Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-7-2019.pdf
PDF · 101.78 KB
Case nature
Subarea
35Ek/7/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: U.. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX O., v konaní právne zast. JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, so sídlom AK v Košiciach, Nerudova 6, o vymoženie 235,55 Eur s prísl., o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 35Ek/7/2019 zo dňa 02.04.2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.01.2019 domáhala od povinného vymoženia sumy 235,55 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Výkaz nedoplatkov vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., č. 1843095917 zo dňa 06.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.10.2018 a vykonateľnosť dňa 26.11.2018.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 02.04.2019 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Povinný svoj návrh odôvodňoval tým, že došlo k jeho oddlženiu na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 9OdK/30/2018 zo dňa 23.04.2018, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 82/2018 dňa 27.04.2018, čím je uplatňovaná pohľadávka v exekučnom konaní nevymáhateľná a je daný dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Oprávnená uviedla, že uplatňovaná pohľadávka vznikla na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného za rok 2017 po vyhlásení konkurzu, a teda v konkurznom konaní ju nebolo možné uplatniť.
3/ V odôvodnení rozhodnutia vyšší súdny úradník poukázal, že jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Vykonanou lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 9OdK/30/2018 zo dňa 23.04.2018, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 82/2018 dňa 27.04.2018, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: Radoslav H., nar.XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX O., ktorému bol ustanovený správca: JUDr. Jana Závodská, so sídlom kancelárie: Slovenskej jednoty 8, 040 01 Košice, značka správcu: S737. V uvedenom uznesení súd zároveň rozhodol o oddlžení povinného a vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastali odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, t. j. 28.04.2018. Oznámením správcu pod sp. zn. 136/2018 uverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 17.07.2018 bol konkurz zrušený, nakoľko konkurzná podstata nepokryla náklady konkurzu.
4/ Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu sa vyšší súdny úradník zaoberal najmä vznikom pohľadávky oprávnenej. S poukazom na ustanovenia § 11, § 15 ods. 1, ods. 4, § 16, § 17, § 19 ods. 1 a 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoZP“) týkajúcich sa preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a ročného zúčtovania, uviedol, že aj keď zákon o zdravotnom poistení neupravuje priamo otázku vzniku pohľadávky vyplývajúcej z ročného zúčtovania poistného, odpoveď na túto otázku možno vyvodiť z viacerých jeho ustanovení a s poukazom na § 488 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka vzniká v okamihu, kedy veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť. Teda, napriek tomu, že povinnosť platiť poistné vzniká v podstate už pri narodení fyzickej osoby, a to so splatnosťou poistného každý mesiac, ide len o povinnosť platiť preddavky na poistné, pričom konkrétnu a presnú výšku poistného je možné zistiť až po každoročnom vykonaní ročného zúčtovania uhradených preddavkov na poistné za predchádzajúci kalendárny rok. Až po vykonaní ročného zúčtovania príslušná zdravotná poisťovňa vydá buď výkaz nedoplatkov, alebo oznámenie o preplatku, z ktorých vznikajú práva a povinnosti na plnenie rovnako tak aj príslušnej zdravotnej poisťovni ako aj platiteľovi poistného. Uviedol, že k obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici, v rozhodnutí sp. zn. 24S/158/2013 zo dňa 28.8.2014.
5/ Na základe uvedeného konštatoval, že dlžné sumy poistného vznikli povinnému za rok 2017 (v čase pred vyhlásením konkurzu), avšak pohľadávka oprávneného vznikla až na základe vykonateľného exekučného titulu, t. j. dňa 26.11.2018 (v čase, kedy už došlo k oddlženiu povinného ktorým bol zbavený všetkých pohľadávok, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze). Oznámením správcu sp. zn. 136/2018 zo dňa 17.07.2018 došlo k zrušeniu konkurzu, nakoľko konkurzná podstata nepokryla ani náklady konkurzu. V zmysle § 166e ods. 2 ZoKR sa povinný oddlžením zbavil všetkých pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a ZoKR), čím sa tieto pohľadávky stávajú nevymáhateľné, a to bez ohľadu na to či boli alebo neboli prihlásené. Na základe uvedených skutočností vyšší súdny úradník posúdil, že pohľadávka oprávnenej, ktorá je predmetom exekučného konania, vznikla po vyhlásení konkurzu a oddlžení povinného, a zároveň aj po zrušení konkurzu, preto nespadala do kategórie pohľadávok, ktoré možno uspokojiť iba v konkurze podľa § 166a ods. 1 ZoKR, oddlžením nie je dotknutá, a preto ju možno vymáhať v rámci exekúcie.
6/ Proti rozhodnutiu povinný v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť, ktorou žiadal exekučné konanie zastaviť. Uviedol, že dlh vznikol na základe neuhradenia preddavkov na zdravotné poistenie splatných v roku 2017, t.j. pred vyhlásením konkurzu a nie na základe rozhodnutia zo dňa 26.11.2018. Oprávnená vydala rozhodnutie až po skončení konkurzu, do ktorého si zahrnula preddavky, ktoré sú síce pohľadávkou, ale nie takou, ktorú je možné po ukončenom konkurze vymáhať. Úhrada preddavku na zdravotné poistenie je podľa jeho názoru záväzok a ročné zúčtovanie je len sumarizáciou, teda vyčíslením rozdielu už zaplatených a nezaplatených preddavkov na zdravotné poistenie, ktorých splatnosť už pominula. Teda v čase jeho vydania sa nejedná o novo vzniknutú pohľadávku po konkurze, pretože ak záväzok na úhradu preddavku mal dátum plnenia (splatnosť) pred vyhlásením konkurzu, tak pohľadávka existovala pred vyhlásením konkurzu. Nárok na plnenie záväzku síce môže byť vyúčtovaný zdravotnou poisťovňou, ale nemôže byť vymáhaný. Nevymáhateľnosť znamená, že pohľadávka síce nezaniká, ale stráca svoju dôležitú vlastnosť, a to právny nárok predstavujúci možnosť núteného uplatnenia pohľadávky prostredníctvom orgánov verejnej moci. Navyše si oprávnená ani počas konkurzu neprihlásila svoju pohľadávku u správcu hoci už v čase konkurzu evidovala nedoplatok na preddavkoch na poistnom na zdravotné poistenie, ktorých splatnosť je jasne definovaná v zmysle § 17 ZoZP a uplynula pred vyhlásením konkurzu. Ak teda vznikol nárok na úhradu záväzku preddavku pred vyhlásením konkurzu, môže byť táto povinnosť platiť preddavky zahrnutá do ročného vyúčtovania, ale nie je možné túto pohľadávku vymáhať, pretože po vyhlásení konkurzu sa stala nevymáhateľnou.
7/ Stotožnil sa s názorom súdu, že ZoZP priamo neupravuje vznik pohľadávky, ale upravuje ho OZ v § 488. No v ďalšej časti už nesúhlasil s aplikáciou rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. č. 24S/158/2013 na daný prípad, pretože krajský súd rozhodoval o konkurze podľa starého znenia ZoKR do 01.03.2017, kde dlžníkom (úpadcom) bola právnická osoba (tzv. dvojstupňové oddlženie), u ktorej je iný postup oddlženia ako u fyzickej osoby podľa štvrtej časti ZoKR (jednostupňové oddlženie jedným uznesením) a fakt, že v uvedenom konaní došlo k prihláseniu pohľadávky proti podstate počas prebiehajúceho konkurzu u konkurzného správcu.
8/ Ďalej podotkol, že od 01.04.2017 je príslušným exekučným orgánom na zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia osobného bankrotu priamo súdny exekútor (§ 61n ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku). Proti jeho rozhodnutiu sú prípustné námietky, o ktorých rozhodne exekučný súd. S poukazom na závery prijaté rozhodnutím Ústavného súdu SR, sp.zn. Pl. ÚS 49/03 mal za to, že exekučný orgán - tak exekučný súd ako aj súdny exekútor - aj pri strete exekúcie s osobným bankrotom, je povinný vykonať všetko potrebné tak, aby relevantne zistil, aký je charakter exekučne vymáhanej pohľadávky, t.j. či je jej vymáhanie procesom oddlženia dotknuté (pričom bude o.i. v prípade potreby postupovať v súlade a súčinnosti s účastníkmi a ďalšími osobami, požiada o súčinnosť podľa § 42 Exekučného poriadku, zabezpečí si informácie z rôznych registrov atď.). Na základe uvedeného nesúhlasil ani s názorom súdu, že exekučné konanie sa začalo dôvodne a že neboli splnené podmienky na zastavenie exekučného konania.
9/ Oprávnená k sťažnosti uviedla, že sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením. Povinný ako fyzická osoba, bol do 09.08.2016 evidovaný súčasne ako platiteľ poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a/ (zamestnanec) a písm. b/ [samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“)] zákona o zdravotnom poistení. Vzhľadom k tomu, že za neho od 09.08.2016 mal povinnosť uhrádzať preddavky poistného zamestnávateľ, nebol ako SZČO povinný platiť ani minimálne preddavky poistného. Tvrdenie povinného, že dlh mu vznikol na základe neuhradených preddavkov poistného za rok 2017, t.j. pred vyhlásením konkurzu a nie na základe sumarizácie zaplatených preddavkov vyčíslených v ročnom zúčtovaní od oprávneného, nepovažoval za pravdivé. V prílohe svojho vyjadrenia predložil súdu doklady týkajúce sa platiteľa JUDr. H. H., z ktorých je zrejmé, že od 01.09.2016 nemal povinnosť platiť preddavky poistného na zdravotné poistenie. Z toho jasne vyplýva, že mu nemohol vzniknúť dlh v roku 2017, ale až po vyhlásení konkurzu, a to na základe ním podaného daňového priznania z príjmov v roku 2017. Pohľadávka, ktorú si oprávnená uplatňuje v tomto exekučnom konaní, vznikla až na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného za roku 2017, ktoré bolo vykonané dňa 25.05.2018. Až vtedy totiž zistila, že výsledkom ročného zúčtovania poistného u povinného je nedoplatok vo výške 235,55 Eur. Preto so zastavením exekúcie nesúhlasila.
10/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
15/ Podľa § 166a ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
16/ Podľa § 166e ods. 1, 2 ZoKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. ddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
17/ Podľa § 167f ods. 1 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
18/ Podľa § 19 ods. 2 ZoZP (v znení účinnom do 29.12.2018) zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 1 do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa vykoná najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie.
19/ Podľa § 19 ods. 3 ZoZP (v znení účinnom do 29.12.2018) zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 za všetkých platiteľov poistného okrem štátu a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len "preplatok") a nedoplatku v členení podľa jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Na vykonanie ročného zúčtovania poistného použije zdravotná poisťovňa údaje vykázané alebo určené podľa § 20, oznámené podľa § 22 až 24 alebo oznámené podľa § 29b.
20/ Podľa § 19 ods. 9 ZoZP (v znení účinnom do 29.12.2018) ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, zamestnanec, ktorému sa doručuje výsledok ročného zúčtovania, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2. Výkaz nedoplatkov podľa prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v § 17a ods. 2 písm. a), b), d), e) a g) až j) aj údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného podľa odseku 15 a údaje uvedené v odseku 8 druhej vete okrem údaja o výške preplatku a poučenia o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa odseku 12; ustanovenia § 17a ods. 3 až 11 platia rovnako.
21/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
22/ Exekučným titulom v posudzovanej veci je výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č. 1843095917 zo dňa 06.06.2018 vydaný na základe výsledku vykonaného ročného zúčtovania za rok 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.10.2018 a vykonateľnosť dňa 26.11.2018. V konaní bolo preukázané, že Okresný súd Košice I na majetok povinného uznesením sp. zn. 9OdK/30/2018 zo dňa 23.04.2018, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 82/2018 dňa 27.04.2018, vyhlásil konkurz a zároveň rozhodol o oddlžení povinného. Oznámením správcu pod sp. zn. 136/2018 uverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 17.07.2018 bol konkurz zrušený, nakoľko konkurzná podstata nepokryla náklady konkurzu.
23/ Podstatným dôvodom, pre ktorý mala byť podľa povinného zastavená exekúcia, a na ktorom zotrvával aj v podanej sťažnosti bola najmä skutočnosť, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní je v dôsledku jeho oddlženia nevymáhateľná, s čím však oprávnená nesúhlasila. Preto sudca pri rozhodovaní o sťažnosti sústredil pozornosť najmä na skutočnosť, či sa na pohľadávku oprávnenej vzťahujú účinky oddlženia povinného. Úvodom však považoval za potrebné uviesť, že pokiaľ na posúdenie jej vzniku vyšší súdny úradník (s čím sa stotožňoval aj povinný v sťažnosti) aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, nemožno v tejto časti uznesenie považovať za správne. Pohľadávka, ktorá vznikla oprávnenému je pohľadávkou v zmysle ZoZP a je pohľadávkou verejného práva. Verejnoprávny charakter verejného zdravotného poistenia vyplýva priamo z § 2 ods. 2 ZoZP, preto aj všetky právne vzťahy, ktoré vznikajú na jeho základe, vrátane z toho plynúcich práv a povinností ich subjektov, sú verejnoprávnymi. Pohľadávka poistného na verejné zdravotné poistenie je preto pohľadávkou verejnoprávneho charakteru. (in Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2016, sp. zn. Snj 39/2014). Na takú pohľadávku potom nie je možné aplikovať predpisy súkromného práva, napr. Občianskeho zákonníka, ale predpisy verejného práva. Ak dlh povinného voči oprávnenej, ktorý vznikol ako nedoplatok na zdravotnom poistení, je dlhom podľa práva verejného, spravuje sa aj tento dlh rovnakými princípmi, ako napr. nedoplatky na daniach, pokutách, penále, peňažných trestoch a pod. Na vznik, trvanie, zmenu, ale ani na zánik takejto pohľadávky potom nemožno nahliadať podľa ustanovení práva súkromného, a to ani vtedy, ak sa v
oblasti verejného práva používajú ustanovenia OZ alebo ObZ preto, že na použitie uvedených predpisov odkazuje zákon z oblasti práva verejného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2003, sp. zn. Sž-o-KS 87/03, R 8/2005). Tento nedostatok však nemal za následok nesprávnosť rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka ako celku, nakoľko jeho rozhodnutie nebolo založené len na tomto posúdení.
24/ Námietku povinného o nesprávnej aplikácii rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 24S/158/2013, sudca vyhodnotil ako nedôvodnú. Treba podotknúť, že konkurzné konanie je svojim obsahom a účinkami konaním základným, v ktorom sa rieši úpadok dlžníka, no je aj konaním exekučným, pretože sa v ňom uspokojujú pohľadávky veriteľov. Konkurzné konanie sa označovalo aj ako generálna exekúcia (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 25CoKR/9/2015 zo dňa 12.10.2015). V zmysle odôvodnenia napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka tento rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. 24S/158/2013 aplikoval v kontexte momentu vzniku pohľadávky zdravotnej poisťovne na základe ročného zúčtovania, ktorej vznikom sa práve predmetné uznesenie zaoberalo, a to podľa ustanovení zákona o zdravotnom poistení. V predmetnom uznesení krajský súd uviedol, že „zdravotná poisťovňa následne v ročnom zúčtovaní poistného podľa § 19 ods. 9 Zákona o zdravotnom poistení vykonala výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 za všetkých platiteľov poistného a výpočet preplatku a nedoplatku na poistnom. Podľa § 19 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení, ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov podľa § 17a a zašle ho v lehote podľa § 19 ods. 2 platiteľovi poistného, ktorým je o. i. zamestnávateľ (v tomto prípade úpadca). Pokiaľ výkaz nedoplatkov, ktorý má zákonom stanovené náležitosti a ktorý je zákonom stanoveným spôsobom doručený platiteľovi poistného, nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, platiteľ poistného je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok v lehote stanovenej v § 19 ods. 15 Zákona o zdravotnom poistení. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že pohľadávka na poistnom na zdravotné poistenie na základe ročného zúčtovania vzniká až na základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov.“ K zásadnej zmene predpisov v oblasti ročného zúčtovania pritom od doby uvedeného rozhodnutia nedošlo a preto nebol dôvod, prečo by závery daného rozhodnutia nemohli byť použiteľné aj na rozhodnutie súdu v tejto veci, kde sa tiež súd zaoberal vznikom pohľadávky z verejného zdravotného poistenia. Nerozhodné bolo pritom, že išlo o rozhodnutie týkajúce sa konkurzu právnickej osoby podľa predpisov ZoKR účinných do 01.03.2017 a ani fakt, že v uvedenom konaní došlo k prihláseniu pohľadávky proti podstate počas prebiehajúceho konkurzu u konkurzného správcu, pretože tieto otázky boli relevantné pre konkurzné konanie ohľadom posúdenia charakteru pohľadávky ako pohľadávky proti (konkurznej) podstate, a nie pre samotný vznik pohľadávky na základe ročného vyúčtovania zdravotnej poisťovne. Momentom vzniku pohľadávky zdravotnej poisťovne na základe ročného zúčtovania sa zaoberal napríklad aj Krajský súd v Nitre, sp. zn. 26CoKR/2/2017 z 08.06.2017, ktorý dospel k rovnakému záveru, t.j. že pohľadávka zdravotnej poisťovne, ktorou je nedoplatok na poistnom za predchádzajúce obdobie vznikla až rozhodnutím o ročnom zúčtovaní vykonaným zdravotnou poisťovňou podľa § 19 ods. 2 ZoZP.
25/ Ročné zúčtovanie je proces objektívneho výpočtu poistného na zdravotné poistenie za rozhodujúce obdobie (predchádzajúci kalendárny rok) z úhrnu všetkých príjmov poistenca, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol. Cieľom je vypočítať sumu celoročného poistného na verejné zdravotné poistenie z celoročných príjmov, ktoré poistenec skutočne zarobil v predchádzajúcom roku, a porovnať takto vypočítané poistné s preddavkami, ktoré poistenec za predchádzajúci rok zaplatil mesačnými platbami alebo vykazoval jeho zamestnávateľ, ak bol poistenec zamestnancom. V posudzovanej veci ročné zúčtovanie poistného za rok 2017 bola oprávnená ako zdravotná poisťovňa povinná vykonať do 30. septembra 2018, čo aj urobila. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z tvrdení oprávnenej a ňou predložených dokladov (predpisy preddavkov poistného, Saldo detailné za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2017), že u povinného ako platiteľa poistného neevidovala povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie v roku 2017 (čím ani nemohla nastať ich splatnosť), a to vzhľadom k tomu, že za neho od 09.08.2016 preddavky uhrádzal zamestnávateľ. Treba podotknúť, že je potrebné rozlišovať medzi poistným a preddavkami na poistné (tieto pojmy rozlišuje aj ZoZP). Poistným sa rozumie celoročná čiastka, zúčtovaná v rámci ročného zúčtovania poistného, ktorá závisí predovšetkým od výšky skutočného príjmu (vymeriavacieho základu), dosiahnutého platiteľom poistného za rozhodujúce obdobie, ktorým je príslušný kalendárny rok, v ktorom sa poistné platilo vo forme preddavkov na poistné. Preddavky na poistné sú iba zálohovo odvádzané finančné čiastky poistného za príslušný kalendárny mesiac, ktoré sa (za určitých zákonom stanovených podmienok) zúčtujú v ročnom zúčtovaní poistného. Pokiaľ však preddavky neboli platiteľovi predpísané (nevznikla povinnosť ich platiť), nebola potom daná ani ich splatnosť. O skutočnosti, že výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok poistného sa mohla
oprávnená dozvedieť až v čase jeho vykonania, keď ku dňu 23.05.2018, na základe povinným podaného daňového priznania z príjmov v roku 2017, zistila, že výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok a následne dňa 06.06.2018 vydala rozhodnutie - výkaz nedoplatkov (na základe výsledku ročného zúčtovania za rok 2017). Pohľadávka oprávnenej v sume 235,55 Eur predstavujúca nezaplatené poistné za rok 2017 (nie nezaplatené preddavky poistného) tak vznikla až právoplatnosťou rozhodnutia - výkazu nedoplatkov na zdravotnom poistení vykonanom podľa ustanovenia § 19 ods. 2 ZoZP. Nakoľko pohľadávka oprávnenej vznikla až dňa 11.10.2018, a teda po rozhodnutí konkurzného súdu o oddlžení povinného, oprávnená si ju nemala ako prihlásiť do konkurzu a nestala sa ani nevymáhateľnou, nakoľko sa jej oddlženie nedotklo. Podľa výroku II. uznesenia Okresného súdu Košice I. sp. zn. 9OdK/30/2018 zo dňa 23.04.2018 ho súd oddlžil tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Oddlženie sa dotklo len pohľadávok, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a ďalších pohľadávok špecifikovaných v § 166a ods. 1 pod písm. b/ a c/ ZoKR (budúcej pohľadávky ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, pohľadávky, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu). Povinný tak na základe uvedeného nepreukázal, že by nastala skutočnosť brániaca vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku spočívajúca v nevymáhateľnosti pohľadávky zapríčinenej jeho oddlžením podľa ZoKR, a preto nebol daný dôvod na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho sudca vyhodnotil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol návrh povinného, ako vecne správne.
26/ K tvrdeniu, že exekúciu mal v tomto prípade v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastaviť súdny exekútor, sudca uvádza, že exekučné konanie sa začalo dňa 02.01.2019, teda až v čase, keď bolo konkurzné konanie na majetok povinného ukončené. Súdny exekútor je v zmysle citovaného ustanovenia v prípade oddlženia povinného konkurzom podľa IV. časti ZoKR vybavený právomocou exekúciu zastaviť, len ak sú splnené podmienky jej zastavenia podľa § 167f ods. 1 ZoKR, teda že v čase prebiehajúcej exekúcie (užšie štádium exekučného konania, ktoré sa v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začína doručením upovedomenia o začatí exekúcie súdnemu exekútorovi) bol vyhlásený (prebieha) konkurz, teda pri strete oboch typov konaní. V posudzovanej veci však k nemu nedošlo, pretože konkurzné konanie už bolo nielen v čase začatia exekúcie, ale aj v čase začatia exekučného konania (pred doručením návrhu oprávnenej na začatie exekúcie) skončené. Z uvedeného dôvodu nenastali predpoklady podľa § 61n ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie súdnym exekútorom.
27/ Na základe uvedeného sudca sťažnosť povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 35Ek/7/2019 zo dňa 02.04.2019 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.