cena diela a nedoložil ani dôkazy preukazujúce výšku žalovanej sumy, keď samotný výstup Štatistického úradu nepostačuje na preukázanie tohto nároku, keď je tiež len všeobecným výstupom a nepreukazuje prípadné predraženie stavebných prác na predmetnej stavbe. Len na margo tvrdení žalobcu súd uvádza, že výstupy Štatistického úradu, resp. vyhodnotenia v prílohách aj renomovaných odborných časopisov nie sú všeobecne známymi skutočnosťami, tzv. notorietami, ktoré sa v konaní v zmysle § 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku nepreukazujú, ale je nutné tvrdenia o ne sa opierajúce doložiť príslušnými dôkazmi, pričom žalobca ani pri tomto nároku dôkazné bremeno neuniesol. 13.3. Žalobca v konaní vzniesol aj nárok na náhradu trov a nákladov exekučného konania vo výške 1.000,- eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca listom zo 17.11.2014 požiadal Okresný súd Bratislava IV o náhradu trov súdneho exekučného konania 37Er 2960/2007 a to: 99,50,- eur za zaplatený súdny poplatok, 500,50,- eur za dopravné náklady osobným motorovým vozidlom počas konania, 400,- eur poštové a telefónne poplatky a 1.000,- eur náhrada za stratu času, k čomu doložil potvrdenie o úhrade poplatku za obnovu konania zo dňa 31.12.2013 vo výške 99,50,- eur. Po zastavení exekúcie Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 37Er/2960/2007-171 zo dňa 06.10.2016 zaviazal
povinného (žalobcu) zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 31,58,- eur s DPH a tiež rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania. Voči uvedenému uzneseniu podal povinný (žalobca) odvolanie. Podľa poučenia súdu, voči výroku o povinnosti zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie nie je prípustné odvolanie. Žalobca uviedol, že exekučné konanie skončilo rozhodnutím o trovách, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.01.2018 a podľa výpisu z účtu P. bola dňa 14.11.2017 odoslaná platba 31,58,- eur exekútorovi k EX 389507 Ing. P. P.. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné, avšak žalovaná uviedla, že uvedený žalobcom uplatnený nárok považuje za nepreukázaný. Súd konštatuje, že z uvedeného dokazovania je preukázané, že žalovaný uhradil súdny poplatok v sume 99,50,- eur a tiež trovy exekútora v sume 31,58,- eur, úhradu iných súm žiadnym iným dôkazom nepreukázal.
14. Žalobca si v konaní uplatnil aj nemajetkovú ujmu a to vo výške 150.000,- eur, ktorú odôvodnil tým, že nesprávny úradný postup v exekučnom konaní mal katastrofálne následky na jeho zdravie aj osobný život a tiež na jeho povesť. V dôsledku chronického stresu spôsobeného nesprávnym úradným postupom a exekučným terorom trvajúcim od r. 2007 došlo u neho k zhoršeniu zdravotného stavu v podobe zvýšenia krvného tlaku, čo sa prejavilo pár mesiacov po zamietnutí jeho žiadosti o zastavenie exekúcie a podaných námietok voči exekúcii, takže od r. 2009 sa musí naň liečiť v kardiologickej ambulancii, o čom doložil lekárske správy. Uvedený stav sa podpísal aj na zdravotnom stave jeho rodiny, najmä manželky a zároveň došlo k extrémnemu zhoršeniu rodinnej atmosféry. V dôsledku neprestávajúcich konfliktov a hádok došlo v jeho rodine k narušeniu citových a emocionálnych vzťahov medzi všetkými členmi rodiny a to do takej miery, že jediná slobodná dcéra sa dokonca od nich odsťahovala. Zhoršenie vzájomných vzťahov medzi ním a manželkou a to výlučne v dôsledku nezákonného súdneho exekučného konania malo za následok aj vyhrážky rozvodom, teda bola tu aj reálna hrozba rozvodu manželstva, pričom obnoviť vzťahy v rodine na úroveň, na akej boli pred uvedenou nezákonnou exekúciou sa im žiaľ nepodarilo ani po zastavení exekučného konania a to napriek vynaloženému enormnému úsiliu z oboch strán. Výšku primeranej nemajetkovej ujmy vyčíslil na 150.000,- eur. Zároveň uviedol, že morálne zadosťučinenie spočívajúce v zastavení nezákonného exekučného konania je podľa neho absolútne nedostačujúce, nakoľko súd nielenže nezákonne zasiahol do jeho súkromného i rodinného života, svojím konaním značnou mierou urážal a znižoval jeho dôstojnosť a česť a spôsobil značné zníženie jeho vážnosti a dobrého mena ako spoľahlivého dlžníka v bankovom sektore, čím podstatným a závažným spôsobom narušil rodinné vzťahy a existenčne ohrozil a znemožnil naplánované rodinné podnikanie. Dôsledkom zmareného podnikania je aj rapídne zníženie jeho životnej úrovne, keďže jeho príjem štátneho zamestnanca nedosahuje ani tretinu výnosov z plánovaného podnikania. Poukázal na to, že exekúcia je stresujúcim faktorom i keď je zákonná, o to viac, keď takou nie je. Táto skutočnosť je všeobecne známa, tak ako aj to, že stres sa veľmi negatívne prejavuje na fyzickom i psychickom zdraví, aj na rodinných pomeroch a spoločenskom uplatnení. Voči tomuto nároku vzniesla obranu žalovaná, ktorá uviedla, že tvrdenia žalobcu o zhoršení rodinných vzťahov a zhoršení zdravotného stavu jeho aj jeho príbuzných považuje za účelové, všeobecné a ničím nepodložené. 14.1. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda existencie skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje poškodeného. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že keď došlo k zásahu do jeho základných práv a slobôd, to samo o sebe predstavuje nemajetkovú ujmu a preto nie je potrebné dokazovať, že táto ujma sa prejavila aj navonok. Poskytnutie finančného zadosťučinenia nie je automatické a dôkazné bremeno dokazovania je na poškodenom. Z lekárskych správ mal súd za preukázané, že žalobca od roku 2009 trpí na hypertenziu, pre ktorú je od r. 2009 aj v sledovaní kardiologickej ambulancie. Tvrdenia o rozvrátených vzťahoch v rodine, o hrozbe rozvodu, ochorení manželky a odsťahovaní dcéry nepreukázal žiadnym dôkazom a v tejto časti svoje dôkazné bremeno neuniesol. Z výpovede žalobcu vyplýva, že subjektívne vnímal neprimerané trvanie exekúcie ako silne frustrujúcu okolnosť, závažný zásah do cti a dobrého mena, čo vyplýva aj z jeho vyjadrení v tomto konaní. Zhoršenie zdravotného stavu nastalo v r. 2009, t.j. v období tesne po konštatovanom prvom
období prieťahov v konaní (november 2007-december 2008) a tiež v období kedy už z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty malo byť exekučné konanie zastavené. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že z lekárskej správy MUDr. W., kardiologičky, z 19.07.2012 vyplýva, že žalobca do novembra 2009 nemal výraznejšie ťažkosti. Je nepochybné, že každá exekúcia je stresujúcim faktorom o to viac taká, ktorá trvá neprimerane dlho, čo má nepochybne dopad na povinného (žalobcu v tomto prípade) a to nielen na jeho zdravotný stav, ale aj na jeho subjektívne vnímanie závažnosti zásahu do jeho osobnostných práv. Preto po vyhodnotení lekárskych správ v spojitosti s uvedenými skutočnosťami a zrejmým negatívnym dopadom stresu, ako aj z výpovede žalobcu vyplývajúcim vnímaním závažnosti zásahu do jeho cti a dobrého mena neprimeraným trvaním uvedenej exekúcie súd dospel k záveru, že žalobca v tejto časti preukázal, že došlo k nemajetkovej ujme v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. 14.2.Vzhľadom na dĺžku trvania exekúcie sa súd stotožnil so žalovaným, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením za ujmu spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom a preto je namieste odškodnenie v podobe majetkovej satisfakcie. Súd preto skúmal výšku žalobcom uplatnenej ujmy. Tento si ju uplatnil vo výške 150.000,- eur ako aspoň minimálne zadosťučinenie za spôsobenú ujmu. Žalovaná namietla uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy, keď uviedla, že súd by mal analogicky aplikovať obmedzenie hornej hranice nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z.. Súd ako dôvodnú vyhodnotil argumentáciu žalobcu, že limitácia hornej hranice nemajetkovej ujmy sa nevzťahuje na uvedený nárok žalobcu, nakoľko táto vznikla ešte pred zavedením uvedenej limitácie novelou zákona č. 514/2003 Z.z. účinnou od 01.01.2013. Žalovaná namietla aj skutočnosť, že žalobca rovnako ako v tejto veci odôvodnil aj iný svoj nárok, čo vyplýva z jeho žiadosti o predbežné prerokovanie z 02.01.2017. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca podal na MS SR dňa 03.01.2018 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku prieťahov KS v Bratislave v konaní 7Co/451/2015, ktorú odôvodnil tým, že konštatované prieťahy od 22.07.2015 do 09.11.2017 sa negatívne odrazili na jeho zdravotnom stave, ale aj na celkovej situácii v rodine. Uviedol, že od r. 2009 trpí na vysoký tlak, avšak napriek neustálej liečbe sa jeho stav nelepší a jeho zdravotný stav sa zhoršil v dôsledku stresového zaťaženia spôsobeného nečinnosťou súdu a z nej vyplývajúcej neistoty v už 12 ročnom spore. Aj napriek tomu, že na začiatku sporu bolo jeho manželstvo harmonické, v posledných troch rokoch dochádza k častejším hádkam práve z dôvodov právnej neistoty a z nej vyplývajúceho napätia. Súd vyhodnotil uvedenú námietku žalovanej ako nedôvodnú, keď aj žalobca uviedol, že v odôvodnení predmetnej žiadosti z r. 2018 uviedol, že od r. 2009 trpí na vysoký tlak a jeho stav sa v dôsledku uvedeného nekonania KS v Bratislave len zhoršil, nie vznikol. Je potrebné tiež dodať, že keďže zásah do rodinného života v tomto konaní žalobca nepreukázal, jeho odôvodnenie žiadosti o predbežné prerokovanie z r. 2018 je v tomto smere pre toto konanie irelevantné. 14.3. Výšku konkrétnej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy nie je možné exaktne matematicky stanoviť. Rovnako nie je možné mechanicky ( automaticky) prevziať peňažné sumy priznávané rozhodnutiami súdov ako odškodnenie nemajetkovej ujmy v iných prípadoch, nakoľko nejde o paušálne peňažné sumy. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy totiž stanovuje súd v každom jednotlivom prípade na základe voľnej úvahy a je tak výsledkom individuálneho posúdenia všetkých konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu s tým, že konečná výška musí vychádzať zo zásady primeranosti, zodpovedať všeobecnej predstave spravodlivosti a slušnosti a požiadavke rozumného usporiadania vzťahov medzi stranami. Vždy je potrebné mať na zreteli prvoradú satisfakčnú funkciu priznávanej peňažnej čiastky, ktorou je zabezpečiť primerané zmiernenie a vyváženie vzniknutej nemajetkovej ujmy, v opačnom prípade by neprimeraná výška odškodnenia vo svojich dôsledkoch viedla k bezdôvodnému obohacovaniu. V súlade s obranou žalovanej má súd za to, že je potrebné prihliadať na skutočnosť, že odškodňovanie zásahov do oblasti ako napríklad osobná sloboda by malo byť hodnotené vyššie, ako zásah do osobnostných práv. Preto vzhľadom na ust. § 17 ods. 3 cit. z.č. 514/2003 Z.z. a žalobcom preukázané skutočnosti, s ohľadom na jeho osobu a okolnosti (vrátane dĺžky exekučného konania od uplynutia prekluzívnej lehoty po jeho zastavenie) za ktorých došlo k vzniku ujmy zhoršením zdravotného stavu žalobcu, pričom nebolo preukázané, že by si toto zhoršenie vyžiadalo závažnejšiu ako ambulantnú liečbu, pri zhodnotení následkov v podobe zhoršenia zdravia a subjektívneho vnímania závažného zásahu do cti a dobrého mena, avšak nepreukázaní iných tvrdených následkov, považoval za primeranú výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 500,- eur za každý aj začatý rok exekučného konania, keď z obdobných rozhodnutí súdov pri neprimeranej dĺžke trestného konania vyplýva, že tieto považujú za primeranú výšku nemajetkovej ujmy v takomto prípade približne 1.000,- eur za rok trvania takéhoto konania. Je zrejmé, že akékoľvek súdne konanie zasiahne do života jeho účastníkov, avšak ako už súd uviedol, nejde o taký zásah do práv ako pri trestnom konaní a preto súd za primeranú považoval polovicu takto priznávanej sumy, t.j. 500 eur za rok takéhoto konania za obdobie po uplynutí prekluzívnej lehoty, t.j. od mája 2008 do novembra 2014, t.j. za necelých 7 rokov trvania predmetného exekučného
konania a spolu teda priznal žalobcovi sumu 3.500,- eur. Za ďalšie obdobie rozhodovania o trovách v exekučnom konaní už súd uvedenú náhradu nepriznal, nakoľko po zastavení exekučného konania sa miera stresu a zásahu do práv významne znížila a nepredstavovala už podľa názoru súdu dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy a jej majetkovú satisfakciu. K argumentácii žalobcu rozhodnutiami ESĽP, resp. Ústavného súdu SR súd podotýka, že konanie v zmysle z.č. 514/2003 Z.z. nemožno stotožňovať čo do účelu a cieľa s konaním pred ESĽP, resp. Ústavným súdom SR a priznávaním odškodnenia v tomto konaní. Odškodnenie ujmy pred týmito súdmi nie je podmienené preukázaním predpokladov pre vznik nesprávneho úradného postupu, na požadovanie a priznanie ujmy v konaniach pred týmito súdmi stačí vo všeobecnosti konštatovanie prieťahov v súdnom konaní a výšku ujmy nie je potrebné preukazovať. Iná situácia ale platí pri aplikácii z.č. 514/2003 Z.z., nakoľko priznanie nemajetkovej ujmy nastupuje až v prípade, ak konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a nemajetková ujma sa určuje s prihliadnutím na hľadiská obsiahnuté v cit. § 17 ods. 3 z.č. 514/2003 Z.z.. Súd zároveň podotýka, že aj s ohľadom na výšku priznávanej ujmy za prieťahy v konaní Ústavným súdom SR je možné žalobcom žiadanú výšku nemajetkovej ujmy vyhodnotiť ako značne neprimeranú.
15. K poslednému predpokladu zodpovednosti za škodu a to príčinnej súvislosti medzi v konaní vzhliadnutým nesprávnym úradným postupom a uplatnenou škodou a nemajetkovou ujmou súd uvádza, že príčinnú súvislosť neskúmal pri uplatnenom nároku na majetkovú škodu (ušlý zisk a škoda spočívajúca v predražení stavebných prác) z dôvodov, že tieto nároky neboli v konaní preukázané a preto skúmanie príčinnej súvislosti by bolo nadbytočné. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom) a vzniknutou ujmou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani majetková ujma. Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi vzniknutými trovami a nákladmi exekučného konania a konštatovaným nesprávnym úradným postupom súd uvádza, že tak ako uviedol v bode 12.1. tohto rozhodnutia, nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutí, či exekučného konania ako takého, preto aj keď uvedené platby (99,50,- a 31,58,- eur) boli žalobcom uhradené, nemôžu byť bez ďalšieho posúdené ako škoda v priamej príčinnej súvislosti s v tomto konaní konštatovanom úradným postupom. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil príčinnú súvislosť medzi týmto nárokom a nesprávnym úradným postupom ako nepreukázanú. Žalobca si v konaní uplatnil aj nemajetkovú ujmu, pričom súd dospel k záveru, že preukázal príčinnú súvislosť medzi nemajetkovou ujmou, čo vyplýva aj z bodu 14 a nasledujúcich tohto rozsudku a nesprávnym úradným postupom konštatovaným v tomto konaní, keď k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a k zásahu do osobnostných práv žalobcu došlo práve v súvislosti s uvedeným nesprávnym úradným postupom.
16. Žalovaná v priebehu konania namietla premlčanie, keď uviedla, že žalobca sa o škode podľa svojho vyjadrenia dozvedel v r. 2012 nahliadnutím do exekútorského spisu, kedy zistil, že exekútor vydal exekučné príkazy, ktoré zaslal bankám. Keďže v zmysle § 19 z.č. 514/2003 Z.z. premlčacia doba je trojročná, uplynula najneskôr v priebehu r. 2015. Pretože žalobca si všetky nároky nad pôvodne žalovanú sumu (ušlého zisku) 148.560,- eur uplatnil po uplynutí premlčacej doby, nárok nad túto sumu je premlčaný. Súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keď ušlý zisk si žalobca uplatňoval podľa obdobia za ktorý vznikol, keď v podanej žalobe doručenej súdu 03.01.2013 si uplatnil žalobca ušlý zisk za obdobie r. 2011-2014 vo výške 148.560- eur, pričom tento nárok rozšíril podaním doručeným súdu 25.07.2016 o ušlý zisk za r. 2015 v sume 37.140,- eur, t.j. spolu si titulom ušlého zisku uplatnil sumu 185.700,- eur, následne podaním doručeným súdu dňa 05.06.2018 rozšíril žalobu o ušlý zisk za r. 2016-2017 o sumu 2 x 37.140,- eur a škodu spočívajúcu v predražení stavby (k 31.12.2017) 44.500,- eur a podaním doručeným súdu 11.02.2019 rozšíril uplatnený nárok na ušlý zisk za obdobie r. 2018 o 37.140,- eur. Uvedené rozšírenia boli teda vykonané za ďalšie obdobia, v ktorých mal ušlý zisk vzniknúť, keď žalobca ich uplatnil v rámci trojročnej premlčacej doby patriacej ku každému z upravených nárokov a teda predmetné rozšírenia žaloby nie sú premlčané. Uvedené vyhodnotenie je vo veci však bez významu
vzhľadom na skutočnosť, že predmetný nárok na ušlý zisk a predraženie stavebných prác nebol v konaní žalobcom preukázaný. 16.1. Zároveň žalovaná vzniesla aj námietku predbežného neprerokovania nároku ku ktorej uviedla, že žalobca predbežne prerokoval nárok na nemajetkovú ujmu 700.000,- eur a ušlý zisk vo výške 148.560,- a skutočnú škodu vo výške 131,94,- eur. Prevyšujúci nárok uplatnený v konaní žalobca celý predbežne neprerokoval. Súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keď žalobca si v predbežnom prerokovaní uplatnil právo na navýšenie ušlého zisku v závislosti na ďalšom trvaní a vyhradil si aj zvýšenie škody spočívajúcej v náhrade trov a nákladov exekučného konania, nakoľko toto nebolo ešte v čase predbežného prerokovania skončené. Tak, ako uviedol aj žalobca, v čase podania žiadosti o predbežné prerokovanie, neboli v § 15 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. stanovené žiadne náležitosti obsahu okrem uvedenia výšky sumy (§ 17 ods. 5 cit. zákona), ktorej sa žiadateľ domáha, avšak zákon žiadnym spôsobom nezakazoval ani neobmedzoval možnosť vyhradiť si právo na navyšovanie uplatnených súm vzhľadom na plynúce obdobie.
17. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoj nárok v časti uplatneného ušlého zisku a škody spočívajúcej v predražení stavebných prác, trov a nákladov exekučného konania, v prevyšujúcej časti nemajetkovej ujmy a v uplatnenom príslušenstve k majetkovej i nemajetkovej ujme. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne preukázania existencie škody pri ušlom zisku a škody spočívajúcej v predražení stavebných prác, ako aj v prevyšujúcej časti trov a nákladov konania a taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi preukázanými trovami a nákladmi exekučného konania, ako aj nárok na príslušenstvo k uplatnenej majetkovej aj nemajetkovej ujme, avšak sčasti preukázal uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Na základe vyššie uvedeného súd preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu je sčasti dôvodná a rozhodol o tom, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.500,- eur predstavujúcu náhradu nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup štátu a vo zvyšku nároku žalobu zamietol.
18. Keďže žalobca nepreukázal nárok na úhradu majetkovej ujmy, nepatrí mu ani príslušenstvo k tomuto nároku uplatnené a ako súd vyššie uviedol (bod 17 tohto rozhodnutia), žalobu aj v tejto časti zamietol. Žalobca si však uplatnil aj príslušenstvo spočívajúce v úrokoch z omeškania k nároku na nemajetkovú ujmu a to vo výške 8% ročne zo sumy 150.000,- eur od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia. Aj keď súd priznal v konaní žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 3.500,- eur, v časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol, nakoľko povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia a až uplynutím tejto doby sa dlžník dostáva do omeškania (rozhodnutie NS SR 6Cdo 185/2011 zo 14.03.2012).
19. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. S ohľadom na vyššie uvedené posúdenie dôvodnosti sporu a skutočnosť, že výška nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda podľa pomerného úspechu v spore. Žalobca sa voči žalovanej domáhal v časti majetkovej škody sumy 342.620,- eur a keďže v časti nemajetkovej ujmy závisí výška priznanej sumy od úvahy súdu, ktorý ju priznal v sume 3.500,- eur, celková žalovaná suma predstavuje teda 346.120,- eur (342.620 + 3.500). Žalobca mal úspech v časti o zaplatenie 3.500,- eur. Úspech žalobcu predstavuje 1,011% (súd priznal žalobcovi sumu 3.500,- eur), úspech žalovanej predstavuje 98,989% (súd žalobu v časti o zaplatenie 342.620,- eur zamietol) a teda celkový (čistý) úspech žalobkyne predstavuje 97,978, t.j.
97,98% (98,989-1,011). Keďže väčšinový úspech mala žalovaná, patril by jej nárok na náhradu trov konania v uvedenej výške, avšak keďže si tieto v konaní neuplatnila, súd jej túto nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.